Horné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Starhrad – Starý hrad Strečno

Hits: 1700

V minu­los­ti bol Sta­rý hrad Streč­no zná­my aj ako Varín. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1241. V prvej polo­vi­ci 17. sto­ro­čia bol hrad rekon­štru­ova­ný (hrad​s​trec​no​.sk). Nachá­dza sa na ľavom bre­hu rie­ky Váh, v nad­mor­skej výš­ke 475 met­rov nad morom. Z hra­du vid­no Doma­šin­ský mean­der (hrad​s​trec​no​.sk). Iné náz­vy pre hrad: Varín­sky hrad, War­na, Var­na, Owar, Owa­ar, Sta­rig­rad. V roku 2017 bol zapí­sa­ný medzi národ­né kul­túr­ne pamiat­ky (Wiki­pe­dia). Povesť o hra­de Starh­rad hovo­rí o krás­nej Marien­ke a jej milom Mil­ko­vi (kam​na​vy​le​ty​.sk). Dol­ný hrad obo­pí­nal pomer­ne vyso­ký a masív­ny hrad­ný múr (strec​no​.sk). Hrad chrá­nil brod cez rie­ku Váh. Jeho archi­tek­tú­ra je dokla­dom vývo­ja stre­do­ve­kej pev­nos­ti od goti­ky po baro­ko. Hrad bol síd­lom Fran­tiš­ka Veše­lé­ni­ho a Žofie Bos­nia­ko­vej, nazý­va­nej tiež svä­ti­ca zo Streč­na”, kto­rej život napĺňa­jú legen­da­mi múry aj dnes (Infor­mač­ná tabuľa). 


In the past, Sta­rý hrad Streč­no was also kno­wn as Varín. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1241. In the first half of the 17th cen­tu­ry, the cast­le under­went recons­truc­ti­on (hrad​s​trec​no​.sk). It is loca­ted on the left bank of the Váh River, at an alti­tu­de of 475 meters abo­ve sea level. From the cast­le, one can see the Doma­šin­ský Mean­der (hrad​s​trec​no​.sk). Other names for the cast­le inc­lu­de Varín­sky hrad, War­na, Var­na, Owar, Owa­ar, and Sta­rig­rad. In 2017, it was lis­ted as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). A legend about Starh­rad Cast­le tells the sto­ry of the beau­ti­ful Marien­ka and her belo­ved Mil­ko (kam​na​vy​le​ty​.sk). The lower cast­le was sur­roun­ded by a rela­ti­ve­ly tall and mas­si­ve cast­le wall (strec​no​.sk). The cast­le pro­tec­ted a ford across the Váh River. Its archi­tec­tu­re ref­lects the deve­lop­ment of a medie­val for­tress from the Got­hic to the Baro­que peri­od. The cast­le was home to Fran­ti­šek Veše­lé­ni and Žofia Bos­nia­ko­vá, also kno­wn as the saint of Streč­no,” who­se life still fills the cast­le walls with legends today (Infor­ma­ti­on Board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Mokrade, Organizmy, Príroda, Rakúske, Rakúsko, Rastliny, Rieky, Skaly, Stromy, Typ krajiny, Zahraničie

Hainburg an der Donau

Hits: 5280

Hain­burg an der Donau je his­to­ric­ké mes­to v Dol­nom Rakús­ku, nachá­dza­jú­ce sa na pra­vom bre­hu Duna­ja medzi Vied­ňou a Bra­ti­sla­vou. Je naj­vý­chod­nej­ším mes­tom Rakús­ka (Wiki­pe­dia). Leží v oblas­ti zná­mej ako Indus­trie­vier­tel, pri­bliž­ne 12 kilo­met­rov západ­ne od Bra­ti­sla­vy43 kilo­met­rov východ­ne od Vied­ne. Oko­lie Hain­bur­gu je cha­rak­te­ris­tic­ké zales­ne­ný­mi kop­ca­mi a je súčas­ťou národ­né­ho par­ku Donau-​Auen, kto­rý chrá­ni jed­nu z posled­ných veľ­kých rieč­nych nív v stred­nej Euró­pe (donau​.com). Hain­burg sa pýši jed­ným z naj­za­cho­va­lej­ších stre­do­ve­kých opev­ne­ní v Rakús­ku, vrá­ta­ne mest­ských hra­dieb, veží a troch mest­ských brán. Naj­zná­mej­šia z nich, Wie­ner­tor, je pova­žo­va­ná za naj­väč­šiu stre­do­ve­kú mest­skú brá­nu v Euró­pe (Wiki­pe­dia). Nad mes­tom sa týči hrad, kto­ré­ho počiat­ky sia­ha­jú do 11. sto­ro­čia. Hrad bol posta­ve­ný na prí­kaz cisá­ra Hen­ri­cha III. a slú­žil ako stra­te­gic­ká pev­nosť na ochra­nu hra­níc (Wiki­pe­dia). Okrem his­to­ric­kých pamia­tok ponú­ka Hain­burg aj prí­le­ži­tos­ti na turis­ti­ku a cyk­lo­tu­ris­ti­ku v oko­li­tej prí­ro­de. Obľú­be­ným cie­ľom je vrch Brauns­berg, odkiaľ sa nasky­tá pano­ra­ma­tic­ký výhľad na mes­to, Dunaj a pri­ľah­lé oblas­ti (ices​to​va​nie​.sk).

Kra­ji­na pri Hain­bur­gu, o kto­rú som sa ja pre­dov­šet­kým zau­jí­mal, pat­rí do uni­kát­ne­ho európ­ske­ho národ­né­ho par­ku Donau-​Auen. Nachá­dza sa vlast­ne medzi veľ­ký­mi mes­ta­mi Bra­ti­sla­vaVie­deň. Hain­burg an der Donau je malé mes­teč­ko, neďa­le­ko od Bra­ti­sla­vy. Nad obcou sú dva kop­ce: Brauns­berg Sch­loss­berg. Na Sch­loss­ber­gu je hrad Hain­burg.

Na plo­che 25 km2 žije nece­lých 6 tisíc oby­va­te­ľov (ces​to​va​nie​.biz). Hrad Sch­loss­berg na kop­ci posta­vil z pôvod­ných star­ších hra­dieb cisár Hen­rich III. v roku 1050 (ces​to​va​nie​.biz). V roku 1108 sa maji­teľ­mi hra­du sta­li Baben­ber­gov­ci (Wiki­pe­dia). V dru­hej polo­vi­ci 12. sto­ro­čia sa o jeho rekon­štruk­ciu zaslú­žil Richard Levie Srd­ce. V 13. sto­ro­čí čes­ký panov­ník Pře­mysl Ota­kar. V roku 1252 sa stá­va majet­kom Habs­bur­gov­cov. O roku 1629 hrad spra­vu­je mes­to, avšak začí­na pust­núť (ces​to​va​nie​.biz). V roku 1683 vyplie­ni­li mes­to Tur­ci. Zahy­nu­lo 8000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Vte­dy sa poda­ri­lo utiecť pre nimi Tho­ma­so­vi Hayd­no­vi – otco­vi hudob­né­ho skla­da­te­ľa Joze­fa Hayd­na. V roku 1789 sem cisár Jozef II. pre­sťa­ho­val spra­co­va­teľ­skú továr­nič­ku taba­ku, kto­rá si dlhé desať­ro­čia drža­la veľ­mi význam­ný hos­po­dár­sky význam v mes­te (ces​to​va​nie​.biz). V mes­te sa nachá­dza jed­na z naj­za­cho­va­lej­ších stre­do­ve­kých mest­ských brán v Euró­pe – Wie­ner­tor (Vie­den­ská brá­na) a Unger­tor – Maďar­ská brá­na (ces​to​va​nie​.biz) (Uhor­ská brá­na) (Wiki­pe­dia). K mes­tu pat­ria aj ruiny hra­du Hei­men­burg (Röt­hels­te­in), kto­rý sa nachá­dza nece­lé 2 km od mes­ta (ces​to​va​nie​.biz), pri Duna­ji, pod Brauns­ber­gom. V júni sa tu kaž­dý rok kona­jú stre­do­ve­ké trhy a v lete hrad­né sláv­nos­ti (Wiki­pe­dia).

