2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Myjava, Neživé, Pamätníky, Slovenská krajina, Stavby

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Hits: 4104

Myš­lien­ka mies­ta, hro­bu a pom­ní­ka Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka je mojím vlast­ným pre­ja­vom lás­ky a úcty k veľ­kej a svet­lej pamiat­ke na naše spo­loč­né sty­ky v det­stve. Vznik­la v prvej chví­li veľ­kej boles­ti nad tra­gic­kým osu­dom, vo chví­li, keď ho, len mŕt­ve­ho, obja­la oslo­bo­de­ná zem … Spo­je­ním roz­mer­ných hmôt spiš­ské­ho tra­ver­tí­nu oštie­pa­ných tupým hra­no­lom oce­le, pre­važ­ne bie­lej far­by, ostro zare­za­ných do pros­tej ináč nedot­knu­tej krá­sy prí­ro­dy a mies­ta, či v mod­ra­vom opa­re ran­ných hmiel, či na azú­ro­vej klen­be ďale­ké­ho hori­zon­tu roz­ja­sa­né­ho sln­kom, pokú­sil som sa vytvo­riť die­lo hod­né legen­dár­ne­ho živo­ta Šte­fá­ni­kov­ho plné­ho súzvu­ku, hrdin­stva, har­mó­nia a lás­ky (Dušan Jur­ko­vič)

Mohy­la sa zača­la sta­vať v roku 1927 (Zdroj: Pamät­ník). Pred­tým tu bol jed­no­du­chý hrob v tva­re krí­ža, v kto­rom bol pocho­va­ný Šte­fá­nik spo­lu s tro­ma talian­sky­mi vojak­mi len nie­koľ­ko dní po svo­jej smr­ti (bre​zo​va​.sk). Jed­né­ho z talian­skych voja­kov na žia­dosť rodi­ny v roku 1921 pre­viez­li do Talian­ska (obno​va​.sk). Talian­ski voja­ci: Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (pre­ve­ze­ný) a Mer­li­ni Umber­to. Mohy­la je z tra­ver­tí­nu zo Spiš­ských Vla­chov. Dove­ze­ných bolo 194 vagó­nov (mrs​te​fa​nik​.sk).

Mohy­la je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Pri­po­mí­na Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka, rodá­ka z Koša­rísk, ved­ca, poli­ti­ka, dip­lo­ma­ta, pred­sta­vi­te­ľa zahra­nič­né­ho odbo­ja za prvej sve­to­vej voj­ny, člo­ve­ka kto­rý sa význam­ne podie­ľal na vzni­ku Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky (Zdroj: Pamät­ník). Šte­fá­nik sa naro­dil 21.7.1880Koša­ris­kách, zomrel 4.5.1919 (Pin­čí­ko­vá) pri letec­kom nešťas­tí v Iván­ke pri Duna­ji. Bol vojen­ský letec, astro­nóm, vedec, kto­rý stál pri zro­de novo­do­bej štát­nos­ti Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Vplý­val na európ­sku poli­ti­ku, s myš­lien­ka­mi, názor­mi aj čin­mi ho môže­me pova­žo­vať za prvé­ho Euró­pa­na”. Pred­po­kla­dal, že nasta­ne har­mó­nia náro­dov v Euró­pe – euro­pe­i­zá­cia. Žil pod­ľa slov: Veriť, milo­vať, pra­co­vať. Jeho odkaz je dedič­stvom, kto­rým sme pris­pe­li k budo­va­niu moder­nej Euró­py (Pin­čí­ko­vá).

