2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Ľudská príroda, Malé Karpaty, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže, Záhorie

Vodná nádrž Buková

Hits: 3330

Buko­vá je vod­ná nádrž na poto­ku Hrud­ky v Bukov­skej kot­li­ne, neďa­le­ko obce Buko­vá, v stred­nej čas­ti Malých Kar­pát. Veľ­mi blíz­ko je vrch Hav­ra­ni­ca so zrú­ca­ni­nou Ostré­ho Kame­ňa (top​ky​.sk) – kedy­si let­né síd­lo gró­fa Pál­fy­ho (buko​va​.sk). Plo­cha vod­nej nádr­že je 0.28 km2 (revi​ry​.sk). Vod­ná nádrž slú­ži naj­mä na zavla­žo­va­nie oko­li­tých obcí a na rybár­če­nie. V let­nom obdo­bí sa stá­va obľú­be­ným turis­tic­kým cen­trom (top​ky​.sk). Nie­ke­dy je vod­ná nádrž nazý­va­ná aj Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Nad prieh­ra­dou sa vypí­na naj­vyš­ší vrch Malých Kar­pát Záru­by (buko​va​.sk).


Buko­vá is a reser­vo­ir loca­ted on the Hrud­ky stre­am in the Bukov­ská kot­li­na, near the vil­la­ge of Buko­vá in the cen­tral part of the Small Car­pat­hians. Very clo­se to it is the peak Hav­ra­ni­ca with the ruins of Ostrý Kameň (top​ky​.sk) – once the sum­mer resi­den­ce of Count Pál­fy (buko​va​.sk). The sur­fa­ce area of the reser­vo­ir is 0.28 km² (revi​ry​.sk). The water reser­vo­ir pri­ma­ri­ly ser­ves for irri­ga­ting the sur­roun­ding vil­la­ges and fis­hing. During the sum­mer, it beco­mes a popu­lar tou­rist cen­ter (top​ky​.sk). Some­ti­mes the reser­vo­ir is also refer­red to as Hrud­ky (slo​va​kian​gu​ide​.com). Towe­ring abo­ve the dam is the hig­hest peak of the Small Car­pat­hians, Záru­by (buko​va​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Senec

Hits: 3345

Senec je men­šie mes­to neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy, ale aj od Trna­vy na juho­zá­pad­nom Slo­ven­sku.

Maďar­ské pome­no­va­nie pre Senec je Szenc, nemec­ké Wart­berg. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 39 km2, na kto­rých žije tak­mer 17 000 oby­va­te­ľov. Zná­me sú Slneč­né jaze­rá (Senec­ké jaze­rá), kto­ré sú význam­nou rekre­ač­nou des­ti­ná­ci­ou Slo­ven­ska. Are­ál vzni­kol v medzi­voj­no­vom obdo­bí. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1252, kde sa Senec spo­mí­na ako Zemch. 13. sto­ro­čí bol Senec pod vply­vom nemec­kej kolo­ni­zá­cie. Nemci si udr­ža­li svo­je vedú­ce posta­ve­nie do kon­ca stre­do­ve­ku. Od roku 1439 sa Senec spo­mí­na ako oppi­dum – mes­teč­ko. V roku 1663 napad­li mes­to Tur­ci. V roku 1715 žilo v Sen­ci asi 1032 oby­va­te­ľov, v roku 1869 2837. V roku 1763 bolo v Sen­ci zeme­tra­se­nie, v roku 1775 zasiah­la mes­to povo­deň. Od decem­bra 1850 je v pre­vádz­ke želez­nič­né spo­je­nie Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Medzi prvou a dru­hou sve­to­vou voj­nou doš­lo vyvlast­ne­niu majet­ku Ester­há­zi­ov­cov a k ich pri­de­le­niu kolo­nis­tom z Ora­vy, Kysúc a Mora­vy. Vďa­ka repat­riá­cii po 2. sve­to­vej voj­ne doš­lo, okrem iné­ho, k prí­cho­du tak­mer tisíc Slo­vá­kov do Sen­ca. V mes­te od kon­ca stre­do­ve­ku malo veľ­mi sil­né zastú­pe­nie maďar­ské oby­va­teľ­stvo. Dnes tvo­ria cca 22 % (Wiki​pe​dia​.sk).