Röt­hels­te­in je zrú­ca­ni­na hra­du nachá­dza­jú­ca sa na 30 met­rov vyso­kom skal­nom výbež­ku nad rie­kou Dunaj, východ­ne od mes­ta Hain­burg an der Donau v Dol­nom Rakús­ku. Hrad bol posta­ve­ný 11. sto­ro­čí a prvá písom­ná zmien­ka o ňom pochá­dza z roku 1180. Jeho stra­te­gic­ká polo­ha opro­ti hra­du Devín na slo­ven­skej stra­ne Duna­ja naz­na­ču­je, že slú­žil ako hra­nič­ný a stráž­ny hrad, kon­tro­lu­jú­ci obchod­né lode a rybo­lov na rie­ke (hain​burg​.sk). V roku 1411 bol ako léno ude­le­ný Wil­hel­mo­vi von Enzers­dorf od Albrech­ta V., voj­vo­du Rakús­ka (cast​les​.nl). V prie­be­hu sto­ro­čí hrad postup­ne strá­cal na význa­me a upa­dal, až sa stal zrú­ca­ni­nou. Dnes je Röt­hels­te­in obľú­be­ným cie­ľom turis­tov a milov­ní­kov his­tó­rie. Zo zrú­ca­ni­ny sa nasky­tá pôso­bi­vý výhľad na rie­ku Dunaj a oko­li­tú kra­ji­nu. Prí­stup k hra­du je mož­ný pešo z Hain­bur­gu, pri­čom ces­ta vedie pop­ri Duna­ji a pre­chá­dza tune­lom vyte­sa­ným do ska­ly (pano​ra​ma​.sk). Oko­lie hra­du je súčas­ťou národ­né­ho par­ku, čo zvy­šu­je jeho atrak­ti­vi­tu pre náv­štev­ní­kov (Oskar Maž­gút). Zau­jí­ma­vos­ťou je, že v línii dlhej len o málo viac ako šty­ri kilo­met­re sa nachá­dza­jú tri hra­dy: Hain­bur­ský hrad, Röt­hels­te­in a Devín­sky hrad. Táto oblasť, zná­ma ako Devín­ska brá­na, bola v minu­los­ti význam­ne opev­ne­ná a slú­ži­la ako stra­te­gic­ký bod na rie­ke Dunaj (pano​ra​ma​.sk).


Hain­burg an der Donau is a his­to­ric town in Lower Aus­tria, loca­ted on the right bank of the Danu­be bet­we­en Vien­na and Bra­ti­sla­va. It is the eas­tern­most town in Aus­tria (Wiki­pe­dia). Situ­ated in the regi­on kno­wn as Indus­trie­vier­tel, it lies app­ro­xi­ma­te­ly 12 kilo­me­ters west of Bra­ti­sla­va and 43 kilo­me­ters east of Vien­na. The sur­roun­dings of Hain­burg are cha­rac­te­ri­zed by wooded hills and are part of the Donau-​Auen Nati­onal Park, which pro­tects one of the last lar­ge river flo­odp­lains in Cen­tral Euro­pe (donau​.com). Hain­burg boasts one of the best-​preserved medie­val for­ti­fi­ca­ti­ons in Aus­tria, inc­lu­ding city walls, towers, and three city gates. The most famous of the­se, Wie­ner­tor, is con­si­de­red the lar­gest medie­val city gate in Euro­pe (Wiki­pe­dia). Over­lo­oking the town is a cast­le who­se ori­gins date back to the 11th cen­tu­ry. The cast­le was built by order of Empe­ror Hen­ry III and ser­ved as a stra­te­gic for­tress for bor­der defen­se (Wiki­pe­dia).

In addi­ti­on to his­to­ri­cal land­marks, Hain­burg offers oppor­tu­ni­ties for hiking and cyc­ling in the sur­roun­ding natu­re. A popu­lar des­ti­na­ti­on is Brauns­berg Hill, which offers pano­ra­mic vie­ws of the town, the Danu­be, and the sur­roun­ding are­as (ices​to​va​nie​.sk).

The lands­ca­pe near Hain­burg, which I am par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in, belo­ngs to the uni­que Euro­pe­an Donau-​Auen Nati­onal Park. It lies bet­we­en the major cities of Bra­ti­sla­va and Vien­na. Hain­burg an der Donau is a small town loca­ted near Bra­ti­sla­va. Abo­ve the town are two hills: Brauns­berg and Sch­loss­berg. On Sch­loss­berg stands Hain­burg Castle.

The town, cove­ring an area of 25 km², has a popu­la­ti­on of just under 6,000 (ces​to​va​nie​.biz). Sch­loss­berg Cast­le on the hill was built by Empe­ror Hen­ry III in 1050 from older for­ti­fi­ca­ti­ons (ces​to​va​nie​.biz). In 1108, the cast­le beca­me the pro­per­ty of the Baben­ber­gs (Wiki­pe­dia). In the second half of the 12th cen­tu­ry, it was reno­va­ted under Richard the Lion­he­art, and in the 13th cen­tu­ry by the Czech king Pře­mysl Ota­kar. In 1252, it beca­me the pro­per­ty of the Habs­bur­gs. Sin­ce 1629, the cast­le has been mana­ged by the town but began to fall into dis­re­pair (ces​to​va​nie​.biz). In 1683, the town was plun­de­red by the Turks, with 8,000 inha­bi­tants kil­led (Wiki­pe­dia). During this time, Tho­mas Haydn, the fat­her of com­po­ser Joseph Haydn, mana­ged to esca­pe. In 1789, Empe­ror Joseph II relo­ca­ted a tobac­co pro­ces­sing fac­to­ry to the town, which beca­me an impor­tant eco­no­mic hub for deca­des (ces​to​va​nie​.biz). The town also fea­tu­res one of the best-​preserved medie­val city gates in Euro­pe — Wie­ner­tor (Vien­na Gate) and Unger­tor (Hun­ga­rian Gate) (ces​to​va​nie​.biz, Wiki­pe­dia). Near­by are the ruins of Hei­men­burg Cast­le (Röt­hels­te­in), loca­ted less than 2 km from the town (ces​to​va​nie​.biz), near the Danu­be, below Brauns­berg. Medie­val mar­kets and cast­le fes­ti­vi­ties are held here eve­ry year in June and sum­mer (Wiki­pe­dia).

Röt­hels­te­in is a cast­le ruin loca­ted on a 30-​meter-​high roc­ky outc­rop abo­ve the Danu­be River, east of Hain­burg an der Donau in Lower Aus­tria. The cast­le was built in the 11th cen­tu­ry, and the first writ­ten record dates to 1180. Its stra­te­gic loca­ti­on oppo­si­te Devín Cast­le on the Slo­vak side of the Danu­be sug­gests it ser­ved as a bor­der and watch cast­le, con­trol­ling tra­de ships and fis­hing on the river (hain​burg​.sk). In 1411, it was gran­ted as a fief­dom to Wil­helm von Enzers­dorf by Albert V, Duke of Aus­tria (cast​les​.nl). Over the cen­tu­ries, the cast­le gra­du­al­ly lost impor­tan­ce and fell into ruin. Today, Röt­hels­te­in is a popu­lar des­ti­na­ti­on for tou­rists and his­to­ry ent­hu­siasts. The ruins offer an impres­si­ve view of the Danu­be River and the sur­roun­ding lands­ca­pe. Access to the cast­le is possib­le on foot from Hain­burg, with a path along the Danu­be pas­sing through a tun­nel car­ved into the rock (pano​ra​ma​.sk). The sur­roun­dings of the cast­le are part of the nati­onal park, enhan­cing its appe­al for visi­tors (Oskar Maž­gút). Inte­res­tin­gly, wit­hin a stretch of just over four kilo­me­ters, the­re are three cast­les: Hain­burg Cast­le, Röt­hels­te­in, and Devín Cast­le. This area, kno­wn as the Devín Gate, was his­to­ri­cal­ly hea­vi­ly for­ti­fied and ser­ved as a stra­te­gic point on the Danu­be River (pano​ra​ma​.sk).


Hain­burg an der Donau ist eine his­to­ris­che Stadt in Nie­de­rös­ter­re­ich, gele­gen am rech­ten Ufer der Donau zwis­chen Wien und Bra­ti­sla­va. Es ist die öst­lichs­te Stadt Öster­re­ichs (Wiki­pe­dia). Die Stadt liegt in der Regi­on Indus­trie­vier­tel, etwa 12 Kilo­me­ter west­lich von Bra­ti­sla­va und 43 Kilo­me­ter öst­lich von Wien. Die Umge­bung von Hain­burg ist gep­rägt von bewal­de­ten Hügeln und gehört zum Nati­onal­park Donau-​Auen, der eine der letz­ten gro­ßen Flus­sau­en Mit­te­le­uro­pas schützt (donau​.com). Hain­burg ver­fügt über eine der bes­ter­hal­te­nen mit­te­lal­ter­li­chen Befes­ti­gung­san­la­gen in Öster­re­ich, ein­sch­lie­ßlich Stadt­mau­ern, Tür­men und drei Stadt­to­ren. Das bekann­tes­te, das Wie­ner­tor, gilt als das größte mit­te­lal­ter­li­che Stadt­tor Euro­pas (Wiki­pe­dia). Über der Stadt erhebt sich eine Burg, deren Urs­prün­ge bis ins 11. Jahr­hun­dert zurück­re­i­chen. Die Burg wur­de im Auft­rag von Kai­ser Hein­rich III. erbaut und dien­te als stra­te­gis­che Fes­tung zur Grenz­ver­te­i­di­gung (Wiki­pe­dia).

Neben his­to­ris­chen Sehen­swür­dig­ke­i­ten bie­tet Hain­burg Mög­lich­ke­i­ten zum Wan­dern und Rad­fah­ren in der umlie­gen­den Natur. Ein belieb­tes Ziel ist der Brauns­berg, von dem aus man einen Pano­ra­mab­lick auf die Stadt, die Donau und die Umge­bung genie­ßen kann (ices​to​va​nie​.sk).

