2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, V čase

Oravská dedina v Zuberci

skala
Hits: 2557

Využi­tím ľudo­vých sta­vieb pre múzej­né úče­ly sa zaobe­ral už v 20-​tych rokoch 20. sto­ro­čia Pavol Flo­rek. Po roku 1945 dochá­dza­lo k lik­vi­dá­cii kul­túr­ne­ho dedič­stva. Ochra­na dre­ve­nej ľudo­vej archi­tek­tú­ry na pôvod­nom mies­te je nere­ál­na. Juraj Lan­ger usku­toč­nil v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia pries­kum vo všet­kých orav­ských dedi­nách. 24.9.1967 bol polo­že­ný základ­ný kameň budú­ce­ho múzea na poľa­ne Bres­to­vá pri Zuber­ci v nad­mor­skej výš­ke 830 met­rov. Pri výstav­be boli zamest­na­ní zuber­skí a habov­skí tesá­ri, kto­rí mali skú­se­nos­ti so stav­bou zru­bo­vých domov. Väč­šiu časť tvo­ria pre­ne­se­né ori­gi­ná­ly. Prvý krát bolo múze­um sprí­stup­ne­né verej­nos­ti 31.8.1975 po ukon­če­ní prvej eta­py (zube​rec​.sk). Cez are­ál pre­te­ká potok Stu­de­ná, z kto­ré­ho je rekon­štru­ova­ný náhon na mlyn a val­chu (zube​rec​.sk). Cel­ko­vo sa tu nachá­dza 56 domov, hos­po­dár­skych sta­vieb, tech­nic­kých a sak­rál­nych objek­tov na roz­lo­he 8 hek­tá­rov (zube​rec​.sk).

Múze­um je roz­de­le­né na 5 cel­kov: Dol­no­orav­ský rínok, Hor­no­orav­ská uli­ca, Goral­ské lazy, Kos­tol s cin­to­rí­nom a Mly­nis­ko s vod­ný­mi tech­nic­ký­mi stav­ba­mi. Dol­no­orav­ský rínok pred­sta­vu­je zemian­sku osa­du s námes­tíč­kom. Nachá­dza­jú sa tu objek­ty s Mala­ti­nej, Žaš­ko­va, zvo­ni­ca zo Zás­ka­lia, zemian­ska kúria Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, man­geľ a reme­sel­ný dom z Velič­nej, želiar­sky dom zo Bzi­ny, sýp­ka zo Srňa­cie­ho. Hor­no­orav­ská uli­ca je ukáž­kou rado­vej zástav­by mno­hých orav­ských dedín. Je tu hrn­čiar­ska pec z Trs­te­nej, roľ­níc­ka usad­losť s Čim­ho­vej, z Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, plá­ten­níc­ka kúria zo Šte­fa­no­va, šol­týs­ka usad­losť z Vasi­ľo­va a Rab­číc, komo­ra z Lom­nej, kováčs­ka vyh­ňa z Habov­ky, V goral­ských lazoch je dre­vo­ru­bačs­ko – pas­tier­ska usad­losť z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, salaš­níc­ka koli­ba zo Zuber­ca, šol­týs­ky dom a lisov­ňa z Novo­ti, Rab­čic­ká zvo­ni­ca, roľ­níc­ka usad­losť z Orav­skej Les­nej. V rám­ci čas­ti Kos­tol: már­ni­ca z Rab­číc, nesko­ro­go­tic­ký dre­ve­ný kos­tol svä­tej Alž­be­ty Uhor­skej zo Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sen­ní­ky z Orav­skej Jase­ni­ce. V rám­ci Mly­nis­ka: Novoťs­ký mlyn, val­cha z Lom­nej (zube​rec​.sk).