V lete sa koná v Sen­ci via­ce­ro pra­vi­del­ných podu­ja­tí: Senec­ké leto, Veľ­ký let­ný kar­ne­val, Troj­k­rá­ľo­vé zim­né plá­va­nie, Záchra­nár­sky Medzi­ná­rod­ný deň detí, Potá­pačs­ký kar­ne­val. Osob­nos­ti mes­ta: spi­so­va­teľ Albert Mol­nár Senc­zi, fut­ba­lis­ta Ján Pop­lu­hár (Wiki​pe​dia​.sk).


Senec is a smal­ler town near Bra­ti­sla­va and also Trna­va in sout­hwes­tern Slovakia.

The Hun­ga­rian name for Senec is Szenc, and in Ger­man, it is cal­led Wart­berg. It covers an area of almost 39 km², with a popu­la­ti­on of near­ly 17,000 inha­bi­tants. The Sun Lakes (Senec­ké jaze­rá) are well-​known and ser­ve as a sig­ni­fi­cant rec­re­a­ti­onal des­ti­na­ti­on in Slo­va­kia. The area was estab­lis­hed during the inter­war peri­od. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1252, whe­re Senec is refer­red to as Zemch. In the 13th cen­tu­ry, Senec was under the influ­en­ce of Ger­man colo­ni­za­ti­on, main­tai­ning its lea­ding posi­ti­on until the end of the Midd­le Ages. Sin­ce 1439, Senec has been refer­red to as an oppi­dum – a small town. In 1663, the town was attac­ked by the Turks. In 1715, around 1032 inha­bi­tants lived in Senec, and by 1869, the num­ber inc­re­a­sed to 2837. In 1763, an eart­hqu­ake struck Senec, and in 1775, the town was hit by a flo­od. Sin­ce Decem­ber 1850, the­re has been a rai­lway con­nec­ti­on bet­we­en Štú­ro­vo and Bra­ti­sla­va. Bet­we­en the two World Wars, the pro­per­ty of the Ester­há­zy fami­ly was con­fis­ca­ted and assig­ned to sett­lers from Ora­va, Kysú­ce, and Mora­via. Due to repat­ria­ti­on after World War II, near­ly a thou­sand Slo­vaks arri­ved in Senec. The town has had a strong repre­sen­ta­ti­on of the Hun­ga­rian popu­la­ti­on sin­ce the end of the Midd­le Ages, cons­ti­tu­ting app­ro­xi­ma­te­ly 22% today.

During the sum­mer, Senec hosts vari­ous regu­lar events, inc­lu­ding Senec Sum­mer, the Grand Sum­mer Car­ni­val, Three Kings Win­ter Swim­ming, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Res­cu­er Day, and the Dive­r’s Car­ni­val. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de wri­ter Albert Mol­nár Senc­zi and foot­bal­ler Ján Pop­lu­hár. (Sour­ce: Wiki​pe​dia​.sk)


Szenc egy kisebb város Szlo­vá­kia dél­ny­uga­ti rés­zén, közel Bra­ti­sla­vá­hoz és Trnavához.

Szenc magy­ar neve Szenc, német neve pedig Wart­berg. Majd­nem 39 km² terüle­ten, közel 17 000 lakos él. Ismer­tek a Napfény-​tavak (Senec­ké jaze­rá), mely­ek fon­tos rekre­áci­ós cél­pont­ként szol­gál­nak Szlo­vá­kiá­ban. A terület az első világ­há­bo­rú utá­ni idős­zak­ban jött lét­re. Az első írá­sos emlí­tés 1252-​ből szár­ma­zik, ami­kor Szen­cet Zemch-​ként emlí­tik. A 13. szá­zad­ban Szenc a német tele­pe­sek befo­ly­á­sa alatt állt, ame­ly veze­tő pozí­ci­ó­ját a közép­kor végé­ig meg­tar­tot­ta. 1439 óta Szenc oppi­dum­ként, azaz kis­vá­ros­ként sze­re­pel. 1663-​ban a várost a törökök meg­tá­mad­ták. 1715-​ben Szenc lakos­sá­ga körül­be­lül 1032 fő volt, 1869-​ben pedig már 2837 fő. 1763-​ban Szen­cen föl­dren­gés tör­tént, 1775-​ben pedig az árvíz súj­tot­ta a várost. 1850 decem­be­ré­től van vasú­ti kapc­so­lat Štú­ro­vo és Pozso­ny között. Az első és a máso­dik világ­há­bo­rú között az Ester­há­zy csa­lád vagy­o­nát elko­boz­ták, és az Ora­va, Kysú­ce és Mora­va terüle­té­ről érke­ző tele­pe­sek­nek ítél­ték oda. A máso­dik világ­há­bo­rú utá­ni repat­riá­ció miatt majd­nem ezer szlo­vák érke­zett Szenc­re. A város­nak erős magy­ar lakos­sá­ga volt a közép­kor végé­től, ma körül­be­lül 22%-os ará­ny­ban képviseltetik.

