2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Lamač – mestská časť Bratislavy

Hits: 2322

V Lama­či sa nachá­dza Kapl­n­ka svä­tej Rozá­lie zo 17. sto­ro­čia. Posta­vi­li ju v rokoch 16801682 z vďač­nos­ti, že sa skon­čil mor z rokov 16781679 (Wiki­pe­dia). Mno­hí meš­ťa­nia vte­dy utiek­li do Rakús­ka a na Mora­vu. Iní sa usa­dzo­va­li v pro­vi­zór­nych domoch v blíz­kych lesoch a vinoh­ra­doch, nie­kto­rí býva­li dokon­ca na lodiach spus­te­ných na Dunaj. Počas tej­to epi­dé­mie v zomre­lo v samot­nej Bra­ti­sla­ve viac ako 12 000 ľudí. Obchod­ný život tak­mer zani­kol, ľudia trpe­li hla­dom, lebo pre nepretr­ži­té daž­de nedoz­re­la úro­da (lamac​.sk). Kapl­n­ka je zasvä­te­ná svä­tej Rozá­lii, pat­rón­ke – ochran­ky­ni pro­ti moru. Za celý ten čas boli nut­né len drob­né opra­vy a výme­nu krí­ža, do kto­ré­ho začiat­kom 20. sto­ro­čia udrel blesk. 4. sep­tem­ber je dňom sviat­ku svä­tej Rozá­lie, vte­dy sa tu koná­va­li celé sto­ro­čia púte až do 2. sve­to­vej voj­ny, v prie­be­hu kto­rej tej­to zvyk zani­kol. V súčas­nos­ti sa v ten­to deň kona­jú hody a slú­ži sláv­nost­ná omša (Wiki­pe­dia). Objekt je vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku bol objekt 23. októb­ra 1963 (pamiat​ky​.sk).


In Lamač, the­re is the Cha­pel of Saint Rosa­lia from the 17th cen­tu­ry. It was built bet­we­en 1680 and 1682 out of gra­ti­tu­de for the end of the pla­gue from 1678 to 1679 (Wiki­pe­dia). Many citi­zens fled to Aus­tria and Mora­via during that time. Others sett­led in makes­hift hou­ses in near­by forests and vine­y­ards, and some even lived on boats laun­ched on the Danu­be. More than 12,000 peop­le died in Bra­ti­sla­va alo­ne during this epi­de­mic. Tra­de almost disap­pe­a­red, and peop­le suf­fe­red from hun­ger due to the unri­pe har­vest cau­sed by con­ti­nu­ous rains (lamac​.sk). The cha­pel is dedi­ca­ted to Saint Rosa­lia, the pat­ro­ness against the pla­gue. Throug­hout the years, only minor repairs and the repla­ce­ment of the cross, struck by light­ning in the ear­ly 20th cen­tu­ry, were neces­sa­ry. Sep­tem­ber 4th is the feast day of Saint Rosa­lia, and pilg­ri­ma­ges were held here for cen­tu­ries until World War II, during which this tra­di­ti­on cea­sed. Cur­ren­tly, fes­ti­vi­ties and a solemn mass take pla­ce on this day (Wiki­pe­dia). The object was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment on Octo­ber 23, 1963 (pamiat​ky​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Doliny, Doliny, Gemer, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodopády

Zádielská tiesňava

Hits: 2607

Zádiel­ska ties­ňa­va sa nachá­dza medzi kra­so­vý­mi pla­ni­na­mi Hor­ný vrch a Zádiel­skou pla­ni­nou. Vyero­do­va­la ju rieč­ka Blat­ni­ca (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia), Cho­tár­ny potok. Je naj­hl­b­šou ties­ňa­vou na Slo­ven­sku. Je naj­lep­šie vidi­teľ­ná zo Zádiel­skej vyhliad­ky na Krkav­čích ska­lách (slo​ven​sky​-kras​.eu). V čase mete­ro­lo­gic­ko – hyd­ro­lo­gic­kých extré­moch sa Blat­ni­ca mení v dra­vú rie­ku s obrov­skou eróz­nou ener­gi­ou. Na pre­lo­me mája a júna 2010 zasiah­la regi­ón tisíc­roč­ná voda. Tieš­ňa­va je 400 met­rov hlbo­ká, 2 km dlhá (Wiki­pe­dia). Od roku 1954 je Národ­nou prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Jedi­neč­ná vege­tá­cia Zádiel­skej ties­ňa­vy je dôsled­kom hra­nič­né­ho loká­cie medzi Slo­ven­ským kra­som a Slo­ven­ským rudo­ho­rím (Infor­mač­ná tabuľa). 

