Biotopy, Hory, Krajina, Liptov, Príroda, Slovenská krajina

Štrba

Hits: 2391

Štr­ba je pod­ta­trans­ká obec, v kto­rej žije 3890 oby­va­te­ľov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Leží na juž­nom úpä­tí Vyso­kých Tatier v nad­mor­skej výš­ke pri­bliž­ne 829 met­rov. Jej polo­ha v Pod­ta­trans­kej kot­li­ne ju umiest­ňu­je medzi Vyso­ké a Níz­ke Tat­ry (str​ba​.sk). Bola zalo­že­ná v roku 1280 na pan­stve lip­tov­ské­ho gró­fa Bogo­mí­ra a v prvej písom­nej zmien­ke je jej názov Chor­ba” (vyso​ke​-tat​ry​.info). Iné his­to­ric­ké náz­vy: Csor­ba, Tschir­ban (en​.wiki​pe​dia​.org). Zakla­da­te­ľom bol šol­týs Hot­ta. Postup­ne obec pat­ri­la rodi­nám z vet­vy Bogo­mí­ra. Oby­va­te­lia sa zaobe­ra­li pas­tier­stvom, dre­vo­ru­bač­stvom, pále­ním uhlia a váp­na, neskôr aj povoz­níc­tvom. V roku 1896 posta­vi­li z for­mu­jú­cej sa osa­dy oko­lo želez­nič­nej sta­ni­ce Tatrans­ká Štr­ba ozub­ni­co­vú želez­ni­cu na Štr­b­ské Ple­so. Neďa­le­ko od obce je aj zanik­nu­tá osa­da Šol­dov, v kto­rej stá­lo kedy­si opát­stvo, zanik­lo však v 14. sto­ro­čí. Obcou pre­chá­dza aj hlav­né európ­ske roz­vo­die medzi Balt­ským a Čier­nym morom (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Štr­ba má roz­lo­hu pri­bliž­ne 63,07 km² a žije v nej oko­lo 3 382 oby­va­te­ľov. Obec sa skla­dá z troch čas­tí: samot­ná Štr­ba, Tatrans­ká Štr­ba a Štr­b­ské Ple­so. Tatrans­ká Štr­ba je zná­ma svo­jou želez­nič­nou sta­ni­cou, kto­rá je výcho­dis­ko­vým bodom ozub­ni­co­vej želez­ni­ce vedú­cej na Štr­b­ské Ple­so, význam­né turis­tic­ké stre­dis­ko vo Vyso­kých Tat­rách. Geo­gra­fic­ká polo­ha obce posky­tu­je oby­va­te­ľom a náv­štev­ní­kom jedi­neč­ný výhľad na pano­rá­mu Vyso­kých Tatier na seve­re a hre­be­ne Níz­kych Tatier na juhu. Oblasť je boha­tá na prí­rod­né krá­sy, turis­tic­ké tra­sy a mož­nos­ti na rekre­áciu počas celé­ho roka. Štr­ba je tiež zná­ma svo­ji­mi kul­túr­ny­mi podu­ja­tia­mi. Jed­ným z nich je Deň obce Štr­ba, súčas­ťou podu­ja­tia sú hudob­né vystú­pe­nia, výsta­vy, pre­daj­né stán­ky a rôz­ne atrak­cie pre deti (str​ba​.sk).


Štr­ba is a sub-​Tatra vil­la­ge with a popu­la­ti­on of 3,890 inha­bi­tants (vyso​ke​-tat​ry​.info). It is loca­ted on the sout­hern foot­hills of the High Tatras at an alti­tu­de of app­ro­xi­ma­te­ly 829 meters. Its posi­ti­on in the Pod­ta­trans­ká Basin pla­ces it bet­we­en the High and Low Tatras (str​ba​.sk). The vil­la­ge was foun­ded in 1280 on the esta­te of Lip­tov Count Bogo­mír, and in the first writ­ten record, its name appe­ars as Chor­ba” (vyso​ke​-tat​ry​.info). Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Csor­ba and Tschir­ban (en​.wiki​pe​dia​.org). The foun­der of the vil­la­ge was the ree­ve Hot­ta. Over time, the vil­la­ge belo­n­ged to fami­lies from the branch of Bogo­mír. The inha­bi­tants enga­ged in shep­her­ding, log­ging, char­co­al bur­ning, and lime bur­ning, and later also in car­ting. In 1896, a cog rai­lway was built from the deve­lo­ping sett­le­ment around the Tatrans­ká Štr­ba rai­lway sta­ti­on to Štr­b­ské Ple­so. Near the vil­la­ge is the now-​extinct sett­le­ment of Šol­dov, whe­re a monas­te­ry once sto­od, but it disap­pe­a­red in the 14th cen­tu­ry. Štr­ba is also cros­sed by the main Euro­pe­an waters­hed bet­we­en the Bal­tic and Black Seas (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Štr­ba has an area of app­ro­xi­ma­te­ly 63.07 km² and a popu­la­ti­on of around 3,382 inha­bi­tants. The vil­la­ge con­sists of three parts: Štr­ba itself, Tatrans­ká Štr­ba, and Štr­b­ské Ple­so. Tatrans­ká Štr­ba is kno­wn for its rai­lway sta­ti­on, which ser­ves as the star­ting point of the cog rai­lway lea­ding to Štr­b­ské Ple­so, a major tou­rist resort in the High Tatras. The geog­rap­hi­cal posi­ti­on of the vil­la­ge pro­vi­des resi­dents and visi­tors with a uni­que view of the pano­ra­ma of the High Tatras to the north and the Low Tat­ra rid­ges to the south. The area is rich in natu­ral beau­ty, hiking trails, and year-​round rec­re­a­ti­onal oppor­tu­ni­ties. Štr­ba is also kno­wn for its cul­tu­ral events, one of which is the Day of Štr­ba, fea­tu­ring musi­cal per­for­man­ces, exhi­bi­ti­ons, stalls, and vari­ous att­rac­ti­ons for chil­dren (str​ba​.sk).


