Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Záhorie, Fotografie, Záhorské obce

Jablonové

skala
Hits: 285

Jablonové sa nachádza približne 30 kilometrov od Bratislavy, je súčasťou regiónu Záhorie a leží západnom úpätí Malých Karpát, v nadmorskej výške okolo 230 metrov (Wikipedia). V obci žije približne 1 400 obyvateľov (obecjablonove.sk). Prvá písomná zmienka o obci Jablonové pochádza z roku 1206 ​(e-obce.sk). Spomína sa pod názvom , a v roku 1231 je uvádzaná ako (sk.wikipedia.org). V minulosti obec patrila grófom zo Svätého a Pezinka, neskôr panstvu hradu Bratislava. Od 16. storočia bola v majetku a následne Pálffyovcov. Obec prežila rôzne historické , vrátane plienenia osmanskými vojskami v roku 1683 a vypálenia cisárskymi vojskami v roku 1708 ​(e-obce.sk). Názov pravdepodobne súvisí s výskytom jabloní (zahoracka.tv). Dominantou obce je rímskokatolícky , postavený v roku 1679 (facebook.com).

V minulosti sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom a domáckou výrobou – v okolí s piesčitou a kyslou pôdou pestovali s obmedzenou úrodou a popri tom vyrábali drevené náradie či , napríklad ručne vyrezávané , , maľovaný (zahoracka.tv). Už v 17. storočí existovala pri obci sklárska huta (zahoracka.tv). V 19. storočí sa nad Jablonovým začala ťažiť – dodnes sú dôkazom staré a štôlne v lokalitách , či vrch ​ (turistika.cz). Ťažba mangánu a pyritu prebiehala najmä krátko počas prvej svetovej a zanikla po roku 1918​ (montanistika.sk). V obci sa každoročne konajú tradičné na . Jablonové sa zapája do – tematický jesenný festival zameraný na a z nich (zahoracka.tv). V Jablonovom má dlhú tradíciu. Organizovaný šport sa datuje od roku 1953, keď vznikla telovýchovná pod názvom Sokol. V súčasnosti v obci funguje , ktorý má družstvá v rôznych vekových kategóriách (sk.wikipedia.org). V obci sa nachádza historický židovský cintorín, na ktorom sa zachovalo niekoľko starých náhrobných kameňov s hebrejskými nápismi (turistika.cz).

Jablonové is located approximately 30 kilometers from , is part of the region, and lies on the western foothills of the Little Carpathians, at an altitude of around 230 meters (). The village has approximately 1,400 inhabitants (obecjablonove.sk). The written mention of Jablonové dates back to 1206 (-obce.sk). was referred to as Jablam Terra, and in 1231, it was recorded as Hablan Villa (sk.wikipedia.org). In the past, the village belonged to the counts of and , and later to the Bratislava Castle estate. From the 16th century, it was owned by the Serédy family and later by the Pálffy family. The village witnessed various historical events, including plundering by Ottoman troops in 1683 and burning by imperial troops in 1708 (e-obce.sk). The name of the village is likely related to the presence of apple trees (zahoracka.tv). The dominant landmark of the village is the Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1679 (.com).

In the past, most of the inhabitants made a living from agriculture and handicrafts – due to the sandy and acidic soil, they cultivated crops with limited yields and also produced wooden tools and items, such as hand-carved washing plungers, wooden spoons, and painted furniture (zahoracka.tv). A glassworks existed near the village as early as the 17th century (zahoracka.tv). In the 19th century, manganese ore mining began near Jablonové – evidence of this activity can still be seen in the form of old mining heaps and tunnels in the areas of Skala, Lipníky, and Lipy Hill (.cz). The mining of manganese and pyrite was particularly active during World War I but ceased after 1918 (montanistika.sk). The village hosts traditional annual fair celebrations on the feast of St. Michael the Archangel. Jablonové also participates in the Apple Festival (Jablkové hodovanie), a seasonal autumn event focusing on apples and apple products (zahoracka.tv). Sports have a long tradition in Jablonové. Organized sports activities date back to 1953, when the Sokol physical education association was established. Today, the village is home to , a football club with teams in various age categories (sk.wikipedia.org). Jablonové also has a historical Jewish cemetery, where several old tombstones with Hebrew inscriptions have been preserved (turistika.cz).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, České mestá, Mestá, Česko, Severné Čechy, Fotografie