Mohy­la na Brad­le bola odha­le­ná 23.9.1928, jej auto­rom je Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo je vrch v Myjav­skej pahor­ka­ti­ne, týči sa do výš­ky 544 met­rov nad morom. Teles­né pozos­tat­ky Šte­fá­ni­ka sa nachá­dza­jú asi v hrob­ke v 10 met­ro­vej hĺb­ke pod vrcho­lom mohy­ly, spo­lu s ďal­ší­mi dvo­mi talian­mi. Dušan Jur­ko­vič pred­lo­žil po skon­če­ní dru­hej sve­to­vej voj­ny návrh na úpra­vu mohy­ly, aby roz­ší­ri­la svoj význam o pri­po­mien­ku pad­lých čes­ko­slo­ven­ských let­cov a legi­oná­rov, ale pro­jekt sa nere­a­li­zo­val. Rekon­štruk­cie sa mohy­la doč­ka­la až v roku 1989. Trva­la do roku 1996 (sme​.sk). Verej­nos­ti opäť sprí­stup­ne­ná bola 4.5.1996 (bre​zo​va​.sk). Vždy v máji sa kona­jú celo­ná­rod­né stret­nu­tia (sme​.sk). Sú vďa­kou a spo­mien­kou Slo­vá­koch, Čechov a iných Euró­pa­nov na skve­lé­ho Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka (bre​zo​va​.sk). Celá stav­ba je posta­ve­ná z tra­ver­tí­no­vých blo­kov (wiki​pe​dia​.sk).


The idea of the pla­ce, tomb, and monu­ment of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik is my own expres­si­on of love and res­pect for the gre­at and bright memo­ry of our sha­red child­ho­od con­nec­ti­ons. It ori­gi­na­ted in the first moment of gre­at pain over the tra­gic fate, at the moment when the libe­ra­ted land embra­ced him, life­less… By com­bi­ning mas­si­ve blocks of Spiš tra­ver­ti­ne split with a blunt ste­el chi­sel, pre­do­mi­nan­tly whi­te in color, sharp­ly cut into the sim­ple, other­wi­se untou­ched beau­ty of natu­re and the pla­ce, whet­her in the blu­ish haze of ear­ly hops, or on the azu­re vault of the dis­tant hori­zon illu­mi­na­ted by the sun, I attemp­ted to cre­a­te a work wort­hy of the legen­da­ry life of Šte­fá­nik, full of reso­nan­ce, hero­ism, har­mo­ny, and love (Dušan Jurkovič).

The mound cons­truc­ti­on began in 1927 (Sour­ce: Memo­rial). Befo­re that, the­re was a sim­ple cross-​shaped gra­ve whe­re Šte­fá­nik was buried with three Ita­lian sol­diers just a few days after his death (bre​zo​va​.sk). One of the Ita­lian sol­diers was tran­s­por­ted to Ita­ly in 1921 at the requ­est of the fami­ly (obno​va​.sk). The Ita­lian sol­diers were Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (tran­s­por­ted), and Mer­li­ni Umber­to. The mound is made of tra­ver­ti­ne from Spiš­ské Vla­chy, and 194 wagons of it were impor­ted (mrs​te​fa​nik​.sk).

The mound is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, com­me­mo­ra­ting Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik, a nati­ve of Koša­ris­ká, a scien­tist, poli­ti­cian, dip­lo­mat, repre­sen­ta­ti­ve of fore­ign resis­tan­ce during World War I, a man who sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ted to the cre­a­ti­on of the Cze­cho­slo­vak Repub­lic (Sour­ce: Memo­rial). Šte­fá­nik was born on July 21, 1880, in Koša­ris­ká, and pas­sed away on May 4, 1919 (Pin­čí­ko­vá) in an airp­la­ne acci­dent in Ivan­ka pri Duna­ji. He was a mili­ta­ry avia­tor, astro­no­mer, and scien­tist who pla­y­ed a cru­cial role in the estab­lish­ment of the modern Cze­cho­slo­vak sta­te. His influ­en­ce on Euro­pe­an poli­tics and his thoughts and acti­ons make him the first Euro­pe­an.” He anti­ci­pa­ted the har­mo­ny of nati­ons in Euro­pe – Euro­pe­a­ni­za­ti­on. He lived by the words: Belie­ve, love, work. His lega­cy is a con­tri­bu­ti­on to buil­ding modern Euro­pe (Pin­čí­ko­vá).