Štr­ba to pod­tatr­za­ńs­ka wieś, w któ­rej miesz­ka 3 890 miesz­ka­ńców (vyso​ke​-tat​ry​.info). Leży u połud­ni­owych pod­nó­ży Wyso­kich Tatr na wyso­ko­ści oko­ło 829 met­rów. Jej poło­że­nie w Kot­li­nie Pod­tatr­za­ńs­kiej umieszc­za ją między Wyso­ki­mi a Nis­ki­mi Tat­ra­mi (str​ba​.sk). Wieś zosta­ła zało­żo­na w 1280 roku na zie­miach hra­bie­go Lip­to­ws­kie­go Bogo­mí­ra, a w pier­ws­zej wzmian­ce pisem­nej jej nazwa poja­wia się jako Chor­ba” (vyso​ke​-tat​ry​.info). Inne his­to­rycz­ne nazwy to Csor­ba i Tschir­ban (en​.wiki​pe​dia​.org). Zało­ży­cie­lem wsi był sołtys Hot­ta. Z bie­giem cza­su wieś nale­ża­ła do rodzin z rodu Bogo­mí­ra. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się pas­terst­wem, wyrębem drzew, wyt­war­za­niem węg­la drze­wne­go i wap­na, a później także prze­wo­zem towa­rów. W 1896 roku z rozwi­ja­jącej się osa­dy wokół stac­ji kole­jo­wej Tatrans­ká Štr­ba zbu­do­wa­no kolej zęba­ta pro­wa­dzącą na Štr­b­ské Ple­so. Nie­da­le­ko wsi znaj­du­je się również zani­kła osa­da Šol­dov, w któ­rej nieg­dyś sta­ło opact­wo, ale zani­kło ono w XIV wie­ku. Przez Štr­bę prze­bie­ga także głó­wne euro­pej­skie dział wod­ny między Mor­zem Bałtyc­kim a Mor­zem Czar­nym (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Štr­ba ma powierzch­nię oko­ło 63,07 km² i lic­zy oko­ło 3 382 miesz­ka­ńców. Skła­da się z trzech części: samej Štr­by, Tatrans­kej Štr­by i Štr­b­ské­ho Ple­sa. Tatrans­ká Štr­ba jest zna­na ze swo­jej stac­ji kole­jo­wej, któ­ra sta­no­wi punkt wyjści­owy dla kolei zęba­tej pro­wa­dzącej na Štr­b­ské Ple­so, ważny ośro­dek turys­tycz­ny w Tat­rach Wyso­kich. Poło­że­nie geo­gra­ficz­ne wsi zape­wnia miesz­ka­ńcom i turys­tom nie­po­wtar­zal­ny widok na pano­ra­mę Tatr Wyso­kich na półno­cy i grz­bie­ty Tatr Nis­kich na połud­niu. Regi­on ten obfi­tu­je w pięk­no przy­ro­dy, szla­ki turys­tycz­ne oraz możli­wo­ści rekre­ac­ji przez cały rok. Štr­ba jest również zna­na ze swo­ich wydar­zeń kul­tu­ral­nych, z któ­rych jed­nym jest Dzień Štr­by, obej­mu­jący wys­tępy muzycz­ne, wys­ta­wy, sto­is­ka hand­lo­we i różne atrakc­je dla dzie­ci (str​ba​.sk).


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Biotopy, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Kriváň