The uti­li­za­ti­on of folk buil­dings for muse­um pur­po­ses was alre­a­dy under­ta­ken in the 1920s by Pavol Flo­rek. After 1945, the­re was a trend of cul­tu­ral heri­ta­ge des­truc­ti­on. Pre­ser­ving wooden folk archi­tec­tu­re in its ori­gi­nal loca­ti­on beca­me unre­a­lis­tic. Juraj Lan­ger con­duc­ted a sur­vey in all Ora­va vil­la­ges in the 1960s. On Sep­tem­ber 24, 1967, the foun­da­ti­on sto­ne of the futu­re muse­um was laid on the Bres­to­vá mea­dow near Zube­rec at an ele­va­ti­on of 830 meters. The cons­truc­ti­on invol­ved crafts­men from Zube­rec and Habov­ka with expe­rien­ce in buil­ding log hou­ses. The majo­ri­ty of the muse­um con­sists of relo­ca­ted ori­gi­nals. The muse­um was first ope­ned to the pub­lic on August 31, 1975, after com­ple­ting the ini­tial pha­se (zube​rec​.sk). A stre­am cal­led Stu­de­ná flo­ws through the area, and a recons­truc­ted mill­ra­ce and mill­pond are also pre­sent (zube​rec​.sk). Ove­rall, the­re are 56 hou­ses, farm buil­dings, tech­ni­cal struc­tu­res, and sac­red objects spre­ad across 8 hec­ta­res (zube​rec​.sk).

The muse­um is divi­ded into 5 sec­ti­ons: Dol­no­orav­ský Mar­ket, Hor­no­orav­ská Stre­et, Goral­ské Mea­do­ws, the Church with a Ceme­te­ry, and Mly­nis­ko with Water Tech­ni­cal Buil­dings. Dol­no­orav­ský Mar­ket repre­sents a nob­le sett­le­ment with a small squ­are. Here, you­’ll find objects from Mala­ti­na, Žaš­kov, a bell tower from Zás­ka­lie, nob­le manor Meš­kov­cov from Vyšný Kubín, a trough and craft hou­se from Velič­ná, a blacks­mit­h’s hou­se from Bzi­ny, a gra­na­ry from Srňa­cie. Hor­no­orav­ská Stre­et sho­wca­ses the typi­cal row cons­truc­ti­on of many Ora­va vil­la­ges. It inc­lu­des a potte­ry kiln from Trs­te­ná, a far­me­r’s sett­le­ment from Čim­ho­vá, Beňa­do­vo, Pod­biel, Zube­rec, Hruš­tín, Dol­ná Leho­ta, a linen manor from Šte­fa­no­vá, a bai­liff sett­le­ment from Vasi­ľo­vo and Rab­či­ce, a cham­ber from Lom­ná, a blacks­mit­h’s for­ge from Habov­ka. In the Goral­ské Mea­do­ws, the­re is a lumberjack-​shepherd sett­le­ment from Orav­ské Vese­lé, a shep­her­d’s hut from Zube­rec, a bai­lif­f’s hou­se and pre­ss hou­se from Novoť, Rab­či­ce bell tower, a far­me­r’s sett­le­ment from Orav­ská Les­ná. Under the Church sec­ti­on: a mor­tu­ary from Rab­či­ce, a late Got­hic wooden church of St. Eli­za­beth of Hun­ga­ry from Zábrež, a small room from Hruš­tín, hay­lofts from Orav­ská Jase­ni­ca. In the Mly­nis­ko sec­ti­on: Novoť Mill, a mill­pond from Lom­ná (zube​rec​.sk).

Wykor­zys­ta­nie ludo­wych budyn­ków do celów muze­al­nych zaj­mo­wał się już w latach 20. XX wie­ku Pavol Flo­rek. Po roku 1945 doszło do lik­wi­dac­ji dzie­dzict­wa kul­tu­ro­we­go. Ochro­na dre­wnia­nej archi­tek­tu­ry ludo­wej w miejs­cu pier­wot­nym sta­ła się nie­re­al­na. Juraj Lan­ger przep­ro­wa­dził w latach 60. XX wie­ku bada­nia we wszys­tkich wios­kach Ora­vy. 24 wrze­śnia 1967 roku na pola­nie Bres­to­vá koło Zuber­ca, na wyso­ko­ści 830 met­rów, poło­żo­no kamień węgiel­ny pod przys­złe muze­um. Przy budo­wie zatrud­nie­ni byli cie­śle z Zuber­ca i Habov­ki, któr­zy mie­li doświadc­ze­nie w budo­wie domów z bali. Więks­zo­ść muze­um sta­no­wią prze­nie­si­one ory­gi­na­ły. Muze­um po raz pier­ws­zy otwar­to dla pub­licz­no­ści 31 sierp­nia 1975 roku po zako­ńc­ze­niu pier­ws­ze­go eta­pu (zube​rec​.sk). Przez teren prze­pły­wa stru­mień Stu­de­ná, z któ­re­go odtwor­zo­no kanał mły­ńs­ki i staw mły­ńs­ki (zube​rec​.sk). Ogól­nie na tere­nie znaj­du­je się 56 domów, budyn­ków gos­po­darc­zych, obiek­tów tech­nicz­nych i sak­ral­nych, zaj­mu­jących powierzch­nię 8 hek­ta­rów (zube​rec​.sk).

