Krajina, Slovenská krajina, Typ krajiny, Mestá, Slovenské, Mestá, Podunajsko

Devín – mestská časť Bratislavy

Hits: 8636

Devín leží pri sútoku riek Morava a Dunaj v nadmorskej výške 158 metrov nad morom. Na ploche 13.98 km2 tu žije 1382 obyvateľov. Maďarský názov pre Devín je Dévény, nemecký Theben. Nachádza sa tu zrúcanina hradu Devín, gotický kostol svätého Kríža – Panny Márie z druhej polovice 13. storočia a pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej vojny (Wikipedia).

Najstaršie osídlenie v Devíne je známe z neolitu – príchod neolitických roľníkov 5 000 – 3 500 rokov pred n. l. V staršej dobe železnej je zrejme najvýznamnejším objavom nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená v tom čase pestovaná pšenica dvojzrnná – Triticum dicoccum. V období mladšej doby železnej je územie späté s Keltami. V období 1. – 4. storočia bolo územie súčasťou opevňovacieho systému Limes Romanus, ako jedno z predhradí rímskeho Carnunta (sazp.sk). Koncom 1. storočia pred n. l.  sa tu usadzovali aj rímski obchodníci (Goláň et al.). Našli sa tu rímske mince (Richard Miške). V 1. storočí tu Rimania postavili strážnu stanicu, sídlila tu posádka légie z Carnunta. Po jej opustení v 4. storočí sa v nej usadili Slovania (Goláň et al.). Našli sa tu aj starogermánske urnové hroby (sazp.sk). Po Germánoch (najmä Markomanoch a Kvádoch) sa našiel staroveký chlieb. Podľa analýzy bol pšenično – ražný (hradiska.sk). Medzi prvé písomné zmienky o Devíne patri listina z roku 1237 pod názvom Villa Thebyn. Mestečko bolo poddané Devínskemu hradu. V roku 1568 získalo od cisára Maximiliána osamostatnenie a privilégia. V 16. storočí bolo významným trhovým miestom, existovali tu viaceré cechy: lodníkov, rybárov, hrnčiarov, obuvníkov a vinohradníkov. Prekvitalo pestovanie ovocia a zeleniny. V roku 1829 bola založená Dunajsko-paroplavebná spoločnosť. Devínu významne prospel v rokoch 1870 – 1890 Lafranconiho kameňolom, ktorý dodával kameň na reguláciu Dunaja. Vinice sa na území Devína spomínajú už v roku 1254, avšak Devín je známy ríbezľovým vínom, s výrobou ktorého začal v roku 1922 Alois Sonntag. Do konca druhej svetovej vojny tu žili Nemci, Maďari, Slováci, Židia aj Chorváti. Súčasťou Bratislavy je Devín od roku 1946 (devin.sk).


Devín is located at the confluence of the Morava and Danube rivers at an altitude of 158 meters above sea level. With an area of 13.98 km2, it is home to 1382 inhabitants. The Hungarian name for Devín is Dévény, and the German name is Theben. Here, you can find the ruins of Devín Castle, the Gothic Church of the Holy Cross – Virgin Mary from the second half of the 13th century, and a monument to the fallen heroes of World War I and II (Wikipedia).

The oldest settlement in Devín dates back to the Neolithic period – the arrival of Neolithic farmers 5,000 – 3,500 years BC. The most significant discovery from the early Iron Age is likely the finding of a grain pit containing originally stored einkorn wheat – Triticum dicoccum. The territory was associated with the Celts during the late Iron Age. From the 1st to the 4th century, the area was part of the Roman defensive system, the Limes Romanus, as one of the outposts of the Roman Carnuntum (sazp.sk). At the end of the 1st century BC, Roman traders also settled here. Roman coins were found here (Richard Miške). In the 1st century, the Romans built a guard station here, inhabited by a legion from Carnuntum. After its abandonment in the 4th century, Slavs settled in the area (Goláň et al.). Ancient Germanic urn graves were also found here (sazp.sk). An ancient loaf of bread was found, likely of wheat and rye (hradiska.sk). The earliest written mention of Devín dates back to a document from 1237 under the name Villa Thebyn. The town was subject to Devín Castle. In 1568, it gained independence and privileges from Emperor Maximilian. In the 16th century, it was a significant market town with various guilds: boatmen, fishermen, potters, shoemakers, and winemakers. The cultivation of fruits and vegetables flourished. In 1829, the Danube Steam Navigation Company was founded. Devín significantly benefited from Lafranconi’s quarry from 1870 to 1890, which supplied stone for the regulation of the Danube. Vineyards have been mentioned in the Devín area since 1254, but Devín is known for its currant wine, production of which began in 1922 by Alois Sonntag. Until the end of World War II, Germans, Hungarians, Slovaks, Jews, and Croats lived here. Devín has been part of Bratislava since 1946 (devin.sk).


