krajina - Skala

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Lamač – mestská časť Bratislavy

06/12/201626/03/2024 skala

V Lamači sa nachádza Kaplnka svätej Rozálie zo 17. storočia. Postavili ju v rokoch 1680 – 1682 z vďačnosti, že sa skončil mor z rokov 1678 – 1679 (Wikipedia). Mnohí mešťania vtedy utiekli do Rakúska a na Moravu. Iní sa usadzovali v provizórnych domoch v blízkych lesoch a vinohradoch, niektorí bývali dokonca na lodiach spustených na Dunaj. Počas tejto epidémie v zomrelo v samotnej Bratislave viac ako 12 000 ľudí. Obchodný život takmer zanikol, ľudia trpeli hladom, lebo pre nepretržité dažde nedozrela úroda (lamac.sk). Kaplnka je zasvätená svätej Rozálii, patrónke – ochrankyni proti moru. Za celý ten čas boli nutné len drobné opravy a výmenu kríža, do ktorého začiatkom 20. storočia udrel blesk. 4. september je dňom sviatku svätej Rozálie, vtedy sa tu konávali celé storočia púte až do 2. svetovej vojny, v priebehu ktorej tejto zvyk zanikol. V súčasnosti sa v tento deň konajú hody a slúži slávnostná omša (Wikipedia). Objekt je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku bol objekt 23. októbra 1963 (pamiatky.sk).

In Lamač, there is the Chapel of Saint Rosalia from the 17^th century. It was built between 1680 and 1682 out of gratitude for the end of the plague from 1678 to 1679 (Wikipedia). Many citizens fled to Austria and Moravia during that time. Others settled in makeshift houses in nearby forests and vineyards, and some even lived on boats launched on the Danube. More than 12,000 people died in Bratislava alone during this epidemic. Trade almost disappeared, and people suffered from hunger due to the unripe harvest caused by continuous rains (lamac.sk). The chapel is dedicated to Saint Rosalia, the patroness against the plague. Throughout the years, only minor repairs and the replacement of the cross, struck by lightning in the early 20^th century, were necessary. September 4^th is the feast day of Saint Rosalia, and pilgrimages were held here for centuries until World War II, during which this tradition ceased. Currently, festivities and a solemn mass take place on this day (Wikipedia). The object was declared a national cultural monument on October 23, 1963 (pamiatky.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Biotopy, Časová línia, Doliny, Doliny, Gemer, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Vodopády

Zádielská tiesňava

04/12/201616/04/2024 skala

Zádielska tiesňava sa nachádza medzi krasovými planinami Horný vrch a Zádielskou planinou. Vyerodovala ju riečka Blatnica (Blatný potok) (Wikipedia), Chotárny potok. Je najhlbšou tiesňavou na Slovensku. Je najlepšie viditeľná zo Zádielskej vyhliadky na Krkavčích skalách (slovensky-kras.eu). V čase meterologicko – hydrologických extrémoch sa Blatnica mení v dravú rieku s obrovskou eróznou energiou. Na prelome mája a júna 2010 zasiahla región tisícročná voda. Tiešňava je 400 metrov hlboká, 2 km dlhá (Wikipedia). Od roku 1954 je Národnou prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Jedinečná vegetácia Zádielskej tiesňavy je dôsledkom hraničného lokácie medzi Slovenským krasom a Slovenským rudohorím (Informačná tabuľa).

Súčasťou tiesňavy je 105 metrov vysoký ihlanovitý útvar – skalná ihla, ktorý vďaka svojmu tvaru dostal názov “Cukrová homoľa”. V hornej časti je Malá cukrová homoľa, ktorá dosahuje asi 20 % výšky Cukrovej homole. V Zádielskej tiesňave poznáme asi 100 jaskýň, najznámejšia je Kráľovská jaskyňa. Aj z niekoľkých kilometrov je vidno Orliu dieru (Sas-lyuk), ktorej vchod leží v mohutnej skalnej stene – Orlia bašta. Najväčšou je Tajná jaskyňa (Wikipedia).

