Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Bratislavské Staré Mesto

Hits: 3574

Sta­ré Mes­to je najk­raj­šia mest­ská časť mes­ta Bra­ti­sla­va. Dýcha v ňom ešte his­tó­ria a kul­tú­ra. Mest­ská časť Sta­ré Mes­to je his­to­ric­kou mest­skou čas­ťou Bra­ti­sla­vy. Dá sa pove­dať, že viac-​menej pred­sta­vu­je his­to­ric­ké cen­trum mes­ta. Nachá­dza sa tu množ­stvo význam­ných pamia­tok a turis­tic­kých atrak­cií, napr. Bra­ti­slav­ský hrad, kto­rý domi­nu­je pano­rá­me mes­ta. Význam­nou pamiat­kou je Michal­ská brá­na, kto­rá je jedi­nou zacho­va­nou mest­skou brá­nou zo stre­do­ve­kých hra­dieb. Na Hlav­nom námes­tí sa nachá­dza Dóm svä­té­ho Mar­ti­na, význam­ná gotic­ká kated­rá­la. Sta­ré Mes­to je zná­me aj svo­ji­mi ulič­ka­mi, reštau­rá­cia­mi, kaviar­ňa­mi a obchod­mi, čo pris­pie­va k jeho živé­mu a turis­tic­ky atrak­tív­ne­mu pro­stre­diu. Táto mest­ská časť je popu­lár­nym mies­tom pre náku­py, kul­túr­ne podu­ja­tia a pre­chádz­ky, čo robí z nej jed­no z naj­živ­ších miest v Bra­ti­sla­ve. Na plo­che 9.6 km2 tu žije 41 086 oby­va­te­ľov (sta​re​mes​to​.sk).


Sta­ré Mes­to is the most beau­ti­ful dis­trict of the city of Bra­ti­sla­va. It bre­at­hes with his­to­ry and cul­tu­re. Sta­ré Mes­to is the his­to­ric part of Bra­ti­sla­va, more or less repre­sen­ting the his­to­ri­cal cen­ter of the city. It is home to nume­rous sig­ni­fi­cant land­marks and tou­rist att­rac­ti­ons, such as Bra­ti­sla­va Cast­le, which domi­na­tes the city­’s sky­li­ne. One notab­le land­mark is Micha­e­l’s Gate, the only pre­ser­ved city gate from the medie­val for­ti­fi­ca­ti­ons. On the Main Squ­are, you can find St. Mar­ti­n’s Cat­hed­ral, a sig­ni­fi­cant Got­hic cat­hed­ral. Sta­ré Mes­to is also kno­wn for its nar­row stre­ets, res­tau­rants, cafes, and shops, con­tri­bu­ting to its live­ly and tourist-​attractive envi­ron­ment. This dis­trict is a popu­lar des­ti­na­ti­on for shop­ping, cul­tu­ral events, and walks, making it one of the live­liest pla­ces in Bra­ti­sla­va. With an area of 9.6 km², Sta­ré Mes­to is home to 41,086 resi­dents (sta​re​mes​to​.sk).


Die Alts­tadt ist der schöns­te Stadt­te­il von Bra­ti­sla­va. Hier atmet man noch Ges­chich­te und Kul­tur. Die Alts­tadt ist der his­to­ris­che Teil von Bra­ti­sla­va und stellt mehr oder weni­ger das his­to­ris­che Zen­trum der Stadt dar. Hier befin­den sich zahl­re­i­che bede­uten­de Sehen­swür­dig­ke­i­ten und Tou­ris­te­natt­rak­ti­onen, wie zum Beis­piel die Burg von Bra­ti­sla­va, die die Sky­li­ne der Stadt domi­niert. Ein wei­te­res bede­uten­des Wahr­ze­i­chen ist das Michalská-​Tor, das ein­zi­ge erhal­te­ne Stadt­tor aus den mit­te­lal­ter­li­chen Befes­ti­gung­san­la­gen. Auf dem Haupt­platz befin­det sich der St. Mar­tins­dom, eine bede­uten­de gotis­che Kat­hed­ra­le. Die Alts­tadt ist auch für ihre engen Gas­sen, Res­tau­rants, Cafés und Ges­chäf­te bekannt, was zu ihrer leben­di­gen und für Tou­ris­ten att­rak­ti­ven Umge­bung beit­rägt. Die­ser Stadt­te­il ist ein belieb­tes Ziel für Ein­kä­u­fe, kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen und Spa­zier­gän­ge, was ihn zu einem der leb­haf­tes­ten Orte in Bra­ti­sla­va macht. Auf einer Flä­che von 9,6 km² leben hier 41.086 Ein­woh­ner (sta​re​mes​to​.sk).


Az Óvá­ros Bra­ti­sla­va legs­zebb város­rés­ze. Itt még érez­he­tő a tör­té­ne­lem és a kul­tú­ra. Az Óvá­ros Bra­ti­sla­va tör­té­nel­mi város­rés­ze, ame­ly többé-​kevésbé a város tör­té­nel­mi köz­pont­ját kép­vi­se­li. Szá­mos jelen­tős lát­ni­va­ló és turisz­ti­kai att­rak­ció talál­ha­tó itt, pél­dá­ul a Bra­ti­sla­vai vár, ame­ly ural­ko­dik a város lát­ké­pén. Az egy­ik kie­mel­ke­dő lát­ni­va­ló a Mihá­ly kapu, az egy­et­len meg­ma­radt város­ka­pu a közép­ko­ri erődít­mé­ny­ek­ből. A Főté­ren talál­ha­tó Szent Márton-​dóm is egy jelen­tős góti­kus kated­rá­lis. Az Óvá­ros a kes­ke­ny utcá­i­ról, étter­me­i­ről, kávé­zó­i­ról és üzle­te­i­ről ismert, ame­ly­ek hoz­zá­já­rul­nak az élénk és turis­ták által von­zó kör­ny­eze­té­hez. Ez a város­rész néps­ze­rű cél­pont a vásár­lás­ra, kul­tu­rá­lis ese­mé­ny­ek­re és séták­ra, ami az egy­ik legé­lén­kebb hel­lyé tes­zi Bra­ti­sla­vá­ban. A 9,6 km² terüle­ten itt él 41 086 lakos (sta​re​mes​to​.sk).


Odka­zy

Dóm Svä­té­ho Martina

Troj­lo­ďo­vý gotic­ký kos­tol pat­rí k naj­väč­ším gotic­kým sak­rál­nym stav­bám na Slo­ven­sku. Bol posta­ve­ný na mies­te pôvod­né­ho román­ske­ho kos­to­la. Zača­li ho sta­vať na začiat­ku 14. sto­ro­čia, vysvä­te­ný bol v r. 1452. Veža kos­to­la bola posta­ve­ná súčas­ne s tro­ma loďa­mi kos­to­la, bola súčas­ťou mest­ské­ho opev­ne­nia a slú­ži­la k obra­ne mes­ta. Jej cel­ko­vá výš­ka dosa­hu­je 85 m a na vrcho­le ju uzat­vá­ra pozlá­te­ná poduš­ka s roz­mer­mi 2 x 2 m a na nej 1 m vyso­ká kópia uhor­skej krá­ľov­skej koru­ny vážia­ca 300 kg. V rokoch 15631830 bol dóm sved­kom koru­no­vá­cií uhor­ských krá­ľov. Koru­no­va­li tu 11 uhor­ských krá­ľov a 8 krá­ľov­ských man­že­liek (bra​ti​sla​va​.sk). Po nedáv­nej rekon­štruk­cii koru­nu už nas­päť nevrátili.


Dóm Svä­té­ho Mar­ti­na (St. Mar­ti­n’s Cathedral)

The three-​nave Got­hic church is one of the lar­gest Got­hic sac­ral buil­dings in Slo­va­kia. It was built on the site of the ori­gi­nal Roma­ne­sque church. Cons­truc­ti­on began at the begin­ning of the 14th cen­tu­ry, and it was con­sec­ra­ted in 1452. The church tower was built simul­ta­ne­ous­ly with the three ais­les of the church, ser­ving as part of the city for­ti­fi­ca­ti­on and defen­se. Its total height rea­ches 85 meters, and at the top, it is cro­wned with a gil­ded cus­hi­on mea­su­ring 2 x 2 meters, top­ped by a 1‑meter high repli­ca of the Hun­ga­rian roy­al cro­wn weig­hing 300 kg. From 1563 to 1830, the cat­hed­ral wit­nes­sed the coro­na­ti­ons of Hun­ga­rian kings. It saw the coro­na­ti­on of 11 Hun­ga­rian kings and 8 roy­al con­sorts (bra​ti​sla​va​.sk). After a recent recons­truc­ti­on, the cro­wn has not been returned.


Dóm St. Mar­tin (St. Martinsdom)

Die dre­is­chif­fi­ge gotis­che Kir­che gehört zu den größten gotis­chen Sak­ral­bau­ten in der Slo­wa­kei. Sie wur­de an der Stel­le einer urs­prün­gli­chen roma­nis­chen Kir­che errich­tet. Der Bau begann zu Beginn des 14. Jahr­hun­derts, und die Kir­che wur­de 1452 gewe­iht. Der Kirch­turm wur­de gle­i­ch­ze­i­tig mit den drei Schif­fen der Kir­che erbaut und dien­te als Teil der städ­tis­chen Befes­ti­gung und Ver­te­i­di­gung. Sei­ne Gesamt­höhe bet­rägt 85 Meter, und an der Spit­ze ist er mit einem ver­gol­de­ten Kis­sen von 2 x 2 Metern gek­rönt, auf dem sich eine 1 Meter hohe Nach­bil­dung der unga­ris­chen Königs­kro­ne befin­det, die 300 kg wiegt. Von 1563 bis 1830 war der Dom Zeuge der Krönun­gen unga­ris­cher Köni­ge. Es wur­den 11 unga­ris­che Köni­ge und 8 könig­li­che Gemah­lin­nen hier gek­rönt (bra​ti​sla​va​.sk). Nach einer kürz­li­chen Rekons­truk­ti­on wur­de die Kro­ne jedoch nicht zurückgegeben.


Szent Márton-​dóm

A három­ha­jós góti­kus tem­plom a leg­na­gy­obb góti­kus szak­rá­lis épüle­tek közé tar­to­zik Szlo­vá­kiá­ban. Egy ere­de­ti román tem­plom hely­én épült. Az épít­ke­zés a 14. szá­zad ele­jén kez­dődött, és a tem­plo­mot 1452-​ben szen­tel­ték fel. A tem­plom tor­ny­át egy időben épí­tet­ték a három hajó­val, rés­ze volt a váro­si erőd­nek és a város védel­mé­re szol­gált. Tel­jes magas­sá­ga 85 méter, tete­jén egy 2 x 2 méte­res ara­ny­o­zott pár­na talál­ha­tó, ame­ly­en egy 1 méter magas máso­lat hely­ez­ke­dik el a magy­ar kirá­lyi koro­ná­ról, ame­ly 300 kg súlyú. 1563 és 1830 között a dóm tanú­ja volt a magy­ar kirá­ly­ok koro­ná­zá­sá­nak. Itt koro­náz­ták meg a 11 magy­ar kirá­lyt és 8 kirá­ly­nőt (bra​ti​sla​va​.sk). A közel­múlt­be­li hely­re­ál­lí­tás után a koro­nát azon­ban nem hely­ez­ték vissza.


TOP Sta­ré Mesto

Dóm Svä­té­ho Martina


Michal­ská brána 

Je jedi­ná zacho­va­ná brá­na stre­do­ve­ké­ho mest­ské­ho opev­ne­nia. Pôvod­ne gotic­ká brá­na, kto­rou do mes­ta vstu­po­va­la diaľ­ko­vá ces­ta z Mora­vy, sa spo­mí­na až v roku 1411, posta­vi­li ju však už v prvej polo­vi­ci 14. sto­ro­čia. V rokoch 1511- 13 bola zvý­še­ná o osem­bo­kú nad­stav­bu a v rokoch 175358 pre­sta­va­ná do súčas­nej podo­by, kedy bola na vrchol 51 met­rov vyso­kej baro­ko­vej veže umiest­ne­ná socha svä­té­ho Micha­la. Pri zosil­ňo­va­ní mest­ské­ho opev­ne­nia bol k veži pri­sta­va­ný ochran­ný bar­ba­kán. V súčas­nos­ti sa vo veži nachá­dza expo­zí­cia zbra­ní a mest­ské­ho opev­ne­nia (bra​ti​sla​va​.sk).


Michal­ská brána

It is the only pre­ser­ved gate of the medie­val city for­ti­fi­ca­ti­on. Ori­gi­nal­ly a Got­hic gate through which the long-​distance road from Mora­via ente­red the city, it is men­ti­oned in 1411, but it was built in the first half of the 14th cen­tu­ry. In the years 1511 – 13, it was rai­sed by an octa­go­nal supers­truc­tu­re, and in the years 1753 – 58, it was recons­truc­ted into its cur­rent form, when a sta­tue of St. Micha­el was pla­ced on top of the 51-​meter-​high baro­que tower. A pro­tec­ti­ve bar­bi­can was added to the tower during the strengt­he­ning of the city for­ti­fi­ca­ti­on. Today, the tower hou­ses an exhi­bi­ti­on of wea­pons and city for­ti­fi­ca­ti­ons (bra​ti​sla​va​.sk).


Michal­ská brána

Es ist das ein­zi­ge erhal­te­ne Tor der mit­te­lal­ter­li­chen Stadt­be­fes­ti­gung. Urs­prün­glich ein gotis­ches Tor, durch das die Ferns­tra­ße aus Mäh­ren in die Stadt führ­te, wird es ers­tmals im Jahr 1411 erwähnt, aber bere­its in der ers­ten Hälf­te des 14. Jahr­hun­derts gebaut. In den Jah­ren 1511 – 13 wur­de es um einen ach­tec­ki­gen Auf­bau erhöht, und in den Jah­ren 1753 – 58 wur­de es in sei­ne heuti­ge Form umge­baut, als auf den 51 Meter hohen baroc­ken Turm die Sta­tue des hei­li­gen Micha­el gesetzt wur­de. Bei der Vers­tär­kung der Stadt­be­fes­ti­gung wur­de ein Schutz­bar­ba­kan an den Turm ange­baut. Heute beher­bergt der Turm eine Auss­tel­lung von Waf­fen und Stadt­be­fes­ti­gun­gen (bra​ti​sla​va​.sk).


Michal­ská kapu

Ez az egy­et­len meg­ma­radt kapu a közép­ko­ri város erődít­mé­ny­é­ből. Ere­de­ti­leg egy góti­kus kapu volt, ame­ly­en keresz­tül a Mor­va­ors­zág­ból érke­ző távol­sá­gi út veze­tett a város­ba. Elős­zör 1411-​ben emlí­tik, de már a 14. szá­zad első felé­ben megé­pült. 1511 – 13-​ban nyolcs­zög­le­tű felé­pít­mén­ny­el emel­ték fel, 1753 – 58-​ban pedig jelen­le­gi for­má­já­ban áta­la­kí­tot­ták, ami­kor Szent Mihá­ly szob­rát hely­ez­ték el a 51 méter magas barokk toro­ny tete­jé­re. A város erődít­mé­ny­é­nek mege­rősí­té­se­kor a toro­ny­hoz egy védő bár­ká­nyt is hoz­zá­é­pí­tet­tek. Ma a toro­ny fegyver- és városfal-​kialakítási kiál­lí­tás­nak ad ott­hont (bra​ti​sla​va​.sk).


