2006, 2006-2010, 2009, 2011-2015, 2013, Časová línia, Neživé, Stavby, Stavebné prvky, TOP

Steny

Hits: 2011

Ste­ny sú základ­ným sta­veb­ným prv­kov väč­ši­ny sta­vieb, ich úlo­hou je poskyt­núť opo­ru a odde­liť pries­tor. Naj­čas­tej­šie sa pri nich pou­ží­va teh­la, betón a dre­vo. Kľú­čo­vé sú pre izo­lá­ciu budov, pre ochra­nu pred von­kaj­ší­mi vplyv­mi. Na nie­kto­rých ste­nách sa rea­li­zu­je ume­nie stre­et art a gra­fit­ti. Tak sa zo stien môžu stať pôso­bi­vé ume­lec­ké die­la a sú vyjad­re­ním myš­lie­nok a názo­rov. Ste­ny sú aj kľú­čo­vý prvok pre dizajn, archi­tek­tú­ru. Far­ba, tex­tú­ra a mate­riál tvo­ria špe­ci­fic­kú atmo­sfé­ru. Otvo­re­né ste­ny sú dnes moder­né a pris­pie­va­jú ku otvo­re­nos­ti a vzduš­nos­ti priestoru.


Walls are fun­da­men­tal buil­ding ele­ments in most struc­tu­res, desig­ned to pro­vi­de sup­port and sepa­ra­te spa­ces. Com­mon­ly used mate­rials for walls inc­lu­de brick, conc­re­te, and wood. They play a cru­cial role in insu­la­ting buil­dings and pro­tec­ting them from exter­nal influ­en­ces. Some walls ser­ve as can­va­ses for stre­et art and graf­fi­ti, trans­for­ming them into impres­si­ve artis­tic works expres­sing vari­ous thoughts and opi­ni­ons. Walls also play a key role in design and archi­tec­tu­re, whe­re color, tex­tu­re, and mate­rial cre­a­te a dis­tinc­ti­ve atmo­sp­he­re. Open walls have beco­me a modern trend, con­tri­bu­ting to open­ness and airi­ness in inte­ri­or spaces.


2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Neživé, Umenie

Maľby

Hits: 5093

Člo­vek má hlad po este­ti­ke, po nie­čom, čo sa vry­je do našej duše a zane­chá nezma­za­teľ­nú sto­pu. Maľ­ba je jeden z naj­star­ších spô­so­bov ako sa člo­vek vyjad­ru­je, ako obja­vu­je krá­su a ako komu­ni­ku­je. Nie je to len spo­je­nie farieb, ale je to meta­fo­ra vnú­tor­né­ho sve­ta. Prvé prav­de­po­dob­ne boli jas­kyn­né maľ­by, kto­ré roz­prá­va­jú pra­dáv­ne prí­be­hy. Maj­strov­ské die­la rene­sanč­ných maj­strov, expre­si­onis­tov sú mos­tom medzi rea­li­tou a ima­gi­ná­ci­ou. Far­by majú svo­je jazy­ky, slo­vá nepot­re­bu­jú. Tvo­ria neví­da­né emó­cie, otvá­ra­jú okná do našej mys­le. Maľo­va­nie nie je len o výsled­ku, ale aj o pro­ce­se tvor­by. Šte­tec je perom a far­by sú pís­me­na­mi, plát­no je strán­kou prí­be­hu. Ten­to kre­a­tív­ny svet je pre umel­ca mies­tom slo­bo­dy a pre­zen­tá­cie svo­jej identity.

