2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, TOP, V čase
Dych zimy v Považskom Inovci
Autor: Kornel Duffek
Keď sa Piešťanca opýtate, ktoré hory považuje za svoje, najčastejšie vám odpovie, že Považský Inovec. Malé Karpaty síce tiež majú svoj pôvab, ale predsa sú len ďalej. V prípade Považského Inovca však stačí prejsť Krajinský most a už môžete stúpať priamo do hôr. A nie sú to hocijaké hory – sú prešpikované históriou. Nájdete v nich skoro všetky kultúrne vrstvy – od pravekých lovcov až po starých Slovanov. Nachádza sa tu veľká koncentrácia románskych rotúnd, snáď najväčšia na území Slovenska, a zvyšky stredovekých hradov. A to sme ešte nehovorili o krásnych prírodných scenériách a krasových jaskyniach ako je Čertova pec.
Považský Inovec býva príťažlivý a zaujímavý nielen v plnom kvete, ale v každom ročnom období, zimu nevynímajúc. V čase, keď padnú na krajinu hmly a mrazy, a šoféri začínajú šomrať na rizikové počasie, vzniká v horách čosi rozprávkové – každý strom, konár, steblo, suchý list či ihlička sa obaľuje do bielych kryštálikov. Je to dych zimy, ktorý spravidla netrvá dlho. Preto musíte to divadlo prírody sledovať veľmi intenzívne, aby vám neunikol žiadny detail. Najkrajší pohľad na jemný srieň sa naskytne vtedy, keď zasvieti slnko. Často sa však stáva, že slnko svieti príliš intenzívne a vtedy biele kryštáliky začínajú opadávať a strácať – zrazu je po predstavení. Ešte šťastie, že máte pri sebe fotoaparát, s ktorým aspoň zlomok toho, čo ste videli, zachytili. Doma na displeji počítača zistíte, že to všetko nebol iba prelud, ale skutočnosť. A potom sa možno zamyslíte nad hravosťou a premenlivosťou prírody.
Je veľká vymoženosť pre každé mesto, keď má svoju rieku či svoje hory. Piešťany majú oboje. Váh a Považský Inovec. A ešte aj čosi navyše – termálne liečivé pramene.
When you ask someone from Piešťany which mountains they consider their own, most often they will tell you Považský Inovec. While the Small Carpathians also have their charm, they are a bit farther away. In the case of Považský Inovec, however, you just need to cross the Krajinský bridge, and you can start ascending right into the mountains. And these are not just any mountains — they are infused with history. You can find almost all cultural layers here, from prehistoric hunters to the ancient Slavs. There is a large concentration of Romanesque rotundas, perhaps the largest in Slovakia, and the remnants of medieval castles. And that’s not to mention the beautiful natural scenery and karst caves like Čertova pec.
Považský Inovec is attractive and interesting not only in full bloom but in every season, including winter. At the time when mists and frosts fall on the landscape, and drivers begin to complain about risky weather, something magical happens in the mountains — every tree, branch, stem, dry leaf, or needle is covered in white crystals. It’s the breath of winter, which usually doesn’t last long. Therefore, you have to intensely watch this nature play to not miss any detail. The most beautiful view of the delicate frost occurs when the sun shines. However, it often happens that the sun shines too intensely, and then the white crystals begin to fall and disappear, suddenly ending the performance. Luckily, you have a camera with you to capture at least a fraction of what you saw. At home on the computer screen, you realize that it was not just a prelude but a reality. And then, you might reflect on the playfulness and variability of nature.
It is a great advantage for any town to have its river or mountains. Piešťany has both. The Váh River and Považský Inovec. And even a little extra — thermal healing springs.
Odkazy
- Revue Piešťany – Zima 2010 – tento článok bol zverejnený s inými fotografiami v papierovej podobe
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2012, Biotopy, Časová línia, Doliny, Hory, Krajina, Orava, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny
Smutná dolina
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie
Beckovský hrad
Beckov postavili v polovici 13. storočia na mieste neskorogotického sídliska a veľkomoravského hradiska z 9. storočia (Zdroj: Informačná tabuľa). Je postavený na 70 metrov vysokom brale (pamiatky.net). Spomína sa už v Anonymovej kronike z prelomu 12, a 13. storočia (pramen.info), pod označením Blundus (bathory.sk). Patril ku obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy (Wikipedia). Koncom 13. storočia patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý ho aj dal prestavať. V roku 1388 sa dostal do rúk Ctiborovcom, ktorí okrem iného postavili gotickú kaplnku a cisternu, čím sa zo strážneho hradu stalo reprezentatívne šľachtické sídlo. Opevnený hrad bol útočiskom proti Turkom. Požiar v roku 1729 zapríčinil spustnutie hradu. Beckovské hradné vápencové tvrdošové bralo vzniklo selektívnou eróziou a denudáciou vážskej nivy na styku s obalovou sériou Považského Inovca. Vzhľadom na okolitý mierne modelovaný reliéf pôsobí monumentálne. Na úpätí hradného svahu je židovský cintorín z roku 1739 – 1785 (Zdroj: Informačná tabuľa). Beckovský hrad je jedným z najkrajších hradov, ktoré som kedy videl. Je národnou kultúrnou pamiatkou.