Pri­ma­ciál­ny palác

Ten­to kla­si­cis­tic­ký palác je jed­nou naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­ších palá­co­vých sta­vieb v Bra­ti­sla­ve. V rokoch 1778 – 81 bol posta­ve­ný pre ostri­hom­ské­ho arci­bis­ku­pa Joze­fa Bat­hy­á­ny­ho. V ati­ke stre­chy sa nachá­dza­jú ale­go­ric­ké sochy a vázy. Na vrcho­le tym­pa­nó­na je umiest­ne­ný erb Joze­fa Bat­hy­á­ny­ho a kar­di­nál­sky klo­búk vážia­ci 150 kg. V tym­pa­nó­ne sa dnes mies­to pôvod­nej fres­ky nachá­dza mozai­ka. Soš­ky anje­lov nad bal­kó­nom v cen­trál­nej čas­ti fasá­dy držia dve pís­me­ná I – Ius­ti­cia = spra­vod­li­vosť a C – Cle­men­tia = Lás­ka­vosť – osob­né hes­lo kar­di­ná­la. Vo vstup­nej hale palá­ca po pra­vej stra­ne sa nachá­dza pamät­ná tabu­ľa pri­po­mí­na­jú­ca tzv. Bra­ti­slav­ský (Pre­špor­ský) mier, doku­ment, kto­rý tu bol pod­pí­sa­ný 26. decem­bra 1805 po bit­ke Troch cisá­rov pri Slav­ko­ve. Na nádvo­rí je palá­ca rene­sanč­ná fon­tá­na svä­té­ho Jura­ja a v rohu nádvo­ria je vchod do kapl­n­ky svä­té­ho Ladi­sla­va. Na poscho­dí sa nachá­dza Zrkad­lo­vá sieň, kto­rá bola sved­kom pod­pí­sa­nia Bra­ti­slav­ské­ho mie­ru v roku 1805 medzi napo­le­onov­ským Fran­cúz­skom a Habs­bur­gov­ským Rakús­kom po bit­ke pri Slav­ko­ve. V roku 1848 tu kráľ Fer­di­nand I. pod­pí­sal doku­ment o zru­še­ní pod­dan­stva v Uhor­sku. V repre­zen­tač­ných pries­to­roch sú umiest­ne­né zbier­ky Galé­rie mes­ta Bra­ti­sla­va s uni­kát­nou zbier­kou šesť tapi­sé­rií zo 17. sto­ro­čia zobra­zu­jú­cich tra­gic­kú lás­ku Héra k Lean­dro­vi, z anglic­kej krá­ľov­skej tká­čov­ne v Mor­tla­ke. Palác je od roku 1903 majet­kom mes­ta a v súčas­nos­ti síd­lom pri­má­to­ra mes­ta (bra​ti​sla​va​.sk). V Zrkad­lo­vej sie­ni Priam­ciál­ne­ho palá­ca sa kona­jú zasad­nu­tia mest­ské­ho zastu­pi­teľ­stva.


Pri­ma­tial Palace

This neoc­las­si­cal pala­ce is one of the most repre­sen­ta­ti­ve pala­ce buil­dings in Bra­ti­sla­va. It was built bet­we­en 1778 and 1781 for the Arch­bis­hop Jozef Bat­hy­á­ny of Esz­ter­gom. The attic of the roof fea­tu­res alle­go­ri­cal sta­tu­es and vases. At the top of the tym­pa­num, the coat of arms of Jozef Bat­hy­á­ny and a car­di­na­l’s hat weig­hing 150 kg are pla­ced. In the tym­pa­num, ins­te­ad of the ori­gi­nal fres­co, the­re is now a mosaic. The angel sta­tu­es abo­ve the bal­co­ny in the cen­tral part of the faca­de hold two let­ters, I – Ius­ti­tia (Jus­ti­ce), and C – Cle­men­tia (Cle­men­cy) – the per­so­nal mot­to of the car­di­nal. In the entran­ce hall of the pala­ce, on the right side, the­re is a memo­rial pla­que com­me­mo­ra­ting the so-​called Bra­ti­sla­va (Pre­ss­burg) Pea­ce, a docu­ment sig­ned here on Decem­ber 26, 1805, after the Batt­le of the Three Empe­rors near Slav­kov. In the cour­ty­ard of the pala­ce, the­re is a Renais­san­ce foun­tain of Saint Geor­ge, and in the cor­ner of the cour­ty­ard is the entran­ce to the cha­pel of Saint Ladis­laus. On the upper flo­or, the­re is the Mir­ror Hall, which wit­nes­sed the sig­ning of the Bra­ti­sla­va Pea­ce in 1805 bet­we­en Napo­le­onic Fran­ce and Habs­burg Aus­tria after the Batt­le of Slav­kov. In 1848, King Fer­di­nand I sig­ned a docu­ment abo­lis­hing serf­dom in Hun­ga­ry here. The repre­sen­ta­ti­ve spa­ces hou­se the col­lec­ti­ons of the Bra­ti­sla­va City Gal­le­ry, inc­lu­ding a uni­que col­lec­ti­on of six tapes­tries from the 17th cen­tu­ry depic­ting the tra­gic love of Hero and Lean­der, from the English roy­al wea­ving works­hop in Mor­tla­ke. Sin­ce 1903, the pala­ce has been owned by the city and cur­ren­tly ser­ves as the resi­den­ce of the may­or of the city (bra​ti​sla​va​.sk). City coun­cil mee­tings take pla­ce in the Mir­ror Hall of the Pri­ma­tial Palace.


Pri­ma­tial­pa­lais

Die­ses neok­las­si­zis­tis­che Palais gehört zu den reprä­sen­ta­tivs­ten Palais­ge­bä­u­den in Bra­ti­sla­va. Es wur­de zwis­chen 1778 und 1781 für den Erz­bis­chof Jozef Bat­hy­á­ny von Esz­ter­gom erbaut. Das Dach­ges­choss des Daches ist mit alle­go­ris­chen Sta­tu­en und Vasen gesch­müc­kt. Auf dem Gie­bel befin­den sich das Wap­pen von Jozef Bat­hy­á­ny und ein Kar­di­nals­hut, der 150 kg wiegt. Im Tym­pa­non befin­det sich heute ans­tel­le des Ori­gi­nalf­res­kos eine Mosaik. Die Engels­ta­tu­en über dem Bal­kon im zen­tra­len Teil der Fas­sa­de hal­ten zwei Buchs­ta­ben, I – Ius­ti­tia (Gerech­tig­ke­it) und C – Cle­men­tia (Mil­de) – das per­sön­li­che Mot­to des Kar­di­nals. Im Ein­gangs­be­re­ich des Palais, auf der rech­ten Sei­te, befin­det sich eine Gedenk­ta­fel an den soge­nann­ten Bra­ti­sla­va­er (Pre­ss­bur­ger) Frie­den, ein Doku­ment, das hier am 26. Dezem­ber 1805 nach der Sch­lacht der drei Kai­ser bei Slav­kov unter­ze­ich­net wur­de. Im Innen­hof des Palais befin­det sich ein Renaissance-​Brunnen des hei­li­gen Geor­gs, und in der Ecke des Hofes befin­det sich der Ein­gang zur Kapel­le des hei­li­gen Ladis­laus. Im Ober­ges­choss befin­det sich der Spie­gel­sa­al, der die Unter­ze­ich­nung des Bra­ti­sla­va­er Frie­dens im Jahr 1805 zwis­chen dem napo­le­onis­chen Fran­kre­ich und dem habs­bur­gis­chen Öster­re­ich nach der Sch­lacht von Slav­kov miter­leb­te. Im Jahr 1848 unter­ze­ich­ne­te König Fer­di­nand I. hier ein Doku­ment zur Abschaf­fung der Lei­be­i­gen­schaft in Ungarn. Die reprä­sen­ta­ti­ven Räum­lich­ke­i­ten beher­ber­gen die Samm­lun­gen der Stadt­ga­le­rie Bra­ti­sla­va, darun­ter eine ein­zi­gar­ti­ge Samm­lung von sechs Wand­tep­pi­chen aus dem 17. Jahr­hun­dert, die die tra­gis­che Lie­be von Hero und Lean­der dars­tel­len, aus der englis­chen König­li­chen Weber­werks­tatt in Mor­tla­ke. Seit 1903 gehört das Palais der Stadt und dient der­ze­it als Resi­denz des Bür­ger­me­is­ters der Stadt (bra​ti​sla​va​.sk). Die Sit­zun­gen des Stadt­rats fin­den im Spie­gel­sa­al des Pri­ma­tial­pa­lais statt.


Prí­má­si palota

Ez a neok­lass­zi­cis­ta palo­ta Bra­ti­sla­va egy­ik leg­ki­vá­lóbb palo­tá­ja. 1778 és 1781 között épült Jozef Bat­hy­á­ny esz­ter­go­mi érsek szá­má­ra. A tetőtér alle­go­ri­kus szob­rok­kal és vázák dís­zí­tik. A tim­pa­non tete­jén Jozef Bat­hy­á­ny címe­re és egy 150 kg súlyú bíbo­ros süveg talál­ha­tó. A tim­pa­non­ban ma egy mozaik talál­ha­tó az ere­de­ti fres­kó hely­ett. A hom­lok­zat köz­pon­ti rés­zén lévő erké­ly felett lévő angy­als­zob­rok két betűt tar­ta­nak, I – Ius­ti­tia (igaz­sá­gos­ság) és C – Cle­men­tia (Jóság) – a bíbo­ros sze­mé­ly­es mot­tó­ját. A palo­ta bejá­ra­tá­nál, a jobb olda­lon, egy emlék­táb­la talál­ha­tó a Bra­ti­sla­vai (Pozso­nyi) Béke nevű doku­men­tum­ról, ame­ly­et 1805. decem­ber 26-​án írtak alá a Slav­kov­nál vívott három csás­zár csa­tá­ja után. A palo­ta bel­ső udva­rán áll a Szent Györ­gy renes­zánsz kút­ja, a udvar sar­ká­ban pedig a Szent Lász­ló kápol­na bejá­ra­ta. Az eme­le­ten talál­ha­tó a Tük­rös terem, ame­ly a Bra­ti­sla­vai Béke alá­í­rá­sá­nak helys­zí­ne volt 1805-​ben Napó­le­on Fran­cia­ors­zá­ga és a Habs­burg Biro­da­lom között a Slav­ko­vi csa­ta után. 1848-​ban I. Fer­di­nánd kirá­ly itt írta alá a job­bá­gy­ság eltör­lé­sé­ről szó­ló doku­men­tu­mot Magy­arors­zá­gon. A repre­zen­ta­tív terek­ben lát­ha­tó a Bra­ti­sla­va Galé­ria gyűj­te­mé­nye, ame­ly­nek rés­ze a 17. szá­zad­ból szár­ma­zó hat falis­zőny­eg egy­edülál­ló gyűj­te­mé­nye, ame­ly Hero és Lean­der tra­gi­kus sze­rel­mét ábrá­zol­ja, a Mor­tla­ke angol kirá­lyi szövőműhe­ly­ből. A palo­ta 1903 óta a város tulaj­do­na, jelen­leg a város pol­gár­mes­te­ré­nek rezi­den­ciá­ja (bra​ti​sla​va​.sk). A város­há­zi tanács ülé­sei a Prí­má­si palo­ta Tük­rös ter­mé­ben zajlanak.


Pri­ma­ciál­ny palác a Pri­ma­ciál­ne námestie


Fon­tá­na Svä­té­ho Jura­ja s drakom

Pod­ľa legen­dy bol Juraj dôs­toj­ník rím­skej armá­dy. Jed­né­ho dňa pri­šiel do mes­ta, kto­ré tyra­ni­zo­val drak. Drak sa spr­vu uspo­ko­jil s kaž­do­den­ným prí­su­nom dobyt­ka, neskôr však začal vyža­do­vať mla­dé diev­či­ny. Zúfa­lí ľudia vybe­ra­li obe­te žre­bo­va­ním. Juraj pri­šiel do mes­ta, keď padol žreb na krá­ľov­skú dcé­ru. Zabil dra­ka kopi­jou a stal sa sym­bo­lom rytie­ra, kto­rý víťa­zí nad zlom (bra​ti​sla​va​.sk).


Foun­tain of St. Geor­ge and the Dragon

Accor­ding to legend, Geor­ge was an offi­cer in the Roman army. One day, he came to a town ter­ro­ri­zed by a dra­gon. Ini­tial­ly, the dra­gon was satis­fied with a dai­ly supp­ly of lives­tock, but later, it began deman­ding young girls. Des­pe­ra­te, the peop­le selec­ted vic­tims by dra­wing lots. Geor­ge arri­ved in the town when the lot fell on the kin­g’s daugh­ter. He kil­led the dra­gon with his spe­ar and beca­me a sym­bol of a knight triump­hing over evil (bra​ti​sla​va​.sk).


Brun­nen des hei­li­gen Geor­gs und des Drachen

Gemäß der Legen­de war Georg ein Offi­zier in der römis­chen Armee. Eines Tages kam er in eine Stadt, die von einem Dra­chen tyran­ni­siert wur­de. Zuerst war der Dra­che mit der täg­li­chen Ver­sor­gung von Vieh zuf­rie­den, ver­lang­te jedoch spä­ter nach jun­gen Mäd­chen. Ver­zwe­i­fel­te Men­schen wähl­ten Opfer durch das Los. Georg kam in die Stadt, als das Los auf die Toch­ter des Königs fiel. Er töte­te den Dra­chen mit sei­nem Spe­er und wur­de zum Sym­bol eines Rit­ters, der das Böse besiegt (bra​ti​sla​va​.sk).


Szent Györ­gy és a sár­ká­ny kútja

A legen­da sze­rint Györ­gy egy római had­se­reg tiszt­je volt. Egy nap egy város­ba érke­zett, ame­ly­et egy sár­ká­ny zsar­no­kolt. Elős­zör a sár­ká­ny a min­den­na­pi marhahús-​szállítmánnyal mege­lé­ge­dett, később azon­ban fia­tal lány­o­kat kez­dett köve­tel­ni. A két­ség­be­e­sett embe­rek a sor­so­lás útján válasz­tot­ták az áldo­za­to­kat. Györ­gy akkor érke­zett a város­ba, ami­kor a kirá­ly leánya esett ki a sor­so­lás­ból. Megöl­te a sár­ká­nyt lándz­sá­já­val, és a lova­got szim­bó­lum­má vált, aki legy­őzi a gonoszt (bra​ti​sla​va​.sk).


Sta­rá radnica

v 14. sto­ro­čí stál na mies­te dneš­nej sta­rej rad­ni­ce dom s vežou, kto­rý dal posta­viť rich­tár Jakub. Sta­rá rad­ni­ca vznik­la v 15. sto­ro­čí spo­je­ním via­ce­rých suse­dia­cich meš­tian­skych domov na Hlav­nom námes­tí a v prie­be­hu sto­ro­čí pre­šla via­ce­rý­mi rekon­štruk­cia­mi. Po zeme­tra­se­ní v roku 1599 bola pre­sta­va­ná v rene­sanč­nom slo­hu, veža rad­ni­ce bola po požia­ri v 18. sto­ro­čí pre­sta­va­ná v baro­ko­vom slo­hu. V roku 1912 bolo pri­sta­ve­né zadné kríd­lo v neore­ne­sanč­nom slo­hu zo stra­ny nádvo­ria a v neogo­tic­kom zo stra­ny Pri­ma­ciál­ne­ho námes­tia. Veža rad­ni­ce plni­la obran­ný cha­rak­ter. Pri pohľa­de na vežu z Hlav­né­ho námes­tia náj­de­te na nej via­ce­ré pozo­ru­hod­nos­ti – na sok­li sa nachá­dza tabuľ­ka s dátu­mom Feb­ru­ár 1850, kto­rá pri­po­mí­na výš­ku vody pri povod­ni, kedy sa Dunaj vylial z kory­ta. Vľa­vo od gotic­ké­ho okna sa na úrov­ni 1. poscho­dia nachá­dza zamu­ro­va­ná delo­vá guľa pri­po­mí­na­jú­ca úto­ky napo­le­on­ských voj­sk v roku 1809. Na náro­ží veže sto­jí socha Mado­ny z roku 1676. Z ocho­zu veže boli v minu­los­ti vyhla­so­va­né roz­hod­nu­tia sne­mu, krá­ľov­ské naria­de­nia i naria­de­nia mest­skej rady. Na fasá­de napra­vo od rene­sanč­né­ho arki­é­ra si môže­te všim­núť fres­ku sta­ré­ho muža – úžer­ní­ka z roku 1533. Mest­ské múze­um je jed­ným z naj­star­ších múzeí v stred­nej Euró­pe, bolo zalo­že­né v roku 1868. V rohu nádvo­ria je vchod do expo­zí­cii feudál­nej jus­tí­cie a his­tó­rie mes­ta. Na arká­do­vom rene­sanč­nom nádvo­rí sa v lete kona­jú kon­cer­ty a diva­del­né pred­sta­ve­nia (bra​ti​sla​va​.sk).

Rolan­do­va fon­tá­na pred Sta­rou rad­ni­cou – kamen­ná rene­sanč­ná fon­tá­na s kru­ho­vou nádr­žou ozdo­be­nou mas­ka­rón­mi a so stre­do­vým pilie­rom na kto­rom sto­jí posta­va stre­do­ve­ké­ho rytie­ra v brne­ní. Socha zná­zor­ňu­je legen­dár­ne­ho ochran­cu mest­ských práv Rolan­da. V dol­nej čas­ti pilie­ra sa nachá­dza men­šia muš­ľo­vi­to­vá nádrž do kto­rej strie­ka voda z papúľ rýb drža­ných posta­vič­ka­mi – tzv. puti. Voda sa do fon­tá­ny pôvo­de pri­vá­dza­la dre­ve­ným potru­bím. Fon­tá­na vznik­la z prak­tic­kých dôvo­dov v čase, kedy bol v mes­te citeľ­ný nedos­ta­tok vody ako pria­ma reak­cia na veľ­ký požiar, kto­rý vypu­kol prá­ve počas koru­no­vač­nej sláv­nos­ti Maxi­mi­liá­na a spus­to­šil veľ­kú časť domov v mes­te. Pred­po­kla­dá sa, že autor na soche Rolan­da zobra­zil prá­ve tvár vte­daj­šie­ho panov­ní­ka (bra​ti​sla​va​.sk).


