2006, 2008, 2011, 2013, 2015, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Devín – mestská časť Bratislavy

Hits: 3039

Devín leží pri sútoku riek Morava a Dunaj v nadmorskej výške 158 metrov nad morom. Na ploche 13.98 km2 tu žije 1382 obyvateľov. Maďarský názov pre Devín je Dévény, nemecký Theben. Nachádza sa tu zrúcanina hradu Devín, gotický kostol svätého Kríža – Panny Márie z druhej polovice 13. storočia a pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej vojny (Wikipedia).

Najstaršie osídlenie v Devíne je známe z neolitu – príchod neolitických roľníkov 5 000 – 3 500 rokov pred n. l. V staršej dobe železnej je zrejme najvýznamnejším objavom nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená v tom čase pestovaná pšenica dvojzrnná – Triticum dicoccum. V období mladšej doby železnej je územie späté s Keltami. V období 1. – 4. storočia bolo územie súčasťou opevňovacieho systému Limes Romanus, ako jedno z predhradí rímskeho Carnunta (sazp.sk). Koncom 1. storočia pred n. l.  sa tu usadzovali aj rímski obchodníci (Goláň et al.). Našli sa tu rímske mince (Richard Miške). V 1. storočí tu Rimania postavili strážnu stanicu, sídlila tu posádka légie z Carnunta. Po jej opustení v 4. storočí sa v nej usadili Slovania (Goláň et al.). Našli sa tu aj starogermánske urnové hroby (sazp.sk). Po Germánoch (najmä Markomanoch a Kvádoch) sa našiel staroveký chlieb. Podľa analýzy bol pšenično – ražný (hradiska.sk). Medzi prvé písomné zmienky o Devíne patri listina z roku 1237 pod názvom Villa Thebyn. Mestečko bolo poddané Devínskemu hradu. V roku 1568 získalo od cisára Maximiliána osamostatnenie a privilégia. V 16. storočí bolo významným trhovým miestom, existovali tu viaceré cechy: lodníkov, rybárov, hrnčiarov, obuvníkov a vinohradníkov. Prekvitalo pestovanie ovocia a zeleniny. V roku 1829 bola založená Dunajsko-paroplavebná spoločnosť. Devínu významne prospel v rokoch 1870 – 1890 Lafranconiho kameňolom, ktorý dodával kameň na reguláciu Dunaja. Vinice sa na území Devína spomínajú už v roku 1254, avšak Devín je známy ríbezľovým vínom, s výrobou ktorého začal v roku 1922 Alois Sonntag. Do konca druhej svetovej vojny tu žili Nemci, Maďari, Slováci, Židia aj Chorváti. Súčasťou Bratislavy je Devín od roku 1946 (devin.sk).

Literatúra

Goláň Karol, Kropilák Miroslav, Ratkoš Peter, Tibenský Ján, 1961: Československé dejiny, Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Osveta, 384 p, 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, p. 21.

Odkazy

2014, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Hrádok

Hits: 911

Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou v nadmorskej výške 640 metrov nad morom. Na plocha 18,32 km2 tu žije 7 441 obyvateľov. Mestskou časťou je Dovalovo (Wikipedia). V meste Liptovská Hrádok sa nachádza hrad a kaštieľ, arborétum (lhsity.sk). Predtým tu bolo keltské hradisko (Wikipedia). Nachádza sa tu Národopisné múzeum. Bola tu prvá lesnícka škola v Uhorsku. Od roku 2014 na Skalke sa pri hrade nachádza orientačná panoramatická tabuľa (lhsity.sk). Popod železnicou sa nachádza maľovaný podchod. Prvým známym osídlením na území dnešného Liptovského Hrádku bola osada Belsko medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol postavený kamenný hrad. Renesančný kaštieľ k nemu pribudol začiatkom 17. storočia (liptovskyhradok.sk). Vedľa hradu a kaštieľa sa nachádza jazierko. Lipovú alej, ktorá je typická pre Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777 (Wikipedia). Od roku 1975 je chráneným prírodným výtvorom. Skalka je vápencový útes v Hradskej hore, na ktorej vyhliadka na mesto, Západné a Vysoké Tatry. V minulosti tu bola strážna veža (Informačná tabuľa).

Odkazy

2009, 2012, 2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Modrová horáreň

Hits: 2211

Modrová horáreň je chatová oblasť obce Modrová. Nachádza sa asi 1.5 km od obce. Nachádza sa tu okrem chát aj známejšie rekreačné zariadenie, ktoré má momentálne názov Senior Modrová. Predtým to bol Horec a dávnejšie Dumas. Dolina sa nazýva Dolina Kalište, je súčasťou Považského Inovca. Lokalitu veľmi dobre poznám.

Odkazy

2012, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Babín

Hits: 2209

Babín je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (Babynowo). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica dediny vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „zamrznuté roky“, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny mor, ktorý znamenal takmer zánik celej obce. 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci cholera a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do USA 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci fara, ku ktorej bola pričlenená obec Vasiľov (Wikipedia).

Odkazy