Nyá­ron Szenc szá­mos rends­ze­res ese­mé­ny­nek ad ott­hont, köz­tük a Senec­ké leto (Szen­ci Nyár), a Nagy Nyá­ri Kar­ne­vál, a Három­ki­rá­lyi téli úszás, a Nemzet­közi Gyer­mek­men­tő Nap és a Búvár­ko­dó Kar­ne­vál. A város neves sze­mé­ly­i­sé­gei közé tar­to­zik az író Albert Mol­nár Senc­zi és a lab­da­rú­gó Ján Pop­lu­hár. (For­rás: Wiki​pe​dia​.sk)


Senec je man­ji grad neda­le­ko od Bra­ti­sla­ve, ali i od Trna­ve na jugo­za­pa­du Slovačke.

Mađar­ski naziv za Senec je Szenc, a nemač­ki Wart­berg. Nje­go­va povr­ši­na je goto­vo 39 km², na kojoj živi sko­ro 17 000 sta­nov­ni­ka. Pozna­ta su Sun­ča­na jeze­ra (Senec­ké jaze­rá), koja su zna­čaj­na rekre­a­tiv­na des­ti­na­ci­ja Slo­vač­ke. Ovaj kom­pleks nastao je izme­đu dva svet­ska rata. Prvi pisa­ni spo­men dati­ra iz 1252. godi­ne, kada se Senec pomin­je kao Zemch. Tokom 13. veka, Senec je bio pod uti­ca­jem nemač­ke kolo­ni­za­ci­je, a Nemci su zadr­ža­li svoj vode­ći polo­žaj do kra­ja sredn­jeg veka. Od 1439. godi­ne Senec se spo­min­je kao oppi­dum – grad. Godi­ne 1663, grad je napao Osman­ski car. Godi­ne 1715, Senec je imao oko 1032 sta­nov­ni­ka, a 1869. godi­ne 2837. Godi­ne 1763. Senec je pogo­dio zeml­jot­res, a 1775. grad je zahva­ti­la popla­va. Od decem­bra 1850. godi­ne posto­ji želez­nič­ka veza Štú­ro­vo – Bra­ti­sla­va. Izme­đu Prvog i Dru­gog svet­skog rata doš­lo je do odu­zi­man­ja imo­vi­ne Ester­há­zi­ja i dodel­ji­van­ja dosel­je­ni­ci­ma iz Ora, Kišu­ca i Mora­ve. Zbog repat­ri­ja­ci­je posle Dru­gog svet­skog rata, doš­lo je, izme­đu osta­log, do dolas­ka sko­ro hil­ja­du Slo­va­ka u Senec. Grad je od kra­ja sredn­jeg veka imao snaž­no mađar­sko pred­stavl­jan­je. Danas čine oko 22% sta­nov­ni­štva (Wiki​pe​dia​.sk).