Muze­um podzie­lo­ne jest na 5 sekc­ji: Dol­no­ora­ws­ki Rynek, Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka, Goral­skie Łąki, Kości­ół z Cmen­tar­zem oraz Mly­nis­ko z Budo­wla­mi Tech­nicz­ny­mi. Dol­no­ora­ws­ki Rynek repre­zen­tu­je osa­dę szla­chec­ką z małym pla­cem. Znaj­du­ją się tu obiek­ty z Mala­ti­ny, Žaš­ko­va, dzwon­ni­ca ze Zás­ka­lia, szla­chec­ka karcz­ma Meš­kov­cov z Vyšné­ho Kubí­na, kory­to i dom rze­mie­śl­nic­zy z Velič­nej, dom kowa­la z Bzi­ny, spich­lerz ze Srňa­cie. Uli­ca Hor­no­ora­ws­ka jest przy­kła­dem sze­re­go­wej zabu­do­wy wie­lu ora­ws­kich wiosek. Znaj­du­je się tu piec garn­car­ski z Trs­te­nej, rol­nic­ze osied­le z Čim­ho­vej, Beňa­do­va, Pod­bie­lu, Zuber­ca, Hruš­tí­na, Dol­nej Leho­ty, dwór płó­cien­ni­ka ze Šte­fa­no­va, szla­chec­kie osied­le z Vasi­ľo­va i Rab­čic, komo­ra z Lom­nej, kuźnia z Habov­ki. W Goral­skich Łąkach znaj­du­je się osa­da drwala-​pasterza z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, sala pas­ter­ska z Zuber­ca, szla­chec­ka cha­łu­pa i kuźnia z Novo­ti, Rab­čic­ka dzwon­ni­ca, rol­nic­ze osied­le z Orav­skej Les­nej. W ramach sekc­ji Kości­ół: kost­ni­ca z Rab­čic, dre­wnia­ny kości­ół św. Elżbie­ty Węgier­skiej z Zábre­žu, izbi­ca z Hruš­tí­na, sto­do­ła z Orav­skej Jase­ni­ce. W ramach sekc­ji Mly­nis­ko: Młyn Novoť, kuźnia z Lom­nej (zube​rec​.sk).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Petronell

skala
Hits: 2345

Petronell-​Carnuntum je obec ležia­ca v nad­mor­skej výš­ke 175 met­rov nad morom, v kto­rej sa nachá­dza­jú naj­väč­šie rím­ske vyko­páv­ky v stred­nej Euró­pe. Vte­daj­šie mes­to Car­nun­tum malo asi 70 000 oby­va­te­ľov. Dnes tu na roz­lo­he 25.36 km2 žije 1 213 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Cca 2 km od obce sa nachá­dza Hei­den­tor – Pohan­ská brá­na, naj­zná­mej­šia rím­ska sta­veb­ná pamiat­ka v Rakús­ku a sym­bol arche­olo­gic­ké­ho par­ku Car­nun­tum. Do dneš­ných čias sa nám zacho­val iba oblúk brá­ny. Pôvod­ná stav­ba bola posta­ve­ná v rokoch 354 – 361 ako tri­um­fál­ny monu­ment cisá­ra Kon­štan­tí­na II.. Ozna­če­nia Pohan­ská brá­na pochá­dza zo stre­do­ve­ku, kedy bol ten­to oblúk pova­žo­va­ný za nekres­ťan­ské die­lo (car​nun​tum​.co​.at). V obci sa nachá­dza kapl­n­ka svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, román­ska rotun­da z prvej polo­vi­ce 12. sto­ro­čia, kto­rú posta­vi­li tem­plá­ri pôvod­ne ako opev­ne­ný kos­tol. Kos­tol svä­tej Pet­ro­ni­ly je s pre­lo­mu 13. sto­ro­čia. Pôvod­ný vod­ný hrad, zámok Pet­ro­nell, nazý­va­ný tiež zámok Traun je zo 17. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia CS).