Old Town Hall

In the 14th cen­tu­ry, the­re was a hou­se with a tower on the site of toda­y­’s Old Town Hall, built by the may­or Jakub. The Old Town Hall was for­med in the 15th cen­tu­ry by mer­ging seve­ral neigh­bo­ring bour­ge­ois hou­ses on the Main Squ­are, and over the cen­tu­ries, it under­went seve­ral recons­truc­ti­ons. After the eart­hqu­ake in 1599, it was rebu­ilt in the Renais­san­ce sty­le, and the town hall tower was recons­truc­ted in the Baro­que sty­le after a fire in the 18th cen­tu­ry. In 1912, a rear wing was added in the Neo-​Renaissance sty­le from the cour­ty­ard side and in the Neo-​Gothic sty­le from Pri­ma­ciál­ne Squ­are. The town hall tower ser­ved a defen­si­ve pur­po­se. When looking at the tower from the Main Squ­are, you will find seve­ral inte­res­ting fea­tu­res – on the plinth, the­re is a pla­que with the date Feb­ru­ary 1850, remin­ding of the water level during a flo­od when the Danu­be overf­lo­wed its banks. To the left of the Got­hic win­dow, at the level of the 1st flo­or, the­re is a wal­led can­non­ball remin­ding of the attacks by Napo­le­on’s armies in 1809. On the cor­ner of the tower stands a sta­tue of the Madon­na from 1676. From the tower bal­co­ny, deci­si­ons of the par­lia­ment, roy­al dec­re­es, and city coun­cil regu­la­ti­ons were announ­ced in the past. On the faca­de to the right of the Renais­san­ce arca­de, you can noti­ce a fres­co of an old man – a usu­rer from 1533. The City Muse­um is one of the oldest muse­ums in Cen­tral Euro­pe, foun­ded in 1868. In the cour­ty­ard cor­ner, the­re is an entran­ce to the exhi­bi­ti­on of feudal jus­ti­ce and the his­to­ry of the city. Con­certs and the­a­ter per­for­man­ces take pla­ce on the Renais­san­ce arca­de cour­ty­ard in the sum­mer (bra​ti​sla​va​.sk).

Roland Foun­tain in front of the Old Town Hall – a sto­ne Renais­san­ce foun­tain with a cir­cu­lar basin ador­ned with mas­ca­rons and a cen­tral pil­lar on which stands the figu­re of a medie­val knight in armor. The sta­tue depicts the legen­da­ry guar­dian of muni­ci­pal rights, Roland. In the lower part of the pil­lar, the­re is a smal­ler shell-​shaped basin into which water spra­ys from the mouths of fish held by figu­ri­nes – the so-​called put­ti. Water was ori­gi­nal­ly brought to the foun­tain through wooden pipes. The foun­tain was cre­a­ted for prac­ti­cal rea­sons at a time when the­re was a noti­ce­ab­le shor­ta­ge of water in the city, as a direct res­pon­se to a major fire that bro­ke out during the coro­na­ti­on celeb­ra­ti­on of Maxi­mi­lian and devas­ta­ted a lar­ge part of the homes in the city. It is assu­med that the aut­hor depic­ted the face of the then ruler on the sta­tue of Roland (bra​ti​sla​va​.sk).


Altes Rat­haus

Im 14. Jahr­hun­dert stand an der Stel­le des heuti­gen Alten Rat­hau­ses ein Haus mit einem Turm, das vom Bür­ger­me­is­ter Jakub erbaut wur­de. Das Alte Rat­haus ents­tand im 15. Jahr­hun­dert durch die Vere­i­ni­gung meh­re­rer benach­bar­ter Bür­ger­hä­u­ser am Haupt­platz und wur­de im Lau­fe der Jahr­hun­der­te mehr­fach umge­baut. Nach dem Erd­be­ben von 1599 wur­de es im Renais­san­ces­til wie­de­rauf­ge­baut, und der Rat­haus­turm wur­de nach einem Brand im 18. Jahr­hun­dert im baroc­ken Stil umges­tal­tet. Im Jahr 1912 wur­de auf der Hof­se­i­te ein hin­te­rer Flügel im neure­nais­san­ces­til und auf der Sei­te des Pri­ma­ciál­ne námes­tie im neugo­tis­chen Stil hin­zu­ge­fügt. Der Rat­haus­turm dien­te einem defen­si­ven Zweck. Wenn Sie den Turm vom Haupt­platz aus bet­rach­ten, fin­den Sie meh­re­re inte­res­san­te Merk­ma­le – auf dem Soc­kel befin­det sich eine Tafel mit dem Datum Feb­ru­ar 1850, die an den Was­sers­tand wäh­rend eines Hoch­was­sers erin­nert, als die Donau über ihre Ufer trat. Links vom gotis­chen Fens­ter, auf Höhe des 1. Stocks, befin­det sich eine ein­ge­mau­er­te Kano­nen­ku­gel, die an die Angrif­fe der napo­le­onis­chen Arme­en im Jahr 1809 erin­nert. Auf der Ecke des Turms steht eine Sta­tue der Madon­na aus dem Jahr 1676. Vom Bal­kon des Turms aus wur­den in der Ver­gan­gen­he­it Ents­che­i­dun­gen des Par­la­ments, könig­li­che Erlas­se und städ­tis­che Rats­vorsch­rif­ten ver­kün­det. Auf der Fas­sa­de rechts von der Renaissance-​Arkade kön­nen Sie ein Fres­ko eines alten Man­nes – eines Wuchers aus dem Jahr 1533 – bemer­ken. Das Stadt­mu­se­um ist eines der ältes­ten Muse­en in Mit­te­le­uro­pa, geg­rün­det im Jahr 1868. In der Ecke des Innen­hofs befin­det sich ein Ein­gang zur Auss­tel­lung über die feuda­le Jus­tiz und die Ges­chich­te der Stadt. Im Som­mer fin­den auf dem Arka­de­nin­nen­hof Kon­zer­te und The­a­te­rauf­füh­run­gen statt (bra​ti​sla​va​.sk).

Rolandb­run­nen vor dem Alten Rat­haus – ein ste­i­ner­ner Renais­san­ceb­run­nen mit einem kre­is­för­mi­gen Bec­ken, das mit Mas­ka­rons ver­ziert ist, und einem zen­tra­len Pfe­i­ler, auf dem die Figur eines mit­te­lal­ter­li­chen Rit­ters in Rüs­tung steht. Die Sta­tue stellt den legen­dä­ren Hüter der städ­tis­chen Rech­te, Roland, dar. Im unte­ren Teil des Pfe­i­lers befin­det sich ein kle­i­ne­res mus­chel­för­mi­ges Bec­ken, in das Was­ser aus den Mün­dern von Fisch­fi­gu­ren, den soge­nann­ten Put­ti, spritzt. Was­ser wur­de urs­prün­glich durch höl­zer­ne Roh­re zum Brun­nen gele­i­tet. Der Brun­nen wur­de aus prak­tis­chen Grün­den in einer Zeit ges­chaf­fen, als in der Stadt ein spür­ba­rer Was­ser­man­gel herrsch­te, als direk­te Reak­ti­on auf einen gro­ßen Brand, der wäh­rend der Krönungs­fe­ier­lich­ke­i­ten von Maxi­mi­lian ausb­rach und einen Gro­ßte­il der Häu­ser in der Stadt ver­wüs­te­te. Es wird ver­mu­tet, dass der Autor das Gesicht des dama­li­gen Herrs­chers auf der Sta­tue von Roland dar­ges­tellt hat (bra​ti​sla​va​.sk).


Óvá­ro­si városháza

A 14. szá­zad­ban a mai Óvá­ro­si város­há­za hely­én egy ház állt toron­ny­al, ame­ly­et Jakub alpol­gár­mes­ter épít­te­tett. Az Óvá­ro­si város­há­za a 15. szá­zad­ban jött lét­re a Fő téren szoms­zé­dos pol­gá­ri házak egy­esí­té­sé­vel, és évs­zá­za­dok során többs­zör áté­pí­tet­ték. A 1599-​es föl­dren­gés után a renes­zánsz stí­lus­ban újjá­é­pí­tet­ték, és a város­ház toro­ny­ja a 18. szá­za­di tűz után barokk stí­lus­ban újra­é­pült. 1912-​ben a bel­ső udva­ron egy hát­só szár­ny­at renes­zánsz stí­lus­ban, a Pri­ma­ciál­ne námes­tie olda­lán pedig neogót stí­lus­ban épí­tet­tek hoz­zá. A város­há­za tor­nya védel­mi célt szol­gált. Ha a tor­ny­ot a Fő tér­ről nézi, szá­mos érde­kes­sé­get talál raj­ta – a talap­za­ton talál­ha­tó egy táb­la, ahol a 1850. feb­ru­ári dátum emlé­kez­tet az árvíz alat­ti vízs­zin­tre, ami­kor a Duna kilé­pett med­ré­ből. A góti­kus ablak bal olda­lán, az 1. eme­let magas­sá­gá­ban egy befa­la­zott ágy­ú­go­lyó talál­ha­tó, ame­ly az 1809-​es napó­le­oni had­se­reg táma­dá­sai­ra emlé­kez­tet. A toro­ny sar­kán egy 1676-​os Madonna-​szobor áll. A toro­ny erké­ly­é­ről koráb­ban a par­la­ment dön­té­se­it, a kirá­lyi ren­de­le­te­ket és a váro­si tanács ren­de­le­te­it hir­det­ték ki. Az erké­ly alatt, a renes­zánsz arkád jobb olda­lán lát­hat egy fres­kót egy öreg fér­fi­ról – egy 1533-​as agy­agem­be­ré­ről. A Váro­si Múze­um Közép-​Európa leg­ré­geb­bi múze­umai közé tar­to­zik, 1868-​ban ala­pí­tot­ták. Az udvar sar­ká­ban talál­ha­tó egy bejá­rat a feudá­lis igaz­ság és a város tör­té­ne­té­nek kiál­lí­tá­sá­hoz. Nyá­ron kon­cer­tek és szín­há­zi előa­dá­sok zaj­la­nak az udva­ron (bra​ti​sla​va​.sk).

Roland kút­ja az Óvá­ro­si város­há­za előtt – egy kőből kés­zült renes­zánsz kút, kör ala­kú meden­cé­vel, ame­ly masz­ka­ro­nok­kal van dís­zít­ve, és közé­pen egy osz­lop áll, ame­ly­en a közép­ko­ri lovag alak­ja áll pán­cél­ban. A szo­bor Rolan­dot, a váro­si jogok őrzőjét ábrá­zol­ja. Az osz­lop alsó rés­zén egy kisebb kagy­lós meden­ce talál­ha­tó, ame­ly­be víz spric­cel a put­ti nevű hala­la­kok szá­já­ból. A vizet ere­de­ti­leg fa csöve­ken keresz­tül vezet­ték a kút­hoz. A kútot gyakor­la­ti okok­ból hoz­ták lét­re, ami­kor a város­ban érez­he­tő volt a víz­hiá­ny, egy­enes reak­ci­ó­ként Maxi­mi­lian koro­ná­zá­si ünnep­sé­gei köz­ben kitört nagy tűz­vész­re, ame­ly egy rés­zét elpusz­tí­tot­ta a város házai­nak. Azt fel­té­te­le­zik, hogy a szo­bor Roland arcát a kora­be­li ural­ko­dó arca­ké­pé­vel ábrá­zol­ta (bra​ti​sla​va​.sk).


Mod­rý kos­to­lík – Kos­tol Svä­tej Alžbety

Jed­no­lo­ďo­vý seces­ný kos­to­lík svä­tej Alž­be­ty s val­co­vi­tou vežou bol posta­ve­ný v rokoch 1910 – 1913 pod­ľa pro­jek­tu buda­peš­tian­ske­ho archi­tek­ta Edmun­da Lech­ne­ra. Kos­tol posta­vi­la fir­ma Pit­tel a Brau­se­wet­ter, kto­rá pilot­ne do archi­tek­tú­ry kos­to­la zabu­do­va­la žele­zo­be­tó­no­vé kon­štruk­cie, kto­ré nesú klen­bu kos­to­la ako aj orga­no­vý chór. Pôdo­rys kos­to­la nad­vä­zu­je na tra­dič­né slo­hy, z kto­rých boli pre­vza­té aj mno­hé prv­ky. Úpl­ne nová je však úpra­va omiet­ky s boha­tý­mi výrez­mi napo­dob­ňu­jú­ce orien­tál­nu orna­men­ti­ku. Ústred­ným prv­kom čel­nej fasá­dy kos­to­la je mozai­ka s posta­vou svä­tej Alž­be­ty držia­cej v pláš­ti ruže. Ruže sú i základ­ným prv­kom orna­men­ti­ky inte­ri­é­ru kos­to­la. Lech­ner tou­to stav­bou vytvo­ril nový maďar­ský národ­ný archi­tek­to­nic­ký štýl. Zasvä­te­nie kos­to­lí­ka svä­tej Alž­be­te ref­lek­to­va­lo aj na maďar­ské národ­nost­né cíte­nie. Svä­tá Alž­be­ta bola domá­ca uhor­ská svä­ti­ca z krá­ľov­ské­ho rodu Arpá­dov­cov (naro­di­la sa prav­de­po­dob­ne na Bra­ti­slav­skom hra­de) a kos­to­lík mal byť aj akým­si sym­bo­lic­kým mau­zó­le­om cisá­rov­nej Alž­be­ty (Sis­si), man­žel­ky Fran­tiš­ka Joze­fa I. (bra​ti​sla​va​.sk).


Blue Church – Church of St. Elizabeth

The single-​nave Seces­si­onist Blue Church of St. Eli­za­beth with a cylin­dri­cal tower was built bet­we­en 1910 and 1913 accor­ding to the design of Buda­pest archi­tect Edmund Lech­ner. The church was cons­truc­ted by the Pit­tel and Brau­se­wet­ter com­pa­ny, which pione­e­red the use of rein­for­ced conc­re­te struc­tu­res in the chur­ch’s archi­tec­tu­re, sup­por­ting both the church vault and the organ loft. The chur­ch’s flo­or plan fol­lo­ws tra­di­ti­onal sty­les, incor­po­ra­ting many ele­ments bor­ro­wed from them. Howe­ver, a com­ple­te­ly new fea­tu­re is the orna­te plas­ter­work that imi­ta­tes orien­tal orna­men­ta­ti­on. The cen­tral ele­ment of the chur­ch’s front faca­de is a mosaic fea­tu­ring the figu­re of St. Eli­za­beth hol­ding roses in her clo­ak. Roses are also a fun­da­men­tal ele­ment of the inte­ri­or orna­men­ta­ti­on. With this cons­truc­ti­on, Lech­ner cre­a­ted a new Hun­ga­rian nati­onal archi­tec­tu­ral sty­le. The dedi­ca­ti­on of the Church of St. Eli­za­beth also ref­lec­ted Hun­ga­rian nati­onal sen­ti­ment. St. Eli­za­beth was a nati­ve Hun­ga­rian saint from the roy­al Arpad dynas­ty (like­ly born in Bra­ti­sla­va Cast­le), and the church was inten­ded to ser­ve as a sym­bo­lic mau­so­le­um for Empress Eli­za­beth (Sis­si), the wife of Franz Joseph I (bra​ti​sla​va​.sk).


Blaue Kir­che – Kir­che der Hei­li­gen Elisabeth

Die ein­schif­fi­ge seces­si­onis­tis­che Blaue Kir­che der Hei­li­gen Eli­sa­beth mit einem zylin­dris­chen Turm wur­de zwis­chen 1910 und 1913 nach dem Ent­wurf des Buda­pes­ter Archi­tek­ten Edmund Lech­ner erbaut. Die Kir­che wur­de von der Fir­ma Pit­tel und Brau­se­wet­ter errich­tet, die Pionie­rar­be­it bei der Ver­wen­dung von Sta­hl­be­tons­truk­tu­ren in der Archi­tek­tur der Kir­che leis­te­te und sowohl das Kir­chen­ge­wöl­be als auch die Orgel­tri­büne unters­tütz­te. Der Grun­driss der Kir­che folgt tra­di­ti­onel­len Sti­len und über­nimmt vie­le Ele­men­te von ihnen. Eine völ­lig neue Funk­ti­on ist jedoch die kun­stvol­le Ver­putz­ges­tal­tung, die orien­ta­lis­che Orna­men­tik imi­tiert. Das zen­tra­le Ele­ment der Vor­der­fas­sa­de der Kir­che ist ein Mosaik mit der Figur der Hei­li­gen Eli­sa­beth, die Rosen in ihrem Man­tel hält. Rosen sind auch ein grund­le­gen­des Ele­ment der Innen­ver­zie­rung. Mit die­sem Bau schuf Lech­ner einen neuen unga­ris­chen nati­ona­len archi­tek­to­nis­chen Stil. Die Wid­mung der Kir­che der Hei­li­gen Eli­sa­beth spie­gel­te auch das unga­ris­che Nati­onal­ge­fühl wider. Die Hei­li­ge Eli­sa­beth war eine gebür­ti­ge unga­ris­che Hei­li­ge aus der könig­li­chen Arpad-​Dynastie (wahrs­che­in­lich auf der Burg Pre­ss­burg gebo­ren), und die Kir­che soll­te auch als sym­bo­lis­ches Mau­so­le­um für Kai­se­rin Eli­sa­beth (Sis­si), die Frau von Franz Joseph I., die­nen (bra​ti​sla​va​.sk).