Tokom leta, u Sen­cu se odr­ža­va neko­li­ko redov­nih doga­đan­ja, ukl­ju­ču­ju­ći Senec Sum­mer, Veli­ki letn­ji kar­ne­val, Zim­sko pli­van­je Tro­j­i­ce kral­je­va, Među­na­rod­ni dan spa­ša­van­ja dece, i Pod­vod­ni kar­ne­val. Lič­nos­ti gra­da ukl­ju­ču­ju pis­ca Alber­ta Mol­ná­ra Senc­zi­ja i fud­ba­le­ra Jána Pop­lu­há­ra (Wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Liptov, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Liptovská Mara – vodná nádrž pod Vysokými Tatrami

Hits: 2757

Lip­tov­ská Mara je obrov­ská vod­ná nádrž na slo­ven­ské pome­ry. Naj­mä z jej juž­nej stra­ny posky­tu­je krás­ny pohľad na Západ­né a Vyso­ké Tat­ry.

Je súčas­ťou Váž­skej kas­ká­dy. Vybu­do­va­ná bola v rokoch 19691975, pri výstav­be bolo zapla­ve­ných 13 obcí, 12 cel­kom: Čemi­ce, Dem­čín, Lip­tov­ská Mara, Lip­tov­ská Siel­ni­ca (sta­rá), Niž­né a Vyšné Dech­tá­re, Palu­dza, Parí­žov­ce, Ráz­to­ky, Sestrč, Sokol­če, Vrbie a čias­toč­ne Lip­tov­ský Trno­vec. Pre­síd­le­ných bol viac ako 4 tisíc oby­va­te­ľov. Jej objem 360.5 mili­ó­nov m3 ju radí za naj­väč­šiu vod­nú nádrž na Slo­ven­sku. Zem­ná prieh­ra­da je vyso­ká 43.5 met­ra, kon­štrukč­ná výš­ka je 52 met­rov. Pri výstav­be sa pou­ži­lo napr. 11 mili­ó­nov m3 zemi­ny. Hlav­ným úče­lom prieh­ra­dy je pro­ti­po­vo­dňo­vá ochra­na, ale slú­ži aj na výro­bu elek­tric­kej ener­gie, pod hrá­dzou sa nachá­dza­jú 4 tur­bí­ny s výko­nom 198 MW a čias­toč­ne na rekre­ač­né úče­ly (Wiki­pe­dia).


Lip­tov­ská Mara is an immen­se reser­vo­ir by Slo­vak stan­dards, offe­ring a beau­ti­ful view of the Wes­tern and High Tatras, espe­cial­ly from its sout­hern side.

It is part of the Váh Cas­ca­de and was cons­truc­ted bet­we­en 1969 and 1975. During its cons­truc­ti­on, 13 vil­la­ges were flo­oded, inc­lu­ding 12 enti­re­ly: Čemi­ce, Dem­čín, Lip­tov­ská Mara, Lip­tov­ská Siel­ni­ca (old), Niž­né and Vyšné Dech­tá­re, Palu­dza, Parí­žov­ce, Ráz­to­ky, Sestrč, Sokol­če, Vrbie, and par­tial­ly Lip­tov­ský Trno­vec. Over 4 thou­sand resi­dents were relo­ca­ted. With a volu­me of 360.5 mil­li­on m3, it ranks as the lar­gest reser­vo­ir in Slo­va­kia. The earth dam is 43.5 meters high, with a struc­tu­ral height of 52 meters. App­ro­xi­ma­te­ly 11 mil­li­on m3 of soil was used in its cons­truc­ti­on. The pri­ma­ry pur­po­se of the dam is flo­od pro­tec­ti­on, but it also ser­ves for hyd­ro­elect­ric power gene­ra­ti­on. The­re are four tur­bi­nes bene­ath the dam with a total capa­ci­ty of 198 MW. Addi­ti­onal­ly, the reser­vo­ir is uti­li­zed for rec­re­a­ti­onal pur­po­ses (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Počúvadlo – tajch neďaleko Banskej Štiavnice

