Ľudia, Oslavné, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské, Šport
Otužilecký koniec roka Piešťanoch
V Piešťanoch je zvykom, že ľadové medvede sa tesne po Štedrom dni chodia namáčať do Váhu. Niektorí sa snažia dostať na druhú stranu brehu, prípadne si len tak pekne poplávu v studenej vodičke. Som zvedavý, či niekedy bude súčasťou podujatia aj ukážka lovu tuleňov. V roku 2010 bol koncom roka veľmi silný prúd vody vo Váhu, preto otužilci šli do vody z iného miesta ako tradične.
Otužilecké plávanie vo Váhu pravidelne priťahuje miestnych obyvateľov i návštevníkov. Plavci spoločne vstupujú do studených vôd rieky Váh, aby si posilnili zdravie a vytvorili dobrú náladu počas sviatočného obdobia. Tradícia otužovania v Piešťanoch siaha až do 20. storočia, pričom organizované spoločné vstupy do Váhu sa stali populárnymi najmä v posledných dvoch desaťročiach. V roku 1974 pozval do Piešťan Karol Kevan skupinu vtedy veľmi populárnych pražských otužilcov, čím položil základy pre pravidelné zimné plávanie vo Váhu. (piestanskydennik.sk).
Každoročne sa otužilci stretávajú na nábreží za hotelom Magnólia, odkiaľ sa spoločne vydávajú do vôd Váhu (piestanskydennik.sk). Podujatie sa zvyčajne začína o 14:00 hodine a zúčastňuje sa na ňom približne 60 až 80 odvážnych mužov a žien (mytrnava.sme.sk). Účastníci preplávajú 300-metrovú trať medzi brehmi mestskej a kúpeľnej časti Piešťan, pričom každý pláva podľa svojich schopností (domov.sme.sk). Podujatie organizuje Klub otužilcov Piešťany, ktorý združuje nadšencov zimného plávania z celého regiónu. Cieľom podujatia je nielen propagácia otužovania ako zdravého životného štýlu, ale aj posilnenie komunity a oslavy vianočných sviatkov netradičným spôsobom. Atmosféra podujatia je jedinečná. Diváci z nábrežia sledujú vstup otužilcov do vody, ktorí si pred plávaním zaspievajú otužileckú hymnu a vykonajú spoločnú rozcvičku (domov.sme.sk).
In Piešťany, it is customary that “polar bears” (ice swimmers) take a dip in the Váh River shortly after Christmas Eve. Some attempt to swim to the opposite shore, while others simply enjoy swimming leisurely in the cold water. I wonder if someday a demonstration of seal hunting might also become part of this event. At the end of 2010, the Váh had a very strong current, prompting the ice swimmers to enter the water from a different location than usual.
Ice swimming in the Váh regularly attracts local residents and visitors alike. Swimmers enter the cold waters of the Váh together to boost their health and create a cheerful atmosphere during the holiday season. The tradition of ice swimming in Piešťany dates back to the 20th century, with organized group swims becoming particularly popular over the past two decades. In 1974, Karol Kevan invited a group of popular ice swimmers from Prague to Piešťany, laying the foundation for regular winter swimming in the Váh (piestanskydennik.sk).
Every year, ice swimmers meet on the riverbank behind the Hotel Magnólia, from where they enter the Váh together (piestanskydennik.sk). The event usually begins at 2:00 p.m. and attracts approximately 60 to 80 courageous men and women (mytrnava.sme.sk). Participants swim across a 300-meter course between the city and spa sides of Piešťany, each according to their own abilities (domov.sme.sk). The event is organized by the Piešťany Ice Swimming Club, which brings together enthusiasts from across the region. Its purpose is not only to promote ice swimming as a healthy lifestyle but also to strengthen community ties and celebrate the holiday season in a unique way. The event’s atmosphere is truly unique. Spectators watch from the riverbank as swimmers enter the water, singing their ice swimming anthem and performing a collective warm-up before swimming (domov.sme.sk).
In Piešťany ist es üblich, dass sich „Eisbären“ kurz nach Heiligabend im Fluss Váh baden. Einige versuchen, das andere Ufer zu erreichen, während andere einfach nur gemütlich im kalten Wasser schwimmen. Ich bin gespannt, ob eines Tages eine Vorführung der Robbenjagd Teil dieser Veranstaltung sein wird. Ende 2010 war die Strömung des Váh sehr stark, weshalb die Eisschwimmer von einer anderen Stelle ins Wasser gingen als gewöhnlich.
Das Eisschwimmen im Váh zieht regelmäßig sowohl Einheimische als auch Besucher an. Die Schwimmer steigen gemeinsam in das kalte Wasser des Váh, um ihre Gesundheit zu stärken und während der Feiertage für gute Laune zu sorgen. Die Tradition des Eisschwimmens in Piešťany reicht bis ins 20. Jahrhundert zurück, wobei organisierte Gruppenschwimmen insbesondere in den letzten zwei Jahrzehnten populär wurden. Im Jahr 1974 lud Karol Kevan eine damals sehr populäre Gruppe Prager Eisschwimmer nach Piešťany ein und legte damit den Grundstein für das regelmäßige Winterschwimmen im Váh (piestanskydennik.sk).