Kék Tem­plom – Szent Erzsébet-templom

Az egy­ha­jós sze­cess­zi­ós Kék Tem­plom Szent Erzsébet-​templom a Szent Erzsébet-​templom a 1910 és 1913 között épült a buda­pes­ti épí­tész, Edmund Lech­ner ter­vei sze­rint. A tem­plo­mot a Pit­tel és Brau­se­wet­ter cég épí­tet­te, ame­ly for­ra­dal­mian újí­tot­ta meg a tem­plom épí­tés­ze­té­ben a vas­be­ton szer­ke­ze­tek hasz­ná­la­tát, ame­ly­ek mind a tem­plom bol­to­za­tát, mind az orgo­na kar­zol­tát támo­gat­ják. A tem­plom alap­raj­za a hagy­o­má­ny­os stí­lu­so­kat köve­ti, sok ele­met kölc­sönöz tőlük. Azon­ban egy tel­je­sen új jel­leg­ze­tes­ség az orien­tá­lis dís­zí­tés után­za­tát imi­tá­ló dís­zes vako­lat. A tem­plom elül­ső hom­lok­za­tá­nak köz­pon­ti ele­me egy mozaik, a Szent Erz­sé­bet alak­já­val, aki róz­sá­kat tart a köpe­ny­é­ben. A róz­sák a bel­ső dís­zí­tés alap­ve­tő ele­mei is. Ezzel az épí­tés­zet­tel Lech­ner lét­re­ho­zott egy új magy­ar nemze­ti épí­tés­ze­ti stí­lust. A Szent Erzsébet-​templom fels­zen­te­lé­se is tük­röz­te a magy­ar nemze­ti érzel­me­ket. Szent Erz­sé­bet egy szüle­tett magy­ar szent volt az Arpád-​dinasztia kirá­lyi csa­lád­já­ból (valós­zí­nűleg Pozso­ny várán szüle­tett), és a tem­plom szim­bo­li­kus mau­zó­le­um­ként is szol­gált Erz­sé­bet csás­zár­né (Sis­si), I. Ferenc Józ­sef fele­sé­ge szá­má­ra (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Pamät­ník a cin­to­rín 6845 voja­kov Soviet­skej armá­dy, kto­rí pad­li pri oslo­bo­dzo­va­ní mes­ta počas 2. sve­to­vej voj­ny. Are­álu domi­nu­je pamät­ník s obrad­nou miest­nos­ťou a 39,5 m vyso­kým stĺpom, na vrcho­le kto­ré­ho sa nachá­dza 12,5 met­ra vyso­ká socha soviet­ske­ho voja­ka od Ale­xan­dra Tri­zul­ja­ka. Cin­to­rín, kto­rý vytvá­ra 6 maso­vých hro­bov a 283 indi­vi­du­ál­nych hro­bov pad­lých voja­kov. V are­áli sa nachá­dza­jú die­la aj mno­hých ďal­ších význam­ných sochá­rov, ako napr. Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. Sla­vín je národ­ná kul­túr­na pamiat­ka (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Memo­rial and ceme­te­ry for 6845 sol­diers of the Soviet Army who fell during the libe­ra­ti­on of the city in the Second World War. The area is domi­na­ted by a monu­ment with a cere­mo­nial room and a 39.5 m high column, top­ped by a 12.5 m high sta­tue of a Soviet sol­dier by Ale­xan­der Tri­zul­jak. The ceme­te­ry con­sists of 6 mass gra­ves and 283 indi­vi­du­al gra­ves of fal­len sol­diers. The area also fea­tu­res works by many other sig­ni­fi­cant sculp­tors, such as Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. Sla­vín is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Denk­mal und Fried­hof für 6845 Sol­da­ten der Sowje­tar­mee, die wäh­rend der Bef­re­iung der Stadt im Zwe­i­ten Weltk­rieg gefal­len sind. Das Are­al wird von einem Denk­mal mit einem Zere­mo­nien­raum und einer 39,5 m hohen Säu­le domi­niert, auf deren Spit­ze sich eine 12,5 m hohe Sta­tue eines sowje­tis­chen Sol­da­ten von Ale­xan­der Tri­zul­jak befin­det. Der Fried­hof bes­teht aus 6 Mas­sen­grä­bern und 283 Ein­zelg­rä­bern gefal­le­ner Sol­da­ten. Auf dem Gelän­de befin­den sich auch Wer­ke vie­ler wei­te­rer bede­uten­der Bild­hau­er wie Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. Sla­vín ist ein nati­ona­les Kul­tur­denk­mal (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín

Emlék­park és teme­tő 6845 Szov­jet Had­se­reg kato­ná­já­nak, akik a város fels­za­ba­dí­tá­sa­kor estek el a máso­dik világ­há­bo­rú­ban. A terüle­tet egy emlék­mű ural­ja, mely­ben szer­tar­tá­si terem és 39,5 méter magas osz­lop talál­ha­tó, tete­jén Ale­xan­der Tri­zul­jak 12,5 méter magas szov­jet kato­na szob­ra lát­ha­tó. A teme­tő 6 tömeg­sírt és 283 egy­é­ni sírt fog­lal magá­ban a ele­sett kato­nák szá­má­ra. A terüle­ten szá­mos más jelen­tős szob­rász műve is meg­ta­lál­ha­tó, mint pél­dá­ul Ladi­slav Sno­pek, Tibor Bárt­fay, Ján Kulich, Jozef Kos­t­ka, Ján Svet­lík. A Sla­vín a nemze­ti kul­tu­rá­lis emlék­he­ly­ek közé tar­to­zik (bra​ti​sla​va​.sk).


Sla­vín


Redu­ta

Redu­te je svo­jou boha­tou čle­ni­tos­ťou a deko­ra­tív­nos­ťou nesko­rým pre­ja­vom eklek­tiz­mu. Bola tra­dič­ným mies­tom zábav, estrád, ume­lec­kých vystú­pe­ní a rôz­nych zhro­maž­de­ní bra­ti­slav­ské­ho oby­va­teľ­stva. Dnes je síd­lom Slo­ven­skej fil­har­mó­nie (bra​ti​sla​va​.sk).


Redu­ta

Redu­ta, with its rich arti­cu­la­ti­on and deco­ra­ti­ve ele­ments, is a late expres­si­on of eclec­ti­cism. It has tra­di­ti­onal­ly been a venue for enter­tain­ment, sta­ge per­for­man­ces, artis­tic pre­sen­ta­ti­ons, and vari­ous gat­he­rings of the inha­bi­tants of Bra­ti­sla­va. Today, it ser­ves as the hea­dqu­ar­ters of the Slo­vak Phil­har­mo­nic (bra​ti​sla​va​.sk).


Redu­ta

Die Redu­ta ist mit ihrer rei­chen Glie­de­rung und deko­ra­ti­ven Ges­tal­tung ein spä­ter Ausd­ruck des Eklek­ti­zis­mus. Sie war tra­di­ti­onell ein Ort für Unter­hal­tung, Büh­ne­nauf­füh­run­gen, künst­le­ris­che Dar­bie­tun­gen und vers­chie­de­ne Ver­samm­lun­gen der Bevöl­ke­rung von Bra­ti­sla­va. Heute dient sie als Sitz der Slo­wa­kis­chen Phil­har­mo­nie (bra​ti​sla​va​.sk).


Redu­ta

A Redu­ta gaz­dag tagolt­sá­gá­val és dís­zí­tőe­le­me­i­vel az eklek­ti­ka késői meg­ny­il­vá­nu­lá­sa. Hagy­o­má­ny­o­san szó­ra­ko­zó­he­ly­ként, szín­pa­di előa­dá­sok, művés­ze­ti bemu­ta­tók és külön­böző bra­ti­sla­vai lako­sok talál­ko­zó­he­ly­eként szol­gált. Ma a Szlo­vák Fil­har­mo­ni­ku­sok szék­he­lye (bra​ti​sla​va​.sk).


Gras­sal­ko­vi­chov palác

Roko­ko­vý palác, je jed­ným z naj­vy­da­re­nej­ších záh­rad­ných palá­cov v mes­te. Posta­vi­li ho po roku 1760 pre gró­fa Anto­na Gras­sal­ko­vi­cha, vte­daj­šie­ho pred­se­du uhor­skej komo­ry. Súčas­ťou palá­ca je i pre verej­nosť prí­stup­ná záh­ra­da. Dnes v palá­ci síd­li pre­zi­dent Slo­ven­skej repub­li­ky (bra​ti​sla​va​.sk).


Gras­sal­ko­vich Palace

A roco­co pala­ce, it is one of the most suc­cess­ful gar­den pala­ces in the city. It was built after 1760 for Count Anton Gras­sal­ko­vich, the then-​president of the Hun­ga­rian Cham­ber. The pala­ce inc­lu­des a gar­den that is open to the pub­lic. Today, the pala­ce ser­ves as the resi­den­ce of the Pre­si­dent of the Slo­vak Repub­lic (bra​ti​sla​va​.sk).


Grassalkovich-​Palast

Ein Rokoko-​Palast, er ist einer der gelun­gens­ten Gar­ten­pa­läs­te der Stadt. Er wur­de nach 1760 für Graf Anton Gras­sal­ko­vich, den dama­li­gen Prä­si­den­ten der Unga­ris­chen Kam­mer, erbaut. Zum Palast gehört auch ein für die Öffen­tlich­ke­it zugän­gli­cher Gar­ten. Heute dient der Palast als Resi­denz des Prä­si­den­ten der Slo­wa­kis­chen Repub­lik (bra​ti​sla​va​.sk).


Grassalkovich-​palota

Egy roko­ko stí­lu­sú palo­ta, a város egy­ik leg­si­ke­re­sebb ker­ti­pa­lo­tá­ja. 1760 után épült Anton Gras­sal­ko­vich gróf szá­má­ra, a magy­ar kama­rai elnök szá­má­ra. A palo­tá­hoz tar­to­zik egy a nyil­vá­nos­ság szá­má­ra nyi­tott kert. Ma a palo­ta a Szlo­vák Köz­tár­sa­ság elnöké­nek rezi­den­ciá­ja (bra​ti​sla​va​.sk).


Slo­ven­ské národ­né divad­lo – his­to­ric­ká budova

Pôvod­ne na mies­te SND stá­lo tzv. Sta­vov­ské divad­lo posta­ve­né v rokoch 17741776. Budo­va slú­ži­la obe­cen­stvu s via­ce­rý­mi neskor­ší­mi úpra­va­mi až do roku 1884, teda viac než sto rokov. Po nešťast­ných požia­roch diva­del­ných budov v iných mes­tách, naj­mä však po požia­ri divad­la vo Vied­ni (1881), sa aj mes­to Pre­špo­rok roz­hod­lo pre novú diva­del­nú budo­vu. Tú posta­vi­li v rokoch 18851886. Pre­vádz­ku v novej budo­ve otvo­ri­li 22. sep­tem­bra 1886 pred­sta­ve­ním ope­ry Bánk Bán od skla­da­te­ľa Feren­ca Erke­la, kto­rý sám prvé pred­sta­ve­nie diri­go­val. V novej budo­ve sa ešte aj po prvej sve­to­vej voj­ne hra­lo aj po maďar­sky, aj po nemec­ky. Postup­ne sa na jej javis­ko dosta­li aj her­ci spo­loč­nos­ti Slo­ven­ské­ho národ­né­ho divad­la. V dlhej his­tó­rii divad­la vystu­po­va­li na jeho doskách naj­výz­nam­nej­šie osob­nos­ti sve­to­vej oper­nej scé­ny ako F. Šaľ­ja­pin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Capuc­ci­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, taneč­ní­ci M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev a mno­hí iní. V súčas­nos­ti v ňom síd­lo ope­ra a balet. Odcho­va­la mno­ho význam­ných osob­nos­tí oper­nej scé­ny, ako napr. Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, kto­rí vystu­po­va­li na naj­zná­mej­ších sve­to­vých scé­nach (bra​ti​sla​va​.sk).

Gany­me­do­va fon­tá­na pred Slo­ven­ským národ­ným divad­lom pochá­dza z roku 1888. Orol s chlap­com – to je Zeus pre­me­ne­ný na drav­ca a odná­ša­jú­ci krás­ne­ho chlap­ca Gany­me­da na Olymp do síd­la bohov. Obvod kamen­nej nádr­že fon­tá­ny lemu­jú koryt­nač­ky, žaby a raky a podo­pie­ra­jú ju posta­vič­ky šty­roch detí, kto­ré držia šty­ri dru­hy dunaj­ských rýb – kap­ra, sum­ca, zubá­ča a šťu­ku. Z papu­lí rýb strie­ka voda a padá do nádr­že (bra​ti​sla​va​.sk).


Slo­vak Nati­onal The­at­re – His­to­ri­cal Building

Ori­gi­nal­ly, at the loca­ti­on of the Slo­vak Nati­onal The­at­re (SND), the­re sto­od the so-​called Sta­vov­ské The­at­re, built from 1774 to 1776. The buil­ding ser­ved the audien­ce with seve­ral later modi­fi­ca­ti­ons until 1884, more than a hun­dred years. After unfor­tu­na­te fires in the­a­ter buil­dings in other cities, espe­cial­ly after the Vien­na the­a­ter fire in 1881, the city of Pre­špo­rok (now Bra­ti­sla­va) deci­ded to build a new the­a­ter buil­ding. It was cons­truc­ted from 1885 to 1886. The ope­ra­ti­on in the new buil­ding ope­ned on Sep­tem­ber 22, 1886, with a per­for­man­ce of the ope­ra Bánk Bán by com­po­ser Ferenc Erkel, who him­self con­duc­ted the first per­for­man­ce. Even after World War I, per­for­man­ces were held in the new buil­ding in both Hun­ga­rian and Ger­man. Gra­du­al­ly, actors from the Slo­vak Nati­onal The­at­re also took to its sta­ge. Throug­hout the the­a­te­r’s long his­to­ry, it hos­ted the most sig­ni­fi­cant per­so­na­li­ties of the glo­bal ope­ra sce­ne, inc­lu­ding F. Sha­ly­apin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Cap­puc­cil­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, and dan­cers like M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev, and many others. Cur­ren­tly, it hou­ses the ope­ra and bal­let. It nur­tu­red many pro­mi­nent figu­res in the ope­ra sce­ne, such as Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, who per­for­med on the most famous world sta­ges (bra​ti​sla​va​.sk).

The Gany­me­de Foun­tain in front of the Slo­vak Nati­onal The­at­re dates back to 1888. The eag­le with the boy repre­sents Zeus trans­for­med into a bird of prey, car­ry­ing the beau­ti­ful boy Gany­me­de to Olym­pus, the abo­de of the gods. The peri­me­ter of the sto­ne basin of the foun­tain is ador­ned with turt­les, frogs, and cra­y­fish, sup­por­ted by small figu­res of four chil­dren hol­ding four types of Danu­be fish – carp, cat­fish, pike­perch, and pike. Water sprouts from the fish papu­les and falls into the basin (bra​ti​sla​va​.sk).