Chřibská – starodávna, kľukatá

skala
Hits: 2146

leží v najzápadnejšej časti Lužických hôr, v južnej časti Šluknovského výbežku. Je obklopené Kytlickou pahorkatinou, Lužických chrbátom a Jetřichovskými stenami. území Chránenej krajinnej a Labské a Národného parku . mesta: Chřibská, , , . Žije tu 1399 obyvateľov (mesto-chribska.cz). Prvá písomná zmienka je z roku 1352, avšak mesto existovalo podľa nápisu na kameni, už pre rokom 1144. Nemecký názov je , je slovanského pôvodu zo slova , vyjadruje . Súčasný názov je staročeský od slova – pahorok (mesto-chribska.cz). Dominantou je s farou a krížovou cestou, so štyrmi kaplnkami. Miestne je venované Chřibskej a jeho rodákovi Tadeášovi Haenkemu (Informačná tabuľa). 

Bola tu najstaršia sklárska huta v Strednej Európe, existovala už v roku 1414 (Alexandr Vanžura). Jej činnosť skončila v roku 2007 (Informačná tabuľa). Po roku 1946 tu dramaticky poklesol obyvateľov po odsune Nemcov. Znovuosídlenie nebolo úspešné. Opustené chátrali, boli ničené, aj mnoho z nich bolo zbúraných. Najviac v rokoch 1955, 1965 a 1967. Boli zbúrané súvislé poschodových a prakticky bolo zlikvidované aj námestie. Mnoho cenných ľudových domov. Mnoho týchto stavieb zachránili , ktorých počet takmer dosahuje počet trvalo žijúcich obyvateľov (mesto-chribska.cz). V mladosti tu žil (1714 – 1787), ktorého bol v rokoch 1722 – 1727 lesmajstrom na kamenickom panstve Kinských (Jiří Kühn).

V okolí a priamo v Chřibské rastú tisíce orchideí na podmáčaných lúkach, napr. na lúke a v prírodnej rezervácii  (Informačné letáky).

The town of Chřibská is located in the westernmost part of the Lusatian Mountains, in the southern part of the Šluknov Hook. is surrounded by the Kytlice Hills, Lusatian Ridge, and Jetřichovice Walls. The town lies within the Lusatian Mountains Protected Landscape Area, the Elbe Sandstone Protected Landscape Area, and the Bohemian Switzerland National Park. Its local districts are Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská, and Krásné Pole. It has a population of 1,399 inhabitants (mesto-chribska.cz). The written record dates back to 1352, although, according to an inscription on a stone, the town existed before 1144. The German name is Kreibitz, derived from the Slavic word Krzywycza, meaning a meandering stream. The current name is Old , derived from the word chřib, meaning hill (mesto-chribska.cz). The dominant feature of the town is the Church of St. George, along with its parish and the Stations of the Cross with four chapels. The local history museum is dedicated to Chřibská and its native, (information board).

Central ‚s oldest glassworks, established in 1414, operated here (). It ceased operations in 2007 (information board). After 1946, the population dramatically decreased due to the expulsion of Germans. Resettlement was unsuccessful; abandoned houses decayed, were vandalized, and many were demolished, especially in 1955, 1965, and 1967. Entire rows of multi-story buildings and even the town square were practically destroyed, along with many valuable houses. Numerous buildings were saved by weekend residents, whose number almost equals the permanent residents (mesto-chribska.cz). Christoph Willibald Gluck (1714–1787) lived here in his youth. His father served as the forestry manager for the Kinsky estate in from 1722 to 1727 (Jiří Kühn).

Thousands of orchids grow in the vicinity and directly in Chřibská, especially in wet meadows such as the Brodský meadow and the Marschnerova louka nature reserve (information leaflets).

Die Stadt Chřibská liegt im westlichsten Teil des Lausitzer Gebirges, im südlichen Teil des Schluckenauer Zipfels. Sie ist umgeben von der Kittlitzer Hügellandschaft, dem Lausitzer Kamm und den Dittersbacher Wänden. Das Gebiet liegt in den Schutzgebieten Lausitzer Gebirge, Elbsandsteingebirge und im Nationalpark Böhmische Schweiz. Stadtteile sind Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská und Krásné Pole. Die Stadt hat 1.399 Einwohner (mesto-chribska.cz). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1352, allerdings existierte die Stadt laut einer Inschrift auf einem bereits vor dem Jahr 1144. Der deutsche Name Kreibitz ist slawischen Ursprungs (Krzywycza) und bedeutet „mäandernder “. Der heutige Name ist alttschechisch und stammt vom Wort chřib („Hügel“) ab (mesto-chribska.cz). Dominierend ist die Kirche St. Georg mit Pfarrhaus und Kreuzweg mit vier Kapellen. Das örtliche Heimatmuseum widmet sich Chřibská und seinem berühmten Sohn Tadeáš Haenke (Informationstafel).

