2011-2015, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Dolné Trhovište

skala
Hits: 1356

Dol­né Trho­viš­te je obec v okre­se Hlo­ho­vec (Wiki­pe­dia), v juho­zá­pad­nej čas­ti Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ny, v doli­ne Trho­višt­ské­ho poto­ka (regi​onh​lo​ho​vec​.sk). Na plo­che 10.06 km2 žije 637 oby­va­te­ľov, leží v nad­mor­skej výš­ke 180 met­rov nad morom. Je písom­ne dolo­že­ná od roku 1156 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy obce: Vasar, Vas­card, Wasard, Uuasard, Alsó Vas­sard, Unter Was­char­ditz, Dol­ne Was­sardc­ze, Dol­né Vašar­di­ce. V roku 1902 bola k obci pri­čle­ne­ná obec Jele­no­vá (regi​onh​lo​ho​vec​.sk).

V údo­lí poto­ka Gala­nov­ka medzi obca­mi Tep­lič­ky a Dol­né Trho­viš­te ležia pozos­tat­ky stre­do­ve­kej osa­dy z 12. – 13. sto­ro­čia a nále­zy pra­ve­kých mla­do­ka­men­ných nádob a kamen­ných nástro­jov z obdo­bia 4 000 rokov pred n. l.. V intra­vi­lá­ne obce v čas­ti Zla­tár­ky našli pozos­tat­ky osa­dy z doby latén­skej a doby rím­skej. V čas­ti Tur­ná sa našli objek­ty z mlad­šej doby kamen­nej. Iden­ti­fi­ko­va­ný bol ron­del v neoli­tic­kej osa­de. Kamen­né stav­by boli vybu­do­va­né nad údo­lím Trho­višt­ské­ho poto­ka ľud­mi Len­gy­el­skej kul­tú­ry 4 000 rokov pred n. l.. Pri­bliž­ne dve­sto met­rov juho­zá­pad­ne od kos­to­la sa nachá­dza­jú pozos­tat­ky kelt­ské­ho poh­re­bis­ka, kto­ré dokla­da­jú latén­ske síd­lis­ko a poh­re­bis­ko. V čas­ti Rúba­ni­ce a Pasien­ky sa našli pozos­tat­ky osa­dy z mlad­šej doby kamen­nej. Východ­ne od kos­to­la Svä­té­ho Jura­ja bola dolo­že­ná stre­do­ve­ká osa­da Vasar (Vas­card, Wasard). Kos­tol bol prav­de­po­dob­ne súčas­ťou pan­ské­ho dvor­ca. Pôvod­ne román­sky kos­tol posta­vi­li ešte pred tatár­skym vpá­dom – v prvej tre­ti­ne 13. sto­ro­čia. V roku 1855 v čas­ti Gala­no­vá posta­vi­li kaš­tieľ. Je mož­né, že na mies­te toh­to kaš­tie­ľa stá­la v stre­do­ve­ku kúria, mož­no Kyliá­nov dvor a trho­vé mies­to pod náz­vom Kylián­va­sar­dya (dol​ne​tr​ho​vis​te​.sk).

Dol­né Trho­viš­te is a vil­la­ge loca­ted in the Hlo­ho­vec Dis­trict (Wiki­pe­dia), in the sout­hwest part of the Nit­ra Hills, in the val­ley of the Trho­višt­ský stre­am (regi​onh​lo​ho​vec​.sk). With an area of 10.06 km², it is home to 637 resi­dents and is situ­ated at an ele­va­ti­on of 180 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge has his­to­ri­cal records dating back to the year 1156 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names for the vil­la­ge inc­lu­de Vasar, Vas­card, Wasard, Uuasard, Alsó Vas­sard, Unter Was­char­ditz, Dol­ne Was­sardc­ze, and Dol­né Vašar­di­ce. In 1902, the vil­la­ge of Jele­no­vá was anne­xed to Dol­né Trho­viš­te (regi​onh​lo​ho​vec​.sk).