Slo­wa­kis­ches Nati­onalt­he­a­ter – His­to­ris­ches Gebäude

Urs­prün­glich stand an der Stel­le des Slo­wa­kis­chen Nati­onalt­he­a­ters (SND) das soge­nann­te Stavovské-​Theater, erbaut von 1774 bis 1776. Das Gebä­u­de dien­te dem Pub­li­kum mit meh­re­ren spä­te­ren Modi­fi­ka­ti­onen bis 1884, also über hun­dert Jah­re. Nach unglück­li­chen Brän­den in The­a­ter­ge­bä­u­den in ande­ren Städ­ten, ins­be­son­de­re nach dem The­a­terb­rand in Wien im Jahr 1881, ents­chied sich die Stadt Pre­špo­rok (heute Bra­ti­sla­va) für den Bau eines neuen The­a­ter­ge­bä­u­des. Die­ses wur­de von 1885 bis 1886 errich­tet. Der Bet­rieb im neuen Gebä­u­de begann am 22. Sep­tem­ber 1886 mit einer Auf­füh­rung der Oper Bánk Bán des Kom­po­nis­ten Ferenc Erkel, der selbst die ers­te Auf­füh­rung diri­gier­te. Auch nach dem Ers­ten Weltk­rieg wur­den im neuen Gebä­u­de Vors­tel­lun­gen sowohl auf Unga­risch als auch auf Deutsch ges­pielt. All­mäh­lich bet­ra­ten auch Schaus­pie­ler des Slo­wa­kis­chen Nati­onalt­he­a­ters die Büh­ne. Im Lau­fe der lan­gen Ges­chich­te des The­a­ters tra­ten die bede­utend­sten Per­sön­lich­ke­i­ten der glo­ba­len Operns­ze­ne auf, darun­ter F. Schal­ja­pin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Cap­puc­cil­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, und Tän­zer wie M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev und vie­le ande­re. Heute beher­bergt es die Oper und das Bal­lett. Es hat vie­le bede­uten­de Per­sön­lich­ke­i­ten der Operns­ze­ne her­vor­geb­racht, wie Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, die auf den berühm­tes­ten Büh­nen der Welt auft­ra­ten (bra​ti​sla​va​.sk).

Der Ganymede-​Brunnen vor dem Slo­wa­kis­chen Nati­onalt­he­a­ter stammt aus dem Jahr 1888. Der Adler mit dem Jun­gen reprä­sen­tiert Zeus, der in einen Raub­vo­gel ver­wan­delt ist und den schönen Jun­gen Gany­med auf den Olymp, den Sitz der Göt­ter, trägt. Der Rand des Ste­in­bec­kens des Brun­nens ist mit Schildk­röten, Frös­chen und Fluss­kreb­sen ver­ziert und wird von kle­i­nen Figu­ren von vier Kin­dern ges­tützt, die vier Arten von Donau­fis­chen – Karp­fen, Wels, Zan­der und Hecht – hal­ten. Was­ser spritzt aus den Fisch­pa­pu­len und fällt ins Bec­ken (bra​ti​sla​va​.sk).


Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház – Tör­té­nel­mi Épület

Ere­de­ti­leg a Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház (SND) hely­én állt a Sta­vov­ské Szín­ház, ame­ly­et 1774 és 1776 között épí­tet­tek. Az épület szá­mos későb­bi módo­sí­tás­sal egés­zen 1884-​ig szol­gál­ta a közön­sé­get, tehát több mint száz évig. A más váro­sok­ban tör­tént, külön­fé­le tra­gi­kus tűze­se­tek után, különösen a béc­si szín­ház tűz­vés­zét köve­tően (1881), a Pre­špo­rok (ma Bra­ti­sla­va) váro­sa úgy dön­tött, hogy új szín­há­zé­püle­tet épít. Az új épüle­tet 1885 és 1886 között épí­tet­ték. Az új épület­ben való működést 1886. szep­tem­ber 22-​én kezd­ték meg Ferenc Erkel Bánk Bán című ope­rá­já­nak bemu­ta­tó­já­val, aki maga vezé­ny­el­te az első előa­dást. Még az első világ­há­bo­rú után is magy­arul és néme­tül is játs­zot­tak az új épület­ben. Foko­za­to­san a Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház tár­su­la­tá­nak szí­nés­zei is meg­je­len­tek a szín­pa­don. A szín­ház hoss­zú tör­té­ne­te során a glo­bá­lis ope­ras­zín­ház leg­je­len­tősebb sze­mé­ly­i­sé­gei lép­tek fel itt, köz­tük F. Saly­apin, P. Mas­cag­ni, R. Strauss, G. Filip, M. Fre­ni, P. Cap­puc­cil­li, R. Rez­ni­kov, J. Obraz­co­vo­vá, és oly­an tán­co­sok, mint M. Fon­te­yn, A. Alon­so, V. Vasi­liev, és sokan mások. Jelen­leg ope­ra és balett működik itt. Sok jelen­tős ope­ras­zín­há­zi sze­mé­ly­i­sé­get nevelt ki, pél­dá­ul Peter Dvor­ský, J. Kund­lák, J. Gal­la, E. Jeni­so­vá, E. Grú­be­ro­vá, L. Pop­po­vá, akik a világ legi­smer­tebb szín­pa­dain lép­tek fel (bra​ti​sla​va​.sk).

A Ganymede-​kút a Szlo­vák Nemze­ti Szín­ház előtt 1888-​ból szár­ma­zik. Az sas a fiú­val Zeust jel­ké­pe­zi, aki raga­do­zó­vá vál­to­zott és a gyöny­örű Gany­med fiút vit­te az Olim­pusz­ra, az iste­nek lak­he­ly­é­re. A kút kő meden­cé­jé­nek pere­mét tek­nősök, békák és rákok dís­zí­tik, négy gyer­mek­fi­gu­ra pedig a meden­cét tart­ja, akik négy­fé­le duna halat – pon­ty­ot, harc­sát, csu­kát és sül­lőt – tar­ta­nak a kezük­ben. A hal­pa­pu­lák­ból víz spric­cel és a meden­cé­be esik (bra​ti​sla​va​.sk).


Sta­rá tržnica 

Na mies­te Sta­rej trž­ni­ce pôvod­ne stá­la baš­ta, kto­rá od 15. stor. pat­ri­la k mest­ské­mu opev­ne­niu. V r. 1910 tam posta­vi­li budo­vu v eklek­tic­kom štý­le – prvú bra­ti­slav­skú kry­tú trž­ni­cu, kto­rá slú­ži­la až do r. 1960. Potom táto tech­nic­ká pamiat­ka roky chát­ra­la, no po rekon­štruk­cii dokon­če­nej r. 1999 opäť fun­gu­je ako trž­ni­ca. Pred trž­ni­cou sa nachá­dza fon­tá­na Lev s erbom, kto­rú zlo­ži­li zo súčas­tí star­ších fon­tán a reno­vo­va­li ju v roku 1937 (bra​ti​sla​va​.sk).


Old Mar­ket Hall

Ori­gi­nal­ly, at the loca­ti­on of the Old Mar­ket Hall, the­re was a bas­ti­on that belo­n­ged to the city for­ti­fi­ca­ti­ons sin­ce the 15th cen­tu­ry. In 1910, a buil­ding in the eclec­tic sty­le was cons­truc­ted on this site – the first cove­red mar­ket in Bra­ti­sla­va, which ser­ved until 1960. After years of neg­lect, this tech­ni­cal monu­ment was reno­va­ted, and by 1999, it was once again func­ti­oning as a mar­ket. In front of the mar­ket, the­re is a foun­tain with a lion and the city­’s coat of arms, assem­bled from parts of older foun­tains and reno­va­ted in 1937 (bra​ti​sla​va​.sk).


Alte Mar­kt­hal­le

Urs­prün­glich befand sich an der Stel­le der Alten Mar­kt­hal­le ein Bas­ti­on, die seit dem 15. Jahr­hun­dert zu den Stadt­be­fes­ti­gun­gen gehör­te. Im Jahr 1910 wur­de dort ein Gebä­u­de im eklek­tis­chen Stil errich­tet – die ers­te über­dach­te Mar­kt­hal­le in Bra­ti­sla­va, die bis 1960 in Bet­rieb war. Nach Jah­ren des Ver­falls wur­de die­ses tech­nis­che Denk­mal reno­viert und ist seit 1999 wie­der als Mar­kt in Bet­rieb. Vor dem Mar­kt befin­det sich ein Brun­nen mit einem Löwen und dem Stadt­wap­pen, der aus Tei­len älte­rer Brun­nen zusam­men­ge­setzt und 1937 reno­viert wur­de (bra​ti​sla​va​.sk).


Óvá­ro­si Piac

Az Óvá­ro­si pia­con ere­de­ti­leg egy bás­tya állt, ame­ly a 15. szá­zad­tól a város erőd­rends­ze­ré­hez tar­to­zott. 1910-​ben ezen a hely­en épí­tet­tek egy eklek­ti­kus stí­lu­sú épüle­tet – Bra­ti­sla­va első fedett pia­cát, ame­ly­et 1960-​ig hasz­nál­tak. Éve­kig elha­ny­agol­ták ezt a műs­za­ki emlé­ket, de a 1999-​ben befe­je­zett felú­jí­tás után újra piac­ként működik. A piac előtt talál­ha­tó egy kút, ame­ly­en egy orosz­lán és a város címe­re lát­ha­tó, ame­ly­et régeb­bi kutak rés­ze­i­ből sze­rel­tek öss­ze, és 1937-​ben újí­tot­tak fel (bra​ti​sla​va​.sk).


Juž­né mesto

Pri Duna­ji vyrást­lo nedáv­no – v rokoch 20092010 tzv. Juž­né mes­to. Euro­vea, promenáda …


Sout­hern City

Recen­tly, along the Danu­be, the so-​called Sout­hern City, or Juž­né mes­to,” emer­ged in the years 2009 – 2010. Euro­vea and the pro­me­na­de are pro­mi­nent fea­tu­res of this development.


Süd­stadt

Kürz­lich, entlang der Donau, ents­tand in den Jah­ren 2009 – 2010 die soge­nann­te Süd­stadt oder Juž­né mes­to”. Euro­vea und die Pro­me­na­de sind heraus­ra­gen­de Merk­ma­le die­ser Entwicklung.


Déli Város

A Duná­val szem­ben, az úgy­ne­ve­zett Déli Város, vagy Juž­né mes­to” a 2009 – 2010-​es évek­ben emel­ke­dett ki. Az Euro­vea és a sétá­ny jelen­tős jel­lem­zői ennek a fejlesztésnek.


Juž­né mesto


Sta­ré mesto

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Česko, Južná Morava, Mestá, Mestá, Moravské, Typ krajiny, Zahraničie

Telč – moravské Benátky

Hits: 149

Telč je mes­to nachá­dza­jú­ce sa v okre­se Jihla­va. S počtom oby­va­te­ľov pri­bliž­ne 5 200 je zná­me pre­dov­šet­kým svo­jím his­to­ric­kým cen­trom. Telč leží v Čes­ko­mo­rav­skej vrcho­vi­ny. Mes­to je obklo­pe­né ryb­ník­mi, cen­trom pre­te­ká Telčs­ký potok, kto­rý sa juž­ne od mes­ta vlie­va do Dyje. Prvá písom­ná zmien­ka o Tel­či pochá­dza z roku 1335. V polo­vi­ci 14. sto­ro­čia tu bol posta­ve­ný gotic­ký hrad a oko­lo neho vznik­lo opev­ne­né mes­to. V 16. sto­ro­čí, za vlá­dy Zacha­riá­ša z Hrad­ca, pre­šla Telč význam­nou pre­stav­bou. Pôvod­ný gotic­ký hrad bol pre­sta­va­ný na rene­sanč­ný zámok a mest­ské domy na námes­tí dosta­li rene­sanč­né fasá­dy s arká­da­mi. Vďa­ka tým­to úpra­vám sa Telč sta­la jed­ným z najk­raj­ších rene­sanč­ných miest v stred­nej Euró­pe (en​.wiki​pe​dia​.org).

Zalo­že­nie Tel­ča je pod­ľa poves­ti spo­je­né z knie­ža­ťom Ottom II., z roku 1099. Vte­dy zalo­žil kapl­n­ku, neskôr kos­tol a osa­du, dneš­né Sta­ré Mes­to. Od roku 1339 je Telč pod pal­com pánov z Hrad­ca (Jin­dři­chov­ho Hrad­ca). V roku 1423 bola Telč dobi­tá husit­mi pod vede­ním Jana Hvěz­du z Více­mi­líc. V 18. sto­ro­čí na telčs­ké pan­stvo nastú­pi­li Lichtensteinovci-​Kastelkornovci. Krát­ko nato Pod­stat­skí, kto­rí spo­jil oba rody. Spra­vo­va­nie také­ho­to rodu Pod­stat­ských – Lich­tens­te­i­nov trva­lo do roku 1945. Posled­ní jeho čle­no­via boli vysíd­le­ní do Rakús­ka (Ilo­na Jen­čí­ko­vá).

Domi­nan­tou mes­ta je tro­j­u­hol­ní­ko­vé námes­tie Zacha­riá­ša z Hrad­ca, kto­ré je lemo­va­né rene­sanč­ný­mi a baro­ko­vý­mi meš­tian­sky­mi doma­mi s cha­rak­te­ris­tic­ký­mi štít­mi a arká­da­mi. V stre­de námes­tia sa nachá­dza fon­tá­na a moro­vý stĺp. Medzi význam­né stav­by pat­rí rad­ni­ca, kos­tol svä­té­ho Ducha a far­ský kos­tol svä­té­ho Jaku­ba (whc​.unes​co​.org). Telčs­ký zámok je jed­ným z naj­za­cho­va­lej­ších rene­sanč­ných zám­kov v Čes­kej repub­li­ke. Obklo­pu­je ho anglic­ký park a jeho inte­ri­é­ry sú boha­té na pôvod­né rene­sanč­né a baro­ko­vé zaria­de­nie (en​.wiki​pe​dia​.org). His­to­ric­ké jad­ro Tel­ča bolo v roku 1992 zapí­sa­né do Zozna­mu sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO (Ilo­na Jen­čí­ko­vá). Na zám­ku sa sa toči­li roz­práv­ky Pyš­ná prin­cez­ná, Jak se budí prin­cez­ny, Z pek­la šťas­tie (zamek​-telc​.eu). Mes­to ponú­ka množ­stvo kul­túr­nych podu­ja­tí, fes­ti­va­lov a výstav počas celé­ho roka. Vďa­ka svo­jej zacho­va­los­ti a archi­tek­to­nic­ké­mu bohat­stvu je čas­to nazý­va­né morav­ské Benát­ky” (visitc​ze​chia​.com).


Telč is a town loca­ted in the Jihla­va Dis­trict of the Czech Repub­lic. With a popu­la­ti­on of app­ro­xi­ma­te­ly 5,200, it is best kno­wn for its his­to­ric town cen­ter. Telč lies in the Bohemian-​Moravian High­lands. The town is sur­roun­ded by ponds, and the Telč Stre­am flo­ws through the cen­ter, joining the Dyje River south of the town. The first writ­ten record of Telč dates back to 1335. In the mid-​14th cen­tu­ry, a Got­hic cast­le was built here, and a for­ti­fied town deve­lo­ped around it. In the 16th cen­tu­ry, under the rule of Zacha­rias of Hra­dec, Telč under­went sig­ni­fi­cant recons­truc­ti­on. The ori­gi­nal Got­hic cast­le was con­ver­ted into a Renais­san­ce cha­te­au, and the town­hou­ses around the squ­are were given Renais­san­ce faca­des with arca­des. The­se chan­ges made Telč one of the most beau­ti­ful Renais­san­ce towns in Cen­tral Euro­pe (en​.wiki​pe​dia​.org).

Accor­ding to legend, the foun­ding of Telč is asso­cia­ted with Prin­ce Otto II in the year 1099. He is said to have estab­lis­hed a cha­pel, later a church, and a sett­le­ment — today’s Old Town — as a memo­rial to his vic­to­ry. Sin­ce 1339, Telč came under the con­trol of the Lords of Hra­dec (Jin­dři­chův Hra­dec). In 1423, Telč was cap­tu­red by the Hus­si­tes under the lea­ders­hip of Jan Hvěz­da of Více­mi­li­ce. In the 18th cen­tu­ry, the Lichtenstein-​Kastelkorn fami­ly took over the Telč esta­te. Short­ly after­ward, the Pod­stat­ský fami­ly uni­ted both line­a­ges. The Podstatský-​Lichtenstein fami­ly mana­ged the esta­te until 1945 when its last mem­bers were expel­led to Aus­tria (Ilo­na Jenčíková).

The town’s most pro­mi­nent fea­tu­re is Zacha­rias of Hra­dec Squ­are, a trian­gu­lar squ­are lined with Renais­san­ce and Baro­que town­hou­ses with dis­tinc­ti­ve gab­les and arca­des. In the cen­ter of the squ­are stands a foun­tain and a Marian pla­gue column. Notab­le buil­dings inc­lu­de the town hall, the Church of the Holy Spi­rit, and the parish Church of St. James (whc​.unes​co​.org). Telč Cha­te­au is one of the best-​preserved Renais­san­ce cha­te­aus in the Czech Repub­lic. It is sur­roun­ded by an English-​style park, and its inte­ri­ors fea­tu­re ori­gi­nal Renais­san­ce and Baro­que fur­nis­hings (en​.wiki​pe​dia​.org). The his­to­ric cen­ter of Telč was insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List in 1992 (Ilo­na Jenčíková).

