Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Jablonové

skala
Hits: 115

Jab­lo­no­vé sa nachá­dza pri­bliž­ne 30 kilo­met­rov od Bra­ti­sla­vy, je súčas­ťou regi­ó­nu Záho­rie a leží na západ­nom úpä­tí Malých Kar­pát, v nad­mor­skej výš­ke oko­lo 230 met­rov (Wiki­pe­dia). V obci žije pri­bliž­ne 1 400 oby­va­te­ľov (obec​jab​lo​no​ve​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o obci Jab­lo­no­vé pochá­dza z roku 1206​(e‑obce.sk). Spo­mí­na sa pod náz­vom Jab­lam Ter­ra, a v roku 1231 je uvá­dza­ná ako Hab­lan Vil­la (sk​.wiki​pe​dia​.org). V minu­los­ti obec pat­ri­la gró­fom zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ka, neskôr pan­stvu hra­du Bra­ti­sla­va. Od 16. sto­ro­čia bola v majet­ku rodi­ny Seré­dy a násled­ne Pálf­fy­ov­cov. Obec pre­ži­la rôz­ne his­to­ric­ké uda­los­ti, vrá­ta­ne plie­ne­nia osman­ský­mi voj­ska­mi v roku 1683 a vypá­le­nia cisár­sky­mi voj­ska­mi v roku 1708 (e‑obce.sk). Názov obce prav­de­po­dob­ne súvi­sí s výsky­tom jab­lo­ní (zaho​rac​ka​.tv). Domi­nan­tou obce je rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Micha­la archan­je­la, posta­ve­ný v roku 1679 (face​bo​ok​.com).

V minu­los­ti sa väč­ši­na oby­va­te­ľov živi­la poľ­no­hos­po­dár­stvom a domác­kou výro­bou – v oko­lí s pies­či­tou a kys­lou pôdou pes­to­va­li plo­di­ny s obme­dze­nou úro­dou a pop­ri tom vyrá­ba­li dre­ve­né nára­die či pred­me­ty, naprí­klad ruč­ne vyre­zá­va­né pies­ty na pra­nie, vare­chy, maľo­va­ný náby­tok (zaho​rac​ka​.tv). Už v 17. sto­ro­čí exis­to­va­la pri obci sklár­ska huta (zaho​rac​ka​.tv). V 19. sto­ro­čí sa nad Jab­lo­no­vým zača­la ťažiť man­gá­no­vá ruda – dodnes sú dôka­zom sta­ré ban­ské hal­dy a štôl­ne v loka­li­tách Ska­la, Lip­ní­ky či vrch Lipy​(turis​ti​ka​.cz). Ťaž­ba man­gá­nu a pyri­tu pre­bie­ha­la naj­mä krát­ko počas prvej sve­to­vej voj­ny a zanik­la po roku 1918​(mon​ta​nis​ti​ka​.sk). V obci sa kaž­do­roč­ne kona­jú tra­dič­né hodo­vé sláv­nos­ti na svia­tok svä­té­ho Micha­la archan­je­la. Jab­lo­no­vé sa zapá­ja do podu­ja­tia Jabl­ko­vé hodo­va­nie – tema­tic­ký jesen­ný fes­ti­val zame­ra­ný na jabl­ká a pro­duk­ty z nich (zaho​rac​ka​.tv). V Jab­lo­no­vom má šport dlhú tra­dí­ciu. Orga­ni­zo­va­ný šport sa datu­je od roku 1953, keď vznik­la telo­vý­chov­ná jed­no­ta pod náz­vom Sokol. V súčas­nos­ti v obci fun­gu­je fut­ba­lo­vý klub ŠK Jab­lo­no­vé, kto­rý má druž­stvá v rôz­nych veko­vých kate­gó­riách (sk​.wiki​pe​dia​.org). V obci sa nachá­dza his­to­ric­ký židov­ský cin­to­rín, na kto­rom sa zacho­va­lo nie­koľ­ko sta­rých náhrob­ných kame­ňov s heb­rej­ský­mi nápis­mi (turis​ti​ka​.cz).

