Biotopy, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Kriváň

Hits: 4099

O Kri­vá­ni sa spie­va dokon­ca v ľudo­vých pies­ňach. Z toh­to pohľa­du je to his­to­ric­ky naj­zná­mej­ší vrch vo Vyso­kých Tat­rách. Dovo­lím si tvr­diť, že už iba Krá­ľo­va hoľa je kopec pop­ri Kri­vá­ni, kto­rý je sym­bo­lom Slo­ven­ska. Čnie sa do nad­mor­skej výš­ky 2494.7 met­rov (Wiki­pe­dia). Nachá­dza sa v západ­nej čas­ti Vyso­kých Tatier (Wiki­pe­dia). Vedú naň dve tra­sy, z Troch Stud­ni­čiek a z Jam­ské­ho ple­sa. Pod­ľa poves­ti Kri­váň skri­vi­la nebes­ká doprav­ná neho­da. Do vrchu zava­dil kríd­lom anjel, kto­ré­ho vyslal Boh v sied­my deň stvo­re­nia sve­ta, aby roz­ho­dil za vre­ce prí­rod­ných krás. Pri tom sa mu roz­trh­lo vre­ce, a pre­to sa Tat­rám dosta­lo viac prí­rod­ných krás, ako iným kútom sve­ta (sprav​na​vec​.sk). Na juž­ných a juho­zá­pad­ných sva­hoch sa medzi 1518. sto­ro­čím pre­vádz­ko­va­la ban­ská čin­nosť (zoznam​.sk). Od roku 1861 sa vytvo­ri­la tra­dí­cia národ­ných výstu­pov na Kri­váň (sprav​na​vec​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Kri­vá­ni pochá­dza z roku 1639, kde bol uve­de­ný ako Kri­wan”. Prvé zazna­me­na­né výstu­py na Kri­váň sa datu­jú do 18. sto­ro­čia. V roku 1773 usku­toč­nil evan­je­lic­ký farár Andre­as Jonas Czir­bes zo Spiš­skej Novej Vsi prvý zná­my výstup na vrchol (Wiki­pe­dia). V 19. sto­ro­čí sa Kri­váň stal sym­bo­lom slo­ven­ské­ho národ­né­ho obro­de­nia. V roku 1841 na jeho vrchol vystú­pil Ľudo­vít Štúr spo­lu s Micha­lom Milo­sla­vom Hodžom a Gaš­pa­rom Fejérpatakym-​Belopotockým. Od roku 1955 sa kaž­do­roč­ne orga­ni­zu­je Národ­ný výstup na Kri­váň, kto­rý pri­po­mí­na tie­to his­to­ric­ké uda­los­ti a zdô­raz­ňu­je význam hory v slo­ven­skej kul­tú­re. Kri­váň sa nachá­dza v Tatrans­kom národ­nom par­ku (TANAP) a je domo­vom rôz­no­ro­dej fló­ry a fau­ny. Počas výstu­pu môžu turis­ti vidieť vzác­ne dru­hy rast­lín, ako sú ples­ni­vec alpín­sky či horec, a stret­núť sa s tatrans­ký­mi kam­zík­mi ale­bo sviš­ťa­mi. Kri­váň sa čas­to obja­vu­je v slo­ven­skej lite­ra­tú­re, hud­be a výtvar­nom ume­ní. Jeho silu­e­ta je súčas­ťou štát­ne­ho zna­ku Slo­ven­ska a bola vybra­ná ako motív na slo­ven­ských euro­min­ciach. Mno­hé bás­ne a pies­ne osla­vu­jú jeho krá­su a význam pre slo­ven­ský národ (slo​va​kia​.tra​vel).


Kri­váň is even sung about in folk songs. From this per­spec­ti­ve, it is his­to­ri­cal­ly the most famous peak in the High Tatras. I dare to say that only Krá­ľo­va hoľa rivals Kri­váň as a sym­bol of Slo­va­kia. It rises to an alti­tu­de of 2,494.7 meters (Wiki­pe­dia). It is loca­ted in the wes­tern part of the High Tatras (Wiki­pe­dia). Two rou­tes lead to its sum­mit, from Tri Stud­nič­ky and from Jam­ské Ple­so. Accor­ding to legend, Kriváň’s cro­oked sha­pe was cau­sed by a celes­tial acci­dent. An angel, sent by God on the seventh day of cre­a­ti­on to scat­ter natu­ral beau­ty, struck the moun­tain with his wing. During this, the bag of beau­ty tore, gran­ting the Tatras more natu­ral beau­ty than any other cor­ner of the world (sprav​na​vec​.sk). On its sout­hern and sout­hwes­tern slo­pes, mining acti­vi­ty was con­duc­ted bet­we­en the 15th and 18th cen­tu­ries (zoznam​.sk). Sin­ce 1861, a tra­di­ti­on of nati­onal ascents to Kri­váň has been estab­lis­hed (sprav​na​vec​.sk).

The first writ­ten men­ti­on of Kri­váň dates back to 1639, whe­re it was refer­red to as Kri­wan.” The ear­liest recor­ded ascents to Kri­váň date to the 18th cen­tu­ry. In 1773, the evan­ge­li­cal pas­tor Andre­as Jonas Czir­bes from Spiš­ská Nová Ves made the first kno­wn ascent to the sum­mit (Wiki­pe­dia). In the 19th cen­tu­ry, Kri­váň beca­me a sym­bol of the Slo­vak nati­onal revi­val. In 1841, Ľudo­vít Štúr, toget­her with Michal Milo­slav Hodža and Gaš­par Fejérpataky-​Belopotocký, clim­bed its peak. Sin­ce 1955, the Nati­onal Ascent to Kri­váň has been held annu­al­ly, com­me­mo­ra­ting the­se his­to­ri­cal events and emp­ha­si­zing the moun­tai­n’s impor­tan­ce in Slo­vak culture.

Kri­váň is loca­ted in the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP) and is home to diver­se flo­ra and fau­na. During the climb, tou­rists can see rare plant spe­cies such as the alpi­ne ede­lwe­iss and gen­tian, and encoun­ter Tat­ra cha­mo­is or mar­mots. Kri­váň often appe­ars in Slo­vak lite­ra­tu­re, music, and visu­al arts. Its sil­hou­et­te is part of Slo­va­kia­’s nati­onal emblem and was cho­sen as the motif on Slo­vak euro coins. Many poems and songs celeb­ra­te its beau­ty and sig­ni­fi­can­ce to the Slo­vak nati­on (slo​va​kia​.tra​vel).


