Krajina, Slovenská krajina, Obce, Slovenské, Zamagurie

Slovenská Ves

skala
Hits: 2990

Slovenská Ves patrí do Horného Spiša, leží v nadmorskej výške 650 metrov nad morom. Žije tu 1 800 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1311 (slovenskaves.sk), pod názvom Villa Sclavonicalis. Traduje sa, že pôvodne ležala severnejšie, no prvýkrát ju zničilo v roku 1443 zemetrasenie a neskôr požiar (slovenskaves.sk). V rokoch 1710 – 1711 obec postihla mor. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu raže, jačmeňa, ovsu, ľanu a zemiakov. Venovali sa výrobe plátna, drevorubačstvu, chovu oviec a dobytka, krčmárstvu, krajčírstvu, obuvníctvu, kováčstvu, kolárstvu a pekárstvu (slovenskaves.sk). V obci sa nachádza Kostol Očisťovania Panny Márie z druhej polovice 14. storočia, v ktorej je neskorogotická socha Madony z roku 1510 z dielne Majstra Pavla z Levoče. V dolnej časti Slovenského potoka sa nachádza Lúka Kúty, vysokobylinná bujná zamokrená lúka, kde sa nachádza napr. orchidea Epipactis palustris. Severne od obce vyviera osem prameňov minerálnych vôd (slovenskaves.sk).

Slovenská Ves is part of Upper Spiš, situated at an elevation of 650 meters above sea level. The village is home to 1,800 residents. The first written mention of the village dates back to 1311 (slovenskaves.sk), under the name Villa Sclavonicalis. It is rumored that originally, it was located further north, but it was first destroyed by an earthquake in 1443 and later by a fire (slovenskaves.sk). In the years 1710 – 1711, the village was affected by the plague. The inhabitants were engaged in agriculture, primarily cultivating rye, barley, oats, flax, and potatoes. They were involved in linen production, logging, sheep and cattle breeding, innkeeping, tailoring, shoemaking, blacksmithing, wheelwrighting, and baking (slovenskaves.sk). The village is home to the Church of the Purification of the Virgin Mary from the second half of the 14th century, which houses a late Gothic statue of the Madonna from 1510, created by Master Paul of Levoča. In the lower part of the Slovenský potok (Slovak Stream), there is Lúka Kúty, a high-herbaceous, lush wet meadow where, for example, the Epipactis palustris orchid can be found. Eight mineral water springs emerge north of the village (slovenskaves.sk).

Slovenská Ves znajduje się na Górnym Spiszu, na wysokości 650 metrów nad poziomem morza. W miejscowości mieszka 1800 mieszkańców. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z roku 1311 (slovenskaves.sk), pod nazwą Villa Sclavonicalis. Mówi się, że pierwotnie leżała bardziej na północy, ale po raz pierwszy została zniszczona przez trzęsienie ziemi w 1443 roku, a później przez pożar (slovenskaves.sk). W latach 1710-1711 wieś dotknęła zaraza. Mieszkańcy zajmowali się rolnictwem, głównie uprawą żyta, jęczmienia, owsa, lnu i ziemniaków. Zajmowali się również produkcją płótna, wycinką drzew, hodowlą owiec i bydła, prowadzeniem gospody, krawiectwem, szewstwem, kowalstwem, wójarstwem i piekarstwem (slovenskaves.sk). We wsi znajduje się Kościół Oczyszczenia Najświętszej Maryi Panny z drugiej połowy XIV wieku, w którym znajduje się późnogotycka rzeźba Matki Boskiej z 1510 roku, autorstwa Mistrza Pawła z Lewoczy. W dolnej części potoku Slovenský znajduje się Lúka Kúty, wysoka, bujna łąka bagienno-błotna, gdzie można znaleźć np. storczyka Epipactis palustris. Na północ od wsi wypływa osiem źródeł wód mineralnych (slovenskaves.sk).