The Brad­lo Mound was unve­i­led on Sep­tem­ber 23, 1928, and its aut­hor is Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo is a hill in the Myja­va Hills, rising to a height of 544 meters abo­ve sea level. Šte­fá­ni­k’s remains are loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly in a tomb 10 meters below the sum­mit of the mound, along with two other Ita­lians. After the end of World War II, Dušan Jur­ko­vič pro­po­sed modi­fy­ing the mound to expand its sig­ni­fi­can­ce to com­me­mo­ra­te fal­len Cze­cho­slo­vak avia­tors and legi­ona­ries, but the pro­ject was not rea­li­zed. The recons­truc­ti­on of the mound took pla­ce in 1989 and las­ted until 1996 (sme​.sk). It was reope­ned to the pub­lic on May 4, 1996 (bre​zo​va​.sk). Nati­onal mee­tings take pla­ce eve­ry May (sme​.sk). It stands as a gra­ti­tu­de and memo­ry of Slo­vaks, Czechs, and other Euro­pe­ans for the remar­kab­le Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik (bre​zo​va​.sk). The enti­re struc­tu­re is built from tra­ver­ti­ne blocks (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Príroda, Rieky, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Záplavy v Bratislave

Hits: 2153

V lete 2013 Bra­ti­sla­va nebo­la ďale­ko od vody v cen­tre Sta­ré­ho mes­ta. Bra­ti­sla­va leží pri rie­ke Dunaj a pre­to je náchyl­ná na zápla­vy spô­so­be­né nad­mer­ný­mi zráž­ka­mi, tope­ním sne­hu. Prud­ké prí­va­lo­vé zráž­ky môže spô­so­biť miest­ne zápla­vy, obzvlášť ak odvo­dňo­va­cie sys­té­my, kana­li­zá­cia nie sú dimen­zo­va­né na také­to extrém­ne podmienky.

Kon­com mája a začiat­kom júna 2013 sa na Duna­ji v dôsled­ku výdat­ných zrá­žok vytvo­ri­la povo­dňo­vá situ­ácia, kto­rá mala nega­tív­ny dopad naj­mä v nemec­kej a rakús­kej čas­ti povo­dia (Leš­ko­vá).


In the sum­mer of 2013, Bra­ti­sla­va was not far from water in the cen­ter of the Old Town. Loca­ted along the Danu­be River, Bra­ti­sla­va is sus­cep­tib­le to flo­oding cau­sed by exces­si­ve pre­ci­pi­ta­ti­on and sno­wmelt. Inten­se, tor­ren­tial rain­fall can lead to local flo­oding, espe­cial­ly if drai­na­ge sys­tems and sewa­ge are not desig­ned to hand­le such extre­me conditions.

At the end of May and the begin­ning of June 2013, due to hea­vy rain­fall, a flo­od situ­ati­on emer­ged on the Danu­be, affec­ting pri­ma­ri­ly the Ger­man and Aus­trian parts of the basin (Leš­ko­vá).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Typ krajiny

Štúrovo – mesto tolerancie

Hits: 2027

Kúpeľ­né mes­to Štú­ro­vo leží na ľavom Duna­ja, tam kde sa začí­na rie­ka ohý­bať (stu​ro​vo​.sk), na juho­vý­chod­nom cípe Podu­naj­skej níži­ny, na roz­hra­ní zlo­mov Hron­skej a Ipeľ­skej spra­šo­vej tabu­le. Pat­rí do naj­tep­lej­šej oblas­ti Slo­ven­ska (stu​ro​vo​.sk). Obklo­pe­né Ková­čov­ský­mi kop­ca­mi. Pri mes­te sa Hron vlie­va do Duna­ja. Je naj­juž­nej­ším mes­tom Slo­ven­ska (stu​ro​vo​.sk). Žije tu viac ako 10 000 oby­va­te­ľov (Wiki​pe​dia​.sk). Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Vadaš má kapa­ci­tu 10 000 náv­štev­ní­kov. Jeho roz­lo­ha je 36 hek­tá­rov (stu​ro​vo​.sk). V roku 1949 bol pri Duna­ji zre­a­li­zo­va­ný vrt v hĺb­ke 140 met­rov, kto­rý obja­vil pra­meň ter­mál­nej vody s tep­lo­tou 30°C. Násled­ne sa zača­lo s budo­va­ním ter­mál­ne­ho kúpa­lis­ka. V roku 1973 bol obja­ve­ný ďal­ší zdroj ter­mál­nej vody v hĺb­ke 130 met­rov s tep­lo­tou 39.7°c a výdat­nos­ťou 70 l/​s, kto­rý sa stal zdro­jom Vada­ša (Wiki​pe​dia​.sk).