Hits: 4020

O Kri­vá­ni sa spie­va dokon­ca v ľudo­vých pies­ňach. Z toh­to pohľa­du je to his­to­ric­ky naj­zná­mej­ší vrch vo Vyso­kých Tat­rách. Dovo­lím si tvr­diť, že už iba Krá­ľo­va hoľa je kopec pop­ri Kri­vá­ni, kto­rý je sym­bo­lom Slo­ven­ska. Čnie sa do nad­mor­skej výš­ky 2494.7 met­rov (Wiki­pe­dia). Nachá­dza sa v západ­nej čas­ti Vyso­kých Tatier (Wiki­pe­dia). Vedú naň dve tra­sy, z Troch Stud­ni­čiek a z Jam­ské­ho ple­sa. Pod­ľa poves­ti Kri­váň skri­vi­la nebes­ká doprav­ná neho­da. Do vrchu zava­dil kríd­lom anjel, kto­ré­ho vyslal Boh v sied­my deň stvo­re­nia sve­ta, aby roz­ho­dil za vre­ce prí­rod­ných krás. Pri tom sa mu roz­trh­lo vre­ce, a pre­to sa Tat­rám dosta­lo viac prí­rod­ných krás, ako iným kútom sve­ta (sprav​na​vec​.sk). Na juž­ných a juho­zá­pad­ných sva­hoch sa medzi 1518. sto­ro­čím pre­vádz­ko­va­la ban­ská čin­nosť (zoznam​.sk). Od roku 1861 sa vytvo­ri­la tra­dí­cia národ­ných výstu­pov na Kri­váň (sprav​na​vec​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka o Kri­vá­ni pochá­dza z roku 1639, kde bol uve­de­ný ako Kri­wan”. Prvé zazna­me­na­né výstu­py na Kri­váň sa datu­jú do 18. sto­ro­čia. V roku 1773 usku­toč­nil evan­je­lic­ký farár Andre­as Jonas Czir­bes zo Spiš­skej Novej Vsi prvý zná­my výstup na vrchol (Wiki­pe­dia). V 19. sto­ro­čí sa Kri­váň stal sym­bo­lom slo­ven­ské­ho národ­né­ho obro­de­nia. V roku 1841 na jeho vrchol vystú­pil Ľudo­vít Štúr spo­lu s Micha­lom Milo­sla­vom Hodžom a Gaš­pa­rom Fejérpatakym-​Belopotockým. Od roku 1955 sa kaž­do­roč­ne orga­ni­zu­je Národ­ný výstup na Kri­váň, kto­rý pri­po­mí­na tie­to his­to­ric­ké uda­los­ti a zdô­raz­ňu­je význam hory v slo­ven­skej kul­tú­re. Kri­váň sa nachá­dza v Tatrans­kom národ­nom par­ku (TANAP) a je domo­vom rôz­no­ro­dej fló­ry a fau­ny. Počas výstu­pu môžu turis­ti vidieť vzác­ne dru­hy rast­lín, ako sú ples­ni­vec alpín­sky či horec, a stret­núť sa s tatrans­ký­mi kam­zík­mi ale­bo sviš­ťa­mi. Kri­váň sa čas­to obja­vu­je v slo­ven­skej lite­ra­tú­re, hud­be a výtvar­nom ume­ní. Jeho silu­e­ta je súčas­ťou štát­ne­ho zna­ku Slo­ven­ska a bola vybra­ná ako motív na slo­ven­ských euro­min­ciach. Mno­hé bás­ne a pies­ne osla­vu­jú jeho krá­su a význam pre slo­ven­ský národ (slo​va​kia​.tra​vel).


Kri­váň is even sung about in folk songs. From this per­spec­ti­ve, it is his­to­ri­cal­ly the most famous peak in the High Tatras. I dare to say that only Krá­ľo­va hoľa rivals Kri­váň as a sym­bol of Slo­va­kia. It rises to an alti­tu­de of 2,494.7 meters (Wiki­pe­dia). It is loca­ted in the wes­tern part of the High Tatras (Wiki­pe­dia). Two rou­tes lead to its sum­mit, from Tri Stud­nič­ky and from Jam­ské Ple­so. Accor­ding to legend, Kriváň’s cro­oked sha­pe was cau­sed by a celes­tial acci­dent. An angel, sent by God on the seventh day of cre­a­ti­on to scat­ter natu­ral beau­ty, struck the moun­tain with his wing. During this, the bag of beau­ty tore, gran­ting the Tatras more natu­ral beau­ty than any other cor­ner of the world (sprav​na​vec​.sk). On its sout­hern and sout­hwes­tern slo­pes, mining acti­vi­ty was con­duc­ted bet­we­en the 15th and 18th cen­tu­ries (zoznam​.sk). Sin­ce 1861, a tra­di­ti­on of nati­onal ascents to Kri­váň has been estab­lis­hed (sprav​na​vec​.sk).

The first writ­ten men­ti­on of Kri­váň dates back to 1639, whe­re it was refer­red to as Kri­wan.” The ear­liest recor­ded ascents to Kri­váň date to the 18th cen­tu­ry. In 1773, the evan­ge­li­cal pas­tor Andre­as Jonas Czir­bes from Spiš­ská Nová Ves made the first kno­wn ascent to the sum­mit (Wiki­pe­dia). In the 19th cen­tu­ry, Kri­váň beca­me a sym­bol of the Slo­vak nati­onal revi­val. In 1841, Ľudo­vít Štúr, toget­her with Michal Milo­slav Hodža and Gaš­par Fejérpataky-​Belopotocký, clim­bed its peak. Sin­ce 1955, the Nati­onal Ascent to Kri­váň has been held annu­al­ly, com­me­mo­ra­ting the­se his­to­ri­cal events and emp­ha­si­zing the moun­tai­n’s impor­tan­ce in Slo­vak culture.

Kri­váň is loca­ted in the Tat­ra Nati­onal Park (TANAP) and is home to diver­se flo­ra and fau­na. During the climb, tou­rists can see rare plant spe­cies such as the alpi­ne ede­lwe­iss and gen­tian, and encoun­ter Tat­ra cha­mo­is or mar­mots. Kri­váň often appe­ars in Slo­vak lite­ra­tu­re, music, and visu­al arts. Its sil­hou­et­te is part of Slo­va­kia­’s nati­onal emblem and was cho­sen as the motif on Slo­vak euro coins. Many poems and songs celeb­ra­te its beau­ty and sig­ni­fi­can­ce to the Slo­vak nati­on (slo​va​kia​.tra​vel).