Zádielska Gorge is situated between the karst plateaus of Horný vrch and Zádielska planina. It was carved by the Blatnica River (Blatný potok) (Wikipedia) and Chotárny potok. It is the deepest gorge in Slovakia. It is best observed from the Zádielska viewpoint on Krkavčie skaly (Slovak Karst) (slovensky-kras.eu). During meteorological-hydrological extremes, the Blatnica transforms into a powerful river with tremendous erosive energy. In the period between May and June 2010, the region was hit by a millennium flood. The gorge is 400 meters deep and 2 kilometers long (Wikipedia). Since 1954, it has been a National Nature Reserve (enviroportal.sk). The unique vegetation of Zádielska Gorge is a result of the border location between the Slovak Karst and the Slovak Ore Mountains (Information board).

The gorge includes a 105-meter-high conical formation, a rock needle named “Cukrová homoľa” due to its shape. In the upper part, there is a smaller sugar cone called Malá cukrová homoľa, reaching about 20% of the height of Cukrová homole. Zádielska Gorge is home to around 100 caves, with the most famous being the Kráľovská Cave. Even from several kilometers away, you can see Orlia diera (Sas-lyuk), whose entrance is in a massive rock wall known as Orlia bašta. The largest cave is Tajná jaskyňa (Wikipedia).

A Zádielska szoros a Horný vrch és a Zádielska planina karsztos fennsíkok között fekszik. A Blatnica folyó (Blatný potok) (Wikipedia) és a Chotárny potok alakította ki. Ez a leghosszabb szoros Szlovákiában. A legjobban a Zádielska kilátóból látható a Krkavčie skaly‑n (szlovák karszt) (slovensky-kras.eu). Meteorológiai-hidrológiai extrémek idején a Blatnica erőteljes folyóvá változik hatalmas eróziós energiával. 2010 május és június fordulóján az régiót évezredes árvíz sújtotta. A szoros 400 méter mély és 2 kilométer hosszú (Wikipedia). 1954 óta Nemzeti Természetvédelmi Terület (enviroportal.sk). A Zádielska szoros egyedi növényzete a Szlovák Karszt és a Szlovák Érchegység határterületének következménye (Információs tábla).

A szoros része egy 105 méter magas kúp alakú formációnak, egy szikla tűnek, amit a “Cukrová homoľa” névvel illettek a formájára. A felső részen található egy kisebb cukor kúp, a Malá cukrová homoľa, ami kb. 20% ‑át teszi ki a Cukrová homolének. A Zádielska szoros körülbelül 100 barlangot tartalmaz, a legismertebb a Kráľovská Cave. Még néhány kilométerről is látható az Orlia diera (Sas-lyuk), melynek bejárata egy tömör sziklafalban található, Orlia bašta néven. A legnagyobb barlang a Tajná jaskyňa (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Európske, Krajina, Maďarské, Mestá, Mestá, Typ krajiny

Mosonmagyaróvár

03/12/201612/03/2024 skala

V Mosonmagyaróváre som sa zastavil v roku 2010 na modelárskej výstave. Nachádza sa neďaleko hraníc so Slovenskom. Latinsky Ad Flexum, nemecky Wieselburg-Altenburg, chorvátsky Stari Grad (Wikipedia.hu). Maďari z okolia hovoria mestu Móvár (Buš). Mesto má termálnu vodu a kúpele. Hrad s opevnením pochádza z 13. storočia. Partnerskými mestami sú rakúske Stockerau a Neusiedl am See, slovenský Senec, Šamorín a Pezinok (Wikipedia.hu). Pred rokom 1939 existoval Magyaróvár a Moson. Moson znamená hrad v bažinách (Wikipedia). Mosonmagyárovár a jeho región boli pravdepodobne osídlené už piatom tisícročí pred n.l. V 1. storočí n.l. bol oblasť Mošoňu začlenená do Rímskeho impéria ako súčasť Panónie. Založenie Ad Flexum bolo významným nielen z vojenského hľadiska. Pre ochranu rímskej hranice, ktorú tvoril Dunaj, ktorý tečie neďaleko Mosonmagyaróváru. Tento fakt napomohol osídľovaniu a zároveň obchodu medzi východom a západom (mosonmagyarovar.hu).

