Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Živočíchy, Dolné Považie, Ľudská príroda, Organizmy, Fotografie

Zoofarma Nový Zéland na Modrovej

skala
Hits: 10669

Zoofarma Modrová / Nový Zéland je farma extenzívneho chovu rôznych druhov exotických zvierat z celého sveta, vlastne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich kontinentov. V lese je maorská osada. A v prvom rade si návštevníci môžu pozrieť zvieratá. Je to ojedinelá agroturistická atrakcia, ktorá stojí za návštevu. Nachádza sa v Považskom Inovci, neďaleko od Modrová smerom na Starú Lehotu. Pri ceste sa nachádzajú značky ako Nový Zéland, Pozor klokany. Geograficky jednotlivé časti farmy predstavujú Tasmanovo more, Austráliu, severný a južný ostrov Nového Zélandu, Cookov prieliv. Navyše zvieratá reprezentujú všetky kontinenty sveta, v ktorých sa chovajú hospodárske zvieratá: Romney zastupujú Nový Zéland, klokany Austráliu, búrske capy Afriku, lamy Južnú Ameriku, bizóny Severnú Ameriku, škótsky horský dobytok Európu a ťavy Áziu (zoo-farma.sk). Majiteľ farmy, Dr. Miloš Minár, mal v roku 2009 cez leto angažovaných Maorov z Nového Zélandu, ktorí cez víkendy mali vystúpenia. Okrem toho zabezpečoval pred časom pre návštevníkov lietanie na helikoptére, samozrejme s pilotom :-). Časom pribudol stánok, kde sa dá trochu občerstviť, napr. aj ovčím syrom. Podľa zoofarma.sk je počas víkendov ponúkané tradičné maorské jedlo hangi, ktoré pozostáva z červených zemiakov kumarou, jahňacieho, prípadne iného mäsa a zeleniny. Otvorené je cez víkendy a sviatky od 10-ej do 18-ej, vstupné pre dospelého je 3.5 €. Iné termíny sa dajú dohodnúť (zoo-farma.sk). Ročne navštívi Zoofarmu viac ako 40 000 návštevníkov (údaj v z roku 2010). Maori pred odchodom na Slovensku mali podmienku, chceli aby bol nablízku katolícky kostol. Nábožné spevy počerných zaguľatených protinožcov a temperamentnejšie precítenie viery plnili kostol. Odrazu chodilo aj štyrikrát viac ľudí (Blažej, Štrauch).

Zoofarma Modrová / New Zealand is a farm specializing in extensive breeding of various exotic animals from around the world, representing all continents. In the forest, there is a Maori settlement, and visitors can explore the animals primarily. It is a unique agrotourism attraction well worth a visit. Located in , near the village of Modrová towards Stará Lehotá. Along the road, you’ll find signs like New Zealand, Watch out for kangaroos. Geographically, different parts of the farm represent the Tasman Sea, Australia, the North and South Islands of New Zealand, Cook Strait. Additionally, the animals represent all continents where farm animals are raised: Romney sheep represent New Zealand, kangaroos Australia, Boer goats Africa, llamas South America, bison North America, Scottish Highland cattle Europe, and cattle Asia (-farma.sk). The farm owner, Dr. Miloš Minár, engaged Maori from New Zealand during the summer of 2009, who had performances on weekends. In addition, he used to provide helicopter flights for visitors, of course, with a pilot :-). Over time, a stall was added where visitors can refresh themselves, for example, with sheep cheese. According to zoofarma.sk, traditional Maori food hangi is offered during weekends, consisting of red potatoes, kumara, lamb, or other meat, and vegetables. It is open on weekends and holidays from 10 am to 6 pm, and the entrance fee for adults is €3.5. Other dates can be arranged (zoo-farma.sk). Zoofarma is visited by over 40,000 visitors annually (data from 2010). Before leaving for Slovakia, the Maori had a condition; they wanted a Catholic church nearby. Religious songs of dark-skinned antipodeans and a more passionate expression of faith filled the church. Suddenly, four times more people attended (Blažej, Štrauch).