Odkazy

slovenska-ves 18304

Krajina, Slovenská krajina, Obce, Príroda, Slovenské, Ľudská príroda, Záhorie, Vodné nádrže

Lozorno

skala
Hits: 2840

Lozorno sa nachádza na juhozápade Slovenska, 24 km od Bratislavy, v blízkosti západných svahov Malých Karpát, v regiónie Záhorie (lozorno.sk). Leží v nadmorskej výške 188 metrov nad morom. Na ploche 44.79 km2 tu žije 3 022 obyvateľov (Wikipedia). V obci sa nachádza Kostol svätej Kataríny z Alexandrie z roku 1630. Baroková Kaplnka svätého Vendelína je z roku 1729 (lozorno.sk). V minulosti tu bola lesná železnica, ktorej stopy sa však ťažko hľadajú. Bola stavaná po roku 1918, zanikla v 30-tych rokoch 20. storočia (lozorno.sk). Nad Lozornom sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká Suchý potok (lozorno.sk). Pri tejto nádrži je situované Múzeum historických vozidiel, v priestoroch bývalých kasární (lozorno.sk). Z Lozorna pochádza cyklista Anton Tkáč (Wikipedia).

História Lozorna je spojená s hradom Pajštún. V roku 1280 ho gróf Rugerius začal opravovať. Talianskí, moravskí a slovenskí majstri opravujúci hrad, začali prvé osídľovanie Lozorna. Avšak obec sa prvý krát spomína až v roku 1438 ako Ezelarn. Toto pomenovanie ja najpravdepodobnejšie odvodené on nemeského Esel, čo znamená somár. Somáre sa používali obchodníkmi na prepravu tovaru. Ďalším historickým názvom je Zorno. Lozorno sa v stredoveku dynamicky rozvíjala aj vďaka kolonistom z Rakúska a po roku 1526, prisťahovalcom z Chorvátska. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu, lisovaniu oleja, tkáčstvu, pestovaniu viniča, chovu ťažných zvierat, páleniu vápna a dreveného uhlia. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava – Malacky. Vznikol oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne (lozorno.sk).

Lozorno is situated in the southwest of Slovakia, 24 km from Bratislava, near the western slopes of the Small Carpathians, in the Záhorie region (lozorno.sk). It lies at an elevation of 188 meters above sea level. With an area of 44.79 km2, the village is home to 3,022 residents (Wikipedia). The village hosts the Church of St. Catherine of Alexandria, dating back to 1630, and the Baroque Chapel of St. Wendelin, built in 1729 (lozorno.sk). In the past, there was a forest railway in Lozorno, but traces of it are challenging to find. It was constructed after 1918 and disappeared in the 1930s (lozorno.sk). Above Lozorno, there is a reservoir, and the Dry Stream flows from it (lozorno.sk). The Museum of Historical Vehicles is located near this reservoir, in the premises of former barracks (lozorno.sk). The cyclist Anton Tkáč hails from Lozorno (Wikipedia).

The history of Lozorno is linked to Pajštún Castle. In 1280, Count Rugerius began its reconstruction, and Italian, Moravian, and Slovak masters working on the castle initiated the first settlement of Lozorno. However, the village is first mentioned in 1438 as Ezelarn, likely derived from the German Esel, meaning donkey. Donkeys were used by traders for transporting goods. Another historical name is Zorno. In the Middle Ages, Lozorno experienced dynamic development, also thanks to colonists from Austria and, after 1526, immigrants from Croatia. The inhabitants were engaged in agriculture, oil pressing, weaving, vine cultivation, draught animal breeding, lime burning, and charcoal production. From 1970 to 1973, the Bratislava-Malacky highway was built near the village. A recreational area was established at Košariská and Kamenný Mlyn (lozorno.sk).