Mes­to je zná­me svo­jou tole­ran­ci­ou. Celé stá­ro­čia tu pokoj­ne spo­lu­na­ží­va­jú rôz­ne národ­nos­ti a nábo­žen­stvá (stu​ro​vo​.sk). V rím­skom obdo­bí sa na mies­te mes­ta nachá­dza­la stráž­na sta­ni­ca Ana­vum. Mes­to vznik­lo prav­de­po­dob­ne z osád Nána a Kakath (stu​ro​vo​.sk). Prí­chod maďar­ských kme­ňov sa datu­je na rok 896. Pod­ma­ni­li si pra­vý breh Duna­ja s dovte­dy slo­van­ským hra­dom Stri­goň, dneš­ným Ostri­ho­mom (Wiki​pe​dia​.sk). Letoh­rá­dok Kakath­vár dal v 10. sto­ro­čí vybu­do­vať syn maďar­ské­ho kme­ňo­vé­ho náčel­ní­ka Arpá­da. Osa­da Kakath bola opev­ne­ná, pre­to sa pou­ží­val názov Pár­ká­ny, Par­kan (stu​ro​vo​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o osa­de Kakat je z roku 1075 (stu​ro​vo​.sk), je spo­je­ná s vybu­do­va­ním rím­skej vojen­skej koló­nie Sal­va Man­sio na mies­te dneš­né­ho Ostri­ho­mu. V mar­ci 1241 roz­vrá­ti­li mes­to tatár­ske hor­dy Batu­chá­na. V prie­be­hu 16. – 17. sto­ro­čia bol pre mes­te zau­ží­va­ný názov aj Čekér­den, Dži­ger­de­len, Goche­ren, Gog­gern a Pár­ká­ny (stu​ro​vo​.sk).

V máji až júni 1946 sa 1600 obča­nov maďar­skej národ­nos­ti pod­ro­bu­je reslo­va­ki­zá­cii v náde­ji, že sa ich bez­práv­ny vzťah zme­ní. V decem­bri 1947 až do feb­ru­ára 1948 pre­bie­ha vysíd­ľo­va­nie maďar­ských rodín na Sude­ty, naj­mä do Žat­ca. Cel­ko­vo bolo vysíd­le­ných 217 osôb. Mož­nosť bez­trest­né­ho návra­tu sa im poskyt­la po 28 mesia­coch, v prie­be­hu mar­ca 1949. V roku 1965 mes­to zaži­lo povo­deň. 25 domov bolo zrú­te­ných, 40 sil­ne poško­de­ných. Pri obno­ve účin­ne pomá­ha­lo mes­to Most, na pamiat­ku kto­ré­ho je pome­no­va­ná Mos­to­vá uli­ca. 17. novem­bra 1991 sa usku­toč­ni­lo refe­ren­dum na pri­na­vrá­te­nia náz­vu mes­ta Par­kan. 87 % z 57 % zúčast­ne­ných bolo za, avšak vlá­da odmiet­la vyho­vieť (Jozef Sla­bák).


The spa town of Štú­ro­vo is loca­ted on the left bank of the Danu­be, whe­re the river begins to bend (stu​ro​vo​.sk), in the sout­he­as­tern tip of the Podu­naj­ská níži­na, at the junc­ti­on of the Hron­ská and Ipeľ­ská spra­šo­vá tabu­le faults. It belo­ngs to the war­mest regi­on of Slo­va­kia (stu​ro​vo​.sk). Sur­roun­ded by the Ková­čov­ské kop­ce. The Hron River flo­ws into the Danu­be near the town. It is the sout­hern­most town in Slo­va­kia (stu​ro​vo​.sk). More than 10,000 peop­le live here (Wiki​pe​dia​.sk). The ther­mal bath Vadaš has a capa­ci­ty of 10,000 visi­tors. Its area is 36 hec­ta­res (stu​ro​vo​.sk). In 1949, a well was dril­led by the Danu­be at a depth of 140 meters, dis­co­ve­ring a ther­mal spring with a tem­pe­ra­tu­re of 30°C. Sub­se­qu­en­tly, the cons­truc­ti­on of the ther­mal bath began. In 1973, anot­her ther­mal water sour­ce was dis­co­ve­red at a depth of 130 meters with a tem­pe­ra­tu­re of 39.7°C and a yield of 70 l/​s, which beca­me the sour­ce of Vadaš (Wiki​pe​dia​.sk).

