2011, 2012, Časová línia, Neživé, Technika, TOP

Vlaky

Hits: 1211

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Krajina, Obce, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské obce, Vodné nádrže, Záhorácke obce, Záhorie

Lozorno

Hits: 1726

Lozorno sa nachádza na juhozápade Slovenska, 24 km od Bratislavy, v blízkosti západných svahov Malých Karpát, v regiónie Záhorie (lozorno.sk). Leží v nadmorskej výške 188 metrov nad morom. Na ploche 44.79 km2 tu žije 3 022 obyvateľov (Wikipedia). V obci sa nachádza Kostol svätej Kataríny z Alexandrie z roku 1630. Baroková Kaplnka svätého Vendelína je z roku 1729 (lozorno.sk). V minulosti tu bola lesná železnica, ktorej stopy sa však ťažko hľadajú. Bola stavaná po roku 1918, zanikla v 30-tych rokoch 20. storočia (lozorno.sk). Nad Lozornom sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká Suchý potok (lozorno.sk). Pri tejto nádrži je situované Múzeum historických vozidiel, v priestoroch bývalých kasární (lozorno.sk). Z Lozorna pochádza cyklista Anton Tkáč (Wikipedia).

História Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho gróf Rugerius začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé osídľovanie Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako Ezelarn. Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského Esel, čo znamená somár. Somáre sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je Zorno. Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných zvierat, páleniu vápna a dreveného uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava – Malacky. Vznikol oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne (lozorno.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Doprava, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Technika

Oravská lesná železnica

Hits: 2474

Začiatkom 20. storočia sa Oravský komposesorát rozhodol riešiť dopravu dreva a preto vybudovať lesnú železnicu, ktorá bude schopná prekonať členitý reliéf. Projekt bol vyhotovený v čase 1. svetovej vojny. Vďaka vojnovým zajatcom bola trať z Oravskej Lesnej do Lokce 27.7.1918 spustená. V roku 1924 bolo schválené napojenie na Kysuckú lesnú železnicu, aby sa dosiahlo spojenie na verejnú železničnú sieť. 60 km dlhé spojenie Oščadnica – Lokca bolo dokončené 1.12.1926 (oravskemuzeum.sk). V druhej polovici 60-tych rokov 20. storočia lesná železnica bola v porovnaní z nákladnými automobilmi málo pružná a drahá. Navyše došlo ku opotrebovaniu a k nedostatku náhradných dielov pre desaťročia už nevyrábané lokomotívy. V roku 1969 lesnú železnicu uzavreli. Vyhlásenie Kysucko – oravskej lesnej železnice v úseku Chmúra – Beskyd – Tanečník za kultúrnu pamiatku v roku 1972 zabránilo jej likvidácii, ktorá bola pôvodne naplánovaná. Z pôvodných viac ako 110 km bolo ponechaných 8 km. OLŽ na úseku Byskyd – Tanečník. O záchranu pamiatky sa starali predovšetkým dobrovoľníci. V roku 1986 správu prevzalo Oravské múzeum. V roku 1997 povodne ťažko poškodili trať a narušila tak výrazným spôsobom rekonštrukčné aktivity. K obnove aktivít došlo v roku 2003. Práce sa začali v novembri 2005 a trvali do októbra 2007. Vykonalo sa množstvo prác, okrem iného sa na sedle Beskyd vybudovala vyhliadková veža. 31.5.2008 bola trať slávnostne otvorená po 36 rokoch (oravskemuzeum.sk).

Iné lesné železnice

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské dokumenty, Liptovské obce, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Stavby, Stavebné dokumenty

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 2401

Skanzen liptovskej dediny v Pribyline je peknou ukážkou minulosti Liptova. Areál je otvorený celoročne a počas roka sa v ňom koná veľa rôznorodých podujatí. Do expozície patrí aj expozícia lesnej železničky, ktorej sa venuje samostatný príspevok.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Leží v ústí Račkovej doliny (liptov.sk). V roku 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť (pribylinaobjektivom.sk). Je najmladším múzeom v prírode na Slovensku, bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Sídelná štruktúra dediny je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské obce s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. rínok, kde sa schádzali obyvatelia , kde sa konali trhy a jarmoky. Je tu možné ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po bývanie najbohatších, čím sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku. Nachádza sa tu napr. goticko renesančný kaštieľ zo zátopovej obce Parížovce, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Druhou je drevená zemianska kúria z Paludze z roku 1858. Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Najstaršia písomná správa o tomto kostole je zroku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11. až 12.-teho storočia (Zuskinová et al.).

Jedným z hlavných zámerov je snaha vytvoriť živé múzeum. Preto remeselnícke dielne, kolárska a kováčska dieľňa, kde zruční majstri môžu predviesť návštevníkom tajomstvá dávnych remesiel. Do múzea prichádzajú aj ďalší výrobcovia, ktorí ukazujú ako sa pletie košík z prútia alebo drevených lubov, jednoduché rezbárske techniky, prácu s kožou, zdobenie praciek, medovníkov, či vyvŕtanie fujary z kmeňa bazy. Múzeum pripravuje počas roka rôzne podujatia, napr. „Ovčiarska nedeľa“ s ukážkami pastierskeho rezbárskeho umenia, pastierskym folklórom, „Hasičská nedeľa“ s výstavou a ukážkami dobovej hasičskej techniky. „Včelárska nedeľa“ ponúka expozíciu dobových úľov a včelárskych pomôcok, s bohatou ponukou včelích produktov. „Nedeľa rodákov“ je nielen stretnutím obyvateľov zaniknutých obcí pod priehradou Liptovská Mara, obyvateľov a rodákov z Liptova, ale v programe sa v úlohe hostiteľa predstaví vždy jedna z väčších a bohatých obcí regiónu. „Deň sv. Huberta“ je príležitosťou pre stretnutie poľovníkov, lesníkov. „Stredoveká nedeľa“ ukazuje historické bojové umenia, dobový spôsob života a odievania. A mnohé ďalšie, ako „Vianoce v Liptove“ (Zuskinová et al.). 

V zooexpozícii sa chované pôvodné karpatské plemená zvierat, ktorých chov je v súčasnosti na ústupe. Napr. tmavé karpatské kozy, biele a čierne ovce valašky, sliepky, husi, kačky, morky, perličky a huculské kone, ktoré sú potomkami pôvodného divého koňa na Slovensku, ktorý bol po stáročia polodivo chovaným pracovným zvieraťom horského obyvateľstva (Zuskinová et al.).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post