Devín liegt an der Mündung der Flüsse Morava und Donau in einer Höhe von 158 Metern über dem Meeresspiegel. Auf einer Fläche von 13,98 km2 leben hier 1382 Einwohner. Der ungarische Name für Devín lautet Dévény und der deutsche Name ist Theben. Hier befinden sich die Ruinen der Burg Devín, die gotische Kirche des Heiligen Kreuzes – Jungfrau Maria aus der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts und ein Denkmal für die gefallenen Helden des Ersten und Zweiten Weltkriegs (Wikipedia).

Die älteste Siedlung in Devín stammt aus der Jungsteinzeit – der Ankunft neolithischer Bauern vor 5.000 bis 3.500 Jahren v. Chr. Die bedeutendste Entdeckung aus der frühen Eisenzeit ist wahrscheinlich der Fund einer Korngrube, die ursprünglich eingelagerten Emmer-Weizen enthielt – Triticum dicoccum. Das Gebiet war während der späten Eisenzeit mit den Kelten verbunden. Von 1. bis 4. Jahrhundert gehörte das Gebiet zum römischen Verteidigungssystem, dem Limes Romanus, als eine der Außenposten des römischen Carnuntum (sazp.sk). Am Ende des 1. Jahrhunderts v. Chr. ließen sich auch römische Händler hier nieder. Römische Münzen wurden hier gefunden (Richard Miške). Im 1. Jahrhundert errichteten die Römer hier eine Wachstation, in der eine Legion aus Carnuntum stationiert war. Nach ihrer Aufgabe im 4. Jahrhundert siedelten sich Slawen in der Gegend an (Goláň et al.). Hier wurden auch antike germanische Urnengräber gefunden (sazp.sk). Ein antikes Brot wurde gefunden, wahrscheinlich aus Weizen und Roggen (hradiska.sk). Die früheste schriftliche Erwähnung von Devín stammt aus einem Dokument von 1237 unter dem Namen Villa Thebyn. Die Stadt stand unter der Herrschaft von Devín Castle. Im Jahr 1568 erlangte sie Unabhängigkeit und Privilegien vom Kaiser Maximilian. Im 16. Jahrhundert war es eine bedeutende Marktstadt mit verschiedenen Zünften: Bootsfahrer, Fischer, Töpfer, Schuhmacher und Winzer. Der Anbau von Obst und Gemüse blühte auf. Im Jahr 1829 wurde die Donau-Dampfschifffahrtsgesellschaft gegründet. Devín profitierte von Lafranconis Steinbruch von 1870 bis 1890, der Steine für die Regulierung der Donau lieferte. Weinberge sind seit 1254 im Gebiet von

Devín erwähnt, aber Devín ist bekannt für seinen Johannisbeerenwein, dessen Produktion 1922 von Alois Sonntag begann. Bis zum Ende des Zweiten Weltkriegs lebten hier Deutsche, Ungarn, Slowaken, Juden und Kroaten. Devín gehört seit 1946 zu Bratislava (devin.sk).


Dévény a Morava és a Duna folyók összefolyásánál fekszik, 158 méteres tengerszint feletti magasságban. Területe 13,98 km2, és 1382 lakosa van. A Dévény magyar neve Dévény, a német neve pedig Theben. Itt található a Dévényi várnak a romja, a Szent Kereszt – Szűz Mária gótikus templom a 13. század második feléből és egy emlékmű az I. és II. világháborúban elesetteknek (Wikipédia).