Súčas­ťou ties­ňa­vy je 105 met­rov vyso­ký ihla­no­vi­tý útvar – skal­ná ihla, kto­rý vďa­ka svoj­mu tva­ru dostal názov Cuk­ro­vá homo­ľa”. V hor­nej čas­ti je Malá cuk­ro­vá homo­ľa, kto­rá dosa­hu­je asi 20 % výš­ky Cuk­ro­vej homo­le. V Zádiel­skej ties­ňa­ve pozná­me asi 100 jas­kýň, naj­zná­mej­šia je Krá­ľov­ská jas­ky­ňa. Aj z nie­koľ­kých kilo­met­rov je vid­no Orliu die­ru (Sas-​lyuk), kto­rej vchod leží v mohut­nej skal­nej ste­ne – Orlia baš­ta. Naj­väč­šou je Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).


Zádiel­ska Gor­ge is situ­ated bet­we­en the karst pla­te­aus of Hor­ný vrch and Zádiel­ska pla­ni­na. It was car­ved by the Blat­ni­ca River (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia) and Cho­tár­ny potok. It is the dee­pest gor­ge in Slo­va­kia. It is best obser­ved from the Zádiel­ska vie­wpo­int on Krkav­čie ska­ly (Slo­vak Karst) (slo​ven​sky​-kras​.eu). During meteorological-​hydrological extre­mes, the Blat­ni­ca trans­forms into a power­ful river with tre­men­dous ero­si­ve ener­gy. In the peri­od bet­we­en May and June 2010, the regi­on was hit by a mil­len­nium flo­od. The gor­ge is 400 meters deep and 2 kilo­me­ters long (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1954, it has been a Nati­onal Natu­re Reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk). The uni­que vege­ta­ti­on of Zádiel­ska Gor­ge is a result of the bor­der loca­ti­on bet­we­en the Slo­vak Karst and the Slo­vak Ore Moun­tains (Infor­ma­ti­on board).

The gor­ge inc­lu­des a 105-​meter-​high coni­cal for­ma­ti­on, a rock need­le named Cuk­ro­vá homo­ľa” due to its sha­pe. In the upper part, the­re is a smal­ler sugar cone cal­led Malá cuk­ro­vá homo­ľa, rea­ching about 20% of the height of Cuk­ro­vá homo­le. Zádiel­ska Gor­ge is home to around 100 caves, with the most famous being the Krá­ľov­ská Cave. Even from seve­ral kilo­me­ters away, you can see Orlia die­ra (Sas-​lyuk), who­se entran­ce is in a mas­si­ve rock wall kno­wn as Orlia baš­ta. The lar­gest cave is Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).


A Zádiel­ska szo­ros a Hor­ný vrch és a Zádiel­ska pla­ni­na karsz­tos fenn­sí­kok között feks­zik. A Blat­ni­ca folyó (Blat­ný potok) (Wiki­pe­dia) és a Cho­tár­ny potok ala­kí­tot­ta ki. Ez a leg­hoss­zabb szo­ros Szlo­vá­kiá­ban. A leg­job­ban a Zádiel­ska kilá­tó­ból lát­ha­tó a Krkav­čie skaly‑n (szlo­vák karszt) (slo​ven​sky​-kras​.eu). Meteorológiai-​hidrológiai extré­mek ide­jén a Blat­ni­ca erőtel­jes foly­óvá vál­to­zik hatal­mas eró­zi­ós ener­giá­val. 2010 május és június for­du­ló­ján az régi­ót évez­re­des árvíz súj­tot­ta. A szo­ros 400 méter mély és 2 kilo­mé­ter hoss­zú (Wiki­pe­dia). 1954 óta Nemze­ti Ter­més­zet­vé­del­mi Terület (envi​ro​por​tal​.sk). A Zádiel­ska szo­ros egy­edi növé­ny­ze­te a Szlo­vák Karszt és a Szlo­vák Érche­gy­ség határ­te­rüle­té­nek követ­kez­mé­nye (Infor­má­ci­ós tábla).