Die Lands­chaft um Hain­burg, die mich beson­ders inte­res­siert, gehört zum ein­zi­gar­ti­gen euro­pä­is­chen Nati­onal­park Donau-​Auen. Sie liegt zwis­chen den Gro­ßs­täd­ten Bra­ti­sla­va und Wien. Hain­burg an der Donau ist eine kle­i­ne Stadt in der Nähe von Bra­ti­sla­va. Über der Stadt erhe­ben sich zwei Hügel: Brauns­berg und Sch­loss­berg. Auf dem Sch­loss­berg steht die Burg Hainburg.

Auf einer Flä­che von 25 km² leben knapp 6.000 Ein­woh­ner (ces​to​va​nie​.biz). Die Schlossberg-​Burg auf dem Hügel wur­de 1050 von Kai­ser Hein­rich III. aus älte­ren Befes­ti­gung­san­la­gen errich­tet (ces​to​va​nie​.biz). Im Jahr 1108 wur­de die Burg Eigen­tum der Baben­ber­ger (Wiki­pe­dia). In der zwe­i­ten Hälf­te des 12. Jahr­hun­derts wur­de sie unter Richard Löwen­herz reno­viert, im 13. Jahr­hun­dert vom böh­mis­chen König Pře­mysl Ota­kar. 1252 wur­de sie Eigen­tum der Habs­bur­ger. Seit 1629 wird die Burg von der Stadt ver­wal­tet, begann jedoch zu ver­fal­len (ces​to​va​nie​.biz). 1683 wur­de die Stadt von den Tür­ken gep­lün­dert, wobei 8.000 Ein­woh­ner ums Leben kamen (Wiki­pe­dia). In die­ser Zeit gelang es Tho­mas Haydn, dem Vater des Kom­po­nis­ten Joseph Haydn, zu flie­hen. 1789 ver­leg­te Kai­ser Joseph II. eine Tabak­fab­rik nach Hain­burg, die jahr­zehn­te­lang eine bede­uten­de wirts­chaft­li­che Rol­le spiel­te (ces​to​va​nie​.biz). In der Stadt befin­den sich auch eini­ge der bes­ter­hal­te­nen mit­te­lal­ter­li­chen Stadt­to­re Euro­pas – das Wie­ner­tor und das Unger­tor (ces​to​va​nie​.biz, Wiki­pe­dia). In der Nähe lie­gen die Ruinen der Burg Hei­men­burg (Röt­hels­te­in), etwa 2 km von der Stadt ent­fernt (ces​to​va​nie​.biz), nahe der Donau unter­halb des Brauns­ber­gs. Jähr­lich fin­den im Juni mit­te­lal­ter­li­che Mär­kte und im Som­mer Burg­fes­te statt (Wiki­pe­dia).

Röt­hels­te­in ist eine Bur­gru­ine, die auf einem 30 Meter hohen Fels­vor­s­prung über der Donau öst­lich von Hain­burg an der Donau in Nie­de­rös­ter­re­ich liegt. Die Burg wur­de im 11. Jahr­hun­dert erbaut, und die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1180. Ihre stra­te­gis­che Lage gege­nüber der Burg Devín auf der slo­wa­kis­chen Sei­te der Donau deutet darauf hin, dass sie als Grenz- und Wach­burg dien­te, um Han­delss­chif­fe und die Fis­che­rei auf dem Fluss zu kon­trol­lie­ren (hain​burg​.sk). Im Jahr 1411 wur­de sie von Albrecht V., Her­zog von Öster­re­ich, als Lehen an Wil­helm von Enzers­dorf ver­ge­ben (cast​les​.nl). Im Lau­fe der Jahr­hun­der­te ver­lor die Burg an Bede­utung und ver­fiel. Heute ist Röt­hels­te­in ein belieb­tes Ziel für Tou­ris­ten und Ges­chicht­sin­te­res­sier­te. Von der Ruine aus bie­tet sich ein bee­in­druc­ken­der Blick auf die Donau und die umlie­gen­de Lands­chaft. Der Zugang zur Burg ist zu Fuß von Hain­burg aus mög­lich, wobei der Weg entlang der Donau durch einen in den Fel­sen gehau­e­nen Tun­nel führt (pano​ra​ma​.sk). Die Umge­bung der Burg ist Teil des Nati­onal­parks, was ihre Att­rak­ti­vi­tät für Besu­cher erhöht (Oskar Maž­gút). Inte­res­sant ist, dass sich auf einer Strec­ke von nur etwas mehr als vier Kilo­me­tern drei Bur­gen befin­den: Hain­burg, Röt­hels­te­in und Devín. Die­se Gegend, bekannt als die Devi­ner Pfor­te, war in der Ver­gan­gen­he­it stark befes­tigt und dien­te als stra­te­gis­cher Punkt an der Donau (pano​ra​ma​.sk).


Odka­zy



TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

České, Česko, Južná Morava, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Lednice – súčasť svetového kultúrneho dedičstva

Hits: 13093

Led­ni­ce sa nachá­dza­jú na juž­nej Mora­ve, neďa­le­ko od Břec­la­vi. Pat­ria do tzv. Led­nic­ko – val­tic­ké­ho are­álu. Súčas­ťou are­álu sú Akvá­ri­um Mala­wi, Zámoc­ký skle­ník, Lovec­ký zámo­ček, Mina­ret, Apol­ló­nov chrám, Ryb­nič­ný zámo­ček, Nový dvor, Hra­nič­ný zámo­ček, Chrám troch grá­cií, Janov hrad, Obe­lisk, Ren­dez­vous (unes​co​-czech​.cz), Grot­ta – ume­lá jas­ky­ňa, Akva­dukt a roman­tic­ká jas­ky­ňa, hos­po­dár­ska stav­ba Nový dvor, súso­šie gréc­kych bohýň Tri Grá­cie, Kapl­n­ka svä­té­ho Huber­ta, Dia­nin chrám (Ren­dez­vous), Bel­ve­der, 8 km vzdia­le­ný zámok Val­ti­ce, Salón vín, Kolo­ná­da – Reist­na (zamek​-led​ni​ce​.cz).

Prvá písom­ná zmien­ka o Led­ni­ciach (Izg­ru­obi) je z roku 1222 (unes​co​-czech​.cz). Od roku 1996 sú Led­ni­ce v Zozna­me sve­to­vé­ho prí­rod­né­ho a kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (led​ni​ce​.cz). Súčas­nú podo­bu dala zám­ku novo­go­tic­ká pre­stav­ba v štý­le goti­ky v rokoch 18461858. Časť baro­ko­vých stien zosta­la zacho­va­ná. Za pozor­nosť sto­jí vre­te­no­vi­té scho­dis­ko v kniž­ni­ci, kaze­to­vý strop z lipo­vé­ho dre­va v mod­rom sále, reli­éf stro­mu živo­ta zo slo­no­vej kos­ti ale­bo mra­mo­ro­vé krby (unes​co​-czech​.cz). Akvá­ri­um Mala­wi bol súčas­ťou zám­ku od roku 1993. Cel­ko­vý objem akvá­rií a terá­rií je 40 000 lit­rov (wzd​.cz).

Led­nic­ký zámok sa nachá­dza v obci Led­ni­ce na pra­vom bre­hy rie­ky Dyje. Pat­rí medzi najk­raj­šie pamiat­ko­vé kom­ple­xy v Čes­kej repub­li­ke. V roku 1996 bol zapí­sa­ný do zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva UNESCO (Mar­ti­na Hara­tí­ko­vá). Led­nic­ký zámok je skvos­tom archi­tek­tú­ry, menil sa v prie­be­hu sto­ro­čí. Pôvod­ne to bol gotic­ký hrad, v 17. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný do baro­ko­vej podo­by. Násled­ne bol nie­koľ­ko krát upra­vo­va­ný. V 19. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný do roman­tic­ké­ho štý­lu. Zámok je sym­bo­lom luxu­su a ele­gan­cie. Zámok je zná­my svo­jou boha­tou novo­go­tic­kou výzdo­bou. Inte­ri­é­ry ponú­ka­jú nád­her­né repre­zen­tač­né sály s vyre­zá­va­ný­mi strop­mi a luxus­ným mobi­liá­rom. Súčas­ťou zám­ku je aj roz­siah­ly skle­ník z 19. sto­ro­čia, kto­rý ukrý­va exo­tic­ké rast­li­ny z celé­ho sve­ta. Inte­ri­é­ry ponú­ka­jú honos­né sály, nád­her­ný náby­tok, ume­lec­ké zbier­ky. Uni­kát­ny je mina­ret, posta­ve­ný na pre­lo­me 1819. sto­ro­čia. Je to na tom­to úze­mí exo­tic­ká vežo­vi­tá stav­ba pri­dá­va­jú­ca orien­tál­ny nádych. Celý are­ál tvo­rí aj roz­ľah­lý park na viac ako 200 hek­tá­roch. Pat­rí k naj­roz­siah­lej­ším kra­ji­nár­skym par­kom v Euró­pe. Inšpi­ru­je aj rôz­no­ro­dým štý­lom, od anglic­ké­ho par­ku až po roman­tic­kú záh­ra­du. Nachá­dza­jú sa tu ume­lé aj pri­ro­dze­né jaze­rá, mos­ty, pavi­ló­ny. Anglic­ký park nad­vä­zu­je na zámoc­ký are­ál zbier­kou rast­lín a dre­vín zo šty­roch sve­ta­die­lov. Je pre­po­je­ný s oko­li­tou kra­ji­nou a verej­nos­ti je prí­stup­ný celo­roč­ne. V minu­los­ti bol čas­to zapla­vo­va­ný rie­kou Dyje, pre­to dali maji­te­lia vybu­do­vať veľ­ký ryb­ník so sústa­vou ostrov­če­kov. V par­ku sa nachá­dza aj uni­kát­ny Mina­ret, posta­ve­ný na pre­lo­me 18. a 19. sto­ro­čia, kto­rý slú­ži ako vyhliad­ko­vá veža ((Mar­tia Klu­cho­vá). Celý are­ál je uni­kát­na kolek­cia his­tó­rie, kul­tú­ry a prí­ro­dy. Mes­to Led­ni­ce ponú­ka rôz­ne kul­túr­ne akcie. Ponú­ka aj dob­ré jed­lo a ochot­nú obsluhu.