Odkazy

lozorno 38088

Krajina, Slovenská krajina, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie

Zliechov

skala
Hits: 3027

Zliechov sa nachádza v Zliechovskej hornatine, v centrálnej časti Strážovských vrchov, v kotline na západnom úpätí Strážova. Leží v nadmorskej výške 603 metrov nad morom. Na ploche 54.38 km2 tu žije 596 obyvateľov. K obci patrí aj osada Košecké Rovné. Do roku 1960 bola súčasťou obce aj osada Gápel, pre tamojšiu sklársku huť sa tu varilo pivo. Obec bola počas 1. a 2. svetovej vojny značne zničená a z veľkej časti vypálená. Mnoho obyvateľov odišlo po roku 1945 do Mostu pri Bratislave (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272 ako terra Zlieho. Zliechov spadá do Území európskeho významu NATURA 2000. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, podomovým predajom, pláteníctvom, kožušníctvom, vyšívaním a pletením čepcov a pásov (zliechov.sk). Na východnom okraji obce sa nachádza Zliechovský močiar (Wikipedia), ktorý je prírodnou pamiatkou. V obci je viacero chránených stromov. 27 metrov vysoký jaseň štíhly je 300 rokov starý, s obvodom kmeňa 720 cm. Dve vŕby majú 150 rokov, 15 metrov a obvody kmeňov 490 a 550 cm. Kostol svätého Vavrinca je z roku 1480. V interiéri bola neskorogotická socha Madony z roku cca 1500, ktorá však bola v roku 1980 odcudzená (zliechov.sk). V prvej polovici 20. storočia bola medzi Zliechovom a Ilavou úzkorozchodná železnica (Wikipedia). Zliechovský kroj patrí k najkrajším na Slovensku, bol zdokumentovaný vo filme Zem spieva a na fotografiách Karola Plicku (zliechov.sk). Každoročne sa tu v auguste koná hudobný festival Pustohlav (Wikipedia). Za účelom udržania a zachovania kultúrnych a prírodných zdrojov nášho územia bol v roku 2004 založený mikroregión Magura – Strážov, do ktorého patrí aj obec Zliechov (zliechov.sk).

Zliechov is located in the Zliechov Highlands, in the central part of the Strážov Mountains, in a basin on the western slope of Strážov. It lies at an elevation of 603 meters above sea level. With an area of 54.38 km2, the village is home to 596 residents. The settlement also includes the hamlet of Košecké Rovné. Until 1960, the village also encompassed the settlement of Gápel, known for its glassworks and brewery. During the 1st and 2nd World Wars, Zliechov suffered significant destruction and was largely burned down. Many residents left for Most pri Bratislave after 1945 (Wikipedia).

The first written mention of the village dates back to 1272 as terra Zlieho. Zliechov falls within the NATURA 2000 European Significant Areas. The inhabitants historically engaged in agriculture, cottage industry, weaving, furrier trade, embroidery, and crafting hats and belts (zliechov.sk). On the eastern edge of the village lies the Zliechov Swamp (Wikipedia), a natural monument. Several protected trees are found in the village, including a 27-meter-tall slender ash tree that is 300 years old, with a trunk circumference of 720 cm. Two willows, aged 150 years, stand at 15 meters with trunk circumferences of 490 and 550 cm. The Church of St. Lawrence dates back to 1480. Inside, there was a late Gothic statue of Madonna from around 1500, which was unfortunately stolen in 1980 (zliechov.sk). In the first half of the 20th century, a narrow-gauge railway connected Zliechov and Ilava (Wikipedia). The Zliechov folk costume is among the most beautiful in Slovakia, documented in the film „Zem spieva“ and in photographs by Karol Plicka (zliechov.sk). The annual Pustohlav music festival takes place in August (Wikipedia). In 2004, the microregion Magura – Strážov was established to preserve the cultural and natural resources of the area, of which Zliechov is a part (zliechov.sk).x