A szo­ros rés­ze egy 105 méter magas kúp ala­kú for­má­ci­ó­nak, egy szik­la tűnek, amit a Cuk­ro­vá homo­ľa” név­vel illet­tek a for­má­já­ra. A fel­ső rés­zen talál­ha­tó egy kisebb cukor kúp, a Malá cuk­ro­vá homo­ľa, ami kb. 20% ‑át tes­zi ki a Cuk­ro­vá homo­lé­nek. A Zádiel­ska szo­ros körül­be­lül 100 bar­lan­got tar­tal­maz, a legi­smer­tebb a Krá­ľov­ská Cave. Még néhá­ny kilo­mé­ter­ről is lát­ha­tó az Orlia die­ra (Sas-​lyuk), mely­nek bejá­ra­ta egy tömör szik­la­fal­ban talál­ha­tó, Orlia baš­ta néven. A leg­na­gy­obb bar­lang a Taj­ná jas­ky­ňa (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Európske, Krajina, Maďarské, Mestá, Mestá, Typ krajiny

Mosonmagyaróvár

Hits: 2442

V Moson­ma­gy­aró­vá­re som sa zasta­vil v roku 2010 na mode­lár­skej výsta­ve. Nachá­dza sa neďa­le­ko hra­níc so Slo­ven­skom. Latin­sky Ad Fle­xum, nemec­ky Wieselburg-​Altenburg, chor­vát­sky Sta­ri Grad (Wiki​pe​dia​.hu). Maďa­ri z oko­lia hovo­ria mes­tu Móvár (Buš). Mes­to má ter­mál­nu vodu kúpe­leHrad s opev­ne­ním pochá­dza z 13. sto­ro­čia. Par­tner­ský­mi mes­ta­mi sú rakús­ke Stoc­ke­rau a Neusiedl am See, slo­ven­ský Senec, Šamo­rín a Pezi­nok (Wiki​pe​dia​.hu). Pred rokom 1939 exis­to­val Magy­aró­vár a Moson. Moson zna­me­ná hrad v baži­nách (Wiki­pe­dia). Moson­ma­gy­á­ro­vár a jeho regi­ón boli prav­de­po­dob­ne osíd­le­né už pia­tom tisíc­ro­čí pred n.l. V 1. sto­ro­čí n.l. bol oblasť Mošo­ňu začle­ne­ná do Rím­ske­ho impé­ria ako súčasť Panó­nie. Zalo­že­nie Ad Fle­xum bolo význam­ným nie­len z vojen­ské­ho hľa­dis­ka. Pre ochra­nu rím­skej hra­ni­ce, kto­rú tvo­ril Dunaj, kto­rý tečie neďa­le­ko Moson­ma­gy­aró­vá­ru. Ten­to fakt napo­mo­hol osíd­ľo­va­niu a záro­veň obcho­du medzi výcho­dom a zápa­dom (moson​ma​gy​aro​var​.hu).


In 2010, I stop­ped in Moson­ma­gy­aró­vár at a mode­ling exhi­bi­ti­on. It is loca­ted near the bor­ders with Slo­va­kia. In Latin, it is kno­wn as Ad Fle­xum,” in Ger­man as Wieselburg-​Altenburg,” and in Cro­atian as Sta­ri Grad” (Wiki​pe​dia​.hu). The locals in the area call the city Móvár” (Buš). The city has ther­mal water and spas. The cast­le with for­ti­fi­ca­ti­ons dates back to the 13th cen­tu­ry. Its twin cities are the Aus­trian Stoc­ke­rau and Neusiedl am See, Slo­vak Senec, Šamo­rín, and Pezi­nok (Wiki​pe​dia​.hu). Befo­re 1939, the­re was Magy­aró­vár” ins­te­ad of Moson.” Moson” means a cast­le in the mars­hes (Wiki­pe­dia). Moson­ma­gy­á­ro­vár and its regi­on were pro­bab­ly sett­led alre­a­dy five mil­len­nia BC. In the 1st cen­tu­ry AD, the Moson regi­on beca­me part of the Roman Empi­re as part of Pan­no­nia. The estab­lish­ment of Ad Fle­xum” was sig­ni­fi­cant not only from a mili­ta­ry per­spec­ti­ve but also for pro­tec­ting the Roman bor­der for­med by the Danu­be, which flo­ws near Moson­ma­gy­aró­vár. This fact con­tri­bu­ted to sett­le­ment and tra­de bet­we­en the east and west (moson​ma​gy​aro​var​.hu).