O Kri­vá­niu śpie­wa się nawet w pie­śniach ludo­wych. Z tego punk­tu widze­nia jest to his­to­rycz­nie naj­bar­dziej zna­ny szc­zyt w Wyso­kich Tat­rach. Ośmie­lam się twier­dzić, że tyl­ko Krá­ľo­va hoľa rywa­li­zu­je z Kri­vá­niem jako sym­bol Sło­wac­ji. Wzno­si się na wyso­ko­ść 2494,7 met­rów (Wiki­pe­dia). Znaj­du­je się w zachod­niej części Wyso­kich Tatr (Wiki­pe­dia). Na szc­zyt pro­wa­dzą dwie tra­sy: z Tri Stud­nič­ky i z Jam­ské Ple­so. Według legen­dy, Kri­váň został znieksz­ta­łco­ny przez nie­bia­ńs­ki wypa­dek. Ani­oł, wysła­ny przez Boga w siód­mym dniu stwor­ze­nia, aby rozr­zu­cić natu­ral­ne pięk­no, uder­zył skr­zy­dłem w górę. Przy tym worek z pięk­nem rozer­wał się, co spra­wi­ło, że Tat­ry otr­zy­ma­ły więcej pięk­na niż inne zakąt­ki świa­ta (sprav​na​vec​.sk). Na połud­ni­owych i południowo-​zachodnich sto­kach pro­wa­dzo­no dzia­łal­no­ść gór­nic­zą między XVXVIII wie­kiem (zoznam​.sk). Od 1861 roku usta­no­wi­ono tra­dyc­ję naro­do­wych wejść na Kri­váň (sprav​na​vec​.sk).

Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o Kri­vá­niu pocho­dzi z 1639 roku, gdzie został okre­ślo­ny jako Kri­wan”. Naj­wc­ze­śniejs­ze odno­to­wa­ne wejścia na Kri­váň datu­je się na XVIII wiek. W 1773 roku pas­tor ewan­ge­lic­ki Andre­as Jonas Czir­bes ze Spiš­skej Novej Vsi doko­nał pier­ws­ze­go zna­ne­go wejścia na szc­zyt (Wiki­pe­dia). W XIX wie­ku Kri­váň stał się sym­bo­lem sło­wac­kie­go odro­dze­nia naro­do­we­go. W 1841 roku na jego szc­zyt wspi­ęli się Ľudo­vít Štúr, Michal Milo­slav Hodža i Gaš­par Fejérpataky-​Belopotocký. Od 1955 roku co roku orga­ni­zo­wa­ne jest Naro­do­we Wejście na Kri­váň, któ­re upa­mi­ęt­nia te wydar­ze­nia his­to­rycz­ne i pod­kre­śla znac­ze­nie góry w sło­wac­kiej kulturze.

Kri­váň znaj­du­je się w Tatr­za­ńs­kim Par­ku Naro­do­wym (TANAP) i jest domem dla różno­rod­nej flo­ry i fau­ny. Podc­zas wspi­nacz­ki tury­ści mogą zobac­zyć rzad­kie gatun­ki roślin, takie jak sza­rot­ka alpej­ska czy gorycz­ka, oraz spot­kać kozi­ce tatr­za­ńs­kie lub świs­ta­ki. Kri­váň częs­to poja­wia się w sło­wac­kiej lite­ra­tur­ze, muzy­ce i sztu­kach wizu­al­nych. Jego sylwet­ka jest częścią godła naro­do­we­go Sło­wac­ji i zosta­ła wyb­ra­na jako motyw na sło­wac­kich mone­tach euro. Wie­le wiers­zy i pie­śni wych­wa­la jego pięk­no i znac­ze­nie dla naro­du sło­wac­kie­go (slo​va​kia​.tra​vel).


Odka­zy



TOP

Všet­ky

Biotopy, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Vršatec

Hits: 1972

Vrša­tec sa nachá­dza nad Vršat­ským Podhradím. 

Vršat­ské brad­lá sú mohut­ným vápen­co­vým masí­vom, vidi­teľ­né sú z veľ­kej vzdia­le­nos­ti. Nad obcou sa nachá­dza aj hrad Vrša­tec. Už v roku 1244 sa spo­mí­na Vrša­tec (tren​cin​.sk). Vršat­ské brad­lá sú význam­ná geolo­gic­ká a pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta. Nachá­dza sa tu veľ­ké množ­stvo fosí­lii plyt­ké­ho aj hlbo­ké­ho jur­ské­ho a krie­do­vé­ho mora, amo­ni­ty, belem­ni­ty, ľali­ov­ky, las­túr­ni­ky posi­do­nia a mik­ro­fo­sí­lie fora­mi­ni­fe­ryrádi­ola­rie, prvo­ky cal­pi­one­la (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Vysky­tu­jú sa tu vzác­ne motý­le: Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau. chro­bák Rosa­lia alpi­na (Wiki­pe­dia). Vršat­ské brad­lá sú prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou (envi​ro​por​tal​.sk). Sú naj­vý­raz­nej­ším a naj­vyš­ším skal­ným brad­lo­vým hre­be­ňom na Slo­ven­sku (550830 met­rov nad morom). Vápen­co­vý masív pochá­dza z jury (spoz​naj​.eu). Vršat­ské brad­lá sú jed­ným z naj­vý­raz­nej­ších prí­rod­ných útva­rov na Slo­ven­sku. Je súčas­ťou Bie­lych Kar­pát, týči sa nad obcou Vršat­ské Pod­hra­die a je vidi­teľ­ný z veľ­kej vzdia­le­nos­ti. Vršat­ské brad­lá sú súčas­ťou brad­lo­vé­ho pás­ma, kto­ré pre­chá­dza sever­ným údo­lím Váhu. Ten­to pás sa tiah­ne od Mora­vy až po východ­né Slo­ven­sko a je tvo­re­ný séri­ou vápen­co­vých a dolo­mi­tic­kých útva­rov, kto­ré vznik­li v obdo­bí jury a krie­dy. Naj­vyš­ším vrchom Vršat­ských bra­diel je Chme­ľo­vá s nad­mor­skou výš­kou 925 met­rov. Geolo­gic­ky sú brad­lá tvo­re­né pre­važ­ne czorsz­tyn­skou brad­lo­vou jed­not­kou, kto­rá pozos­tá­va z rôz­nych typov vápen­cov, vrá­ta­ne kri­no­ido­vých (ľali­ov­ko­vých), bio­herm­ných (úte­so­vých) a kal­pi­one­lo­vých vápen­cov. Tie­to hor­ni­ny sved­čia o sedi­men­tá­cii v plyt­kých moriach počas stred­nej až vrch­nej jury a spod­nej krie­dy. V oblas­ti Chme­ľo­vej sa nachá­dza­jú aj vrstvy vul­ka­nic­kých hor­nín (Wiki­pé­dia).

