Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Zamagurie, Biotopy, Fotografie, Doliny, Doliny

Lesnica je krásne miesto na Zamagurí

Hits: 2996

Ráno v Lesnici začína hmlou, ktorá sa ako tichý dych Dunajca vkráda do dolín a obopína lesov. Z hôr sa vynárajú ostré , ktoré sa strácajú v závoji oblakov. Hmla sa prevaľuje ponad kopce, akoby zakrývala tajomstvá dávnych generácií. Z drsnej horskej scenérie prechádza do otvorenej mozaiky polí a lúk. Tu už nepanuje dramatická hmla, ale slnečný pokoj: zelené stráne, žlté a biele drevenice, ktoré sa roztrúsili po úbočiach. Lesnica je kontrastov – dráma hôr a jemnosť polí, tvrdosť skál a mäkkosť hmiel. Kto sem príde, odchádza s pocitom, že sa dotkol niečoho pradávneho a pravdivého.

Lesnica je horská obec v severovýchodnom Slovensku, v okrese , pri hranici s Poľskom. Nachádza sa na úpätí Malých Pienin vo výške približne 485 m nad morom a rozprestiera sa na ploche asi 14,6 km². Údaje z roku 2024 evidujú približne 490 obyvateľov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1297. Obec sa nachádza v najsevernejšej oblasti Pieninského národného parku (Wikipedia). Lesnica vznikla vďaka šoltýskym kolonistom v 13. storočí, prvýkrát je doložená v listine z roku 1297, keď bola územie udelené a osídlené (Rafting Pieniny).

Dominantou je kostol svätého Michala archanjela zo 16. storočia vybudovaný na gotických základoch, v radovej zástavbe s postrannými vstupnými bránami a drevenice z hrubých brvien. Zachovalo sa aj niekoľko goralských stavebných pamiatok. Otvorenie pešieho priechodu Lesnica-Szcawnica v roku 1996 ponúka turistom možnosť poznať aj krásy susedného poľského územia. Šoltýsi Gorgeyovci z Toporca založili časť obce, ktorá sa dodnes nazýva Stará Lesnica. Popri nej existovala v 15. storočí už aj Nová Lesnica. V 19. storočí Lesnicu často navštevovali kúpeľní hostia, ktorí prechádzali medzi Smerdžonkou (Červený Kláštor) a Szczawnicou. V období 1938-1939 prináležala Poľsku. Zachovalo sa tu veľa povestí viažucich sa k Pieninám a v obci sa ešte čiastočne nosí menej zdobený goralský kroj (https://eastslovakia.szm.com/). V stredoveku sa Lesnica rozčlenila na Malú a Veľkú Lesnicu podľa majetkoprávnych sporov. V 16. storočí prevzali správu kláštorní rehoľníci z Červeného Kláštora (Rafting Pieniny). Obyvatelia sa tradične živili poľnohospodárstvom, pastierstvom a remeslami – spracovaním dreva, rezbárstvom a tkaním. V minulosti občania pracovali v lesoch (pieniny.sk). V Lesnici sa dodnes zachovala tradičná goralská – drevenice z hrubých brvien, zariadenia z kamenných pivníc aj nekropola rodinných pamiatok. Dodržiavajú sa aj miestne goralské kroje (pieniny.sk).

Lesnica ponúka ideálne podmienky pre prírodné zážitky a turistiku – leží na konci turistických trás raftingových splavov na drevených pltiach, ktoré vedú cez prielom Dunajca. Trasa siaha od Majer až po obec Lesnica (11 km), druhá variant trasy z Červeného Kláštora má dĺžku 9 km (travelguide.sk). Prielom Lesnického potoka je zaujímavý prírodný kaňon hlboký až 300 m s krasovými útvarmi priamo pri Lesnici (Wikipedia). Medzi obľúbené patrí chodník „Prielomom Dunajca na Haligovské “ aj trasa „Malými Pieninami“ (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). V okolí sa nachádza bohatá a v rámci Pieninského národného parku (sk.wikipedia.org).