Zoofarma Modrová / Te Whenua Kararehe o Modrová / Aotearoa he whenua whakaruruhau mo ngā momo kararehe whakararuruhau i te ao whanui, i runga i te whakaaro ki ngā whenua katoa. Kei roto i te ngahere he kāinga Māori. Ā, ka whakakitehia e te manuhiri nga kararehe i te mōhiohio tuatahi. He whakararuruhau whai mana tēnei, he whakawhiwhi whaihua ki te haere. Kei te whakararuruhau i Považský Inovec, kei te tata atu i te taone o Modrová ki te ara ki Starú Lehotu. I te ara, ka kitea he tohu pēnei i a Aotearoa, Kati ki a koe, ka kitea he otinga. Kei te whakaatu ake ngā wāhi o roto o te whakararuruhau i te Moana o Te Tasman, Ahitereiria, te Moutere Matua me te Moutere Tonga o Aotearoa, te Nuku o Cook. Ahakoa ētahi atu, ko nga kararehe ka whakararuruhau i nga motu katoa o te ao, e whakararuruhia ana nga kararehe whakararuruhau: he hipi Romney mo Aotearoa, he kākāriki mo Ahitereiria, he kape Poraka mo Ahirika, he rāma mo Amerika Tonga, he pipi ma Amerika-ki-te-raki, he kararehe ma i Āwherika, he Kaukarararahu no Eorapa, me ngā kaukararahu no Āhia (zoo-farma.sk). Ko Dr. Miloš Minár te kaiwhakahaere o te whakararuruhau, i muri i te raumati o te tau 2009, ka whakamanahia a Māori mai i Aotearoa, e whakamahia ana i nga raumati ki te whakaputa i nga whakaaturanga i nga whakatūmatakataka. Ahakoa tenei, kua whakararuhia tenei whakatipuranga i te wa o mua, ka whakawhitiwhiti i te kainga, a, ko te ka whakapau kaha, ko te kitea i nga whakawehi kaha, kua whiwhi i te waka whakararuruhau. I runga i te whakaaro a zoofarma.sk, ka whakaratohia i te waikapu i nga raumati te kai tino Māori, e whakapau kaha ana i te kumara whero, te kūmara, te kau o Aotearoa, te kape Poraka, te tīrae rā me te hua whakatūwhera. He whakatuwhera i nga rā o te raumati me nga rā whakatūwhera i te wa o te rā, ka utua te utu ki te tangata nui, he 3.5 €. Ka whakamahia nga rā e whakararuhia ana (zoo-farma.sk). Kei te whakararuruhau a Zoofarmu ki te iwi kaore i te rima tekau mano nga manuhiri ia tau (momo mōhiohio i te tau 2010). I mua i te haerenga ki Aotearoa, ko te whiwhi a nga Maori he inoi, he hiahia ki te whiwhi whare karakia Katorika ki te tata atu. Ko nga waiata whakapau i te wehi a nga rangatira, me te whakapau kaha ake i te whakapono i whakakī i te whare karakia. I te tuatahi, ka whai wahi ano nga tangata (Blažej, Štrauch).

:

TOP

Všetky

, , , ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Dolné Považie, Ľudská príroda, Fotografie

Park v Piešťanoch

skala
Hits: 4613

V Piešťanoch má park svoju tradíciu a svoju váhu. Zaberá veľkú plochu z celkovej rozlohy mesta. Problémom piešťanských parkov je, že sa málo obnovujú. starnú, ničia sa a nové stromy sa nesadia. Mestský park – Sad Andreja Kmeťa založil gróf Erdödy v 18. storočí (Drahovská A., Piešťanský týždeň). Pôvodne vznikol ako kúpeľný park. Dnes je pomenovaný po muzeológovi, významnom biológovi Andrejovi Kmeťovi. Zaberá 212 235 m2 (TASR). Dnes je tento park národnou pamiatkou.

Piešťanské ležia na miestach, kde sa pôvodne nachádzal tvrdý lužný les. Rastú v nich viaceré naše, ale aj introdukované druhy, napr.: Abies concolor, Abies nordmanniana, Acer grosserii, Aesculus parviflora, Calocedrus decurrens, Calycanthus floridus, Campsis radicans, Catalpa bignonioides, Cercis siliquastrum, Chamaecyparis lawsoniana, Cryptomeria japonica, Ginkgo biloba, Gleditscia triacanthos, Hamamelis japonica, Hamamelis virginiana, Jasminum nudiflorum, Koelreuteria paniculata, Liriodendron tulipifera, Magnolia x soulangiana, Paulownia tomentosa, Picea pungens, Pinus wallichiana, Platanus x hybrida, Populus nigra italica, Quercus rubra, Taxodium distichum, Taxus baccata (Bača).

V parku žije veverička Sciurus vulgaris, ježko Erinaceus concolor, netopier raniak hrdzavý Nyctalus noctula, hniezdna kolónia havranov Corvus fragilegus. Ku bežným vtákom patrí brhlík Sitta europea, žlna Picus viridis, ďatle, slávik Luscinia megarhynchos, myšiarka ušatá Asio otus, sova lesná Strix aluco. V jazierkach sa vyskytuje skokan rapotavý Rana ridibunda, korytnačka písmenková Chrysemys scripta elegans (piestany.sk).