Led­ni­ce is loca­ted in South Mora­via, near Břec­lav. It is part of the so-​called Lednice-​Valtice Com­plex. The com­plex inc­lu­des the Mala­wi Aqu­arium, Cast­le Gre­en­hou­se, Hun­ting Lod­ge, Mina­ret, Apol­lo Tem­ple, Fish­pond Cha­te­au, New Court, Bor­der Cha­te­au, Tem­ple of the Three Gra­ces, Joh­n’s Cast­le, Obe­lisk, Ren­dez­vous (unes​co​-czech​.cz), Grot­to – arti­fi­cial cave, Aqu­e­duct and Roman­tic Cave, the New Court agri­cul­tu­ral buil­ding, the sculp­tu­re of the Gre­ek god­des­ses Three Gra­ces, St. Huber­t’s Cha­pel, Dia­na­’s Tem­ple (Ren­dez­vous), Bel­ve­de­re, the Val­ti­ce Cast­le loca­ted 8 km away, the Wine Salon, and the Colon­na­de – Reist­na (zamek​-led​ni​ce​.cz).

The first writ­ten men­ti­on of Led­ni­ce (Izg­ru­obi) dates back to 1222 (unes​co​-czech​.cz). Sin­ce 1996, Led­ni­ce has been lis­ted as a UNESCO World Heri­ta­ge Site (led​ni​ce​.cz). The cast­le­’s cur­rent appe­a­ran­ce is the result of a neo-​Gothic recons­truc­ti­on in the Got­hic sty­le bet­we­en 1846 and 1858. Some Baro­que walls were pre­ser­ved. Note­wort­hy fea­tu­res inc­lu­de a spi­ral stair­ca­se in the lib­ra­ry, a cof­fe­red cei­ling made of lin­den wood in the Blue Hall, a tree of life relief car­ved from ivo­ry, and marb­le firep­la­ces (unes​co​-czech​.cz). The Mala­wi Aqu­arium has been part of the cast­le sin­ce 1993, with a total volu­me of 40,000 liters of aqu­ariums and ter­ra­riums (wzd​.cz).

The Led­ni­ce Cast­le is situ­ated in the vil­la­ge of Led­ni­ce on the right bank of the Dyje River. It is one of the most beau­ti­ful heri­ta­ge com­ple­xes in the Czech Repub­lic. In 1996, it was insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List (Mar­ti­na Hara­tí­ko­vá). The Led­ni­ce Cast­le is an archi­tec­tu­ral gem that has evol­ved over the cen­tu­ries. Ori­gi­nal­ly a Got­hic cast­le, it was trans­for­med into a Baro­que resi­den­ce in the 17th cen­tu­ry and under­went seve­ral modi­fi­ca­ti­ons. In the 19th cen­tu­ry, it was rebu­ilt in a roman­tic sty­le. The cast­le is a sym­bol of luxu­ry and ele­gan­ce, reno­wned for its rich neo-​Gothic deco­ra­ti­ons. The inte­ri­ors fea­tu­re mag­ni­fi­cent sta­te rooms with car­ved cei­lings and luxu­ri­ous fur­nis­hings. The cast­le also inc­lu­des an exten­si­ve 19th-​century gre­en­hou­se, home to exo­tic plants from around the world. The inte­ri­ors offer opu­lent halls, exqu­isi­te fur­ni­tu­re, and art col­lec­ti­ons. A uni­que fea­tu­re is the Mina­ret, built at the turn of the 18th and 19th cen­tu­ries, adding an exo­tic touch with its tower-​like structure.

The enti­re com­plex encom­pas­ses a vast park span­ning over 200 hec­ta­res, one of the lar­gest lands­ca­ped parks in Euro­pe. It ins­pi­res with its diver­se sty­les, ran­ging from an English park to a roman­tic gar­den. It fea­tu­res both arti­fi­cial and natu­ral lakes, brid­ges, and pavi­li­ons. The English park con­nects to the cast­le com­plex with a col­lec­ti­on of plants and tre­es from four con­ti­nents. It is integ­ra­ted with the sur­roun­ding lands­ca­pe and is open to the pub­lic year-​round. In the past, the area was fre­qu­en­tly flo­oded by the Dyje River, promp­ting the cons­truc­ti­on of a lar­ge pond with a sys­tem of islands. The park also hou­ses the uni­que Mina­ret, which ser­ves as a lookout tower ((Mar­tia Klu­cho­vá). The enti­re com­plex is a uni­que blend of his­to­ry, cul­tu­re, and natu­re. The town of Led­ni­ce offers vari­ous cul­tu­ral events as well as excel­lent cuisi­ne and friend­ly service.


Led­ni­ce liegt in Süd­mäh­ren, nahe Břec­lav. Es gehört zum soge­nann­ten Lednice-​Valtice-​Areal. Zum Are­al gehören das Malawi-​Aquarium, das Sch­loss­ge­wächs­haus, das Jagdsch­löss­chen, das Mina­rett, der Apol­lon­tem­pel, das Teichsch­löss­chen, der Neue Hof, das Grenzsch­löss­chen, der Tem­pel der drei Gra­zien, die Johan­nis­burg, der Obe­lisk, das Ren­dez­vous (unes​co​-czech​.cz), die Grot­ta – eine künst­li­che Höh­le, das Aqu­ä­dukt und eine roman­tis­che Höh­le, das lan­dwirts­chaft­li­che Gebä­u­de Neuer Hof, die Skulp­tur der grie­chis­chen Göt­tin­nen Drei Gra­zien, die Huber­tus­ka­pel­le, der Dia­na­tem­pel (Ren­dez­vous), der Bel­ve­de­re, das 8 km ent­fern­te Sch­loss Val­ti­ce, der Wein­sa­lon und die Kolon­na­de – Reist­na (zamek​-led​ni​ce​.cz).

Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Led­ni­ce (Izg­ru­obi) stammt aus dem Jahr 1222 (unes​co​-czech​.cz). Seit 1996 ist Led­ni­ce in der Lis­te des UNESCO-​Weltkultur- und Natu­rer­bes ein­get­ra­gen (led​ni​ce​.cz). Das heuti­ge Aus­se­hen des Sch­los­ses ents­tand durch einen neugo­tis­chen Umbau im Stil der Gotik in den Jah­ren 1846 – 1858. Ein Teil der baroc­ken Mau­ern blieb erhal­ten. Beson­ders sehen­swert sind die Wen­del­trep­pe in der Bib­li­ot­hek, die Kas­set­ten­dec­ke aus Lin­den­holz im Blau­en Saal, das Lebens­baum­re­lief aus Elfen­be­in und die Mar­mor­ka­mi­ne (unes​co​-czech​.cz). Das Malawi-​Aquarium ist seit 1993 Teil des Sch­los­ses, mit einem Gesamt­vo­lu­men von 40.000 Litern Aqu­arien und Ter­ra­rien (wzd​.cz).

Das Sch­loss Led­ni­ce befin­det sich im Dorf Led­ni­ce am rech­ten Ufer der Tha­ya. Es gehört zu den schöns­ten Denk­mal­kom­ple­xen in der Tsche­chis­chen Repub­lik. 1996 wur­de es in die UNESCO-​Welterbeliste auf­ge­nom­men (Mar­ti­na Hara­tí­ko­vá). Das Sch­loss Led­ni­ce ist ein archi­tek­to­nis­ches Juwel, das sich im Lau­fe der Jahr­hun­der­te verän­dert hat. Urs­prün­glich eine gotis­che Burg, wur­de es im 17. Jahr­hun­dert in ein baroc­kes Sch­loss umge­baut und im 19. Jahr­hun­dert in roman­tis­chem Stil umges­tal­tet. Das Sch­loss ist ein Sym­bol für Luxus und Ele­ganz, bekannt für sei­ne rei­che neugo­tis­che Dekoration.

Die Innen­rä­u­me bie­ten präch­ti­ge Reprä­sen­ta­ti­ons­rä­u­me mit geschnitz­ten Dec­ken und luxu­ri­öser Möb­lie­rung. Teil des Sch­los­ses ist auch ein aus­ge­dehn­tes Gewächs­haus aus dem 19. Jahr­hun­dert, das exo­tis­che Pflan­zen aus der gan­zen Welt beher­bergt. Die Innen­rä­u­me prä­sen­tie­ren prun­kvol­le Säle, wer­tvol­le Möbel und Kunst­samm­lun­gen. Ein­zi­gar­tig ist das Mina­rett, das Ende des 18. und Anfang des 19. Jahr­hun­derts erbaut wur­de und als Aus­sichts­turm dient.

