2006, 2008, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Hrad Devín

skala
Hits: 4466

Zná­me zrú­ca­ni­ny hra­du Devín, ležia­ce na skal­nom bra­le nad súto­kom Mora­vy a Duna­ja, pat­ria k význam­ným pamät­ní­kom slo­ven­skej minu­los­ti (bra​ti​sla​va​.sk). Za vlá­dy Tra­já­na a Valen­tia­na I. bola na Deví­ne pred­su­nu­tá rím­ska stráž­na sta­ni­ca. Opev­ne­nie vybu­do­va­la rím­ska posád­ka a bolo súčas­ťou hra­nič­né­ho obran­né­ho sys­té­mu Rím­skej ríše – Limes roma­nus (devin​.sk). Na hrad­nej výši­ne exis­to­va­la význam­ná kelt­ská osa­da už od začiat­ku posled­né­ho sto­ro­čia pred n.l.. (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Mimo­riad­ne význam­ná stra­te­gic­ká polo­ha, zná­ma už Kel­tom a Rima­nom, bola prí­či­nou aj k zalo­že­niu mohut­né­ho slo­van­ské­ho hra­dis­ka na hrad­nom návrší, kto­ré sa roku 864 prvý raz písom­ne uvá­dza pod menom Dowi­na (bra​ti​sla​va​.sk), čo zna­me­ná deva, diev­ča (devin​.sk). Naj­star­šie sto­py po Slo­va­noch pochá­dza­jú z 8. sto­ro­čia, vysky­tu­jú sa ne celej plo­che cen­trál­ne­ho hra­dis­ka, z čoho si mož­no utvo­riť pred­sta­vu o inten­zív­nej síd­lis­ko­vej zástav­by. Dodnes sa zacho­va­li zvyš­ky zem­né­ho valu na sever­nej stra­ne hra­dis­ka, kto­rý bol vybu­do­va­ný už v rím­skej dobe. Slo­va­nia ho spev­ni­li dre­ve­nou pali­sá­dou (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk).

V 9. sto­ro­čí tu síd­lil Moj­mír, Ras­ti­slav aj Svä­top­luk, kto­rý tu v roku 871 pora­zil Nemcov (kas​tiel​.org). Z leto­pi­sov vyplý­va, že na Deví­ne sa opev­ni­lo veľ­ko­mo­rav­ské­ho knie­ža Ras­ti­slav, kto­rý hľa­dal úto­čis­ko pred výcho­dof­ran­ským krá­ľom Ľudo­ví­tom Nemcom (i15​.cz). V obdo­bí Veľ­ko­mo­rav­skej ríše to bol naj­výz­nam­nej­ší pohra­nič­ný hrad (bra​ti​sla​va​.sk). Toto roz­siah­le hra­dis­ko, chrá­ne­né od Duna­ja vyso­kým bra­lom a od seve­ro­vý­cho­du prie­ko­pa­mi a zem­ný­mi val­mi, bolo v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy jed­nou z naj­dô­le­ži­tej­ších pev­nos­tí pro­ti expan­zii Fran­skej ríše (bra​ti​sla​va​.sk). Po roku 892 bol Devín jed­ným z dôle­ži­tých bodov reťa­ze obran­ných hra­dísk pro­ti úto­kom sta­rých Maďa­rov z potis­kých oblas­tí (slo​ven​skeh​ra​dy​.sk). Po záni­ku Veľ­kej Mora­vy nado­bu­dol Devín stra­te­gic­ký význam v 13. sto­ro­čí, v obdo­bí rakúsko-​uhorských bojov o Devín­sku brá­nu. Na hrad­nom kop­ci vzni­kol men­ší kamen­ný pohra­nič­ný stráž­ny hrad (wiki­pe­dia sk). V roku 1272 ovlá­dol hrad Pře­mysl Ota­kar, kto­rý zví­ťa­zil nad uhor­ským krá­ľom Šte­fa­nom (kas​tiel​.org).