O Kri­vá­niu śpie­wa się nawet w pie­śniach ludo­wych. Z tego punk­tu widze­nia jest to his­to­rycz­nie naj­bar­dziej zna­ny szc­zyt w Wyso­kich Tat­rach. Ośmie­lam się twier­dzić, że tyl­ko Krá­ľo­va hoľa rywa­li­zu­je z Kri­vá­niem jako sym­bol Sło­wac­ji. Wzno­si się na wyso­ko­ść 2494,7 met­rów (Wiki­pe­dia). Znaj­du­je się w zachod­niej części Wyso­kich Tatr (Wiki­pe­dia). Na szc­zyt pro­wa­dzą dwie tra­sy: z Tri Stud­nič­ky i z Jam­ské Ple­so. Według legen­dy, Kri­váň został znieksz­ta­łco­ny przez nie­bia­ńs­ki wypa­dek. Ani­oł, wysła­ny przez Boga w siód­mym dniu stwor­ze­nia, aby rozr­zu­cić natu­ral­ne pięk­no, uder­zył skr­zy­dłem w górę. Przy tym worek z pięk­nem rozer­wał się, co spra­wi­ło, że Tat­ry otr­zy­ma­ły więcej pięk­na niż inne zakąt­ki świa­ta (sprav​na​vec​.sk). Na połud­ni­owych i południowo-​zachodnich sto­kach pro­wa­dzo­no dzia­łal­no­ść gór­nic­zą między XVXVIII wie­kiem (zoznam​.sk). Od 1861 roku usta­no­wi­ono tra­dyc­ję naro­do­wych wejść na Kri­váň (sprav​na​vec​.sk).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o Kri­vá­niu pocho­dzi z 1639 roku, gdzie został okre­ślo­ny jako Kri­wan”. Naj­wc­ze­śniejs­ze odno­to­wa­ne wejścia na Kri­váň datu­je się na XVIII wiek. W 1773 roku pas­tor ewan­ge­lic­ki Andre­as Jonas Czir­bes ze Spiš­skej Novej Vsi doko­nał pier­ws­ze­go zna­ne­go wejścia na szc­zyt (Wiki­pe­dia). W XIX wie­ku Kri­váň stał się sym­bo­lem sło­wac­kie­go odro­dze­nia naro­do­we­go. W 1841 roku na jego szc­zyt wspi­ęli się Ľudo­vít Štúr, Michal Milo­slav Hodža i Gaš­par Fejérpataky-​Belopotocký. Od 1955 roku co roku orga­ni­zo­wa­ne jest Naro­do­we Wejście na Kri­váň, któ­re upa­mi­ęt­nia te wydar­ze­nia his­to­rycz­ne i pod­kre­śla znac­ze­nie góry w sło­wac­kiej kulturze.

Kri­váň znaj­du­je się w Tatr­za­ńs­kim Par­ku Naro­do­wym (TANAP) i jest domem dla różno­rod­nej flo­ry i fau­ny. Podc­zas wspi­nacz­ki tury­ści mogą zobac­zyć rzad­kie gatun­ki roślin, takie jak sza­rot­ka alpej­ska czy gorycz­ka, oraz spot­kać kozi­ce tatr­za­ńs­kie lub świs­ta­ki. Kri­váň częs­to poja­wia się w sło­wac­kiej lite­ra­tur­ze, muzy­ce i sztu­kach wizu­al­nych. Jego sylwet­ka jest częścią godła naro­do­we­go Sło­wac­ji i zosta­ła wyb­ra­na jako motyw na sło­wac­kich mone­tach euro. Wie­le wiers­zy i pie­śni wych­wa­la jego pięk­no i znac­ze­nie dla naro­du sło­wac­kie­go (slo​va​kia​.tra​vel).


Odka­zy



TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Malé Karpaty, Myjava, Neživé, Pamätníky, Slovenská krajina, Stavby

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Hits: 4332

Myš­lien­ka mies­ta, hro­bu a pom­ní­ka Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka je mojím vlast­ným pre­ja­vom lás­ky a úcty k veľ­kej a svet­lej pamiat­ke na naše spo­loč­né sty­ky v det­stve. Vznik­la v prvej chví­li veľ­kej boles­ti nad tra­gic­kým osu­dom, vo chví­li, keď ho, len mŕt­ve­ho, obja­la oslo­bo­de­ná zem … Spo­je­ním roz­mer­ných hmôt spiš­ské­ho tra­ver­tí­nu oštie­pa­ných tupým hra­no­lom oce­le, pre­važ­ne bie­lej far­by, ostro zare­za­ných do pros­tej ináč nedot­knu­tej krá­sy prí­ro­dy a mies­ta, či v mod­ra­vom opa­re ran­ných hmiel, či na azú­ro­vej klen­be ďale­ké­ho hori­zon­tu roz­ja­sa­né­ho sln­kom, pokú­sil som sa vytvo­riť die­lo hod­né legen­dár­ne­ho živo­ta Šte­fá­ni­kov­ho plné­ho súzvu­ku, hrdin­stva, har­mó­nia a lás­ky (Dušan Jur­ko­vič)

Mohy­la sa zača­la sta­vať v roku 1927 (Zdroj: Pamät­ník). Pred­tým tu bol jed­no­du­chý hrob v tva­re krí­ža, v kto­rom bol pocho­va­ný Šte­fá­nik spo­lu s tro­ma talian­sky­mi vojak­mi len nie­koľ­ko dní po svo­jej smr­ti (bre​zo​va​.sk). Jed­né­ho z talian­skych voja­kov na žia­dosť rodi­ny v roku 1921 pre­viez­li do Talian­ska (obno​va​.sk). Talian­ski voja­ci: Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (pre­ve­ze­ný) a Mer­li­ni Umber­to. Mohy­la je z tra­ver­tí­nu zo Spiš­ských Vla­chov. Dove­ze­ných bolo 194 vagó­nov (mrs​te​fa​nik​.sk).

Mohy­la je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Pri­po­mí­na Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka, rodá­ka z Koša­rísk, ved­ca, poli­ti­ka, dip­lo­ma­ta, pred­sta­vi­te­ľa zahra­nič­né­ho odbo­ja za prvej sve­to­vej voj­ny, člo­ve­ka kto­rý sa význam­ne podie­ľal na vzni­ku Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky (Zdroj: Pamät­ník). Šte­fá­nik sa naro­dil 21.7.1880Koša­ris­kách, zomrel 4.5.1919 (Pin­čí­ko­vá) pri letec­kom nešťas­tí v Iván­ke pri Duna­ji. Bol vojen­ský letec, astro­nóm, vedec, kto­rý stál pri zro­de novo­do­bej štát­nos­ti Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Vplý­val na európ­sku poli­ti­ku, s myš­lien­ka­mi, názor­mi aj čin­mi ho môže­me pova­žo­vať za prvé­ho Euró­pa­na”. Pred­po­kla­dal, že nasta­ne har­mó­nia náro­dov v Euró­pe – euro­pe­i­zá­cia. Žil pod­ľa slov: Veriť, milo­vať, pra­co­vať. Jeho odkaz je dedič­stvom, kto­rým sme pris­pe­li k budo­va­niu moder­nej Euró­py (Pin­čí­ko­vá).