Dévény legrégebbi települése a neolitikumból származik – a neolitikus földművesek érkezése 5.000 – 3.500 évvel ezelőtt. Az ókorban talált kenyérsütő gödör a legjelentősebb felfedezés az idősebb vaskorban, amelyben eredetileg tároltak kétszemű tönkölybúzát – Triticum dicoccum. A terület a keltákkal volt összekapcsolva a késő vaskorban. Az 1. és 4. század között a terület része volt a római védelmi rendszernek, a Limes Romanusnak, mint a római Carnuntum egyik elővárosa (sazp.sk). Kr. U. végén római kereskedők is letelepedtek itt. Római érméket találtak itt (Richard Miške). Az 1. században a rómaiak itt egy őrsállást építettek, amelyet egy legion telepített Carnuntumból. Feladását követően, a 4. században a területen szlávok telepedtek le (Goláň et al.). Itt is találtak ógermán urnatemetőket (sazp.sk). Az ókorban találtak egy kenyérféléket. Valószínűleg búzából és rozsból készült (hradiska.sk). A Dévény legrégebbi írásos említése egy 1237-es okiratból származik a Villa Thebyn néven. A város a Dévényi várhoz tartozott. 1568-ban kapott függetlenséget és kiváltságokat I. Maximilián császártól. A 16. században jelentős piaci város volt különböző céhekkel: hajóskapitányok, halászok, fazekasok, cipészek és borászok. Gyümölcs- és zöldségtermesztése virágzott. 1829-ben alapították a Dunai Gőzhajózási Társaságot. Dévény jelentős előnyre tett szert Lafranconi kőbányájából 1870 és 1890 között, amely kőt szállított a Duna szabályozásához. Szőlőültetvényekről már 1254 óta említés van Dévény területén, de Dévény a ribizlivirág boráról ismert, amelynek gyártását 1922-ben Alois Sonntag kezdte el. A második világháború végéig itt éltek németek, magyarok, szlovákok, zsidók és horvátok. Dévény 1946 óta része Bratislavának (devin.sk).


Literatúra

Goláň Karol, Kropilák Miroslav, Ratkoš Peter, Tibenský Ján, 1961: Československé dejiny, Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Osveta, 384 p, 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, p. 21.

Odkazy


TOP

Všetky

devin 189747

Krajina, Slovenská krajina, Obce, Slovenské, Orava, Oravské

Babín

Hits: 3054

Babín je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (Babynowo). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica dediny vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „zamrznuté roky“, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny mor, ktorý znamenal takmer zánik celej obce. 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci cholera a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do USA 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci fara, ku ktorej bola pričlenená obec Vasiľov (Wikipedia).


Babín is a village in Orava, situated at an altitude of 680 meters above sea level in the Orava Basin, at the foot of the Orava Magura, near the Hruštínska stream. It covers an area of 17.4 km2 and is home to 1400 residents. Valachians Jakub and his brother arrived in Babín in 1552. The first written mention of the village dates back to 1564 (Babynowo). Around 1625, there were about 23 families and 120 inhabitants living here. The village was devastated during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, there were 230 inhabitants, but half of the village burned down that year. The years 1716-1718 were „frozen years“ with poor harvests, leading to a decline in population. Tobacco trading began. In 1726, 20 families left for Slavonia and Croatia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which nearly wiped out the entire village, claiming 82 lives. In 1787, Babín was incorporated into the parish of Hruštín, along with Vaňovka. Cholera struck the village in 1831, claiming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 people lived in 148 houses. In 1906, 84 residents emigrated to the USA. The village burned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the village again. Since 1995, the village has had a parish, which also includes the village of Vasiľov (Wikipedia).


Babín to wieś na Orawie, położona na wysokości 680 metrów nad poziomem morza w Kotlinie Orawskiej, u stóp Magury Orawskiej, niedaleko potoku Hruštínska. Obejmuje obszar 17,4 km2 i zamieszkuje ją 1400 mieszkańców. W 1552 r. do Babína przybyli wołosi Jakub i jego brat. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1564 r. (Babynowo). Około 1625 roku mieszkało tutaj około 23 rodzin i 120 mieszkańców. Wieś została zniszczona podczas wojen kuruckich w 1683 roku. W 1715 roku mieszkało tu 230 mieszkańców, ale w tym roku połowa wsi spłonęła. Lata 1716-1718 były „zamrożonymi latami“ z biednymi plonami, co doprowadziło do spadku liczby ludności. Rozpoczęto handel tytoniem. W 1726 roku 20 rodzin wyjechało do Sławonii i Chorwacji. W 1739 roku Babín dotknęła dżuma, która prawie zniszczyła całą wioskę, pochłaniając 82 życia. W 1787 roku Babín został włączony do parafii w Hruštínie, razem z Vaňovką. Cholera dotknęła wioskę w 1831 roku, pochłaniając 18 ofiar, a ponownie w 1873 roku, pochłaniając 79 ofiar. W 1870 roku mieszkało w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 mieszkańców wyemigrowało do USA. Wieś spłonęła w 1923 roku. 23 kwietnia 1934 roku pożar ponownie nawiedził wioskę. Od 1995 roku wieś ma parafię, która obejmuje również wieś Vasiľov (Wikipedia).