Petronell-​Carnuntum is a vil­la­ge situ­ated at an ele­va­ti­on of 175 meters abo­ve sea level, hou­sing the lar­gest Roman exca­va­ti­ons in Cen­tral Euro­pe. The for­mer city of Car­nun­tum had around 70,000 inha­bi­tants. Today, 1,213 peop­le resi­de in the vil­la­ge, cove­ring an area of 25.36 km² (Wiki­pe­dia). App­ro­xi­ma­te­ly 2 km from the vil­la­ge is the Hei­den­tor – Pagan Gate, the most famous Roman archi­tec­tu­ral monu­ment in Aus­tria and a sym­bol of the Car­nun­tum archa­e­olo­gi­cal park. Only the gate­’s arch has sur­vi­ved to this day. The ori­gi­nal struc­tu­re was built bet­we­en 354 – 361 as a triump­hal monu­ment by Empe­ror Cons­tan­ti­ne II. The term ​“Pagan Gate” dates back to the Midd­le Ages when this arch was con­si­de­red a non-​Christian work (car​nun​tum​.co​.at). The vil­la­ge is home to the Cha­pel of Saint John the Bap­tist, a Roma­ne­sque rotun­da from the first half of the 12th cen­tu­ry, ini­tial­ly cons­truc­ted by the Tem­plars as a for­ti­fied church. The Church of Saint Pet­ro­nil­la dates back to the turn of the 13th cen­tu­ry. The ori­gi­nal water cast­le, Pet­ro­nell Cast­le, also kno­wn as Traun Cast­le, dates from the 17th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CS).

Petronell-​Carnuntum ist ein Dorf auf einer Höhe von 175 Metern über dem Mee­ress­pie­gel und beher­bergt die größten römis­chen Ausg­ra­bun­gen in Mit­te­le­uro­pa. Die dama­li­ge Stadt Car­nun­tum hat­te etwa 70.000 Ein­woh­ner. Heute leben 1.213 Men­schen im Dorf, das eine Flä­che von 25,36 km² abdec­kt (Wiki­pe­dia). Etwa 2 km vom Dorf ent­fernt befin­det sich das Hei­den­tor – das Hei­den­tor, das berühm­tes­te römis­che archi­tek­to­nis­che Denk­mal in Öster­re­ich und ein Sym­bol des archä­o­lo­gis­chen Parks Car­nun­tum. Nur der Bogen des Tores hat bis heute über­lebt. Die urs­prün­gli­che Struk­tur wur­de zwis­chen 354 und 361 als Triumph­mo­nu­ment von Kai­ser Kons­tan­tin II. errich­tet. Der Beg­riff ​“Hei­den­tor” stammt aus dem Mit­te­lal­ter, als die­ses Tor als nicht-​christliches Werk galt (car​nun​tum​.co​.at). Im Dorf befin­det sich die Kapel­le des Hei­li­gen Johan­nes des Täu­fers, eine roma­nis­che Rotun­de aus der ers­ten Hälf­te des 12. Jahr­hun­derts, die urs­prün­glich von den Tem­plern als befes­tig­te Kir­che erbaut wur­de. Die Kir­che der Hei­li­gen Pet­ro­nil­la stammt aus der Wen­de des 13. Jahr­hun­derts. Das urs­prün­gli­che Was­sersch­loss, Sch­loss Pet­ro­nell, auch als Sch­loss Traun bekannt, stammt aus dem 17. Jahr­hun­dert (Wiki­pe­dia CS).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Záhorie