Hits: 2793

Počú­vad­lo – Pock­hau­ser Teich (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk), sa nachá­dza v Štiav­nic­kých vrchoch, vznik­la v roku 1775 vďa­ka Joze­fo­vi Karo­lo­vi Hel­lo­vi pre potre­by ban­ských a úprav­nic­kých zaria­de­ní. Je súčas­ťou loka­li­ty Sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva. Tvo­rí ju až päť hrá­dzí, má naj­roz­siah­lej­ší sys­tém zber­ných jar­kov. Sit­nian­sky má až 4630 met­rov, ďal­šie sú Dol­ný Počú­va­del­ský, Hor­ný Počú­va­del­ský, Počú­va­del­ský, Tatár­sky. Maxi­mál­na hĺb­ka nádr­že je 10.8 met­rov. V súčas­nos­ti Počú­vad­lo slú­ži na rekre­ač­né úče­ly (pocu​vad​lo​.sk). Jeho roz­lo­ha je 12.3 hek­tá­rov, do 19-​teho sto­ro­čia Počú­vad­lu pat­ri­lo európ­ske prven­stvo za výš­ku hrá­dze 29.6 met­rov (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Objem vod­nej nádr­že v roku 1855 bol 745 300 m3 (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). Dvor­ská komo­ra vo Vied­ni schvá­li­la jeho rea­li­zá­ciu s náklad­mi 71 485 flo­ré­nov a 30 graj­cia­rov začiat­kom roku 1775 kvô­li nedos­tat­ku vody pre čer­pa­cie a ťaž­né stro­je na vodu ale naj­mä pre úprav­níc­ke zaria­de­nia – stu­py (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Na stav­be pra­co­va­li hlav­ne havia­ri, murá­ri, náden­ní­ci, vylie­va­či vody, vrát­ka­ri, chlap­ci so svet­lom, fur­ma­ni a dozor­co­via. Je zau­jí­ma­vé, že medzi robot­ník­mi pre­va­žo­va­li ženy. Stav­ba sa ukon­či­la 26. mája 1779 s náklad­mi 106 322 flo­ré­nov a 56 graj­cia­rov, pre­dra­ži­la sa v dôsled­ku havá­rií. Voda z vod­nej nádr­že sa vypúš­ťa­la štôl­ňou spo­pod hrá­dze na sever­nej stra­ne nádr­že. Vodu bolo mož­né v prí­pa­de potre­by z náhon­né­ho jar­ku odra­ziť do Dekýš­skej doli­ny v oblas­ti Čer­to­va záh­ra­da”, v kto­rej bolo ešte v roku 1925 funkč­ných 16 vod­ných mly­nov. Pomo­cou prí­to­ko­vých jar­kov bolo mož­né v priaz­ni­vých rokoch dopra­viť oko­lo 2 000 000 m3 vody. Výpust­né zaria­de­nie na vypúš­ťa­cej stôl­ni je v súčas­nos­ti nefunkč­né (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Počú­vad­lo – Pock­hau­ser Teich (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk) is loca­ted in the Štiav­nic­ké Vrchy (Štiav­ni­ca Moun­tains) and was cre­a­ted in 1775 by Jozef Karol Hell for the needs of mining and ore-​dressing faci­li­ties. It is part of the World Cul­tu­ral Heri­ta­ge site. It con­sists of up to five dams and has the most exten­si­ve sys­tem of col­lec­ti­on dit­ches. Sit­nian­sky alo­ne mea­su­res up to 4630 meters, and others inc­lu­de Dol­ný Počú­va­del­ský, Hor­ný Počú­va­del­ský, Počú­va­del­ský, and Tatár­sky. The maxi­mum depth of the reser­vo­ir is 10.8 meters. Cur­ren­tly, Počú­vad­lo ser­ves rec­re­a­ti­onal pur­po­ses (pocu​vad​lo​.sk). Its area is 12.3 hec­ta­res. Until the 19th cen­tu­ry, Počú­vad­lo held the Euro­pe­an record for the dam’s height, rea­ching 29.6 meters (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). The volu­me of the water reser­vo­ir in 1855 was 745,300 m³ (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk). The Vien­ne­se Court Cham­ber app­ro­ved its imple­men­ta­ti­on with costs of 71,485 flo­rins and 30 graj­ciars at the begin­ning of 1775 due to a lack of water for pum­ping and hau­ling machi­nes but pri­ma­ri­ly for ore-​dressing faci­li­ties – ore chu­tes (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Main­ly miners, masons, day labo­rers, water cas­ters, gate­ke­e­pers, boys with lights, team­sters, and over­se­ers wor­ked on the cons­truc­ti­on. Inte­res­tin­gly, women pre­do­mi­na­ted among the wor­kers. The cons­truc­ti­on was com­ple­ted on May 26, 1779, with costs tota­ling 106,322 flo­rins and 56 graj­ciars, exce­e­ding the bud­get due to acci­dents. Water from the reser­vo­ir was rele­a­sed through a gal­le­ry under the dam on the nort­hern side of the reser­vo­ir. In case of need, water could be diver­ted from the feed ditch to the Dekýš­ska Val­ley in the area kno­wn as Čer­to­va záh­ra­da,” whe­re 16 water mills were still func­ti­onal in 1925. Through fee­der dit­ches, it was possib­le to tran­s­port around 2,000,000 m³ of water in favo­rab­le years. The dis­char­ge faci­li­ty on the out­let adit is cur­ren­tly non-​functional (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy, TOP