Odkazy

zliechov 23775

Krajina, Slovenská krajina, Obce, Slovenské, Zamagurie

Reľov

skala
Hits: 2650

Reľov leží v nadmorskej výške 714 metrov nad morom. Je najužnejšou zamagurskou obcou. Jej historické názvy sú Relow, Rylov, Rilyov, Rélyová, Reul, Rulnho, Rollowa, Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov, Relyó (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1662 (relov.sk). Reľov patrí k najstarším obciam v Zamagurí, ktoré vznikli v najväčších údoliach medzi výbežkami Spišskej Magury. Vlastivedný slovník uvádza, že obec založil v 13. storočí Kokoš Berzeviczy (relov.sk). Fekete Nagy Antal považuje za zakladateľov obce rehoľu Križovníkov, strážcov Božieho hrobu v Lendaku. Ľudová tradícia spomína, že obec bola založená južnejšie, pod úpätím Spišskej Magury a nazývala sa Ryl. Lenže pod osadou sa uvoľnili spodné vrstvy a prepadla sa. Preto sa jej obyvatelia premiestnili nižšie na terajšie miesto (Wikipedia). V roku 1612 vznikla v katastri obce osada Hágy. V Reľove v roku 1869 žilo v 69 domoch 437 obyvateľov. Živili sa poľnohospodárstvom a chovom oviec. V roku 1972 došlo k zlúčeniu obcí Reľov a Hágy. Dodnes sa tu hovorí goralským nárečím. V súčasnosti tu na ploche 14.99 km2 žije 355 obyvateľov (relov.sk).

Reľov is situated at an elevation of 714 meters above sea level. It is the southernmost Zamagurian village, and its historical names include Relow, Rylov, Rilyov, Rélyová, Reul, Rulnho, Rollowa, Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov, and Relyó (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1662 (relov.sk). Reľov is among the oldest villages in Zamagurí, originating in the major valleys between the ridges of Spišská Magura. According to local history, the village was founded in the 13th century by Kokoš Berzeviczy (relov.sk). Fekete Nagy Antal attributes the village’s foundation to the Crusaders‘ order, the guardians of the Holy Sepulchre in Lendak. Folk tradition suggests that the village was initially established further south, beneath the slopes of Spišská Magura, and was called Ryl. However, the lower layers beneath the settlement gave way, leading to its collapse. Consequently, the inhabitants relocated to the current site (Wikipedia). In 1612, the settlement of Hágy was established within the municipality. In 1869, Reľov had 437 residents in 69 households, primarily engaged in agriculture and sheep farming. The villages of Reľov and Hágy merged in 1972. To this day, a Goralian dialect is spoken here. Currently, the area covering 14.99 km2 is home to 355 inhabitants (relov.sk).

Reľov leży na wysokości 714 metrów nad poziomem morza. To najbardziej na południe położona wioska na Zamagurze, a jej historyczne nazwy to Relow, Rylov, Rilyov, Rélyová, Reul, Rulnho, Rollowa, Relyova, Rulnov, Reliova, Rylowa, Rilov, Relav, Rellova, Aureliendorf, Rilla, Rilliova, Rillov i Relyó (Wikipedia). Pierwsza pisemna wzmianka o wiosce pochodzi z roku 1662 (relov.sk). Reľov należy do najstarszych wiosek na Zamagurze, powstałych w największych dolinach między grzbietami Spišskiej Magury. Według lokalnej historii wioskę założył w XIII wieku Kokoš Berzeviczy (relov.sk). Fekete Nagy Antal przypisuje założenie wioski zakonowi Krzyżowców, strażnikom Grobu Świętego w Lendaku. Tradycja ludowa sugeruje, że wieś pierwotnie została założona bardziej na południe, pod zboczami Spišskiej Magury, i nosiła nazwę Ryl. Jednak dolne warstwy pod osadą uległy uwolnieniu, co doprowadziło do jej zawalenia. W rezultacie mieszkańcy przenieśli się na obecne miejsce (Wikipedia). W 1612 roku na terenie gminy powstała osada Hágy. W 1869 roku w Reľove mieszkało 437 mieszkańców w 69 domach, głównie zajmujących się rolnictwem i hodowlą owiec. Wioski Reľov i Hágy połączyły się w 1972 roku. Do dziś w tym miejscu używany jest dialekt goralski. Obecnie obszar o powierzchni 14.99 km2 zamieszkuje 355 mieszkańców (relov.sk).

