Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Spiš, Fotografie

Kežmarok – slobodné kráľovské mesto

skala
Hits: 4519

Kežmarok je mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v nadmorskej výške 626 metrov nad morom v Popradskej kotline. Nachádza sa v zrážkovom tieni. Cez mesto tečie rieka Poprad. Žije tu viac ako 17 000 obyvateľov (kezmarok.sk). V roku 1851 tu žilo 4391 obyvateľov, v roku 1910 7367. Po 1. svetovej vojne sa odsťahovalo z mesta mnoho Maďarov, po 2. svetovej vojne mnoho Nemcov, preto v roku 1945 žilo v meste 5469 obyvateľov (kezmarok.net). Chotár mesta bol osídlený už pred 50 000 rokmi, slovanské archeologické nálezy pochádzajú z 9.-10. storočia. sem prišli v 8.-10. storočí – osada svätého Michala na obchodnej ceste Via Magna. Boli to zrejme strážcovia tejto , samotná osada sa neskôr nezačlenila do intavillánu mesta Kežmarok a v 15. storočí po husitskom vpáde v roku 1433 zanikla. Na druhej strane Poprad vznikla osada svätého Kríža. Traduje sa, že existovala ešte osada svätého Petra – Pavla, listiny ju však nespomínajú. Pravdepodobne zanikla hneď po vpáde Tatárov. Štvrtá, nemeckými kolonistami založená osada bola na mieste dnešného hradného nádvoria (kezmarok.net). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1251. Vzniklo spojením slovenskej rybárskej, kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej v 13. storočí. Patrí medzi slobodné kráľovské od roku 1380 (Wikipedia).

Historické názvy mesta: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Erbová listina je jedinou svojho druhu na Slovensku. Erb je na nej umiestnený do stredu, nie v ľavom hornom rohu. Mesto získalo práva používať erb a pečatiť červeným voskom v roku 1463 od kráľa Mateja (kezmarok.net). V 15.-19 storočí tú pôsobilo 40 remeselníckych cechov, v celej Európe boli preslávení kežmarskí farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári, zlatníci (Wikipedia). Najstaršie cechy v 15. storočí mali zámočníci, rybári, súkenníci, kováči a kožiari. K unikátnym cechom patrili taškári (iba dva na Slovensku) a sedlári (štyri) (kezmarok.net). V roku 1715 tu bolo 263 remeselníckych dielní (royal-towns.sk). V roku 1950 bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatková rezerváciu. Evanjelický drevený artikulárny kostol a Evanjelické lýceum sa stali v roku 1985 národnými kultúrnymi pamiatkami (kezmarok.sk). Na Slovensku boli len štyri lýcea, bez ich absolvovania nebolo možné pokračovať na univerzitných štúdiach (kezmarok.net).

V lýceu sa nachádza jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe (kezmarok.sk) – 150 tisíc zväzkov (royal-towns.sk). Na lýceu pôsobili: literáti: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Rázus, Ivan Stodola, maliari: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikátna bola odborná tkáčska škola, ktorá vznikla ako prvá svojho druhu v Uhorsku (kezmarok.net). Od 7.7.2008 je artikulárny kostol zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO (Wikipedia). Medzi najväčšie spišské patrí neskorogotická bazilika Povýšenia svätého Kríža z roku 1498, pred ktorou je najstaršia renesančná zvonica (Zvonica) u nás (Wikipedia). Pápež Ján Pavol II. udelil tomuto kostolu / bazilike titul Basilica Minor (royal-towns.sk). Prvá písomná zmienka o Kežmarskom mestskom hrade pochádza z roku 1463. Nechali ho vybudovať Zápoľskí. Z pôvodne gotickej sa stala časom elegantná renesančná rezidencia. Dnes je celý areál mestským múzeuom (kezmarok.net).

Od roku 1991 sa obnovila v Kežmarku tradícia výročných trhov. V lete Európske ľudové remeslo a v zime Vianočný trh (kezmarok.sk). EĽRO – Európske ľudové remeslo sa koná tri dni počas druhého júlového týždňa. Trhu remesiel predchádza historický sprievod mestom. Slávnostné otvorenie vykoná trhový richtár s mešťanostami. Šermiari potom dobýjajú a bránu, ktorá je vstupnou bránou do areálu (kezmarok.sk). Viac ako 50 rokov tu pôsobí folklórny súbor Magura (Wikipedia). Medzi patrí zjazdárka Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokejisti Ľuboš Bartečko a Radoslav Suchý, herec a režisér Juraj Herz, textár Vlado Krausz, rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa, vodca protihabsburgského povstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – osobný lekár Ferdinanda II., Ján Daniel Perlitzi – zakladateľ súdneho lekárstva v Uhorsku, Vojtech Alexander – zakladateľ röntgenológie v Uhorsku, Tomáš Mauksch – zakladateľ tatranskej floristiky (kezmarok.net).

