2006-2010, 2009, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Devínska Nová Ves – mestská časť Bratislavy

Hits: 2590

Devín­ska Nová Ves leží v nad­mor­skej výš­ke 172 met­rov nad morom. Na plo­che 24.22 km2 žije asi 16 000 oby­va­te­ľov. Leží na okra­ji Záhor­skej níži­ny a na úpä­tí Devín­skej Koby­ly. Čle­ní sa na tie­to miest­ne čas­ti: Devín­ske Jaze­ro, Kos­tol­né, Pod­hor­ské, Pau­lin­ské, Síd­lis­ko Stred, Vápen­ka. Devín­ska Nová Ves je význam­ných želez­nič­ným uzlom. Nachá­dza sa tu auto­mo­bil­ka Volk­swa­gen Slo­va­kia a.s.. V minu­los­ti tu exis­to­va­la úzko­roz­chod­ná trať, kto­rá spá­ja­la dneš­nú sta­ni­cu s Deví­nom. Bola využí­va­ná pred 2. sve­to­vou voj­nou na tran­s­port rudy zo západ­né­ho úpä­tia Devín­skych Kar­pát. Nachá­dza­la sa tu vápen­ka. V 18. sto­ro­čí tu bola vybu­do­va­ná pies­ko­vá baňa s lanov­kou na Sand­ber­gu, pomo­cou kto­rej sa pre­vá­žal pie­sok na lode na rie­ku Mora­va. V roku 1870 vzni­kol kame­ňo­lom a teheľ­ňa. Pôvod­ný asfal­to­vý pohra­nič­ný chod­ník, tzv. sig­nál­ka” z čias želez­nej opo­ny, dnes slú­ži ako cyk­lo­tra­sa (Wiki­pe­dia). 

Pôvod­ný názov obce je Nová Ves (devin​ska​no​va​ves​.sk). Ďal­šie his­to­ric­ké pome­no­va­nia: Nova Wass, Divin-​Új-​Falu, Wyfa­lu, Theben-​Neudorf, Dévé­ny­új­fa­lu, Neudorf an der March (Wiki­pe­dia). Prvý krát je Devín­ska Nová Ves písom­ne spo­mí­na­ná až v roku 1451 (devin​ska​no​va​ves​.sk). Uni­kát­ne sú nále­zy doku­men­tu­jú­ce slo­van­sko – avar­ské osíd­le­nie. Nachá­dza sa tu jed­no z naj­star­ších a naj­výz­nam­nej­ších poh­re­bísk zo 7 až 9 sto­ro­čia. Na dvoch návršiach nad morav­skou nivou stá­li pri štvr­ti nazý­va­nej Slo­vi­nec9.storočí dve veľ­ko­mo­rav­ské pev­nos­ti. Na men­šej plo­ši­ne dol­né­ho kop­ca dol­né­ho kop­ca bolo opev­ne­né hra­dis­ko s ozna­če­ním Na ska­le”. Hra­dis­ko chrá­nil 2 met­re vyso­ký ochran­ný val, násyp sa dá aj dnes roz­poz­nať v teré­ne. Hor­né hra­dis­ko s ozna­če­ním Na pies­koch” stá­lo na vyš­šej plo­ši­ne ležia­ce nad žltou ste­nou Sand­ber­gu. Opev­ne­nie hra­dis­ka tvo­ril mohut­ný násyp z juhu posil­ne­ný prie­ko­pou. Z hra­dísk sa dalo kon­tro­lo­vať širo­ké oko­lie, naj­mä šíre Morav­ské pole na dru­hom bre­hu Mora­vy. Nie je vylú­če­né, že prá­ve tie­to hra­dis­ká boli pev­nos­ťou Dowi­na knie­ža­ťa Ras­ti­sla­va, na kto­rú pod­ľa Fuld­ských aná­lov v roku 869 neús­peš­ne úto­čil Karol, syn výcho­dof­ran­ské­ho krá­ľa Ľudo­ví­ta Nemca (Wiki­pe­dia). Devín­ska Nová Ves bola pôvod­ne osa­dou pan­stva Devín (Infor­mač­ná tabuľa).

