Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny

Život v Piešťanoch

Hits: 1010

Use Facebook to Comment on this Post

Ľudia, Oslavné, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenské, Šport

Otužilecký koniec roka Piešťanoch

Hits: 4811

V Pieš­ťa­noch je zvy­kom, že ľado­vé med­ve­de sa tes­ne po Šted­rom dni cho­dia namá­čať do Váhu. Nie­kto­rí sa sna­žia dostať na dru­hú stra­nu bre­hu, prí­pad­ne si len tak pek­ne pop­lá­vu v stu­de­nej vodič­ke. Som zve­da­vý, či nie­ke­dy bude súčas­ťou podu­ja­tia aj ukáž­ka lovu tule­ňov. V roku 2010 bol kon­com roka veľ­mi sil­ný prúd vody vo Váhu, pre­to otu­žil­ci šli do vody z iné­ho mies­ta ako tra­dič­ne.

Otu­ži­lec­ké plá­va­nie vo Váhu pra­vi­del­ne pri­ťa­hu­je miest­nych oby­va­te­ľov i náv­štev­ní­kov. Plav­ci spo­loč­ne vstu­pu­jú do stu­de­ných vôd rie­ky Váh, aby si posil­ni­li zdra­vie a vytvo­ri­li dob­rú nála­du počas svia­toč­né­ho obdo­bia. Tra­dí­cia otu­žo­va­nia v Pieš­ťa­noch sia­ha až do 20. sto­ro­čia, pri­čom orga­ni­zo­va­né spo­loč­né vstu­py do Váhu sa sta­li popu­lár­ny­mi naj­mä v posled­ných dvoch desať­ro­čiach. V roku 1974 pozval do Pieš­ťan Karol Kevan sku­pi­nu vte­dy veľ­mi popu­lár­nych praž­ských otu­žil­cov, čím polo­žil zákla­dy pre pra­vi­del­né zim­né plá­va­nie vo Váhu. (pies​tan​sky​den​nik​.sk).

Kaž­do­roč­ne sa otu­žil­ci stre­tá­va­jú na náb­re­ží za hote­lom Mag­nó­lia, odkiaľ sa spo­loč­ne vydá­va­jú do vôd Váhu (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Podu­ja­tie sa zvy­čaj­ne začí­na o 14:00 hodi­ne a zúčast­ňu­je sa na ňom pri­bliž­ne 6080 odváž­nych mužov a žien (mytr​na​va​.sme​.sk). Účast­ní­ci pre­plá­va­jú 300-​metrovú trať medzi breh­mi mest­skej a kúpeľ­nej čas­ti Pieš­ťan, pri­čom kaž­dý plá­va pod­ľa svo­jich schop­nos­tí (domov​.sme​.sk). Podu­ja­tie orga­ni­zu­je Klub otu­žil­cov Pieš­ťa­ny, kto­rý zdru­žu­je nad­šen­cov zim­né­ho plá­va­nia z celé­ho regi­ó­nu. Cie­ľom podu­ja­tia je nie­len pro­pa­gá­cia otu­žo­va­nia ako zdra­vé­ho život­né­ho štý­lu, ale aj posil­ne­nie komu­ni­ty a osla­vy via­noč­ných sviat­kov netra­dič­ným spô­so­bom. Atmo­sfé­ra podu­ja­tia je jedi­neč­ná. Divá­ci z náb­re­žia sle­du­jú vstup otu­žil­cov do vody, kto­rí si pred plá­va­ním zaspie­va­jú otu­ži­lec­kú hym­nu a vyko­na­jú spo­loč­nú roz­cvič­ku (domov​.sme​.sk).


In Pieš­ťa­ny, it is cus­to­ma­ry that polar bears” (ice swim­mers) take a dip in the Váh River short­ly after Chris­tmas Eve. Some attempt to swim to the oppo­si­te sho­re, whi­le others sim­ply enjoy swim­ming lei­su­re­ly in the cold water. I won­der if some­day a demon­stra­ti­on of seal hun­ting might also beco­me part of this event. At the end of 2010, the Váh had a very strong cur­rent, promp­ting the ice swim­mers to enter the water from a dif­fe­rent loca­ti­on than usual.