Jab­lo­no­vé is loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 30 kilo­me­ters from Bra­ti­sla­va, is part of the Záho­rie regi­on, and lies on the wes­tern foot­hills of the Litt­le Car­pat­hians, at an alti­tu­de of around 230 meters (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge has app­ro­xi­ma­te­ly 1,400 inha­bi­tants (obec​jab​lo​no​ve​.sk). The first writ­ten men­ti­on of Jab­lo­no­vé dates back to 1206 (e‑obce.sk). It was refer­red to as Jab­lam Ter­ra, and in 1231, it was recor­ded as Hab­lan Vil­la (sk​.wiki​pe​dia​.org). In the past, the vil­la­ge belo­n­ged to the counts of Svä­tý Jur and Pezi­nok, and later to the Bra­ti­sla­va Cast­le esta­te. From the 16th cen­tu­ry, it was owned by the Seré­dy fami­ly and later by the Pálf­fy fami­ly. The vil­la­ge wit­nes­sed vari­ous his­to­ri­cal events, inc­lu­ding plun­de­ring by Otto­man tro­ops in 1683 and bur­ning by impe­rial tro­ops in 1708 (e‑obce.sk). The name of the vil­la­ge is like­ly rela­ted to the pre­sen­ce of app­le tre­es (zaho​rac​ka​.tv). The domi­nant land­mark of the vil­la­ge is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Micha­el the Archan­gel, built in 1679 (face​bo​ok​.com).

In the past, most of the inha­bi­tants made a living from agri­cul­tu­re and han­dic­rafts – due to the san­dy and aci­dic soil, they cul­ti­va­ted crops with limi­ted yields and also pro­du­ced wooden tools and items, such as hand-​carved was­hing plun­gers, wooden spo­ons, and pain­ted fur­ni­tu­re (zaho​rac​ka​.tv). A glas­sworks exis­ted near the vil­la­ge as ear­ly as the 17th cen­tu­ry (zaho​rac​ka​.tv). In the 19th cen­tu­ry, man­ga­ne­se ore mining began near Jab­lo­no­vé – evi­den­ce of this acti­vi­ty can still be seen in the form of old mining heaps and tun­nels in the are­as of Ska­la, Lip­ní­ky, and Lipy Hill (turis​ti​ka​.cz). The mining of man­ga­ne­se and pyri­te was par­ti­cu­lar­ly acti­ve during World War I but cea­sed after 1918 (mon​ta​nis​ti​ka​.sk). The vil­la­ge hosts tra­di­ti­onal annu­al fair celeb­ra­ti­ons on the feast of St. Micha­el the Archan­gel. Jab­lo­no­vé also par­ti­ci­pa­tes in the App­le Fes­ti­val (Jabl­ko­vé hodo­va­nie), a sea­so­nal autumn event focu­sing on app­les and app­le pro­ducts (zaho​rac​ka​.tv). Sports have a long tra­di­ti­on in Jab­lo­no­vé. Orga­ni­zed sports acti­vi­ties date back to 1953, when the Sokol phy­si­cal edu­ca­ti­on asso­cia­ti­on was estab­lis­hed. Today, the vil­la­ge is home to ŠK Jab­lo­no­vé, a foot­ball club with teams in vari­ous age cate­go­ries (sk​.wiki​pe​dia​.org). Jab­lo­no­vé also has a his­to­ri­cal Jewish ceme­te­ry, whe­re seve­ral old tomb­sto­nes with Heb­rew insc­rip­ti­ons have been pre­ser­ved (turis​ti​ka​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Ľudia, Piešťanské reportáže, Podujatia, Považské, Reportáže, Slovenské, Šport, Športové, Technické

Silvester v Piešťanoch

skala
Hits: 2978

Sil­ves­ter sa v Pieš­ťa­noch, čo si ja pamä­tám zvy­čaj­ne osla­vo­val aj ​“ofi­ciál­nym – veľ­kým” ohňos­tro­jom. Naj­mä v minu­los­ti sa odpa­ľo­val naj­mä z bre­hov Váhu, zhru­ba v úrov­ni kúpa­lis­ka EVA. Pre­to väč­ši­na divá­kov sa naň poze­ra­la z Kolo­nád­ne­ho mos­tu. Malo to svo­je čaro, aj ohni­vé efek­ty nad vodou boli v takom­to pro­stre­dí kraj­šie. V roku 2010 sa ohňos­troj odpa­ľo­val zo stre­chy Aupar­ku, v uzav­re­tej zástav­be. Čo bolo dosť nešťast­né roz­hod­nu­tie. Výhľad naň bol naozaj obme­dze­ný a jeho poten­ciál sa razom zní­žil. Men­šie ohňos­tro­je pre­bie­ha­li aj v roku 2010 a aj v minu­los­ti na rôz­nych mies­tach po celom meste.