In , the park holds its own tradition and significance, occupying a substantial area of the city’s total land. The issue with Piešťany’s parks is the limited rejuvenation they undergo. Trees age, deteriorate, and new ones are not planted. The Municipal Park – Sad Andreja Kmeťa was established by Count Erdödy in the 18th century as a spa park (Drahovská A., Piešťanský týždeň). Today, it is named after the renowned museologist and biologist Andrej Kmeť. It covers an area of 212,235 m2 (TASR). Currently, this park holds the status of a national monument.

Piešťany’s parks are situated where dense alluvial forests originally stood. Numerous native and introduced species thrive in them, such as Abies concolor, Abies nordmanniana, Acer grosserii, Aesculus parviflora, Calocedrus decurrens, Calycanthus floridus, Campsis radicans, Catalpa bignonioides, Cercis siliquastrum, Chamaecyparis lawsoniana, Cryptomeria japonica, Ginkgo biloba, Gleditscia triacanthos, Hamamelis japonica, Hamamelis virginiana, Jasminum nudiflorum, Koelreuteria paniculata, Liriodendron tulipifera, Magnolia x soulangiana, Paulownia tomentosa, Picea pungens, Pinus wallichiana, Platanus x hybrida, Populus nigra italica, Quercus rubra, Taxodium distichum, Taxus baccata (Bača).

The park is home to the red squirrel (Sciurus vulgaris), hedgehog (Erinaceus concolor), the rusty noctule bat (Nyctalus noctula), and a nesting colony of rooks (Corvus fragilegus). Common birds include the nuthatch (Sitta europea), European green woodpecker (Picus viridis), woodpeckers, nightingale (Luscinia megarhynchos), long-eared owl (Asio otus), and tawny owl (Strix aluco). In the ponds, you can find the edible frog (Rana ridibunda) and the red-eared slider turtle (Chrysemys scripta elegans) (piestany.sk).

In Piešťany hat der Park seine Tradition und Bedeutung. Er nimmt eine große Fläche der gesamten Stadtfläche ein. Das Problem der Piešťany-Parks ist, dass sie wenig erneuert werden. Die Bäume altern, werden beschädigt und neue Bäume werden nicht gepflanzt. Der Stadtpark – Sad Andreja Kmeťa wurde im 18. Jahrhundert von Graf Erdödy gegründet (Drahovská A., Piešťanský týždeň). Ursprünglich entstand er als Kurpark. Heute ist er nach dem Museologen und bedeutenden Biologen Andrej Kmeť benannt. Er umfasst 212.235 m² (TASR). Heute ist dieser Park ein nationales Denkmal.

Die Piešťany-Parks befinden sich an Orten, an denen ursprünglich ein harter Auenwald stand. Es wachsen dort verschiedene einheimische, aber auch eingeführte Arten, z.B.: Abies concolor, Abies nordmanniana, Acer grosserii, Aesculus parviflora, Calocedrus decurrens, Calycanthus floridus, Campsis radicans, Catalpa bignonioides, Cercis siliquastrum, Chamaecyparis lawsoniana, Cryptomeria japonica, Ginkgo biloba, Gleditsia triacanthos, Hamamelis japonica, Hamamelis virginiana, Jasminum nudiflorum, Koelreuteria paniculata, Liriodendron tulipifera, Magnolia x soulangiana, Paulownia tomentosa, Picea pungens, Pinus wallichiana, Platanus x hybrida, Populus nigra italica, Quercus rubra, Taxodium distichum, Taxus baccata (Bača).

Im Park leben das Eichhörnchen Sciurus vulgaris, der Igel Erinaceus concolor, die Fledermaus Nyctalus noctula, und eine Brutkolonie von Raben Corvus fragilegus. Zu den häufigen Vögeln gehören der Kleiber Sitta europea, der Grünspecht Picus viridis, Spechte, die Nachtigall Luscinia megarhynchos, die Waldohreule Asio otus, die Waldkauz Strix aluco. In den Teichen gibt es den Teichfrosch Rana ridibunda, die Buchstaben-Schmuckschildkröte Chrysemys scripta elegans (piestany.sk).