Archeologickým výskumom bolo doložené osídlenie areálu hradu a jeho okolia už v laténskej a rímskej dobe (1. storočie pred n.l). Za čias Veľkej Moravy tu stála pevnosť, ktorú neskôr vystriedalo župné sídlo a začiatkom 13. storočia hrad s podhradím a s kostolom zasväteným sv. Štefanovi. Najstaršie listinné pramene z rokov 1208 a 1226 spomínajú osadu Blundix, ležiacu zrejme pod kráľovským hradom. Hrad – castrum Bolonduch sa v písomných prameňoch vyskytuje až po roku 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Obecný úrad Beckov). Iné historické názvy Beckova sú Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). V histórii sa dôležitosť beckovského hradu a podhradskej osady výraznejšie prejavila už pri dobýjaní území Slovenska starými Maďarmi, keď sa ukázalo, že pevnosť patrila iba k niekoľko málo pevnostiam, o ktoré novoprichádzajúce kmene museli urputne bojovať (Kodoňová, 1997).
Stibor dal postaviť na hrade kaplnku, na ktorej vstupnom portáli bol tympanón s erbom Stiborovcov. Je to historicky prvé použitie svetského motívu na sakrálnej stavbe. Na jej oltári bola 180 cm vysoká gotická plastika Madony, ktorá sa svojím vypracovaním vyrovnala najkrajším v Európe. Dnes je v Koryčanoch pri Morave, kde je známa ako zázračná a uzdravujúca Čierna Madona (obroda.sk).
Povesť o Beckovi vraví, že Becko bol dvorný blázon vojvodcu Ctibora za vlády kráľa Žigmunda. Znamenite zabával svojho pána a jeho hostí až mu Ctibor sľúbil, že mu splní všetko o čo požiada. Becko zo žartu ukázal na neďaleké strmé skalisko, aby mu na ňom do roka a do dňa postavil hrad. Prekrásny hrad postavil a pomenoval ho podľa svojho dvorného blázna – Beckovom. Ctibor ho od Becka vraj odkúpil za toľko zlata, koľko Becko sám vážil (blogspot.sk).
Iná legenda hovorí o tom, že Stibor, ako hradný pán, zhodil zo skaly sluhu za to, že mu sluha chrániac svoje dieťa, zabil jeho obľúbeného psa. Sluha pri páde zo skaly ešte zakričal, že sa stretnú do roka a do dňa. Presne v tom čase hradného pána uštipla do oka vretenica a on slepý spadol do priepasti (valka.cz).
Beckov Castle was built in the mid-13th century on the site of a later Gothic settlement and a Great Moravian fortress from the 9th century (Source: Information board). It stands on a 70-meter-high cliff (pamiatky.net). It is mentioned in the Chronicle of Anonymus from the turn of the 12th and 13th centuries (pramen.info), under the name Blundus (bathory.sk). It belonged to the defensive system of castles even in the times of Great Moravia (Wikipedia). In the late 13th century, it belonged to Matúš Čák of Trenčín, who had it rebuilt. In 1388, it came into the hands of the Ctibor family, who, among other things, built a Gothic chapel and a cistern, transforming it from a guard castle into a representative noble residence. The fortified castle served as a refuge against the Turks. A fire in 1729 led to the abandonment of the castle. The Beckov Castle limestone hardpan was formed by selective erosion and denudation of the Váh river basin at the contact with the Považský Inovec overlay series. Given the gently modeled surrounding relief, it appears monumental. At the foot of the castle slope is a Jewish cemetery from 1739 – 1785 (Source: Information board). Beckov Castle is one of the most beautiful castles I have ever seen. It is a national cultural monument.