Hier befand sich die älteste Glashütte Mitteleuropas, bereits seit 1414 in Betrieb (Alexandr Vanžura). Ihre Tätigkeit wurde 2007 eingestellt (Informationstafel). Nach 1946 sank die Bevölkerungszahl dramatisch durch die Vertreibung der Deutschen. Die Wiederbesiedlung war nicht erfolgreich. Verlassene Häuser verfielen, wurden beschädigt und viele abgerissen, besonders in den Jahren 1955, 1965 und 1967. Ganze Häuserreihen und auch der Stadtplatz wurden weitgehend zerstört, darunter auch viele wertvolle Volksbauten. Viele Gebäude retteten Wochenendhausbesitzer, deren Zahl heute fast die der festen Einwohner erreicht (mesto-chribska.cz). Christoph Willibald Gluck (1714–1787) lebte hier in seiner Jugend. Sein Vater war von 1722 bis 1727 Oberförster auf der Herrschaft der Kinskys in Kamenice (Jiří Kühn).

In der Umgebung und direkt in Chřibská wachsen tausende Orchideen auf feuchten Wiesen, z.B. auf der Brodský-Wiese und im Naturschutzgebiet Marschnerova louka (Informationsblätter).

Miasto Chřibská leży w najbardziej na zachód wysuniętej części Gór Łużyckich, w południowej części Występu Šluknovskiego. Jest otoczone przez Pogórze Kytlickie, Grzbiet Łużycki i Skały Jetřichovickie. Miasto znajduje się na terenie Obszaru Chronionego Krajobrazu Gór Łużyckich, Obszaru Chronionego Krajobrazu Łabskich Piaskowców oraz Parku Narodowego Czeska Szwajcaria. Części miasta to Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská i Krásné Pole. Mieszka tu 1399 osób (mesto-chribska.cz). Pierwsza wzmianka pochodzi z 1352 roku, choć według inskrypcji na kamieniu miasto istniało już przed rokiem 1144. Niemiecka nazwa Kreibitz pochodzi od słowiańskiego Krzywycza i oznacza meandrujący potok. Obecna nazwa pochodzi od staroczeskiego słowa chřib (pagórek) (mesto-chribska.cz). Dominantą jest kościół św. Jerzego z plebanią i drogą krzyżową z czterema kapliczkami. Muzeum regionalne poświęcone jest Chřibskiej i Tadeášowi Haenkemu (tablica informacyjna).

Znajdowała się tu najstarsza huta szkła w Europie Środkowej, działająca już w 1414 roku (Alexandr Vanžura), zamknięta w 2007 roku (tablica informacyjna). Po 1946 dramatycznie zmniejszyła się liczba mieszkańców przez wysiedlenie Niemców. Ponowne zasiedlenie nie powiodło się. Opuszczone domy niszczały, były burzone szczególnie w latach 1955, 1965 i 1967. Uratowali je mieszkańcy sezonowi (mesto-chribska.cz). Młodość spędził tu Christoph Willibald Gluck (1714–1787), którego ojciec zarządzał lasami rodu Kinskich w latach 1722–1727 (Jiří Kühn).

W okolicy i w samym mieście rosną tysiące storczyków na wilgotnych łąkach, np. Brodský i Marschnerova louka (ulotki informacyjne).

Čeština (Česky): Město Chřibská leží v nejzápadnější části Lužických hor, v jižní části Šluknovského výběžku. Je obklopeno Kytlickou pahorkatinou, Lužickým hřbetem a Jetřichovickými stěnami. Nachází se na území Chráněné krajinné oblasti Lužické , CHKO a Národního parku . Místní části města jsou Chřibská, Dolní Chřibská, Horní Chřibská a Krásné Pole. Žije zde 1399 obyvatel (mesto-chribska.cz). První písemná zmínka pochází z roku 1352, avšak podle nápisu na kameni existovalo město již před rokem 1144. Německý název Kreibitz má slovanský původ od slova Krzywycza a znamená meandrující potok. Současný název je staročeský, odvozený od slova chřib (pahorek) (mesto-chribska.cz). Dominantou města je kostel svatého Jiří s farou a křížovou cestou se čtyřmi kaplemi. Místní vlastivědné muzeum je věnováno Chřibské a zdejšímu rodákovi Tadeáši Haenkemu (informační tabule).