Odkazy

babin 15749

Krajina, Slovenská krajina, Obce, Slovenské

Báb

Hits: 2878

Báb je z môjho pohľadu celkom útulná, tichá obec, ktorá je neďaleko od diaľnice.

Leží na Nitrianskej sprašovej pahorkatine, 19 km od Nitry. V katastri obce boli objavené žiarové hroby z laténskej doby. Začiatkom 11. storočia na Slovensku zakladali rytiersky rád mnísi templári, ktorých slovenský ľud menoval červení mnísi. Podľa ústneho podania oni mali byť zakladateľmi kostola v Bábe. Je tiež pravdepodobné, že už začiatkom 12. storočia postavili kláštor, pretože prvá písomná zmienka o Bábe je z roku 1156 v listine, ktorá je uložená v archíve Ostrihomskej kapituly. V roku 1241 spustošili Báb Tatári, obyvateľov vyvraždili. Začali sa tu usadzovať nemci. Od roku 1788 sa konal každoročne až do roku 1957 veľký bábsky jarmok, vždy 31. júla (obecbab.sk). Tradícia sa obnovila až v roku 2010. O obci žije okolo 1000 obyvateľov. V katastri obce je pod agátovým lesom vodná nádrž. Pri cintoríne sa nachádza lokalita výskytu hlaváčika jarného (Adonis vernalis) (wikipedia.sk). Báb vznikol v roku 1955 zlúčením Veľkého a Malého Bábu (e-obce.sk).


Báb is, from my perspective, quite a cozy, quiet village that is located not far from the highway.

It lies in the Nitrian Limestone Hills, 19 km from Nitra. In the village’s cadastral area, burial mounds from the La Tène period were discovered. In the early 11th century, the knightly order of the Templars, whom the Slovak people called „red monks,“ founded a church in Báb, according to oral tradition. It is also likely that they built a monastery as early as the beginning of the 12th century because the first written mention of Báb is from 1156 in a document stored in the archive of the Esztergom Chapter. In 1241, the Tatars devastated Báb, massacring the inhabitants. Germans began to settle here. From 1788 until 1957, a large fair took place annually in Báb, always on July 31 (obecbab.sk). The tradition was revived only in 2010. Around 1000 people live in the village. In the cadastral area of ​​the village, there is a reservoir beneath the agate forest. Near the cemetery is a site where the Adonis vernalis blooms (wikipedia.sk). Báb was formed in 1955 by the merger of Veľký and Malý Báb (e-obce.sk).


bab 20814

Krajina, Slovenská krajina, Neživé, Podunajsko, Stavby

Bratislavské mosty

Hits: 5678

TOP fotografie mostov v Bratislave

Most SNP

Donedávna sa po roku 1989 volal aj Nový most. Je to najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou (Wikipedia). Bol postavený v rokoch 1967 – 1972, je dlhý takmer 431 metrov, široký 21 a vysoký 95 metrov, váži 7 537 ton. Podľa projektu inžinierov Arpáda Tesára, Jozefa Zvaru a architektov Jozefa Lacka, Ladislava Kušníra a Ivana Slameňa. Kvôli jeho výstavbe bola zbúraná značná časť bratislavského podhradia, synagóga, vrátane historicky hodnotných častí Vydrice. Podobnú konštrukciu má aj menší Hainburský dunajský most. Na hlavici pylónu vo výške 85 metrov sa nachádza reštaurácia UFO a vyhliadková plošina. Ročne UFO navštívi 200 tisíc návštevníkov. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby (wikipedia.sk). Je postavený nad riekou Dunaj.


The SNP Bridge, until recently also called the New Bridge, is the largest single-pylon suspension bridge in the world (Wikipedia). It was constructed between 1967 and 1972, spanning almost 431 meters in length, 21 meters in width, and standing 95 meters tall, weighing 7,537 tons. The project was led by engineers Arpád Tesár and Jozef Zvara, along with architects Jozef Lacko, Ladislav Kušnír, and Ivan Slameň. Its construction resulted in the demolition of a significant portion of Bratislava’s lower town, including the synagogue and historically valuable parts of Vydrice. A similar design is found in the smaller Hainburg Danube Bridge. At the top of the pylon, at a height of 85 meters, there is a restaurant called UFO and an observation deck. UFO attracts 200,000 visitors annually. In 2001, it was declared the construction of the century in Slovakia in the category of bridge structures (wikipedia.sk). It spans the Danube River.