Maľ­ba aj zrkad­lom doby. Leonar­do da Vin­ci, Vin­cent van Gogh, Pab­lo Picas­so, Miche­lan­ge­lo Meri­si da Cara­vag­gio sa nezma­za­teľ­ne zapí­sa­li do dejín ume­nia, pre­siah­li hra­ni­ce svo­jej epo­chy a dot­kli sa srd­ca v kaž­dej dobe. V súčas­nos­ti, tak ako aj v minu­los­ti, dochá­dza ku zme­nám tech­no­ló­gií, pri­chá­dza na svet digi­tál­na maľ­ba, stre­et art. Pri­ná­ša to nové dimen­zie, nové mož­nos­ti. Ume­nie sa neus­tá­le vyví­ja, je živé až živo­číš­ne a pomer­ne dyna­mic­ké. Maľ­ba je vizu­ál­nym zážit­kom, a ak sa empa­tia pre­ne­sie, tak aj pono­re­ním do ľud­skej duše. Je to mno­ho­krát jazyk, kto­rý roz­um nechá­pe, ale srd­cu je to blíz­ke. Maľ­ba je svet plný fan­tá­zie, váš­ní a snov. Je výzvou pred­sta­vi­vos­ti, pozý­va nás aby sme obja­vi­li krá­su, je pri­po­mien­kou že ume­nie má byť súčas­ťou našej pri­ro­dze­nos­ti.


Human hun­ger for aest­he­tics, for somet­hing that will etch into our souls and lea­ve an inde­lib­le mark. Pain­ting is one of the oldest ways in which humans express them­sel­ves, dis­co­ver beau­ty, and com­mu­ni­ca­te. It is not just the blen­ding of colors; it is a metap­hor for the inner world. Like­ly, the first were cave pain­tings that tell ancient sto­ries. Mas­ter­pie­ces of Renais­san­ce and expres­si­onist artists ser­ve as a brid­ge bet­we­en rea­li­ty and ima­gi­na­ti­on. Colors have the­ir lan­gu­ages; they don’t need words. They cre­a­te unse­en emo­ti­ons, ope­ning win­do­ws into our minds. Pain­ting is not just about the result but also about the pro­cess of cre­a­ti­on. The brush is a pen, and colors are let­ters; the can­vas is a page of the sto­ry. This cre­a­ti­ve world is a pla­ce of fre­e­dom and a pre­sen­ta­ti­on of the artis­t’s identity.

Pain­ting is also a mir­ror of its time. Leonar­do da Vin­ci, Vin­cent van Gogh, Pab­lo Picas­so, Miche­lan­ge­lo Meri­si da Cara­vag­gio inde­lib­ly insc­ri­bed them­sel­ves in the his­to­ry of art, trans­cen­ding the boun­da­ries of the­ir epochs and tou­ching hearts in eve­ry era. Cur­ren­tly, as in the past, tech­no­lo­gi­cal chan­ges are occur­ring, giving birth to digi­tal pain­ting and stre­et art. It brings new dimen­si­ons, new possi­bi­li­ties. Art is cons­tan­tly evol­ving, ali­ve and quite dyna­mic. Pain­ting is a visu­al expe­rien­ce, and if empat­hy is trans­fer­red, it is also a dive into the human soul. It is often a lan­gu­age that the mind may not com­pre­hend, but it is clo­se to the heart. Pain­ting is a world full of fan­ta­sy, pas­si­on, and dre­ams. It chal­len­ges ima­gi­na­ti­on, invi­ting us to dis­co­ver beau­ty, ser­ving as a remin­der that art should be a part of our nature.


2005, Časová línia, Do roku 2005, Neživé, Umenie

Grafity

Hits: 32223

Gra­fi­ty sú čas­to spre­vá­dza­né kon­tro­ver­zia­mi, výraz­ný­mi názor­mi, ale gra­fi­ty sa sta­lo legi­tím­nou for­mou ume­nia. Jeho kore­ne sia­ha­jú ku his­to­ric­kým kres­bám z minu­los­ti. Moder­né gra­fi­ty zača­li vzni­kať v New Yor­ku v 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia. Vychá­dza z hip-​hopovej kul­tú­ry. V 70-​tych a 80-​tych rokoch sa gra­fi­ty sta­li výraz­ným zna­kom sub­kul­tú­ry a rebé­lie. Ume­lec­ké sku­pi­ny a jed­not­liv­ci svo­je die­la pod­pi­so­va­li pse­udo­ny­ma­mi. Časom sa táto kul­tú­ra šíri­la a v 90-​tych rokoch sa gra­fi­ty zača­li obja­vo­vať v galériách.