The cha­te­au has also ser­ved as a fil­ming loca­ti­on for well-​known Czech fai­ry tale movies such as Proud Prin­cess, How Prin­ces­ses Are Awa­ke­ned, and Hell’s Hap­pi­ness (zamek​-telc​.eu). The town hosts a varie­ty of cul­tu­ral events, fes­ti­vals, and exhi­bi­ti­ons throug­hout the year. Due to its pre­ser­va­ti­on and archi­tec­tu­ral rich­ness, it is often refer­red to as the Veni­ce of Mora­via” (visitc​ze​chia​.com).


Telč ist eine Stadt im Bez­irk Jihla­va in der Tsche­chis­chen Repub­lik. Mit etwa 5.200 Ein­woh­nern ist sie vor allem für ihr his­to­ris­ches Stadt­zen­trum bekannt. Telč liegt in der Böhmisch-​Mährischen Höhe. Die Stadt ist von Tei­chen umge­ben, durch das Zen­trum flie­ßt der Telčský-​Bach, der süd­lich der Stadt in die Tha­ya (Dyje) mün­det. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Telč stammt aus dem Jahr 1335. Mit­te des 14. Jahr­hun­derts wur­de hier eine gotis­che Burg errich­tet, um die sich eine befes­tig­te Stadt ent­wic­kel­te. Im 16. Jahr­hun­dert, unter der Herrs­chaft von Zacha­rias von Neuhaus, erfuhr Telč bede­uten­de bau­li­che Verän­de­run­gen. Die urs­prün­gli­che gotis­che Burg wur­de zu einem Renais­san­cesch­loss umge­baut, und die Häu­ser am Mar­kt­platz erhiel­ten Renais­san­ce­fas­sa­den mit Arka­den. Dank die­ser Umges­tal­tun­gen wur­de Telč zu einer der schöns­ten Renais­san­ces­täd­te Mit­te­le­uro­pas (en​.wiki​pe​dia​.org).

Der Legen­de nach ist die Grün­dung von Telč mit dem mäh­ris­chen Fürs­ten Otto II. im Jahr 1099 ver­bun­den. Er soll zum Geden­ken an sei­nen Sieg eine Kapel­le, spä­ter eine Kir­che und eine Sied­lung – das heuti­ge Alte Stadt­vier­tel – geg­rün­det haben. Seit 1339 stand Telč unter der Herrs­chaft der Her­ren von Neuhaus (Jin­dři­chův Hra­dec). 1423 wur­de Telč von den Hus­si­ten unter der Füh­rung von Jan Hvěz­da von Více­mi­li­ce ero­bert. Im 18. Jahr­hun­dert über­nahm die Fami­lie Liechtenstein-​Kastelkorn die Herrs­chaft über Telč. Kurz darauf vere­in­te die Fami­lie Pod­statz­ky bei­de Adels­gesch­lech­ter. Die Fami­lie Podstatzky-​Liechtenstein ver­wal­te­te das Herrs­chafts­ge­biet bis 1945, als die letz­ten Mitg­lie­der nach Öster­re­ich ver­trie­ben wur­den (Ilo­na Jenčíková).

Das Wahr­ze­i­chen der Stadt ist der dre­iec­ki­ge Mar­kt­platz Zacha­rias von Neuhaus, der von Renaissance- und Barock­hä­u­sern mit cha­rak­te­ris­tis­chen Gie­beln und Arka­den gesä­umt ist. In der Mit­te des Plat­zes befin­den sich ein Brun­nen und eine Marien­sä­u­le. Zu den bede­uten­den Bau­wer­ken zäh­len das Rat­haus, die Kir­che des Hei­li­gen Geis­tes und die Pfarr­kir­che St. Jakob (whc​.unes​co​.org). Das Sch­loss Telč gehört zu den am bes­ten erhal­te­nen Renais­san­cesch­lös­sern in der Tsche­chis­chen Repub­lik. Es ist von einem englis­chen Park umge­ben, und die Innen­rä­u­me sind reich mit ori­gi­na­ler Renaissance- und Baroc­kauss­tat­tung aus­ges­tat­tet (en​.wiki​pe​dia​.org). Das his­to­ris­che Stadt­zen­trum von Telč wur­de 1992 in die Lis­te des UNESCO-​Weltkultur- und Natu­rer­bes auf­ge­nom­men (Ilo­na Jenčíková).

Das Sch­loss dien­te auch als Dre­hort für bekann­te tsche­chis­che Mär­chen­fil­me wie Die stol­ze Prin­zes­sin (Pyš­ná prin­cez­na), Wie man Prin­zes­sin­nen wec­kt (Jak se budí prin­cez­ny) und Glück aus der Höl­le (Z pek­la štěs­tí) (zamek​-telc​.eu). Die Stadt bie­tet das gan­ze Jahr über zahl­re­i­che kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen, Fes­ti­vals und Auss­tel­lun­gen. Aufg­rund ihres gut erhal­te­nen Zus­tands und ihres archi­tek­to­nis­chen Reich­tums wird Telč oft als Mäh­ris­ches Vene­dig“ bez­e­ich­net (visitc​ze​chia​.com).


Telč je měs­to nachá­ze­jí­cí se v okre­se Jihla­va v Čes­ké repub­li­ce. S počtem oby­va­tel přib­liž­ně 5 200 je zná­mé pře­dev­ším svým his­to­ric­kým cen­trem. Telč leží v oblas­ti Čes­ko­mo­rav­ské vrcho­vi­ny. Měs­to je obklo­pe­no ryb­ní­ky, cen­trem pro­té­ká Telčs­ký potok, kte­rý se již­ně od měs­ta vlé­vá do Dyje. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Tel­či pochá­zí z roku 1335. V polo­vi­ně 14. sto­le­tí zde byl posta­ven gotic­ký hrad a kolem něj vznik­lo opev­něné měs­to. V 16. sto­le­tí, za vlá­dy Zacha­riá­še z Hrad­ce, proš­la Telč význam­nou pře­stav­bou. Původ­ní gotic­ký hrad byl pře­sta­věn na rene­sanč­ní zámek a měš­ťan­ské domy na náměs­tí dosta­ly rene­sanč­ní fasá­dy s arká­da­mi. Díky těm­to úpra­vám se Telč sta­la jed­ním z nejk­rás­něj­ších rene­sanč­ních měst ve střed­ní Evro­pě (en​.wiki​pe​dia​.org).

Pod­le pověs­ti je zalo­že­ní Tel­če spo­je­no s morav­ským kní­že­tem Otou II. v roce 1099. Teh­dy zde měl na památ­ku vítězs­tví zalo­žit kap­li, později kos­tel a osa­du – dneš­ní Sta­ré Měs­to. Od roku 1339 patři­la Telč pánům z Hrad­ce (Jin­dři­cho­va Hrad­ce). V roce 1423 byla Telč doby­ta husi­ty pod vede­ním Jana Hvěz­dy z Více­mi­lic. V 18. sto­le­tí přev­za­li telčs­ké pan­ství Lichtensteinové-​Kastelkornové. Krát­ce nato jej zdědi­li Pod­statš­tí, kte­ří spo­ji­li oba rody. Sprá­va pan­ství rodu Podstatských-​Lichtensteinů trva­la až do roku 1945, kdy byli posled­ní čle­no­vé rodu odsu­nu­ti do Rakous­ka (Ilo­na Jenčíková).

Domi­nan­tou měs­ta je tro­j­ú­hel­ní­ko­vé náměs­tí Zacha­riá­še z Hrad­ce, kte­ré lemu­jí rene­sanč­ní a barok­ní měš­ťan­ské domy s cha­rak­te­ris­tic­ký­mi ští­ty a pod­lou­bí­mi. Upros­třed náměs­tí sto­jí kaš­na a moro­vý sloup. Mezi význam­né stav­by patří rad­ni­ce, kos­tel sva­té­ho Ducha a far­ní kos­tel sva­té­ho Jaku­ba (whc​.unes​co​.org). Telčs­ký zámek patří k nej­za­cho­va­lej­ším rene­sanč­ním zám­kům v Čes­ké repub­li­ce. Obklo­pu­je ho anglic­ký park a jeho inte­ri­é­ry jsou boha­tě vyba­ve­ny původ­ním rene­sanč­ním a barok­ním zaří­ze­ním (en​.wiki​pe​dia​.org). His­to­ric­ké jád­ro Tel­če bylo v roce 1992 zapsá­no na Sez­nam světo­vé­ho kul­tur­ní­ho a pří­rod­ní­ho dědic­tví UNESCO (Ilo­na Jenčíková).

Na zám­ku se natá­če­ly zná­mé pohád­ky, napří­klad Pyš­ná prin­cez­na, Jak se budí prin­cez­nyZ pek­la štěs­tí (zamek​-telc​.eu). Měs­to nabí­zí během celé­ho roku mno­ho kul­tur­ních akcí, fes­ti­va­lů a výstav. Díky své zacho­va­los­ti a archi­tek­to­nic­ké­mu bohat­ství bývá čas­to nazý­vá­no morav­ské Benát­ky“ (visitc​ze​chia​.com).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Karnevaly, Ľudia, Podunajské, Reportáže, Slovenské

Veľký letný karneval v Senci

Hits: 4154

V Sen­ci sa koná kaž­do­roč­ný Veľ­ký let­ný kar­ne­val. Pri­ťa­hu­je oby­va­te­ľov aj náv­štev­ní­kov z oko­li­tých obcí a miest, ponú­ka­júc zába­vu, kul­tú­ru a rôz­no­ro­dé akti­vi­ty pre všet­ky veko­vé kategórie.

Ten­to fareb­ný a živý fes­ti­val sa tra­dič­ne koná posled­ný pia­tok škol­ské­ho roka (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk). Prvý roč­ník Veľ­ké­ho let­né­ho kar­ne­va­lu sa usku­toč­nil v roku 1996. Odvte­dy sa podu­ja­tie koná pra­vi­del­ne kaž­dý rok (senec​.sk). Pôvod­nou myš­lien­kou bolo vytvo­riť podu­ja­tie, kto­ré by spo­ji­lo oby­va­te­ľov mes­ta Senec a poskyt­lo im pries­tor na kre­a­tív­ne vyjad­re­nie pro­stred­níc­tvom masiek a kos­tý­mov. Kar­ne­val začí­na v popo­lud­ňaj­ších hodi­nách na pešej zóne v cen­tre Sen­ca. Účast­ní­ci v pes­tro­fa­reb­ných mas­kách a kos­tý­moch sa zhro­maž­ďu­jú, aby sa zúčast­ni­li na sprie­vo­de mes­tom. Sprie­vod vedie cez hlav­né uli­ce mes­ta a sme­ru­je k Slneč­ným jaze­rám, kde pokra­ču­je boha­tý kul­túr­ny prog­ram. Počas sprie­vo­du môžu divá­ci vidieť rôz­ne tema­tic­ké sku­pi­ny, taneč­né súbo­ry (slo​va​kia​.tra​vel), diva­del­né pred­sta­ve­nia (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk), hudob­né kape­ly, šer­mia­rov, jazd­cov na koňoch, zbroj­no­šov, mažo­re­tiek, gaj­doš­ských súbo­rov a ďal­ších ume­lec­kých sku­pín. Počas celé­ho dňa pre­bie­ha­jú na rôz­nych mies­tach mes­ta rôz­ne podu­ja­tia, vrá­ta­ne det­ských pred­sta­ve­ní, taneč­ných vystú­pe­ní a hudob­ných kon­cer­tov (slo​va​kia​.tra​vel).

Jed­ným z hlav­ných láka­diel kar­ne­va­lu je súťaž o naj­lep­šiu mas­ku. Poro­ta hod­no­tí ori­gi­na­li­tu, nápa­di­tosť a pre­ve­de­nie masiek. Pre deti sú pri­pra­ve­né rôz­ne akti­vi­ty, ako naprí­klad maľo­va­nie na tvár, tvo­ri­vé diel­ne či hry (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk). Príp­ra­vy na kar­ne­val začí­na­jú už nie­koľ­ko mesia­cov pred samot­ným podu­ja­tím (senec​.sk). Orga­ni­zá­to­ri spo­lu­pra­cu­jú s miest­ny­mi ško­la­mi, kul­túr­ny­mi inšti­tú­cia­mi a dob­ro­voľ­ník­mi, aby zabez­pe­či­li hlad­ký prie­beh akcie. Výro­ba masiek a kos­tý­mov je čas­to výsled­kom spo­loč­né­ho úsi­lia rodín, pria­te­ľov či škol­ských tried (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk).

Rok 2015

Po dru­hý­krát som zveč­nil kar­ne­val v roku 2015.

Rok 2009

V Sen­ci sa konal aj v roku 2009 Veľ­ký let­ný kar­ne­val”, ten­to­krát 26.6.2009. Ja som sa zúčast­nil po prvý krát. Pred­tým som počú­val o tom­to kar­ne­va­le samé chvá­ly, tak som bol veľ­mi zve­da­vý. Musím pove­dať, že som bol nad­še­ný a to pre­dov­šet­kým kvô­li dvom veciam. Po prvé videl som, že ak sa dá ľuďom pries­tor, tak sú tvo­ri­ví a nie­len to, ale aj tvo­ria. Po dru­hé, atmo­sfé­ra bola výbor­ná, ľudia sa teši­li. Ten­to rok pri­tom hro­zi­lo, že všet­ci zmok­ne­me, hodi­nu pred­tým bola zatia­hnu­tá oblo­ha a lia­lo a lia­lo. Asi pol­ho­di­nu pred šies­tou večer vykuk­lo sln­ko a chva­la­bo­hu vykuk­li aj ľudia.


The Gre­at Sum­mer Car­ni­val is held annu­al­ly in Senec. It att­racts both locals and visi­tors from sur­roun­ding towns and vil­la­ges, offe­ring enter­tain­ment, cul­tu­re, and a varie­ty of acti­vi­ties for all age groups.

This color­ful and live­ly fes­ti­val tra­di­ti­onal­ly takes pla­ce on the last Fri­day of the scho­ol year (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk). The first edi­ti­on of the Gre­at Sum­mer Car­ni­val was held in 1996, and sin­ce then, the event has been orga­ni­zed annu­al­ly (senec​.sk). The ori­gi­nal idea was to cre­a­te an event that would bring toget­her the resi­dents of Senec and pro­vi­de them with a plat­form for cre­a­ti­ve expres­si­on through masks and cos­tu­mes. The car­ni­val starts in the after­no­on on the pedes­trian zone in the cen­ter of Senec. Par­ti­ci­pants dres­sed in color­ful masks and cos­tu­mes gat­her to take part in a para­de through the town. The para­de rou­te leads through the main stre­ets and ends at Sun­ny Lakes, whe­re a rich cul­tu­ral prog­ram con­ti­nu­es. Along the para­de rou­te, spec­ta­tors can enjoy vari­ous the­med groups, dan­ce ensem­bles (slo​va​kia​.tra​vel), the­a­ter per­for­man­ces (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk), music bands, fen­cers, hor­se riders, knights, majo­ret­tes, bag­pi­pe groups, and other artis­tic per­for­man­ces. Throug­hout the day, dif­fe­rent parts of the city host vari­ous events, inc­lu­ding children’s per­for­man­ces, dan­ce sho­ws, and live music con­certs (slo​va​kia​.tra​vel).

One of the main att­rac­ti­ons of the car­ni­val is the Best Cos­tu­me Com­pe­ti­ti­on. A jury eva­lu­ates ori­gi­na­li­ty, cre­a­ti­vi­ty, and exe­cu­ti­on of the cos­tu­mes. Vari­ous acti­vi­ties for chil­dren are also avai­lab­le, such as face pain­ting, cre­a­ti­ve works­hops, and games (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk). Pre­pa­ra­ti­ons for the car­ni­val begin months in advan­ce (senec​.sk). Orga­ni­zers col­la­bo­ra­te with local scho­ols, cul­tu­ral ins­ti­tu­ti­ons, and volun­te­ers to ensu­re the smo­oth exe­cu­ti­on of the event. The cre­a­ti­on of masks and cos­tu­mes is often a col­lec­ti­ve effort invol­ving fami­lies, friends, and scho­ol clas­ses (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk).

Year 2015

For the second time, I cap­tu­red the car­ni­val in 2015.

Year 2009

The Gre­at Sum­mer Car­ni­val was also held in Senec in 2009, on June 26, 2009. It was my first time atten­ding. Befo­re that, I had heard many gre­at things about this car­ni­val, so I was real­ly curi­ous. I have to say that I was thril­led, espe­cial­ly for two reasons.

First, I saw that when peop­le are given spa­ce, they are cre­a­ti­ve, and not only that, but they actu­al­ly cre­a­te. Second, the atmo­sp­he­re was ama­zing, and peop­le were having fun. That year, we were wor­ried about rain — an hour befo­re the event, the sky was over­cast, and it was pou­ring rain. Then, about half an hour befo­re six in the eve­ning, the sun came out, and thank­ful­ly, so did the people.