The town is kno­wn for its tole­ran­ce. Dif­fe­rent nati­ona­li­ties and reli­gi­ons have pea­ce­ful­ly coexis­ted here for cen­tu­ries (stu​ro​vo​.sk). In Roman times, a guard sta­ti­on cal­led Ana­vum was loca­ted at the site of the town. The town pro­bab­ly ori­gi­na­ted from the sett­le­ments of Nána and Kakath (stu​ro​vo​.sk). The arri­val of Hun­ga­rian tri­bes dates back to 896. They conqu­e­red the right bank of the Danu­be with the Sla­vic cast­le of Stri­goň, toda­y­’s Ostri­hom (Wiki​pe​dia​.sk). Kakath­vár Cast­le was built in the 10th cen­tu­ry by the son of the Hun­ga­rian tri­bal chief Arpád. The for­ti­fied sett­le­ment of Kakath was com­mon­ly cal­led Pár­ká­ny, Par­kan (stu​ro​vo​.sk). The first writ­ten men­ti­on of the sett­le­ment Kakat is from 1075 (stu​ro​vo​.sk), asso­cia­ted with the cons­truc­ti­on of the Roman mili­ta­ry colo­ny Sal­va Man­sio at the site of toda­y­’s Ostri­hom. In March 1241, the city was devas­ta­ted by the Tatar hor­des of Batu Khan. During the 16th-​17th cen­tu­ries, the town was also kno­wn as Čekér­den, Dži­ger­de­len, Goche­ren, Gog­gern, and Pár­ká­ny (stu​ro​vo​.sk).

In May to June 1946, 1600 citi­zens of Hun­ga­rian nati­ona­li­ty under­went reslo­va­ki­za­ti­on in the hope that the­ir unjust situ­ati­on would chan­ge. From Decem­ber 1947 to Feb­ru­ary 1948, the depor­ta­ti­on of Hun­ga­rian fami­lies to the Sude­ten­land, espe­cial­ly to Žatec, took pla­ce. A total of 217 peop­le were disp­la­ced. The oppor­tu­ni­ty for unpu­nis­hed return was gran­ted to them after 28 months, in March 1949. In 1965, the town expe­rien­ced a flo­od. 25 hou­ses were demo­lis­hed, and 40 were seve­re­ly dama­ged. Most acti­ve­ly hel­ped in the recons­truc­ti­on, and in its memo­ry, Mos­to­vá Stre­et is named. On Novem­ber 17, 1991, a refe­ren­dum was held to res­to­re the name of the town to Par­kan. 87% of 57% of par­ti­ci­pants were in favor, but the govern­ment refu­sed to com­ply (Jozef Slabák).


A Štú­ro­vo üdülővá­ros a Dunaj bal part­ján feks­zik, ahol a folyó elkez­di haj­la­ni (stu​ro​vo​.sk), a Podu­naj­ská níži­na dél­ke­le­ti csücs­ké­ben, a Hron­ská és Ipeľ­ská spra­šo­vá tabu­le törés­vo­na­lá­nak hatá­rán. Szlo­vá­kia leg­me­le­gebb terüle­té­hez tar­to­zik (stu​ro​vo​.sk). A Ková­čov­ské kop­ce által körül­vé­ve. A Hron folyó a város­hoz közel ömlik a Duná­ba. Ez Szlo­vá­kia leg­dé­libb váro­sa (stu​ro​vo​.sk). Több mint 10 000 lako­sa van (Wiki​pe​dia​.sk). A Vadaš ter­mál­für­dő 10 000 láto­ga­tó befo­ga­dá­sá­ra alkal­mas. Terüle­te 36 hek­tár (stu​ro​vo​.sk). 1949-​ben, a Duná­nál egy 140 méter mély kuta­tás során egy 30°C‑os hőmér­sék­le­tű ter­mál­víz­for­rás fede­zé­se tör­tént. Ezt köve­tően elkez­dődött a ter­mál­für­dő épí­té­se. 1973-​ban egy másik ter­mál­víz­for­rást talál­tak 130 méter mély­ség­ben, 39,7°C‑os hőmér­sék­let­tel és 70 l/​s ter­me­lés­sel, ame­ly a Vadaš for­rá­sá­vá vált (Wiki​pe​dia​.sk).