In 2010, I stopped in Mosonmagyaróvár at a modeling exhibition. It is located near the borders with Slovakia. In Latin, it is known as “Ad Flexum,” in German as “Wieselburg-Altenburg,” and in Croatian as “Stari Grad” (Wikipedia.hu). The locals in the area call the city “Móvár” (Buš). The city has thermal water and spas. The castle with fortifications dates back to the 13^th century. Its twin cities are the Austrian Stockerau and Neusiedl am See, Slovak Senec, Šamorín, and Pezinok (Wikipedia.hu). Before 1939, there was “Magyaróvár” instead of “Moson.” “Moson” means a castle in the marshes (Wikipedia). Mosonmagyárovár and its region were probably settled already five millennia BC. In the 1^st century AD, the Moson region became part of the Roman Empire as part of Pannonia. The establishment of “Ad Flexum” was significant not only from a military perspective but also for protecting the Roman border formed by the Danube, which flows near Mosonmagyaróvár. This fact contributed to settlement and trade between the east and west (mosonmagyarovar.hu).

2010-ben megálltam Mosonmagyaróváron egy modellezési kiállításon. Közel helyezkedik el a szlovák határhoz. Latinul Ad Flexum, németül Wieselburg-Altenburg, horvátul Stari Grad (Wikipedia.hu). A környékbeliek “Móvárnak” (Buš) nevezik a várost. A városnak termálvize és fürdői vannak. A 13. századból származó vár és erődrendszer rendelkezik. Testvértelepülései az osztrák Stockerau és Neusiedl am See, a szlovák Senec, Šamorín és Pezinok (Wikipedia.hu). 1939 előtt Magyaróvár létezett a Moson helyett. Moson azt jelenti, várat a mocsarakban (Wikipedia). Mosonmagyárovár és környéke valószínűleg már az i. e. ötödik évezredben benépesült. Az i. században a Mosoni régió a Római Birodalom részévé vált Pannónia részeként. Az “Ad Flexum” megalapítása nemcsak katonai szempontból volt jelentős, hanem a Római Birodalom határának védelméhez is hozzájárult, amit a Mosonmagyaróvártól nem messze folyó Dunaj alkotott. Ez a tény elősegítette a települést és az kelet és nyugat közötti kereskedelmet is (mosonmagyarovar.hu).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

28/11/201625/03/2024 skala

Kaštieľ v Betliari sa nachádza neďaleko Rožňavy. Postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov na začiatku 18. storočia (Wikipedia). Betliar bol súčasťou Brzotínskeho panstva, ktoré v stredoveku vlastnili Bebekovci. Na mieste dnešného kaštieľa je pravdepodobne dali postaviť malý vodný hrádok. Avšak v roku 1566 museli Horné Uhorsko opustiť. Správcom už cisárskeho majetku bol v roku 1578 Peter I. Andrássy. Andrássyovci zastávali funkciu hradných kapitánov 400 rokov (betliar.eu). Andrássyovský kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami (snm.sk). Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý areál kaštieľa aj parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (snm.sk). Rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa bola ukončená v roku 1994 (snm.sk). Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica, ktorú založil Leopold Andrássy. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov (slovakia.travel). Najvzácnejšími sú prvotlače, ktorých je päť. Najstaršia z roku 1486 a bola vydaná v Benátkach. Knižnica má takmer tretinu zbierok už aj v digitálnej podobe (obecbetliar.sk).