Skalica

skala
Hits: 3230

Ska­li­ca je mes­to na zápa­de Slo­ven­ska. Dá sa pove­dať, že suse­dí s morav­ským Hodo­ní­nom a s Holí­čom. Leží v nad­mor­skej výš­ke 177 met­rov na roz­lo­he 60 km2. Žije tu tak­mer 15 000 oby­va­te­ľov. Neďa­le­ko od mes­ta tečie rie­ka Mora­va. Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1217 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vu mes­ta: Uher­ská Ska­li­ca, Uhor­ská Ska­li­ca (Dúb­rav­ský), Zakol­cha (ska​li​ca​.sk). Po roku 1270 bola vybu­do­va­ná naj­star­šia stav­ba v mes­te – rotun­da sv. Jura­ja. Od roku 1372 je Ska­li­ca slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Prav­de­po­dob­ne od začiat­ku 15. sto­ro­čia sa výraz­ne vyví­ja vinoh­rad­níc­tvo. Vyrá­ba­lo sa tu jed­no z naj­kva­lit­nej­ších súkien v Uhor­sku. Ska­lic­ký trdel­ník je záku­sok vyro­be­ný z kys­nu­té­ho ces­ta, oba­le­né­ho ore­cha­mi a peče­ný na otvo­re­nom ohni (Wiki­pe­dia).

Oby­va­te­lia mes­ta sú Ska­li­ča­né (asb​.sk). V mes­te pôso­bí Záhor­ské múze­um, orga­ni­zu­je sa tu Trd­lo­fest, fes­ti­val Ska­lic­ké dni. Osob­nos­ti Ska­li­ce: oper­ný spe­vák Jan­ko Bla­ho, spe­vák Fran­ti­šek Kriš­tof Vese­lý, dab­lér Svä­top­luk Šab­la­tú­ra, kňaz Anton Srho­lec, maliar Dušan Greč­ner, hudob­ník Marián Var­ga, hereč­ka Bibia­na Ondrej­ko­vá, hoke­jis­ta Žig­mund Pál­fy (Wiki­pe­dia).

Ska­li­ca is a town in wes­tern Slo­va­kia, situ­ated in clo­se pro­xi­mi­ty to the Mora­vian town of Hodo­nín and Holíč. It lies at an ele­va­ti­on of 177 meters, cove­ring an area of 60 km², and is home to near­ly 15,000 resi­dents. The Mora­va River flo­ws near­by. The first writ­ten men­ti­on of the town dates back to 1217 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Uher­ská Ska­li­ca, Uhor­ská Ska­li­ca (Dúb­rav­ský), and Zakol­cha (ska​li​ca​.sk). After 1270, the oldest struc­tu­re in the town was built – the rotun­da of St. Geor­ge. Sin­ce 1372, Ska­li­ca has been a free roy­al town. Like­ly from the ear­ly 15th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re has sig­ni­fi­can­tly deve­lo­ped in the regi­on. Ska­li­ca was kno­wn for pro­du­cing some of the highest-​quality tex­ti­les in the King­dom of Hun­ga­ry. The Ska­li­ca trdel­ník is a pas­try made from lea­ve­ned dough, coated with nuts, and baked over an open fla­me (Wiki­pe­dia).

The inha­bi­tants of the town are cal­led Ska­li­ča­né (asb​.sk). Ska­li­ca is home to the Záho­rie Muse­um, and events such as Trd­lo­fest and the Ska­li­ca Days fes­ti­val are orga­ni­zed here. Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Ska­li­ca inc­lu­de ope­ra sin­ger Jan­ko Bla­ho, sin­ger Fran­ti­šek Kriš­tof Vese­lý, stunt­man Svä­top­luk Šab­la­tú­ra, priest Anton Srho­lec, pain­ter Dušan Greč­ner, musi­cian Marián Var­ga, act­ress Bibia­na Ondrej­ko­vá, and hoc­key pla­y­er Žig­mund Pál­fy (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Dolný Kubín