Mohy­la na Brad­le bola odha­le­ná 23.9.1928, jej auto­rom je Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo je vrch v Myjav­skej pahor­ka­ti­ne, týči sa do výš­ky 544 met­rov nad morom. Teles­né pozos­tat­ky Šte­fá­ni­ka sa nachá­dza­jú asi v hrob­ke v 10 met­ro­vej hĺb­ke pod vrcho­lom mohy­ly, spo­lu s ďal­ší­mi dvo­mi talian­mi. Dušan Jur­ko­vič pred­lo­žil po skon­če­ní dru­hej sve­to­vej voj­ny návrh na úpra­vu mohy­ly, aby roz­ší­ri­la svoj význam o pri­po­mien­ku pad­lých čes­ko­slo­ven­ských let­cov a legi­oná­rov, ale pro­jekt sa nere­a­li­zo­val. Rekon­štruk­cie sa mohy­la doč­ka­la až v roku 1989. Trva­la do roku 1996 (sme​.sk). Verej­nos­ti opäť sprí­stup­ne­ná bola 4.5.1996 (bre​zo​va​.sk). Vždy v máji sa kona­jú celo­ná­rod­né stret­nu­tia (sme​.sk). Sú vďa­kou a spo­mien­kou Slo­vá­koch, Čechov a iných Euró­pa­nov na skve­lé­ho Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka (bre​zo​va​.sk). Celá stav­ba je posta­ve­ná z tra­ver­tí­no­vých blo­kov (wiki​pe​dia​.sk).


The idea of the pla­ce, tomb, and monu­ment of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik is my own expres­si­on of love and res­pect for the gre­at and bright memo­ry of our sha­red child­ho­od con­nec­ti­ons. It ori­gi­na­ted in the first moment of gre­at pain over the tra­gic fate, at the moment when the libe­ra­ted land embra­ced him, life­less… By com­bi­ning mas­si­ve blocks of Spiš tra­ver­ti­ne split with a blunt ste­el chi­sel, pre­do­mi­nan­tly whi­te in color, sharp­ly cut into the sim­ple, other­wi­se untou­ched beau­ty of natu­re and the pla­ce, whet­her in the blu­ish haze of ear­ly hops, or on the azu­re vault of the dis­tant hori­zon illu­mi­na­ted by the sun, I attemp­ted to cre­a­te a work wort­hy of the legen­da­ry life of Šte­fá­nik, full of reso­nan­ce, hero­ism, har­mo­ny, and love (Dušan Jurkovič).

The mound cons­truc­ti­on began in 1927 (Sour­ce: Memo­rial). Befo­re that, the­re was a sim­ple cross-​shaped gra­ve whe­re Šte­fá­nik was buried with three Ita­lian sol­diers just a few days after his death (bre​zo​va​.sk). One of the Ita­lian sol­diers was tran­s­por­ted to Ita­ly in 1921 at the requ­est of the fami­ly (obno​va​.sk). The Ita­lian sol­diers were Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (tran­s­por­ted), and Mer­li­ni Umber­to. The mound is made of tra­ver­ti­ne from Spiš­ské Vla­chy, and 194 wagons of it were impor­ted (mrs​te​fa​nik​.sk).

The mound is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, com­me­mo­ra­ting Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik, a nati­ve of Koša­ris­ká, a scien­tist, poli­ti­cian, dip­lo­mat, repre­sen­ta­ti­ve of fore­ign resis­tan­ce during World War I, a man who sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ted to the cre­a­ti­on of the Cze­cho­slo­vak Repub­lic (Sour­ce: Memo­rial). Šte­fá­nik was born on July 21, 1880, in Koša­ris­ká, and pas­sed away on May 4, 1919 (Pin­čí­ko­vá) in an airp­la­ne acci­dent in Ivan­ka pri Duna­ji. He was a mili­ta­ry avia­tor, astro­no­mer, and scien­tist who pla­y­ed a cru­cial role in the estab­lish­ment of the modern Cze­cho­slo­vak sta­te. His influ­en­ce on Euro­pe­an poli­tics and his thoughts and acti­ons make him the first Euro­pe­an.” He anti­ci­pa­ted the har­mo­ny of nati­ons in Euro­pe – Euro­pe­a­ni­za­ti­on. He lived by the words: Belie­ve, love, work. His lega­cy is a con­tri­bu­ti­on to buil­ding modern Euro­pe (Pin­čí­ko­vá).

The Brad­lo Mound was unve­i­led on Sep­tem­ber 23, 1928, and its aut­hor is Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo is a hill in the Myja­va Hills, rising to a height of 544 meters abo­ve sea level. Šte­fá­ni­k’s remains are loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly in a tomb 10 meters below the sum­mit of the mound, along with two other Ita­lians. After the end of World War II, Dušan Jur­ko­vič pro­po­sed modi­fy­ing the mound to expand its sig­ni­fi­can­ce to com­me­mo­ra­te fal­len Cze­cho­slo­vak avia­tors and legi­ona­ries, but the pro­ject was not rea­li­zed. The recons­truc­ti­on of the mound took pla­ce in 1989 and las­ted until 1996 (sme​.sk). It was reope­ned to the pub­lic on May 4, 1996 (bre​zo​va​.sk). Nati­onal mee­tings take pla­ce eve­ry May (sme​.sk). It stands as a gra­ti­tu­de and memo­ry of Slo­vaks, Czechs, and other Euro­pe­ans for the remar­kab­le Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik (bre​zo​va​.sk). The enti­re struc­tu­re is built from tra­ver­ti­ne blocks (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské, Slovenské, Stavby, Stavby, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 4108

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:501:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 1314. sto­ro­čia pat­ri­lo páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Kúpele Piešťany

Hits: 6950

Lie­či­vé účin­ky ter­mál­nej mine­rál­nej vody a sír­ne­ho bah­na boli prvý­krát opí­sa­né lekár­mi v 14. sto­ro­čí (danu​bius​ho​tels​.sk). Vra­ví sa dokon­ca, že lie­či­vé účin­ky pra­me­ňov obja­vi­li rím­ski voja­ci. Oddy­cho­va­li po dlhej a namá­ha­vej ces­te na roz­bah­ne­nej lúke pri Váhu. Po tom­to oddy­chu vraj neoby­čaj­ne svie­ži pokra­čo­va­li v ces­te (pies​ta​ny​-spa​.info). His­tó­ria mes­ta Pieš­ťa­ny je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632. Naj­sláv­nej­ší opis kúpe­ľov pochá­dza od Ada­ma Tra­jan v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642. V roku 1772 sa v Pieš­ťa­noch obja­vu­je význam­ný bal­neo­lóg, pro­fe­sor Hein­rich J. von Cranz. Až po jeho náv­šte­ve posta­vi­li prvú stá­lu budo­vu kúpe­ľov, dovte­dy sa pou­ží­va­li iba jamy vyko­pa­né v zemi.