Smerom na juh od Lesnice sa krajina postupne otvára z tiesňavy Prielomu Dunajca do podhoria Spišskej Magury a ďalej k Ľubovnianskej vrchovine. Tento priestor má charakter kopaníc a lúk s roztrúsenými hospodárskymi usadlosťami. Južne od obce sa svahy rozbiehajú do menších poľnohospodárskych plôch, pasienkov a lúčnych enkláv, ktoré sú oddelené pásmi lesov. Typické sú goralmi udržiavané s množstvom kvetov a horských bylín (pieniny.sk). V nižších častiach prevládajú bukové a jedľové , ktoré prechádzajú do zmiešaných porastov. Nad Lesnicou vystupujú kopce s nadmorskou výškou 700 – 900 m, z ktorých sa otvárajú pohľady na celé . Krajina poskytuje krásne na zozadu – od Lesnického sedla je možné vidieť ostré vápencové bralá, zatiaľ čo na juhu sa dvíhajú Spišská Magura a Levočské vrchy. Za jasného počasia sa z hrebeňov nad Lesnicou dá zazrieť aj Vysoké Tatry (rafting-pieniny.sk). Dodnes sú badateľné tradičného hospodárenia – terasové , drevené stodoly a salaše. Krajina má stále pôvodný horský charakter, bez väčších zásahov modernej urbanizácie. Lesnica tak pôsobí ako prechod medzi drsnými Pieninami a miernejším Spišom (pieniny.sk).


Morning in Lesnica begins with fog, which, like the silent breath of the Dunajec, seeps into the valleys and wraps around the silhouettes of the forests. From the mountains emerge sharp contours that vanish into the veil of clouds. The mist rolls over the hills as if it were covering the secrets of past generations. From the harsh mountain scenery, the land transforms into an open mosaic of fields and meadows. Here the dramatic fog no longer reigns, but a sunny calm: green slopes, yellow fields, and white wooden cottages scattered along the hillsides. Lesnica is a land of contrasts – the drama of the mountains and the softness of the fields, the hardness of the rocks and the gentleness of the mists. Whoever comes here leaves with the feeling of having touched something ancient and true.

Lesnica is a mountain village in northeastern Slovakia, in the Stará Ľubovňa district, near the Polish border. It lies at the foot of the Little Pieniny at an altitude of approximately 485 m above sea level and covers an area of about 14.6 km². In 2024, it had about 490 inhabitants. The first written record of the village dates back to 1297. The village is located in the northernmost area of the Pieniny National Park (Wikipedia). Lesnica was founded thanks to the šoltýs colonists in the 13th century, first mentioned in a charter of 1297 when the land was granted and settled (Rafting Pieniny).

The dominant landmark of the village is the Church of St. Michael the Archangel from the 16th century, built on Gothic foundations, row houses with side entrance gates, and log houses made of massive beams. Several Goral architectural monuments have been preserved. The opening of the pedestrian crossing Lesnica–Szczawnica in 1996 offers tourists the opportunity to discover the beauty of the neighboring Polish territory. The šoltýs family Gorgey of Toporec founded part of the village, which is still called Stará Lesnica (Old Lesnica). Alongside it, Nová Lesnica (New Lesnica) already existed in the 15th century. In the 19th century, Lesnica was frequently visited by spa guests passing between Smerdžonka (Červený Kláštor) and Szczawnica. In the period 1938–1939, it belonged to Poland. Many legends connected with the Pieniny have been preserved here, and a simpler version of the traditional Goral costume is still partly worn (eastslovakia.szm.com). In the Middle Ages, Lesnica was divided into Malá and Veľká Lesnica due to property disputes. In the 16th century, the administration was taken over by monks from Červený Kláštor (Rafting Pieniny). The inhabitants traditionally lived from agriculture, shepherding, and crafts – woodworking, carving, and weaving. In the past, villagers worked in the forests (pieniny.sk). Traditional Goral architecture has been preserved in Lesnica – wooden log houses, stone cellars, and a family necropolis. Local Goral costumes are still worn (pieniny.sk).

Lesnica offers ideal conditions for nature experiences and tourism – it lies at the end of rafting routes on wooden rafts through the Dunajec Gorge. The route from Majer to Lesnica measures 11 km, and another variant from Červený Kláštor is 9 km (travelguide.sk). The Lesnica Gorge is an interesting natural canyon up to 300 m deep with karst formations directly by the village (Wikipedia). Among the popular trails are the path “Through the Dunajec Gorge to the Haligovské Rocks” and the route “Through the Little Pieniny” (Lesnica – Vysoké Skalky – Litmanová) (travelguide.sk). Rich fauna and flora are found in the surroundings within the Pieniny National Park (sk.wikipedia.org).