relov 13065

Krajina, Slovenská krajina, Príroda, Ľudská príroda, Horné Považie, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

skala
Hits: 3748

Vodná nádrž je nádržou na rieke Váh pred mestom Púchov. Postavená bola v roku 1949 až 1957 ako Priehrada mládeže (Wikipedia). Je najstaršou priehradou na rieke Váh. Počas jej stavby vytryskol prameň uhličitej vody z hĺbky 67.5 metra. Voda sa agresívne chovala voči železu a betónu, preto sa stavba natiahla na dlhší čas (teraz.sk). Na horninový podklad museli navŕšiť čadičové kocky, ktoré zaliali betónom (Miro Mikáč). Prameň bol liečivý, vďaka čomu vznikli liečebné kúpele Nimnica. Prehradením Váhu došlo k zatopeniu obce Okrut a časti obce Nosice (teraz.sk), presídlení boli aj obyvatelia obce Milochov. Pred výstavbou muselo byť preložených 12 km železníc a 35 km ciest (Maroš Trnik).

Rozloha Nosickej nádrže je 5.7 km2, objem 36 miliónov m3, maximálna hĺbka je 18 metrov, priehradný múr je 36 metrov vysoký a 472 metrov dlhý (Wikipedia). V najširšom mieste sú od seba brehy vzdialené 1.5 km (Maroš Trnik). Nosice sú súčasťou Vážskej kaskády. Od roku 1957 je súčasťou nádrže je vodná elektráreň (Wikipedia), ktorá má funkciu týždenného vyrovnávania prietokov (seas.sk). Nádrž Nosice je aj miestom letnej rekreácie, je tu možnosť kúpania, surfovania, člnkovania, plachtenia a rybolovu (slovakianguide.sk). Na úpätí Hradiska nad priehradným múrom je postavená vežička – rozhľadňa. Možno tu pozorovať 160 druhov vtákov (Maroš Trnik).

The water reservoir is located on the Váh River, upstream of the town of Púchov. It was constructed between 1949 and 1957 and was initially named the „Priehrada mládeže“ or „Youth Dam“ (Wikipedia). It stands as the oldest dam on the Váh River. During its construction, a carbonated water spring erupted from a depth of 67.5 meters. The water exhibited aggressive behavior towards iron and concrete, leading to an extended construction period (teraz.sk). Basalt blocks had to be piled onto the bedrock, which were then covered with concrete (Miro Mikáč). The spring was therapeutic, contributing to the establishment of the healing spa, Nimnica. The damming of the Váh River resulted in the flooding of the village of Okrut and a section of the village of Nosice, leading to the relocation of the inhabitants of the village of Milochov. Prior to construction, 12 km of railways and 35 km of roads had to be rerouted (Maroš Trnik).

The surface area of Nosice Reservoir is 5.7 km2, with a volume of 36 million m3. Its maximum depth is 18 meters, and the dam wall is 36 meters high and 472 meters long (Wikipedia). At its widest point, the shores are 1.5 km apart (Maroš Trnik). Nosice is part of the Váh Cascade. Since 1957, it has housed a hydroelectric power plant (Wikipedia), serving the purpose of weekly flow regulation (seas.sk). Nosice Reservoir also serves as a summer recreation area, providing opportunities for swimming, surfing, boating, sailing, and fishing (slovakianguide.sk). At the foot of Hradisko, above the dam wall, a tower-observatory has been erected, offering panoramic views. It’s an excellent spot for observing 160 bird species (Maroš Trnik).

Odkazy

vodna-nadrz-nosice 42287