V 30-​tych tokoch 16. sto­ro­čia osa­du vydran­co­va­li cudzí žold­nie­ri pozva­ní chrá­niť Bra­ti­sla­vu pred Tur­ka­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). V 30-​tych rokoch 16. sto­ro­čia sa sem pri­sťa­ho­va­li Chor­vá­ti, kto­rí dokon­ca počtom pre­vý­ši­li pôvod­né oby­va­teľ­stvo. To vied­lo v roku 1552 ku náz­vu Chor­vát­ska Nová Ves. Názov Devín­ska Nová Ves je dolo­že­ný až z 18. sto­ro­čia. Od roku 1972 je mest­skou čas­ti Bra­ti­sla­vy (devin​ska​no​va​ves​.sk). Aj dnes tu žije naj­väč­šia chor­vát­ska men­ši­na na úze­mí Slo­ven­ska, kaž­do­roč­ne sa tu koná Fes­ti­val chor­vát­skej kul­tú­ry. Rodá­ci Devín­skej Novej Vsi: spi­so­va­te­lia Peter Piš­ťa­nek, Rudolf Slo­bo­da (Wiki­pe­dia). Po roku 1972 sa Devín­ska Nová Ves pod­stat­ne roz­ší­ri­la o nové síd­lis­ká a pod­ni­ky naj­mä auto­mo­bi­lo­vé­ho prie­mys­lu (Infor­mač­ná tabu­ľa).


Devín­ska Nová Ves liegt auf einer Höhe von 172 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Auf einer Flä­che von 24,22 km² leben etwa 16.000 Ein­woh­ner. Es liegt am Rand der Záhorie-​Ebene und am Fuße des Devín­ska Koby­ly. Die loka­len Tei­le der Stadt sind: Devín­ske Jaze­ro, Kos­tol­né, Pod­hor­ské, Pau­lin­ské, Síd­lis­ko Stred, Vápen­ka. Devín­ska Nová Ves ist ein bede­uten­der Eisen­bahn­kno­ten­punkt. Hier befin­det sich das Auto­mo­bi­lwerk Volk­swa­gen Slo­va­kia a.s. In der Ver­gan­gen­he­it gab es eine Sch­mals­pur­bahn, die den heuti­gen Bahn­hof mit Devín ver­band. Sie wur­de vor dem Zwe­i­ten Weltk­rieg genutzt, um Erz vom west­li­chen Hang des Devín-​Gebirges zu tran­s­por­tie­ren. Es gab auch einen Kalks­te­inb­ruch. Im 18. Jahr­hun­dert wur­de ein Sand­ste­inb­ruch mit einer Seil­bahn auf dem Sand­berg errich­tet, mit der Sand auf Schif­fe auf der March tran­s­por­tiert wur­de. Im Jahr 1870 ents­tand ein Ste­inb­ruch und eine Zie­ge­lei. Der urs­prün­gli­che asp­hal­tier­te Gren­zweg, die soge­nann­te sig­nál­ka” aus der Zeit des Eiser­nen Vor­hangs, dient heute als Radweg (Wiki­pe­dia).

Der urs­prün­gli­che Name der Sied­lung ist Nová Ves. Wei­te­re his­to­ris­che Bez­e­ich­nun­gen sind: Nova Wass, Divin-​Új-​Falu, Wyfa­lu, Theben-​Neudorf, Dévé­ny­új­fa­lu, Neudorf an der March (Wiki­pe­dia). Der Ort Devín­ska Nová Ves wird ers­tmals 1451 sch­rift­lich erwähnt (devin​ska​no​va​ves​.sk). Es gibt ein­zi­gar­ti­ge Fun­de, die slawisch-​awarische Besied­lung bele­gen. Hier befin­det sich einer der ältes­ten und bede­utend­sten Fried­höfe aus dem 7. bis 9. Jahr­hun­dert. Auf zwei Hügeln über der March stan­den im 9. Jahr­hun­dert zwei gro­ße mäh­ris­che Fes­tun­gen. Auf der kle­i­ne­ren Platt­form des unte­ren Hügels befand sich eine befes­tig­te Sied­lung mit der Bez­e­ich­nung Na ska­le”. Die Fes­tung wur­de von einem 2 Meter hohen Schut­zwall ver­te­i­digt, des­sen Aufs­chüt­tung heute noch im Gelän­de erkenn­bar ist. Die obe­re Fes­tung mit der Bez­e­ich­nung Na pies­koch” befand sich auf einer höhe­ren Platt­form über der gel­ben Wand des Sand­ber­gs. Die Befes­ti­gung der Fes­tung bes­tand aus einem mäch­ti­gen Wall, der von Süden durch einen Gra­ben vers­tär­kt wur­de. Von den Fes­tun­gen aus konn­te die wei­te Umge­bung kon­trol­liert wer­den, ins­be­son­de­re das wei­te March­feld auf der ande­ren Sei­te der March. Es ist nicht aus­gesch­los­sen, dass die­se Fes­tun­gen die Burg des Fürs­ten Ras­ti­slav von Devín waren, gegen die laut den Anna­len von Ful­da im Jahr 869 Karl, der Sohn des ostf­rän­kis­chen Königs Ludwig des Deuts­chen, erfolg­los angriff (Wiki­pe­dia). Devín­ska Nová Ves war urs­prün­glich ein Ort des Devín-​Herrenhauses (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).