Gra­fi­ty vyjad­ru­jú rôz­ne sociál­ne, poli­tic­ké a kul­túr­ne témy. Sú čas­to for­mou pro­tes­tu, kri­ti­ky ale­bo jed­no­du­cho spô­so­bom, ako umel­ci komu­ni­ku­jú s verej­nos­ťou. Okrem toho slú­žia ako pros­trie­dok na vyjad­re­nie jedi­neč­nej ume­lec­kej iden­ti­ty a k vytvo­re­niu dis­ku­sie o mes­te a jeho dyna­mi­ke. V súčas­nos­ti umel­ci čas­to kom­bi­nu­jú rôz­ne tech­ni­ky a médiá, gra­fi­ty sa neus­tá­le vyví­ja­jú. Mno­hí umel­ci využí­va­jú túto for­mu ume­lec­ké­ho vyjad­re­nia aj na pod­po­ru verej­ných pro­jek­tov, a tým pris­pie­va­jú k este­ti­ke miest­nych komu­nít. Gra­fi­ty našli svo­je mies­to v ume­lec­kom sve­te, ich legi­tím­nosť je stá­le pred­me­tom dis­ku­sií. Nie­ke­dy sú pova­žo­va­né za nele­gál­ne, keď­že umel­ci maľu­jú na verej­ných ale­bo súkrom­ných objek­toch bez povo­le­nia. Gra­fi­ty môžu poško­diť verej­ný maje­tok, na dru­hej stra­ne pri­dá­va­jú cha­rak­ter a auten­ti­ci­tu mes­tám. Gra­fi­ty sú uzná­va­ným a rešpek­to­va­ným ume­lec­kým vyjadrením. 

V rám­ci otvo­re­nia kúpeľ­nej sezó­ny 2005Pieš­ťa­noch mali gra­fi­ťá­ci k dis­po­zí­cii ste­nu, na kto­rú pomo­cou spre­ja, nut­nej dáv­ky vdy­cho­va­nia, váš­ne a lásky.


Graf­fi­ti is often accom­pa­nied by con­tro­ver­sies, strong opi­ni­ons, but it has beco­me a legi­ti­ma­te form of art. Its roots tra­ce back to his­to­ri­cal dra­wings from the past. Modern graf­fi­ti began to emer­ge in New York in the 1960s, influ­en­ced by hip-​hop cul­tu­re. In the 70s and 80s, graf­fi­ti beca­me a pro­mi­nent sym­bol of sub­cul­tu­re and rebel­li­on. Artis­tic groups and indi­vi­du­als sig­ned the­ir works with pse­udo­nyms. Over time, this cul­tu­re spre­ad, and in the 1990s, graf­fi­ti star­ted appe­a­ring in galleries.

Graf­fi­ti expres­ses vari­ous social, poli­ti­cal, and cul­tu­ral the­mes. It is often a form of pro­test, cri­ti­cism, or sim­ply a way for artists to com­mu­ni­ca­te with the pub­lic. Addi­ti­onal­ly, it ser­ves as a means to express a uni­que artis­tic iden­ti­ty and sparks dis­cus­si­ons about the city and its dyna­mics. Nowa­da­ys, artists often com­bi­ne dif­fe­rent tech­ni­qu­es and media, and graf­fi­ti con­ti­nu­es to evol­ve. Many artists use this form of artis­tic expres­si­on to sup­port pub­lic pro­jects, con­tri­bu­ting to the aest­he­tics of local com­mu­ni­ties. Graf­fi­ti has found its pla­ce in the art world, but its legi­ti­ma­cy is still a sub­ject of deba­te. Some­ti­mes con­si­de­red ille­gal, as artists paint on pub­lic or pri­va­te pro­per­ty wit­hout per­mis­si­on, graf­fi­ti can dama­ge pub­lic pro­per­ty; on the other hand, it adds cha­rac­ter and aut­hen­ti­ci­ty to cities. Graf­fi­ti is a recog­ni­zed and res­pec­ted form of artis­tic expression.

As part of the ope­ning of the bat­hing sea­son in 2005 in Pieš­ťa­ny, graf­fi­ti artists had a wall at the­ir dis­po­sal, whe­re, using spray paint, they expres­sed them­sel­ves through a neces­sa­ry dose of inha­la­ti­on, pas­si­on, and love.