Archaeological research has documented settlement in the castle area and its surroundings in the La Tène and Roman periods (1st century BC). During the time of Great Moravia, there was a fortress here, later replaced by a county seat, and at the beginning of the 13th century, a castle with a bailey and a church dedicated to St. Stephen. The oldest written records from 1208 and 1226 mention the village of Blundix, likely located below the royal castle. The castle – castrum Bolonduch appears in written sources only after 1264 (Kodoňová M., 1998: Beckov, Beckov Municipal Office). Other historical names for Beckov include Blundus, Bolondoc (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Western Slovak Publishing Center in Bratislava), Blundix, Blonduch, Blondich, Bolonduch, Galancz sive Beczkow (voltek.cz). The importance of Beckov Castle and the subcastle settlement became more pronounced during the conquest of Slovak territories by the ancient Hungarians when it turned out that the fortress was one of the few strongholds that the newcomers had to fight hard for (Kodoňová, 1997).
Stibor had a chapel built on the castle, and its entrance portal had a tympanum with the Stibor family coat of arms. It is historically the first use of a secular motif on a sacred building. On its altar was a 180 cm tall Gothic sculpture of the Madonna, which, in its craftsmanship, rivaled the most beautiful ones in Europe. Today, it is in Koryčany near Moravia, where it is known as the miraculous and healing Black Madonna (obroda.sk).
The legend of Becko tells that Becko was the court jester of Duke Ctibor during the reign of King Sigismund. He entertained his lord and his guests so well that Ctibor promised to fulfill any wish Becko might have. Becko, jokingly, pointed to a nearby steep rock and asked Ctibor to build a castle on it within a year and a day. To everyone’s surprise, Ctibor built a beautiful castle, naming it Beckov after his court jester. Ctibor supposedly bought it from Becko for as much gold as Becko weighed (blogspot.sk).
Another legend says that Stibor, as the castle lord, threw a servant off a cliff because the servant, in protecting his child, killed Stibor’s favorite dog. The servant, falling from the cliff, shouted that they would meet again within a year and a day. Exactly at that time, the castle lord was stung in the eye by a gadfly, and he fell blind into the abyss (valka.cz).
Odkazy
- Ľuboslava Sedláková – Beckovský hrad pre rekonštrukciu úplne zatvorili, v Trenčíne o tom neuvažujú
- Mária Kodoňová – História hradu Beckov
- Dušan Jurčacko
- Milan Kráľ – Po Stiborovi zostal hrad, po Beckovi názov
- Hrad Beckov
- Ondrík a Veronika
- Igor Múdry
- Peter Černý – Beckovská hymna, Stanislava Kolesíková – Hymnická pieseň o Beckove, Lenka Mazalová – Beckov, Mária Nemčeková – Môj rodný, Pavol Pavlech – Beckov, Juraj Pavlík – Môj Beckov, Táňa Podhorská – Beckov, Pavol Strieženec – Domovina, Dana Obšutová – Beckov, Martina Řiháčková – Báseň o Beckove, Katarína Dedíková – Beckov, Jana Pavlovičová – O Beckove, Alexandra Lacková – Beckov, Natália Benková – Beckov, Barbora Opatová – Beckov, Nikola Jakušová – Báseň o Beckove, Veronika Martišová – Beckov, Šimon Kusenda – Báseň o Beckove, Gabriela Wilfertová – Beckov, David Wilfert – O Beckove, Natália Šprinclová – Beckov, Tereza Kolesíková – Beckov, Dominik Bandík – Beckov v obdobiach, Andrej Štefánik – Beckov, Terézia Kočiská – Dedinka, Miška Masariková – Beckov, Radoslava Čaňová – Obec Beckov, Katarína Tomášechová – Beckov, Miroslav Řiháček – O Beckove, Pavol Strieženec – Moja dedinka, Patrik Matyáš – Báseň o Beckove, Margaréta Martišová – Beckov, Anna Úradníčková – Skala vysoká, Kristína Krchnavá – Beckov, Natália Nožinová – Beckov, Simona Striežencová – Beckov, Tomáš Hazda – Beckov
- Pamiatky.net
- feudum.eu
- valka.cz
- skonline.sk
- obroda.sk
Use Facebook to Comment on this Post
2011-2015, 2012, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Orava, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny
Oravský hrad
Oravský hrad sa nachádza na strmom vápencovom brale nad obcou Oravský Podzámok, 112 metrov na riekou Orava. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Vznikol v 13-om storočí na mieste staršieho osídlenia pravdepodobne z doby okolo prelomu letopočtov. Prvá zmienka je z roku 1267 (muzeum.sk). Historici predpokladajú že ho začali stavať po v páde Tatárov na naše územie roku 1241 (orava-liptov.sk). Iné názvy: Oravský zámok, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). Mal viacero majiteľov, okrem iného Matúša Čáka Trenčianskeho, Mateja Korvína. V rokoch 1556 – 1621 Turzovci hrad prestavali a opevnili (Wikipedia). V roku 1800 vyhorel. Obnovili ho Pálfyovci a naposledy bol významne obnovený v rokoch 1953 – 1968 (muzeum.sk). V priestoroch hradu je expozície Oravského múzea. Na hrade sa nakrúcal Upír Nosferatu z roku 1922, filmy Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala, Láska na vlásku (planetslovakia.sk). Studňu na strednom hrade dal vyhĺbiť František Turzo v 16. storočí, bol hlboká 90 metrov (Plaček, Bóna). Počas celého roka sa na hrade konajú rôzne podujatia, napr. rozprávanie povestí a legiend o Oravskom hrade či Sokoliarsky deň (Ľubomír Motyčka).