South of Lesnica, the landscape gradually opens from the Dunajec Gorge into the foothills of the Magura and further to the Ľubovňa Highlands. This area is characterized by scattered settlements, fields, and meadows. South of the village, the slopes spread into smaller agricultural areas, pastures, and meadows, separated by belts of forest. Typical are the Goral-managed meadows with many flowers and mountain herbs (pieniny.sk). In the lower areas prevail beech and fir forests, which transition into mixed woodlands. Above Lesnica rise hills with altitudes of 700–900 m, offering views of all of Zamagurie. The landscape provides beautiful views of the Pieniny from the rear – from the Lesnica saddle it is possible to see sharp limestone cliffs, while to the south the Spiš Magura and the Levoča Hills rise. In clear weather, the High Tatras can be seen from the ridges above Lesnica (rafting-pieniny.sk). Traces of traditional farming – terraced fields, wooden barns, and shepherd’s huts – are still visible. The landscape retains its original mountain character, without major modern urbanization. Lesnica thus acts as a transition between the rugged Pieniny and the gentler Spiš (pieniny.sk).


Poranek w Lesnicy zaczyna się mgłą, która niczym cichy oddech Dunajca wkrada się w i otula sylwetki lasów. Z gór wyłaniają się ostre kontury, które znikają w zasłonie chmur. Mgła przewala się ponad wzgórzami, jakby zakrywała tajemnice dawnych pokoleń. Z surowej, górskiej scenerii krajobraz przechodzi w otwartą mozaikę pól i łąk. Tu już nie panuje dramatyczna mgła, lecz słoneczny spokój: zielone zbocza, żółte łany i białe drewniane chaty rozsiane po stokach. Lesnica to kraina kontrastów – dramat gór i łagodność pól, twardość skał i miękkość mgieł. Każdy, kto tu przybędzie, odchodzi z poczuciem, że dotknął czegoś pradawnego i prawdziwego.

Lesnica to górska wieś w północno-wschodniej Słowacji, w powiecie Stará Ľubovňa, przy granicy z Polską. Leży u podnóża Małych Pienin, na wysokości około 485 m n.p.m., i zajmuje powierzchnię około 14,6 km². W 2024 roku liczyła około 490 mieszkańców. Pierwsza wzmianka pisemna o wsi pochodzi z 1297 roku. Wieś znajduje się w północnej części Pienińskiego Parku Narodowego (Wikipedia). Lesnica powstała dzięki kolonistom sołtysim w XIII wieku, po raz pierwszy wspomniana w dokumencie z 1297 roku, gdy nadano i zasiedlono te ziemie (Rafting Pieniny).

Dominantą wsi jest kościół św. Michała Archanioła z XVI wieku, wzniesiony na gotyckich fundamentach, domy w zabudowie szeregowej z bocznymi bramami wejściowymi i drewniane chaty z grubych bali. Zachowało się również kilka zabytków architektury góralskiej. Otwarcie w 1996 roku przejścia pieszego Lesnica–Szczawnica daje turystom możliwość poznania piękna sąsiedniego, polskiego terytorium. Sołtysi Gorgeyowie z Toporca założyli część wsi, która do dziś nazywa się Stara Lesnica. Obok niej już w XV wieku istniała Nowa Lesnica. W XIX wieku Lesnicę często odwiedzali kuracjusze przechodzący między Smerdżonką (Czerwony Klasztor) a Szczawnicą. W latach 1938–1939 należała do Polski. Zachowało się tu wiele legend związanych z Pieninami, a we wsi nadal częściowo nosi się skromniejszy strój góralski (eastslovakia.szm.com). W średniowieczu Lesnica została podzielona na Małą i Wielką Lesnicę z powodu sporów majątkowych. W XVI wieku zarząd przejęli mnisi z Czerwonego Klasztoru (Rafting Pieniny). Mieszkańcy tradycyjnie zajmowali się rolnictwem, pasterstwem i rzemiosłem – obróbką drewna, rzeźbiarstwem i tkactwem. W przeszłości mieszkańcy pracowali w lasach (pieniny.sk). W Lesnicy zachowała się tradycyjna architektura góralska – drewniane chaty z grubych bali, kamienne piwnice oraz nekropolia rodzinnych pamiątek. Nadal pielęgnuje się miejscowe stroje góralskie (pieniny.sk).