Ice swim­ming in the Váh regu­lar­ly att­racts local resi­dents and visi­tors ali­ke. Swim­mers enter the cold waters of the Váh toget­her to boost the­ir health and cre­a­te a che­er­ful atmo­sp­he­re during the holi­day sea­son. The tra­di­ti­on of ice swim­ming in Pieš­ťa­ny dates back to the 20th cen­tu­ry, with orga­ni­zed group swims beco­ming par­ti­cu­lar­ly popu­lar over the past two deca­des. In 1974, Karol Kevan invi­ted a group of popu­lar ice swim­mers from Pra­gue to Pieš­ťa­ny, lay­ing the foun­da­ti­on for regu­lar win­ter swim­ming in the Váh (pies​tan​sky​den​nik​.sk).

Eve­ry year, ice swim­mers meet on the river­bank behind the Hotel Mag­nó­lia, from whe­re they enter the Váh toget­her (pies​tan​sky​den​nik​.sk). The event usu­al­ly begins at 2:00 p.m. and att­racts app­ro­xi­ma­te­ly 60 to 80 cou­ra­ge­ous men and women (mytr​na​va​.sme​.sk). Par­ti­ci­pants swim across a 300-​meter cour­se bet­we­en the city and spa sides of Pieš­ťa­ny, each accor­ding to the­ir own abi­li­ties (domov​.sme​.sk). The event is orga­ni­zed by the Pieš­ťa­ny Ice Swim­ming Club, which brings toget­her ent­hu­siasts from across the regi­on. Its pur­po­se is not only to pro­mo­te ice swim­ming as a healt­hy lifes­ty­le but also to strengt­hen com­mu­ni­ty ties and celeb­ra­te the holi­day sea­son in a uni­que way. The even­t’s atmo­sp­he­re is tru­ly uni­que. Spec­ta­tors watch from the river­bank as swim­mers enter the water, sin­ging the­ir ice swim­ming ant­hem and per­for­ming a col­lec­ti­ve warm-​up befo­re swim­ming (domov​.sme​.sk).


In Pieš­ťa­ny ist es üblich, dass sich Eis­bä­ren“ kurz nach Hei­li­ga­bend im Fluss Váh baden. Eini­ge ver­su­chen, das ande­re Ufer zu erre­i­chen, wäh­rend ande­re ein­fach nur gemüt­lich im kal­ten Was­ser sch­wim­men. Ich bin ges­pannt, ob eines Tages eine Vor­füh­rung der Rob­ben­jagd Teil die­ser Verans­tal­tung sein wird. Ende 2010 war die Strömung des Váh sehr stark, wes­halb die Eissch­wim­mer von einer ande­ren Stel­le ins Was­ser gin­gen als gewöhnlich.

Das Eissch­wim­men im Váh zieht regel­mä­ßig sowohl Ein­he­i­mis­che als auch Besu­cher an. Die Sch­wim­mer ste­i­gen geme­in­sam in das kal­te Was­ser des Váh, um ihre Gesund­he­it zu stär­ken und wäh­rend der Feier­ta­ge für gute Lau­ne zu sor­gen. Die Tra­di­ti­on des Eissch­wim­mens in Pieš­ťa­ny reicht bis ins 20. Jahr­hun­dert zurück, wobei orga­ni­sier­te Grup­pen­sch­wim­men ins­be­son­de­re in den letz­ten zwei Jahr­zehn­ten popu­lär wur­den. Im Jahr 1974 lud Karol Kevan eine damals sehr popu­lä­re Grup­pe Pra­ger Eissch­wim­mer nach Pieš­ťa­ny ein und leg­te damit den Grund­ste­in für das regel­mä­ßi­ge Win­tersch­wim­men im Váh (pies​tan​sky​den​nik​.sk).

Jedes Jahr tref­fen sich die Eissch­wim­mer am Ufer hin­ter dem Hotel Mag­nó­lia, von wo aus sie geme­in­sam in den Váh ste­i­gen (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Die Verans­tal­tung beginnt gewöhn­lich um 14:00 Uhr, und es neh­men etwa 60 bis 80 muti­ge Män­ner und Frau­en teil (mytr​na​va​.sme​.sk). Die Teil­neh­mer sch­wim­men eine 300 Meter lan­ge Strec­ke zwis­chen dem Stadt- und dem Kuror­tu­fer von Pieš­ťa­ny, wobei jeder nach sei­nen Fähig­ke­i­ten sch­wimmt (domov​.sme​.sk). Die Verans­tal­tung wird vom Eissch­wim­merc­lub Pieš­ťa­ny orga­ni­siert, der Ent­hu­sias­ten des Win­tersch­wim­mens aus der gesam­ten Regi­on zusam­menb­ringt. Ziel der Verans­tal­tung ist es, nicht nur das Eissch­wim­men als gesun­den Lebenss­til zu för­dern, son­dern auch die Geme­in­schaft zu stär­ken und die Weih­nachts­fe­ier­ta­ge auf eine unkon­ven­ti­onel­le Wei­se zu feiern. Die Atmo­sp­hä­re der Verans­tal­tung ist ein­zi­gar­tig. Zus­chau­er ver­fol­gen vom Ufer aus, wie die Sch­wim­mer ins Was­ser ste­i­gen, vor­her die Eisschwimmer-​Hymne sin­gen und sich geme­in­sam aufwär­men (domov​.sme​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Noc, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Vianoce v Piešťanoch