Kežmarok is a town situated beneath the High Tatras at an elevation of 626 meters above sea level in the Poprad Basin. It is located in a precipitation shadow, and the Poprad River flows through the town. Over 17,000 inhabitants live here (kezmarok.sk). In 1851, the town had 4,391 residents, and by 1910, the number increased to 7,367. After World War I, many Hungarians left the town, and after World War II, many Germans departed. In 1945, the town had 5,469 inhabitants (kezmarok.net). The town’s territory was settled over 50,000 years ago, with Slavic archaeological findings dating back to the 9th-10th centuries. Slavs arrived here in the 8th-10th centuries, establishing the settlement of St. Michael on the trade route Via Magna. This settlement, likely the guardians of the route, later did not integrate into Kežmarok’s intavillan and disappeared in the 15th century after the Hussite invasion in 1433. Across the Poprad River, the settlement of St. Cross was established. It is rumored that the settlement of St. Peter and Paul existed but is not mentioned in documents and probably disappeared immediately after the Tatar invasion. The fourth settlement, founded by German colonists, was in the place of today’s castle courtyard (kezmarok.net). The first written mention of the town dates back to 1251. It was formed by the merging of a Slovak fishing settlement, royal border guards, and a German settlement in the 13th century. Kežmarok has been among the free royal towns since 1380 (Wikipedia).

Historical names of the town: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. The heraldic charter is the only one of its kind in Slovakia. The coat of arms is placed in the center, not in the upper-left corner. The town gained the right to use the coat of arms and seal with red wax in 1463 from King Matthias (kezmarok.net). From the 15th to the 19th centuries, 40 craft guilds operated here, and Kežmarok’s dyers, carpenters, weavers, clothiers, needle-makers, and goldsmiths were famous throughout Europe (Wikipedia). The oldest guilds in the 15th century were locksmiths, fishermen, clothiers, blacksmiths, and leatherworkers. Unique guilds included bag-makers (only two in Slovakia) and saddlers (four) (kezmarok.net). In 1715, there were 263 artisan workshops here (royal-towns.sk). In 1950, the historical core of the town was declared a municipal monument reserve. The Evangelical wooden articulatory church and the Evangelical Lyceum became national cultural monuments in 1985 (kezmarok.sk). There were only four lyceums in Slovakia, and without completing them, it was not possible to continue university studies (kezmarok.net).

The lyceum houses one of the largest historical school libraries in Central Europe (kezmarok.sk) – 150,000 volumes (royal-towns.sk). Literary figures who worked at the lyceum include Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, and painters Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). The unique vocational weaving school, the first of its kind in Hungary, operated here (kezmarok.net). Since July 7, 2008, the articulatory church has been inscribed in the UNESCO World Heritage List (Wikipedia). Among the largest basilicas is the late Gothic Basilica of the Exaltation of the Holy Cross from 1498, with the oldest Renaissance belfry (Zvonica) in Slovakia in front of it (Wikipedia). Pope John Paul II bestowed the title Basilica Minor on this church/basilica (royal-towns.sk). The first written mention of Kežmarok Castle dates back to 1463. The Zápoľský family had it built. From the originally Gothic fortress, it gradually became an elegant Renaissance residence. Today, the entire complex is a municipal museum (kezmarok.net).

Since 1991, the tradition of annual markets has been restored in Kežmarok. In summer, the European Folk Crafts and in winter, the Christmas Market (kezmarok.sk). EĽRO – European Folk Crafts takes place for three days during the second week of July. The craft market is preceded by a historical procession through the town. The market mayor with the burghers performs the ceremonial opening. Then, swordsmen conquer the walls and the gate, which is the entrance gate to the area (kezmarok.sk). The Magura folklore ensemble has been active here for over 50 years (Wikipedia). Personalities from the town include equestrian Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hockey players Ľuboš Bartečko and Radoslav Suchý, actor and director Juraj Herz, lyricist Vlado Krausz, Roman Catholic priest Marián Kuffa, leader of the anti-Habsburg uprising Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – personal physician to Ferdinand II., Ján Daniel Perlitzi – founder of forensic medicine in Hungary, Vojtech Alexander – founder of radiology in Hungary, Tomáš Mauksch – founder of Tatra floristics (kezmarok.net).

Kežmarok to miasto leżące pod Wysokimi Tatrami, na wysokości 626 metrów nad poziomem morza, w Kotlinie Popradzkiej. Znajduje się w cieniu opadów. Przez miasto płynie rzeka Poprad. Mieszka tu ponad 17 000 mieszkańców (kezmarok.sk). W 1851 roku mieszkało tu 4391 osób, a w 1910 roku 7367. Po I wojnie światowej z miasta wyemigrowało wielu Węgrów, a po II wojnie światowej wielu Niemców, dlatego w 1945 roku mieszkało tu 5469 osób (kezmarok.net). Obszar miejski był zasiedlony już przed 50 000 laty, a znaleziska archeologiczne słowiańskie pochodzą z IX-X wieku. Słowianie przybyli tutaj między VIII a X wiekiem – osada św. Michała na szlaku handlowym Via Magna. Prawdopodobnie byli strażnikami tego szlaku, a sama osada nie została później włączona do intavillánu miasta Kežmarok i w XV wieku, po najazdzie husytów w 1433 roku, zniknęła. Po drugiej stronie rzeki Poprad powstała osada św. Krzyża. Podaje się, że istniała także osada św. Piotra i Pawła, ale jej nie wspominają. Prawdopodobnie zniknęła zaraz po najazdach Tatarów. Czwórna, założona przez niemieckich osadników, osada powstała na miejscu dzisiejszego dziedzińca zamkowego (kezmarok.net). Pierwsza pisemna wzmianka o mieście pochodzi z roku 1251. Powstało ono poprzez połączenie słowackiej osady rybackiej, królewskich strażników granicznych i niemieckiej osady w XIII wieku. Od 1380 roku należy do wolnych miast królewskich (Wikipedia).