Naj­star­šie pozos­tat­ky prí­tom­nos­ti ľudí v tej­to loka­li­te sú z mlad­šej až nesko­rej doby kamen­nej. Našli sa tu kamen­né nástro­je na Chme­ľo­vej a v sed­le medzi Bie­lym Vrchom a Die­lom. Výraz­nej­šie osíd­le­nie je dato­va­né z nesko­rou dobou bron­zo­vou, s ľuď­mi lužic­kých popol­ni­co­vých polí. Pre­ja­vo­va­li sa poh­re­bis­ka­mi a žia­ro­vý­mi hrob­mi, nie­ke­dy pre­kry­tý­mi mohy­la­mi. Vyskyt­li sa aj sto­py síd­lis­ka. V loka­li­te Zazám­čie v oko­lí býva­lé­ho kúpa­lis­ka (Infor­mač­ná tabu­ľa). Neskor­šie osíd­le­nie už je o púchov­skej kul­tú­re. Výraz­né sto­py zane­cha­li slo­van­skí pred­ko­via, v loka­li­te Medzis­ka­lie sa našli želez­né pred­me­ty z 9. až počiat­ku 10. sto­ro­čia – kosa, kro­jid­lo, rad­li­ca, moty­ky, náko­vy, klieš­te, vrták, oboj­ruč­né nože, seke­ry. V prie­be­hu 13. sto­ro­čia sa začal sta­vať stre­do­ve­ký hrad. Už kon­com 13. sto­ro­čia sa dostal do rúk Matú­ša Čáka. Od roku 1396 pat­ril Cti­bo­ro­vi zo Cti­bo­ríc. Do záni­ku hra­du v roku 1707 vys­trie­dal mno­hých maji­te­ľov (Wiki­pe­dia). Hrad Vrša­tec bol posta­ve­ný na neprí­stup­ných vápen­co­vých ska­lách a pat­ril medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy na Slo­ven­sku. Jeho stra­te­gic­ká polo­ha mu posky­to­va­la pri­ro­dze­nú ochra­nu a umož­ňo­va­la kon­tro­lu nad dôle­ži­tý­mi obchod­ný­mi ces­ta­mi. Počas svo­jej his­tó­rie hrad vys­trie­dal via­ce­rých maji­te­ľov a v 14. sto­ro­čí bol v drž­be Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho. V roku 1708 bol hrad počas Rákóc­zi­ho povs­ta­nia zni­če­ný a odvte­dy zostal v ruinách (tren​cin​.sk).

Vršat­ské brad­lá sú domo­vom pre roz­ma­ni­tú fló­ru a fau­nu. Vysky­tu­jú sa tu vzác­ne dru­hy rast­lín a živo­čí­chov, vrá­ta­ne chrá­ne­ných dru­hov motý­ľov, ako sú jasoň čer­ve­no­oký – Par­nas­sius apol­lo, jasoň choch­lač­ko­vý – Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, vid­lo­chvost fenik­lo­vý – Papi­lio macha­on a okáň hruš­ko­vý – Aglia tau. Z chro­bá­kov je význam­ný výskyt fúza­ča alp­ské­ho – Rosa­lia alpi­na (Wiki­pé­dia). Súčas­ťou šir­šie­ho oko­lie Kri­vok­lát­ska doli­na. Nachá­dza­jú sa tu naj­se­ver­nej­šie výsky­ty tep­lo­mil­ných spo­lo­čens­tiev vzác­nych a ohro­ze­ných rast­lín a živo­čí­chov v Bie­lych Kar­pa­toch, výraz­ne odliš­ných od ostat­ných loka­lít brad­lo­vé­ho pás­ma. Napr. ľan rakús­ky, spria­dač egre­šo­vý. Okrem toho sa tu vysky­tu­jú orchi­de­je, všet­ky tri naše dru­hy pril­bo­viek, kruš­tík pre­hlia­da­ný, jazyk jele­ní, jasoň choch­lač­ko­vý, užov­ka stro­mo­vá, ďateľ bie­lo­c­hrb­tý, muchá­rik bie­lo­kr­ký. V doli­ne sa nachá­dza aj Kri­vok­lát­ska ties­ňa­va. Tam sa bol zazna­me­ný mod­rá­čik kon­zin­co­vý, mora pies­či­no­vá, hmy­zov­ník Holy­by­ho, kruš­tík drob­no­lis­tý, kruš­tík rož­ka­tý, vemen­ník zelen­kas­tý. Záver doli­ny tvo­ria tzv. Kri­vok­lát­ske lúky. Vysky­tu­je sa tu vzác­ny mra­vec Cop­to­for­mi­ca exsec­ta, päť­prs­t­ni­ca hus­to­kve­tá, kruš­tík močiar­ny, kosa­tec trá­vo­lis­tý, hadiv­ka oby­čaj­ná, bie­lo­kvet močiar­ny. Súčas­ťou Kri­vok­lát­skej doli­ny je aj Dra­čia stud­ňa, jedi­ný vodo­pád v Bie­lych Kar­pa­toch (Infor­mač­ná tabuľa).