Sil­ves­trov­ský beh v Pieš­ťa­noch je jed­ným z naj­star­ších a najp­res­tíž­nej­ších bežec­kých podu­ja­tí na Slo­ven­sku, s boha­tou his­tó­ri­ou sia­ha­jú­cou až do roku 1965. Kaž­do­roč­ne sa koná 30. decem­bra na kúpeľ­nom ostro­ve, pri­čom tra­sa vedie cez pieš­ťan­ské mos­ty – Kolo­ná­do­vý a Kra­jin­ský. Ten­to beh sa stal neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou špor­to­vé­ho kalen­dá­ra mes­ta a láka bež­cov aj zo zahra­ni­čia. Myš­lien­ka uspo­ria­dať Sil­ves­trov­ský beh v Pieš­ťa­noch vznik­la na jeseň roku 1965, keď tra­ja nad­šen­ci atle­ti­ky – Anton Javor­ka, Wal­ter Sch­warz a Fran­ti­šek Raš­la – roz­hod­li zor­ga­ni­zo­vať prvý roč­ník toh­to podu­ja­tia. Inšpi­ro­va­li sa popu­lár­nym Sil­ves­trov­ským behom v bra­zíl­skom Sao Pau­le. Prvý roč­ník sa konal 30. decem­bra 1965 a zúčast­ni­lo sa ho 30 pre­te­ká­rov. Odvte­dy sa podu­ja­tie koná kaž­do­roč­ne, s výnim­kou nie­koľ­kých pre­stá­vok (sil​ves​trov​sky​beh​.sk).

Sil­ves­trov­ský beh ponú­ka nie­koľ­ko kate­gó­rií pre rôz­ne veko­vé a výkon­nost­né sku­pi­ny. Hlav­ná trať má dĺž­ku 10 kilo­met­rov a je cer­ti­fi­ko­va­ná Slo­ven­ským atle­tic­kým zvä­zom. Pre menej skú­se­ných bež­cov je pri­pra­ve­ná 4‑kilometrová trať. Okrem toho sú súčas­ťou podu­ja­tia aj det­ské behy. Pre tých, kto­rí pre­fe­ru­jú tímo­vý duch, je k dis­po­zí­cii šta­fe­to­vý beh na 10 kilo­met­rov, kde sa môžu zapo­jiť tímy s maxi­mál­ne pia­ti­mi člen­mi (sil​ves​trov​sky​beh​.sk). Pre­zen­tá­cia pre­te­ká­rov pre­bie­ha v Kúpeľ­nom dome Napo­le­on na kúpeľ­nom ostro­ve. Účast­ní­ci majú k dis­po­zí­cii šat­ne, spr­chy a mož­nosť využiť von­kaj­ší bazén s ter­mál­nou vodou na kúpa­lis­ku Eva. Kaž­dý pre­te­kár po dobe­hnu­tí do cie­ľa obdr­ží účast­níc­ku medai­lu na pamiat­ku (sil​ves​trov​sky​beh​.sk). V roku 2024 bol zazna­me­na­ný rekord­ný počet účast­ní­kov, keď sa kapa­ci­ta tisíc pre­te­ká­rov napl­ni­la ešte pred podu­ja­tím. V abso­lút­nom pora­dí zví­ťa­zil Matúš Huj­sa s časom 32:54 minú­ty (pnky​.sk). Počas behu sa vypi­je pri­bliž­ne 270 lit­rov tep­lé­ho čaju a na jeho hlad­kom prie­be­hu sa podie­ľa oko­lo 63 dob­ro­voľ­ní­kov (face​bo​ok​.com).