TOP

Všetky

, , , ,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie

Prešov – mesto hudby

skala
Hits: 3112

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve , Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná , Prešovská hudobná , JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské : spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve rieky, Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Divadlo Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná jar, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské osobnosti patria: spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, in Hungarian Eperjes, in German Eperies / Preschau, in Russian Prjašev, in Polish Preszów, in Latin Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum ( Kaliňák). One hypothesis suggests that the original name of the city, Eperies, is derived from the Hungarian word „eper“ – strawberry. Slovak historian Uličný argues that the name Prešov roots in the Slavic name Preš (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). It is the center of and the Prešov self-governing region. It lies in the Košice Basin, between the Slánske Mountains and the Šariš Highlands, at an altitude of about 255 meters above sea level. The city has two rivers, Torysa and Sekčov. As of January 1, 2005, the population was 91,205, making it the third-largest city in Slovakia (presov.sk). It has four boroughs: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, and Šalgovík (Wikipedia.sk). The settlement’s origins date back to the Stone Age. Slavic settlement is documented from the 8th to 9th centuries. The first written mention is in a document by King Béla IV from 1247. Prešov has been a free royal town since 1374. Since 1412, it has been part of Pentapolitana – a community of five royal towns, along with Košice, Bardejov, Levoča, and Sabinov (Wikipedia.sk). In the 14th and 15th centuries, it experienced remarkable economic development. The year 1687 is significant for Prešov because of the „Caraff’s slaughter,“ when 24 citizens were brutally executed in the square for supporting Imrich Tököli, the leader of the anti-Habsburg uprising. In 1816, the establishment of the Greek Catholic diocese brought more Rusyns to the area. The salt production in Solivar, Prešov, had a major economic impact (Wikipedia.sk), though it was „destroyed“ by democrats after 2010. On November 1, 1918, the so-called Prešov Uprising occurred, during which 41 soldiers and two civilians were executed. Under the influence of the revolution in Budapest, some soldiers refused obedience and proceeded to loot stores. They were later apprehended and, despite there being no loss of life, were sentenced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The historical core of the city is a national cultural monument (presov.sk). It boasts several landmarks, such as the Greek Catholic Church of St. John the Baptist, Klobušických Palace, Šariš Gallery, Neptune’s Fountain, Rákóczi Palace, Roman Catholic Parish Church of St. Nicholas, the Immaculata statue, Bosák’s Bank, Caraff’s Prison (presov.sk), the Church of St. Alexander Nevsky, Calvary, and the Kumšt hydro-engineering building (Wikipedia.sk). The city is home to the Jonáš Záborský Theatre, and various events are organized, including Prešov City Days, Muvina – International Wine Festival, Prešov Triple Market, Prešov Music Spring, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Earth Day (presov.sk). Due to its vibrant music scene and achievements, the city has earned the nickname „Slovak Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), or „city of music“ (Wikipedia.sk). Some notable musicians and bands include Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Festivals held regularly include the Academic Prešov Student Art Festival, Prešov Music Spring, Salt Market Festival, Bobbin Lace Festival, Bad Music Festival, Prešov Triple Market, Historical Fencing and Crafts Festival, Prešov Cultural Summer, Sigord Festival, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Gorazd’s Literary Prešov, and many others (Wikipedia.sk). Prešov University, with eight faculties, and the Faculty of Production Technologies of the Technical University of Košice, as well as the International Business School ISM Slovakia, are located here. Additionally, there are around 34 secondary schools. Prešov Handball is well-known throughout Europe, particularly due to the Tatran Prešov club (presov.sk). The local football club, Tatran Prešov, isn’t as successful even within Slovakia. Prominent figures from Prešov include the writer, journalist, and historian Jonáš Záborský, writer Milka Zimková, actor and director Ján Borodáč and Peter Rašev, actors Juraj Kukura, Jozef Stražan, and Kveta Stražanová, director Fero Fenič, Slovak Radio foreign correspondent Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits in Tel Aviv, footballer Ladislav Pavlovič, hockey player Igor Liba, and first Miss Czechoslovakia Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, known in Hungarian as Eperjes, in German as Eperies / Preschau, in Russian as Prjašev, in Polish as Preszów, in Latin as Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák), has an interesting history surrounding its name. One theory suggests that the original name „Eperies“ is derived from the Hungarian word „eper,“ meaning „strawberry.