A várost tole­ran­ciá­já­ról isme­rik. Évs­zá­za­dok óta külön­böző nemze­ti­sé­gek és val­lá­sok béké­sen egy­ütt élnek itt (stu​ro​vo​.sk). A város hely­én a római idők­ben egy Ana­vum nevű őrs­zo­ba állt. A város valós­zí­nűleg Nána és Kakath tele­pülé­sek­ből szár­ma­zik (stu​ro​vo​.sk). A magy­ar törz­sek érke­zé­se 896-​ra tehe­tő. Bir­tok­ba vet­ték a Dunaj jobb part­ját a Stri­goň, a mai Ostri­hom szláv várá­val (Wiki​pe​dia​.sk). A Kakath­vár kas­té­lyt a 10. szá­zad­ban Arpád magy­ar törzs­főnök fia épí­tet­te. A Kakath tele­pülés erődí­tett volt, ezért hasz­nál­ták a Pár­ká­ny, Par­kan nevet (stu​ro​vo​.sk). Az első írá­sos emlí­tés a Kakat tele­pülés­ről 1075-​ből szár­ma­zik (stu​ro​vo​.sk), a mai Ostri­hom hely­én a Sal­va Man­sio római kato­nai gyar­ma­tá­nak épí­té­sé­vel kapc­so­la­tos. 1241 már­ciu­sá­ban a várost Bátu kán tatár had­já­ra­tá­nak csa­pá­sai érték. A 16 – 17. szá­zad foly­amán a várost más néven is emle­get­ték, mint Čekér­den, Dži­ger­de­len, Goche­ren, Gog­gern és Pár­ká­ny (stu​ro​vo​.sk).

1946 máju­sá­tól júniu­sá­ig 1600 magy­ar nemze­ti­sé­gű állam­pol­gár került resz­lo­va­ki­zá­ci­ó­nak alá, remél­ve, hogy igaz­ság­ta­lan hely­ze­tük meg­vál­to­zik. 1947 decem­be­ré­től 1948 feb­ru­ár­já­ig magy­ar csa­lá­dok kiu­ta­sí­tá­sa Sudé­ták­ba, különösen Žatec­be tör­tént. Öss­ze­sen 217 embert tele­pí­tet­tek ki. Az bün­tet­len viss­za­té­rés lehe­tősé­gét 28 hónap­pal később, 1949 már­ciu­sá­ban biz­to­sí­tot­ták szá­muk­ra. 1965-​ben a város árvíz súj­tot­ta. 25 ház öss­ze­om­lott, 40 erősen meg­sé­rült. Az újjá­é­pí­tés­ben haté­ko­ny­an segí­tett a Most váro­sa, emlé­ké­re a Mos­to­vá utca nevet vise­li. 1991. novem­ber 17-​én néps­za­va­zás tör­tént a város nevé­nek viss­za­ál­lí­tá­sá­ról Par­kan név­re. A részt­ve­vők 57%-ának 87%-a támo­gat­ta, de a kor­má­ny nem haj­lan­dó volt enged­ni (Jozef Slabák).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Súľov – Hradná

Hits: 2388

Obec leží v Súľov­skej kot­li­ne, na juho­vý­chod­nom výbež­ku okre­su Byt­ča. Rodáč­kou obce je spe­váč­ka Zuza­na Sma­ta­no­vá (Wiki­pe­dia). Neďa­le­ko sa nachá­dza prí­rod­ná rezer­vá­cia Súľov – Hrad­ná, kto­rá je súčas­ťou Súľov­ských vrchov. V tej­to oblas­ti sa nachá­dza aj hrad­ný kopec.