Byla zde nejstarší sklářská huť ve střední Evropě, založená již roku 1414 (Alexandr Vanžura). Svoji činnost ukončila v roce 2007 (informační tabule). Po roce 1946 zde dramaticky poklesl počet obyvatel kvůli odsunu Němců. Znovuosídlení nebylo úspěšné; opuštěné domy chátraly, byly ničeny a mnoho z nich bylo zbořeno, zejména v letech 1955, 1965 a 1967. Byly zbořeny celé řady patrových domů a prakticky bylo zlikvidováno i náměstí, včetně mnoha cenných lidových staveb. Mnohé zachránili chalupáři, jejichž počet téměř dosahuje počtu trvale žijících obyvatel (mesto-chribska.cz). V mládí zde žil Christoph Willibald Gluck (1714–1787), jehož otec byl v letech 1722–1727 lesmistrem na kamenickém panství Kinských (Jiří Kühn).

V okolí a přímo v Chřibské rostou tisíce orchidejí na podmáčených loukách, například na louce u Brodských a v přírodní rezervaci Marschnerova louka (informační letáky).

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie, Fotografie

Zliechov

skala
Hits: 3215

sa nachádza v Zliechovskej hornatine, v centrálnej časti Strážovských vrchov, v kotline západnom úpätí Strážova. Leží v nadmorskej výške 603 metrov nad morom. Na ploche 54.38 km2 tu žije 596 obyvateľov. K obci patrí aj osada . Do roku 1960 bola súčasťou aj osada , pre tamojšiu sklársku huť sa tu varilo pivo. Obec bola počas 1. a 2. svetovej značne zničená a z veľkej časti vypálená. Mnoho obyvateľov odišlo po roku 1945 do Mostu pri Bratislave (Wikipedia). 

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1272 ako . Zliechov spadá do Území európskeho významu . Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, podomovým predajom, pláteníctvom, kožušníctvom, vyšívaním a pletením čepcov a pásov (zliechov.sk). Na východnom okraji obce sa nachádza (Wikipedia), ktorý je prírodnou pamiatkou. V obci je viacero chránených stromov. 27 metrov vysoký je 300 rokov starý, s obvodom kmeňa 720 cm. Dve majú 150 rokov, 15 metrov a obvody kmeňov 490 a 550 cm.  je z roku 1480. V interiéri bola neskorogotická z roku cca 1500, ktorá však bola v roku 1980 odcudzená (zliechov.sk). V prvej polovici 20. storočia bola medzi Zliechovom a Ilavou úzkorozchodná železnica (Wikipedia).  patrí k najkrajším na Slovensku, bol zdokumentovaný vo filme spieva a na fotografiách Karola Plicku (zliechov.sk). Každoročne sa tu v auguste koná hudobný festival (Wikipedia). Za účelom udržania a zachovania kultúrnych a prírodných zdrojov nášho územia bol v roku 2004 založený mikroregión – , do ktorého patrí aj obec Zliechov (zliechov.sk).

Zliechov is located in the Zliechov Highlands, in the central part of the Strážov Mountains, in a basin on the western slope of Strážov. lies at an elevation of 603 meters above sea level. With an area of 54.38 km2, the village is home to 596 residents. The settlement also includes the hamlet of Košecké Rovné. Until 1960, the village also encompassed the settlement of Gápel, known for its glassworks and brewery. During the 1st and 2nd World Wars, Zliechov suffered significant destruction and was largely burned down. Many residents left for after 1945 ().