Hits: 5813

Via­no­ce v Pieš­ťa­noch, kto­ré sú zná­me svo­ji­mi lie­či­vý­mi ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, vytvá­ra­jú špe­ci­fic­kú atmo­sfé­ru počas sviat­kov. Cen­trum mes­ta sa pre­me­ní na malý via­noč­ný trh s ruč­ne vyro­be­ný­mi dar­ček­mi, via­noč­ný­mi ozdo­ba­mi a tra­dič­ným jed­lom. Ľudia sa tu stre­tá­va­jú, aby si vychut­na­li via­noč­nú atmo­sfé­ru a poroz­prá­va­li sa. Uli­ce a námes­tia sú ozdo­be­né via­noč­ným osvet­le­ním, kona­jú sa rôz­ne via­noč­né kon­cer­ty, hudob­né a kul­túr­ne podu­ja­tia, via­noč­né pred­sta­ve­nia. V kos­to­loch pre­bie­ha­jú via­noč­né boho­služ­by, pol­noč­né omše. Tra­dič­né via­noč­né jed­lá, ako kapust­ni­ca, medov­ní­ky a kapor sa obja­vu­jú na sto­loch rodín počas sviat­kov. Večer sa roz­dá­va­jú dar­če­ky, rodi­ny majú spo­loč­né stret­nu­tie, prí­pad­ne aj s priateľmi.


Chris­tmas in Pieš­ťa­ny, kno­wn for its hea­ling ther­mal springs, cre­a­tes a spe­ci­fic atmo­sp­he­re during the holi­da­ys. The city cen­ter trans­forms into a small Chris­tmas mar­ket with hand­ma­de gifts, Chris­tmas deco­ra­ti­ons, and tra­di­ti­onal food. Peop­le gat­her here to enjoy the Chris­tmas atmo­sp­he­re and enga­ge in con­ver­sa­ti­ons. Stre­ets and squ­ares are ador­ned with Chris­tmas lights, vari­ous Chris­tmas con­certs, musi­cal and cul­tu­ral events, and Chris­tmas per­for­man­ces take pla­ce. Chur­ches host Chris­tmas ser­vi­ces and mid­night mas­ses. Tra­di­ti­onal Chris­tmas dis­hes such as kapust­ni­ca, gin­gerb­re­ad, and carp appe­ar on fami­ly tab­les during the holi­da­ys. In the eve­ning, gifts are exchan­ged, fami­lies come toget­her for a sha­red celeb­ra­ti­on, possib­ly with friends as well.



TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Kostoly, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny

Lamač – mestská časť Bratislavy

Hits: 2549

V Lama­či sa nachá­dza Kapl­n­ka svä­tej Rozá­lie zo 17. sto­ro­čia. Posta­vi­li ju v rokoch 16801682 z vďač­nos­ti, že sa skon­čil mor z rokov 16781679 (Wiki­pe­dia). Mno­hí meš­ťa­nia vte­dy utiek­li do Rakús­ka a na Mora­vu. Iní sa usa­dzo­va­li v pro­vi­zór­nych domoch v blíz­kych lesoch a vinoh­ra­doch, nie­kto­rí býva­li dokon­ca na lodiach spus­te­ných na Dunaj. Počas tej­to epi­dé­mie v zomre­lo v samot­nej Bra­ti­sla­ve viac ako 12 000 ľudí. Obchod­ný život tak­mer zani­kol, ľudia trpe­li hla­dom, lebo pre nepretr­ži­té daž­de nedoz­re­la úro­da (lamac​.sk). Kapl­n­ka je zasvä­te­ná svä­tej Rozá­lii, pat­rón­ke – ochran­ky­ni pro­ti moru. Za celý ten čas boli nut­né len drob­né opra­vy a výme­nu krí­ža, do kto­ré­ho začiat­kom 20. sto­ro­čia udrel blesk. 4. sep­tem­ber je dňom sviat­ku svä­tej Rozá­lie, vte­dy sa tu koná­va­li celé sto­ro­čia púte až do 2. sve­to­vej voj­ny, v prie­be­hu kto­rej tej­to zvyk zani­kol. V súčas­nos­ti sa v ten­to deň kona­jú hody a slú­ži sláv­nost­ná omša (Wiki­pe­dia). Objekt je vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku bol objekt 23. októb­ra 1963 (pamiat​ky​.sk).