Jedes Jahr treffen sich die Eisschwimmer am Ufer hinter dem Hotel Magnólia, von wo aus sie gemeinsam in den Váh steigen (piestanskydennik.sk). Die Veranstaltung beginnt gewöhnlich um 14:00 Uhr, und es nehmen etwa 60 bis 80 mutige Männer und Frauen teil (mytrnava.sme.sk). Die Teilnehmer schwimmen eine 300 Meter lange Strecke zwischen dem Stadt- und dem Kurortufer von Piešťany, wobei jeder nach seinen Fähigkeiten schwimmt (domov.sme.sk). Die Veranstaltung wird vom Eisschwimmerclub Piešťany organisiert, der Enthusiasten des Winterschwimmens aus der gesamten Region zusammenbringt. Ziel der Veranstaltung ist es, nicht nur das Eisschwimmen als gesunden Lebensstil zu fördern, sondern auch die Gemeinschaft zu stärken und die Weihnachtsfeiertage auf eine unkonventionelle Weise zu feiern. Die Atmosphäre der Veranstaltung ist einzigartig. Zuschauer verfolgen vom Ufer aus, wie die Schwimmer ins Wasser steigen, vorher die Eisschwimmer-Hymne singen und sich gemeinsam aufwärmen (domov.sme.sk).
Odkazy
Use Facebook to Comment on this Post
Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Noc, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny
Vianoce v Piešťanoch
Vianoce v Piešťanoch, ktoré sú známe svojimi liečivými termálnymi prameňmi, vytvárajú špecifickú atmosféru počas sviatkov. Centrum mesta sa premení na malý vianočný trh s ručne vyrobenými darčekmi, vianočnými ozdobami a tradičným jedlom. Ľudia sa tu stretávajú, aby si vychutnali vianočnú atmosféru a porozprávali sa. Ulice a námestia sú ozdobené vianočným osvetlením, konajú sa rôzne vianočné koncerty, hudobné a kultúrne podujatia, vianočné predstavenia. V kostoloch prebiehajú vianočné bohoslužby, polnočné omše. Tradičné vianočné jedlá, ako kapustnica, medovníky a kapor sa objavujú na stoloch rodín počas sviatkov. Večer sa rozdávajú darčeky, rodiny majú spoločné stretnutie, prípadne aj s priateľmi.
Christmas in Piešťany, known for its healing thermal springs, creates a specific atmosphere during the holidays. The city center transforms into a small Christmas market with handmade gifts, Christmas decorations, and traditional food. People gather here to enjoy the Christmas atmosphere and engage in conversations. Streets and squares are adorned with Christmas lights, various Christmas concerts, musical and cultural events, and Christmas performances take place. Churches host Christmas services and midnight masses. Traditional Christmas dishes such as kapustnica, gingerbread, and carp appear on family tables during the holidays. In the evening, gifts are exchanged, families come together for a shared celebration, possibly with friends as well.
TOP
Všetky
Use Facebook to Comment on this Post
Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny
Lamač – mestská časť Bratislavy
V Lamači sa nachádza Kaplnka svätej Rozálie zo 17. storočia. Postavili ju v rokoch 1680 – 1682 z vďačnosti, že sa skončil mor z rokov 1678 – 1679 (Wikipedia). Mnohí mešťania vtedy utiekli do Rakúska a na Moravu. Iní sa usadzovali v provizórnych domoch v blízkych lesoch a vinohradoch, niektorí bývali dokonca na lodiach spustených na Dunaj. Počas tejto epidémie v zomrelo v samotnej Bratislave viac ako 12 000 ľudí. Obchodný život takmer zanikol, ľudia trpeli hladom, lebo pre nepretržité dažde nedozrela úroda (lamac.sk). Kaplnka je zasvätená svätej Rozálii, patrónke – ochrankyni proti moru. Za celý ten čas boli nutné len drobné opravy a výmenu kríža, do ktorého začiatkom 20. storočia udrel blesk. 4. september je dňom sviatku svätej Rozálie, vtedy sa tu konávali celé storočia púte až do 2. svetovej vojny, v priebehu ktorej tejto zvyk zanikol. V súčasnosti sa v tento deň konajú hody a slúži slávnostná omša (Wikipedia). Objekt je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku bol objekt 23. októbra 1963 (pamiatky.sk).
In Lamač, there is the Chapel of Saint Rosalia from the 17th century. It was built between 1680 and 1682 out of gratitude for the end of the plague from 1678 to 1679 (Wikipedia). Many citizens fled to Austria and Moravia during that time. Others settled in makeshift houses in nearby forests and vineyards, and some even lived on boats launched on the Danube. More than 12,000 people died in Bratislava alone during this epidemic. Trade almost disappeared, and people suffered from hunger due to the unripe harvest caused by continuous rains (lamac.sk). The chapel is dedicated to Saint Rosalia, the patroness against the plague. Throughout the years, only minor repairs and the replacement of the cross, struck by lightning in the early 20th century, were necessary. September 4th is the feast day of Saint Rosalia, and pilgrimages were held here for centuries until World War II, during which this tradition ceased. Currently, festivities and a solemn mass take place on this day (Wikipedia). The object was declared a national cultural monument on October 23, 1963 (pamiatky.sk).