Historyczne nazwy miasta to: Kümark, Kiszmark, Kissmark, Kismark, Késmark, Keyssmarkh, Keysmarch, Kezmark, Kezmarc, Kesmark, Kesmarg, Kesmarco, Kesmarck, Kesemark, Käszmark, Kayssmark, Kaymarc, Kazmarc villa, Kasmark, Forum Caseorum, Forum Caseonum, Forum Casaeorum, Caseoforum. Karta herbowa jest jedyną swojego rodzaju na Słowacji. Herb jest umieszczony na niej centralnie, a nie w lewym górnym rogu. Miasto zdobyło prawo do używania herbu i pieczętowania czerwonym woskiem w 1463 roku od króla Mateusza (kezmarok.net). W latach 15-19 działało tu 40 cechów rzemieślniczych, a w całej Europie słynęli keżmarscy barwnicy, stolarze, tkacze, sukiennicy, iglarnicy, złotnicy (Wikipedia). Najstarsze cechy w XV wieku to byli zamkowi, rybacy, sukiennicy, kowale i kaletnicy. Do unikalnych cechów należeli torbaczycy (tylko dwóch na Słowacji) i siodlarze (czterech) (kezmarok.net). W 1715 roku było tu 263 warsztaty rzemieślnicze (royal-towns.sk). W 1950 roku historyczne centrum miasta zostało uznane za miejską rezerwat architektoniczny. Drewniany kościół ewangelicki i ewangelickie liceum stały się w 1985 roku narodowymi zabytkami kultury (kezmarok.sk). Na Słowacji istnieją tylko cztery licea, bez ukończenia których nie można kontynuować studiów uniwersyteckich (kezmarok.net).

W liceum znajduje się jedna z największych historycznych bibliotek szkolnych w Europie Środkowej (kezmarok.sk) – 150 tysięcy tomów (royal-towns.sk). W liceum działały: literaci: Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jan Chalupka, Samo Chalupka, Janko Kráľ, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola, malarze: Peter Bohúň, Ladislav Medňanský (Wikipedia). Unikalna była szkoła tkacka, która powstała jako pierwsza tego rodzaju na Węgrzech (kezmarok.net). Od 7.7.2008 roku kościół artykułowany jest wpisany na listę światowego dziedzictwa UNESCO (Wikipedia). Do największych klasztorów Spisza należy późnogotycka bazylika Podwyższenia Świętego Krzyża z 1498 roku, przed którą stoi najstarsza dzwonnica renesansowa (Dzwonnica) w kraju (Wikipedia). Papież Jan Paweł II nadał tej świątyni/bazylice tytuł Bazyliki Mniejszej (royal-towns.sk). Pierwsza pisemna wzmianka o zamku miejskim Kežmarok pochodzi z roku 1463. Wybudowali go Zápoľscy. Z pierwotnej gotyckiej fortecy z czasem stała się elegancką renesansową rezydencją. Obecnie cały kompleks jest muzeum miejskim (kezmarok.net).

Od 1991 roku w Kežmarku przywrócona została tradycja corocznych jarmarków. Latem odbywa się Europejskie Rzemiosło Ludowe, a zimą Jarmark Bożonarodzeniowy (kezmarok.sk). EĽRO – Europejskie Rzemiosło Ludowe odbywa się przez trzy dni w drugim ty godniu lipca. Jarmarkowi rzemiosła towarzyszy historyczny przemarsz przez miasto. Oficjalnego otwarcia dokonuje burmistrz z przywilejami miejskimi. Następnie miecznicy zdobywają mury obronne i bramę, która jest wejściem na teren (kezmarok.sk). Ponad 50 lat istnieje zespół folklorystyczny Magura (Wikipedia). Wśród osobistości miejscowości znajdują się jeźdźczyni Jana Gantnerová (kezmarok.sk), hokeiści Ľuboš Bartečko i Radoslav Suchý, aktor i reżyser Juraj Herz, autor tekstów Vlado Krausz, katolicki ksiądz Marián Kuffa, przywódca antyhabsburskiego powstania Imrich Thököly (Wikipedia), Kristián Augustini ab Hortis – lekarz osobisty Ferdynanda II., Ján Daniel Perlitzi – założyciel medycyny sądowej na Węgrzech, Vojtech Alexander – założyciel rentgenologii na Węgrzech, Tomáš Mauksch – założyciel florystyki tatrzańskiej (kezmarok.net).

TOP

Všetky

,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Liptov, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Stavebné dokumenty, Liptovské dokumenty, Fotografie, Liptovské obce, Interiéry, Dopravné a technické diela

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

skala
Hits: 3559

Skanzen liptovskej v Pribyline je peknou ukážkou minulosti Liptova. Areál je otvorený celoročne a počas roka sa v ňom koná veľa rôznorodých podujatí. Do expozície patrí aj expozícia lesnej železničky, ktorej sa venuje samostatný príspevok.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Leží v ústí Račkovej (liptov.sk). V roku 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť (pribylinaobjektivom.sk). Je najmladším múzeom v prírode na Slovensku, bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Sídelná štruktúra dediny je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. rínok, kde sa schádzali obyvatelia , kde sa konali a jarmoky. Je tu možné ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po bývanie najbohatších, čím sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku. Nachádza sa tu napr. goticko renesančný kaštieľ zo zátopovej obce Parížovce, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Druhou je drevená zemianska kúria z Paludze z roku 1858. Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Najstaršia písomná správa o tomto kostole je zroku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11. až 12.-teho storočia (Zuskinová et al.).