Odkazy



Most Lafranconi

Most Lafranconi je diaľničný most cez Dunaj, ktorý stavali v rokoch 1985 – 1991. Má celkovú dĺžku 761 metrov. Po oboch stranách sú lávky pre peších a cyklistov. Pôvodne sa mal volať Most Mládeže, napokon názov získal od niekdajšieho internátu Lafranconi, ktorý stál pri ľavom brehu Dunaja. Ten niesol meno talianskeho architekta Eneu Graziosa Lanfranconiho. Lafranocni je skomolenina jeho mena. Lanfranconi mapoval dunajskú vodnú cestu a zaoberal sa aj ochranou pre povodňami (wikipedia.sk).


The Lafranconi Bridge is a highway bridge across the Danube, constructed between 1985 and 1991. It has a total length of 761 meters. Pedestrian and cycling paths are located on both sides. Originally intended to be named the Youth Bridge, it ultimately acquired its name from the former Lafranconi dormitory located on the left bank of the Danube. This dormitory was named after the Italian architect Enea Grazioso Lanfranconi. Lafranconi is a variation of his name. Lanfranconi mapped the Danube waterway and also dealt with flood protection (wikipedia.sk).



Most Apollo

Apollo je most, ktorý sa predtým pracovne volal „Most Košická“. Nachádza sa v Bratislave medzi Prístavným mostom a Novým mostom. Vnútri je naozaj zaujímavý. Miestami až kozmicky. Predsa len pre nás väčšinu, čo sa nepohybujeme denne v mostoch, je to exotické prostredie. Isteže je v ňom často úzko, priestoru v ňom nie je veľa.


Apollo Bridge, previously known as the „Košická Bridge,“ is located in Bratislava between the Prístavný Bridge and the New Bridge. Inside, it is truly fascinating, almost cosmic in some places. For most of us who do not navigate bridges daily, it is an exotic environment. Of course, it can often feel cramped, as there is not a lot of space within it.



Cyklomost slobody z Devínskej Novej Vsi do Schlosshofu

Cyklomost slobody má svoju zaujímavú históriu. Verejnosť ho pôvodne chcela nazvať „Most Chucka Norrisa“.

Most splnil náročné požiadavky územia. Prísne boli rakúske environmentálne požiadavky, most je v chránenom území. Tvorí ho extrémne náročná, doposiaľ neoverená oceľová konštrukcia. Premosťuje rieku Morava. Je postavený v pôvodnej trase barokového mosta (vydavatelstvoeurostav.sk). Nemecky názov je Fahrradbrücke der Freiheit. Otvorený bol 22.9.2012 (Wikipedia). Autorom návrhu bol Ing. arch. Milan Beláček (devinskainak.sk). Za vlády Márie Terézie, v roku 1771 sa po prvý krát postavil oblúkový kamenný most cez rieku. Neskôr bol viackrát zničený a znovu obnovený (Wikipedia). V roku 1880 ho zničili ľadové kryhy a následne už nebol opravený (region-bsk.sk). Pri prácach boli nájdené pozostatky pôvodného mostného násypu a pôvodné pilóty (sme.sk). Most vedie ponad tieto historické časti. Most je vo výške 21.5 metra na riekou Morava, hmotnosť oceľovej konštrukcie mosta je 593 ton (devinskainak.sk). Pylóny nesmeli siahať nad úroveň lesa (sme.sk).

Historická mapa zobrazuje pôvodný Most Márie Terézie, ktorý od roku 1771 spájal Schlosshof a Devínsku Novú Ves. Tento bol po maďarskej revolúcii, rakúsko – pruskej vojne a bombardovaní za 2. svetovej vojny definitívne vyradený z prevádzky v roku 1949. Pozostatky kamennej časti mosta sú súčasťou mosta dodnes na rakúskej strane. Nový, Cyklomost slobody sa začal stavať 30.9.2011 a dostaval sa 27.6.2012. Celková dĺžka mosta s nájazdami je 955 metrov, dĺžka premostenia je 525 metrov. Prevýšenie prostrednej časti mosta je 4 metre, šírka mosta je 4 metre (Informačná tabuľa).