Ku kaštieľu patrí park s rozlohou 57 hektárov, bol založený v rokoch 1792 – 1795 záhradníkom Henrichom Nebbienom vďaka iniciatíve Leopolda Andrássyho. Od roku 1978 je zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta UNESCO. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou (snm.sk). V parku je unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku (snm.sk). V parku je pri rybníku zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Nachádza sa tu slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesova studňa, pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia (snm.sk). Nachádza sa tu rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom. Je 9 metrov vysoký a je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku (Denisa Ballová). V parku sú stále zvyšky prastarého tisového lesa (Wikipedia).

The Betliar Castle is located near Rožňava. It was built on the foundations of an older Renaissance castle of the Bebek family at the beginning of the 18^th century (Wikipedia). Betliar was part of the Brzotín estate, owned by the Bebek family in the Middle Ages. It is likely that a small water castle was built at the site of the current castle. However, in 1566, they had to leave Upper Hungary. The imperial property was administered by Peter I. Andrássy in 1578. The Andrássy family held the position of castle captains for 400 years (betliar.eu). The Andrássy Castle in Betliar is the only castle in Slovakia that has preserved its original furnishings and collections since 1945 (snm.sk). The last members of the Betliar branch of the Andrássy family left their properties in 1944. Partial construction modifications and renovations were carried out between 1982 and 1986. In 1985, the entire castle complex, including the park, was declared a national cultural monument (snm.sk). Extensive reconstruction of the castle was completed in 1994 (snm.sk). One of the most notable features of the castle is the central library founded by Leopold Andrássy, housing over 14,000 volumes (slovakia.travel). The most valuable items are first editions, of which there are five. The oldest dates back to 1486 and was issued in Venice. The library has nearly a third of its collections already in digital form (obecbetliar.sk).

A Betliari kastély Rožňavától nem messze található. Az épületet a Bebek család reneszánsz kastélyának alapjaira építették a 18. század elején (Wikipedia). Betliar része volt a Brzotín‑i birtoknak, melyet középkorban a Bebek család birtokolt. Valószínű, hogy a jelenlegi kastély helyén egy kis vízi vár állt. Azonban 1566-ban el kellett hagyniuk Felső-Magyaro. Az ingatlant 1578-ban már I. Péter Andrássy kezelte. Az Andrássy család 400 évig töltötte be a várcsászári tisztséget (betliar.eu). A Betliari kastély az egyetlen szlovák kastély, amely megőrizte eredeti bútorzatát és gyűjteményeit 1945 óta (snm.sk). Az Andrássy család betliari ágának utolsó tagjai 1944-ben hagyták el tulajdonaikat. Az épületek részleges átalakításait és felújításait 1982 és 1986 között végezték. 1985-ben az egész kastélykerttel együtt nemzeti kulturális emlékké nyilvánították (snm.sk). A kastély széleskörű helyreállítása 1994-ben fejeződött be (snm.sk). A kastély egyik legjelentősebb része Leopold Andrássy által alapított központi könyvtár, amely több mint 14 000 kötetet tartalmaz (slovakia.travel). A legértékesebb darabok az első kiadások, amelyekből öt darab található. A legrégebbi 1486-ból származik és Velencében jelent meg. A könyvtár köteteinek közel harmada már digitális formában is elérhető (obecbetliar.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Turiec

Blatnica

28/11/201607/03/2024 skala

Blatnica patrí medzi najchladnejšie obce Slovenska, leží v centrálnej oblasti Turca, na styku Turčianskej kotliny a Veľkej Fatry. Leží v nadmorskej výške 495 metrov nad morom. Na ploche 86 km² žije 913 obyvateľov (Wikipedia). Historické názvy obce: Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, Turčianská Blatnica (e‑obce.sk). V Blatnici a v jej priľahlých dolinách natáčali bratia Siakeľovci prvého slovenského Jánošíka (Wikipedia).