Jedným z hlavných zámerov je snaha vytvoriť živé múzeum. Preto remeselnícke dielne, kolárska a kováčska dieľňa, kde zruční majstri môžu predviesť návštevníkom tajomstvá dávnych remesiel. Do múzea prichádzajú aj ďalší výrobcovia, ktorí ukazujú ako sa pletie košík z prútia alebo drevených lubov, jednoduché rezbárske techniky, prácu s kožou, zdobenie praciek, medovníkov, či vyvŕtanie fujary z kmeňa bazy. Múzeum pripravuje počas roka rôzne , napr. „Ovčiarska nedeľa“ s ukážkami pastierskeho rezbárskeho umenia, pastierskym folklórom, „Hasičská nedeľa“ s výstavou a ukážkami dobovej hasičskej techniky. „Včelárska nedeľa“ ponúka expozíciu dobových úľov a včelárskych pomôcok, s bohatou ponukou včelích produktov. „Nedeľa rodákov“ je nielen stretnutím obyvateľov zaniknutých obcí pod priehradou Liptovská Mara, obyvateľov a rodákov z Liptova, ale v programe sa v úlohe hostiteľa predstaví vždy jedna z väčších a bohatých obcí regiónu. „Deň sv. Huberta“ je príležitosťou pre stretnutie poľovníkov, lesníkov. „Stredoveká nedeľa“ ukazuje historické bojové umenia, dobový spôsob života a odievania. A mnohé ďalšie, ako „ v Liptove“ (Zuskinová et al.). 

V zooexpozícii sa chované pôvodné karpatské plemená zvierat, ktorých je v súčasnosti na ústupe. Napr. tmavé karpatské kozy, biele a čierne valašky, sliepky, husi, kačky, morky, perličky a huculské , ktoré sú potomkami pôvodného divého koňa na Slovensku, ktorý bol po stáročia polodivo chovaným pracovným zvieraťom horského obyvateľstva (Zuskinová et al.).

The open-air museum of the village in Pribylina is a beautiful representation of Liptov’s past. The area is open year-round, hosting various events throughout the year. One of the exhibits includes the exposition of a forest narrow-gauge railway, which is covered in a separate contribution.

The Museum of the Liptov Village in Pribylina is a branch of the Liptov Museum in Ružomberok. It is located at the mouth of the Račková Valley (liptov.sk). In 1991, its first part was made accessible to the public (pribylinaobjektivom.sk). It is the youngest open-air museum in Slovakia, established in connection with the construction of the Liptovská Mara waterworks. The settlement structure of the village resembles that of larger historical Liptov villages with the privileges and rights of small towns. In the center of the village is a larger space called the „rínok“ or market square, where residents gathered, markets, and fairs took place. It allows showcasing social and cultural differences in the way of life, from the housing of the poorest layers of rural population to that of the wealthiest, distinguishing it from other open-air museums in Slovakia. Notable structures include the Gothic Renaissance castle from the submerged village of Parížovce, the oldest noble residence in Liptov. The oldest Gothic part can be dated to the first third of the 14th century. The second is a wooden noble mansion from Paludza, built in 1858. An exceptionally attractive exhibit is the early Gothic Church of the Virgin Mary from Liptovská Mary. The oldest written report about this church is from 1288, but archaeological research suggests that an older sacral building dating back to the 11th or 12th century may have stood under the foundations (Zuskinová et al.).

One of the main objectives is to create a living museum. Therefore, craft workshops, a wheelwright and blacksmith workshop, where skilled masters can demonstrate ancient crafts‘ secrets to visitors, are part of the museum. Other artisans also come to the museum to demonstrate basket weaving, simple carving techniques, leatherwork, decoration of slingshots, gingerbread, or carving fujaras from tree trunks. The museum organizes various events throughout the year, such as „Shepherd’s Sunday“ with demonstrations of pastoral carving art, shepherd folklore, „Firefighter’s Sunday“ with an exhibition and demonstrations of period firefighting equipment. „Beekeeper’s Sunday“ offers an exhibition of period beehives and beekeeping tools, with a rich selection of bee products. „Native Sunday“ is not only a meeting of residents from extinct villages under the Liptovská Mara dam, inhabitants, and natives of Liptov, but also features one of the larger and wealthier villages in the region. „St. Hubert’s Day“ is an opportunity for hunters and foresters to meet. „Medieval Sunday“ shows historical martial arts, the lifestyle of the time, and clothing. And many more, like „Christmas in Liptov“ (Zuskinová et al.).

In the exhibit, original Carpathian breeds of animals are kept, whose breeding is currently declining. Examples include dark Carpathian goats, white and black Wallachian sheep, chickens, geese, ducks, rabbits, and Hucul horses, descendants of the original wild horse in Slovakia, which was semi-domesticated and used as a working animal by mountain residents for centuries (Zuskinová et al.).

TOP

Všetky

Krajina, Zahraničie, Obce, Moravské obce, Česko, Severná Morava, Fotografie

Veľké Karlovice – klenot Beskýd

skala
Hits: 558

Veľké Karlovice ležia v podhorí Javorníkov a Beskýd, v chránenej krajinnej oblasti Beskydy. Boli založené v roku 1714. V obci žije 2296 obyvateľov (velkekarlovice.cz). Veľké Karlovice sú typickou valašskou obcou, nachádzajú sa tu stále pastviny so stádami oviec (velkekarlovice.cz). V 19. storočí tu boli založené sklárne. Vrch Soláň je významným miestom stretávania sa výtvarných umelcov. Oblasť dnešnej sa pred jej založením mala údajne nazývať „Dolina Urogatina“, resp. „Dolina Urgatina“. Názov Karlovice pochádza od mena zakladateľa Karla Jindřicha. Dĺžka obce presahuje 10 km (Wikipedia).