Lesnica oferuje idealne warunki do kontaktu z przyrodą i turystyki – leży na końcu tras spływu Dunajcem na drewnianych tratwach. Trasa z Majera do Lesnicy ma 11 km, druga wariant z Czerwonego Klasztoru ma 9 km (travelguide.sk). Przełom Potoku Lesnickiego to interesujący naturalny wąwóz o głębokości do 300 m z formami krasowymi tuż przy wsi (Wikipedia). Do ulubionych należy szlak „Przełomem Dunajca na Haligowskie Skały” oraz trasa „Małymi Pieninami” (Lesnica – Wysokie Skałki – Litmanowa) (travelguide.sk). W okolicy znajduje się bogata fauna i flora w ramach Pienińskiego Parku Narodowego (sk.wikipedia.org).

Na południe od Lesnicy krajobraz stopniowo otwiera się z przełomu Dunajca ku podnóżom Spiskiej Magury i dalej ku Ľubowiańskiemu Pogórzu. Obszar ten ma charakter rozproszonych gospodarstw, pól i łąk. Na południe od wsi stoki rozchodzą się w mniejsze pola uprawne, pastwiska i enklawy łąk, oddzielone pasami lasów. Typowe są góralskie łąki z wieloma kwiatami i ziołami górskimi (pieniny.sk). W niższych partiach przeważają lasy bukowe i jodłowe, przechodzące w lasy mieszane. Nad Lesnicą wznoszą się wzgórza o wysokości 700–900 m, z których rozciągają się widoki na całe Zamagurze. Krajobraz oferuje piękne panoramy Pienin od tyłu – z Przełęczy Lesnickiej można zobaczyć ostre wapienne skały, podczas gdy na południu wznoszą się Spiska Magura i Góry Lewockie. Przy dobrej pogodzie z grzbietów nad Lesnicą można dostrzec także Wysokie (rafting-pieniny.sk). Do dziś widoczne są ślady tradycyjnego gospodarowania – pola tarasowe, drewniane stodoły i szałasy. Krajobraz zachował swój pierwotny, górski charakter, bez większej urbanizacji. Lesnica jawi się jako przejście między surowymi Pieninami a łagodniejszym Spiszem (pieniny.sk).


Linky


TOP


Panorámy


Lesnica s hmlou


Lesnica a


Lesnica a Rabštín


Lesnica

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Záhorie, Fotografie, Záhorské obce

Jablonové

Hits: 314

Jablonové sa nachádza približne 30 kilometrov od Bratislavy, je súčasťou regiónu Záhorie a leží na západnom úpätí Malých Karpát, v nadmorskej výške okolo 230 metrov (Wikipedia). V obci žije približne 1 400 obyvateľov (obecjablonove.sk). Prvá písomná zmienka o obci Jablonové pochádza z roku 1206 ​(e-obce.sk). Spomína sa pod názvom Jablam Terra, a v roku 1231 je uvádzaná ako Hablan Villa (sk.wikipedia.org). V minulosti obec patrila grófom zo Svätého Jura a Pezinka, neskôr panstvu hradu Bratislava. Od 16. storočia bola v majetku Serédy a následne Pálffyovcov. Obec prežila rôzne historické udalosti, vrátane plienenia osmanskými vojskami v roku 1683 a vypálenia cisárskymi vojskami v roku 1708 ​(e-obce.sk). Názov pravdepodobne súvisí s výskytom jabloní (zahoracka.tv). Dominantou obce je rímskokatolícky kostol svätého Michala archanjela, postavený v roku 1679 (facebook.com).

V minulosti sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom a domáckou výrobou – v okolí s piesčitou a kyslou pôdou pestovali plodiny s obmedzenou úrodou a popri tom vyrábali drevené náradie či predmety, napríklad ručne vyrezávané piesty na pranie, varechy, maľovaný nábytok (zahoracka.tv). Už v 17. storočí existovala pri obci sklárska huta (zahoracka.tv). V 19. storočí sa nad Jablonovým začala ťažiť mangánová ruda – dodnes sú dôkazom staré banské haldy a štôlne v lokalitách Skala, Lipníky či vrch Lipy​ (turistika.cz). Ťažba mangánu a pyritu prebiehala najmä krátko počas prvej svetovej a zanikla po roku 1918​ (montanistika.sk). V obci sa každoročne konajú tradičné hodové na sviatok svätého Michala archanjela. Jablonové sa zapája do Jablkové hodovanie – tematický jesenný festival zameraný na jablká a produkty z nich (zahoracka.tv). V Jablonovom má dlhú tradíciu. Organizovaný šport sa datuje od roku 1953, keď vznikla telovýchovná jednota pod názvom Sokol. V súčasnosti v obci funguje futbalový klub ŠK Jablonové, ktorý má družstvá v rôznych vekových kategóriách (sk.wikipedia.org). V obci sa nachádza historický židovský cintorín, na ktorom sa zachovalo niekoľko starých náhrobných kameňov s hebrejskými nápismi (turistika.cz).