2010-​ben megáll­tam Moson­ma­gy­aró­vá­ron egy model­le­zé­si kiál­lí­tá­son. Közel hely­ez­ke­dik el a szlo­vák határ­hoz. Lati­nul Ad Fle­xum, néme­tül Wieselburg-​Altenburg, hor­vá­tul Sta­ri Grad (Wiki​pe​dia​.hu). A kör­ny­ék­be­liek Móvár­nak” (Buš) neve­zik a várost. A város­nak ter­mál­vi­ze és für­dői van­nak. A 13. szá­zad­ból szár­ma­zó vár és erőd­rends­zer ren­del­ke­zik. Tes­tvér­te­le­pülé­sei az oszt­rák Stoc­ke­rau és Neusiedl am See, a szlo­vák Senec, Šamo­rín és Pezi­nok (Wiki​pe​dia​.hu). 1939 előtt Magy­aró­vár léte­zett a Moson hely­ett. Moson azt jelen­ti, várat a moc­sa­rak­ban (Wiki­pe­dia). Moson­ma­gy­á­ro­vár és kör­ny­é­ke valós­zí­nűleg már az i. e. ötödik évez­red­ben bené­pe­sült. Az i. szá­zad­ban a Moso­ni régió a Római Biro­da­lom rés­zé­vé vált Pan­nó­nia rés­ze­ként. Az Ad Fle­xum” mega­la­pí­tá­sa nemc­sak kato­nai szem­pont­ból volt jelen­tős, hanem a Római Biro­da­lom hatá­rá­nak védel­mé­hez is hoz­zá­já­rult, amit a Moson­ma­gy­aró­vár­tól nem mess­ze folyó Dunaj alko­tott. Ez a tény előse­gí­tet­te a tele­pülést és az kelet és nyugat közöt­ti keres­ke­del­met is (moson​ma​gy​aro​var​.hu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

Hits: 2624

Kaš­tieľ v Bet­lia­ri sa nachá­dza neďa­le­ko Rož­ňa­vy. Posta­vi­li ho na zákla­doch star­šie­ho rene­sanč­né­ho kaš­tie­ľa Bebe­kov­cov na začiat­ku 18. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia). Bet­liar bol súčas­ťou Brzo­tín­ske­ho pan­stva, kto­ré v stre­do­ve­ku vlast­ni­li Bebe­kov­ci. Na mies­te dneš­né­ho kaš­tie­ľa je prav­de­po­dob­ne dali posta­viť malý vod­ný hrá­dok. Avšak v roku 1566 muse­li Hor­né Uhor­sko opus­tiť. Správ­com už cisár­ske­ho majet­ku bol v roku 1578 Peter I. András­sy. András­sy­ov­ci zastá­va­li fun­kciu hrad­ných kapi­tá­nov 400 rokov (bet​liar​.eu). András­sy­ov­ský kaš­tieľ v Bet­lia­ri je jedi­ným kaš­tie­ľom na Slo­ven­sku, kto­rý sa po roku 1945 zacho­val so svo­jím pôvod­ným zaria­de­ním a zbier­ka­mi (snm​.sk). Posled­ní čle­no­via bet­liar­skej vet­vy András­sy­ov­cov opus­ti­li svo­je majet­ky v roku 1944. Čias­toč­né sta­veb­né úpra­vy a obno­va objek­tov boli vyko­ná­va­né v rokoch 19821986. V roku 1985 bol celý are­ál kaš­tie­ľa aj par­kom vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (snm​.sk). Roz­siah­la rekon­štruk­cia kaš­tie­ľa bola ukon­če­ná v roku 1994 (snm​.sk). Jed­nou z naj­väč­ších pozo­ru­hod­nos­tí kaš­tie­ľa je ústred­ná kniž­ni­ca, kto­rú zalo­žil Leopold András­sy. Ucho­vá­va vyše 14-​tisíc zväz­kov (slo​va​kia​.tra​vel). Najv­zác­nej­ší­mi sú prvo­tla­če, kto­rých je päť. Naj­star­šia z roku 1486 a bola vyda­ná v Benát­kach. Kniž­ni­ca má tak­mer tre­ti­nu zbie­rok už aj v digi­tál­nej podo­be (obec​bet​liar​.sk).