In den 1530er Jah­ren wur­de die Sied­lung von frem­den Söld­nern gep­lün­dert, die ein­ge­la­den wur­den, Bra­ti­sla­va vor den Tür­ken zu schüt­zen (Infor­ma­ti­ons­ta­fel). In den 1530er Jah­ren zogen Kro­aten hier­her, die sogar die urs­prün­gli­che Bevöl­ke­rungs­zahl über­tra­fen. Dies führ­te 1552 zum Namen Chor­vát­ska Nová Ves. Der Name Devín­ska Nová Ves ist erst im 18. Jahr­hun­dert belegt. Seit 1972 ist es ein Stadt­te­il von Bra­ti­sla­va (devin​ska​no​va​ves​.sk). Heute lebt hier die größte kro­atis­che Min­der­he­it in der Slo­wa­kei, und jedes Jahr fin­det das Fes­ti­val der kro­atis­chen Kul­tur statt. Berühm­te Ein­woh­ner von Devín­ska Nová Ves sind die Sch­rifts­tel­ler Peter Piš­ťa­nek, Rudolf Slo­bo­da (Wiki­pe­dia). Nach 1972 hat sich Devín­ska Nová Ves erheb­lich durch neue Sied­lun­gen und Unter­neh­men, ins­be­son­de­re der Auto­mo­bi­lin­dus­trie, aus­ge­dehnt (Infor­ma­ti­ons­ta­fel).


Devín­ska Nová Ves is situ­ated at an alti­tu­de of 172 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 24.22 km², it is home to app­ro­xi­ma­te­ly 16,000 resi­dents. It lies on the edge of the Záho­rie lowland and at the foot­hills of Devín­ska Koby­la. The local parts of the city inc­lu­de Devín­ske Jaze­ro, Kos­tol­né, Pod­hor­ské, Pau­lin­ské, and Síd­lis­ko Stred, Vápen­ka. Devín­ska Nová Ves ser­ves as a sig­ni­fi­cant rai­lway junc­ti­on. It is home to the Volk­swa­gen Slo­va­kia a.s. auto­mo­ti­ve plant. In the past, the­re was a narrow-​gauge rai­lway con­nec­ting the cur­rent sta­ti­on with Devín, which was used befo­re World War II to tran­s­port ore from the wes­tern slo­pe of the Devín Moun­tains. The­re was also a lime kiln. In the 18th cen­tu­ry, a sand­sto­ne quar­ry was estab­lis­hed with a cab­le­way on Sand­berg, which tran­s­por­ted sand to ships on the Mora­va River. In 1870, a sto­ne quar­ry and bric­ky­ard were estab­lis­hed. The ori­gi­nal asp­halt bor­der foot­path, kno­wn as the sig­nál­ka,” from the time of the Iron Cur­tain, now ser­ves as a cyc­le path (Wiki­pe­dia).

