Hits: 32
Vyhliadkové plavby plťou po rieke Orava okolo Oravského hradu sa dostupné pre záujemcov z Hornej Lehoty do Oravského Podzámku najmä v čase letných prázdnin. Plavba trvá hodinu (plte-orava.sk).
Odkazy
2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce
Oravská Lesná – jedna z najchladnejších obcí Slovenska
Hits: 58
Oravská Lesná sa rozprestiera na Lesnianskej planine, najzápadnejšej časti Podbeskydskej vrchoviny v nadmorskej výške okolo 800 metrov nad morom. Patrí medzi najchladnejšie miesta na Slovensku (Wikipedia). Rozloha obce je asi 65 km2. Obec je zložená z viacerých osád, ktoré sa nachádzajú aj v okolitých kopcoch. Osady: Pribišská, Bučina, Tanečník. Ústredie, Brišovka, Flajšová, Jasenovská, Demänová. Oravská Lesná existuje od 23.7.1731. Zakladateľom obce je gróf Juraj Erdödy mladší. Skutočným zakladateľom bol Ján Mutnianský, bol aj prvým richtárom Oravskej Lesnej, ktorá sa vtedy nazývala Erdöd. Obyvatelia používali názov Erdútka, čo sa používalo až do konca roka 1945 (oravskalesna.sk). V obci pôsobí folklórny súbor Fľajšovan, detský folklórny súbor Magurka, folklórne skupiny Fľajšovanček a Tanečník, ľudová hudba bratov Chudobovcov (oravskalesna.sk).
Zachovali sa tu mnohé tradície a remeslá – výroba syrových korbáčikov, pečenie vianočných oblátok a trubičiek, rezbárstvo, detský nábytok, pletené výrobky z papiera, výroba prírodných mydiel, bižutérie zo živice, maľba na hodváb, šperkárstvo, drotárstvo, maľovanie, výroba pečených čajov, dekorácií z látok, vypiľovanie z dreva (oravskalesna.sk). V roku 1919 bola dokončená výstavba lesnej železničky. V roku 1925 bola dokončená úvraťová prepojovacia trať s Kysuckou lesnou železnicou (Wikipedia).
Odkazy
2011, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina
Hybe – liptovská krajina
Hits: 2920
Obec Hybe leží v Liptovskej kotline, v údolí Hybice a Bieleho Váhu v nadmorskej výške 690 metrov nad morom. Žije tu 1 548 obyvateľov (hybe.sk) na ploche 52.82 km2 (Wikipedia). Jadro obce je zónou kultúrneho bohatstva. Miestni športovci získavajú ocenenia v rámci Slovenska najmä v bežeckom lyžovaní. Neďaleko je turisticky zaujímavá Hybská tiesňava. Osobnosti obce: spisovatelia Dobroslav Chrobák, Peter Jaroš, Rudo Brtáň, básnik Júllius Lenko, herci Ivan Rajniak, Ondrej Jariabek, Slavo Zahradník, režísér Ondrej Rajniak, maliari Pavol Michalides (hybe.sk).
Ako slovenská osada sa Hybe spomína už koncom 12. storočia (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1239 (hybe.sk). Názov obce pochádza od potoka Hybica. V prvej polovici 13. storočia sa sem presťahovali Sasi. V 13. storočí sa Hybenia pokúšali dolovať zlato na úpätí Kriváňa, ťažba sa však nevyplácala. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny (Wikipedia). Výsady kráľovského mesta získalo v roku 1265. Hybenia sa venovali poľnohospodárstvu, remeslám a najmä obchodu. V 16. storočí sa Hybe stali centrom reformácie. V matičných rokoch bola obec zakladateľov Matice slovenskej, malo štyri knižnice, čitateľský spolok, rozvíjala sa ochotnícka činnosť (hybe.sk). Murári z Hybe sa preslávili pri stavaní Budapešti. Impozantnou monumentálnou stavbou obce je artikulárny evanjelický kostol nachádzajúci sa v strede obce. Hybe preslávilo film Martina Ťapáka „Pacho, hybský zbojník„. Scenáristom bol Hybiansky rodák Peter Jaroš (Wikipedia).
Odkazy
2011, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Mokrade, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie
Devínske jazero
Hits: 6704
Devínske jazero je oblasť medzi riekou Moravou a Devínskou Novou Vsou. Táto bývalá citlivá hraničná oblasť si možno aj vďaka svojej minulosti ponechala prírodnejší charakter. Nie je to jazero, akoby názov napovedal, je to niva rieky Morava, inundačné územie, ktoré býva niekedy viac, či menej zaplavené. Popri rieke Morava sa nachádzajú dreviny mäkkého lužného lesa, predovšetkým vŕby a topole. Na Devínskom jazere môžeme okrem iného pozorovať cca od 15.3 do 15.8 bociany.
Devínske jazero je riečne jazero, mŕtve rameno Moravy a leží medzi jej ľavým brehom a korytom rieky Malina. Lúka Devínske jazero je rozlohou 10.5 km2 najväčšou mokrou lúkou na Slovensku. Začiatkom 60-tych rokov 20. storočia sa tu pri ťažbe piesku našlo niekoľko hrobov zo staršej doby rímskej. Pozostatkom z nedávnejšej doby sú bunkre, ktoré sa budovali v 30-tych rokoch 20. storočia. Nazývajú sa aj ropíky, podľa skratky ROP – Riaditeľstvo opevňovacích prác. Posádku tvorilo 3-7 mužov, vyzbrojení boli guľometmi, vybavení periskopmi, granátovou rúrou (Wlachovský). Od roku 1993 je celá oblasť zaradená medzi mokrade medzinárodného významu podľa Ramsarskej konvencie. Niva Moravy je od roku 1992 zaradená medzi významné vtáčie územia. Hniezdia tu bociany, volavky a celkovo až 118 druhov vtákov. Žije tu aj veľa druhov netopierov, hady, vzácna užovka stromová, bobor európsky, v rieke Morava žije až 62 druhov rýb (panorama.sk).
Nachádza sa tu aj Marcheggský viadukt, ktorý je vlastne už technickou pamiatkou, ktorá sa ale dodnes používa na železničnú prepravu. V roku 1846 sa začal stavať most medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom. 474 metrov dlhý, patril vtedy k najväčším v Uhorsku. Počas svojej histórie bol viackrát počas vojny zničený, ale vždy opäť postavený. Posledná rekonštrukcia je z roku 1959 (Wlachovský).
Odkazy