Blatnica je starobylá obec ležiaca po oboch stranách Blatnického potoka v Turčianskej kotline. Prvé stopy pravekého osídlenia sa viažu na 3. tisícročie pred Kristom. Boli to ľudia kanelovanej kultúry. Prvé správy o obci sú z roku 1230. Obec bola pôvodne podhradím Blatnického hradu. Pôsobila tu spisovateľka Maša Haľamová (blatnica.sk), Karol Plicka, narodil sa tu filmový režisér a kameraman Jaroslav Siakeľ (blatnica.sk). V obci nájdeme mnoho murovaných domov s veľkými bránami – typ olejkársky a typické turčianske drevené domy s kožovkou len medzi trámami stien (blatnica.sk). Obyvatelia boli poddaní najmä rodu Révayovcov. Venovali sa olejkárstvom, šafraníctvom, remeslami a poľnohospodárstvom (blatnica.sk). V prvej písomnej správe o osídlení na území Blatnice sa spomína dedina Solomus-Sokolčie, dnes časť obce. Koncom 13. storočia je už postavené jadro Blatnického hradu. Tesne nad ním sa nachádzala dedina Sebeslavce. V druhej polovici 16. storočia sa olejkárstvo stalo výnosným zdrojom obživy. V 18. storočí sa touto činnosťou v obci živilo viac ako 100 domácností. Blatnica patrila medzi relatívne veľké obce, v roku 1785 tu žilo 1015 obyvateľov v 157 domoch (blatnica.sk). Našiel sa tu meč slovenského veľmoža z polovice 8. storočia. Patril bojovníkovi z radov vysoko postavenej staroslovenskej šľachty. Vyrobili ho z damascénskej ocele a kovali ho tradičným spôsobom na drevenom uhlí. Jeho rúčka je zo strieborného plechu, pozlátená 24-karátovým zlatom a sú do nej vsadené červené rubíny (Wikipedia).

Blatnica is one of the coldest villages in Slovakia, situated in the central Turiec region at the confluence of the Turiec Basin and the Great Fatra mountains. It lies at an elevation of 495 meters above sea level, covering an area of 86 km² with a population of 913 inhabitants (Wikipedia). The historical names of the village include Blathnicha, Blatnicze, Blatnice, Plathnicha, Blatnicza, and Turčianská Blatnica (e‑obce.sk). The Siakeľ brothers filmed the first Slovak Jánošík in Blatnica and its surrounding valleys (Wikipedia).

Blatnica is an ancient village situated on both sides of the Blatnický Creek in the Turiec Basin. The earliest traces of prehistoric settlement date back to the 3^rd millennium BC, associated with the people of the Corded Ware culture. The first written records of the village are from 1230, and it was originally a sub-castle of Blatnický Castle. The writer Maša Haľamová (blatnica.sk) and the film director and cameraman Jaroslav Siakeľ, who was born in Blatnica (blatnica.sk), have connections to the village.

In Blatnica, one can find many brick houses with large gates, representing the typical oilman’s architecture, as well as traditional Turiec wooden houses with leather insulation between the beams (blatnica.sk). The residents were mainly subjects of the Révay family, engaging in oil pressing, saffron cultivation, crafts, and agriculture (blatnica.sk). The first written mention of settlement in the Blatnica area refers to the village of Solomus-Sokolčie, now part of the village. The core of Blatnický Castle was already built at the end of the 13^th century. Oleaginous craftsmanship became a lucrative livelihood in the late 16^th century, and by the 18^th century, over 100 households in the village were involved in this activity. Blatnica was a relatively large village, with 1,015 inhabitants living in 157 houses in 1785 (blatnica.sk).

An 8^th-century Slovak noble’s sword was found in Blatnica, belonging to a warrior from the ranks of the high-ranking Old Slovak nobility. Crafted from Damascus steel and forged using traditional methods on wooden charcoal, the handle is made of silver plate, gilded with 24-carat gold, and embedded with red rubies (Wikipedia).

Odkazy

Značka: krajina

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post