K roz­siah­lej­šej výstav­be potom priš­lo až v roku 1460, keď sa sta­li vlast­ník­mi hra­du gró­fi zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ka. Hor­ný hrad pre­sta­vo­va­li a iné úpra­vy v dôsled­ku turec­ké­ho nebez­pe­čen­stva vyko­na­li Bát­ho­ry­ov­ci, kto­rí boli maji­teľ­mi v rokoch 1527 – 1606. Posled­né opev­ňo­va­cie prá­ce sa via­žu rov­na­ko ku Tur­kom a ku Pál­fy­ov­com v dru­hej polo­vi­ci 17. sto­ro­čia. Po záni­ku turec­ké­ho nebez­pe­čen­stva sa Devín začal v 18. sto­ro­čí roz­pa­dá­vať, k čomu pris­pel (wiki­pe­dia sk) v máji 1809 Napo­le­on, kto­rý obsa­dil Vie­deň a v júni vyho­dil hrad do povet­ria. Odvte­dy je v ruinách. Jeho slá­vu oži­vil v roku 1836 Ľudo­vít Štúr, pre kto­ré­ho bol Devín sym­bo­lom slo­van­skej vzá­jom­nos­ti a národ­né­ho uve­do­me­nia (sazp​.sk). Od čias slo­ven­ské­ho národ­né­ho hnu­tia, po štú­rov­ských vychádz­kach na hrad­né zrú­ca­ni­ny, sa Devín stal pre svo­ju veľ­ko­mo­rav­skú tra­dí­ciu sym­bo­lom nie­len dáv­nej slo­van­skej slá­vy, ale aj sym­bo­lom slo­van­skej druž­by a pria­teľ­stva medzi národ­mi. Zrú­ca­ni­na hra­du Devín je národ­ná kul­túr­na pamiat­ka a spra­vu­je ju mest­ské múze­um v Bra­ti­sla­ve (bra​ti​sla​va​.sk).

Na hra­de sa nachá­dza­jú pozos­tat­ky rím­skej stav­by. Jed­na z nich sa nachá­dza na hor­nom nádvo­rí, pred vstu­pom do expo­zič­nej inte­ri­é­ro­vej čas­ti. Citu­jem z infor­mač­nej tabu­le, kto­rá sa nachá­dza pri tých­to pozos­tat­koch. “Obja­vi­li ju počas arche­olo­gic­ké­ho výsku­mu v 30. rokoch 20. sto­ro­čia. Pod­stat­ná časť nále­zov bola zni­če­ná počas II. sve­to­vej voj­ny. Zis­ti­lo sa, že stav­ba pozos­tá­va zo šty­roch miest­nos­tí, z kto­rých jed­na je zakon­če­ná apsi­dou orien­to­va­nou na juh. Na zákla­de sta­veb­nej tech­ni­ky sa môže dato­vať do 3. sto­ro­čia – obdo­bie vlá­dy dynas­tie Seve­rov­cov, s nasle­du­jú­cou pre­stav­bou, kto­rá sa moh­la rea­li­zo­vať za vlá­dy cisá­ra Valen­ti­niá­na I. (364 – 375).” Budo­vu mož­no cha­rak­te­ri­zo­vať ako súčasť civil­nej usad­los­ti (Infor­mač­ná tabu­ľa na Deví­ne). V rokoch 1921 – 1922 vo východ­nej čas­ti hra­dis­ka obja­vi­li a neskôr iden­ti­fi­ko­va­li veľ­ko­mo­rav­ský kos­tol dato­va­ný do 10 – 11. sto­ro­čia (apsi​da​.sk).

Západ­né Kar­pa­ty vznik­li v dôsled­ku kolí­zie afric­kej a eurá­zij­skej plat­ne. Malé Kar­pa­ty a Hunds­he­im­ské vrchy sú ich súčas­ťou. V kot­li­nách sa postup­ne vytvo­ril rieč­ny sys­tém Duna­ja a Mora­vy. A prá­ve nad súto­kom spo­mí­na­ných riek sa nachá­dza bra­lo Devín­ske­ho hra­du. Pred­sta­vu­je vyz­dvi­hnu­tú časť poho­ria uťa­tú zlo­mom voči pokles­nu­tej Devín­skej brá­ne. Devín­ska hrad­ná ska­la je národ­nou prí­rod­nou pamiat­kou. Hrad­né bra­lo je mohut­né a čle­ni­té, dosa­hu­je výš­ku tak­mer 70 met­rov. Vysky­tu­jú sa tu na ska­le belem­ni­ty (Infor­mač­ná tabuľa).