Malebné Veľké Karlovice ležia v srdci Beskýd na severovýchode Moravy, lákajú nádhernou prírodou, tradíciami a pohostinnosťou. V minulosti boli svedkom mnohých zmien, čo sa podpísalo na jeho uličkách a stavbách, ktorým bol vdýchnutý historický nádych. Vo Veľkých Karloviach sa pýši svojráznou architektúrou. Kostol svätého Cyrila a Metoda je postavený v barokovom štýle. Nachádzajú sa tu tradičné drevené , , galérie, remeselnícke dielne. Konajú sa tu rôzne , folklórne , umelecké , dodržiavajú sa tu .

Okolité , , krásne údolia poskytujú možnosť vyžitia sa turistom, cykloturistom a v zime aj lyžiarom. Geomorfologicky je to veľmi pestrá a zvlnená , ktorá poskytuje úchvatné . Fungujú tu aj termálne . Ochutnať možno tradičné jedlá, regionálne špeciality, napr. syry, klobásy, kysnuté knedle.

Veľké Karlovice lie in the foothills of the Javorníky and Beskids, within the protected landscape area of Beskydy. They were founded in 1714, and the village is home to 2,296 inhabitants (velkekarlovice.cz). Veľké Karlovice epitomize a typical Valašsko village, with pastoral scenes of sheep grazing still prevalent (velkekarlovice.cz). Glassworks were established here in the 19th century. The peak of Soláň is a significant gathering place for artists. The area of today’s village allegedly bore the name „Dolina Urogatina“ or „Dolina Urgatina“ before its founding. The name Karlovice derives from the founder’s name, Karel Jindřich. The length of the village exceeds 10 km (Wikipedia).

Picturesque Veľké Karlovice lie in the heart of the Beskids in northeastern Moravia, enticing visitors with their stunning nature, traditions, and hospitality. They have witnessed many changes in the past, reflected in their streets and historic buildings imbued with a sense of history. Veľké Karlovice boasts diverse architecture, with the Baroque-style Church of St. Cyril and Methodius standing out. Traditional wooden houses, museums, galleries, and artisan workshops are scattered throughout the village. Various events, folklore festivals, art exhibitions, and the preservation of traditions take place here.

The surrounding mountains, forests, and beautiful valleys offer opportunities for hiking, cycling, and skiing in winter. Geomorphologically, it is a varied and undulating landscape, providing breathtaking views. Thermal spas are also available for relaxation. Visitors can taste traditional dishes and regional specialties such as cheeses, sausages, and dumplings.

Ve Velkých Karlovicích se nachází v podhůří Javorníků a Beskyd, v chráněné krajinné oblasti Beskydy. Byly založeny v roce 1714. V obci žije 2296 obyvatel. Velké Karlovice jsou typickou valašskou obcí, stále zde najdeme pastviny se stády ovcí. V 19. století zde byly založeny sklárny. Vrch Soláň je významným místem setkávání výtvarných umělců. Oblast dnešní obce se před jejím založením údajně nazývala „Dolina Urogatina“ nebo „Dolina Urgatina“. Název Karlovice pochází od jména zakladatele Karla Jindřicha. Délka obce přesahuje 10 km.

Malebné Velké Karlovice leží v srdci Beskyd na severovýchodě Moravy, lákají nádhernou přírodou, tradicemi a pohostinností. V minulosti byly svědkem mnoha změn, což se podepsalo na jeho uličkách a stavbách, kterým byl vdýchnut historický nádech. Ve Velkých Karlovicích se pyšní svéráznou architekturou. Kostel svatého Cyrila a Metoděje je postaven v barokním stylu. Najdeme zde tradiční dřevěné domy, muzea, galerie, řemeslnické dílny. Konají se zde různé akce, folklórní festivaly, umělecké výstavy, dodržují se zde tradice.

Okolní hory, lesy, krásná údolí poskytují možnost vyžití turistům, cykloturistům a v zimě i lyžařům. Geomorfologicky je to velmi pestrá a zvlněná krajina, která poskytuje úchvatné výhledy. Zde fungují i termální lázně. Ochutnat lze tradiční jídla, regionální speciality, např. sýry, klobásy, kysané knedlíky.

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Spiš, Fotografie, Spišské obce

Spišské Podhradie – mesto spod Spišského hradu

skala
Hits: 4844

Spišské podhradie je obec, nad ktorou sa vypína jeden z najväčších hradov na svete – Spišský hrad. Ak sa však chcete na Spišský hrad dostať kratšou cestou, choďte na hrad z Hodkoviec. Najstaršie na tomto území pochádzajú z 5. tisícročia pred n.l. Na prelome 11.-12. storočia sa hradný kopec začal osídľovať natrvalo. V tomto období sa začal stavať Spišský hrad. Vtedy začali vznikať v jeho okolí malé . Spojením takýchto troch vzniklo aj Spišské Podhradie na sútoku Jablonovského a Teledinského potoka (Uhľového) (Wikipedia.sk). Príchodom osadníkov z Flandier, po tatárskom vpáde, začal zrod mesta (spisskyhrad.com). V 12. storočí bolo predhradím Spišského hradu, ale už v polovici 13. storočia sa stalo od hradu nezávislým mestom (Wikipedia.sk). Prvá písomná zmienka je z roku 1249 (spisskyhrad.com). V roku 1279 bolo známe ako Fanum St. Mariae. Neskôr patrilo pod Spoločenstvo spišských Sasov. Ďalším pomenovaním mesta bolo Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Historický nemecký názov mesta je Kirchdorf, resp. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