The hea­ling effects of ther­mal mine­ral water and sul­fur mud were first desc­ri­bed by phy­si­cians in the 14th cen­tu­ry (danu​bius​ho​tels​.sk). It is even said that the hea­ling effects of the springs were dis­co­ve­red by Roman sol­diers. They res­ted on a mud­dy mea­dow near the Váh River after a long and exhaus­ting jour­ney. After this rest, they repor­ted­ly con­ti­nu­ed the­ir jour­ney remar­kab­ly ref­res­hed (pies​ta​ny​-spa​.info). The his­to­ry of the town of Pieš­ťa­ny is clo­se­ly tied to the deve­lop­ment of bal­neo­lo­gy in the 16th cen­tu­ry. The first detai­led desc­rip­ti­on of the springs comes from the pre­fect of Šariš Cast­le and roy­al coun­ci­lor Juraj Werh­ner in 1545. Later desc­rip­ti­ons are from the phy­si­cian of the Aus­trian empe­rors Johann Cra­to de Craf­he­im in 1571, the per­so­nal phy­si­cian of Pope Six­tus V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa in 1588, and the Ger­man tra­ve­ler Mar­tin Zeil­ler in 1632. The most famous desc­rip­ti­on of the baths comes from Adam Tra­jan in the poem Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” from 1642. In 1772, the sig­ni­fi­cant bal­neo­lo­gist, Pro­fes­sor Hein­rich J. von Cranz, appe­a­red in Pieš­ťa­ny. Only after his visit did they cons­truct the first per­ma­nent bath­hou­se; until then, they used pits dug in the ground.


Die hei­len­den Wir­kun­gen von Thermal-​Mineralwasser und Sch­we­felsch­lamm wur­den ers­tmals von Ärz­ten im 14. Jahr­hun­dert besch­rie­ben (danu​bius​ho​tels​.sk). Es wird sogar gesagt, dass römis­che Sol­da­ten die hei­len­den Wir­kun­gen der Quel­len ent­dec­kten. Sie ruh­ten sich nach einer lan­gen und ans­tren­gen­den Rei­se auf einer sch­lam­mi­gen Wie­se am Fluss Waag aus. Nach die­ser Ruhe­pau­se setz­ten sie angeb­lich ihre Rei­se außer­ge­wöhn­lich erf­rischt fort (pies​ta​ny​-spa​.info). Die Ges­chich­te der Stadt Pieš­ťa­ny ist eng mit der Ent­wick­lung der Bal­neo­lo­gie im 16. Jahr­hun­dert ver­bun­den. Die ers­te detail­lier­te Besch­re­i­bung der Quel­len stammt von dem Prä­fek­ten des Sch­los­ses Šariš und könig­li­chen Rat Juraj Werh­ner aus dem Jahr 1545. Spä­te­re Besch­re­i­bun­gen stam­men von dem Arzt der öster­re­i­chis­chen Kai­ser Johann Cra­to de Craf­he­im im Jahr 1571, vom per­sön­li­chen Arzt von Papst Six­tus V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa im Jahr 1588 und vom deuts­chen Rei­sen­den Mar­tin Zeil­ler im Jahr 1632. Die berühm­tes­te Besch­re­i­bung der Bäder stammt von Adam Tra­jan in dem Gedicht Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” aus dem Jahr 1642. Im Jahr 1772 ers­chien der bede­uten­de Bal­neo­lo­ge, Pro­fes­sor Hein­rich J. von Cranz, in Pieš­ťa­ny. Erst nach sei­nem Besuch wur­de das ers­te dau­er­haf­te Bade­haus errich­tet; bis dahin ver­wen­de­te man Gru­ben, die im Boden geg­ra­ben waren.


Začiat­kom 19. sto­ro­čia dal Jozef Erdödy vybu­do­vať v kla­si­cis­tic­kom štý­le prvé muro­va­né kúpeľ­né budo­vy, kto­ré boli dobu­do­vá­va­né a pre­sta­vo­va­né v prie­be­hu celé­ho 19. sto­ro­čia. (Wiki­pé­dia). Pred Win­te­rov­ca­mi mali v pre­náj­me kúpe­le vie­den­ský pod­ni­ka­teľ Sch­midt a hlo­hov­ský inži­nier Skar­nit­zel. O kúpe­le sa nesta­ra­li, ich stav bol vte­dy kata­stro­fál­ny. V rokoch 18891940 boli Ale­xan­der, Imrich a Ľudo­vít Win­ter vedú­ci pra­cov­ní­ci fir­my Ale­xan­der Win­ter a syno­via, pod­nik gene­rál­ne­ho pre­náj­mu kúpe­ľov”. Tes­ne pred kon­com voj­ny, 18.9.1918 pod­pí­sal Win­ter s gró­fom Vilia­mom Erdödym zmlu­vu na pre­dĺže­nie pre­náj­mu kúpe­ľov o 90 rokov (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ale­xan­dra Win­te­ra na pod­ni­ka­teľ­ský roz­mach inšpi­ro­va­la aj vlá­da Uhor­ska, kto­ré si v roku 1867 vybo­jo­va­lo istú nezá­vis­losť od Habs­bur­gov­cov. Vlá­da vyzva­la obča­nov, aby kaž­dá pod­ni­kal samos­tat­ne z vlast­nej sily a z vlast­ných pros­tried­kov”. Ale­xan­der Win­ter sa výzvou nad­chol a roz­ho­dol sa pre­na­jať si Pieš­ťan­ské kúpe­le. Do Pieš­ťan vte­dy cho­die­va­lo v lete len asi 1 000 pacien­tov, kto­rí ale zväč­ša nebý­va­li v Kur­ho­te­li, kde bolo 30 izieb. Vybu­do­val kúpeľ­nú Robot­níc­ku nemoc­ni­cu, v kto­rej sa moh­li lie­čiť aj nema­jet­ní ľudia ak nákla­dy bol ochot­ný zná­šať zamest­ná­va­teľ, ale­bo obec. Nasle­do­val veľ­ký sta­veb­ný roz­mach. Budo­va­li sa ochran­né hrá­dze pro­ti povod­niam, nové kúpeľ­né pries­to­ry, pro­me­ná­dy, par­ky, kaviar­ne, hote­ly, kúpa­lis­ko, gol­fo­vé ihris­ko, múze­um, dláž­di­li sa ces­ty, budo­va­la kana­li­zá­cia, vodo­vod …Napr. aj seces­ný hotel Ther­mia Pala­ce (Eva Čobe­jo­vá).