Das gesam­te Are­al umfasst einen weit­lä­u­fi­gen Park mit über 200 Hek­tar, einer der größten Lands­chafts­parks Euro­pas. Er ins­pi­riert durch sei­nen viel­se­i­ti­gen Stil, von einem englis­chen Gar­ten bis hin zu einem roman­tis­chen Park. Es gibt sowohl künst­li­che als auch natür­li­che Seen, Brüc­ken und Pavil­lons. Der englis­che Park grenzt an das Sch­loss­ge­län­de und ent­hält eine Samm­lung von Pflan­zen und Bäu­men aus vier Kon­ti­nen­ten. Das Gelän­de ist in die umlie­gen­de Lands­chaft integ­riert und das gan­ze Jahr über für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich. In der Ver­gan­gen­he­it wur­de das Gebiet häu­fig von der Tha­ya überf­lu­tet, wes­halb die Besit­zer einen gro­ßen Teich mit einem Sys­tem von Inseln anle­gen lie­ßen. Der Park ent­hält auch das ein­zi­gar­ti­ge Mina­rett, das als Aus­sichts­turm dient ((Mar­tia Klu­cho­vá). Das gesam­te Are­al ist eine ein­zi­gar­ti­ge Kom­bi­na­ti­on aus Ges­chich­te, Kul­tur und Natur. Die Stadt Led­ni­ce bie­tet vers­chie­de­ne kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen sowie aus­ge­ze­ich­ne­te Küche und fre­und­li­chen Service.


Led­ni­ce se nachá­ze­jí na již­ní Mora­vě, neda­le­ko od Břec­la­vi. Patří do tzv. Lednicko-​valtického are­álu. Sou­čás­tí are­álu jsou Akvá­ri­um Mala­wi, Zámec­ký skle­ník, Lovec­ký záme­ček, Mina­ret, Apol­lo­nův chrám, Ryb­nič­ní záme­ček, Nový dvůr, Hra­nič­ní záme­ček, Chrám tří grá­cií, Janův hrad, Obe­lisk, Ren­dez­vous (unes​co​-czech​.cz), Grot­ta – umělá jes­ky­ně, Akva­dukt a roman­tic­ká jes­ky­ně, hos­po­dá­řs­ká stav­ba Nový dvůr, sou­so­ší řec­kých bohyň Tři Grá­cie, Kap­le sva­té­ho Huber­ta, Dia­nin chrám (Ren­dez­vous), Bel­ve­der, 8 km vzdá­le­ný zámek Val­ti­ce, Salón vín a Kolo­ná­da – Reist­na (zamek​-led​ni​ce​.cz).

Prv­ní písem­ná zmín­ka o Led­ni­cích (Izg­ru­obi) pochá­zí z roku 1222 (unes​co​-czech​.cz). Od roku 1996 jsou Led­ni­ce zapsá­ny na Sez­nam světo­vé­ho pří­rod­ní­ho a kul­tur­ní­ho dědic­tví UNESCO (led​ni​ce​.cz). Sou­čas­nou podo­bu dal zám­ku novo­go­tic­ký pře­stav­ba ve sty­lu goti­ky v letech 1846 – 1858. Část barok­ních zdí byla zacho­vá­na. Za pozor­nost sto­jí spi­rá­lo­vé scho­diš­tě v kni­hov­ně, kaze­to­vý strop z lipo­vé­ho dře­va v Mod­rém sále, reli­éf stro­mu živo­ta ze slo­no­vi­ny a mra­mo­ro­vé krby (unes​co​-czech​.cz). Akvá­ri­um Mala­wi je sou­čás­tí zám­ku od roku 1993, cel­ko­vý objem akvá­rií a terá­rií činí 40 000 lit­rů (wzd​.cz).

Led­nic­ký zámek se nachá­zí v obci Led­ni­ce na pra­vém bře­hu řeky Dyje. Patří mezi nejk­rás­něj­ší památ­ko­vé kom­ple­xy v Čes­ké repub­li­ce. V roce 1996 byl zapsán na sez­nam světo­vé­ho kul­tur­ní­ho dědic­tví UNESCO (Mar­ti­na Hara­tí­ko­vá). Led­nic­ký zámek je kle­no­tem archi­tek­tu­ry, kte­rý se měnil během sta­le­tí. Původ­ně gotic­ký hrad byl v 17. sto­le­tí pře­sta­věn do barok­ní podo­by a v 19. sto­le­tí do roman­tic­ké­ho sty­lu. Zámek je sym­bo­lem luxu­su a ele­gan­ce, zná­mý boha­tou novo­go­tic­kou výzdo­bou. Inte­ri­é­ry nabí­zí nád­her­né repre­zen­tač­ní sály s vyře­zá­va­ný­mi stro­py a luxus­ním mobi­liá­řem. Sou­čás­tí zám­ku je také roz­sáh­lý skle­ník z 19. sto­le­tí, kte­rý ukrý­vá exo­tic­ké rost­li­ny z celé­ho světa.

Inte­ri­é­ry nabí­ze­jí honos­né sály, vzác­ný náby­tek a umělec­ké sbír­ky. Uni­kát­ní je Mina­ret, posta­ve­ný na pře­lo­mu 18. a 19. sto­le­tí, kte­rý slou­ží jako vyhlíd­ko­vá věž. Celý are­ál tvo­ří roz­sáh­lý park o více než 200 hek­ta­rech, jeden z nej­roz­sáh­lej­ších kra­ji­ná­řs­kých par­ků v Evro­pě. Ins­pi­ro­ván růz­no­ro­dý­mi sty­ly, od anglic­ké­ho par­ku po roman­tic­kou zahra­du, obsa­hu­je umělá i při­ro­ze­ná jeze­ra, mos­ty a pavi­lo­ny. Anglic­ký park při­lé­há k zám­ku a obsa­hu­je sbír­ku rost­lin a dře­vin ze čtyř kon­ti­nen­tů. Are­ál je veřej­nos­ti pří­stup­ný celo­roč­ně. V minu­los­ti býval čas­to zapla­vo­ván řekou Dyjí, a pro­to maji­te­lé necha­li vybu­do­vat vel­ký ryb­ník se sys­té­mem ostrův­ků. Park obsa­hu­je i uni­kát­ní Mina­ret, kte­rý slou­ží jako rozh­led­na ((Mar­tia Klu­cho­vá). Celý are­ál je uni­kát­ní spo­je­ní his­to­rie, kul­tu­ry a pří­ro­dy. Měs­to Led­ni­ce nabí­zí růz­né kul­tur­ní akce, vyni­ka­jí­cí gas­tro­no­mii a pří­věti­vou obsluhu.


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské, Stavby, Zámky

Markušovce

Hits: 2073

Mar­ku­šov­ce ležia v juž­nej čas­ti Hor­nád­skej kot­li­ne, neďa­le­ko od Spiš­skej Novej Vsi (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). Pri súto­ku Levočs­ké­ho poto­ka s Hor­ná­dom (mar​ku​sov​ce​.sk) v nad­mor­skej výš­ke 435 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce sú súčas­ťou národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský raj (mar​ku​sov​ce​.sk). Na roz­lo­he 18.51 km2 tu žije 4546 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvé zmien­ky o Mar­ku­šov­ciach sú zo začiat­ku 12, sto­ro­čia. Tatá­ri v roku 1241 Mar­ku­šov­ce vyplie­ni­li. Osa­da sa pred­tým nazý­va­la Svä­tý Michal, nové meno dosta­la Ter­ra Mar­ci” – Zem Mar­ko­va. Mar­ku­šov­ce sa v prie­be­hu stre­do­ve­ku vyvi­nu­li na význam­né síd­lo. V roku 1527 bol Mar­ku­šov­ský hrad zni­če­ný. Násled­ne bol obno­vo­va­ný a niče­ný požiar­mi. Zacho­va­lo sa aj 10 kaš­tie­ľov a kúrií. Opev­ne­ný rene­sanč­ný kaš­tieľ bol dosta­va­ný v roku 1643 (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). 

Mar­ku­šov­ce ležia na gotic­kej ces­te, jej deji­ny sú úzko spä­té s rodi­nou Mariá­ši­ov­cov. V ňom sa nachá­dza nád­her­ná expo­zí­cia his­to­ric­ké­ho nábyt­ku. Vznik­la pri pamiat­ko­vej obno­ve v rokoch 19841994. Pôvod­ne bol rene­sanč­nou pev­nos­ťou s nárož­ný­mi veža­mi, oboh­na­ný prie­ko­pou. Roko­ko­vú pre­stav­bu rea­li­zo­val Wolf­gang Mariás­sy v rokoch 17701775. Pri prí­le­ži­tos­ti prí­cho­du cisá­ra Joze­fa II. dal v par­ku kaš­tie­ľa posta­viť Dar­da­ne­ly. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Na hor­nej tera­se par­ku bol vybu­do­va­ný letoh­rá­dok Dar­da­ne­ly (His­tó­ria Mar­ku­šo­viec pre budúc­nosť obec a zása­dy ochra­ny pamiat­ko­vej zóny, Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Koši­ce, pra­co­vis­ko Spiš­ská Nová Ves). V roko­ko­vom letoh­rád­ku z 18. sto­ro­čia je inšta­lo­va­ná vzác­na expo­zí­cia klá­ve­so­vých hudob­ných nástro­jov, jedi­ná svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Vznik­la pri pamiat­ko­vej obno­ve v rokoch 19841994 (Infor­mač­ná tabuľa). 