“ Slovak historian Uličný argues that the name Prešov has roots in the Slavic name „Preš“ (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). The city is the center of the Šariš region and Prešovský self-governing region. It lies in the Košice Basin, between the Slánske Mountains and the Šariš Upland, at an altitude of approximately 255 meters above sea level. Two rivers, Torysa and Sekčov, flow through the city. As of January 1, 2005, the population was 91,205, making it the third most populous city in Slovakia (presov.sk). It consists of four urban districts: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, and Šalgovík (Wikipedia.sk). The city’s settlement dates back to the Stone Age, with Slavic settlements documented from the turn of the 8th and 9th centuries. The first written mention is from a document by King Béla IV in 1247. Prešov has held the status of a free royal town since 1374 and became part of the Pentapolitan association of five royal towns, along with Košice, Bardejov, Levoča, and Sabinov, starting in 1412 (Wikipedia.sk). The city experienced significant economic growth in the 14th and 15th centuries. The year 1687 is known for the „Prešov Massacre“ (Caraff’s Massacre), when 24 citizens were executed for supporting Imre Tököli, leader of the anti-Habsburg rebellion. In 1816, the Greek Catholic diocese was established, bringing more Rusyns to the city. Salt production was of great economic importance to the city (Wikipedia.sk), with Solivar Prešov, which was „destroyed“ by the democratic forces after 2010. On November 1, 1918, the Prešov Uprising occurred, with 41 soldiers and two civilians being executed. Due to the revolution in Budapest, some soldiers refused to follow orders, and later engaged in looting. Although there were no casualties, they were sentenced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The historic core of the city is a national cultural monument (presov.sk). There are many notable landmarks, such as the Greek Catholic Church of St. John the Baptist, the Klobušický Palace, the Šariš Gallery, the Neptune Fountain, the Rákóczi Palace, the Roman Catholic Church of St. Nicholas, the Immaculata statue, Bosák’s Bank, the Caraff Prison (presov.sk), the Church of St. Alexander Nevsky, the Calvary, and the Kumšt hydrological structure (Wikipedia.sk). Prešov is also home to the Jonáš Záborský Theatre, hosts the city’s annual Days of Prešov, the Muvina International Wine Competition, the Prešov Trinity Fair, the Prešov Music Spring, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Earth Day (presov.sk), and the city has earned the nickname „Slovak Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), or the „City of Music“ (Wikipedia.sk), due to its thriving music scene. Some musicians and bands associated with Prešov include Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. The city regularly hosts events like the Academic Prešov Student Arts Festival, Prešov Music Spring, Solnobansky Market, Lace Making Festival, Festival of Bad Music, Prešov Trinity Fair, Historical Swordsmanship and Crafts Festival, Prešov Cultural Summer, Sigord Festival, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Gorazd Literary Prešov, and many more (Wikipedia.sk). The city is home to Prešov University with eight faculties, the Faculty of Manufacturing Technologies of the Technical University of Košice, and the ISM Slovakia International Business School, along with around 34 secondary schools. Prešov handball has a strong reputation in Europe, especially thanks to the Tatran Prešov club (presov.sk). The city’s football team, Tatran Prešov, is no longer as successful domestically. Notable people from Prešov include writer, journalist, and historian Jonáš Záborský, writer Milka Zimková, actor and director Ján Borodáč and Peter Rašev, actors Juraj Kukura, Jozef Stražan, and Kveta Stražanová, director Fero Fenič, Slovak Radio foreign correspondent in Tel Aviv Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, footballer Ladislav Pavlovič, hockey player Igor Liba, and the first Miss Czechoslovakia Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Пряшів, по-угорськи Eperjes, по-німецьки Eperies / Preschau, по-русски Prjašev, по-польськи Preszów, по-латинськи Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Одна гипотеза стверджує, що оригінальна назва міста Eperies походить від угорського слова „eper“ — полуниця. Словенський історик Улічний вважає, що назва Пряшів має слов’янське походження і бере початок від імені Преш (Петро Шворц та інші, 1997, с. 14). Це є центр Шариша та Пряшівського автономного округу. Місто розташоване в Кошицькій низині, між Сланськими горами та Шаришським підвищенням на висоті близько 255 метрів над рівнем моря. Місто має дві річки, Торису та Секчов. Станом на 1 січня 2005 року в місті проживало 91 205 осіб, що робить його третім за чисельністю населення містом у Словаччині (presov.sk). Місто має чотири райони: Пряшів, Нижня Шебастова, Соливар та Шальговік (Wikipedia.sk). Початки заселення сягали ще кам’яної доби. Слов’янське поселення датовано кінцем 8 — початком 9 століття. Перше письмове згадування зустрічається у грамоті короля Бели IV 1247 року. Пряшів є вільним королівським містом з 1374 року. З 1412 року місто входило в Пентаполітану — спільноту п’яти королівських міст разом з Кошицею, Бардеєвом, Левочею та Сабіновим (Wikipedia.sk). В 14-15 століттях місто переживало винятковий економічний розвиток. 1687 рік знаменний подіями на пряшівському майдані, коли було жорстоко страчено 24 міщан за підтримку Імриха Текелі, лідера антигабсбурзького повстання. У 1816 році створено греко-католицьку єпархію, що призвело до прибуття більших потоків Русинів. Важливу економічну роль в місті відігравала сільське виробництво (Wikipedia.sk), яке „зруйнували“ демократи після 2010 року. 1 листопада 1918 року відбулася так звана Пряшівська повстання, в результаті якої було страчено 41 військового та двох цивільних осіб. Під впливом революції в Будапешті частина солдатів відмовилась від виконання наказів і здійснила пограбування магазинів. Пізніше вони були затримані, і, незважаючи на відсутність людських втрат, були засуджені до смертної кари (Петро Шворц та інші, 1997, с. 33).