Celý hrad­ný kopec je význam­ný aj ako bota­nic­ká loka­li­ta s výsky­tom mno­hých chrá­ne­ných a ohro­ze­ných dru­hov rast­lín. Vege­tá­ciu hrad­né­ho vrchu po stá­ro­čia ovplyv­ňo­val člo­vek. Ras­tie tu napr. Diant­hus pra­e­cox lum­nit­ze­ri, Cam­pa­nu­la xylorr­hi­za, Xeranth­ne­mum annu­um, Arte­mi­sia aus­tria­ca, Gagea pusil­la, Medi­ga­go mons­pe­lia­ca, Sene­cio eru­ci­fo­lis tenu­ifo­lius, Allium spha­e­ro­cep­ha­lon, Sti­pa capil­la­ta, Papa­ver dubium austro­mo­ra­vi­cum (Infor­mač­ná tabu­ľa).

Skal­ná ste­na posky­tu­je hniezd­ne pod­mien­ky pre vtác­tvo. Tep­lé juž­né sva­hy sú význam­ným bio­to­pom naj­mä pre pla­zy a hmyz. V puk­li­nách hniez­dia napr.: sokol Fal­co tin­nun­cu­lus, Apus apus. Z hmy­zu vid­lo­chvost Iphic­li­des poda­li­rius, jasoň Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Saga pedo, fúzač Ceram­byx cer­do (Infor­mač­ná tabuľa).

Oby­va­te­lia osa­dy v dol­nej čas­ti hra­dis­ka pocho­vá­va­li svo­jich mŕt­vych na tom­to mies­te ešte v čase Veľ­kej Mora­vy. Prie­mer­ný vek pocho­va­ných je 32 rokov, leža­li v hĺb­ka 70 – 130 cm tes­ne jeden ved­ľa dru­hé­ho, mies­ta­mi i vo via­ce­rých vrstvách nad sebou. Zanik­nu­tý kos­tol z 9. sto­ro­čia nahra­di­la v 10. sto­ro­čí kaplnka.

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Záhorie, Zrúcaniny

Plavecký hrad

skala
Hits: 4227
Pla­vec­ký hrad sa vypí­na nad obcou Pla­vec­ké Pod­hra­die. Píše sa rok 1273. V kro­ni­ke ano­nym­né­ho notá­ra krá­ľa Bela IV. sa píše o veľ­kom vojen­skom stret­nu­tí uhor­ské­ho krá­ľa Ladi­sla­va IV. a čes­ké­ho krá­ľa Pře­mys­la Ota­ka­ra II. pod hra­dom Det­rek. Názov “Pla­vec­ký” má zrej­me pôvod v súvis­los­ti s Plav­ca­mi, pres­nej­šie Kumán­mi, kto­rých úlo­hou bolo pozo­ro­vať pohra­ni­čie (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk). Hrad pre­šiel aj ruka­mi Matú­ša Čáka, Sti­bo­ra, Fug­ge­rov­cov, Pál­fi­ov­cov. Maji­teľ­mi v 15. sto­ro­čí sa sta­li gró­fi zo Svä­té­ho Jura a Pezin­ku. Tí sa pus­ti­li do roz­siah­lej pre­stav­by, vzni­kol dru­hý gotic­ký palác s veľ­ký­mi repre­zen­tač­ný­mi sie­ňa­mi a pred­hra­die. Vznik­la taj­ná chod­ba ústia­ca do malej puk­li­no­vej jas­ky­ne pod hra­dom. V 16. sto­ro­čí Fug­ge­rov­ci posil­ni­li hrad mohut­nu delo­vou baš­tou. V roku 1706 cisár­sky gene­rál Sieg­bert Heis­ter hrad od Ráko­ci­ho povs­tal­cov dobyl a ťaž­ko poško­dil (odkli​na​nieh​ra​dov​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post