His­to­ric­ké náz­vy obce: Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, Mar­kus­fa­lua. Maďar­sky je to Már­kus­fa­lu, Mar­kusc­se­pán­fa­lu, nemec­ky Marks­dorf. V dru­hej polo­vi­ci 19. sto­ro­čia s Mar­ku­šov­ca­mi sply­nu­la obec Čepa­nov­ce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 oby­va­te­ľov. Zapo­die­va­li sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva prá­ci v lese a v baniach. Neskôr tu fun­go­va­la pra­žia­reň želez­nej rudy. V roku 1892 tu vzni­kol dre­vár­sky závod. V rokoch 18801890 pos­tih­lo Mar­ku­šov­ce veľ­ké vysťa­ho­va­lec­tvo (mar​ku​sov​ce​.sk).


Mar­ku­šov­ce is loca­ted in the sout­hern part of the Hor­nád Basin, near Spiš­ská Nová Ves (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Muni­ci­pa­li­ty and Prin­cip­les for Pro­tec­ting the Heri­ta­ge Zone, Regi­onal Monu­ment Offi­ce Koši­ce, Spiš­ská Nová Ves Workp­la­ce). It lies at the con­flu­en­ce of the Levočs­ký Stre­am and the Hor­nád River (mar​ku​sov​ce​.sk) at an alti­tu­de of 435 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Mar­ku­šov­ce is part of the Slo­vak Para­di­se Nati­onal Park (mar​ku​sov​ce​.sk). The muni­ci­pa­li­ty covers an area of 18.51 km² and is home to 4,546 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first men­ti­ons of Mar­ku­šov­ce date back to the ear­ly 12th cen­tu­ry. In 1241, the Tatars plun­de­red Mar­ku­šov­ce. The sett­le­ment was ori­gi­nal­ly named Saint Micha­el (Svä­tý Michal) but was later rena­med Ter­ra Mar­ci” – Mark’s Land. During the Midd­le Ages, Mar­ku­šov­ce deve­lo­ped into a sig­ni­fi­cant sett­le­ment. In 1527, Mar­ku­šov­ský Cast­le was des­tro­y­ed and sub­se­qu­en­tly rebu­ilt, only to be dama­ged by fires mul­tip­le times. Addi­ti­onal­ly, 10 manor hou­ses and man­si­ons have been pre­ser­ved. A for­ti­fied Renais­san­ce man­si­on was com­ple­ted in 1643 (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Muni­ci­pa­li­ty and Prin­cip­les for Pro­tec­ting the Heri­ta­ge Zone, Regi­onal Monu­ment Offi­ce Koši­ce, Spiš­ská Nová Ves Workplace).

Mar­ku­šov­ce is situ­ated on the Got­hic Rou­te, and its his­to­ry is clo­se­ly tied to the Mariás­sy fami­ly. The man­si­on fea­tu­res a stun­ning exhi­bi­ti­on of his­to­ri­cal fur­ni­tu­re, which was cre­a­ted during a res­to­ra­ti­on pro­ject bet­we­en 1984 and 1994. Ori­gi­nal­ly, it was a Renais­san­ce for­tress with cor­ner towers, sur­roun­ded by a moat. Wolf­gang Mariás­sy car­ried out a Roco­co reno­va­ti­on bet­we­en 1770 and 1775. To com­me­mo­ra­te Empe­ror Joseph II’s visit, the Dar­da­ne­ly Sum­mer­hou­se was built in the man­si­on park (Infor­ma­ti­on Board). On the upper ter­ra­ce of the park, the Dar­da­ne­ly Sum­mer­hou­se was cons­truc­ted (His­to­ry of Mar­ku­šov­ce for the Futu­re of the Muni­ci­pa­li­ty and Prin­cip­les for Pro­tec­ting the Heri­ta­ge Zone, Regi­onal Monu­ment Offi­ce Koši­ce, Spiš­ská Nová Ves Workp­la­ce). The Roco­co sum­mer­hou­se from the 18th cen­tu­ry hou­ses a rare exhi­bi­ti­on of key­bo­ard musi­cal ins­tru­ments, the only one of its kind in Slo­va­kia. This exhi­bi­ti­on was also cre­a­ted during the res­to­ra­ti­on pro­ject bet­we­en 1984 and 1994 (Infor­ma­ti­on Board).

His­to­ri­cal names of the muni­ci­pa­li­ty inc­lu­de Vil­la Mar­ci, Szent­mi­cha­lur, Marius­dorf, Mar­cus­fa­lua, Zent­my­hal, Mar­kus­so­wc­ze, and Mar­kus­fa­lua. In Hun­ga­rian, it is kno­wn as Már­kus­fa­lu or Mar­kusc­se­pán­fa­lu, and in Ger­man as Marks­dorf. In the second half of the 19th cen­tu­ry, the vil­la­ge of Čepa­nov­ce mer­ged with Mar­ku­šov­ce. In 1787, the vil­la­ge had 65 hou­ses and 408 inha­bi­tants, who wor­ked in agri­cul­tu­re, fores­try, and mining. Later, an iron ore roas­ting plant ope­ra­ted here. In 1892, a tim­ber fac­to­ry was estab­lis­hed. Bet­we­en 1880 and 1890, Mar­ku­šov­ce expe­rien­ced sig­ni­fi­cant emig­ra­ti­on (mar​ku​sov​ce​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Štrbské Pleso

Hits: 7098

Štr­b­ské ple­so je jed­nou z naj­zná­mej­ších loka­lít Slo­ven­ska. Je sku­toč­ne krás­ne, napo­kon pod­ľa foto­gra­fií niž­šie so urob­te názor sami. Tes­ne pred samot­ným Štr­b­ským ple­som sa nachá­dza­jú Jazier­ka lás­ky. Zo Štr­b­ské­ho ple­sa je vid­no pod­ľa Infor­mač­nej tabu­le: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ku vežu, Ostrú vežu, Fur­kot­skú doli­nu, Ostrú, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, hre­beň Ger­la­chov­ské­ho štítu.

Štr­b­ské ple­so, ležia­ce vo výš­ke 1320 met­rov nad morom, je jedi­né jaze­ro vo Vyso­kých Tat­rách, kto­ré bolo roz­ší­re­né ume­lo. Pred zapla­ve­ním sa tu nachá­dza­lo raše­li­nis­ko, tzv. Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, s malým jazier­kom upro­stred. Malo asi 40 met­rov v prie­me­re a jeho maxi­mál­na hĺb­ka bola 8 met­rov. Nová podo­ba vznik­la v roku 1900 pop­ri výstav­be hore­la Móry, kto­rý stál na mies­te hote­la Baník. Ku Náklad­ske­mu mozg­ro­vis­ku bol pre­sme­ro­va­ný potok Štr­b­ská Mly­ni­ca a zahra­di­li dovte­daj­ší odtok. Násled­kom toho stúp­la voda o dva met­re a zalia­la tak­mer celé raše­li­nis­ko. V súčas­nos­ti má Štr­b­ské ple­so 2,12 ha a dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 10 met­rov. Raše­li­no­vá vrstva sa po krát­kom čase zača­la odlu­po­vať od dna a stú­pa­la ku hla­di­ne. Vytvá­ra­la ostrov­če­ky, kto­ré sa zacho­va­li dodnes. Spo­čiat­ku boli tie­to ostrov­če­ky odstra­ňo­va­né a zaťa­žo­va­né kameň­mi. Neskôr sa odstra­ňo­va­li už len kusy raše­li­ny, kto­ré dopla­vi­lo k výto­ku. Plá­va­jú­ca, čas­to až štvor­met­ro­vá vrstva raše­li­ny vytvá­ra pod hla­di­nou jedi­neč­nú sce­né­riu s množ­stvom pre­vi­sov a dier. Vo vodách Štr­b­ské­ho ple­sa žije jedi­ný stá­ly oby­va­teľ – pstruh potoč­ný (Infor­mač­ná tabuľa).