Begin­ning of the 19th cen­tu­ry, Jozef Erdödy had the first brick bath­hou­ses built in the neoc­las­si­cal sty­le, which were expan­ded and reno­va­ted throug­hout the enti­re 19th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Befo­re the Win­ters, Vien­na entrep­re­ne­ur Sch­midt and Hlo­ho­vec engi­ne­er Skar­nit­zel lea­sed the baths. They neg­lec­ted the baths, and the­ir con­di­ti­on was catas­trop­hic. From 1889 to 1940, Ale­xan­der, Imrich, and Ľudo­vít Win­ter were the lea­ding figu­res in the com­pa­ny Ale­xan­der Win­ter and Sons, a busi­ness for the gene­ral lea­se of baths.” Short­ly befo­re the end of the war, on Sep­tem­ber 18, 1918, Win­ter sig­ned an agre­e­ment with Count Viliam Erdödy to extend the lea­se of the baths for 90 years (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The ins­pi­ra­ti­on for Ale­xan­der Win­te­r’s entrep­re­ne­urial suc­cess also came from the govern­ment of Hun­ga­ry, which, in 1867, had won a cer­tain inde­pen­den­ce from the Habs­bur­gs. The govern­ment cal­led on citi­zens to under­ta­ke inde­pen­den­tly from the­ir own strength and resour­ces.” Ale­xan­der Win­ter was ent­hu­sias­tic about this call and deci­ded to lea­se the Pieš­ťa­ny baths. At that time, only about 1,000 patients visi­ted Pieš­ťa­ny in the sum­mer, and most of them did not stay at the Kur­ho­tel, which had 30 rooms. He built the Wor­kers’ Hos­pi­tal, whe­re even the less for­tu­na­te could rece­i­ve tre­at­ment if the emplo­y­er or the muni­ci­pa­li­ty was wil­ling to bear the costs. This was fol­lo­wed by a major cons­truc­ti­on boom. Pro­tec­ti­ve embank­ments were built against flo­ods, new spa are­as, pro­me­na­des, parks, cafes, hotels, a swim­ming pool, a golf cour­se, a muse­um, roads were paved, and sewa­ge and water supp­ly sys­tems were built. For exam­ple, the Art Nouveau-​style Ther­mia Pala­ce hotel (Eva Čobejová).


Zu Beginn des 19. Jahr­hun­derts ließ Jozef Erdödy die ers­ten gemau­er­ten Bade­hä­u­ser im neok­las­si­zis­tis­chen Stil errich­ten, die im Lau­fe des gesam­ten 19. Jahr­hun­derts erwe­i­tert und reno­viert wur­den (Wiki­pe­dia). Vor den Win­ters hat­ten der Wie­ner Unter­neh­mer Sch­midt und der Inge­nie­ur Skar­nit­zel aus Hlo­ho­vec die Bäder gepach­tet. Sie küm­mer­ten sich nicht um die Bäder, und ihr Zus­tand war kata­strop­hal. Von 1889 bis 1940 waren Ale­xan­der, Imrich und Ľudo­vít Win­ter füh­ren­de Mitar­be­i­ter des Unter­neh­mens Ale­xan­der Win­ter und Söh­ne, ein Unter­neh­men für die all­ge­me­i­ne Ver­mie­tung von Bädern”. Kurz vor Krieg­sen­de, am 18. Sep­tem­ber 1918, unter­ze­ich­ne­te Win­ter mit Graf Viliam Erdödy einen Ver­trag zur Ver­län­ge­rung der Bäder­pacht um 90 Jah­re (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Ins­pi­ra­ti­on für den unter­neh­me­ris­chen Erfolg von Ale­xan­der Win­ter kam auch von der unga­ris­chen Regie­rung, die 1867 eine gewis­se Unab­hän­gig­ke­it von den Habs­bur­gern gewon­nen hat­te. Die Regie­rung rief die Bür­ger dazu auf, unab­hän­gig von ihrer eige­nen Kraft und ihren eige­nen Res­sour­cen zu han­deln”. Ale­xan­der Win­ter war von die­sem Auf­ruf bege­is­tert und besch­loss, die Bäder von Pieš­ťa­ny zu pach­ten. Zu die­ser Zeit besuch­ten im Som­mer nur etwa 1.000 Patien­ten Pieš­ťa­ny, von denen die meis­ten nicht im Kur­ho­tel über­nach­te­ten, das 30 Zim­mer hat­te. Er bau­te das Arbe­i­terk­ran­ken­haus, in dem auch weni­ger begüter­te Men­schen behan­delt wer­den konn­ten, wenn der Arbe­it­ge­ber oder die Geme­in­de bere­it war, die Kos­ten zu tra­gen. Dies wur­de von einem gro­ßen Bau­bo­om beg­le­i­tet. Es wur­den Schut­zwäl­le gegen Übersch­wem­mun­gen, neue Kur­ge­bie­te, Pro­me­na­den, Parks, Cafés, Hotels, ein Sch­wimm­bad, ein Golf­platz, ein Muse­um, Stra­ßen wur­den gepf­las­tert und Abwasser- und Was­ser­ver­sor­gungs­sys­te­me gebaut. Beis­piel­swe­i­se das Jugendstil-​Hotel Ther­mia Pala­ce (Eva Čobejová).