1991, Časová línia, Francúzsko, Krajina, Zahraničie

Francúzsko – krajina šesťuholníková

skala
Hits: 11461

Fran­cúz­sko leží v západ­nej Euró­pe. Zo zápa­du ho obmý­va Atlan­tic­ký oce­án a z juho­vý­cho­du Stre­do­zem­né more. Od Špa­niel­ska ho delia Pyre­ne­je. Od roku 1768 Kor­zi­ka pat­rí ku Fran­cúz­sku. Väč­ši­na kra­ji­ny má rovi­na­tý ráz (des​ti​na​cie​.sk). Meno Fran­ce pochá­dza z latin­ské­ho Fran­cia, čo zna­me­ná “kra­ji­na Fran­kov” (Jean Car­pen­tier et al.). Je mož­né, že slo­vo Frank je odvo­de­né od pro­to­ger­mán­ske­ho slo­va “fran­kon”, čo zna­me­ná oštep, kopi­ja, kto­rá sa vrha­la ako seke­ra – Fran­cis­ca (Taras­suk et al.), dru­há hypo­té­za hovo­rí o tom, že v pra­ve­kej nemčí­ne “frank” zna­me­ná voľ­ný (Wiki­pe­dia ENG). Vzhľa­dom k svoj­mu tva­ru je občas opi­so­va­ná ako I‘Hexagon. Naj­star­šie znám­ky ľud­ské­ho živo­ta sú z doby pred 1.8 mili­ón­mi rokov. Z doby spred 18 000 rokov pred n. l. pochá­dza jed­na z mno­hých zdo­be­ných mla­do­pa­le­oli­tic­kých jas­kýň Las­caux (Jean Car­pen­tier et al.).

Vo Fran­cúz­sku žije asi 66 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Je tre­ťou naj­väč­šou kra­ji­nou Euró­py (Wiki­pe­dia ENG). Suse­dí s Atlan­tic­kým oce­ánom na zápa­de, Sever­ným morom na seve­re a so Stre­do­zem­ným morom na juhu. Medzi Fran­cúz­skom a Veľ­kou Bri­tá­ni­ou je zná­my kanál La Man­che. Pobrež­ná línia má 5500 km. Národ­nou hym­nou je Mar­se­il­lai­se (fran​cuz​sko​.sk), kto­rá je zná­ma aj u nás. Hlav­ným mot­tom Fran­cúz­skej repub­li­ky je slo­bo­da, rov­nosť, brat­stvo (fran​cuz​sko​.sk).

Naj­star­ším mes­tom je Mar­se­il­le. Jeho his­tó­ria sa zača­la písať 600 rokov pred naším leto­poč­tom, kedy bola zalo­že­ná kelt­ský­mi Gal­mi koló­nia Mas­sa­lia (Cam­brid­ge ancient his­to­ry). Oko­lo roku 125 pred n.l. bola doby­tá juž­ná Galia doby­tá Riman­mi, kto­rý nazý­va­li ten­to regi­ón Roman Pro­vin­ce, z čoho vzni­kol názov Pro­ven­ce (Life Maga­zi­ne, 13.07.1953, p. 76, Goog­le Books). Hra­ni­ce súčas­né­ho Fran­cúz­ska zhru­ba zod­po­ve­da­jú sta­ro­ve­kej kelt­skej Galii. Galia bola pod­ro­be­ná Riman­mi v 1. sto­ro­čí pred n.l. V 4. sto­ro­čí sem zača­li pre­ni­kať ger­mán­ski Fran­ko­via. V roku 843 sa Fran­ská ríša roz­pad­la na Výcho­dof­ran­skú (dneš­né Nemec­ko), Zápa­dof­ran­skú ríšu (dneš­né Fran­cúz­sko) a Lot­rin­sko. Zná­ma je Fran­cúz­ska revo­lú­cia z roku 1789, zo začiat­ku 19. sto­ro­čia pôso­be­nie Napo­le­ona Bona­par­te­ho. V roku 1958 stál na čele Fran­cúz­ska Char­les de Gaul­le (Wiki­pe­dia). Nie­kto­rí panov­ní­ci: knie­ža Salic­kých Fran­kov Mero­vech v 5. sto­ro­čí, Chlo­do­vik, Dago­bert I. v 7. sto­ro­čí, Pipin Krát­ky v 8. sto­ro­čí kráľ Fran­cúz­ska, Karol I. Veľ­ký, Karol­man II. v 9. sto­ro­čí, Ľudo­vít XIV. – Kráľ Sln­ko (wiki​pe​dia​.sk).