Jablonové is located approximately 30 kilometers from , is part of the region, and lies on the western foothills of the Little Carpathians, at an altitude of around 230 meters (Wikipedia). The village has approximately 1,400 inhabitants (obecjablonove.sk). The first written mention of Jablonové dates back to 1206 (e-obce.sk). It was referred to as Jablam Terra, and in 1231, it was recorded as Hablan Villa (sk.wikipedia.org). In the past, the village belonged to the counts of Svätý Jur and Pezinok, and later to the Bratislava Castle estate. From the 16th century, it was owned by the Serédy family and later by the Pálffy family. The village witnessed various historical events, including plundering by Ottoman troops in 1683 and burning by imperial troops in 1708 (e-obce.sk). The name of the village is likely related to the presence of apple trees (zahoracka.tv). The dominant landmark of the village is the Roman Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1679 (facebook.com).

In the past, most of the inhabitants made a living from agriculture and handicrafts – due to the sandy and acidic soil, they cultivated crops with limited yields and also produced wooden tools and items, such as hand-carved washing plungers, wooden spoons, and painted furniture (zahoracka.tv). A glassworks existed near the village as early as the 17th century (zahoracka.tv). In the 19th century, manganese ore mining began near Jablonové – evidence of this activity can still be seen in the form of old mining heaps and tunnels in the areas of Skala, Lipníky, and Lipy Hill (.cz). The mining of manganese and pyrite was particularly active during World War I but ceased after 1918 (montanistika.sk). The village hosts traditional annual fair celebrations on the feast of St. Michael the Archangel. Jablonové also participates in the Apple Festival (Jablkové hodovanie), a seasonal autumn event focusing on apples and apple products (zahoracka.tv). Sports have a long tradition in Jablonové. Organized sports activities date back to 1953, when the Sokol physical education association was established. Today, the village is home to ŠK Jablonové, a football club with teams in various age categories (sk.wikipedia.org). Jablonové also has a historical Jewish cemetery, where several old tombstones with Hebrew inscriptions have been preserved (turistika.cz).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie, Fotografie

Turie

Hits: 2428

Turie leží medzi Lúčanskou Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi v nadmorskej výške 300 metrom nad morom (obecturie.eu), 446 podľa Wikipedie. Pozdĺž Turského potoka. Turská dolina sa kolmo napája na Rajeckú dolinu (obecturie.eu). Na ploche 27.2 km2 tu žije 1995 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1386 pod názvom Turo. Obec Turie vznikla zlúčením osád Turo a Tri dvory, názov Turo tri dvory sa používal až do roku 1930. Názov Turie je pre obec od roku 1949 (obecturie.eu). V obci sa nachádza kostol svätého Michala archanjela, ktorý bol postavený okolo roku 1580. Je chránený lipou s obvodom kmeňa 450 cm (obecturie.eu).


Turie is situated between Lúčanská Malá Fatra and Strážovské Vrchy at an altitude of 300 meters above sea level (obecturie.eu), or 446 meters according to Wikipedia. It is located along the Turský potok (Turie Stream). Turská dolina (Turie Valley) intersects perpendicularly with the Rajecká dolina (Rajecká Valley) (obecturie.eu). Covering an area of 27.2 km2, the village is home to 1995 residents (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1386 under the name Turo. Turie was formed by merging the settlements of Turo and Tri dvory. The name Turo tri dvory was used until 1930, and the name Turie has been in use since 1949 (obecturie.eu). The village hosts the Church of St. Michael the Archangel, constructed around 1580, and is protected by a lime tree with a trunk circumference of 450 cm (obecturie.eu).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie, Fotografie

Súľov – Hradná

Hits: 2933

Obec leží v Súľovskej kotline, na juhovýchodnom výbežku okresu Bytča. Rodáčkou je speváčka Zuzana Smatanová (Wikipedia). Neďaleko sa nachádza prírodná rezervácia Súľov – Hradná, ktorá je súčasťou Súľovských vrchov. V tejto oblasti sa nachádza aj hradný kopec.