Korene

Hits: 1501

Kore­ne sú život­ným uzlom rast­lín, pre­ni­ka­jú­cim hlbo­ko do zeme a tvo­ria­cim základ­ňu pre ich rast a vita­li­tu. Čím viac roz­vet­ve­ných kore­ňov, tým viac miest na absor­pciu vody a živín. Rast­li­ny majú rôz­ne typy kore­ňov. Kore­ne slú­žia aj ako záso­bá­reň živín, kore­ne posky­tu­jú aj sta­bil­nú opo­ru pre rast­li­nu, upev­ňu­jú ju v pôde. V nie­kto­rých rast­li­nách domi­nu­je jeden sil­ný koreň, kto­rý je zná­my ako hlav­ný koreň. Výho­dou je hlb­šia penet­rá­cia do pôdy. Mno­ho rast­lín má veľa ved­ľaj­ších kore­ňov, kto­ré vyras­ta­jú z hlav­né­ho kore­ňa a roz­vet­vu­jú sa v oko­lí. Nie­kto­ré rast­li­ny majú vzduš­né kore­ne, kto­ré vyras­ta­jú nad zem­ský povrch a slú­žia na zís­ka­va­nie vzduš­nej vlh­kos­ti ale­bo na pod­po­ru rast­lín. Kore­ne môžu vytvá­rať sym­bi­otic­ké vzťa­hy s huba­mi, kto­ré zvy­šu­jú schop­nosť rast­lín absor­bo­vať živi­ny. Rast­li­ny s koreň­mi pris­pie­va­jú k vytvá­ra­niu pôd­nej štruk­tú­ry tým, že zabra­ňu­jú eró­zii a udr­žia­va­jú pôdu pohromade.


Roots act as the life knot for plants, penet­ra­ting deep into the soil and for­ming the foun­da­ti­on for the­ir gro­wth and vita­li­ty. The more bran­ched the roots, the more sites avai­lab­le for the absorp­ti­on of water and nut­rients. Plants exhi­bit vari­ous types of roots, each ser­ving uni­que func­ti­ons in sus­tai­ning plant life. Roots func­ti­on not only as nut­rient reser­vo­irs but also pro­vi­de stab­le sup­port for the plant, ancho­ring it firm­ly in the soil. In some plants, a sin­gle strong root domi­na­tes, kno­wn as the pri­ma­ry root. The advan­ta­ge lies in dee­per penet­ra­ti­on into the soil. Many plants fea­tu­re nume­rous late­ral roots bran­ching from the pri­ma­ry root, exten­ding into the sur­roun­ding area. Cer­tain plants deve­lop aerial roots that grow abo­ve the ground, ser­ving pur­po­ses such as absor­bing atmo­sp­he­ric mois­tu­re or sup­por­ting the plant. Roots can estab­lish sym­bi­otic rela­ti­ons­hips with fun­gi, enhan­cing the plants’ abi­li­ty to absorb nut­rients. Plants with well-​developed roots con­tri­bu­te to the cre­a­ti­on of stab­le soil struc­tu­res, pre­ven­ting ero­si­on and main­tai­ning soil cohe­si­on. In essen­ce, roots play a mul­ti­fa­ce­ted role in the life of plants, exten­ding the­ir influ­en­ce below the sur­fa­ce and fos­te­ring intri­ca­te con­nec­ti­ons wit­hin the eco­sys­tems they inhabit.


Use Facebook to Comment on this Post