Історичний центр міста є національною культурною пам’яткою (presov.sk). Тут розташовані численні пам’ятки, зокрема: греко-католицький храм святого Івана Хрестителя, палац Клобушицьких, Шаришська галерея, фонтан Нептуна, палац Ракоці, римо-католицький кафедральний собор святого Миколая, статуя Непорочного зачаття, Босака банківська установка, в’язниця Карафа (presov.sk), храм святого Олександра Невського, Кальварія, гідротехнічна споруда Кумшт (Wikipedia.sk). Тут розташовані Пряшівський театр і проводяться численні заходи: Дні міста Пряшів, міжнародний конкурс вин Muvina, Пряшівський трійковий базар, Пряшівська музична весна, Пряшівська музична осінь, JAZZ Prešov, День Землі (presov.sk). Через музичний розвиток та здобутки в музиці місто отримало прізвисько „словенський Сіетл“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), або „місто музики“ (Wikipedia.sk).

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve rieky, Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Divadlo Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná jar, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské osobnosti patria: spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

TOP

Všetky

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Mestá, Česko, Fotografie

Krásna Lípa – centrum Českého Švajčiarska

skala
Hits: 2785

Mesto Krásna Lípa je centrom Českého Švajčiarska. Leží v nadmorskej výške 426 metrov nad morom (krasnalipa.cz) na hornom toku Křinice na rozhraní Národného parku České Švajčiarsko a Lužických hôr (Wikipedia CS). Na rozlohe 31.4 km2 tu žije 3601 obyvateľov (krasnalipa.cz). Nemecké pomenovanie Krásnej Lípy je Schönlinde. Miestne časti Krásnej Lípy: Dlouhý Důl, Hely, Kamenná Horka, Krásna Lípa, Krásny Buk, Kyjov, Sněžná, Vlčí Hora, Zahrady (Wikipedia CS).

Prvá písomná zmienka je z roku 1361. V polovici 16. storočia patrila k tolštejnskému panstvu, ale v roku 1573 ju predali a pripojili ku kamenickému panstvu (krasnalipa.cz). V 18. storočí sa tu rozvíjala výroba a spracovanie textilu (Wikipedia CS). Od roku 1870 je Krásna Lípa mestom (krasnalipa.cz). V dobe -Uhorska bola Krásna Lípa jedno z najpriemyslovejších a najbohatších miest Česku. Vyrábali sa tu pančuchy, úpletový tovar, boli tu rôzne textilky (ceskesvycarsko.cz). Do polovice 20. storočia je obyvateľstvo zväčša nemecké (Wikipedia CS). Ku značnému úpadku mesta došlo po odsune nemeckých obyvateľov po druhej svetovej vojne. Počet sa znížil na polovicu, asanovaných bolo asi 300 opustených (krasnalipa.cz). Tunajšia oblasť je známa typickými podstávkovými domami (krasnalipa.cz). V Krásnej Lípe a jej okolím bol v roku 2006 obnovený Köglerov náučný chodník, ktorý je najstarším na českom území (Informačná tabuľa). Historické centrum Krásnej Lípy je charakteristické barokovými a renesančnými stavbami. Medzi významné patrí kostol Svätého Petra a Pavla, radnica a ďalšie historické , ktoré odrážajú kultúrne dedičstvo mesta (krasnalipa.cz).

The town of Krásná Lípa is the center of the Czech Switzerland. It is situated at an altitude of 426 meters above sea level (krasnalipa.cz) on the upper reaches of the Křinice River, at the border of the Czech Switzerland National Park and the Lusatian Mountains (Wikipedia CS). With an area of ​​31.4 km2, it is home to 3601 inhabitants (krasnalipa.cz). The German name for Krásná Lípa is Schönlinde. The local parts of Krásná Lípa include: Dlouhý Důl, Hely, Kamenná Horka, Krásná Lípa, Krásný Buk, Kyjov, Sněžná, Vlčí Hora, Zahrady (Wikipedia CS).