Use Facebook to Comment on this Post
Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny
Dolný Kubín
Dolný Kubín, maďarsky Alsókubin, nemecky Unterkubin, je okresné mesto v Žilinskom kraji. Leží v nadmorskej výške 468 metrov nad morom, Na ploche 55 km2 tu žije cca 19 000 obyvateľov (Wikipedia). Známe osobnosti: autor slovenskej hymny Janko Matúška, básnik Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prozaik Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prozaik Ján Johanides, biatlonistka Martina Halinárová, bežec na lyžiach Martin Bajčičák, futbalista Matúš Kozáčik (Wikipedia).
Trniny bola opevneným hradiskom už v období Veľkej Moravy. Pôvod názvu Kubín je odvodený od označenia priestoru, ktorý zahaľujú kúdoly dymu. V stredoveku mesto nieslo názov Klubín (dolnykubin.sk). V stredoveku obchodnú cestu cez Komjatnú, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravskú Polhoru, Zywiec a Wieliczku nazývali soľná, využívala sa na dovoz soli a iných tovarov. V 14. storočí boli založené obce, ktoré v súčasnosti tvoria prímestské časti Dolného Kubína: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, Kňažia. Mesto sa rozvíjalo ako remeselnícko – roľnícka osada. Rozvinuté bolo najmä kamenárstvo. Začiatkom 14. storočia sa spomína baňa na kameň pre výrobu mlecích prostriedkov – žarnovov. V roku 1558 sa majiteľmi oravského panstva stali Turzovi.
V roku 1604 mesto spustošili Bočkajovi hajdúsi, podpálili obec, ostalo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubíne 67 rodín a asi 340 obyvateľov (Wikipedia). V roku 1632 gróf Gašpar Illešházy za ročný poplatok 400 zlatých oslobodil jeho obyvateľov od robotných povinností a povýšil ich na mešťanov. Udelil mu právo konať týždenné trhy a dva výročné jarmoky (dolnykubin.sk a Wikipedia). Po roku 1712 sa stal Dolný Kubín sídlom Oravskej župy. V rokoch 1715 – 16 si Orava užila zamrznuté roky – ešte v júni mrzlo a v septembri prišla nová zima. Rok 1813 je rokom strašnej povodne, začalo sa s budovaním vodnej nádrže. V roku 1858 vznikla Spoločnosť Čaplovičovej knižnice, ktorá sa starala o dar Vavrinca Čaploviča mestu – knižnica mala 45 000 zväzkov (Wikipedia).
Dolný Kubín, in Hungarian Alsókubin, and in German Unterkubin, is a district town in the Žilina Region. It is situated at an elevation of 468 meters above sea level, covering an area of 55 km², and is home to approximately 19,000 residents (Wikipedia). Notable personalities associated with Dolný Kubín include Janko Matúška, the author of the Slovak anthem, poet Pavol Országh Hviezdoslav, Vavrinec Čaplovič, prose writer Ladislav Nádaši Jégé, Andrej Radlinský (dolnykubin.sk), prose writer Ján Johanides, biathlete Martina Halinárová, cross-country skier Martin Bajčičák, and footballer Matúš Kozáčik (Wikipedia).
Trniny served as a fortified settlement during the Great Moravian period. The name Kubín is derived from the term denoting an area enveloped in smoke clouds. In the medieval era, the town was known as Klubín (dolnykubin.sk). During the Middle Ages, a trade route passing through Komjatná, Dolný Kubín, Tvrdošín, Oravská Polhora, Zywiec, and Wieliczka was called the salt route, used for importing salt and other goods. In the 14th century, villages were established, which currently form suburban parts of Dolný Kubín: Záskalie, Veľký Bysterec, Malý Bysterec, Beňova Lehota, Medzihradné, Srňacie, Mokraď, and Kňažia. The town developed as a craft and farming settlement, with stonemasonry being a particularly developed trade. In the early 14th century, a quarry for stones used in the production of grinding tools (millstones) is mentioned. In 1558, the Turzo family became owners of the Orava estate.
In 1604, the town was ravaged by Bocskai’s hajduks; they set fire to the village, leaving only seven houses standing. However, by 1624, Dolný Kubín had 67 families and around 340 inhabitants (Wikipedia). In 1632, Count Gašpar Illešházy liberated its inhabitants from serfdom duties for an annual fee of 400 gold coins and elevated them to burghers. He granted the town the right to hold weekly markets and two annual fairs (dolnykubin.sk and Wikipedia). After 1712, Dolný Kubín became the seat of the Orava county. In 1715 – 16, Orava experienced frozen years — June was still cold, and a new winter arrived in September. The year 1813 saw a terrible flood, leading to the construction of a reservoir. In 1858, the Čaplovič Library Society was established, taking care of the donation of Vavrinec Čaplovič to the town — the library held 45,000 volumes (Wikipedia).