Hlav­ným mes­tom je Paríž. Naj­viac uzná­va­ným národ­ným sviat­kom je Doby­tie Bas­ti­ly, kto­ré sa slá­vi 14. júla. Medzi naj­zná­mej­ších Fran­cú­zov pat­rí Johan­ka z Arku, vedec Lou­is Pas­te­ur, spi­so­va­teľ Emi­le Zola, sta­vi­teľ Gusta­ve Eif­fel, šan­so­nier­ka Edit Piaf, malia­ri Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, her­ci Alain Delon, Jean Reno. Kaž­do­roč­ne v júli sa kona­jú naj­sláv­nej­šie cyk­lis­tic­ké pre­te­ky Tour de Fran­ce. Fran­cúz­sko oplý­va význam­ný­mi prí­stav­mi v Le Hav­re, Nan­tes, Bor­de­aux, Cher­bourg, Brest, Calais, La Rochel­le, Tou­lon, Nice, Can­nes a naj­väč­ší fran­cúz­sky prí­stav v Mar­se­il­le (netway​.cz). Veľ­ké fran­cúz­ske auto­mo­bil­ky: Renault, Peuge­ot, Cit­ro­ën (wiki​pe​dia​.sk).

V kra­ji­ne je štvr­tý naj­väč­ší počet kul­túr­nych pamia­tok sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO, takmer 40. Zná­mi sú malia­ri Édou­ard Manet, Edgar Degas, Clau­de Monet, Augus­te Reno­ir, Paul Cézan­ne, Paul Gau­gu­in, Hen­ri Matis­se. Pôso­bi­li tu Pab­lo Picas­so, Vin­cent van Gogh, Marc Cha­gall, Ame­deo Modig­lia­ni, Was­si­ly Kan­din­sky. Fran­cúz­sko je zakla­da­jú­cim čle­nom Orga­ni­zá­cie spo­je­ných náro­dov – OSN, kde je jeden z pia­tich stá­lych čle­nov Bez­peč­nost­nej rady (Wiki­pe­dia ENG). Nachá­dza­jú sa tu tie­to hory: Alpy, Pyre­ne­je, Fran­cúz­ske stre­do­ho­rie, Švaj­čiar­ska Jura, Vogé­zy, Armo­ric­ký masív, Arde­ny (Wiki­pe­dia).

Naj­vyš­šia hora Mont Blanc v západ­nej Euró­pe (4810 m n.m.) je prá­ve vo fran­cúz­skych Alpách (ljly​sek​.cz). Okrem Álp sa do výš­ky čne­jú Pyre­ne­je, poho­ria Jura, Arde­ny, Fran­cúz­ske Stre­do­ho­rie a Vogé­zy. Naj­výz­nam­nej­šie rie­ky sú Loire, Garon­ne, Sei­na a Rýn. Ras­tie tu až 136 dru­hov stro­mov (fran​cuz​sko​.sk). Fran­cúz­sko je zná­me svo­jou kuchy­ňou a vínom. Žabie ste­hien­ka, sli­má­ky, muš­le, syry pat­ria k tej­to hrdej kra­ji­ne. Fran­cúz­sko bolo jed­nou z prvých kra­jín, kto­ré vytvo­ri­li minis­ter­stvo život­né­ho pro­stre­dia (Pro­tec­ti­on of the Envi­ron­ment). Je naj­čas­tej­šou turis­tic­kou des­ti­ná­ci­ou. Zná­mi spi­so­va­te­lia: Denis Dide­rot, Char­les Bau­de­lai­re, Paul Ver­lai­ne, Vic­tor Hugo, Ale­xan­dre Dumas, Jules Ver­ne, Émi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Guy de Mau­pas­sant, Albert Camus, Jean-​Paul Sar­tre, Anti­one de Saint Exu­pé­ry, Sten­dahl. Filo­zo­fo­via: Rene Des­car­tes, Jean-​Jacques Rous­se­au, Vol­tai­re, Augus­te Com­te. Veľ­mi zná­my je mik­ro­bi­ológ Lou­is Pas­te­ur, mate­ma­tik a fyzik Hen­ri Poin­ca­ré, fyzi­ci Hen­ri Becqu­e­rel, Pier­re Curie, Marie Curie, Paul Lan­ge­vin, viro­lóg Luc Mon­tag­nier. Hudob­ní skla­da­te­lia: Hec­tor Ber­li­oz, Geor­ges Bizet, Char­les Gou­nod, Jacqu­es Offen­bach, Jule­sa Mas­se­ne­ta, Camil­le Saint-​Saëns, Mau­ri­ce Ravel, Clau­de Debus­sy (Wiki­pe­dia EN). Medzi ďal­šie zná­me osob­nos­ti pat­rí bez­bo­chy­by Pier­re de Cou­ber­tin, Jacques-​Yves Cous­te­au, Bri­git­te Bar­dot (wiki​pe​dia​.org). Medzi “súčas­nej­ších pred­sta­vi­te­ľov” hud­by pat­rí: Edit Piaf, Char­les Azna­vour, Ser­ge Gains­bourg, Mire­il­le Mat­hieu, Jean-​Michel Jar­re, David Guet­ta. Bra­tia Augus­te a Lou­is Lumi­é­rov­ci vytvo­ri­li kino v roku 1895. Can­nes hos­tí kaž­do­roč­ne zná­my fil­mo­vý fes­ti­val. Fran­cúz­sko ako celok až do nedáv­nej doby bolo kul­túr­nym cen­trom celé­ho sve­ta (Wiki­pe­dia EN).