The written mention of the village dates back to 1272 as terra Zlieho. Zliechov falls within the NATURA 2000 European Significant Areas. The inhabitants historically engaged in agriculture, cottage industry, weaving, furrier trade, embroidery, and crafting hats and belts (zliechov.sk). On the eastern edge of the village lies the Zliechov Swamp (Wikipedia), a natural monument. Several protected trees are found in the village, including a 27-meter-tall slender ash tree that is 300 years old, with a trunk circumference of 720 cm. Two willows, aged 150 years, stand at 15 meters with trunk circumferences of 490 and 550 cm. The Church of St. Lawrence dates back to 1480. Inside, there was a late Gothic statue of from around 1500, which was unfortunately stolen in 1980 (zliechov.sk). In the first half of the 20th century, a narrow-gauge railway connected Zliechov and (Wikipedia). The Zliechov costume is among the most beautiful in , documented in the film „“ and in photographs by (zliechov.sk). The annual Pustohlav music festival takes place in August (Wikipedia). In 2004, the microregion Magura – Strážov was established to preserve the cultural and natural resources of the area, of which Zliechov is a part (zliechov.sk).x

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Veľké Borové

skala
Hits: 2412

Obec leží okraji Chočských vrchov, neďaleko Kvačianskej a Prosieckej . Tvorí svojrázny goralský mikroregión s Malým Borovým a Hutami. Leží v nadmorskej výške 835 metrov nad morom. Na ploche 10.99 km2 žije 50 obyvateľov. Obec založili pravdepodobne v 16. storočí z Hornej Oravy. Prvá písomná zmienka je z roku 1646. Obyvatelia sa venovali výrobe skla v neďalekej sklárskej v . Okrem toho chovom oviec, poľnohospodárstvom. V roku 1910 tu žilo 670 obyvateľov (Wikipedia). Dňa 9. mája roku 1895 v blízkosti obce dopadol meteorit. Obyvatelia sa zaoberali aj predajom riečic a skla, a to najmä v Maďarsku, Juhoslávii a Poľsku. Mnohé ktoré boli v minulosti trvalobývané, sú v súčasnosti využívané ako na (orava-liptov.sk).

The village is situated on the edge of the Chočské ( Mountains), near the Kvačianska and Prosiecka Valleys. forms a distinctive Gorals micro-region with Malý Borový and Huty. It is located at an altitude of 835 meters above sea level. With an area of 10.99 km2, it is home to 50 residents. The village was likely founded by Gorals from the Upper region in the 16th century. The written mention is from 1646. The inhabitants were involved in glass production in the nearby glassworks in the village of Huty. In addition, they engaged in sheep farming and agriculture. In 1910, the village had 670 residents (). On May 9, 1895, a meteorite fell near the village. The residents were also involved in selling timber and glass, especially in Hungary, Yugoslavia, and . Many houses that were permanently inhabited in the past are currently used as recreational cottages (orava-.sk).

Krajina, Slovensko, Fotografie, Horehronie

Šumiac – kraj pri Kráľovej holi

skala
Hits: 2214

Obec je známa nielen svojou prírodou, ale aj historickými a kultúrnymi pamiatkami. V Šumiaci sa nachádza niekoľko chrámov a kaplniek, ktoré svedčia o bohatej histórii tejto . je obľúbeným miestom pre turistiku aj vďaka blízkosti Nízkych Tatier.

ploche 81.76 km2 tu žije 1310 obyvateľov (sumiac.sk), leží v nadmorskej výške 880 metrov nad morom (sumiac.sk). Obec vznikla ako poddanská panstva Muránskeho hradu v 15. storočí (sumiac.sk). Vznikla na valaskom práve, písomne je doložená v roku 1573 (najkrajsikraj.sk). Pôvodnými obyvateľmi boli (sumiac.sk). : , , , , ,  (sumiac.sk). Nemecký názov je  (Wikipedia). Názov obce je odvodený od lesov obklopujúcich obec a šumu bystrých vôd, napájajúcich koryto Hrona (Wikipedia). Obyvatelia sa venovali paseniu oviec, dobytka, neskôr spracovaniu dreva, výrobou poľnohospodárskeho náradia z dreva a šindľov (sumiac.sk). Nachádzala sa tu a sklárska huta (najkrajsikraj.sk). 

V polovici 18. storočia sa obyvatelia živili pálením dreveného uhlia (sumiac.sk). V roku 1828 žilo v Šumiaci v 158 1846 obyvateľov (najkrajsikraj.sk). V 19. storočí bola postavená železnica do Brezna a neskôr až do Červenej . Do roku 1954 patrili Šumiacu , , a . Od roku 1960 patrí k obci osada Červená (sumiac.sk). Dodnes sa tu zachovali drevené pod sedlovými strechami v otvorených dvoroch. Pitvory boli pôvodne studené, vykurovala sa len obielená izba zariadená účelovým nábytkom, pokrovcami a tkaninami (nizketatry.sk). V Šumiaci sa narodila spisovateľka  (Wikipedia). V Šumiaci vznikol 15.1.1957 folklórny súbor . Súbor absolvoval tisícky vystúpení po celom svete. Nahral desiatky piesní pre , účinkoval v mnohých filmoch (facebook).