The ori­gi­nal name of the sett­le­ment is Nová Ves. Other his­to­ri­cal desig­na­ti­ons inc­lu­de Nova Wass, Divin-​Új-​Falu, Wyfa­lu, Theben-​Neudorf, Dévé­ny­új­fa­lu, Neudorf an der March (Wiki­pe­dia). Devín­ska Nová Ves is first men­ti­oned in wri­ting in 1451 (devin​ska​no​va​ves​.sk). The­re are uni­que finds docu­men­ting Slavic-​Avar sett­le­ment. Here is one of the oldest and most sig­ni­fi­cant ceme­te­ries from the 7th to 9th cen­tu­ries. Two gre­at Mora­vian for­tres­ses sto­od on two hills abo­ve the March in the 9th cen­tu­ry. On the smal­ler plat­form of the lower hill was a for­ti­fied sett­le­ment cal­led Na ska­le.” The for­tress was defen­ded by a 2‑meter-​high pro­tec­ti­ve wall, the embank­ment of which can still be recog­ni­zed in the ter­rain today. The upper for­tress, labe­led Na pies­koch,” was loca­ted on a hig­her plat­form abo­ve the yel­low wall of Sand­berg. The for­ti­fi­ca­ti­on of the for­tress con­sis­ted of a migh­ty embank­ment rein­for­ced from the south by a ditch. From the for­tres­ses, the sur­roun­ding area could be con­trol­led, espe­cial­ly the wide March­feld on the other side of the March. It is not exc­lu­ded that the­se for­tres­ses were the cast­le of Prin­ce Ras­ti­slav of Devín, against which, accor­ding to the Annals of Ful­da, Karl, the son of the East Fran­kish king Lou­is the Ger­man, unsuc­cess­ful­ly attac­ked in 869 (Wiki­pe­dia). Devín­ska Nová Ves was ori­gi­nal­ly a sett­le­ment of the Devín manor (Infor­ma­ti­on board).

In the 1530s, the sett­le­ment was plun­de­red by fore­ign mer­ce­na­ries invi­ted to pro­tect Bra­ti­sla­va from the Turks (Infor­ma­ti­on board). In the 1530s, Cro­ats moved here, who even out­num­be­red the ori­gi­nal popu­la­ti­on. This led to the name Chor­vát­ska Nová Ves in 1552. The name Devín­ska Nová Ves is only docu­men­ted from the 18th cen­tu­ry. Sin­ce 1972, it has been a dis­trict of Bra­ti­sla­va (devin​ska​no​va​ves​.sk). Today, it is home to the lar­gest Cro­atian mino­ri­ty in Slo­va­kia, and the Cro­atian Cul­tu­re Fes­ti­val takes pla­ce here eve­ry year. Famous resi­dents of Devín­ska Nová Ves inc­lu­de wri­ters Peter Piš­ťa­nek, Rudolf Slo­bo­da (Wiki­pe­dia). After 1972, Devín­ska Nová Ves sig­ni­fi­can­tly expan­ded with new sett­le­ments and busi­nes­ses, espe­cial­ly in the auto­mo­ti­ve indus­try (Infor­ma­ti­on board).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP, Záhorie

Záhorie, kraj hraničný, ležiaci za horami

Hits: 4171

Záho­rie je kra­ji­na medzi Čes­kom na seve­re, Rakús­kom na zápa­de, Malý­mi Kar­pat­mi na juho­vý­cho­de, rie­kou Dunaj na juhu. Záho­rie si pamä­tá pocho­do­va­nie rím­skych légií, zjed­no­te­nie slo­van­ských kme­ňov do Veľ­ko­mo­rav­skej ríše. Vied­li tu ces­ty nemec­kých rytie­rov i čes­kých knie­žat. Už stá­ro­čia je pohra­nič­ným kra­jom. Na cca 2500 km2 tu žije tak­mer 300 000 oby­va­te­ľov (zaho​rie​.sk). Pome­no­va­nie Záho­rie má kore­ne v 17. sto­ro­čí. Pochá­dza od latin­ské­ho Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus. Tak bol ozna­čo­va­ný kraj Bra­ti­slav­skej župy, kto­rý ležal za Malý­mi Kar­pat­mi – za hora­mi. Iné his­to­ric­ké pome­no­va­nia: Morav­ské pole na Slo­ven­sku, slo­ven­ské Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na, Morav­ský dol. Admi­ni­stra­tív­ne Záho­rie nikdy netvo­ri­lo jed­not­ný celok (zaho​rie​.sk). Zahŕňa okre­sy Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, čias­toč­ne Myja­va a Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. Väč­ši­nu úze­mia tvo­rí Záhor­ská níži­na (zaho​rie​.sk).