Regi­ó­ny a ich hlav­né mes­tá: Alsas­ko – Štrass­burg, Akvi­tán­sko – Bor­de­aux, Auverg­ne – Clermont-​Ferrand, Bre­tón­sko – Ren­nes, Bur­gund­sko – Dijon, Cen­tre – Orlé­ans, Champagne-​Ardenne – Chalon-​en-​Champagne, Kor­zi­ka – Ajac­cio, France-​Comté – Besan­con, Ile-​de-​France – Paris, Languedoc-​Roussillon – Mont­pel­lier, Limu­zín­sko – Limo­ges, Lot­rin­sko – Metz, Dol­ná Nor­man­dia – Caen, Midi-​Pyrénées – Tou­lou­se, Nord-​Pas-​de-​Calais – Lil­le, Pays de la Loire – Nan­te­es, Pikar­dia – Amiens, Poitou-​Charentes – Poitiers, Provence-​Aples-​Côte d‘Azur – Mar­se­il­le, Rhône-​Alpes – Lyon, Hor­ná Nor­man­dia – Rou­en (Wiki­pe­dia EN). Fran­cúz­ska kuchy­ňa je širo­ko zná­ma na celom sve­te. Vyrá­ba sa tu viac ako 400 dru­hov syra, množ­stvo vín. Naprí­klad šam­pan­ské, Bor­de­aux, Bour­gog­ne, Beau­jo­lais. Zná­mi špor­tov­ci: Michel Pla­ti­ni, Just Fon­tai­ne, Thier­ry Hen­ry (Wiki­pe­dia EN).

Nie­kto­ré zau­jí­ma­vé mies­ta: Paríž – Eif­fe­lov­ka, Louv­re, Champ-​Elysées, Cen­tre Pompi­dou, Ver­sail­les; zámok Cham­bord, Che­non­ce­aux, Vil­lan­dry, Remeš (Reims), Car­cas­so­ne, záto­ka Mont St. Michel, Auverg­ne (des​ti​na​cie​.sk), mes­to zalo­že­né riman­mi Aix en Pro­ven­ce, Avig­non, Car­nac, Fon­tai­neb­lau, alp­ské cen­trum Gre­nob­le, marián­ske pút­nic­ké mies­to Lour­des, Mar­se­il­le, Mona­co, Nice, Orlé­ans, Reims, Saint Tro­pez. Fran­cú­zi sú veľ­mi zdvo­ri­lí, cenia si nevtie­ra­vú, ned­ba­lú ele­gan­ciu. Typic­ká je spon­tán­na mimi­ka a ges­ti­ku­lá­cia, emo­ci­onál­ne pre­ja­vy a komu­ni­ka­tív­nosť (cedok​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post