A Nagy Nyá­ri Kar­ne­vál éven­te meg­ren­de­zés­re kerül Sze­ni­cen (Senec). Ez az ese­mé­ny vonz­za a hely­ie­ket és a láto­ga­tó­kat a kör­ny­ező fal­vak­ból és váro­sok­ból, és szó­ra­ko­zást, kul­tú­rát és vál­to­za­tos prog­ra­mo­kat kínál min­den korosz­tá­ly számára.

Ez a szí­nes és élénk fesz­ti­vál hagy­o­má­ny­o­san az isko­lai év utol­só pén­te­kén kerül meg­ren­de­zés­re (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk). Az első Nagy Nyá­ri Kar­ne­vált 1996-​ban tar­tot­ták, és azó­ta éven­te meg­ren­de­zik (senec​.sk). Az ere­de­ti ötlet az volt, hogy öss­ze­hoz­za Sze­nic lakó­it, és lehe­tősé­get biz­to­sít­son szá­muk­ra a kre­a­tív önki­fe­je­zés­re masz­kok és jel­me­zek segítségével.

A kar­ne­vál délu­tán kez­dődik Sze­nic sétá­ló­öve­ze­té­ben. A részt­ve­vők szí­nes masz­kok­ban és jel­me­zek­ben gyüle­kez­nek, hogy fel­vo­nul­ja­nak a váro­son keresz­tül. A fel­vo­nu­lás a főut­cá­kon halad, és a Napfé­ny­es Tavak­nál (Slneč­né jaze­rá) ér véget, ahol egy gaz­dag kul­tu­rá­lis prog­ram foly­ta­tó­dik. A fel­vo­nu­lás során a nézők külön­fé­le tema­ti­kus cso­por­to­kat, táncc­so­por­to­kat (slo​va​kia​.tra​vel), szín­há­zi előa­dá­so­kat (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk), zene­ka­ro­kat, kard­ví­vó­kat, lova­so­kat, lova­go­kat, maz­so­ret­te­ket, dudás egy­üt­te­se­ket és más művés­ze­ti cso­por­to­kat lát­hat­nak. A nap foly­amán a város külön­böző pont­jain külön­fé­le prog­ra­mok zaj­la­nak, bele­ér­tve gyer­me­ke­lőa­dá­so­kat, tánc­be­mu­ta­tó­kat és élőze­nei kon­cer­te­ket (slo​va​kia​.tra​vel).

A kar­ne­vál egy­ik fő att­rak­ci­ó­ja a leg­jobb maszk ver­se­nye. A zsűri érté­ke­li az ere­de­ti­sé­get, a kre­a­ti­vi­tást és a kivi­te­le­zést. A gyer­me­kek szá­má­ra külön­böző prog­ra­mok áll­nak ren­del­ke­zés­re, pél­dá­ul arc­fes­tés, kéz­műves fog­lal­ko­zá­sok és játé­kok (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk). A kar­ne­vál előkés­züle­tei hóna­pok­kal a ren­dez­vé­ny előtt kez­dőd­nek (senec​.sk). A szer­ve­zők helyi isko­lák­kal, kul­tu­rá­lis intéz­mé­ny­ek­kel és önkén­te­sek­kel működ­nek egy­ütt a ren­dez­vé­ny sike­res lebo­ny­o­lí­tá­sa érde­ké­ben. A masz­kok és jel­me­zek kés­zí­té­se gyak­ran közös csa­lá­di, bará­ti vagy isko­lai osz­tá­ly­ok egy­ütt­működé­sé­nek ered­mé­nye (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk).

2015

Másods­zor örökí­tet­tem meg a kar­ne­vált 2015-ben.

2009

A Nagy Nyá­ri Kar­ne­vált Sze­ni­cén 2009-​ben is meg­ren­dez­ték, még­hoz­zá június 26-​án. Ez volt az első alka­lom, hogy részt vet­tem raj­ta. Koráb­ban csak dic­sé­re­te­ket hal­lot­tam erről a kar­ne­vál­ról, ezért nagy­on kívánc­si voltam.

Azt kell mon­da­nom, hogy el vol­tam ragad­tat­va, különösen két dolog miatt.

Elős­zör is lát­tam, hogy ha az embe­rek lehe­tősé­get kap­nak, akkor kre­a­tí­vak, és nemc­sak gon­dol­kod­nak, hanem alkot­nak is. Másods­zor, a han­gu­lat fan­tasz­ti­kus volt, és min­den­ki élvez­te az ese­mé­nyt. Ebben az évben esőre volt kilá­tás – egy órá­val a ren­dez­vé­ny előtt az ég borult volt, és sza­kadt az eső. Aztán fél órá­val hat előtt kisütött a nap, és sze­renc­sé­re az embe­rek is előbújtak.


Veli­ki Letn­ji Kar­ne­val odr­ža­va se sva­ke godi­ne u Sen­ci. Ovaj doga­đaj pri­vla­či lokal­ne sta­nov­ni­ke i pose­ti­oce iz okol­nih sela i gra­do­va, nude­ći zaba­vu, kul­tu­ru i raz­novrs­ne aktiv­nos­ti za sve uzraste.

Ovaj šare­ni i živo­pi­san fes­ti­val tra­di­ci­onal­no se odr­ža­va posledn­jeg pet­ka škol­ske godi­ne (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk). Prvi Veli­ki Letn­ji Kar­ne­val odr­žan je 1996. godi­ne, a od tada se orga­ni­zu­je sva­ke godi­ne (senec​.sk). Ori­gi­nal­na ide­ja bila je da se oku­pi sta­nov­ni­štvo Sen­ca i omo­gu­ći im pros­tor za kre­a­tiv­no izra­ža­van­je kroz mas­ke i kostime.

Kar­ne­val počin­je popod­ne na pešač­koj zoni u cen­tru Sen­ca. Učes­ni­ci obu­če­ni u šare­ne mas­ke i kos­ti­me okupl­ja­ju se kako bi učes­tvo­va­li u para­di kroz grad. Para­da pro­la­zi glav­nim uli­ca­ma i zavr­ša­va se na Sun­ca­nim Jeze­ri­ma, gde se nastavl­ja bogat kul­tur­ni prog­ram. Tokom para­de, pose­ti­oci mogu vide­ti raz­li­či­te temat­ske gru­pe, ples­ne ansam­ble (slo​va​kia​.tra​vel), pozo­riš­ne pred­sta­ve (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk), muzič­ke ben­do­ve, mače­va­oce, kon­ja­ni­ke, vite­zo­ve, mažo­ret­kin­je, gaj­daš­ke ansam­ble i dru­ge umet­nič­ke gru­pe. Tokom celog dana, na raz­nim mes­ti­ma u gra­du odr­ža­va­ju se broj­na deša­van­ja, ukl­ju­ču­ju­ći deč­je pred­sta­ve, ples­ne nastu­pe i muzič­ke kon­cer­te (slo​va​kia​.tra​vel).

Jed­na od glav­nih atrak­ci­ja kar­ne­va­la je tak­mi­čen­je za naj­bol­ju mas­ku. Žiri ocen­ju­je ori­gi­nal­nost, kre­a­tiv­nost i izra­du mas­ki. Za decu su pri­preml­je­ne raz­ne aktiv­nos­ti, poput osli­ka­van­ja lica, kre­a­tiv­nih radi­oni­ca i iga­ra (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk). Pri­pre­me za kar­ne­val počin­ju neko­li­ko mese­ci unap­red (senec​.sk). Orga­ni­za­to­ri sara­đu­ju sa lokal­nim ško­la­ma, kul­tur­nim ins­ti­tu­ci­ja­ma i volon­te­ri­ma kako bi osi­gu­ra­li uspeš­nu rea­li­za­ci­ju doga­đa­ja. Izra­da mas­ki i kos­ti­ma čes­to je rezul­tat zajed­nič­kog tru­da poro­di­ca, pri­ja­tel­ja i škol­skih raz­re­da (vel​ky​let​ny​kar​ne​val​.sk).

2015

Dru­gi put sam zabe­le­žio kar­ne­val 2015. godine.

2009

Veli­ki Letn­ji Kar­ne­val odr­žan je u Sen­ci i 2009. godi­ne, tač­ni­je 26. juna 2009. Ovo je bilo prvi put da sam učes­tvo­vao. Pre toga sam čuo samo pohva­le o ovom kar­ne­va­lu, pa sam bio veoma radoznao.

Moram da kažem da sam bio odu­ševl­jen, poseb­no iz dva razloga.

Prvo, video sam da kada se lju­di­ma pru­ži pri­li­ka, oni su kre­a­tiv­ni, ne samo da raz­mišl­ja­ju, već i stva­ra­ju. Dru­go, atmo­s­fe­ra je bila fan­tas­tič­na, lju­di su se istin­ski zabavl­ja­li. Te godi­ne je posto­ja­la pre­tn­ja kišom – sat vre­me­na pre doga­đa­ja, nebo je bilo pre­kri­ve­no obla­ci­ma i kiša je pljuš­ta­la. Onda, pola sata pre šest uve­če, sun­ce je zasi­ja­lo, i na sre­ću, poja­vi­li su se i ljudi.


Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, České, Neživé, Pamätníky, Stavby, Zahraničné

Mohyla mieru – Újezd u Brna

Hits: 89

Mohy­la míru je význam­ný pamät­ník nachá­dza­jú­ci sa pri­bliž­ne 10 kilo­met­rov juho­vý­chod­ne od Brna. Ten­to monu­ment bol posta­ve­ný na počesť obe­tí bit­ky pri Slav­ko­ve, zná­mej aj ako Bit­ka troch cisá­rov, kto­rá sa odo­hra­la 2. decem­bra 1805. Pamät­ník je pova­žo­va­ný za prvý mie­ro­vý monu­ment v Euró­pe a sym­bo­li­zu­je zmie­re­nie a pamiat­ku pad­lých voja­kov zo všet­kých zúčast­ne­ných armád (kudyz​nu​dy​.cz) Myš­lien­ka vybu­do­vať pamät­ník na počesť obe­tí bit­ky pri Slav­ko­ve vznik­la na začiat­ku 20. sto­ro­čia z ini­cia­tí­vy brnian­ske­ho kňa­za Alo­isa Slo­vá­ka. Jeho cie­ľom bolo vytvo­riť piet­ne mies­to, kto­ré by slú­ži­lo ako memen­to voj­no­vých hrôz a pod­po­ro­va­lo myš­lien­ku mie­ru. Pro­jek­tu sa ujal archi­tekt Josef Fan­ta, kto­rý navrhol seces­ný pamät­ník v tva­re mohut­nej mohy­ly zakon­če­nej krí­žom. Stav­ba pre­bie­ha­la v rokoch 19101912 a sláv­nost­né odha­le­nie sa usku­toč­ni­lo 4. júla 1912 (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

Mohy­la má výš­ku 26 met­rov a je posta­ve­ná z lomo­vé­ho kame­ňa. Na vrcho­le sa týči 10-​metrový kríž, kto­rý sym­bo­li­zu­je utr­pe­nie a nádej. V spod­nej čas­ti pamät­ní­ka sa nachá­dza­jú sochy šty­roch bojov­ní­kov, pred­sta­vu­jú­cich šty­ri armá­dy zúčast­ne­né v bit­ke – fran­cúz­sku, rus­kú, rakús­ku a prus­kú. V inte­ri­é­ri sa nachá­dza kapl­n­ka s ossá­ri­om, kde sú ulo­že­né pozos­tat­ky pad­lých voja­kov náj­de­né na bojis­ku (turis​ti​ka​.cz). V tes­nej blíz­kos­ti Mohy­ly míru sa nachá­dza múze­um, kto­ré ponú­ka mul­ti­me­diál­nu expo­zí­ciu veno­va­nú bit­ke pri Slav­ko­ve. Náv­štev­ní­ci tu môžu zís­kať pod­rob­né infor­má­cie o prie­be­hu bit­ky, stra­te­gic­kých manév­roch, výzb­ro­ji a výstro­ji armád, ako aj o živo­te voja­kov a civi­lis­tov v tom obdo­bí. Expo­zí­cia využí­va moder­né tech­no­ló­gie, vrá­ta­ne audi­ovi­zu­ál­nych pre­zen­tá­cií a inte­rak­tív­nych prv­kov, čo umož­ňu­je náv­štev­ní­kom hlb­šie pocho­piť his­to­ric­ký kon­text a význam bit­ky (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz)

Mohy­la je posta­ve­ná na naj­vyš­šom bode bojis­ka. V roku 1805 nebo­lo zales­ne­né, umož­ňo­va­lo pre­hľad veľ­kej čas­ti vte­daj­šie­ho bojo­vé­ho poľa. Na začiat­ku bit­ky tu bol rakús­ky cisár Fran­ti­šek a rus­ký cár Ale­xan­der. Doby­li ho fran­cúz­ske jed­not­ky o 11-​hodine dopo­lud­nia (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kaž­do­roč­ne sa na pre­lo­me novem­bra a decem­bra pri Mohy­le míru kona­jú piet­ne akty na počesť pad­lých voja­kov. Tie­to podu­ja­tia sú súčas­ťou šir­ších spo­mien­ko­vých akcií pri prí­le­ži­tos­ti výro­čia bit­ky pri Slav­kove. Okrem toho sa v are­áli pamät­ní­ka orga­ni­zu­jú rôz­ne kul­túr­ne a vzde­lá­va­cie podu­ja­tia, pred­náš­ky, výsta­vy a rekon­štruk­cie his­to­ric­kých uda­los­tí, kto­ré pris­pie­va­jú k ucho­vá­va­niu a šíre­niu pove­do­mia o tej­to význam­nej his­to­ric­kej uda­los­ti (kudyz​nu​dy​.cz).


The Cairn of Pea­ce is a sig­ni­fi­cant monu­ment loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 10 kilo­me­ters sout­he­ast of Brno. This monu­ment was built to honor the vic­tims of the Batt­le of Aus­ter­litz, also kno­wn as the Batt­le of the Three Empe­rors, which took pla­ce on Decem­ber 2, 1805. The memo­rial is con­si­de­red the first pea­ce monu­ment in Euro­pe and sym­bo­li­zes recon­ci­lia­ti­on and remem­bran­ce of fal­len sol­diers from all par­ti­ci­pa­ting armies (kudyz​nu​dy​.cz). The idea to build a memo­rial in honor of the vic­tims of the Batt­le of Aus­ter­litz emer­ged in the ear­ly 20th cen­tu­ry, ini­tia­ted by the Brno priest Alo­is Slo­vák. His goal was to cre­a­te a pla­ce of reve­ren­ce that would ser­ve as a remin­der of the hor­rors of war and pro­mo­te the idea of pea­ce. The pro­ject was under­ta­ken by archi­tect Josef Fan­ta, who desig­ned an Art Nouveau-​style monu­ment in the form of a mas­si­ve cairn top­ped with a cross. The cons­truc­ti­on took pla­ce bet­we­en 1910 and 1912, and the grand unve­i­ling was held on July 4, 1912 (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

The monu­ment is 26 meters high and built from quar­ry sto­ne. At the top stands a 10-​meter cross, sym­bo­li­zing suf­fe­ring and hope. At the base of the memo­rial, the­re are sculp­tu­res of four war­ri­ors, repre­sen­ting the four armies invol­ved in the batt­le – the French, Rus­sian, Aus­trian, and Prus­sian. Insi­de, the­re is a cha­pel with an ossu­ary, whe­re the remains of fal­len sol­diers dis­co­ve­red on the batt­le­field are pre­ser­ved (turis​ti​ka​.cz). Clo­se to the Cairn of Pea­ce is a muse­um that offers a mul­ti­me­dia exhi­bi­ti­on dedi­ca­ted to the Batt­le of Aus­ter­litz. Visi­tors can gain detai­led insights into the cour­se of the batt­le, stra­te­gic mane­uvers, wea­pon­ry, and equ­ip­ment of the armies, as well as the lives of sol­diers and civi­lians during that peri­od. The exhi­bi­ti­on uses modern tech­no­lo­gy, inc­lu­ding audi­ovi­su­al pre­sen­ta­ti­ons and inte­rac­ti­ve ele­ments, allo­wing visi­tors to gain a dee­per unders­tan­ding of the his­to­ri­cal con­text and sig­ni­fi­can­ce of the batt­le (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

The Cairn is built on the hig­hest point of the batt­le­field. In 1805, the area was not fores­ted, allo­wing a cle­ar view of a lar­ge part of the batt­le­field. At the begin­ning of the batt­le, the Aus­trian Empe­ror Fran­cis and Rus­sian Tsar Ale­xan­der were pre­sent here. French for­ces cap­tu­red the posi­ti­on at 11 a.m. (Infor­ma­ti­on board). Eve­ry year, at the turn of Novem­ber and Decem­ber, com­me­mo­ra­ti­ve cere­mo­nies take pla­ce at the Cairn of Pea­ce in honor of the fal­len sol­diers. The­se events are part of bro­ader remem­bran­ce acti­vi­ties mar­king the anni­ver­sa­ry of the Batt­le of Aus­ter­litz. Addi­ti­onal­ly, vari­ous cul­tu­ral and edu­ca­ti­onal events, lec­tu­res, exhi­bi­ti­ons, and his­to­ri­cal ree­nact­ments are orga­ni­zed at the memo­rial site, hel­ping to pre­ser­ve and pro­mo­te awa­re­ness of this sig­ni­fi­cant his­to­ri­cal event (kudyz​nu​dy​.cz).