skala
Hits: 3724

Dol­ný Kubín, maďar­sky Alsó­ku­bin, nemec­ky Unter­ku­bin, je okres­né mes­to v Žilin­skom kra­ji. Leží v nad­mor­skej výš­ke 468 met­rov nad morom, Na plo­che 55 km2 tu žije cca 19 000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Zná­me osob­nos­ti: autor slo­ven­skej hym­ny Jan­ko Matúš­ka, bás­nik Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­zaik Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­zaik Ján Joha­ni­des, biat­lo­nis­t­ka Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, bežec na lyžiach Mar­tin Baj­či­čák, fut­ba­lis­ta Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny bola opev­ne­ným hra­dis­kom už v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy. Pôvod náz­vu Kubín je odvo­de­ný od ozna­če­nia pries­to­ru, kto­rý zaha­ľu­jú kúdo­ly dymu. V stre­do­ve­ku mes­to nies­lo názov Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). V stre­do­ve­ku obchod­nú ces­tu cez Kom­jat­nú, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­skú Pol­ho­ru, Zywiec a Wie­licz­ku nazý­va­li soľ­ná, využí­va­la sa na dovoz soli a iných tova­rov. V 14. sto­ro­čí boli zalo­že­né obce, kto­ré v súčas­nos­ti tvo­ria prí­mest­ské čas­ti Dol­né­ho Kubí­na: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, Kňa­žia. Mes­to sa roz­ví­ja­lo ako reme­sel­níc­ko – roľ­níc­ka osa­da. Roz­vi­nu­té bolo naj­mä kame­nár­stvo. Začiat­kom 14. sto­ro­čia sa spo­mí­na baňa na kameň pre výro­bu mle­cích pros­tried­kov – žar­no­vov. V roku 1558 sa maji­teľ­mi orav­ské­ho pan­stva sta­li Tur­zo­vi.

V roku 1604 mes­to spus­to­ši­li Boč­ka­jo­vi haj­dú­si, pod­pá­li­li obec, osta­lo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubí­ne 67 rodín a asi 340 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V roku 1632 gróf Gaš­par Illeš­há­zy za roč­ný popla­tok 400 zla­tých oslo­bo­dil jeho oby­va­te­ľov od robot­ných povin­nos­tí a pový­šil ich na meš­ťa­nov. Ude­lil mu prá­vo konať týž­den­né trhy a dva výroč­né jar­mo­ky (dol​ny​ku​bin​.sk a Wiki­pe­dia). Po roku 1712 sa stal Dol­ný Kubín síd­lom Orav­skej župy. V rokoch 1715 – 16 si Ora­va uži­la zamrz­nu­té roky – ešte v júni mrz­lo a v sep­tem­bri priš­la nová zima. Rok 1813 je rokom straš­nej povod­ne, zača­lo sa s budo­va­ním vod­nej nádr­že. V roku 1858 vznik­la Spo­loč­nosť Čap­lo­vi­čo­vej kniž­ni­ce, kto­rá sa sta­ra­la o dar Vav­rin­ca Čap­lo­vi­ča mes­tu – kniž­ni­ca mala 45 000 zväz­kov (Wiki­pe­dia).

Dol­ný Kubín, in Hun­ga­rian Alsó­ku­bin, and in Ger­man Unter­ku­bin, is a dis­trict town in the Žili­na Regi­on. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 468 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 55 km², and is home to app­ro­xi­ma­te­ly 19,000 resi­dents (Wiki­pe­dia). Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Dol­ný Kubín inc­lu­de Jan­ko Matúš­ka, the aut­hor of the Slo­vak ant­hem, poet Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­se wri­ter Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­se wri­ter Ján Joha­ni­des, biat­hle­te Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, cross-​country skier Mar­tin Baj­či­čák, and foot­bal­ler Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny ser­ved as a for­ti­fied sett­le­ment during the Gre­at Mora­vian peri­od. The name Kubín is deri­ved from the term deno­ting an area enve­lo­ped in smo­ke clouds. In the medie­val era, the town was kno­wn as Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). During the Midd­le Ages, a tra­de rou­te pas­sing through Kom­jat­ná, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­ská Pol­ho­ra, Zywiec, and Wie­licz­ka was cal­led the salt rou­te, used for impor­ting salt and other goods. In the 14th cen­tu­ry, vil­la­ges were estab­lis­hed, which cur­ren­tly form subur­ban parts of Dol­ný Kubín: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, and Kňa­žia. The town deve­lo­ped as a craft and far­ming sett­le­ment, with sto­ne­ma­son­ry being a par­ti­cu­lar­ly deve­lo­ped tra­de. In the ear­ly 14th cen­tu­ry, a quar­ry for sto­nes used in the pro­duc­ti­on of grin­ding tools (mills­to­nes) is men­ti­oned. In 1558, the Tur­zo fami­ly beca­me owners of the Ora­va estate.