In the val­ley of the Gala­nov­ka stre­am, bet­we­en the vil­la­ges of Tep­lič­ky and Dol­né Trho­viš­te, rem­nants of a medie­val sett­le­ment from the 12th-​13th cen­tu­ry have been dis­co­ve­red, along with fin­dings of pre­his­to­ric potte­ry and sto­ne tools dating back to 4,000 years BC. Wit­hin the vil­la­ge boun­da­ries, in the Zla­tár­ky part, rem­nants of a sett­le­ment from the La Tène and Roman peri­ods were found. In the Tur­ná part, struc­tu­res from the later Sto­ne Age were dis­co­ve­red, inc­lu­ding the iden­ti­fi­ca­ti­on of a ron­del in a Neolit­hic sett­le­ment. Sto­ne struc­tu­res built by peop­le of the Len­gy­el cul­tu­re 4,000 years BC were situ­ated abo­ve the Trho­višt­ský stre­am val­ley. App­ro­xi­ma­te­ly two hun­dred meters sout­hwest of the church, rem­nants of a Cel­tic burial ground were found, pro­vi­ding evi­den­ce of a La Tène sett­le­ment and burial site. In the Rúba­ni­ce and Pasien­ky parts, rem­nants of a sett­le­ment from the later Sto­ne Age were dis­co­ve­red. East of the Church of St. Geor­ge, a medie­val sett­le­ment named Vasar (Vas­card, Wasard) was docu­men­ted. The church was like­ly part of a manor hou­se. Ori­gi­nal­ly cons­truc­ted in the Roma­ne­sque sty­le, the church was built befo­re the Mon­gol inva­si­on, in the first third of the 13th cen­tu­ry. In 1855, a cast­le was erec­ted in the Gala­no­vá part. It is possib­le that a manor hou­se, per­haps Kyliá­nov dvor, and a mar­ket cal­led Kylián­va­sar­dya sto­od in the medie­val peri­od (dol​ne​tr​ho​vis​te​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Typ krajiny

Spišská Sobota – unikátna súčasť Popradu

skala
Hits: 3181

Spiš­ská Sobo­ta je dnes súčas­ťou Pop­ra­du. Je to veľ­mi pek­né mies­to, neveľ­ké, ale o to kraj­šie. Na nie­kto­rých domoch sú zacho­va­né typic­ké spiš­ské strechy.

V 12. sto­ro­čí vznik­la trho­vá osa­da Spiš­ská Sobo­ta, zrej­me na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka. Od posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia pat­ri­la k Spo­lo­čen­stvu spiš­ských Sasov. His­to­ric­ké náz­vy: Forum Sab­bat­hae, Sanc­tus Geor­gius, Mons Sanc­ti Geor­gii, Georgn­berg (spso​bo​ta​.szm​.com). Prí­cho­dom sas­kých Nemcov sa Spiš­ská Sobo­ta sta­la význam­ným mes­tom. Mest­ské prá­va má ude­le­né od roku 1271 od krá­ľa Šte­fa­na V.. Bola hos­po­dár­skym, admi­ni­stra­tív­nym stre­dis­kom, síd­lom cechov, obcho­dov, kul­tú­ry. Tak­mer celý stre­do­vek tu žilo 750 – 900 oby­va­te­ľov. V roku 1545 požiar zni­čil tak­mer polo­vi­cu námes­tia a vežu kos­to­la. V roku 1775 zho­re­lo celé mes­to, ale zno­vu sa posta­vi­lo. V 20. sto­ro­čí naras­ta­la výstav­ba aj počet oby­va­te­ľov. Od roku 1950 je Mest­skou pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou. Archi­tek­to­nic­ký a urba­nis­tic­ký ráz Spiš­skej Sobo­ty je rene­sanč­ný od roku 1775. Hlav­ný oltár Kos­to­la svä­té­ho Jura­ja je die­lom maj­stra Pav­la z Levo­če. Zná­mi rodá­ci: hoke­jis­ti Ľuboš Bar­teč­ko, Peter Bon­dra, Rado­slav Suchý (spso​bo​ta​.szm​.com). V 17. sto­ro­čí tu žila rez­bár­ska rodi­na Gros­sov­cov, sochá­ri Frid­rich a Ján Bro­koff. Medzi ďal­ších pat­ria: his­to­rik a špe­cia­lis­ta na goti­ku Anton Cyril Glatz, ces­to­va­teľ Tibor Szé­ke­ly (spso​bo​ta​.szm​.com), herec Ján Gal­lo­vič (Wiki​pe​dia​.sk). Od roku 1946 je Spiš­ská Sobo­ta mest­skou čas­ťou mes­ta Pop­rad (Wiki​pe​dia​.sk).