2006-2010, 2007, Časová línia, Neživé, Umenie

Drevorezba Františka Kaclíka

Hits: 8863

Otco­va dre­vo­rez­ba – Fran­tiš­ka Kaclíka


Fat­he­r’s Wood­car­ving – Fran­ti­šek Kaclík

2003, 2006-2010, 2009, Časová línia, Do roku 2005, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Turiec

Múzeum slovenskej dediny v Martine

Hits: 7308

Skan­zen v Mar­ti­ne je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou (muze​um​.sk). Nachá­dza sa v Jahod­níc­kych hájoch, na východ od mes­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Podá­va obraz ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, býva­nia a spô­so­bu živo­ta našich pred­kov z obdo­bia dru­hej polo­vi­ce 19. a prvej polo­vi­ce 20. sto­ro­čia z oblas­tí seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­skaOra­vy, Lip­to­va a Kysúc. A neskôr aj Tur­ca (muze​um​.sk). Prvý zámer výstav­by vzni­kol v roku 1930. Základ­ný kameň expo­zí­cie bol polo­že­ný v roku 1967. Sprí­stup­ne­ný bol v roku 1972 (muze​um​.sk). Od roku 2004 je v celo­roč­nej pre­vádz­ke (Wiki­pe­dia). V are­áli sa nachá­dza 143 objek­tov na plo­che 15.5 hek­tá­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od roku 1991 múze­um pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je podu­ja­tia s ukáž­ka­mi tra­dič­nej ľudo­vej výro­by, reme­siel, zvy­kos­lo­via a folk­ló­ru, napr. Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne a Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

K naj­po­zo­ru­hod­nej­ším stav­bám pat­rí zemian­ska usad­losť z Vyšné­ho Kubí­na z roku 1748. Je tu napr. kováčs­ka diel­ňa zo Suchej Hory, ole­já­reň z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, horá­reň a krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, sýp­ky a zemia­ko­vé jamy zo Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­ca a Dlhej nad Ora­vou, kapl­n­ka zo Bzín a Kru­šet­ni­ce, krč­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z roku 1811 (wordp​ress​.com), rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol z Rud­na z roku 1792, fila­gó­ria zo Slo­ven­ské­ho Prav­na, vozia­reň z Moš­kov­ca. Objekt z Tur­če­ka pred­sta­vu­je kar­pat­ských Nemcov z krem­nic­kej oblas­ti z kon­ca 30-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Súčas­ťou je Roma­no drom – Ces­ta Rómov, kto­rá je expo­zí­ci­ou Múzea kul­tú­ry Rómov na Slo­ven­sku (skon​li​ne​.sk).

Odka­zy


The Open-​Air Muse­um in Mar­tin is a folk exhi­bi­ti­on loca­ted in Jahod­níc­ke háje, east of the town of Mar­tin (Wiki­pe­dia). It pre­sents a por­tra­y­al of folk archi­tec­tu­re, hou­sing, and the way of life of our ances­tors from the second half of the 19th and the first half of the 20th cen­tu­ry in the nort­hwes­tern regi­ons of Slo­va­kia – Ora­va, Lip­tov, and Kysu­ce, and later also Turiec (muze​um​.sk). The ini­tial con­cept for its cons­truc­ti­on emer­ged in 1930, and the foun­da­ti­on sto­ne was laid in 1967. It was ope­ned to the pub­lic in 1972 (muze​um​.sk). Sin­ce 2004, it has been in year-​round ope­ra­ti­on (Wiki­pe­dia). The area encom­pas­ses 143 struc­tu­res on 15.5 hec­ta­res (skan​zen​mar​tin​.sk). Sin­ce 1991, the muse­um regu­lar­ly orga­ni­zes events fea­tu­ring demon­stra­ti­ons of tra­di­ti­onal folk pro­duc­ti­on, crafts, cus­toms, and folk­lo­re, such as Michal­ský jar­mok, Det­ská nede­ľa, Via­no­ce na dedi­ne, and Veľ­ká noc na dedi­ne (skon​li​ne​.sk).