Prvý novo­do­bý náuč­ný chod­ník bol v oko­lí Vršat­ca sprí­stup­ne­ný v 80-​tych rokov 20. sto­ro­čia. Vie­dol z Vršat­ské­ho Pod­hra­dia do Čer­ve­né­ho Kame­ňa. Rekon­štru­ova­ný bol v roku 2005. Stal sa okruž­ným, využí­val exis­tu­jú­ce turis­tic­ké chod­ní­ky. Jeho súčas­ná podo­ba je dlhá asi 6 km (Infor­mač­ná tabuľa). 


Vrša­tec is loca­ted abo­ve Vršat­ské Podhradie.

The Vršat­ské Cliffs are a mas­si­ve limes­to­ne for­ma­ti­on visib­le from a gre­at dis­tan­ce. Abo­ve the vil­la­ge lies Vrša­tec Cast­le, which was first men­ti­oned in 1244 (tren​cin​.sk). The Vršat­ské Cliffs are an impor­tant geolo­gi­cal and pale­on­to­lo­gi­cal site. Nume­rous fos­sils from shal­low and deep Juras­sic and Cre­ta­ce­ous seas can be found here, inc­lu­ding ammo­ni­tes, belem­ni­tes, cri­no­ids, bival­ves (Posi­do­nia), and mic­ro­fos­sils such as fora­mi­ni­fe­ra, radi­ola­ria, and cal­pi­onel­la (Mory­co­wa, Mišík, 2005). Rare but­terf­lies such as Par­nas­sius apol­lo, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Papi­lio macha­on, Aglia tau, and the beet­le Rosa­lia alpi­na inha­bit the area (Wiki­pe­dia). The Vršat­ské Cliffs are a natu­re reser­ve (envi​ro​por​tal​.sk) and repre­sent the most pro­mi­nent and hig­hest roc­ky klip­pe rid­ge in Slo­va­kia, with ele­va­ti­ons ran­ging from 550 to 830 meters abo­ve sea level. The limes­to­ne mas­sif ori­gi­na­tes from the Juras­sic peri­od (spoz​naj​.eu). The Vršat­ské Cliffs are one of the most stri­king natu­ral for­ma­ti­ons in Slo­va­kia, for­ming part of the Whi­te Car­pat­hians. They rise abo­ve the vil­la­ge of Vršat­ské Pod­hra­die and are visib­le from afar. The cliffs are part of the Klip­pen Belt, which stret­ches through the nort­hern Váh Val­ley. This belt runs from Mora­via to eas­tern Slo­va­kia and con­sists of limes­to­ne and dolo­mi­tic for­ma­ti­ons from the Juras­sic and Cre­ta­ce­ous peri­ods. The hig­hest peak of the Vršat­ské Cliffs is Chme­ľo­vá, with an ele­va­ti­on of 925 meters. Geolo­gi­cal­ly, the cliffs are pri­ma­ri­ly part of the Czorsz­tyn klip­pe unit, com­po­sed of vari­ous types of limes­to­nes, inc­lu­ding cri­no­idal (for­med by cri­no­ids), bio­her­mal (reef), and cal­pi­onel­la limes­to­nes. The­se rocks indi­ca­te sedi­men­ta­ti­on in shal­low seas during the Midd­le to Upper Juras­sic and Lower Cre­ta­ce­ous. Vol­ca­nic rock lay­ers can also be found in the Chme­ľo­vá area (Wiki­pe­dia).

The ear­liest tra­ces of human pre­sen­ce in this area date back to the Late Sto­ne Age. Sto­ne tools were found on Chme­ľo­vá and in the sadd­le bet­we­en Bie­ly Vrch and Diel. More sig­ni­fi­cant sett­le­ment is dated to the Late Bron­ze Age, asso­cia­ted with the Lusa­tian urn­field cul­tu­re, evi­dent from burial grounds and cre­ma­ti­on gra­ves, some­ti­mes cove­red with mounds. Tra­ces of a sett­le­ment were also found in the area of Zazám­čie near the for­mer swim­ming pool (Infor­ma­ti­on board). Later sett­le­ment rela­tes to the Púchov cul­tu­re. The Sla­vic ances­tors left sig­ni­fi­cant tra­ces, inc­lu­ding iron tools from the 9th to ear­ly 10th cen­tu­ries, such as scyt­hes, plo­ws, hoes, anvils, tongs, drills, two-​handed kni­ves, and axes, found in the Medzis­ka­lie area. In the 13th cen­tu­ry, cons­truc­ti­on of a medie­val cast­le began. By the late 13th cen­tu­ry, the cast­le came under the con­trol of Matt­hew Csák. In 1396, it belo­n­ged to Sti­bor of Sti­bo­ricz. The cast­le chan­ged hands many times until its des­truc­ti­on in 1707 (Wiki­pe­dia). Vrša­tec Cast­le was built on inac­ces­sib­le limes­to­ne rocks and was one of the highest-​situated cast­les in Slo­va­kia. Its stra­te­gic posi­ti­on pro­vi­ded natu­ral pro­tec­ti­on and allo­wed con­trol over impor­tant tra­de rou­tes. Throug­hout its his­to­ry, the cast­le had vari­ous owners, inc­lu­ding Matt­hew Csák of Tren­čín in the 14th cen­tu­ry. In 1708, it was des­tro­y­ed during the Rákóc­zi Upri­sing and has remai­ned in ruins sin­ce (tren​cin​.sk).