Ku kaš­tie­ľu pat­rí park s roz­lo­hou 57 hek­tá­rov, bol zalo­že­ný v rokoch 17921795 záh­rad­ní­kom Hen­ri­chom Neb­bie­nom vďa­ka ini­cia­tí­ve Leopol­da András­sy­ho. Od roku 1978 je zara­de­ný do zozna­mu ume­lec­ky a kul­túr­ne hod­not­ných par­kov sve­ta UNESCO. Od roku 1985 je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (snm​.sk). V par­ku je uni­kát­ny ume­lý vod­ný sys­tém, kto­rý pozos­tá­va zo sústa­vy ume­lých vod­ných rigol­če­kov odvá­dza­jú­cich vodu z Bet­liar­ske­ho poto­ka do troch jazier, troch fon­tán a tzv. Veľ­ké­ho vodo­pá­du, naj­väč­šie­ho svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku (snm​.sk). V par­ku je pri ryb­ní­ku zve­ri­nec v podo­be stre­do­ve­ké­ho hra­du s vežič­kou, kde András­sy­ov­ci cho­va­li med­ve­ďa hne­dé­ho, líš­ku, vlka a rysa. Nachá­dza sa tu slo­bo­do­mu­rár­sky a čín­sky pavi­lón, japon­ský most či Her­me­so­va stud­ňa, pri vstup­nej brá­ne sa nachá­dza kla­si­cis­tic­ká rotun­da z kon­ca 18. sto­ro­čia (snm​.sk). Nachá­dza sa tu rím­sky vodo­pád, navr­hnu­tý v roku 1823 Jose­fom Berg­man­nom. Je 9 met­rov vyso­ký a je naj­vyš­ším ume­lým vodo­pá­dom na Slo­ven­sku (Deni­sa Bal­lo­vá). V par­ku sú stá­le zvyš­ky pras­ta­ré­ho tiso­vé­ho lesa (Wiki­pe­dia).


The Bet­liar Cast­le is loca­ted near Rož­ňa­va. It was built on the foun­da­ti­ons of an older Renais­san­ce cast­le of the Bebek fami­ly at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Bet­liar was part of the Brzo­tín esta­te, owned by the Bebek fami­ly in the Midd­le Ages. It is like­ly that a small water cast­le was built at the site of the cur­rent cast­le. Howe­ver, in 1566, they had to lea­ve Upper Hun­ga­ry. The impe­rial pro­per­ty was admi­nis­te­red by Peter I. András­sy in 1578. The András­sy fami­ly held the posi­ti­on of cast­le cap­tains for 400 years (bet​liar​.eu). The András­sy Cast­le in Bet­liar is the only cast­le in Slo­va­kia that has pre­ser­ved its ori­gi­nal fur­nis­hings and col­lec­ti­ons sin­ce 1945 (snm​.sk). The last mem­bers of the Bet­liar branch of the András­sy fami­ly left the­ir pro­per­ties in 1944. Par­tial cons­truc­ti­on modi­fi­ca­ti­ons and reno­va­ti­ons were car­ried out bet­we­en 1982 and 1986. In 1985, the enti­re cast­le com­plex, inc­lu­ding the park, was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (snm​.sk). Exten­si­ve recons­truc­ti­on of the cast­le was com­ple­ted in 1994 (snm​.sk). One of the most notab­le fea­tu­res of the cast­le is the cen­tral lib­ra­ry foun­ded by Leopold András­sy, hou­sing over 14,000 volu­mes (slo​va​kia​.tra​vel). The most valu­ab­le items are first edi­ti­ons, of which the­re are five. The oldest dates back to 1486 and was issu­ed in Veni­ce. The lib­ra­ry has near­ly a third of its col­lec­ti­ons alre­a­dy in digi­tal form (obec​bet​liar​.sk).