New Yea­r’s Eve in Pieš­ťa­ny, as I remem­ber, was usu­al­ly celeb­ra­ted with an ​“offi­cial – grand” fire­works disp­lay. In the past, it was most­ly laun­ched from the banks of the Váh River, app­ro­xi­ma­te­ly at the level of the EVA swim­ming pool. The­re­fo­re, most spec­ta­tors wat­ched it from the Colon­na­de Brid­ge. It had its charm, and the fie­ry effects over the water were more beau­ti­ful in such a set­ting. In 2010, the fire­works were laun­ched from the roof of the Aupark in a clo­sed area. This was quite an unfor­tu­na­te deci­si­on. The view was real­ly limi­ted, and its poten­tial was sig­ni­fi­can­tly redu­ced. Smal­ler fire­works disp­la­ys also took pla­ce in 2010 and in the past at vari­ous loca­ti­ons across the city.

The New Yea­r’s Eve Run in Pieš­ťa­ny is one of the oldest and most pre­sti­gi­ous run­ning events in Slo­va­kia, with a rich his­to­ry dating back to 1965. It is held annu­al­ly on Decem­ber 30th on the Spa Island, with the rou­te cros­sing the Pieš­ťa­ny brid­ges – the Colon­na­de Brid­ge and the Coun­try Brid­ge. This run has beco­me an inse­pa­rab­le part of the city­’s sports calen­dar and att­racts run­ners even from abro­ad. The idea to orga­ni­ze the New Yea­r’s Eve Run in Pieš­ťa­ny was con­ce­i­ved in the autumn of 1965 when three athle­tics ent­hu­siasts – Anton Javor­ka, Wal­ter Sch­warz, and Fran­ti­šek Raš­la – deci­ded to hold the first edi­ti­on of this event. They were ins­pi­red by the popu­lar New Yea­r’s Eve Run in São Pau­lo, Bra­zil. The first edi­ti­on took pla­ce on Decem­ber 30th, 1965, with 30 com­pe­ti­tors. Sin­ce then, the event has been held annu­al­ly, with a few excep­ti­ons (sil​ves​trov​sky​beh​.sk).

The New Yea­r’s Eve Run offers seve­ral cate­go­ries for dif­fe­rent age and per­for­man­ce groups. The main cour­se is 10 kilo­me­ters long and is cer­ti­fied by the Slo­vak Athle­tics Asso­cia­ti­on. For less expe­rien­ced run­ners, a 4‑kilometer cour­se is pre­pa­red. Addi­ti­onal­ly, the event inc­lu­des chil­dre­n’s races. For tho­se who pre­fer team spi­rit, a 10-​kilometer relay race is avai­lab­le, allo­wing teams with up to five mem­bers to par­ti­ci­pa­te (sil​ves​trov​sky​beh​.sk). Com­pe­ti­tor regi­stra­ti­on takes pla­ce at the Napo­le­on Spa Hou­se on the Spa Island. Par­ti­ci­pants have access to chan­ging rooms, sho­wers, and the oppor­tu­ni­ty to use the out­do­or ther­mal water pool at the Eva swim­ming pool. Each par­ti­ci­pant rece­i­ves a com­me­mo­ra­ti­ve medal upon finis­hing the race (sil​ves​trov​sky​beh​.sk). In 2024, a record num­ber of par­ti­ci­pants was recor­ded when the capa­ci­ty of one thou­sand com­pe­ti­tors was fil­led even befo­re the event. Matúš Huj­sa won the ove­rall ran­king with a time of 32:54 minu­tes (pnky​.sk). During the race, app­ro­xi­ma­te­ly 270 liters of hot tea are con­su­med, and about 63 volun­te­ers ensu­re its smo­oth prog­ress (face​bo​ok​.com).

Sil­ves­ter wur­de in Pieš­ťa­ny, sowe­it ich mich erin­ne­re, übli­cher­we­i­se mit einem ​„offi­ziel­len – gro­ßen“ Feuer­werk gefe­iert. Beson­ders in der Ver­gan­gen­he­it wur­de es meis­tens von den Ufern der Waag abge­fe­uert, unge­fähr auf Höhe des Sch­wimm­bads EVA. Daher sahen die meis­ten Zus­chau­er es von der Kolon­na­denb­rüc­ke aus. Es hat­te sei­nen beson­de­ren Char­me, und die Lich­tef­fek­te über dem Was­ser waren in einer sol­chen Umge­bung noch schöner. Im Jahr 2010 wur­de das Feuer­werk vom Dach des Auparks in einer gesch­los­se­nen Umge­bung abge­fe­uert. Dies war eine ziem­lich unglück­li­che Ents­che­i­dung. Die Sicht darauf war wirk­lich ein­gesch­ränkt, und sein Poten­zial wur­de sofort gemin­dert. Kle­i­ne­re Feuer­wer­ke fan­den eben­falls im Jahr 2010 und auch in der Ver­gan­gen­he­it an vers­chie­de­nen Orten in der Stadt statt.