The Vršat­ské Cliffs are home to diver­se flo­ra and fau­na, inc­lu­ding rare and pro­tec­ted spe­cies of but­terf­lies such as the Apol­lo but­terf­ly (Par­nas­sius apol­lo), Clou­ded Apol­lo (Par­nas­sius mne­mo­sy­ne), Swal­lo­wtail (Papi­lio macha­on), and Tau Empe­ror (Aglia tau). The alpi­ne lon­ghorn beet­le (Rosa­lia alpi­na) is also notab­le (Wiki­pe­dia). The sur­roun­ding Kri­vok­lát Val­ley is home to the nort­hern­most occur­ren­ces of ther­mop­hi­lic com­mu­ni­ties of rare and endan­ge­red plants and ani­mals in the Whi­te Car­pat­hians, dis­tinct from other Klip­pen Belt loca­ti­ons. Exam­ples inc­lu­de Aus­trian flax, Egger’s oak eggar moth, and orchids like Epi­pac­tis hel­le­bo­ri­ne, Pla­tant­he­ra bifo­lia, and Lis­te­ra ova­ta. Addi­ti­onal­ly, the val­ley hosts Zame­nis lon­gis­si­mus (Aes­cu­la­pian sna­ke), white-​backed wood­pec­ker (Den­dro­co­pos leuco­tos), and col­la­red fly­cat­cher (Fice­du­la albi­col­lis). The val­ley fea­tu­res the Kri­vok­lát Gor­ge, home to spe­cies like the hairs­tre­ak but­terf­ly (Cupi­do mini­mus), dune tiger moth (Cos­ci­nia crib­ra­ria), and orchids such as Himan­tog­los­sum hir­ci­num. At the val­le­y­’s end are the Kri­vok­lát Mea­do­ws, hos­ting rare ants (Cop­to­for­mi­ca exsec­ta), den­se­ly flo­we­red fin­ger orchids (Dac­ty­lor­hi­za maja­lis), and other notab­le plants. The val­ley inc­lu­des Dra­čia Stud­ňa, the only water­fall in the Whi­te Car­pat­hians (Infor­ma­ti­on board).

The first modern edu­ca­ti­onal trail in the Vrša­tec area was ope­ned in the 1980s. It ori­gi­nal­ly ran from Vršat­ské Pod­hra­die to Čer­ve­ný Kameň and was reno­va­ted in 2005. The cur­rent cir­cu­lar trail is about 6 km long, uti­li­zing exis­ting hiking paths (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Lite­ra­tú­ra

Mory­co­wa Ezbie­ta & Mišík Milan, 2005. Upper Juras­sic shallow-​watter scle­rac­ti­nian coral from the Pie­ni­ny Klip­pen Belt (Wes­tern Car­pat­hians, Slo­va­kia). Geolo­gi­ca Car­pat­hi­ca, octo­ber 2005, 56, 5, pp. 415432

Akvaristika, Chovateľské výstavy, Chovateľstvo, Organizmy, Príroda, Výstavy, Výstavy zvierat, Živočíchy

Svet zvierat v Nitre

Hits: 4205

Po dlh­šom čase sa v Nit­re obno­vi­la tra­dí­cia cho­va­teľ­ských výstav aj pre tera­ris­ti­ku a akvaristiku.

V Nit­re sa pra­vi­del­ne koná podu­ja­tie s náz­vom Svet zvie­rat, kto­ré je význam­nou uda­los­ťou pre milov­ní­kov a cho­va­te­ľov zvie­rat. Toto podu­ja­tie sa zame­ria­va na pre­zen­tá­ciu rôz­nych dru­hov domá­cich aj exo­tic­kých zvie­rat a posky­tu­je pries­tor na výme­nu skú­se­nos­tí medzi cho­va­teľ­mi, odbor­ník­mi a širo­kou verej­nos­ťou. Prvý roč­ník výsta­vy Svet zvie­rat sa usku­toč­nil v roku 2012 v pries­to­roch výsta­vis­ka Agro­kom­plex v Nit­re. Odvte­dy sa podu­ja­tie koná kaž­do­roč­ne, výsta­va sa postup­ne roz­ras­ta­la a zís­ka­va­la na popu­la­ri­te, čo vied­lo k roz­ší­re­niu vysta­vo­va­ných dru­hov zvie­rat a bohat­šie­mu sprie­vod­né­mu prog­ra­mu. V roku 2015 sa konal už tre­tí roč­ník výsta­vy, kto­rý pri­nie­sol boha­tý sprie­vod­ný prog­ram vrá­ta­ne pred­ná­šok o canis­te­ra­pii, špor­to­vej kyno­ló­gii a vystú­pe­ní Agi­li­ty klu­bu z Nit­ry. Súčas­ťou výsta­vy bola aj XIX. Celo­štát­na výsta­va exo­tic­ké­ho vtác­tva (nit​ra​li​ve​.sk). Štvr­tý roč­ník podu­ja­tia v roku 2016 bol spo­je­ný s 19. roč­ní­kom Celo­štát­nej výsta­vy zvie­rat a prvým roč­ní­kom Vyšeh­rad­skej výsta­vy zvie­rat. Cho­va­te­lia psov, mačiek, exo­tic­kých vtá­kov, pla­zov, hlo­dav­cov a ďal­ších zvie­rat pre­zen­to­va­li svo­je cho­va­teľ­ské úspe­chy širo­kej verej­nos­ti (mynit​ra​.sme​.sk).