A Bet­lia­ri kas­té­ly Rož­ňa­vá­tól nem mess­ze talál­ha­tó. Az épüle­tet a Bebek csa­lád renes­zánsz kas­té­ly­á­nak alap­jai­ra épí­tet­ték a 18. szá­zad ele­jén (Wiki­pe­dia). Bet­liar rés­ze volt a Brzotín‑i bir­tok­nak, mely­et közép­kor­ban a Bebek csa­lád bir­to­kolt. Valós­zí­nű, hogy a jelen­le­gi kas­té­ly hely­én egy kis vízi vár állt. Azon­ban 1566-​ban el kel­lett hagy­niuk Felső-​Magyaro. Az ingat­lant 1578-​ban már I. Péter András­sy kezel­te. Az András­sy csa­lád 400 évig töl­töt­te be a várc­sás­zá­ri tiszt­sé­get (bet​liar​.eu). A Bet­lia­ri kas­té­ly az egy­et­len szlo­vák kas­té­ly, ame­ly megőriz­te ere­de­ti bútor­za­tát és gyűj­te­mé­ny­eit 1945 óta (snm​.sk). Az András­sy csa­lád bet­lia­ri ágá­nak utol­só tag­jai 1944-​ben hagy­ták el tulaj­do­nai­kat. Az épüle­tek rész­le­ges áta­la­kí­tá­sait és felú­jí­tá­sait 1982 és 1986 között végez­ték. 1985-​ben az egész kas­té­ly­kert­tel egy­ütt nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék­ké nyil­vá­ní­tot­ták (snm​.sk). A kas­té­ly szé­les­körű hely­re­ál­lí­tá­sa 1994-​ben feje­ződött be (snm​.sk). A kas­té­ly egy­ik leg­je­len­tősebb rés­ze Leopold András­sy által ala­pí­tott köz­pon­ti könyv­tár, ame­ly több mint 14 000 köte­tet tar­tal­maz (slo​va​kia​.tra​vel). A legér­té­ke­sebb dara­bok az első kia­dá­sok, ame­ly­ek­ből öt darab talál­ha­tó. A leg­ré­geb­bi 1486-​ból szár­ma­zik és Velen­cé­ben jelent meg. A könyv­tár köte­te­i­nek közel har­ma­da már digi­tá­lis for­má­ban is elér­he­tő (obec​bet​liar​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

Hits: 3015

Blat­ni­ca pat­rí medzi najc­hlad­nej­šie obce Slo­ven­ska, leží v cen­trál­nej oblas­ti Tur­ca, na sty­ku Tur­čian­skej kot­li­ny a Veľ­kej Fat­ry. Leží v nad­mor­skej výš­ke 495 met­rov nad morom. Na plo­che 86 km2 žije 913 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). V Blat­ni­ci a v jej pri­ľah­lých doli­nách natá­ča­li bra­tia Sia­ke­ľov­ci prvé­ho slo­ven­ské­ho Jáno­ší­ka (Wiki­pe­dia). 

Blat­ni­ca je sta­ro­by­lá obec ležia­ca po oboch stra­nách Blat­nic­ké­ho poto­ka v Tur­čian­skej kot­li­ne. Prvé sto­py pra­ve­ké­ho osíd­le­nia sa via­žu na 3. tisíc­ro­čie pred Kris­tom. Boli to ľudia kane­lo­va­nej kul­tú­ry. Prvé sprá­vy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvod­ne pod­hra­dím Blat­nic­ké­ho hra­du. Pôso­bi­la tu spi­so­va­teľ­ka Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk), Karol Plic­ka, naro­dil sa tu fil­mo­vý reži­sér a kame­ra­man Jaro­slav Sia­keľ (blat​ni​ca​.sk). V obci náj­de­me mno­ho muro­va­ných domov s veľ­ký­mi brá­na­mi – typ olej­kár­sky a typic­ké tur­čian­ske dre­ve­né domy s kožov­kou len medzi trá­ma­mi stien (blat​ni​ca​.sk). Oby­va­te­lia boli pod­da­ní naj­mä rodu Réva­y­ov­cov. Veno­va­li sa olej­kár­stvom, šaf­ra­níc­tvom, remes­la­mi a poľ­no­hos­po­dár­stvom (blat​ni​ca​.sk). V prvej písom­nej sprá­ve o osíd­le­ní na úze­mí Blat­ni­ce sa spo­mí­na dedi­na Solomus-​Sokolčie, dnes časť obce. Kon­com 13. sto­ro­čia je už posta­ve­né jad­ro Blat­nic­ké­ho hra­du. Tes­ne nad ním sa nachá­dza­la dedi­na Sebe­slav­ce. V dru­hej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia sa olej­kár­stvo sta­lo výnos­ným zdro­jom obži­vy. V 18. sto­ro­čí sa tou­to čin­nos­ťou v obci živi­lo viac ako 100 domác­nos­tí. Blat­ni­ca pat­ri­la medzi rela­tív­ne veľ­ké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 oby­va­te­ľov v 157 domoch (blat​ni​ca​.sk). Našiel sa tu meč slo­ven­ské­ho veľ­mo­ža z polo­vi­ce 8. sto­ro­čia. Pat­ril bojov­ní­ko­vi z radov vyso­ko posta­ve­nej sta­ro­slo­ven­skej šľach­ty. Vyro­bi­li ho z damas­cén­skej oce­le a kova­li ho tra­dič­ným spô­so­bom na dre­ve­nom uhlí. Jeho rúč­ka je zo strie­bor­né­ho ple­chu, pozlá­te­ná 24-​karátovým zla­tom a sú do nej vsa­de­né čer­ve­né rubí­ny (Wiki­pe­dia).