The village is known not only for its nature but also for its historical and cultural landmarks. In Šumiac, there are several churches and chapels that bear witness to the rich history of this area. Šumiac is a popular destination for tourism, thanks in part to its proximity to the Low Tatras. Šumiac is a village with an area of 81.76 km2, and is home to 1310 residents, situated at an altitude of 880 meters above sea level. The village originated as a subject village of Castle in the 15th century and was established on Wallachian law, with written documentation dating back to 1573. The original inhabitants were Ruthenians. The historical names of the village include Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, and Sumiacó. The German name for the village is Königsberg bei Großrauschenbach. The name Šumiac is derived from the surrounding forests and the noise of clear waters feeding the River channel. The residents were traditionally involved in sheep and cattle grazing, later engaging in wood processing, the production of agricultural tools from wood, and shingle making. There was a sawmill and a glassworks in the village, and in the mid-18th century, the inhabitants earned a living by producing charcoal. In 1828, Šumiac had 158 houses with 1846 inhabitants.

In the 19th century, a railway was built to , and later extended to . Until 1954, the settlements of Nová Maša, Švábovka, Valkovňa, and Zlatno belonged to Šumiac. Since 1960, the settlement of Červená Skala has been part of the village. The village is known for its well-preserved wooden log houses with saddle roofs in open courtyards. Traditional houses had cold rooms; only the whitewashed room with purposeful furniture, metalware, and fabrics was heated. Notably, the writer Klára Jarunková was born in Šumiac. On January 15, 1957, the Šumiačan Ensemble was established, which has performed thousands of times worldwide, recorded numerous songs for Slovak Radio, and participated in many films.

Wieś jest znana nie tylko ze swojej przyrody, ale także z historycznych i kulturowych zabytków. W Šumiac znajduje się kilka kościołów i kaplic, które świadczą o bogatej historii tego obszaru. Šumiac to popularne miejsce turystyczne, również ze względu na bliskość Niskich Tatr. Na obszarze o powierzchni 81,76 km2 mieszka 1310 mieszkańców (sumiac.sk), leży na wysokości 880 metrów nad poziomem morza (sumiac.sk). Wieś powstała jako poddamska osada pod panowaniem zamku Muránsky w XV wieku (sumiac.sk). Powstała na prawie wołoskim i pisemnie udokumentowana została w 1573 roku (najkrajsikraj.sk). Pierwotnymi mieszkańcami byli Rusini (sumiac.sk). Historyczne nazwy to: Sumecz, Seomecz, Sumiacz, Sumjacz, Sumjaczska, Sumiacó (sumiac.sk). Niemiecka nazwa wsi to Königsberg bei Großrauschenbach (). Nazwa wsi pochodzi od lasów otaczających miejscowość i szumu bieżących wód, zasilających koryto Hrona (Wikipedia). Mieszkańcy zajmowali się wypasaniem owiec, bydła, później obróbką drewna, produkcją drewnianego narzędzi rolniczych i gontów (sumiac.sk). Istniała tu tartak i huta szkła (najkrajsikraj.sk).

W połowie XVIII wieku mieszkańcy utrzymywali się z wypalania drewna na węgiel drzewny (sumiac.sk). W 1828 roku w Šumiaci mieszkało w 158 domach 1846 mieszkańców (najkrajsikraj.sk). W XIX wieku zbudowano kolej do Brezna, a później aż do Červenej Skaly. Do 1954 roku Šumiac obejmował osady Nová Maša, Švábovka, Valkovňa i Zlatno. Od 1960 roku osada Červená Skala należy do wsi (sumiac.sk). Do dzisiaj zachowały się tu drewniane z bali pod siodłowymi dachami na otwartych podwórzach. Izby były pierwotnie zimne, ogrzewano tylko bielonym pomieszczeniem wyposażonym w meble, pokrycia i (nizketatry.sk). W Šumiaci urodziła się pisarka Klára Jarunková (Wikipedia). W Šumiaci 15 stycznia 1957 roku powstał zespół folklorystyczny Šumiačan. Zespół dał tysiące wystąpień na całym świecie. Nagrali dziesiątki piosenek dla Słowackiego Radia, występowali w wielu filmach ().