2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš

Spišská Belá

Hits: 1224

Spišská Belá leží v nadmorskej výške 631 metrov nad morom. Mesto je zložené z dvoch katastrálnych území: Spišská Belá a Strážky. Strážky sú dnes mestskou časťou, boli pričlenené v roku 1972. V Spišskej Belej žije 6612 obyvateľov (spisskabela.sk). Každoročne sa tu koná Spišský zemiakársky jarmok, furmanské preteky Belianska podkova, Kaštieľne divadelné hry v kaštieli Strážky (spisskabela.sk).

Najstaršie osídlenie na tomto území je z mladšieho paleolitu spred 40 000 rokov, na lokalite „Dlhá medza“ pri Strážkach. Stredoveké osídlenie je spojené s Nemcami a maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou Stragar (Bušovce). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili Uhorskú bránu, ktorá bola riečkou Biela (Bela). Tento názov prevzali do názvu osady aj nemeckí kolonisti. V 13. storočí vybudovali pre nedostatok vody 11 km dlhý prívodný kanál – dnes Beliansky potok, s oblasti Tatranskej Kotliny. V 16. storočí bol doplnený o ďalšie prívodné kanály (Andrej Novák). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263. Už v roku 1271 patrila medzi spišské nemecké mestá z mestskými právami a výsadami. V minulosti bola známa výrobou spišskej borovičky, dnes je významným centrom pestovania zemiakov (spisskabela.sk). V minulosti sa tu rozprestierali rozsiahle pasienky, kde sa chovali ovce a dobytok. Remeselníci mali cechy, medzi najstaršie patrili mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky. Intenzívne sa pestoval ľan, na to nadväzovalo tkáčstvo, modrotlač plátna. Ľanové plátno poznali v celom Uhorsku, vyvážalo sa aj na Balkán a do Turecka. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa objavovalo viac až v 19. storočí. V roku 1853 tvorili Slováci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznikla tkáčovňa ľanového plátna, v roku 1878 škrobáreň, v roku 1870 a 1872 dva pivovary, v roku 1875 tehelňa, píly a likérka Kleinberger. V rokoch 1945 – 1946 boli belianskí Nemci donútení odísť. Nehnuteľnosti prevzalo obyvatelia z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí (Andrej Novák).

Historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu kostol svätého Antona Pustovníka z 13. storočia, mestská radnica a renesančná zvonica zo 16. storočia, mariánsky stĺp z roku 1729, staré nemecké meštianske domy. Beliansky rybník ponúka pohľad na panorámu Vysokých Tatier. V Strážkach sa nachádza renesančný kaštieľ s anglickým parkom a gotický kostol svätej Anny so zvonicou. V kaštieli je expozícia Slovenskej národnej galérie venovaná maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu. V Spišskej Belej sa narodil matematik, fyzik, optik Jozef Maximilián Petzval (spisskabela.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2013, Časová línia, Horehronie, Krajina, Slovenská krajina

Polomka – čarovný svet horehronský

Hits: 1495

Polomka je najväčšia obec na Horehroní, má takmer 3 000 obyvateľov. Stred obce leží v nadmorskej výške 628 metrov nad morom (polomka.sk). Rozloha obce je 94.02 km2. Leží na pravom brehu Hrona, 20 km východne od Brezna. Na južnom úpätí Nízkych Tatier a ich styku s Veporskými vrchmi (Wikipedia). Polomka je charakteristická nárečím, zachovala sa tu tradičná kuchyňa, „hriatô s mädom“, „krompak v kapuste“, „štikaná chamula“, ťahaná „polomská štrúdľa“ (polomka.sk). Folklór, miestne tradície mapuje folklórny súbor Brezinky (polomka.sk), ktorý vznikol v roku 1954 . Pýchou polomského kroja je plnou ručnou výšivkou bohato zdobená pokrývka hlavy – kapka (polomka.sk). V Polomke ani v blízkom okolí nie je dostatok pracovných príležitostí. Pri obci sa nachádza lyžiarske stredisko Bučník (polomka.sk).

Podnebie v Polomke je vlhké, vegetačné obdobie je krátke. Pestovali sa tu najmä krmoviny, ovos, jarec, žito, strukoviny, od 19. storočia zemiaky. Ako významná textilná plodina sa pestoval ľan a konope. V 19. storočí nastal rozmach remesiel, povozníctva. Vybudovaná bola píla na vodný pohon. Fungoval vodný mlyn a pivovar. Začiatkom 20. storočia nepriaznivé pomery spôsobili vysťahovalectvo do Austrálie, Francúzska a Ameriky. 12. novembra 1932 je dňom Polomskej vzbury – vzbury proti krutým exekútorom, ktorí pripravili mnohé rodiny o strechu nad hlavou. Polomka patrila počas SNP medzi povstalecké obce. V chate Pod Homôlkou boli partizáni napadnutí jednotkou Edelweis, zajatí a odtransportovaní do koncentračného tábora Mauthausen, kde boli popravení. Polomka bola oslobodená rumunskými a sovietskymi vojakmi 30. januára 1945. Po vojne sa postavilo mnoho rodinných domov, bytov aj verejných inštitúcií. V roku 1976 bol vybudovaný Drevokombinát (polomka.sk).

Koncom 13. storočia na Horehroní vznikali prvé banícke osady. Z rôznych historických prameňov je možné sa domnievať, že Polomka vznikla už začiatkom 14. storočia, písomné doklady však neboli nájdené. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1525. Pôvodní obyvatelia boli Rusíni, noví osadníci prichádzali najmä zo Spiša (najkrajsikraj.sk). V roku 1551 tu žilo 9 rodín, v roku 1605 37 (polomka.sk), v roku 1828 v 230 domoch 2 293 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). Historické názvy obce: Polunka, Poluoka, Schgyar, Sqeer alias Polunka, Pollunka alias Zeer, Pollunka (najkrajsikraj.sk). Obyvatelia sa venovali roľníctvu a pastierstvu. Dejiny Polomky sú úzko späté s hradom Muráň a s muránskym panstvom (polomka.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

Hits: 1940

Hruštín má rozlohu 36.5 km2. Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou obce je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, Lúky a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali obilie, zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk).  Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, pohá­re, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Malokarpatské obce, Obce, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské obce

Píla – dedina pod Červeným Kameňom

Hits: 1716

Píla je dedina pod hradom Červený kameň v Malých Karpatoch.

Leží v nadmorskej výške 245 metrov nad morom. Rozlohou 0.48 km2 je najmenšou obcou v okrese Pezinok (obecpila.sk). Žije tu 330 obyvateľov (Wikipedia). Obec vznikla v prvej polovici 16. storočia okolo červenokamenskej píly. Vodné píly a príbytky pre piliarov sa stali jej základom. Prvá písomná zmienka je z roku 1602. Obec sa pôvodne volala Nová Ves pod hradom Červený Kameň. Od 1.10.1944 bola Píla pričlenená ku Častej, avšak od roku 1954 je opäť samostatnou obcou (obecpila.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post