Blat­ni­ca is one of the col­dest vil­la­ges in Slo­va­kia, situ­ated in the cen­tral Turiec regi­on at the con­flu­en­ce of the Turiec Basin and the Gre­at Fat­ra moun­tains. It lies at an ele­va­ti­on of 495 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 86 km² with a popu­la­ti­on of 913 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The his­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Blath­ni­cha, Blat­nic­ze, Blat­ni­ce, Plath­ni­cha, Blat­nic­za, and Tur­čian­ská Blat­ni­ca (e‑obce.sk). The Sia­keľ brot­hers fil­med the first Slo­vak Jáno­šík in Blat­ni­ca and its sur­roun­ding val­le­ys (Wiki­pe­dia).

Blat­ni­ca is an ancient vil­la­ge situ­ated on both sides of the Blat­nic­ký Cre­ek in the Turiec Basin. The ear­liest tra­ces of pre­his­to­ric sett­le­ment date back to the 3rd mil­len­nium BC, asso­cia­ted with the peop­le of the Cor­ded Ware cul­tu­re. The first writ­ten records of the vil­la­ge are from 1230, and it was ori­gi­nal­ly a sub-​castle of Blat­nic­ký Cast­le. The wri­ter Maša Haľa­mo­vá (blat​ni​ca​.sk) and the film direc­tor and came­ra­man Jaro­slav Sia­keľ, who was born in Blat­ni­ca (blat​ni​ca​.sk), have con­nec­ti­ons to the village.

In Blat­ni­ca, one can find many brick hou­ses with lar­ge gates, repre­sen­ting the typi­cal oil­ma­n’s archi­tec­tu­re, as well as tra­di­ti­onal Turiec wooden hou­ses with leat­her insu­la­ti­on bet­we­en the beams (blat​ni​ca​.sk). The resi­dents were main­ly sub­jects of the Révay fami­ly, enga­ging in oil pre­ssing, saff­ron cul­ti­va­ti­on, crafts, and agri­cul­tu­re (blat​ni​ca​.sk). The first writ­ten men­ti­on of sett­le­ment in the Blat­ni­ca area refers to the vil­la­ge of Solomus-​Sokolčie, now part of the vil­la­ge. The core of Blat­nic­ký Cast­le was alre­a­dy built at the end of the 13th cen­tu­ry. Ole­a­gi­nous crafts­mans­hip beca­me a luc­ra­ti­ve live­li­ho­od in the late 16th cen­tu­ry, and by the 18th cen­tu­ry, over 100 hou­se­holds in the vil­la­ge were invol­ved in this acti­vi­ty. Blat­ni­ca was a rela­ti­ve­ly lar­ge vil­la­ge, with 1,015 inha­bi­tants living in 157 hou­ses in 1785 (blat​ni​ca​.sk).

An 8th-​century Slo­vak nob­le­’s sword was found in Blat­ni­ca, belo­n­ging to a war­ri­or from the ranks of the high-​ranking Old Slo­vak nobi­li­ty. Craf­ted from Damas­cus ste­el and for­ged using tra­di­ti­onal met­hods on wooden char­co­al, the hand­le is made of sil­ver pla­te, gil­ded with 24-​carat gold, and embed­ded with red rubies (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post