Der Sil­ves­ter­lauf in Pieš­ťa­ny ist eines der ältes­ten und pre­sti­get­räch­tigs­ten Lau­fe­vents in der Slo­wa­kei, mit einer rei­chen Ges­chich­te, die bis ins Jahr 1965 zurück­re­icht. Er fin­det jähr­lich am 30. Dezem­ber auf der Kurin­sel statt, wobei die Strec­ke über die Piešťany-​Brücken – die Kolon­na­denb­rüc­ke und die Lan­desb­rüc­ke – führt. Die­ser Lauf ist ein unver­zicht­ba­rer Teil des Sport­ka­len­ders der Stadt gewor­den und zieht auch Läu­fer aus dem Aus­land an. Die Idee, den Sil­ves­ter­lauf in Pieš­ťa­ny zu orga­ni­sie­ren, ents­tand im Herbst 1965, als drei Leichtathletik-​Enthusiasten – Anton Javor­ka, Wal­ter Sch­warz und Fran­ti­šek Raš­la – besch­los­sen, die ers­te Aus­ga­be die­ser Verans­tal­tung abzu­hal­ten. Sie lie­ßen sich vom popu­lä­ren Sil­ves­ter­lauf in São Pau­lo, Bra­si­lien, ins­pi­rie­ren. Die ers­te Aus­ga­be fand am 30. Dezem­ber 1965 mit 30 Teil­neh­mern statt. Seit­dem wird die Verans­tal­tung jähr­lich abge­hal­ten, mit weni­gen Aus­nah­men (sil​ves​trov​sky​beh​.sk).

Der Sil­ves­ter­lauf bie­tet meh­re­re Kate­go­rien für vers­chie­de­ne Alters- und Leis­tungsg­rup­pen. Die Haupts­trec­ke ist 10 Kilo­me­ter lang und vom Slo­wa­kis­chen Leich­tat­hle­tik­ver­band zer­ti­fi­ziert. Für weni­ger erfah­re­ne Läu­fer steht eine 4‑Kilometer-​Strecke zur Ver­fügung. Zusätz­lich umfasst die Verans­tal­tung auch Kin­der­lä­u­fe. Für die­je­ni­gen, die den Team­ge­ist bevor­zu­gen, gibt es einen Staf­fe­lwett­be­werb über 10 Kilo­me­ter, bei dem Teams mit bis zu fünf Mitg­lie­dern teil­neh­men kön­nen (sil​ves​trov​sky​beh​.sk). Die Regis­trie­rung der Teil­neh­mer erfolgt im Napoleon-​Kurhaus auf der Kurin­sel. Den Teil­neh­mern ste­hen Umk­le­i­de­rä­u­me, Dus­chen und die Mög­lich­ke­it zur Nut­zung des Außen­bec­kens mit Ther­ma­lwas­ser im Sch­wimm­bad Eva zur Ver­fügung. Jeder Teil­neh­mer erhält nach dem Zie­le­in­lauf eine Erin­ne­rungs­me­dail­le (sil​ves​trov​sky​beh​.sk). Im Jahr 2024 wur­de eine Rekor­dzahl an Teil­neh­mern ver­ze­ich­net, als die Kapa­zi­tät von tau­send Läu­fern bere­its vor der Verans­tal­tung aus­ges­chöpft war. Matúš Huj­sa gewann die Gesamt­wer­tung mit einer Zeit von 32:54 Minu­ten (pnky​.sk). Wäh­rend des Laufs wer­den etwa 270 Liter hei­ßer Tee kon­su­miert, und rund 63 Fre­i­wil­li­ge sor­gen für einen rei­bungs­lo­sen Ablauf (face​bo​ok​.com).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty

Najzobrazovanejšie dokumentárne fotografie

skala
Hits: 347

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Les, Príroda, TOP

Les

skala
Hits: 3964

Lesy sú mies­tom, kde sa stre­tá­va prí­ro­da v celej svo­jej roz­ma­ni­tos­ti, kde sa strie­da­jú roč­né obdo­bia a pre­ja­vu­je sa bohat­stvo fló­ry a fau­ny. Les je mies­tom, kde sa cíti­te súčas­ťou prí­ro­dy a kde nachá­dza­te pokoj a oddych. Les je kom­plex­ný eko­sys­tém, je to spo­lo­čen­stvo rast­lín, živo­čí­chov, mik­ro­or­ga­niz­mov a iných orga­niz­mov, kto­ré spo­lu tvo­ria vzá­jom­ne pre­po­je­ný eko­sys­tém. Lesy majú veľ­ký význam nie­len z envi­ron­men­tál­ne­ho hľa­dis­ka, ale aj z hľa­dis­ka ľud­skej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva. Stro­my okrem iné­ho posky­tu­jú potra­vu a úkryt pre mno­hé živo­čí­chy a tiež regu­lu­jú mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky v lese. Rast­li­ny samoz­rej­me pro­du­ku­jú orga­nic­kú hmo­tu a kys­lík vďa­ka fotosyntéze.

Les je domo­vom mno­hých živo­čí­chov, vrá­ta­ne cicav­cov, vtá­kov, pla­zov, oboj­ži­vel­ní­kov, hmy­zu a iných bez­sta­vov­cov. Tie­to živo­čí­chy sa pris­pô­so­bi­li rôz­nym aspek­tom les­né­ho pro­stre­dia a zohrá­va­jú dôle­ži­tú úlo­hu v eko­sys­té­me lesa. Nie­kto­ré z nich sú dôle­ži­té pre roz­klad orga­nic­ké­ho mate­riá­lu a recyk­lá­ciu živín, iné zase slú­žia ako potra­va pre vyš­šie vrstvy potrav­né­ho reťaz­ca. Lesy majú aj hos­po­dár­sky význam. Posky­tu­jú drev­nú hmo­tu, kto­rá sa pou­ží­va na výro­bu nábyt­ku, sta­veb­né­ho mate­riá­lu a pali­vo­vé­ho dre­va. Lesy sú dôle­ži­tým rekre­ač­ným a kul­túr­nym pries­to­rom pre ľudí, kde sa môžu rela­xo­vať, cvi­čiť šport, turis­ti­ka a spoz­ná­vať prí­ro­du. Lesy sú však dôle­ži­té pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty, udr­žia­va­nie kva­li­ty pôdy a vody a regu­lá­ciu klí­my. Je dôle­ži­té si uve­do­miť, že lesy sú zra­ni­teľ­ným eko­sys­té­mom, kto­rý je ohro­ze­ný rôz­ny­mi ľud­ský­mi akti­vi­ta­mi, ako sú nad­mer­ná ťaž­ba dre­va, odles­ňo­va­nie, poľ­no­hos­po­dár­ska expan­zia a zne­čis­ťo­va­nie ovzdu­šia a pôdy. Pre­to je dôle­ži­té chrá­niť a udr­žia­vať les­né eko­sys­té­my pre budú­ce generácie.

Foto­gra­fie lesa môžu zachy­tiť túto atmo­sfé­ru a pre­niesť ju divá­kom. Kaž­dá foto­gra­fia lesa je jedi­neč­ná, pre­to­že kaž­dý les má svo­je vlast­né čaro a jedi­neč­né rysy. Pri foto­gra­fo­va­ní lesa je dôle­ži­té hrať si s osvet­le­ním a zor­ný­mi uhla­mi, aby ste zachy­ti­li rôz­ne aspek­ty jeho krá­sy. Ran­né svet­lo môže vytvo­riť nád­her­né fareb­né odtie­ne a zvlášt­ne kon­tras­ty, zatiaľ čo zápa­dy sln­ka môžu stvár­niť les v roman­tic­kom až tajom­nom svet­le. Foto­gra­fie lesa môžu byť nie­len krás­ne, ale aj sil­né a emo­ci­onál­ne. Môžu vzbu­diť pocit úcty k prí­ro­de. Jed­ným zo spô­so­bov, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie detai­lov. Môže­te zame­rať svoj objek­tív na tex­tú­ru kôry stro­mov, fareb­né lís­tie ale­bo kvit­nú­ce rast­li­ny na lesoch. Tie­to detail­né zábe­ry môžu pri­niesť divá­ko­vi hlb­ší pohľad do vnút­ra lesa a jeho živo­ta. Ďal­ším spô­so­bom, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie jeho širo­kej pano­rá­my. Môže­te sa pokú­siť zachy­tiť celú roz­lo­hu lesa a jeho oko­li­té kra­ji­ny. Tie­to pano­ra­ma­tic­ké zábe­ry môžu pri­niesť pocit hĺb­ky a roz­sa­hu lesa a umož­niť divá­kom cítiť sa, ako­by boli súčas­ťou toh­to úžas­né­ho prostredia.