Spiš­ská Sobo­ta is now part of Pop­rad. It is a very char­ming pla­ce, not lar­ge in size but all the more beau­ti­ful. Some hou­ses still retain the typi­cal Spiš roofs.

In the 12th cen­tu­ry, the mar­ket sett­le­ment of Spiš­ská Sobo­ta emer­ged, like­ly on the site of an older for­ti­fi­ca­ti­on. From the last third of the 13th cen­tu­ry, it belo­n­ged to the Com­mu­ni­ty of Spiš Saxons. His­to­ri­cal names inc­lu­de Forum Sab­bat­hae, Sanc­tus Geor­gius, Mons Sanc­ti Geor­gii, Georgn­berg (spso​bo​ta​.szm​.com). With the arri­val of Saxon Ger­mans, Spiš­ská Sobo­ta beca­me a sig­ni­fi­cant town. It was gran­ted town pri­vi­le­ges in 1271 by King Step­hen V. It ser­ved as an eco­no­mic, admi­ni­stra­ti­ve cen­ter, and the seat of guilds, tra­de, and cul­tu­re. Almost the enti­re medie­val peri­od saw a popu­la­ti­on of 750 – 900 inha­bi­tants. In 1545, a fire des­tro­y­ed almost half of the squ­are and the church tower. In 1775, the enti­re town bur­ned down, but it was rebu­ilt. In the 20th cen­tu­ry, both cons­truc­ti­on and popu­la­ti­on num­bers grew. Sin­ce 1950, it has been a Muni­ci­pal Monu­ment Reser­ve. The archi­tec­tu­ral and urban cha­rac­ter of Spiš­ská Sobo­ta has been Renais­san­ce sin­ce 1775. The main altar of the Church of St. Geor­ge is the work of Mas­ter Paul of Levo­ča. Famous nati­ves inc­lu­de hoc­key pla­y­ers Ľuboš Bar­teč­ko, Peter Bon­dra, Rado­slav Suchý (spso​bo​ta​.szm​.com). In the 17th cen­tu­ry, the car­ving fami­ly Gros­sov­cov lived here, sculp­tors Frid­rich and Ján Bro­koff. Other notab­le indi­vi­du­als inc­lu­de his­to­rian and Got­hic spe­cia­list Anton Cyril Glatz, tra­ve­ler Tibor Szé­ke­ly (spso​bo​ta​.szm​.com), and actor Ján Gal­lo­vič (Wiki​pe​dia​.sk). Sin­ce 1946, Spiš­ská Sobo­ta has been a dis­trict of the city of Pop­rad (Wiki​pe​dia​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Zahraničie

Sučuraj – hvarské mestečko ležiace najbližšie ku chorvátskej pevnine

skala
Hits: 3228

Suču­raj leží na začiat­ku ostro­va Hvar. Len neďa­le­ko od Drve­ni­ku v Chor­vát­sku. Exis­tu­je už viac ako 2300 rokov. Prvý­mi zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Ilý­ri (sucu​raj​.com), pod­ľa nie­kto­rých pra­me­ňov tu mala svoj palác sláv­na ilýr­ska krá­ľov­ná Teuta (chor​vat​sko​.cz). Počas svo­jej his­tó­rie bol viac­krát zni­če­ný. Pat­ril Ilý­rom, Rímu, Chor­vát­sku, Benát­kam, Fran­cúz­sku, Rakús­ku, Talian­sku (sucu​raj​.com). Pome­no­va­nie obce je pod­ľa kos­to­la svä­té­ho Jura­ja z prvej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia. V blíz­kos­ti sú veľ­mi pek­né plá­že napr. Čes­mi­ni­ca, Bili­na, Per­na a Mlas­ka. Na naj­vý­chod­nej­šom cípe ostro­va Hvar sa nachá­dza maják (chor​vat​sko​.cz).