Obec je známa vďaka nádhernej scenérii skál, ktoré akoby vytvárali jej prirodzené hranice, a tak chránili jej  jedinečné krásy a dávne tajomstvá. Vnímaví cítia závan minulosti nielen pri potulkách tajomnými Súľovskými skalami, ale i pri prechádzke dedinou rozprestierajúcou sa pod nimi (sulov-hradna.sk). Osídlenie Súľovskej dokladajú archeologické nálezy napr. v jaskyni Šarkania diera. Obec je doložená už v mladšom hradiskovom období a prechádza i do raného stredoveku (sulov-hradna.sk). Prvá písomná zmienka o obci Súľov pochádza z roku 1193, prvá písomná zmienka o obci Hradná pochádza z roku 1408 (sulov-hradna.sk).  Obe obce sa v priebehu dejín vyvíjali samostatne, avšak od pradávna ich však spájala nielen spoločná chotárna hranica, ale i spoločný zemepán a cirkevná príslušnosť. K úradnému spojeniu obcí do jedného celku Súľov – Hradná došlo v roku 1898. V roku 1851 žilo v Súľove 361 obyvateľov a v Hradnej 236 (sulov-hradna.sk). Neďaleko od obce sa nachádza archeologická lokalita z veľkomoravského obdobia Hrádek, Strmý kopec. V obci sa nachádza Teodózov (Veľký) kaštieľ, Mičurovský (Malý) kaštieľ, ktorý prešiel obnovou v roku 1993. Renesančný kostol svätého Michala archanjela má vežu z roku 1616. Evanjelický kostol je z rokov 1749-1750, upravený bol v rokoch 1906 – 1907. V Hradnej sa nachádza renesančný kaštieľ (Wikipedia).


The village is located in the Súľov Basin, on the southeastern extension of the Bytča district. A notable native of the village is the singer Zuzana Smatanová (Wikipedia). Nearby is the Súľov – Hradná Nature Reserve, which is part of the Súľov Hills. This area also includes a castle hill.

The village is known for its stunning rock scenery, which seems to create its natural boundaries, protecting its unique beauty and ancient secrets. Sensitive individuals can feel the breath of the past not only while wandering through the mysterious Súľov Rocks but also during a walk through the village lying below them (sulov-hradna.sk). The settlement of the Súľov Basin is evidenced by archaeological finds, such as in the Šarkania Diera cave. The village is documented as early as the younger hillfort period and extends into the early medieval period (sulov-hradna.sk). The first written mention of the village of Súľov dates back to 1193, and the first written mention of the village of Hradná is from 1408 (sulov-hradna.sk). Although both villages developed independently over time, they have long been connected not only by a shared common land boundary but also by a common landowner and church affiliation. The official merger of the villages into one unit, Súľov – Hradná, occurred in 1898. In 1851, Súľov had 361 inhabitants, and Hradná had 236 (sulov-hradna.sk).

Near the village is the archaeological site of Hrádek, Strmý kopec, from the Great Moravian period. The village features the Teodózov (Great) Manor, and the Mičurovský (Small) Manor, which was renovated in 1993. The Renaissance Church of St. Michael the Archangel has a tower from 1616. The Evangelical Church dates from 1749-1750 and was renovated in 1906-1907. In Hradná, there is a Renaissance manor house (Wikipedia).


Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Modrová – obec s dávnou minulosťou

Hits: 4152

Do roku 1927 sa Modrová nazývala Veľká Modrovka. Maďarský názov pre Modrovú je Nagymodró, nemecký Grossmodro, Grossmodrau. Na ploche necelých 12 km2 žije asi 500 obyvateľov (wikipedia.sk). Modrová leží v členitom, zdvíhajúcom sa reliéfe Považského Inovca. Za zmienku stojí, že dávnejšej histórii pod Modrovú patrili v minulosti aj . V roku 1157 latinskí kolonisti v Modrovej postavili kostolnú vežu (Modrová). Územie Modrovej bolo v 12. storočí pod právomocou hradu Bana, nachádzajúceho sa pravdepodobne na vyvýšeninách nad obcou Banka pri Piešťanoch. Po jeho zániku v priebehu 13. storočia jeho funkciu prebral Tematín. V minulosti bola Modrová spomenutá v histórii ako „Madro„. V 15. storočí žilo v Modrovej odhadom 150 – 180 obyvateľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V z 23. na 24. januára 1932 postihlo obec lokálne zemetrasenie s epicentrom medzi Modrovou a Starou Lehotou, kde asi v dĺžke jedného kilometra sa následkom zemetrasenia stratil potok (Modrova.eu.sk).