The vil­la­ge is loca­ted in the Súľov Basin, on the sout­he­ast tip of the Byt­ča dis­trict. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge is the sin­ger Zuza­na Sma­ta­no­vá (Wiki­pe­dia). Near­by, the­re is the natu­ral reser­ve Súľov – Hrad­ná, which is part of the Súľov­ské Vrchy moun­tain ran­ge. In this area, you can also find the Cast­le Hill.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Skaly, Slovenská krajina

Kostolecká tiesňava

Hits: 2456

Ties­ňa­va je súčas­ťou Súľov­ských vrchov, nachá­dza sa nad sever­ným okra­jom Strá­žov­ských vrchov. Je učeb­ni­co­vým prí­kla­dom vod­nej eró­zie. Epi­ge­ne­tic­kým zare­zá­va­ním Manín­ske­ho poto­ka do vápen­co­vé­ho brad­la vznik­la pre­lo­mo­vá úži­na lemo­va­ná skal­ný­mi ste­na­mi. Bra­lo tvo­ria­ce ľavú stra­nu sa nazý­va Kav­čia ska­la. Vrchol pra­vé­ho sva­hu je pome­no­va­ný Drie­ňov­ka. Duti­na zvet­ra­né­ho jad­ra anti­kli­ná­ly je nazva­ná Stre­cha Slo­ven­ska (Wiki­pe­dia), čo je jeden z naj­väč­ších skal­ných pre­vi­sov v Západ­ných Kar­pa­toch (Infor­mač­ná tabuľa).

Sme­rom dole po Manín­skom poto­ku sa nachá­dza Manín­ska ties­ňa­va. Za ties­ňa­vou sa na sva­hu nad obcou Kos­to­lec nachá­dza výraz­né vápen­co­vé bra­lo Bos­ma­ny (Wiki­pe­dia). Za prí­rod­nú rezer­vá­ciu bola vyhlá­se­ná v roku 1970. V roku 1988 bol vybu­do­va­ný náuč­ný chod­ník Manín­skou a Kos­to­lec­kou ties­ňa­vou, na 17-​tich kilo­met­roch má 18 zastá­vok (Jozef Cyp­rich). Kos­to­lec­ká ties­ňa­va je šir­šia a otvo­re­nej­šía ako Manín­ska (Infor­mač­ná tabuľa).


The Ties­ňa­va Gor­ge is part of the Súľov­ské Vrchy (Súľov Moun­tains) and is loca­ted abo­ve the nort­hern edge of the Strá­žov­ské Vrchy. It ser­ves as a text­bo­ok exam­ple of water ero­si­on. Through epi­ge­ne­tic inci­si­on by the Manín­sky Cre­ek into the limes­to­ne rid­ge, a bre­akth­rough gor­ge with roc­ky walls was for­med. The rid­ge for­ming the left side is cal­led Kav­čia Ska­la (Jack­daw Rock). The sum­mit of the right slo­pe is named Drie­ňov­ka. The hol­low of the weat­he­red core of the antic­li­ne is cal­led Stre­cha Slo­ven­ska, one of the lar­gest rock over­hangs in the Wes­tern Car­pat­hians (Wiki­pe­dia), (Infor­ma­ti­on Board).

Hea­ding downs­tre­am along the Manín­sky Cre­ek, you will find the Manín­ska Ties­ňa­va. Bey­ond the gor­ge, on the slo­pe abo­ve the vil­la­ge of Kos­to­lec, the­re is a pro­mi­nent limes­to­ne rid­ge cal­led Bos­ma­ny (Wiki­pe­dia). It was dec­la­red a natu­ral reser­ve in 1970. In 1988, an edu­ca­ti­onal trail was estab­lis­hed through the Manín­ska and Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va, cove­ring 17 kilo­me­ters with 18 stops (Jozef Cyp­rich). The Kos­to­lec­ká Ties­ňa­va is wider and more open com­pa­red to the Manín­ska (Infor­ma­ti­on Board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post