Odbor­ní­ci z rôz­nych oblas­tí cho­va­teľ­stva a vete­ri­nár­nej medi­cí­ny posky­tu­jú pred­náš­ky a prak­tic­ké ukáž­ky týka­jú­ce sa sta­rost­li­vos­ti o zvie­ra­tá, ich výcvi­ku a zdra­via. Súčas­ťou podu­ja­tia sú aj súťa­že v agi­li­ty, posluš­nos­ti a ďal­ších dis­cip­lí­nach, kde môžu náv­štev­ní­ci vidieť zruč­nos­ti a tré­ning zvie­rat. Na výsta­ve sú prí­tom­ní pre­daj­co­via cho­va­teľ­ských potrieb, krmív a dopl­n­kov, kde si náv­štev­ní­ci môžu zakú­piť potreb­né vyba­ve­nie pre svo­jich milá­či­kov. Podu­ja­tie tiež pod­po­ru­je pove­do­mie o ochra­ne prí­ro­dy a bio­di­ver­zi­te, keď­že mno­hé pre­zen­to­va­né dru­hy sú ohro­ze­né ale­bo vyža­du­jú špe­ciál­nu sta­rost­li­vosť. Výsta­va tak pris­pie­va k envi­ron­men­tál­ne­mu vzde­lá­va­niu a zvy­šo­va­niu pove­do­mia o dôle­ži­tos­ti ochra­ny živo­číš­nych dru­hov. Pre aktu­ál­ne infor­má­cie o ter­mí­noch a prog­ra­me podu­ja­tia Svet zvie­rat je vhod­né sle­do­vať ofi­ciál­ne strán­ky výsta­vis­ka Agro­kom­plex ale­bo miest­ne infor­mač­né kaná­ly, keď­že ter­mí­ny a prog­ram sa môžu meniť (agro​kom​plex​.sk).


After a long hia­tus, the tra­di­ti­on of hos­ting exhi­bi­ti­ons for ter­ra­rium and aqu­arium ent­hu­siasts has been revi­ved in Nitra.

Nit­ra regu­lar­ly hosts an event cal­led Svet zvie­rat (World of Ani­mals), which is a sig­ni­fi­cant occa­si­on for ani­mal lovers and bre­e­ders. This event focu­ses on sho­wca­sing vari­ous spe­cies of domes­tic and exo­tic ani­mals, pro­vi­ding a plat­form for exchan­ging expe­rien­ces among bre­e­ders, experts, and the gene­ral pub­lic. The first Svet zvie­rat exhi­bi­ti­on took pla­ce in 2012 at the Agro­kom­plex exhi­bi­ti­on grounds in Nit­ra. Sin­ce then, the event has been held annu­al­ly, ste­a­di­ly gro­wing in size and popu­la­ri­ty, which has led to a bro­ader ran­ge of exhi­bi­ted ani­mal spe­cies and a richer accom­pa­ny­ing prog­ram. In 2015, the third edi­ti­on of the exhi­bi­ti­on fea­tu­red a com­pre­hen­si­ve prog­ram, inc­lu­ding lec­tu­res on cani­ne the­ra­py, sports cyno­lo­gy, and per­for­man­ces by the Agi­li­ty Club of Nit­ra. The exhi­bi­ti­on also inc­lu­ded the 19th Nati­onal Exhi­bi­ti­on of Exo­tic Birds (nit​ra​li​ve​.sk). The fourth edi­ti­on, held in 2016, was com­bi­ned with the 19th Nati­onal Ani­mal Exhi­bi­ti­on and the first Viseg­rad Ani­mal Exhi­bi­ti­on. Bre­e­ders of dogs, cats, exo­tic birds, repti­les, rodents, and other ani­mals sho­wca­sed the­ir achie­ve­ments to the pub­lic (mynit​ra​.sme​.sk).

Experts from vari­ous fields of ani­mal bre­e­ding and vete­ri­na­ry medi­ci­ne pro­vi­de lec­tu­res and prac­ti­cal demon­stra­ti­ons on ani­mal care, trai­ning, and health. The event also fea­tu­res com­pe­ti­ti­ons in agi­li­ty, obe­dien­ce, and other dis­cip­li­nes, whe­re visi­tors can wit­ness the skills and trai­ning of ani­mals. Ven­dors of pet supp­lies, food, and acces­so­ries are pre­sent at the exhi­bi­ti­on, allo­wing visi­tors to pur­cha­se neces­sa­ry items for the­ir pets. The event pro­mo­tes awa­re­ness of natu­re con­ser­va­ti­on and bio­di­ver­si­ty, as many of the spe­cies on disp­lay are endan­ge­red or requ­ire spe­cia­li­zed care. This makes the exhi­bi­ti­on a valu­ab­le con­tri­bu­ti­on to envi­ron­men­tal edu­ca­ti­on and rai­sing awa­re­ness about the impor­tan­ce of pro­tec­ting ani­mal spe­cies. For the latest infor­ma­ti­on on dates and prog­rams for Svet zvie­rat, it is advi­sab­le to fol­low the offi­cial Agro­kom­plex web­si­te or local infor­ma­ti­on chan­nels, as sche­du­les and prog­rams are sub­ject to chan­ge (agro​kom​plex​.sk).


TOP

Všet­ky