Le Cairn de la Paix est un monu­ment impor­tant situé à envi­ron 10 kilo­mèt­res au sud-​est de Brno. Ce monu­ment a été éri­gé en hom­ma­ge aux vic­ti­mes de la batail­le d’Aus­ter­litz, éga­le­ment con­nue sous le nom de Batail­le des Tro­is Empe­re­urs, qui s’est dérou­lée le 2 décem­bre 1805. Ce mémo­rial est con­si­dé­ré com­me le pre­mier monu­ment de la paix en Euro­pe et sym­bo­li­se la récon­ci­lia­ti­on et le sou­ve­nir des sol­dats tom­bés de tou­tes les armé­es impli­qu­é­es (kudyz​nu​dy​.cz). L’i­dée de cons­tru­ire un mémo­rial en hom­ma­ge aux vic­ti­mes de la batail­le d’Aus­ter­litz est née au début du XXe sièc­le à l’i­ni­tia­ti­ve du prêt­re de Brno, Alo­is Slo­vák. Son objec­tif était de cré­er un lieu de recu­e­il­le­ment ser­vant de rap­pel des hor­re­urs de la guer­re et de pro­mou­vo­ir l’i­dée de paix. Le pro­jet a été con­fié à l’ar­chi­tec­te Josef Fan­ta, qui a conçu un monu­ment de sty­le Art nou­ve­au sous la for­me d’un grand cairn sur­mon­té d’u­ne cro­ix. La cons­truc­ti­on a eu lieu entre 1910 et 1912, et l’i­nau­gu­ra­ti­on offi­ciel­le s’est tenue le 4 juil­let 1912 (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

Le monu­ment mesu­re 26 mèt­res de hau­te­ur et est cons­tru­it en pier­re de car­ri­ère. Au som­met se dres­se une cro­ix de 10 mèt­res, sym­bo­li­sant la souff­ran­ce et l’es­po­ir. À la base du mémo­rial, on trou­ve des sculp­tu­res de quat­re guer­riers, repré­sen­tant les quat­re armé­es impli­qu­é­es dans la batail­le – les Fra­nçais, les Rus­ses, les Aut­ri­chiens et les Prus­siens. À l’intérieur, une cha­pel­le abri­te un ossu­ai­re con­te­nant les res­tes des sol­dats tom­bés retrou­vés sur le champ de batail­le (turis​ti​ka​.cz). À pro­xi­mi­té du Cairn de la Paix se trou­ve un musée pro­po­sant une expo­si­ti­on mul­ti­mé­dia con­sac­rée à la batail­le d’Aus­ter­litz. Les visi­te­urs peuvent y découv­rir des infor­ma­ti­ons détail­lé­es sur le dérou­le­ment de la batail­le, les manœuv­res stra­té­gi­qu­es, l’armement et l’équipement des armé­es, ain­si que sur la vie des sol­dats et des civils de l’époque. L’e­xpo­si­ti­on uti­li­se des tech­no­lo­gies moder­nes, notam­ment des pré­sen­ta­ti­ons audi­ovi­su­el­les et des élé­ments inte­rac­tifs, per­met­tant aux visi­te­urs de mie­ux com­pren­dre le con­tex­te his­to­ri­que et l’im­por­tan­ce de la batail­le (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

Le Cairn est cons­tru­it sur le point le plus éle­vé du champ de batail­le. En 1805, la zone n’é­tait pas boisée, ce qui per­met­tait une vue déga­gée sur une gran­de par­tie du champ de batail­le. Au début de la batail­le, l’em­pe­re­ur aut­ri­chien Fra­nço­is et le tsar rus­se Ale­xan­dre étaient pré­sents ici. Les for­ces fra­nçai­ses ont cap­tu­ré cet­te posi­ti­on à 11 heures du matin (pan­ne­au d’information). Cha­que année, entre fin novem­bre et début décem­bre, des céré­mo­nies com­mé­mo­ra­ti­ves ont lieu au Cairn de la Paix en hom­ma­ge aux sol­dats tom­bés. Ces évé­ne­ments font par­tie des com­mé­mo­ra­ti­ons plus lar­ges marqu­ant l’an­ni­ver­sai­re de la batail­le d’Aus­ter­litz. En out­re, divers évé­ne­ments cul­tu­rels et édu­ca­tifs, con­fé­ren­ces, expo­si­ti­ons et recons­ti­tu­ti­ons his­to­ri­qu­es sont orga­ni­sés sur le site du mémo­rial, con­tri­bu­ant à pré­ser­ver et à dif­fu­ser la mémo­ire de cet évé­ne­ment his­to­ri­que maje­ur (kudyz​nu​dy​.cz).


Могила Мира — это значимый мемориал, расположенный примерно в 10 километрах к юго-​востоку от Брно. Этот монумент был построен в честь жертв битвы под Аустерлицем, также известной как Битва трёх императоров, которая состоялась 2 декабря 1805 года. Мемориал считается первым памятником мира в Европе и символизирует примирение и память о погибших солдатах всех участвовавших армий (kudyz​nu​dy​.cz). Идея создания памятника в честь жертв битвы под Аустерлицем возникла в начале XX века по инициативе брненского священника Алоиса Словака. Его целью было создание места памяти, которое бы служило напоминанием об ужасах войны и поддерживало идею мира. Проект был поручен архитектору Йозефу Фанте, который разработал монумент в стиле модерн в виде массивного кургана, увенчанного крестом. Строительство проходило с 1910 по 1912 год, а торжественное открытие состоялось 4 июля 1912 года (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

Монумент имеет высоту 26 метров и построен из камня. На вершине возвышается 10-​метровый крест, символизирующий страдания и надежду. В нижней части мемориала расположены скульптуры четырёх воинов, представляющих четыре армии, участвовавшие в битве – французскую, русскую, австрийскую и прусскую. Внутри находится часовня с оссуарием, где хранятся останки погибших солдат, найденные на поле боя (turis​ti​ka​.cz). Вблизи Могилы Мира находится музей, который предлагает мультимедийную экспозицию, посвящённую битве под Аустерлицем. Посетители могут получить подробную информацию о ходе сражения, стратегических манёврах, вооружении и снаряжении армий, а также о жизни солдат и гражданского населения в тот период. Экспозиция использует современные технологии, включая аудиовизуальные презентации и интерактивные элементы, что позволяет глубже понять исторический контекст и значение битвы (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

Могила расположена на самой высокой точке поля боя. В 1805 году эта территория не была покрыта лесами, что позволяло иметь хороший обзор значительной части поля сражения. В начале битвы здесь находились австрийский император Франц I и русский царь Александр I. Французские войска захватили высоту в 11 часов утра (Информационный стенд). Ежегодно в конце ноября – начале декабря у Могилы Мира проходят памятные мероприятия в честь погибших солдат. Эти события являются частью более масштабных мероприятий, приуроченных к годовщине битвы под Аустерлицем. Кроме того, в мемориальном комплексе организуются различные культурные и образовательные мероприятия, лекции, выставки и исторические реконструкции, способствующие сохранению и популяризации знаний об этом значительном историческом событии (kudyz​nu​dy​.cz).


Das Frie­dens­denk­mal (Mohy­la míru) ist ein bede­uten­des Denk­mal, das etwa 10 Kilo­me­ter südöst­lich von Brünn liegt. Die­ses Monu­ment wur­de zu Ehren der Opfer der Sch­lacht bei Aus­ter­litz errich­tet, die auch als Sch­lacht der Drei Kai­ser bekannt ist und am 2. Dezem­ber 1805 statt­fand. Das Denk­mal gilt als das ers­te Frie­dens­denk­mal in Euro­pa und sym­bo­li­siert die Ver­söh­nung sowie das Geden­ken an die gefal­le­nen Sol­da­ten aller bete­i­lig­ten Arme­en (kudyz​nu​dy​.cz). Die Idee zur Errich­tung des Denk­mals ents­tand Anfang des 20. Jahr­hun­derts auf Ini­tia­ti­ve des Brün­ner Pries­ters Alo­is Slo­vák. Sein Ziel war es, einen Geden­kort zu schaf­fen, der als Mahn­mal für die Sch­rec­ken des Krie­ges dient und den Gedan­ken des Frie­dens för­dert. Das Pro­jekt wur­de vom Archi­tek­ten Josef Fan­ta über­nom­men, der das Denk­mal im Jugend­stil ent­warf – als eine mas­si­ve Gra­ban­la­ge mit einem gro­ßen Kre­uz an der Spit­ze. Der Bau fand zwis­chen 1910 und 1912 statt, und die feier­li­che Ent­hül­lung erfolg­te am 4. Juli 1912 (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

Das Denk­mal ist 26 Meter hoch und aus Bruchs­te­in erbaut. An der Spit­ze steht ein 10 Meter hohes Kre­uz, das für Leid und Hoff­nung steht. Im unte­ren Teil des Denk­mals befin­den sich Sta­tu­en von vier Krie­gern, die die vier an der Sch­lacht bete­i­lig­ten Arme­en – die fran­zösis­che, rus­sis­che, öster­re­i­chis­che und pre­ußis­che – reprä­sen­tie­ren. Im Inne­ren befin­det sich eine Kapel­le mit einem Ossa­rium, in dem die Über­res­te gefal­le­ner Sol­da­ten auf­be­wa­hrt wer­den, die auf dem Sch­lacht­feld gefun­den wur­den (turis​ti​ka​.cz). In unmit­tel­ba­rer Nähe des Frie­dens­denk­mals befin­det sich ein Muse­um, das eine mul­ti­me­dia­le Auss­tel­lung zur Sch­lacht bei Aus­ter­litz bie­tet. Besu­cher kön­nen detail­lier­te Infor­ma­ti­onen über den Sch­lacht­ver­lauf, stra­te­gis­che Manöver, Bewaff­nung und Aus­rüs­tung der Arme­en sowie das Leben der Sol­da­ten und Zivi­lis­ten jener Zeit erhal­ten. Die Auss­tel­lung nutzt moder­ne Tech­no­lo­gien wie audi­ovi­su­el­le Prä­sen­ta­ti­onen und inte­rak­ti­ve Ele­men­te, um den his­to­ris­chen Kon­text und die Bede­utung der Sch­lacht bes­ser vers­tänd­lich zu machen (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

Das Denk­mal wur­de auf dem höchs­ten Punkt des Sch­lacht­felds errich­tet. Im Jahr 1805 war das Gelän­de nicht bewal­det, sodass ein wei­ter Blick über das Sch­lacht­feld mög­lich war. Zu Beginn der Sch­lacht befan­den sich hier der öster­re­i­chis­che Kai­ser Franz I. und der rus­sis­che Zar Ale­xan­der I. Um 11 Uhr vor­mit­tags wur­de die Anhöhe von den fran­zösis­chen Trup­pen ein­ge­nom­men (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). Jähr­lich fin­den Ende Novem­ber und Anfang Dezem­ber am Frie­dens­denk­mal Geden­kve­rans­tal­tun­gen zu Ehren der gefal­le­nen Sol­da­ten statt. Die­se Verans­tal­tun­gen sind Teil einer umfas­sen­de­ren Erin­ne­rungs­kul­tur zum Jah­res­tag der Sch­lacht bei Aus­ter­litz. Zudem wer­den auf dem Gelän­de des Denk­mals vers­chie­de­ne kul­tu­rel­le und bil­dungs­po­li­tis­che Verans­tal­tun­gen, Vor­trä­ge, Auss­tel­lun­gen und his­to­ris­che Nachs­tel­lun­gen orga­ni­siert, um das Bewusst­se­in für die­ses bede­uten­de his­to­ris­che Ere­ig­nis zu bewah­ren und zu för­dern (kudyz​nu​dy​.cz).


Mohy­la míru je význam­ný památ­ník nachá­ze­jí­cí se přib­liž­ně 10 kilo­met­rů jiho­vý­chod­ně od Brna. Ten­to monu­ment byl posta­ven na počest obětí bit­vy u Slav­ko­va, zná­mé také jako Bit­va tří císa­řů, kte­rá se odeh­rá­la 2. pro­sin­ce 1805. Památ­ník je pova­žo­ván za prv­ní míro­vý monu­ment v Evro­pě a sym­bo­li­zu­je smí­ře­ní a vzpo­mín­ku na pad­lé vojá­ky ze všech zúčast­něných armád (kudyz​nu​dy​.cz).

Myš­len­ka vybu­do­vat památ­ník na počest obětí bit­vy u Slav­ko­va vznik­la na začát­ku 20. sto­le­tí z ini­cia­ti­vy brněn­ské­ho kněze Alo­ise Slo­vá­ka. Jeho cílem bylo vytvo­řit piet­ní mís­to, kte­ré by slou­ži­lo jako memen­to váleč­ných hrůz a pod­po­ro­va­lo myš­len­ku míru. Pro­jek­tu se ujal archi­tekt Josef Fan­ta, kte­rý navrhl seces­ní památ­ník ve tva­ru mohut­né mohy­ly zakon­če­né kří­žem. Stav­ba pro­bí­ha­la v letech 19101912 a slav­nost­ní odha­le­ní se usku­teč­ni­lo 4. čer­ven­ce 1912 (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

Mohy­la má výš­ku 26 met­rů a je posta­ve­na z lomo­vé­ho kame­ne. Na vrcho­lu se tyčí 10metrový kříž, kte­rý sym­bo­li­zu­je utr­pe­ní a naději. Ve spod­ní čás­ti památ­ní­ku se nachá­ze­jí sochy čtyř bojov­ní­ků, před­sta­vu­jí­cí čty­ři armá­dy zúčast­něné v bit­vě – fran­couz­skou, rus­kou, rakous­kou a prus­kou. V inte­ri­é­ru se nachá­zí kap­le s ossa­riem, kde jsou ulo­že­ny pozůs­tat­ky pad­lých vojá­ků nale­ze­né na bojiš­ti (turis​ti​ka​.cz).

V těs­né blíz­kos­ti Mohy­ly míru se nachá­zí muze­um, kte­ré nabí­zí mul­ti­me­diál­ní expo­zi­ci věno­va­nou bit­vě u Slav­ko­va. Návš­těv­ní­ci zde mohou zís­kat pod­rob­né infor­ma­ce o průběhu bit­vy, stra­te­gic­kých manév­rech, výzb­ro­ji a výstro­ji armád, stej­ně jako o živo­tě vojá­ků a civi­lis­tů v té době. Expo­zi­ce využí­vá moder­ní tech­no­lo­gie, včet­ně audi­ovi­zu­ál­ních pre­zen­ta­cí a inte­rak­tiv­ních prv­ků, což návš­těv­ní­kům umož­ňu­je hlou­běji pocho­pit his­to­ric­ký kon­text a význam bit­vy (mohy​la​mi​ru​.muze​um​br​nen​ska​.cz).

Mohy­la je posta­ve­na na nej­vyš­ším bodě bojiš­tě. V roce 1805 neby­la tato oblast zales­něná, což umož­ňo­va­lo přeh­led o vel­ké čás­ti teh­dej­ší­ho bojiš­tě. Na začát­ku bit­vy zde byl rakous­ký císař Fran­ti­šek a rus­ký car Ale­xan­dr. Fran­couz­ské jed­not­ky ten­to bod doby­ly v 11 hodin dopo­led­ne (Infor­mač­ní tabule).

Kaž­do­roč­ně se na pře­lo­mu lis­to­pa­du a pro­sin­ce u Mohy­ly míru kona­jí piet­ní akty na počest pad­lých vojá­ků. Tyto akce jsou sou­čás­tí šir­ších vzpo­mín­ko­vých udá­los­tí při pří­le­ži­tos­ti výro­čí bit­vy u Slav­ko­va. Kro­mě toho se v are­álu památ­ní­ku orga­ni­zu­jí růz­né kul­tur­ní a vzdělá­va­cí akce, před­náš­ky, výsta­vy a rekons­truk­ce his­to­ric­kých udá­los­tí, kte­ré přis­pí­va­jí k ucho­vá­ní a šíře­ní povědo­mí o této význam­né his­to­ric­ké udá­los­ti (kudyz​nu​dy​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post