V novem­bri 1938 sa Ľudo­vít Win­ter dozve­del, že gróf Viliam Erdödy je prívr­žen­com Hit­le­ra a chce odpre­dať kúpe­le isté­mu nemec­ké­mu kon­zor­ciu. V mar­ci 1939 pre­to navrhol pre­zi­den­to­vi Tiso­vi, že odo­vzda­jú kúpe­le účas­tin­nej spo­loč­nos­ti, len žia­da­jú pone­chať dvom Win­te­rov­com skrom­né zamest­na­nie. Tiso vycí­til nebez­pe­čen­stvo a podal návrh vlá­de na pre­vza­tie kúpe­ľov. Celý maje­tok sa na zákla­de vlád­ne­ho uzne­se­nia dostal pod núte­nú sprá­vu. 20.10.1940 boli kúpe­le od Erdödy­ov­cov vyvlast­ne­né a sta­li sa majet­kom štá­tu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 5). Ter­mál­ne pra­me­ne sú v pova­žan­skom zlo­mo­vom pás­me, v hĺb­ke 2 000 met­rov. Voda sa aku­mu­lu­je v bur­gi­dal­ských (miocén­nych) sedi­men­toch Podu­naj­skej pan­vy. Pra­me­ne sú sírnato-​hydrouhličitanové, vápenato-​horčíkaté, a sír­ne. Ich tep­lo­ta je 6769 °C, s obsa­hom oko­lo 1.5 g/​l mine­rál­nych látok a s obsa­hom ply­nov, naj­mä siro­vo­dí­ka. Kapa­ci­ta zachy­te­ných žrie­diel je viac ako 3 mili­ó­ny lit­rov vody za deň (Cam­bel, B, 1962). Dlho­do­bá reak­cia ter­mál­nej vody s mäk­ký­mi hor­ni­na­mi a špe­ci­fic­ká bak­te­riál­na mik­rof­ló­ra tvo­rí bah­no, vďa­ka kto­ré­mu kúpe­le vďa­čia za svo­ju dob­rú povesť (inter​spa​.sk). Bah­no dob­re vedie tep­lo, chlad­ne šty­ri­krát pomal­šie ako voda, má vyso­kú vis­ko­zi­tu (danu​bius​ho​tels​.sk). Väč­ši­na pra­me­ňov, kto­ré vyvie­ra­jú na Kúpeľ­nom ostro­ve je zachy­te­ná v hĺb­kach 5060 met­rov, čím sa vylú­či­la mož­nosť kon­ta­mi­ná­cie s povr­cho­vou vodou, kon­štan­tnosť tep­lo­ty (slo​ven​ske​.info). Vďa­ka tomu sa v Pieš­ťa­noch úspeš­ne roz­ví­ja bal­neo­te­ra­pia, vodo­lieč­ba, reha­bi­li­tá­cia. Lie­či sa tu množ­stvo poú­ra­zo­vých sta­vov, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva apod..


In Novem­ber 1938, Ľudo­vít Win­ter lear­ned that Count Viliam Erdödy was a sup­por­ter of Hit­ler and wan­ted to sell the baths to a cer­tain Ger­man con­sor­tium. In March 1939, he pro­po­sed to Pre­si­dent Tiso that they hand over the baths to a par­ti­ci­pa­ting com­pa­ny, requ­es­ting only to lea­ve modest emplo­y­ment for the two Win­ters. Tiso sen­sed dan­ger and sub­mit­ted a pro­po­sal to the govern­ment to take over the baths. The enti­re pro­per­ty was pla­ced under for­ced admi­ni­stra­ti­on based on a govern­ment reso­lu­ti­on. On Octo­ber 20, 1940, the baths were exprop­ria­ted from the Erdödys and beca­me sta­te pro­per­ty (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 5). Ther­mal springs are in the Považ­ský Ino­vec fault zone, at a depth of 2,000 meters. Water accu­mu­la­tes in the Bur­gi­da­lian (Mioce­ne) sedi­ments of the Danu­be Basin. The springs are sulfur-​hydrocarbonate, calcium-​magnesium, and sul­fur. The­ir tem­pe­ra­tu­re is 67 – 69 °C, with a con­tent of around 1.5 g/​l of mine­ral sub­stan­ces and a gas con­tent, espe­cial­ly hyd­ro­gen sul­fi­de. The capa­ci­ty of cap­tu­red wells is more than 3 mil­li­on liters of water per day (Cam­bel, B, 1962). The long-​term reac­ti­on of ther­mal water with soft rocks and spe­ci­fic bac­te­rial mic­rof­lo­ra forms mud, thanks to which the baths owe the­ir good repu­ta­ti­on (inter​spa​.sk). Mud con­ducts heat well, cools four times slo­wer than water, and has high vis­co­si­ty (danu​bius​ho​tels​.sk). Most of the springs that emer­ge on the Spa Island are cap­tu­red at depths of 50 – 60 meters, eli­mi­na­ting the possi­bi­li­ty of con­ta­mi­na­ti­on with sur­fa­ce water, ensu­ring cons­tant tem­pe­ra­tu­re (slo​ven​ske​.info). Thanks to this, in Pieš­ťa­ny, bal­neo­t­he­ra­py, hyd­ro­t­he­ra­py, and reha­bi­li­ta­ti­on are suc­cess­ful­ly deve­lo­ped. It tre­ats a varie­ty of post-​traumatic con­di­ti­ons, dise­a­ses of the mus­cu­los­ke­le­tal sys­tem, etc.