In 1604, the town was rava­ged by Bocs­kai­’s haj­duks; they set fire to the vil­la­ge, lea­ving only seven hou­ses stan­ding. Howe­ver, by 1624, Dol­ný Kubín had 67 fami­lies and around 340 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). In 1632, Count Gaš­par Illeš­há­zy libe­ra­ted its inha­bi­tants from serf­dom duties for an annu­al fee of 400 gold coins and ele­va­ted them to burg­hers. He gran­ted the town the right to hold week­ly mar­kets and two annu­al fairs (dol​ny​ku​bin​.sk and Wiki­pe­dia). After 1712, Dol­ný Kubín beca­me the seat of the Ora­va coun­ty. In 1715 – 16, Ora­va expe­rien­ced fro­zen years — June was still cold, and a new win­ter arri­ved in Sep­tem­ber. The year 1813 saw a ter­rib­le flo­od, lea­ding to the cons­truc­ti­on of a reser­vo­ir. In 1858, the Čap­lo­vič Lib­ra­ry Socie­ty was estab­lis­hed, taking care of the dona­ti­on of Vav­ri­nec Čap­lo­vič to the town — the lib­ra­ry held 45,000 volu­mes (Wiki­pe­dia).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, České, Česko, Južná Morava, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Strážnice

skala
Hits: 2413

Stráž­ni­ce sú malým mes­tom pri hra­ni­ciach zo Slo­ven­skom na juhu Mora­vy. Tak­po­ve­diac na skok od Ska­li­ce.

Nemec­ky názov je Strass­nitz. Žije tu viac tak­mer 6 tisíc oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia CZ). V 5. sto­ro­čí na mies­te dneš­ných Stráž­nic posta­vi­li Slo­va­nia osa­du. Pred nimi tu žili 4 sto­ro­čie pred n. l. Kel­ti a od kon­ca 1. sto­ro­čia Ger­má­ni (Ská­cel). Počiat­ky Stráž­nic sú spo­jo­va­né s upev­ňo­va­ním hra­níc čes­ké­ho štá­tu v dobe vlá­dy Pře­mys­la Ota­ka­ra II., v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia. Aj meno mes­ta je odvo­dzo­va­né od stráž­nej fun­kcie. Stráž­nic­ký hrad bol posta­ve­ný v roku 1260. O veľ­ký roz­mach mes­ta sa zaslú­žil hej­tman Petr Stráž­nic­ký. Začiat­kom 15. sto­ro­čia kúpi­li mes­to Žero­tí­nov­ci, kto­rí pod­po­ro­va­li brat­ríc­ke škols­tvo. Takú­to ško­lu v rokoch 1604 – 5 nav­šte­vo­val Ján Ámos Komen­ský, kto­rý tu mal tetu. V máji 1605 bolo mes­to vypá­le­né (Vra­ti­slav­ský).

Domi­nan­tou mes­ta je Stráž­ní bílá věž z roku 1615 (straz​ni​ce​-mes​to​.cz). O vybu­do­va­ní náro­do­pis­né­ho múzea v prí­ro­de sa zača­lo uva­žo­vať počiat­kom 20. sto­ro­čia. Avšak až v roku 1973 sa zača­lo z jeho výstav­bou (skan​zens​traz​ni​ce​.cz). Na pre­lo­me júna a júla sa tu koná­va­jú folk­lór­ne fes­ti­va­ly (Vra­ti­slav­ský).

Stráž­ni­ce is a small town loca­ted near the bor­ders with Slo­va­kia in sout­hern Mora­via, prac­ti­cal­ly a sto­ne­’s throw from Skalica.