The first written mention dates back to 1361. In the mid-16th century, it belonged to the Tolštejn estate, but in 1573 it was sold and annexed to the Kamenické estate (krasnalipa.cz). In the 18th century, textile production and processing flourished here (Wikipedia CS). Since 1870, Krásná Lípa has been a town (krasnalipa.cz). During the time of the Austro-Hungarian Empire, Krásná Lípa was one of the most industrialized and wealthiest towns in the Czech Republic. Stockings, knitwear, and various textiles were produced here (ceskesvycarsko.cz). Until the mid-20th century, the population was mostly German (Wikipedia CS). The city experienced a significant decline after the expulsion of German inhabitants following World War II. The population decreased by half, with around 300 abandoned houses being demolished (krasnalipa.cz). The local area is known for its typical half-timbered houses (krasnalipa.cz). In 2006, the Kögler Educational Trail, the oldest nature trail in the Czech territory, was restored in Krásná Lípa and its surroundings (Information board).

The historic center of Krásná Lípa is characterized by Baroque and Renaissance buildings. Among the significant landmarks are the Church of St. Peter and Paul, the Town Hall, and other historical buildings reflecting the cultural heritage of the city.

Die Stadt Krásná Lípa ist das Zentrum der Böhmischen Schweiz. Sie liegt auf einer Höhe von 426 Metern über dem Meeresspiegel (krasnalipa.cz) an den oberen Flussläufen der Křinice, an der Grenze des Nationalparks Böhmische Schweiz und des Lausitzer Gebirges (Wikipedia CS). Auf einer Fläche von 31,4 km2 leben hier 3601 Einwohner (krasnalipa.cz). Der deutsche Name für Krásná Lípa lautet Schönlinde. Zu den örtlichen Teilen von Krásná Lípa gehören: Dlouhý Důl, Hely, Kamenná Horka, Krásná Lípa, Krásný Buk, Kyjov, Sněžná, Vlčí Hora, Zahrady (Wikipedia CS).

Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1361. In der Mitte des 16. Jahrhunderts gehörte sie zum Gut Tolštejn, wurde aber 1573 verkauft und dem Gut Kamenické angeschlossen (krasnalipa.cz). Im 18. Jahrhundert florierte hier die Textilproduktion und -verarbeitung (Wikipedia CS). Seit 1870 ist Krásná Lípa eine Stadt (krasnalipa.cz). Zur Zeit des österreichisch-ungarischen Reiches war Krásná Lípa eine der industrialisiertesten und wohlhabendsten Städte in Tschechien. Hier wurden Strümpfe, Strickwaren und verschiedene Textilien hergestellt (ceskesvycarsko.cz). Bis Mitte des 20. Jahrhunderts war die Bevölkerung größtenteils deutsch (Wikipedia CS). Die Stadt erlebte nach der Vertreibung der deutschen Bewohner nach dem Zweiten Weltkrieg einen bedeutenden Niedergang. Die Bevölkerung halbierte sich, und rund 300 verlassene Häuser wurden abgerissen (krasnalipa.cz). Die lokale Gegend ist für ihre typischen Fachwerkhäuser bekannt (krasnalipa.cz). In Krásná Lípa und ihrer Umgebung wurde im Jahr 2006 der Kögler-Lehrpfad erneuert, der der älteste auf tschechischem Gebiet ist (Informationstafel).

Das historische Zentrum von Krásná Lípa ist durch barocke und Renaissancegebäude geprägt. Zu den bedeutenden Sehenswürdigkeiten gehören die Kirche St. Peter und Paul, das Rathaus und andere historische Gebäude, die das kulturelle Erbe der Stadt widerspiegeln.

Miasto Krásná Lípa jest centrum Czeskiej Szwajcarii. Położone jest na wysokości 426 metrów nad poziomem morza (krasnalipa.cz) na górnym biegu rzeki Křinice, na granicy Parku Narodowego Czeska Szwajcaria i Gór Łużyckich (Wikipedia CS). Na powierzchni 31,4 km2 mieszka tutaj 3601 mieszkańców (krasnalipa.cz). Niemiecka nazwa Krásnej Lípy to Schönlinde. Lokalne części Krásnej Lípy to: Dlouhý Důl, Hely, Kamenná Horka, Krásná Lípa, Krásný Buk, Kyjov, Sněžná, Vlčí Hora, Zahrady (Wikipedia CS).

Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1361. W połowie XVI wieku należała do dóbr Tolštejn, ale w 1573 roku została sprzedana i przyłączona do dóbr Kamenické (krasnalipa.cz). W XVIII wieku rozwijała się tu produkcja i przetwórstwo tekstyliów (Wikipedia CS). Od 1870 roku Krásna Lípa jest miastem (krasnalipa.cz). W czasach Austro-Węgier Krásna Lípa była jednym z najbardziej uprzemysłowionych i najbogatszych miast w Czechach. Produkowano tu pończochy, dzianiny i różne tekstylia (ceskesvycarsko.cz). Do połowy XX wieku ludność była głównie niemiecka (Wikipedia CS). Miasto doświadczyło znacznego upadku po wysiedleniu niemieckich mieszkańców po II wojnie światowej. Liczba mieszkańców zmniejszyła się o połowę, a około 300 opuszczonych domów zostało wyburzonych (krasnalipa.cz). Lokalna okolica jest znana z typowych domów szkieletowych (krasnalipa.cz). W 2006 roku w miejscowości Krásná Lípa i jej okolicach odnowiono ścieżkę edukacyjną Köglera, która jest najstarszą na terytorium Czech (Tablica informacyjna).