Orava Castle is situated on a steep limestone cliff above the village of Oravský Podzámok, 112 meters above the Orava River. It is a national cultural monument, having originated in the 13th century on the site of an older settlement, likely dating back to the turn of the millennia. The first mention of the castle is from the year 1267 (muzeum.sk). Historians speculate that its construction began following the invasion of the Tatars into our territory in 1241 (orava-liptov.sk). Other names for the castle include Orava Castle, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). It had several owners, including Matúš Čák of Trenčín and Matthias Corvinus. Between 1556 and 1621, the Thurzos reconstructed and fortified the castle (Wikipedia). In 1800, it was ravaged by fire, but the Pálfys restored it, with significant renovations taking place from 1953 to 1968 (muzeum.sk). The castle houses exhibitions from the Orava Museum. Notably, the castle served as a filming location for the 1922 film Nosferatu, as well as movies like Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala, and Láska na vlásku (planetslovakia.sk). The well on the central courtyard, reaching a depth of 90 meters, was excavated by František Turzo in the 16th century (Plaček, Bóna). Throughout the year, various events take place at the castle, including storytelling sessions about legends and tales of Orava Castle and Falconry Day (Ľubomír Motyčka).
Zamek Orawski znajduje się na stromym klifie z wapienia ponad wsią Oravský Podzámok, 112 metrów nad rzeką Orawa. Jest to narodowe dziedzictwo kulturowe. Zbudowany został w XIII wieku na miejscu wcześniejszego osiedla, prawdopodobnie z okresu przełomu tysiącleci. Pierwsze wzmianki o zamku pochodzą z roku 1267 (muzeum.sk). Historycy spekulują, że jego budowę rozpoczęto po najazdach Tatarów na nasze terytorium w 1241 roku (orava-liptov.sk). Inne nazwy zamku to Zamek Orawski, castrum Arwa, castrum Arua (Zuzana Brezáková). Miał wielu właścicieli, w tym Matúša Čáka z Trenčína i Macieja Korwina. W latach 1556 – 1621 Thurzowie przebudowali i umocnili zamek (Wikipedia). W 1800 roku uległ pożarowi. Odbudowali go Pálfyowie, a ostatnie znaczące prace renowacyjne przeprowadzono w latach 1953 – 1968 (muzeum.sk). Zamek mieści ekspozycje Muzeum Orawskiego. Zamek był miejscem kręcenia filmu Nosferatu z 1922 roku, a także filmów takich jak Kráľ drozdia brada, Sokoliar Tomáš (Wikipedia), Adam Šangala i Láska na vlásku (planetslovakia.sk). Studnię na dziedzińcu głównym o głębokości 90 metrów wykopał František Turzo w XVI wieku (Plaček, Bóna). Przez cały rok w zamku odbywają się różne wydarzenia, w tym opowieści o legendach i historiach zamku Orawskiego czy Dzień Sokolnictwa (Ľubomír Motyčka).
Odkazy
- Dominanta Oravy púta už aj v noci
- Plaček Miroslav, Bóna Martin, 2007: Encyklopedie slovenských hradů, Libri, Praha, ISBN 978−80−7277−333−6
- John Marton
- Marek Šimoňák
- Ivan Farbrák
- Igor Múdry
- oravskemuzeum.sk