Len nedávno, v roku 1991 bola neďaleko , objavená Modrovská jaskyňa, ktorá je najväčšou v Považskom Inovci a nachádza sa nad obcou Modrová. Vchod sa nachádza na severozápadnom úbočí masívu Grnice (523 m). Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. Priestory predstavujú veľmi členitý dvojúrovňový labyrint. Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie dómy spojené 10 metrovou hlbokou priepasťou. Najväčší priestor, dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 – 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej výzdoby zastúpenej stalaktitmi a stalagmitmi vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová výzdoba. Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité pripomínajúce podmorské koraly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 570 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu ochrany nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov Inovec, ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum (Modrová). Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, roku 1157. Patrí k vzácnym historickým románskym pamiatkam a je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok (Modrová).

Neďaleko od obce Modrová, vlastne ako sa hovorí, „za dedinou“, sa nachádza tzv. Zoofarma Modrová. Je to za dedinou smerom na Bezovec. Miloš Minár tu okrem iného pasienkovým spôsobom chová juhoamerické lamy, škótsky rožný statok, novozélandské , búrskeho capa, tasmánske klokany, pribudne čoskoro ťava dvojhrbá a bizón ( Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Modrovej patrí chatová oblasť . Je asi 1.5 km za dedinou. Začína horárňou, je v nej postavených množstvo chát. V tejto doline je aj rekreačné centrum, ubytovacie zariadenie.


Until 1927, Modrová was called Veľká Modrovka. The Hungarian name for Modrová is Nagymodró, and the German names are Grossmodro and Grossmodrau. The village covers an area of less than 12 km2 and is home to around 500 residents (wikipedia.sk). Modrová is situated in the diverse and rising terrain of the . It’s noteworthy that in the distant past, Piešťany was also part of the historical context beneath Modrová. In 1157, Latin colonists in Modrová erected a church tower (Modrová). The territory of Modrová in the 12th century fell under the jurisdiction of the Bana Castle, probably located on elevations near the village of Banka near Piešťany. After its demise in the 13th century, its function was taken over by Tematín. Modrová was mentioned in history as „Madro“ in the past. In the 15th century, an estimated 150 – 180 residents lived in Modrová. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of January 23 to 24, 1932, a local earthquake struck the village, centered between Modrová and Stara Lehota, causing a stream to disappear due to the earthquake (Modrova.eu.sk).

Recently, in 1991, the Modrovská Cave was discovered near the village, making it the largest in Považský Inovec, located above Modrová. The entrance is on the northwest slope of the Grnice massif (523 m). The cave formed in lithologically and colorfully varied Triassic limestones due to the action of a now nonexistent watercourse. The cave’s spaces represent a very intricate two-level labyrinth. Apart from several smaller chambers, it consists of two larger domes connected by a 10-meter-deep abyss. The largest space, the rain dome, measures 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave features vivid dripstone decorations with stalactites and stalagmites, primarily characterized by characteristic pisolitic ornamentation. Various coral-like formations, reminiscent of underwater corals, are abundantly represented. The total length of the cave reaches 570 m at a depth of 45 m, with a realistic assumption of its further extension. The cave is closed, and for conservation reasons, it is not freely accessible to the public. Visits by interested individuals are possible only accompanied by members of the Inovec group, which currently explores the cave (Modrová). The oldest historical monument of the village is the Roman Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1157. It belongs to the rare historical Romanesque monuments and is listed among the cultural monuments (Modrová).

Not far from Modrová, actually, as they say, „behind the village,“ there is the so-called Zoofarma Modrová. It is located beyond the village towards Bezovec. Besides other things, Miloš Minár raises South American llamas, Scottish Highland cattle, New Zealand sheep, Burchell’s zebra, Tasmanian wallabies, and soon there will be a two-humped camel and bison (Michal Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Modrová also includes the cottage area Modrová horáreň, about 1.5 km beyond the village. It starts with a mountain hut, with numerous cottages built there. In this valley, there is also a recreation center, accommodation facility.