The Cycle Bridge of Freedom has an interesting history. Initially, the public wanted to name it the „Chuck Norris Bridge.“

The bridge had to meet demanding requirements due to strict Austrian environmental regulations, as it is located in a protected area. It consists of an extremely demanding, yet unverified steel structure. It spans the Morava River and is built in the original route of a baroque bridge (vydavatelstvoeurostav.sk). Its German name is Fahrradbrücke der Freiheit. It was opened on September 22, 2012 (Wikipedia). The design was created by Ing. arch. Milan Beláček (devinskainak.sk). During the reign of Maria Theresa in 1771, the first stone arched bridge over the river was built. It was later destroyed multiple times and rebuilt (Wikipedia). In 1880, it was destroyed by ice floes and was not repaired afterward (region-bsk.sk). During construction, remnants of the original bridge embankment and pilings were found (sme.sk). The bridge passes over these historical parts. It stands at a height of 21.5 meters above the Morava River, and the steel structure weighs 593 tons (devinskainak.sk). The pylons were not allowed to exceed the height of the forest (sme.sk).

A historical map shows the original Maria Theresa Bridge, which connected Schlosshof and Devínska Nová Ves from 1771. After the Hungarian revolution, the Austro-Prussian War, and bombing during World War II, it was definitively decommissioned in 1949. Remnants of the stone part of the bridge are still present on the Austrian side. The new Cycle Bridge of Freedom began construction on September 30, 2011, and was completed on June 27, 2012. The total length of the bridge, including access ramps, is 955 meters, with a span length of 525 meters. The elevation of the central part of the bridge is 4 meters, and the width is 4 meters (Information Board).



Odkazy

Starý most

bratislavske-mosty 342786

Krajina, Slovenská krajina, Obce, Slovenské, Orava, Oravské

Zákamenné – najľudnatejšia oravská obec

Hits: 1097

Zákamenné leží v Podbeskydskej brázde v Zákamenskej kotline. Miestne časti: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec. V roku 1659 tu žilo 418 obyvateľov (zakamenne.sk). Je najľudnatejšou obcou na Orave. Žije tu približne 5600 obyvateľov na 42.9 km2. Obec bola založená 28.7.1618 (Wikipedia). Osobnosti obce: Albín Bernaťák – tréner bežeckého lyžovanie, Anton Klimčík – katolícky kňaz a spisovateľ, Ján Vojtaššák – biskup, Martin Bajčičák – bežecký lyžiar, Milan Čič – slovenský právnik, učiteľ, politik, prvý predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky (zakamenne.sk).


Zákamenné is located in the Podbeskydská brázda (Podbeskydská Basin) in the Zákamenská kotlina (Zákamenné Basin). Local parts include: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec. In 1659, 418 inhabitants lived here (zakamenne.sk). It is the most populous village in Orava. There are approximately 5600 inhabitants living on 42.9 km2. The village was founded on 28.7.1618 (Wikipedia). Notable figures from the village include: Albín Bernaťák – cross-country skiing coach, Anton Klimčík – Catholic priest and writer, Ján Vojtaššák – bishop, Martin Bajčičák – cross-country skier, Milan Čič – Slovak lawyer, teacher, politician, the first president of the Constitutional Court of the Slovak Republic (zakamenne.sk).


Zákamenné leży w Kotlinie Zákamenskiej w Podbeskydskiej Kotlinie. Części miejscowe obejmują: Grúň, Mrzačka, Nižný koniec, Oravice, Podkamenné, Podkostol, Poriečie, Špitáľ, Vyšný koniec. W 1659 roku mieszkało tutaj 418 mieszkańców (zakamenne.sk). Jest to najludniejsza wioska na Orawie. Mieszka tu około 5600 osób na powierzchni 42,9 km2. Wioska została założona 28.7.1618 r. (Wikipedia). Znani mieszkańcy wioski to: Albín Bernaťák – trener narciarstwa biegowego, Anton Klimčík – ksiądz katolicki i pisarz, Ján Vojtaššák – biskup, Martin Bajčičák – narciarz biegowy, Milan Čič – słowacki prawnik, nauczyciel, polityk, pierwszy prezes Sądu Konstytucyjnego Republiki Słowackiej (zakamenne.sk).


Odkazy


zakamenne 19281