Among the most notab­le buil­dings is the manor sett­le­ment from Vyšný Kubín dating back to 1748. Other struc­tu­res inc­lu­de a blacks­mith works­hop from Suchá Hora, an oil mill from Orav­ský Vese­lý, a moun­tain hut and inn from Orav­ská Pol­ho­ra, gra­na­ries, and pota­to pits from Sed­liac­ka Dubo­vá, Zuber­ca, and Dlhá nad Ora­vou, a cha­pel from Bzín and Kru­šet­ni­ca, and an inn from Orav­ská Pol­ho­ra built in 1811 (wordp​ress​.com). The Roman Cat­ho­lic church from Rud­no, cons­truc­ted in 1792, the fila­go­ria from Slo­ven­ské Prav­no, a car­ria­ge hou­se from Moš­ko­vec, and a buil­ding from Tur­ček repre­sen­ting Car­pat­hian Ger­mans from the Krem­ni­ca area in the late 1930s are also part of this impres­si­ve col­lec­ti­on. Addi­ti­onal­ly, the­re is Roma­no drom – The Road of the Roma, an expo­si­ti­on repre­sen­ting the Muse­um of Roma­ni Cul­tu­re in Slo­va­kia (skon​li​ne​.sk).”


Skan­zen w Mar­ti­nie to eks­po­zyc­ja etno­gra­ficz­na (muze​um​.sk). Znaj­du­je się w Jahod­níc­kich hájoch, na wschód od mias­ta Mar­tin (Wiki­pe­dia). Przed­sta­wia obraz ludo­wej archi­tek­tu­ry, miesz­kal­nict­wa i życia naszych przod­ków z okre­su dru­giej poło­wy XIX wie­ku i pier­ws­zej poło­wy XX wie­ku z obsza­rów północno-​zachodniej Sło­wac­ji – Ora­wy, Lip­to­wa i Kysu­cy. Później również z Tur­ca (muze​um​.sk). Pier­ws­za kon­cepc­ja budo­wy pows­ta­ła w 1930 roku. Kamień węgiel­ny eks­po­zyc­ji został poło­żo­ny w 1967 roku. Udos­tęp­ni­ony został w 1972 roku (muze​um​.sk). Od 2004 roku dzia­ła przez cały rok (Wiki­pe­dia). Na tere­nie znaj­du­je się 143 obiek­ty na powierzch­ni 15,5 hek­ta­ra (skan​zen​mar​tin​.sk). Od 1991 roku muze­um regu­lar­nie orga­ni­zu­je wydar­ze­nia z poka­za­mi tra­dy­cyj­ne­go rze­mi­osła ludo­we­go, rze­mi­osł, zwyc­za­jów i folk­lo­ru, takie jak Jar­mark Micha­ła, Dzie­ci­ęca Nie­dzie­la, Boże Naro­dze­nie na wsi i Wiel­ka­noc na wsi (skon​li​ne​.sk).

Do naj­bar­dziej nie­zwy­kłych budo­wli nale­ży zie­mia­nin usy­tu­owa­ny w Vyšný Kubín z 1748 roku. W skan­se­nie znaj­du­je się warsz­tat kowal­ski z Suchej Hory, ole­jar­nia z Orav­ské­ho Vese­lé­ho, huta i karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry, spich­ler­ze i piwni­ce z Sed­liac­kej Dubo­vej, Zuber­cy i Dłhej nad Ora­vou, kap­licz­ka z Bzí­na i Kru­šet­ni­ce, karcz­ma z Orav­skej Pol­ho­ry z 1811 roku (wordp​ress​.com), kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki z Rud­na z 1792 roku, fila­go­ria ze Slo­ven­ské­ho Prav­na, wozo­wnia z Moš­kov­ca. Obiekt z Tur­če­ka przed­sta­wia Kar­pac­kich Niem­ców z oko­lic Krem­ni­cy z końca lat 30. XX wie­ku. Częścią jest Roma­no drom – Dro­ga Romów, któ­ra jest eks­po­zyc­ją Muze­um Kul­tu­ry Romów na Sło­wac­ji (skon​li​ne​.sk).