V stredoveku bolo významným a prosperujúcim mestom (spisskepodhradie.sk). V roku 1677 richtárovi Jakubovi Güntherovi predložilo cechové artikuly 16 cechov: debnársky, hrnčiarsky, murársky, ševcovský, čižmársky, mäsiarsky, súkennícky, krajčírsky, kožušnícky, zámočnícky, tkáčsky, remenársky, kováčsky, puškársky, pivovarnícky a stolársky (Wikipedia.sk). Preslávili sa mäsiari spišskými párkami, ktoré vynikali mimoriadnou kvalitou a do roku 1914 sa dodávali denne aj do reštaurácií a hotelov v Budapešti, kde sa ponúkali ako špecialita. V súvislosti s rozvinutou výrobou plátna na Spiši v meste fungovala aj modrotlačiarenská dielňa s konským mangľom (spisskyhrad.com). V roku 1608 boli pri zakladaní najstaršieho farbiarskeho cechu v celkom Uhorsku, v Levoči, aj majstri zo Spišského Podhradia, Herman a Ján Tibeli. V roku 1770 tu bolo 250 remeselníckych dielní (Wikipedia.sk). Rozvoj mesta bol úzko spätý s obdobím „saskej kolonizácie„. Silná komunita ich potomkov tu žila až do prelomu 18.-19. storočia (spis.eu.sk). Najznámejšou časťou dnešného mesta je Spišská Kapitula, trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím, gotickým polygonálnym presbytériom, severnou sakristiou a bočnou kaplnkou (apsida.sk). Spišská kapitula býva označovaná aj ako slovenský Vatikán. Od konca 12. storočia je sídlo Spišského prepoštstva, od roku 1776 sídlom Spišského biskupstva. Od spodnej poskytuje návštevníkovi raritu – ulicu s domami kanonikov po oboch stranách, často zdobené soškami, maľbami, erbami. Biskupská katedrála je klenotom, jej pripomína učebnicu vývoja románskej a gotickej architektúry (cestaunesco.sk). 

Dnes je Spišské Podhradie malým provinčným mestečkom, ktorom žije asi 3800 obyvateľov. Do roku 1945 bolo mestom prevahou rôznych remesiel. Najslávnejší boli výrobcovia spišských párkov, tie vynikali mimoriadnou kvalitou. Dodávali sa denne do reštaurácii a hotelov v Budapešti ako špecialita (cestaunesco.sk). Po roku 1945 sa Spišská Kapitula zmenila na kasárne, neskôr na policajnú školu a archív. Od decembra 2003 sa centrum Spišského Podhradia a Spišská Kapitula stali súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Spišská Kapitula býva označovaná aj ako cirkevné mestečko. Jeho dejiny siahajú až do 9. storočia, kedy sa oproti dnešnej Spišskej Kapitule – na Pažici (kapitula.sk) nachádzal veľký, pravdepodobne benediktínsky kláštor (spisskepodhradie.sk) svätého Martina (kapitula.sk). Spišská Kapitula je od roku 1956 mestskou pamiatkovou rezerváciou. Nachádza sa tu gotický skvost – katedrála svätého Martina, hodinová veža (spis.eu.sk).

Spišské Podhradie is a village dominated by one of the largest castles in the world – Castle. However, if you want to reach Spiš Castle by a shorter route, go to the castle from Hodkovce. The oldest settlements in this area date back to the 5th millennium BCE. At the turn of the 11th-12th century, the castle hill began to be permanently inhabited, marking the beginning of the construction of Spiš Castle. Small settlements started emerging in its vicinity during this period. The merger of these led to the formation of Spišské Podhradie at the confluence of the Jablonovský and Teledinský streams (Uhľový) (Wikipedia.sk). With the arrival of settlers from Flanders after the Tatar invasion, the town began to take shape (spisskyhrad.com). In the 12th century, it served as the forecourt of Spiš Castle, but by the mid-13th century, it became an independent town (Wikipedia.sk). The first written mention is from the year 1249 (spisskyhrad.com). In 1279, it was known as Fanum St. Mariae. Later, it belonged to the Spiš Saxons Community, and another name for the town was Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). The historical German name of the town is Kirchdorf, or Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

In the medieval period, Spišské Podhradie was a significant and prosperous town (spisskepodhradie.sk). In 1677, the mayor Jakub Günther presented guild articles to 16 guilds, including coopers, potters, masons, shoemakers, butchers, weavers, tailors, furriers, locksmiths, gunsmiths, blacksmiths, weavers, belt makers, gun makers, brewers, and carpenters (Wikipedia.sk). The town became famous for Spiš sausages, known for their exceptional quality, supplied daily to restaurants and hotels in Budapest as a specialty until 1914. The town also had an indigo printing workshop with a horse-powered mangle connected to the thriving linen production in Spiš (spisskyhrad.com). In 1608, Spišské Podhradie masters, Michal Herman and Ján Tibeli, were involved in the founding of the oldest dyers‘ guild in the Kingdom of Hungary in Levoča. In 1770, there were 250 artisan workshops in the town (Wikipedia.sk). The town’s development was closely linked to the period of „Saxon colonization.“ A strong community of their descendants lived here until the late 18th-19th century (spis.eu.sk). The most famous part of today’s town is Spišská Kapitula, featuring a three-naved church with a two-tower façade, Gothic polygonal presbytery, northern sacristy, and a side chapel (apsida.sk). Spišská Kapitula is often referred to as the Slovak Vatican, serving as the seat of the Spiš provostry since the late 12th century and the Spiš Bishopric since 1776. From the lower gate, visitors are treated to a rarity – a street with canon houses on both sides, often adorned with sculptures, paintings, and coats of arms. The Bishop’s Cathedral is a gem, showcasing architecture resembling a textbook on the development of Romanesque and Gothic architecture (cestaunesco.sk).