In Lamač, the­re is the Cha­pel of Saint Rosa­lia from the 17th cen­tu­ry. It was built bet­we­en 1680 and 1682 out of gra­ti­tu­de for the end of the pla­gue from 1678 to 1679 (Wiki­pe­dia). Many citi­zens fled to Aus­tria and Mora­via during that time. Others sett­led in makes­hift hou­ses in near­by forests and vine­y­ards, and some even lived on boats laun­ched on the Danu­be. More than 12,000 peop­le died in Bra­ti­sla­va alo­ne during this epi­de­mic. Tra­de almost disap­pe­a­red, and peop­le suf­fe­red from hun­ger due to the unri­pe har­vest cau­sed by con­ti­nu­ous rains (lamac​.sk). The cha­pel is dedi­ca­ted to Saint Rosa­lia, the pat­ro­ness against the pla­gue. Throug­hout the years, only minor repairs and the repla­ce­ment of the cross, struck by light­ning in the ear­ly 20th cen­tu­ry, were neces­sa­ry. Sep­tem­ber 4th is the feast day of Saint Rosa­lia, and pilg­ri­ma­ges were held here for cen­tu­ries until World War II, during which this tra­di­ti­on cea­sed. Cur­ren­tly, fes­ti­vi­ties and a solemn mass take pla­ce on this day (Wiki­pe­dia). The object was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment on Octo­ber 23, 1963 (pamiat​ky​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Orava, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Dolný Kubín

Hits: 4118

Dol­ný Kubín, maďar­sky Alsó­ku­bin, nemec­ky Unter­ku­bin, je okres­né mes­to v Žilin­skom kra­ji. Leží v nad­mor­skej výš­ke 468 met­rov nad morom, Na plo­che 55 km2 tu žije cca 19 000 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Zná­me osob­nos­ti: autor slo­ven­skej hym­ny Jan­ko Matúš­ka, bás­nik Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­zaik Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­zaik Ján Joha­ni­des, biat­lo­nis­t­ka Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, bežec na lyžiach Mar­tin Baj­či­čák, fut­ba­lis­ta Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny bola opev­ne­ným hra­dis­kom už v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy. Pôvod náz­vu Kubín je odvo­de­ný od ozna­če­nia pries­to­ru, kto­rý zaha­ľu­jú kúdo­ly dymu. V stre­do­ve­ku mes­to nies­lo názov Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). V stre­do­ve­ku obchod­nú ces­tu cez Kom­jat­nú, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­skú Pol­ho­ru, Zywiec a Wie­licz­ku nazý­va­li soľ­ná, využí­va­la sa na dovoz soli a iných tova­rov. V 14. sto­ro­čí boli zalo­že­né obce, kto­ré v súčas­nos­ti tvo­ria prí­mest­ské čas­ti Dol­né­ho Kubí­na: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, Kňa­žia. Mes­to sa roz­ví­ja­lo ako reme­sel­níc­ko – roľ­níc­ka osa­da. Roz­vi­nu­té bolo naj­mä kame­nár­stvo. Začiat­kom 14. sto­ro­čia sa spo­mí­na baňa na kameň pre výro­bu mle­cích pros­tried­kov – žar­no­vov. V roku 1558 sa maji­teľ­mi orav­ské­ho pan­stva sta­li Tur­zo­vi.