Im Novem­ber 1938 erfuhr Ľudo­vít Win­ter, dass Graf Viliam Erdödy ein Anhän­ger Hit­lers ist und die Bäder an ein bes­timm­tes deuts­ches Kon­sor­tium ver­kau­fen möch­te. Im März 1939 sch­lug er daher Prä­si­dent Tiso vor, die Bäder einer teil­neh­men­den Gesells­chaft zu über­ge­ben und bat nur darum, den bei­den Win­ters bes­che­i­de­ne Arbe­itsp­lät­ze zu belas­sen. Tiso spür­te die Gefahr und reich­te einen Vorsch­lag bei der Regie­rung ein, die Bäder zu über­neh­men. Der gesam­te Besitz wur­de aufg­rund eines Regie­rungs­besch­lus­ses unter Zwangs­ver­wal­tung ges­tellt. Am 20. Okto­ber 1940 wur­den die Bäder von den Erdödys ente­ig­net und wur­den Sta­ats­be­sitz (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 5). Die Ther­ma­lqu­el­len lie­gen im Považ­ský Inovec-​Fehlerbereich in einer Tie­fe von 2.000 Metern. Das Was­ser sam­melt sich in den bur­gi­dal­ských (miozä­nen) Sedi­men­ten des Donau­bec­kens. Die Quel­len sind schwefelhaltig-​hydrogencarbonat‑, calcium-​magnesium- und sch­we­fel­hal­tig. Ihre Tem­pe­ra­tur bet­rägt 67 – 69 °C, mit einem Gehalt von etwa 1,5 g/​l Mine­rals­tof­fen und einem Gas­ge­halt, ins­be­son­de­re Sch­we­fe­lwas­sers­toff. Die Kapa­zi­tät der gefan­ge­nen Brun­nen bet­rägt mehr als 3 Mil­li­onen Liter Was­ser pro Tag (Cam­bel, B, 1962). Die langf­ris­ti­ge Reak­ti­on von Ther­ma­lwas­ser mit wei­chen Ges­te­i­nen und spe­zi­fis­cher bak­te­riel­ler Mik­rof­lo­ra bil­det Sch­lamm, dem die Bäder ihren guten Ruf ver­dan­ken (inter​spa​.sk). Sch­lamm lei­tet Wär­me gut, kühlt vier­mal lang­sa­mer als Was­ser und hat eine hohe Vis­ko­si­tät (danu​bius​ho​tels​.sk). Die meis­ten Quel­len, die auf der Kurin­sel ents­prin­gen, wer­den in Tie­fen von 50 – 60 Metern gefan­gen, wodurch die Mög­lich­ke­it einer Kon­ta­mi­na­ti­on mit Oberf­lä­chen­was­ser aus­gesch­los­sen ist, was eine kons­tan­te Tem­pe­ra­tur gewähr­le­is­tet (slo​ven​ske​.info). Dank des­sen ent­wic­kelt sich in Pieš­ťa­ny die Bal­neo­t­he­ra­pie, Hyd­ro­t­he­ra­pie und Reha­bi­li­ta­ti­on erfolg­re­ich. Es behan­delt eine Viel­zahl von postt­rau­ma­tis­chen Zus­tän­den, Kran­khe­i­ten des Bewe­gung­sap­pa­ra­tes usw.


Pávy pat­ria ku kúpe­ľom v Pieš­ťa­noch. Po vyše 30 roč­nej pre­stáv­ke nad­via­za­li pieš­ťan­ské kúpe­le na tra­dí­ciu cho­vu pávov na Kúpeľ­nom ostro­ve, s kto­rou zača­li už Win­te­rov­ci. Pod­ľa poves­ti prá­ve páv odha­lil lie­čeb­né účin­ky ter­mál­nych vôd a bah­na (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľ­nom ostro­ve, Revue Pieš­ťa­ny Nr. 1, p. 1213). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra v mesač­ní­ku Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae, No. 2 – 3 v roku 1948 zve­rej­nil povesť, v kto­rej si pre­c­hlad­nu­tý páv vši­mol, že jeho pobyt v bah­ne pri rie­ke, mu pro­spie­va. Najprv boli za jazier­ka­mi, dnes sú na pomer­ne veľ­kej plo­che, hneď za valom, za Kolo­nád­nym mos­tom po ľavej stra­ne. Inak pove­da­né – pred kúpa­lis­kom EVA a neďa­le­ko od jazie­rok. Okrem páva korun­ka­té­ho Pavo cris­ta­tus sa tu nachá­dza­jú aj iné vtá­ky: bažant zla­tý – Chry­so­lop­hus pic­tus, bažant strie­bor­ný – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, bažant krá­ľov­ský – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, hrd­lič­ka chi­cho­ta­vá – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­mač­ná tabu­ľa) Ther­mia Pala­ce – je dnes päť­hviez­dič­ko­vý hotel, mimo­cho­dom bol prvým, kto­rý spl­nil také­to kri­té­ria. Je to nád­her­ná budo­va za Kolo­nád­nym mos­tom, o kto­ré­ho posta­ve­nie sa v roku 1912 zaslú­žil Ľudo­vít Win­ter (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Vo feb­ru­ári 1917 tu roko­va­li o vede­ní voj­ny tra­ja cisá­ri, Wil­helm II Hohen­zol­lern, rakús­ky cisár Karol I. Habs­burg a bul­har­ský cár Fer­di­nand I. Koburg. (Wiki­pé­dia). Odpo­rú­čam si ju pozrieť z oboch strán.


Pea­fo­wls are part of the spa expe­rien­ce in Pieš­ťa­ny. After a bre­ak of over 30 years, the Pieš­ťa­ny spas revi­ved the tra­di­ti­on of pea­fo­wl bre­e­ding on Spa Island, which was star­ted by the Win­ters. Accor­ding to legend, it was a pea­fo­wl that reve­a­led the hea­ling effects of ther­mal waters and mud (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pea­fo­wls back on Spa Island, Revue Pieš­ťa­ny No. 1, p. 12 – 13). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra pub­lis­hed a sto­ry in the Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae maga­zi­ne, No. 2 – 3 in 1948, whe­re a chil­ly pea­fo­wl noti­ced that its stay in the mud by the river was bene­fi­cial. Ini­tial­ly, they were behind the lakes, but today they are in a rela­ti­ve­ly lar­ge area just behind the dam, behind the Kolo­nád­ny Brid­ge on the left side. In other words, in front of the EVA swim­ming pool and near the lakes. In addi­ti­on to the cro­wned pea­fo­wl Pavo cris­ta­tus, other birds are also found here: gol­den phe­a­sant – Chry­so­lop­hus pic­tus, sil­ver phe­a­sant – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, roy­al phe­a­sant – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, laug­hing dove – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­ma­ti­on board) Ther­mia Pala­ce – is a five-​star hotel today, inci­den­tal­ly, it was the first to meet such cri­te­ria. It is a beau­ti­ful buil­ding behind the Kolo­nád­ny Brid­ge, who­se cons­truc­ti­on was cre­di­ted to Ľudo­vít Win­ter in 1912 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 4). In Feb­ru­ary 1917, three empe­rors, Wil­helm II Hohen­zol­lern, Aus­trian Empe­ror Karl I, and Bul­ga­rian Tsar Fer­di­nand I, nego­tia­ted the con­duct of the war here (Wiki­pe­dia). I recom­mend looking at it from both sides.