Historyczne centrum Krásnej Lípy charakteryzuje się budynkami barokowymi i renesansowymi. Do ważnych zabytków należą kościół św. Piotra i Pawła, ratusz oraz inne historyczne budynki, które odzwierciedlają dziedzictwo kulturowe miasta.

Město Krásná Lípa je centrem Českého Švýcarska. Leží v nadmořské výšce 426 metrů (krasnalipa.cz) na horním toku Křinice na rozhraní Národního parku České Švýcarsko a Lužických hor (Wikipedia CS). Na rozloze 31,4 km² zde žije 3601 obyvatel (krasnalipa.cz). Německý název Krásné Lípy je Schönlinde. Místní části Krásné Lípy: Dlouhý Důl, Hely, Kamenná Horka, Krásná Lípa, Krásný Buk, Kyjov, Sněžná, Vlčí Hora, Zahrady (Wikipedia CS).

První písemná zmínka pochází z roku 1361. V polovině 16. století patřila k tolštejnskému panství, ale v roce 1573 byla prodána a připojena ke kamenickému panství (krasnalipa.cz). V 18. století se zde rozvíjela výroba a zpracování textilu (Wikipedia CS). Od roku 1870 je Krásná Lípa městem (krasnalipa.cz). Za Rakouska-Uherska byla Krásná Lípa jedním z nejprůmyslovějších a nejbohatších měst v Česku. Vyráběly se zde punčochy, pletené zboží a fungovaly zde různé textilní továrny (ceskesvycarsko.cz). Do poloviny 20. století bylo obyvatelstvo převážně německé (Wikipedia CS). K výraznému úpadku města došlo po odsunu německých obyvatel po druhé světové válce. Počet obyvatel klesl na polovinu a zbouráno bylo asi 300 opuštěných domů (krasnalipa.cz). Místní oblast je známá typickými podstávkovými (krasnalipa.cz). V Krásné Lípě a jejím okolí byla v roce 2006 obnovena Köglerova naučná stezka, která je nejstarší na českém území (Informační tabule).

Historické centrum Krásné Lípy je charakteristické barokními a renesančními stavbami. Mezi významné památky patří kostel svatého Petra a Pavla, radnice a další historické budovy, které odrážejí kulturní dědictví města.

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Stavby, Fotografie

Bzovík – pevnosť neďaleko Krupiny

skala
Hits: 2345

Pevnosť Bzovík je pôvodne benediktínsky, neskôr premonštrántsky kláštor z 12. storočia, ktorý bol prestavaný na pevnosť (Wikipedia). Bola to mohutná protiturecká pevnosť, ktorá vznikla prestavbou cisterciánskeho opátstva založeného okolo roku 1130 (slovakia.travel). Nachádza sa v Bzovickej pahorkatine, na Krupinskej planine (hrady-zamky.sk).

Pevnosť je príkladom stredovekej architektúry obrannej . Je postavená na kopci, čo jej poskytovalo výhodu voči útočníkom. Hlavnou súčasťou bola veža, ktorá slúžila nielen na obranu, ale aj ako symbol moci. Dnes je táto historická pamiatka centrom kultúrneho diania. Na nádvorí sa konajú rôzne , , umelecké . Slúži aj ako múzeum, kde návštevníci môžu objavovať históriu regiónu. Miesto poskytuje aj na rieku Hron.

The Bzovík Fortress was originally a Benedictine, later Premonstratensian monastery from the 12th century, which was rebuilt into a fortress (Wikipedia). It was a mighty anti-Turkish fortress, created by the reconstruction of a Cistercian abbey founded around 1130 (slovakia.travel). It is located in the Bzovík Hills, in the Krupina Mountains (-zamky.sk).

The fortress is an example of medieval defensive architecture. It is built on a hill, which provided it with an advantage against attackers. The main component was the tower, which served not only for defense but also as a symbol of power. Today, this historical monument is the center of cultural activities. Various events, concerts, and art exhibitions take place in the courtyard. It also serves as a museum where visitors can explore the region’s history. The location offers views of the Hron River as well.