V roku 1604 mes­to spus­to­ši­li Boč­ka­jo­vi haj­dú­si, pod­pá­li­li obec, osta­lo len 7 domov. Avšak už v roku 1624 žilo v Kubí­ne 67 rodín a asi 340 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). V roku 1632 gróf Gaš­par Illeš­há­zy za roč­ný popla­tok 400 zla­tých oslo­bo­dil jeho oby­va­te­ľov od robot­ných povin­nos­tí a pový­šil ich na meš­ťa­nov. Ude­lil mu prá­vo konať týž­den­né trhy a dva výroč­né jar­mo­ky (dol​ny​ku​bin​.sk a Wiki­pe­dia). Po roku 1712 sa stal Dol­ný Kubín síd­lom Orav­skej župy. V rokoch 171516 si Ora­va uži­la zamrz­nu­té roky – ešte v júni mrz­lo a v sep­tem­bri priš­la nová zima. Rok 1813 je rokom straš­nej povod­ne, zača­lo sa s budo­va­ním vod­nej nádr­že. V roku 1858 vznik­la Spo­loč­nosť Čap­lo­vi­čo­vej kniž­ni­ce, kto­rá sa sta­ra­la o dar Vav­rin­ca Čap­lo­vi­ča mes­tu – kniž­ni­ca mala 45 000 zväz­kov (Wiki­pe­dia).


Dol­ný Kubín, in Hun­ga­rian Alsó­ku­bin, and in Ger­man Unter­ku­bin, is a dis­trict town in the Žili­na Regi­on. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 468 meters abo­ve sea level, cove­ring an area of 55 km², and is home to app­ro­xi­ma­te­ly 19,000 resi­dents (Wiki­pe­dia). Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Dol­ný Kubín inc­lu­de Jan­ko Matúš­ka, the aut­hor of the Slo­vak ant­hem, poet Pavol Ors­zágh Hviez­do­slav, Vav­ri­nec Čap­lo­vič, pro­se wri­ter Ladi­slav Náda­ši Jégé, Andrej Rad­lin­ský (dol​ny​ku​bin​.sk), pro­se wri­ter Ján Joha­ni­des, biat­hle­te Mar­ti­na Hali­ná­ro­vá, cross-​country skier Mar­tin Baj­či­čák, and foot­bal­ler Matúš Kozá­čik (Wiki­pe­dia).

Trni­ny ser­ved as a for­ti­fied sett­le­ment during the Gre­at Mora­vian peri­od. The name Kubín is deri­ved from the term deno­ting an area enve­lo­ped in smo­ke clouds. In the medie­val era, the town was kno­wn as Klu­bín (dol​ny​ku​bin​.sk). During the Midd­le Ages, a tra­de rou­te pas­sing through Kom­jat­ná, Dol­ný Kubín, Tvrdo­šín, Orav­ská Pol­ho­ra, Zywiec, and Wie­licz­ka was cal­led the salt rou­te, used for impor­ting salt and other goods. In the 14th cen­tu­ry, vil­la­ges were estab­lis­hed, which cur­ren­tly form subur­ban parts of Dol­ný Kubín: Zás­ka­lie, Veľ­ký Bys­te­rec, Malý Bys­te­rec, Beňo­va Leho­ta, Medzi­hrad­né, Srňa­cie, Mok­raď, and Kňa­žia. The town deve­lo­ped as a craft and far­ming sett­le­ment, with sto­ne­ma­son­ry being a par­ti­cu­lar­ly deve­lo­ped tra­de. In the ear­ly 14th cen­tu­ry, a quar­ry for sto­nes used in the pro­duc­ti­on of grin­ding tools (mills­to­nes) is men­ti­oned. In 1558, the Tur­zo fami­ly beca­me owners of the Ora­va estate.

In 1604, the town was rava­ged by Bocs­kai­’s haj­duks; they set fire to the vil­la­ge, lea­ving only seven hou­ses stan­ding. Howe­ver, by 1624, Dol­ný Kubín had 67 fami­lies and around 340 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). In 1632, Count Gaš­par Illeš­há­zy libe­ra­ted its inha­bi­tants from serf­dom duties for an annu­al fee of 400 gold coins and ele­va­ted them to burg­hers. He gran­ted the town the right to hold week­ly mar­kets and two annu­al fairs (dol​ny​ku​bin​.sk and Wiki­pe­dia). After 1712, Dol­ný Kubín beca­me the seat of the Ora­va coun­ty. In 1715 – 16, Ora­va expe­rien­ced fro­zen years — June was still cold, and a new win­ter arri­ved in Sep­tem­ber. The year 1813 saw a ter­rib­le flo­od, lea­ding to the cons­truc­ti­on of a reser­vo­ir. In 1858, the Čap­lo­vič Lib­ra­ry Socie­ty was estab­lis­hed, taking care of the dona­ti­on of Vav­ri­nec Čap­lo­vič to the town — the lib­ra­ry held 45,000 volu­mes (Wiki­pe­dia).


Use Facebook to Comment on this Post