In Ger­man, it is cal­led Strass­nitz. App­ro­xi­ma­te­ly 6,000 inha­bi­tants live here (Wiki­pe­dia CZ). In the 5th cen­tu­ry, Slavs built a sett­le­ment in the area that is now Stráž­ni­ce. Pri­or to them, Celts inha­bi­ted the regi­on four cen­tu­ries befo­re Christ, fol­lo­wed by Ger­mans from the end of the 1st cen­tu­ry (Ská­cel). The begin­nings of Stráž­ni­ce are asso­cia­ted with the for­ti­fi­ca­ti­on of the Czech sta­te bor­ders during the rule of Pře­mysl Ota­kar II in the second half of the 13th cen­tu­ry. The city­’s name itself is deri­ved from its guar­ding func­ti­on. Stráž­ni­ce Cast­le was built in 1260. Cap­tain Petr Stráž­nic­ký pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the city­’s deve­lop­ment. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, the Žero­tín fami­ly pur­cha­sed the city, sup­por­ting fra­ter­nal edu­ca­ti­on. In 1604 – 1605, Ján Ámos Komen­ský, who had an aunt in the city, atten­ded such a scho­ol. In May 1605, the city was bur­ned down (Vra­ti­slav­ský).

The town’s domi­nant fea­tu­re is the Whi­te Tower of Stráž­ni­ce, built in 1615 (straz​ni​ce​-mes​to​.cz). Con­si­de­ra­ti­on for the estab­lish­ment of an eth­nog­rap­hic open-​air muse­um began in the ear­ly 20th cen­tu­ry. Howe­ver, it was only in 1973 that cons­truc­ti­on com­men­ced (skan​zens​traz​ni​ce​.cz). Folk­lo­re fes­ti­vals take pla­ce here at the turn of June and July (Vra­ti­slav­ský).

Stráž­ni­ce ist eine kle­i­ne Stadt in der Nähe der Gren­ze zur Slo­wa­kei im Süden von Mäh­ren, prak­tisch einen Kat­zens­prung von Ska­li­ca entfernt.

Auf Deutsch wird es Strass­nitz genannt. Etwa 6.000 Ein­woh­ner leben hier (Wiki­pe­dia CZ). Im 5. Jahr­hun­dert errich­te­ten Sla­wen eine Sied­lung an der Stel­le des heuti­gen Stráž­ni­ce. Vor ihnen leb­ten Kel­ten in der Regi­on vier Jahr­hun­der­te vor Chris­tus, gefolgt von Ger­ma­nen ab Ende des 1. Jahr­hun­derts (Ská­cel). Die Anfän­ge von Stráž­ni­ce sind mit der Befes­ti­gung der tsche­chis­chen Sta­atsg­ren­zen wäh­rend der Herrs­chaft von Pře­mysl Ota­kar II. in der zwe­i­ten Hälf­te des 13. Jahr­hun­derts ver­bun­den. Der Name der Stadt selbst lei­tet sich von ihrer Schutz­funk­ti­on ab. Die Stráž­ni­ce Burg wur­de 1260 erbaut. Haupt­mann Petr Stráž­nic­ký spiel­te eine bede­uten­de Rol­le in der Ent­wick­lung der Stadt. Anfang des 15. Jahr­hun­derts erwarb die Fami­lie Žero­tín die Stadt, die die Bru­ders­chafts­bil­dung unters­tütz­te. In den Jah­ren 1604 – 1605 besuch­te Ján Ámos Komen­ský, der hier eine Tan­te hat­te, eine sol­che Schu­le. Im Mai 1605 wur­de die Stadt nie­der­geb­rannt (Vra­ti­slav­ský).

Das domi­nie­ren­de Merk­mal der Stadt ist der Wei­ße Turm von Stráž­ni­ce, der 1615 erbaut wur­de (straz​ni​ce​-mes​to​.cz). Über­le­gun­gen zur Grün­dung eines eth­no­gra­fis­chen Fre­i­licht­mu­se­ums began­nen zu Beginn des 20. Jahr­hun­derts. Die Bau­ar­be­i­ten began­nen jedoch erst im Jahr 1973 (skan​zens​traz​ni​ce​.cz). Folk­lo­re­fes­ti­vals fin­den hier zur Wen­de von Juni und Juli statt (Vra­ti­slav­ský).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post