Today, Spišské Podhradie is a small provincial town with around 3,800 inhabitants. Until 1945, the town was primarily characterized by various crafts. The most renowned were the producers of Spiš sausages, known for their exceptional quality, supplied daily to restaurants and hotels in Budapest as a specialty (cestaunesco.sk). After 1945, Spišská Kapitula transformed into barracks, later a police school and archive. Since December 2003, the center of Spišské Podhradie and Spišská Kapitula have been part of the UNESCO World Heritage. Spišská Kapitula is also referred to as a church town, with its history dating back to the 9th century when a large, likely Benedictine monastery dedicated to Saint was located opposite today’s Spišská Kapitula – on Pažica (kapitula.sk) (spisskepodhradie.sk). Spišská Kapitula has been a municipal monument reserve since 1956. It houses the Gothic treasure – the Cathedral of Saint Martin, and a clock tower (spis.eu.sk).

Spišské Podhradie ist ein Dorf, das von einer der größten Burgen der Welt – der Spišský hrad (Zipser Burg) – überragt wird. Wenn Sie jedoch einen kürzeren Weg zur Spišský hrad nehmen möchten, gehen Sie von Hodkovce aus zur Burg. Die ältesten Siedlungen in dieser Gegend stammen aus dem 5. Jahrtausend v. Chr. Um die Wende vom 11. zum 12. Jahrhundert begann der Burghügel, dauerhaft besiedelt zu werden. In dieser Zeit begann der Bau der Spišský hrad. Kleinere Siedlungen entstanden in dieser Zeit in seiner Umgebung. Die Vereinigung von drei dieser Siedlungen führte zur Entstehung von Spišské Podhradie an der Mündung der Bäche Jablonovský und Teledinský (Uhľový) (Wikipedia.sk). Mit der Ankunft von Siedlern aus Flandern nach dem Tatareneinfall begann die Stadt zu entstehen (spisskyhrad.com). Im 12. Jahrhundert diente es als Vorburg der Spišský hrad, wurde aber bis Mitte des 13. Jahrhunderts eine unabhängige Stadt (Wikipedia.sk). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1249 (spisskyhrad.com). Im Jahr 1279 war es als Fanum St. Mariae bekannt. Später gehörte es zur Gemeinschaft der Zipser Sachsen, und ein weiterer Name für die Stadt war Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Der historische deutsche Name der Stadt ist Kirchdorf bzw. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

Im Mittelalter war Spišské Podhradie eine bedeutende und wohlhabende Stadt (spisskepodhradie.sk). Im Jahr 1677 legte der Bürgermeister Jakub Günther 16 Zunftartikel vor, darunter für die Fassbinder, Töpfer, Maurer, Schuhmacher, Fleischer, Weber, Schneider, Kürschner, Schlosser, Büchsenmacher, Schmiede, Weber, Gürtelmacher, Büchsenmacher, Brauer und Tischler (Wikipedia.sk). Die Stadt wurde für die Spišer Würstchen bekannt, die bis 1914 täglich als Spezialität an Restaurants und Hotels in Budapest geliefert wurden. Die Stadt beherbergte auch eine Indigodruckerei mit einem von Pferden betriebenen Mangel, die mit der florierenden Leinenproduktion in der Spiš verbunden war (spisskyhrad.com). Im Jahr 1608 waren bei der Gründung der ältesten Färberzunft im Königreich Ungarn in Levoča auch Meister aus Spišské Podhradie beteiligt, nämlich Michal Herman und Ján Tibeli. Im Jahr 1770 gab es 250 Handwerksbetriebe in der Stadt (Wikipedia.sk). Die Entwicklung der Stadt war eng mit der Periode der „sächsischen Kolonisierung“ verbunden. Eine starke Gemeinschaft ihrer Nachkommen lebte hier bis zum Ende des 18. und Anfang des 19. Jahrhunderts (spis.eu.sk). Der bekannteste Teil der heutigen Stadt ist Spišská Kapitula mit einer dreischiffigen Kirche mit zweiturmiger Fassade, gotischem polygonalem Chor, nördlicher Sakristei und einer Seitenkapelle (apsida.sk). Spišská Kapitula wird oft als das slowakische Vatikan bezeichnet. Es ist seit dem späten 12. Jahrhundert Sitz der Zipser Propstei und seit 1776 Sitz des Zipser Bistums. Vom unteren Tor aus bietet es dem Besucher eine Rarität – eine Straße mit Kanonikerhäusern auf beiden Seiten, oft geschmückt mit Skulpturen, Gemälden und Wappen. Die Bischofskathedrale ist ein Juwel, ihre Architektur erinnert an ein Lehrbuch zur Entwicklung der romanischen und gotischen Architektur (cestaunesco.sk).