Suču­raj je prí­mor­ské, prí­stav­né mes­teč­ko na východ­nom okra­ji Hva­ru. Mes­to bolo zalo­že­né Grék­mi v 4. sto­ro­čí pred naším leto­poč­tom. Jeho pôvod­né meno je Faros. V Suču­ra­ji je mno­ho kamen­ných úzkych uli­čiek, tra­dič­ných obcho­dov, reštau­rá­cií s miest­nou kuchy­ňou. Je zná­my aj malý­mi plá­ža­mi s kriš­tá­ľo­vo čis­tým morom. Miest­ne oby­va­teľ­stvo sa venu­je rybo­lo­vu, vinoh­rad­níc­tvu a pes­to­va­niu oli­vov­ní­kov. Neza­bud­nu­teľ­ným zážit­kom je východ sln­ka pri Ostrič­ke. Toto odľah­lé mies­to ponú­ka nád­her­ný výhľad na otvo­re­né more.

Suču­raj is loca­ted at the begin­ning of the island of Hvar, not far from Drve­nik in Cro­atia. It has a his­to­ry of over 2300 years. The first kno­wn inha­bi­tants were the Illy­rians (sucu​raj​.com), and accor­ding to some sour­ces, the famous Illy­rian que­en Teuta had her pala­ce here (chor​vat​sko​.cz). Throug­hout its his­to­ry, Suču­raj has been des­tro­y­ed seve­ral times. It belo­n­ged to Illy­ria, Rome, Cro­atia, Veni­ce, Fran­ce, Aus­tria, and Ita­ly (sucu​raj​.com). The name of the vil­la­ge comes from the church of Saint Geor­ge from the first half of the 14th cen­tu­ry. Near­by, the­re are beau­ti­ful bea­ches such as Čes­mi­ni­ca, Bili­na, Per­na, and Mlas­ka. On the eas­tern­most cape of the island of Hvar, the­re is a light­hou­se (chor​vat​sko​.cz).

Suču­raj is a coas­tal, har­bor town on the eas­tern edge of Hvar. The town was foun­ded by the Gre­eks in the 4th cen­tu­ry BC. Its ori­gi­nal name is Faros. In Suču­raj, the­re are many nar­row sto­ne stre­ets, tra­di­ti­onal shops, and res­tau­rants with local cuisi­ne. It is also kno­wn for small bea­ches with crystal-​clear waters. The local popu­la­ti­on is enga­ged in fis­hing, viti­cul­tu­re, and oli­ve cul­ti­va­ti­on. An unfor­get­tab­le expe­rien­ce is the sun­ri­se at Oštrič­ka. This remo­te loca­ti­on offers a beau­ti­ful view of the open sea.

Suču­raj se nala­zi na počet­ku oto­ka Hva­ra, neda­le­ko od Drve­ni­ku u Hrvat­skoj. Posto­ji već više od 2300 godi­na. Prvo­bit­ni pozna­ti sta­nov­ni­ci bili su Ili­ri (sucu​raj​.com), pre­ma nekim izvo­ri­ma ovd­je je ima­la svo­ju pala­ču slav­na ilir­ska kral­ji­ca Teuta (chor​vat​sko​.cz). Tije­kom svo­je povi­jes­ti bio je više puta uniš­ten. Pri­pa­dao je Ili­ri­ma, Rimu, Hrvat­skoj, Vene­ci­ji, Fran­cus­koj, Aus­tri­ji, Ita­li­ji (sucu​raj​.com). Ime mjes­ta potje­če od crkve sve­tog Jur­ja iz prvog dije­la 14. stol­je­ća. U bli­zi­ni se nala­ze vrlo lije­pe pla­že poput Čes­mi­ni­ca, Bili­na, Per­na i Mlas­ka. Na najis­toč­ni­jem rtu oto­ka Hva­ra nala­zi se svje­ti­onik (chor​vat​sko​.cz).