Pfau­en gehören zu den Bädern in Pieš­ťa­ny. Nach einer über 30-​jährigen Pau­se knüpf­ten die Bäder von Pieš­ťa­ny an die Tra­di­ti­on der Pfle­ge von Pfau­en auf der Kúpeľ­ný Insel an, die bere­its von den Win­ters begon­nen wur­de. Legen­de nach war es ein Pfau, der die hei­len­de Wir­kung von Ther­ma­lwas­ser und Sch­lamm ent­hüll­te (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pfau­en wie­der auf der Kúpeľ­ný Insel, Revue Pieš­ťa­ny Nr. 1, S. 12 – 13). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra veröf­fen­tlich­te eine Ges­chich­te im Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae Maga­zin, Nr. 2 – 3 im Jahr 1948, in der ein frie­ren­der Pfau bemer­kte, dass sein Aufent­halt im Sch­lamm am Fluss vor­te­il­haft war. Anfangs waren sie hin­ter den Seen, heute sind sie in einem rela­tiv gro­ßen Bere­ich direkt hin­ter dem Damm, hin­ter der Kolonádny-​Brücke auf der lin­ken Sei­te. Mit ande­ren Wor­ten, vor dem Sch­wimm­bad EVA und in der Nähe der Seen. Neben dem gek­rön­ten Pfau Pavo cris­ta­tus fin­den sich hier auch ande­re Vögel: Gold­fa­san – Chry­so­lop­hus pic­tus, Sil­ber­fa­san – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, Königs­fa­san – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, Lach­tau­be – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­ma­ti­ons­ta­fel) Ther­mia Pala­ce – ist heute ein Fünf-​Sterne-​Hotel, übri­gens war es das ers­te, das sol­che Kri­te­rien erfüll­te. Es ist ein wun­ders­chönes Gebä­u­de hin­ter der Kolonádny-​Brücke, des­sen Bau im Jahr 1912 Ľudo­vít Win­ter zu ver­dan­ken ist (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Im Feb­ru­ar 1917 ver­han­del­ten hier drei Kai­ser, Wil­helm II Hohen­zol­lern, der öster­re­i­chis­che Kai­ser Karl I. und der bul­ga­ris­che Zar Fer­di­nand I., über die Kriegs­füh­rung (Wiki­pe­dia). Ich emp­feh­le, es von bei­den Sei­ten zu betrachten.


Irma je budo­va kúpe­ľov, v kto­rej pre­bie­ha­jú mno­hé pro­ce­dú­ry. Suse­dí s Ther­mi­ou, z kto­rou je spo­je­ná chod­bou. Kúpe­le Irma nesú meno po gróf­ke Erdődy­o­vej. V Irme je bah­nis­ko posta­ve­né pria­mo na ter­mál­nom pra­me­ni, čo je európ­sky uni­kát. Už od roku 1912 tu pre­bie­ha švéd­ska gym­nas­ti­ka, elek­tro­lieč­ba, štvor­va­nič­ko­vé kúpe­le, inha­la­tó­rium. Dnes tu je aj zrkad­lis­ko, bah­nis­ko, trakč­ný bazén, reha­bi­li­tač­ná časť, vaňo­vé odde­le­nie, suchý uhli­či­tý kúpeľ, sau­na, suchá trak­cia. Pre­bie­ha tu vodo­lieč­ba, mag­ne­to­te­ra­pia, fit­nes a mno­hé iné (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Kom­fort a luxus v Kúpeľ­nom dome Irma, Revue Pieš­ťa­ny, No. 2, p. 56). Pro Pat­ria – je dnes bal­neo­te­ra­pe­utic­ké a uby­to­va­cie zaria­de­nie. Posta­ve­ná bola v roku 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedy­si bol reha­bi­li­to­va­ný aj ja. Fon­tá­na pre­zi­den­tov pred Irmou bola pome­no­va­ná pri prí­le­ži­tos­ti stret­nu­tia pre­zi­den­tov kra­jín V4-​ky 12. – 13. sep­tem­bra 2008.


Irma is a spa buil­ding whe­re many pro­ce­du­res take pla­ce. It is adja­cent to Ther­mia and con­nec­ted by a cor­ri­dor. The Irma Spa bears the name of Coun­tess Erdődy. In Irma, the­re is a mud pool direct­ly built on the ther­mal spring, which is a Euro­pe­an uni­que fea­tu­re. Sin­ce 1912, Swe­dish gym­nas­tics, elect­rot­he­ra­py, four-​cell baths, and an inha­la­to­rium have been offe­red here. Today, it also fea­tu­res a mir­ror room, mud pool, trac­ti­on pool, reha­bi­li­ta­ti­on sec­ti­on, tub depart­ment, dry car­bon bath, sau­na, dry trac­ti­on, hyd­ro­t­he­ra­py, mag­ne­tot­he­ra­py, fit­ness, and many more (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Com­fort and Luxu­ry in the Irma Spa Hou­se, Revue Pieš­ťa­ny, No. 2, p. 5 – 6). Pro Pat­ria is a bal­neo­t­he­ra­pe­utic and accom­mo­da­ti­on faci­li­ty today, built in 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 4). I was reha­bi­li­ta­ted the­re when I was litt­le. The Pre­si­dents’ Foun­tain in front of Irma was named on the occa­si­on of the mee­ting of the V4 coun­tries’ pre­si­dents on Sep­tem­ber 12 – 132008.


Irma ist ein Kur­haus, in dem vie­le Behand­lun­gen statt­fin­den. Es liegt neben Ther­mia und ist durch einen Gang ver­bun­den. Das Irma Spa trägt den Namen der Grä­fin Erdődy. In Irma befin­det sich ein Sch­lamm­bec­ken, das direkt über der Ther­ma­lqu­el­le gebaut wur­de, was in Euro­pa ein­zi­gar­tig ist. Seit 1912 wer­den hier sch­we­dis­che Gym­nas­tik, Elek­tro­t­he­ra­pie, Vier­zel­len­bä­der und ein Inha­la­to­rium ange­bo­ten. Heute gibt es auch einen Spie­gel­raum, ein Sch­lamm­bec­ken, ein Trak­ti­ons­bec­ken, einen Reha­bi­li­ta­ti­ons­be­re­ich, eine Wan­ne­nab­te­i­lung, ein troc­ke­nes Koh­len­sä­u­re­bad, eine Sau­na, eine troc­ke­ne Trak­ti­on, Hyd­ro­t­he­ra­pie, Mag­ne­tot­he­ra­pie, Fit­ness und vie­les mehr (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Kom­fort und Luxus im Irma Spa Hou­se, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 2, S. 5 – 6). Pro Pat­ria ist heute eine bal­neo­t­he­ra­pe­utis­che und Unter­kunft­se­in­rich­tung, erbaut im Jahr 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Ich wur­de als Kind dort reha­bi­li­tiert. Der Brun­nen der Prä­si­den­ten vor Irma wur­de anläss­lich des Tref­fens der Prä­si­den­ten der V4-​Länder am 12. – 13. Sep­tem­ber 2008 benannt.


Lite­ra­tú­ra

  • Cam­bel Bohu­slav, 1962: Mine­rál­ne vody. In Buday T., Cam­bel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvet­liv­ky k pre­hľad­nej geolo­gic­kej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bra­ti­sla­va, Geofond, Bra­ti­sla­va, 248 pp..

Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post