Heute ist Spišské Podhradie eine kleine Provinzstadt mit etwa 3.800 Einwohnern. Bis 1945 war die Stadt hauptsächlich von verschiedenen Handwerken geprägt. Die bekanntesten waren die Hersteller von Spišer Würstchen, die bis 1914 täglich als Spezialität an Restaurants und Hotels in Budapest geliefert wurden (cestaunesco.sk). Nach 1945 verwandelte sich Spišská Kapitula in Kasernen, später in eine Polizeischule und ein Archiv. Seit Dezember 2003 sind das Zentrum von Spišské Podhradie und Spišská Kapitula Teil des UNESCO-Welterbes. Spišská Kapitula wird auch als Kirchenstadt bezeichnet, deren Geschichte bis ins 9. Jahrhundert zurückreicht, als sich gegenüber der heutigen Spišská Kapitula – auf Pažica (kapitula.sk) – ein großes, wahrscheinlich benediktinisches Kloster des Heiligen Martin befand (spisskepodhradie.sk). Spišská Kapitula ist seit 1956 ein städtisches Denkmalreservat. Hier befindet sich der gotische Schatz – die Kathedrale des Heiligen Martin und ein Uhrenturm (spis.eu.sk).

Spišské Podhradie to miejscowość, nad którą wznosi się jedna z największych zamków na świecie – Zamek Spišski. Jeśli jednak chcesz dostać się na Zamek Spišski krótszą drogą, udaj się na zamek z Hodkoviec. Najstarsze osadnictwo na tym obszarze pochodzi z V tysiąclecia p.n.e. Na przełomie XI-XII wieku wzgórze zamkowe zaczęło być zamieszkane na stałe. W tym okresie rozpoczęła się budowa Zamku Spišskiego. Wtedy powstawały też małe osady w jego okolicy. Połączenie trzech z nich doprowadziło do powstania Spišské Podhradie na skrzyżowaniu potoków Jablonovskiego i Teledinskiego (Uhľového) (Wikipedia.sk). Przybycie osadników z Flandrii po najazdach tatarskich rozpoczęło proces tworzenia miasta (spisskyhrad.com). W XII wieku było przedzamczem Zamku Spišskiego, ale już w połowie XIII wieku stało się niezależnym miastem od zamku (Wikipedia.sk). Pierwsza wzmianka pisemna pochodzi z roku 1249 (spisskyhrad.com). W 1279 roku było znane jako Fanum St. Mariae. Później należało do Związku spišskich Sasów. Inną nazwą miasta było Villa Saxorum (spisskepodhradie.sk). Historyczna niemiecka nazwa miasta to Kirchdorf, resp. Kirchdrauf (Wikipedia.sk).

W średniowieczu było ważnym i prosperującym miastem (spisskepodhradie.sk). W 1677 roku burmistrzowi Jakubowi Güntherowi przedstawiono 16 cechów: ciesielski, garncarski, murarski, szewski, szewcowski, mięsny, sukno, krawiecki, kuśnierski, ślusarski, tkacki, rymiarski, kowalski, rusznikarski, browarniczy i stolarski (Wikipedia.sk). Rzeźnicy z Spišské Podhradie słynęli z spišskich kiełbasek, które wyróżniały się wyjątkową jakością i do roku 1914 dostarczane były codziennie do restauracji i hoteli w Budapeszcie jako specjał. W związku z rozwiniętą produkcją płótna na Spiši w mieście działała także pracownia błękitodruku z końskim prasłem (spisskyhrad.com). W 1608 roku przy zakładaniu najstarszej cechu farbiarzy na Węgrzech, w Lewoczy, uczestniczyli także mistrzowie z Spišské Podhradie, Michal Herman i Ján Tibeli. W 1770 roku było tu 250 warsztatów rzemieślniczych (Wikipedia.sk). Rozwój miasta był ściśle związany z okresem „saskiej kolonizacji“. Silna społeczność ich potomków mieszkała tutaj aż do przełomu XVIII-XIX wieku (spis.eu.sk). Najbardziej znaną częścią dzisiejszego miasta jest Spišská Kapitula, trójnawowy kościół z dwuwieżowym frontonem, gotyckim prezbiterium w kształcie wieloboku, północną zakrystią i boczną kapliczką (apsida.sk). Spišská Kapitula jest nazywana również słowackim Watykanem. Od końca XII wieku jest siedzibą Prepozytury Spišskej, od roku 1776 siedzibą diecezji Spišskej. Od dolnej bramy oferuje zwiedzającym unikalność – ulicę z domami kanoników po obu stronach, często ozdobionymi figurkami, malowidłami, herbami. Katedra biskupia jest klejnotem, jej architektura przypomina podręcznik rozwoju architektury romańskiej i gotyckiej (cestaunesco.sk).

Dziś Spišské Podhradie to małe prowincjonalne miasteczko zamieszkiwane przez około 3800 mieszkańców. Do roku 1945 miasto było przeważnie ośrodkiem różnych rzemiosł. Najbardziej znanymi byli producenci spišskich kiełbasek, które wyróżniały się wyjątkową jakością. Codziennie dostarczano je do restauracji i hoteli w Budapeszcie jako specjał (cestaunesco.sk). Po roku 1945 Spišská Kapitula przekształciła się w koszary, później w szkołę policyjną i archiwum. Od grudnia 2003 roku centrum Spišského Podhradia i Spišská Kapitula stały się częścią Światowego Dziedzictwa UNESCO. Spišská Kapitula jest również nazywana miastem kościelnym. Jego dzieje sięgają aż do IX wieku, gdy naprzeciwko dzisiejszej Spišskiej Kapituli – na Pažici (kapitula.sk) istniał duży, prawdopodobnie benedyktyński klasztor (spisskepodhradie.sk) św. Marcina (kapitula.sk). Spišská Kapitula jest od roku 1956 miastem zabytkowym. Znajduje się tutaj gotycki skarb – katedra św. Marcina, wieża zegarowa (spis.eu.sk).

,