Forests are pla­ces whe­re natu­re meets in all its diver­si­ty, whe­re sea­sons chan­ge, and the rich­ness of flo­ra and fau­na is disp­la­y­ed. The forest is whe­re you feel part of natu­re and find pea­ce and rela­xa­ti­on. Forests are com­plex eco­sys­tems, com­mu­ni­ties of plants, ani­mals, mic­ro­or­ga­nisms, and other orga­nisms that toget­her form an inter­con­nec­ted eco­sys­tem. Forests are of gre­at impor­tan­ce not only from an envi­ron­men­tal per­spec­ti­ve but also from a cul­tu­ral and eco­no­mic perspective.

Tre­es, among other things, pro­vi­de food and shel­ter for many ani­mals and also regu­la­te mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons in the forest. Plants, of cour­se, pro­du­ce orga­nic mat­ter and oxy­gen through pho­to­synt­he­sis. Forests are home to many ani­mals, inc­lu­ding mam­mals, birds, repti­les, amp­hi­bians, insects, and other inver­teb­ra­tes. The­se ani­mals have adap­ted to vari­ous aspects of the forest envi­ron­ment and play an impor­tant role in the forest eco­sys­tem. Some of them are impor­tant for decom­po­sing orga­nic mat­ter and recyc­ling nut­rients, whi­le others ser­ve as food for hig­her levels of the food chain.

Forests also have eco­no­mic sig­ni­fi­can­ce. They pro­vi­de tim­ber used in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, cons­truc­ti­on mate­rials, and fire­wo­od. Forests are an impor­tant rec­re­a­ti­onal and cul­tu­ral spa­ce for peop­le, whe­re they can relax, enga­ge in sports, hiking, and explo­re natu­re. Howe­ver, forests are impor­tant for pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty, main­tai­ning soil and water quali­ty, and regu­la­ting the climate.

It is impor­tant to rea­li­ze that forests are vul­ne­rab­le eco­sys­tems thre­a­te­ned by vari­ous human acti­vi­ties such as exces­si­ve log­ging, defo­re­sta­ti­on, agri­cul­tu­ral expan­si­on, and air and soil pol­lu­ti­on. The­re­fo­re, it is impor­tant to pro­tect and main­tain forest eco­sys­tems for futu­re generations.

Forest pho­tog­rap­hy can cap­tu­re this atmo­sp­he­re and con­vey it to vie­wers. Each forest pho­tog­raph is uni­que becau­se each forest has its own charm and uni­que fea­tu­res. When pho­tog­rap­hing a forest, it is impor­tant to play with ligh­ting and angles to cap­tu­re dif­fe­rent aspects of its beau­ty. Mor­ning light can cre­a­te beau­ti­ful color sha­des and pecu­liar con­trasts, whi­le sun­sets can depict the forest in roman­tic or mys­te­ri­ous light. Forest pho­tog­raphs can be not only beau­ti­ful but also power­ful and emo­ti­onal. They can evo­ke a sen­se of reve­ren­ce for nature.

One way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph details. You can focus your lens on the tex­tu­re of tree bark, color­ful lea­ves, or blo­oming plants in the forest. The­se detai­led shots can pro­vi­de vie­wers with a dee­per look into the inte­ri­or of the forest and its life. Anot­her way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph its wide pano­ra­ma. You can try to cap­tu­re the enti­re expan­se of the forest and its sur­roun­ding lands­ca­pes. The­se pano­ra­mic shots can bring a sen­se of depth and sco­pe to the forest and allow vie­wers to feel like they are part of this ama­zing environment.

Use Facebook to Comment on this Post