Tatrans­ká osa­da Štr­b­ské ple­so je admi­ni­stra­tív­ne mest­skou čas­ťou mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Leží vo výš­ke 1335 met­rov nad morom. Má oko­lo 350 oby­va­te­ľov. V roku 1872 tu štr­b­ský zeme­pán Jozef Szen­ti­vá­nyi posta­vil zru­bo­vú chat­ku a tým dal základ vzni­ku osa­dy. Už v roku 1885 bol for­mu­jú­cej sa osa­de pri­zna­ný cha­rak­ter a vypra­co­va­ný šta­tút kúpe­ľov. V roku 1935 sa tu kona­li lyžiar­ske maj­strov­stvá sve­ta v sever­ských dis­cip­lí­nach a potom aj v roku 1970, čo bolo impul­zom pre búr­li­vú pre­stav­bu, v kto­rej pri­bud­li hote­ly FIS, Pano­rá­ma a neskôr Pat­ria. Vyrás­tol Špor­to­vý are­ál FIS, bola obno­ve­ná medzi­ča­som zru­še­ná ozub­ni­co­vá želez­ni­ca. Vyrás­tol lie­čeb­ný dom Heli­os. Osa­da sa sta­la naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším cen­trom turiz­mu vo Vyso­kých Tat­rách (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so is one of the most famous sites in Slo­va­kia. It is tru­ly beau­ti­ful, and as you can see from the pho­tos below, you can jud­ge for your­self. Just befo­re Štr­b­ské ple­so itself, the­re are the Jazier­ka lás­ky (Lakes of Love). From Štr­b­ské ple­so, accor­ding to the Infor­ma­ti­on Board, you can see: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vá kopa, Krát­ká veža, Ostrá veža, Fur­kot­ská doli­na, Ostrá, Pred­né Solis­ko, Štr­b­ská vežič­ka, Štr­b­ský štít, Mly­nic­ká doli­na, Hlin­ská veža, Satan, Pred­ná Baš­ta, Malá Baš­ta, Pat­ria, Žabia veža, Žabí kôň, Men­gu­sov­ská doli­na, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­ká, Dra­čí štít, Ošar­pa­nec, Gánek, Zlo­mis­ko­vá veža, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vá, Ostr­va, Tupá, Kon­čis­tá, and the rid­ge of Ger­la­chov­ský štít.

Loca­ted at an alti­tu­de of 1320 meters abo­ve sea level, Štr­b­ské ple­so is the only lake in the High Tatras that was arti­fi­cial­ly expan­ded. Befo­re the flo­oding, the­re was a peat bog here, kno­wn as the Naklád­sko moss bed, with a small lake in the midd­le. It was about 40 meters in dia­me­ter and its maxi­mum depth was 8 meters. The new form was cre­a­ted in 1900 during the cons­truc­ti­on of the Móry vil­la, which sto­od in pla­ce of the Baník Hotel. The Štr­b­ská Mly­ni­ca stre­am was diver­ted to the Naklád­sko moss bed, and the for­mer out­let was dam­med. As a result, the water level rose by two meters and flo­oded almost the enti­re peat bog. Cur­ren­tly, Štr­b­ské ple­so covers an area of 2.12 hec­ta­res and rea­ches a maxi­mum depth of 10 meters. The lay­er of peat soon began to peel off from the bot­tom and rise to the sur­fa­ce. It cre­a­ted islands, which have been pre­ser­ved to this day. Ini­tial­ly, the­se islands were remo­ved and weigh­ted down with sto­nes. Later, only pie­ces of peat that flo­ated to the out­let were remo­ved. The flo­ating lay­er of peat, often up to four meters thick, cre­a­tes a uni­que under­wa­ter sce­ne­ry with many over­hangs and holes. The only per­ma­nent inha­bi­tant of Štr­b­ské ple­so­’s waters is the bro­wn trout (Infor­ma­ti­on Board).

The Tatrans­ká sett­le­ment of Štr­b­ské ple­so is an admi­ni­stra­ti­ve part of the town of Vyso­ké Tat­ry. It is loca­ted at an alti­tu­de of 1335 meters abo­ve sea level and has about 350 inha­bi­tants. In 1872, the Štr­ba lan­do­wner Jozef Szen­ti­vá­nyi built a log cabin here, lay­ing the foun­da­ti­on for the estab­lish­ment of the sett­le­ment. Alre­a­dy in 1885, the emer­ging sett­le­ment was gran­ted the sta­tus of a spa town and a sta­tu­te for the spa was draf­ted. In 1935, the World Ski Cham­pi­ons­hips in Nor­dic dis­cip­li­nes were held here, fol­lo­wed by anot­her event in 1970, which promp­ted a live­ly trans­for­ma­ti­on that saw the cons­truc­ti­on of the FIS, Pano­rá­ma, and later Pat­ria hotels. The FIS Sports Com­plex was built, and the cog rai­lway, which had been dis­con­ti­nu­ed in the mean­ti­me, was res­to­red. The Heli­os sana­to­rium was built. The sett­le­ment beca­me the most sig­ni­fi­cant and visi­ted tou­rism cen­ter in the High Tatras (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so to jed­no z naj­bar­dziej zna­nych miejsc na Sło­wac­ji. Jest napra­wdę pięk­ne, a jak można zobac­zyć na zdjęciach poni­żej, można same­mu oce­nić. Bez­po­śred­nio przed samym Štr­b­ské ple­so znaj­du­ją się Jazier­ka lás­ky (Sta­wy Miło­ści). Z Štr­b­ské ple­so, zgod­nie z tab­li­cą infor­ma­cyj­ną, można zobac­zyć: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ką wie­żę, Ostrą wie­żę, Fur­kot­ską doli­nę, Ostrą, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú wie­życz­kę, Štr­b­ský szc­zyt, Mly­nic­kú doli­nę, Hlin­skú wie­żę, Sata­na, Pred­nú Baš­tę, Malú Baš­tę, Pat­rię, Žabiu wie­żę, Žabí konik, Men­gu­sov­skú doli­nę, Kôp­ky, Čes­ký szc­zyt, Vyso­kú, Dra­čí szc­zyt, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú wie­żę, Ruma­nov szc­zyt, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupą, Kon­čis­tą, grz­biet Ger­la­chov­skie­go szczytu.

Poło­żo­ne na wyso­ko­ści 1320 met­rów nad pozi­omem mor­za Štr­b­ské ple­so jest jedy­nym jezi­orem w Wyso­kich Tat­rach, któ­re zosta­ło sztucz­nie powi­ęks­zo­ne. Przed zala­niem teren ten był tor­fo­wis­kiem, zna­nym jako Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, z małym jezi­orem pośrod­ku. Miał on oko­ło 40 met­rów śred­ni­cy i mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść wynos­zącą 8 met­rów. Nowa for­ma zosta­ła stwor­zo­na w 1900 roku podc­zas budo­wy wil­li Móry, któ­ra sta­ła w miejs­cu hote­lu Baník. Stru­mień Štr­b­ská Mly­ni­ca został skie­ro­wa­ny do Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, a dawne ujście zosta­ło tam zata­mo­wa­ne. W rezul­ta­cie pozi­om wody pod­ni­ó­sł się o dwa met­ry i zato­pił nie­mal całe tor­fo­wis­ko. Obe­cnie Štr­b­ské ple­so zaj­mu­je obszar 2,12 hek­ta­ra i osi­ąga mak­sy­mal­ną głębo­ko­ść 10 met­rów. Warst­wa tor­fu szyb­ko zaczęła odcho­dzić od dna i uno­sić się ku powierzch­ni. Stwor­zy­ła ona wys­py, któ­re zacho­wa­ły się do dziś. Poc­ząt­ko­wo te wys­py były usu­wa­ne i obci­ąża­ne kamie­nia­mi. Później usu­wa­no już tyl­ko kawa­łki tor­fu, któ­re pły­wa­ły do ujścia. Pły­wa­jąca, częs­to nawet czte­ro­met­ro­wa warst­wa tor­fu twor­zy pod wodą uni­kal­ny kra­job­raz z licz­ny­mi wys­tępa­mi i dziu­ra­mi. Jedy­nym sta­łym miesz­ka­ńcem wód Štr­b­ské ple­so jest pstrąg poto­ko­wy (Tab­li­ca informacyjna).

Osa­da Tatrans­ká Štr­b­ské ple­so jest admi­nis­tra­cyj­ną częścią mias­ta Vyso­ké Tat­ry. Poło­żo­na jest na wyso­ko­ści 1335 met­rów nad pozi­omem mor­za i lic­zy oko­ło 350 miesz­ka­ńców. W 1872 roku zie­mia­nin ze Štr­by Jozef Szen­ti­vá­nyi zbu­do­wał tu cha­tę z bali, dając tym samym poc­zątek osa­dzie. Już w 1885 roku pows­ta­jąca osa­da otr­zy­ma­ła sta­tus uzdro­wis­ka, a dla uzdro­wis­ka opra­co­wa­no sta­tut. W 1935 roku odby­ły się tu Mis­tr­zost­wa Świa­ta w Nar­ciarst­wie w Dys­cyp­li­nach Nor­dyc­kich, a następ­nie kolej­ne wydar­ze­nie w 1970 roku, co spo­wo­do­wa­ło burz­li­wą prze­bu­do­wę, w któ­rej pows­ta­ły hote­le FIS, Pano­rá­ma, a później Pat­ria. Zbu­do­wa­no Kom­pleks Spor­to­wy FIS, przy­wró­co­no po pewnym cza­sie zlik­wi­do­wa­ną kolej­kę zęba­tą. Pows­ta­ła również nowa budo­wla Heli­os. Osa­da sta­ła się naj­wa­żniejs­zym i najc­zęściej odwie­dza­nym ośrod­kiem turys­tycz­nym w Wyso­kich Tat­rach (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so ist eine der bekann­tes­ten Orte in der Slo­wa­kei. Es ist wirk­lich schön, und sch­lie­ßlich kön­nen Sie sich anhand der unten ste­hen­den Fotos selbst ein Urte­il bil­den. Direkt vor dem Štr­b­ské ple­so befin­den sich die Jazier­ka lás­ky (Lie­be­swe­i­her). Von Štr­b­ské ple­so aus kön­nen Sie laut Infor­ma­ti­ons­ta­fel fol­gen­des sehen: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vá kopa, Krát­ká veža, Ostrá veža, Fur­kot­ská doli­na, Ostrá, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, den Grat des Ger­la­chov­ský štít.