Suču­raj je pri­mor­ski, luka grad na istoč­nom rubu oto­ka Hva­ra. Grad su osno­va­li Grci u 4. stol­je­ću pri­je Kris­ta. Nje­go­vo izvor­no ime je Faros. U Suču­ra­ju ima mno­go uskih kame­nih uli­či­ca, tra­di­ci­onal­nih trgo­vi­na i res­to­ra­na s lokal­nom kuhin­jom. Tako­đer je poznat po malim pla­ža­ma s kris­tal­no čis­tim morem. Lokal­no sta­nov­ni­štvo bavi se ribo­lo­vom, vinog­ra­dar­stvom i uzgo­jem mas­li­na. Neza­bo­ra­van doživl­jaj je izla­zak sun­ca kod Oštrič­ke. Ovo udal­je­no mjes­to pru­ža pre­kra­san pog­led na otvo­re­no more.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Zahraničie

Drvenik – mestečko na Makarskej riviére

skala
Hits: 3779

Drve­nik je malé mes­teč­ko na Makar­skej rivi­é­re v Chor­vát­sku. V blíz­kos­ti sa nachá­dza­jú dva záli­vy Doln­ja Vala a Gorn­ja Vala, polo­os­trov Pel­je­šac a ostrov Hvar. Z Drve­ni­ku cho­dí tra­jekt na Hvar do obce Suču­raj a na ostrov Kor­ču­la. Nad Drve­ni­kom je poho­rie Rilič (chor​vat​sko​-drve​nik​.wz​.cz). Na sever od obce sa nachá­dza­jú zvyš­ky veže s obran­ný­mi múr­mi zo 17. sto­ro­čia. V obci sa nachá­dza gotic­ký kos­tol svä­té­ho Jura­ja (drve​nik​-makar​ska​.com).

Drve­nik sa nachá­dza sa v blíz­kos­ti zná­mej­ších des­ti­ná­cií a je ide­ál­nym mies­tom pre tých, kto­rí hľa­da­jú pokoj­nej­šiu a oddy­cho­vú dovolenku.

Drve­nik is a small town on the Makar­ska Rivie­ra in Cro­atia. Near­by, the­re are two bays, Doln­ja Vala and Gorn­ja Vala, the Pel­je­šac Penin­su­la, and the island of Hvar. From Drve­nik, the­re is a fer­ry to the vil­la­ge of Suču­raj on Hvar and to the island of Kor­ču­la. Abo­ve Drve­nik, you­’ll find the Rilič moun­tain ran­ge (chor​vat​sko​-drve​nik​.wz​.cz). To the north of the town, the­re are rem­nants of a tower with defen­si­ve walls from the 17th cen­tu­ry. The vil­la­ge is home to the Got­hic church of St. Geor­ge (drve​nik​-makar​ska​.com).

Drve­nik is loca­ted near more well-​known des­ti­na­ti­ons and is an ide­al pla­ce for tho­se see­king a quie­ter and rela­xing vacation.

Drve­nik je malo mjes­to na Makar­skoj rivi­je­ri u Hrvat­skoj. U bli­zi­ni se nala­ze dva zal­je­va, Doln­ja Vala i Gorn­ja Vala, polu­otok Pel­je­šac i otok Hvar. Iz Drve­ni­ka pola­zi tra­jekt za Hvar do mjes­ta Suču­raj i na otok Kor­ču­la. Iznad Drve­ni­ka se uzdi­že pla­ni­na Rilič (chor​vat​sko​-drve​nik​.wz​.cz). Na sje­ve­ru od mjes­ta nala­ze se osta­ci kule s obram­be­nim zidi­na­ma iz 17. stol­je­ća. U mjes­tu se nala­zi gotič­ka crkva sve­tog Jur­ja (drve​nik​-makar​ska​.com).

Drve­nik se nala­zi u bli­zi­ni pozna­ti­jih des­ti­na­ci­ja i ide­al­no je mjes­to za one koji tra­že mir­ni­ji i opuš­ta­ju­ći odmor.

Use Facebook to Comment on this Post