Štr­b­ské ple­so, das sich in einer Höhe von 1320 Metern über dem Mee­ress­pie­gel befin­det, ist der ein­zi­ge See in den Hohen Tat­ra, der künst­lich erwe­i­tert wur­de. Vor der Überf­lu­tung befand sich hier ein Moor, das soge­nann­te Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, mit einem kle­i­nen See in der Mit­te. Es hat­te etwa 40 Meter im Durch­mes­ser und sei­ne maxi­ma­le Tie­fe bet­rug 8 Meter. Die neue Form ents­tand im Jahr 1900 wäh­rend des Baus der Vil­la Móry, die sich an der Stel­le des Hotels Baník befand. Der Štr­b­ská Mly­ni­ca Bach wur­de zum Naklád­ske mozg­ro­vis­ko umge­le­i­tet und der bis­he­ri­ge Abf­luss wur­de versch­los­sen. Infol­ge­des­sen stieg das Was­ser um zwei Meter an und überf­lu­te­te fast das gesam­te Moor. Heute hat Štr­b­ské ple­so eine Flä­che von 2,12 Hek­tar und erre­icht eine maxi­ma­le Tie­fe von 10 Metern. Die Torfs­chicht begann nach kur­zer Zeit vom Boden abzub­lät­tern und stieg zum Was­sers­tand auf. Es bil­de­ten sich Inseln, die bis heute erhal­ten sind. Zunächst wur­den die­se Inseln ent­fernt und mit Ste­i­nen belas­tet. Spä­ter wur­den nur noch Torf­res­te ent­fernt, die zum Aus­lauf trie­ben. Die sch­wim­men­de, oft bis zu vier Meter dic­ke Torfs­chicht schafft unter Was­ser eine ein­zi­gar­ti­ge Kulis­se mit vie­len Über­hän­gen und Löchern. Im Was­ser von Štr­b­ské ple­so lebt nur ein stän­di­ger Bewoh­ner – die Bach­fo­rel­le (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).

Die Tatra-​Siedlung Štr­b­ské ple­so ist ein admi­ni­stra­ti­ver Stadt­te­il der Stadt Vyso­ké Tat­ry. Sie liegt auf einer Höhe von 1335 Metern über dem Mee­ress­pie­gel und hat etwa 350 Ein­woh­ner. Im Jahr 1872 errich­te­te der Besit­zer von Štr­ba, Jozef Szen­ti­vá­nyi, eine Block­hüt­te und leg­te damit den Grund­ste­in für die Sied­lung. Bere­its 1885 erhielt die sich for­mie­ren­de Sied­lung einen cha­rak­te­ris­tis­chen Sta­tus und ein Bade­kurs­ta­tut wur­de ers­tellt. Im Jahr 1935 fan­den hier die Welt­me­is­ters­chaf­ten im Nor­dis­chen Ski­sport statt, und spä­ter im Jahr 1970, was einen Impuls für einen tur­bu­len­ten Umbau gab, bei dem die Hotels FIS, Pano­rá­ma und spä­ter Pat­ria hin­zu­ka­men. Der Sport­kom­plex FIS wur­de errich­tet, die zwis­chen­ze­it­lich still­ge­leg­te Zahn­rad­bahn wur­de wie­der in Bet­rieb genom­men. Das Sana­to­rium Heli­os wur­de errich­tet. Die Sied­lung wur­de zum bede­utend­sten und meist­be­such­ten Tou­ris­mus­zen­trum in den Hohen Tat­ra (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Štr­b­ské ple­so a Szlo­vá­kia egy­ik legi­smer­tebb helys­zí­ne. Való­ban gyöny­örű, és végül is az aláb­bi fény­ké­pek alap­ján min­den­ki maga dönt­het róla. Magá­nak a Štr­b­ské ple­só­nak a köze­lé­ben talál­ha­tó­ak a Jazier­ka lás­ky” (Sze­rel­mi tók). A Štr­b­ské ple­só­ról az Infor­má­ci­ós táb­la alap­ján a követ­ke­zőket lehet lát­ni: Kis Kri­ván, Kri­ván, Sediel­ko­vá kupa, Rövid toro­ny, Hegyi toro­ny, Furkotská-​völgy, Hegyi toro­ny, Első Solis­ko, Štr­b­skú kis toro­ny, Štr­b­ský štít, Mlynická-​völgy, Hlin­ská toro­ny, Sátán, Első bás­tya, Kis bás­tya, Pat­ria, Béka­to­ro­ny, Béka­kő, Mengusovská-​völgy, Kôp­ky, Cseh-​torony, Magas, Sárkány-​torony, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vá toro­ny, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vá, Ostrom, Bun­kó, Hidas, a Ger­la­chov­ský štít hegycsúcsa.

A 1320 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban fek­vő Štr­b­ské ple­so a Magas-​Tátrákban az egy­et­len mes­ter­sé­ge­sen kibőví­tett tó. Az árvíz előtt egy moc­sár­ral talál­koz­hat­tunk itt, a Naklád­ske mozgrovisko-​val, egy kis tó köze­pén. Ez körül­be­lül 40 méter átmé­rőjű volt, és maxi­má­lis mély­sé­ge 8 méter volt. Az új for­ma 1900-​ban jött lét­re a Móry vil­la épí­té­se során, ame­ly a Baník szál­lo­da hely­én állt. A Štr­b­ská Mlynica-​patakot a Naklád­ske mozgrovisko-​hoz irá­ny­í­tot­ták át, és lezár­ták a koráb­bi lefo­ly­ást. Ennek ered­mé­ny­eként a víz két méter­rel emel­ke­dett, és majd­nem tel­je­sen elá­rasz­tot­ta a moc­sa­rat. Jelen­leg a Štr­b­ské ple­so 2,12 hek­tá­ros terüle­tű és leg­na­gy­obb mély­sé­ge 10 méter. A tőzeg­láp réte­ge rövid idő után elkez­dett lehull­ni az aljá­ról, és a vízs­zint felé emel­ked­ni. Szá­mos szi­ge­tet hoz­tak lét­re, ame­ly­ek még ma is fenn­ma­rad­tak. Elős­zör eze­ket a szi­ge­te­ket eltá­vo­lí­tot­ták és kövek­kel ter­hel­ték. Később már csak a tőzeg­da­ra­bo­kat távo­lí­tot­ták el, ame­ly­ek a kifo­ly­óhoz sod­ród­tak. A lebe­gő, gyak­ran akár négy méter vas­tag tőzeg­láp egy­edülál­ló lát­vá­nyt nyújt a víz alatt, sok előug­rás és lyuk­kal. A Štr­b­ské ple­so vize­i­ben csak egy állan­dó lakó él – a patak piszt­ráng (Infor­má­ci­ós tábla).

A Sztrb­ské ple­so Tátra-​település a Vyso­ke Tat­ry város egy­ik admi­niszt­ra­tív rés­ze. 1335 méte­res ten­gers­zint felet­ti magas­ság­ban feks­zik és körül­be­lül 350 lako­sa van. 1872-​ben Jozef Szen­ti­vá­nyi sztr­bai föl­de­súr egy favá­zas kuny­hót épí­tett, ezzel ala­poz­ta meg a tele­pülés lét­re­jöt­tét. Már 1885-​ben egy­re inkább kia­la­ku­ló tele­pülés­nek eli­smert stá­tuszt adtak, és fürdőkút-​státusztervet dol­goz­tak ki. 1935-​ben itt ren­dez­ték meg a síelő-​világbajnokságot az észa­ki disz­cip­lí­nák­ban, majd 1970-​ben ismét, ami len­düle­tet adott egy viha­ros áté­pí­tés­nek, ame­ly során hoz­zá­ad­ták a FIS, Pano­rá­ma és később a Pat­ria szál­lo­dá­kat. Lét­re­jött a FIS Sport­kom­ple­xum, újjá­é­pí­tet­ték a koráb­ban megs­zün­te­tett fogas­ke­re­kű vasu­tat. Lét­re­jött a Heli­os gyógy­köz­pont. A tele­pülés a leg­je­len­tősebb és leg­lá­to­ga­tot­tabb turisz­ti­kai köz­pont­tá vált a Magas-​Tátrákban (vyso​ke​-tat​ry​.info).


Odka­zy

TOP

Pano­rá­my na Štr­b­skom plese

Zima na Štr­b­skom plese

Ska­ly na Štr­b­skom plese

Dre­vá na Štr­b­skom plese

Odra­zy na Štr­b­skom plese

Ostat­ná kra­ji­na na Štr­b­skom plese

Ostat­ná prí­ro­da na Štr­b­skom plese

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post