Hos­po­dár­ska čin­nosť člo­ve­ka mala za násle­dok obno­ve­nie pohy­bu pies­ku. Pre­to sa v 16. a 17. sto­ro­čí na Záhor­skej níži­ne usku­toč­ni­lo zales­ňo­va­nie uvoľ­ne­ných pies­kov. Pri­ro­dze­ný cha­rak­ter lesov na via­tych pies­koch však potla­či­lo dlho­roč­né vysá­dza­nie boro­vi­ce (zaho​rie​.sk). Dnes je Záho­rie typic­ké boro­vi­co­vý­mi a luž­ný­mi les­mi a pies­či­tou pôdou. Čas­to tu fúka vie­tor (lozor​no​.sk). Avšak pôvod­ne bola Záhor­ská níži­na sil­ne zamok­re­ným úze­mím s moča­ris­ka­mi, jaze­ra­mi a mŕt­vy­mi rame­na­mi riek. Na nivách riek Mora­va a Myja­va aj dnes mäk­ké luž­né lesy. Na vyš­šie polo­že­ných čas­tiach tvr­dý luž­ný les. Oso­bit­ným typom luž­né­ho lesa sú poras­ty jel­še lep­ka­vej na trva­le zamok­re­ných sla­tin­ných pôdach, naprí­klad v prí­rod­nej rezer­vá­cii Bez­dné pri Pla­vec­kom Štvr­t­ku. Z hľa­dis­ka fló­ry je uni­kát­na Devín­ska Koby­la (zaho​rie​.sk).

Záhor­ská níži­na je roz­de­le­ná na dva cel­ky: Bor­skú níži­nu a Chvoj­nic­kú pahor­ka­ti­nu. Cen­trál­nu časť Bor­skej níži­ny tvo­ria via­te pies­ky seve­ro­vý­chod­ne od Lozor­na a Mala­ciek. Na seve­re s pies­ko­vých pre­sy­pov vystu­pu­je Lak­šár­ska pahor­ka­ti­na. Pozdĺž riek Mora­va a Myja­va sú rieč­ne nivy Myjav­ská a Dol­no­mo­rav­ská niva – štr­ko­pies­ko­vé náno­sy roz­ru­še­né mean­dro­va­ním riek. Medzi Cero­vou a Zoho­rom je prie­ko­po­vá pre­pad­li­na Pod­ma­lo­kar­pat­ská zní­že­ni­na, v kto­rej vznik­li roz­siah­lej­šie moča­ris­té úze­mia. Chvoj­níc­ka pahor­ka­ti­na má tri čas­ti: Ska­lic­ký hájik, Unín­sku a Senic­kú pahor­ka­ti­nu. Nachá­dza­jú sa tu hru­bé vrstvy spra­še a spra­šo­vých hlín. Záho­rie má aj kra­so­vé úze­mia v Malých Kar­pa­toch – Borin­ský a Pla­vec­ký kras. Myjav­ská pahor­ka­ti­na sa rozp­res­tie­ra medzi Malý­mi a Bie­ly­mi Kar­pat­mi (zaho​rie​.sk). Záhor­ská níži­na neop­lý­va veľ­kou hus­to­tou rieč­nej sie­te, navy­še pôvod­nú sieť výraz­ne menil člo­vek. Úze­mie je pomer­ne suchou oblas­ťou. Naj­väč­šie rie­ky sú Mora­va, Myja­va a Ruda­va. Avšak naj­mä v rieč­nych a via­tych pies­koch sú význam­né záso­by pod­zem­nej vody. Vysky­tu­je sa tu aj množ­stvo vod­ných nádr­ží, štr­ko­vísk a ryb­ní­kov (zaho​rie​.sk). Väč­ši­na jazier na Záho­rí vznik­la ťaž­bou štr­ku a pies­ku. Jas­ky­ne Dera­vá ska­la a Pohan­ská sú súčas­ťou Malo­kar­pat­ské­ho kra­su (lozor​no​.sk). Na ska­lách a zrú­ca­ni­nách hra­dov Malých a Bie­lych Kar­pát hniez­di dra­vé vtác­tvo, napr. sokol rároh (zaho​rie​.sk). Avšak sú tu aj nále­zis­ká ropy a zem­né­ho ply­nu pri Gbe­loch. Prie­my­sel­ne sa tu ťaži­lo od roku 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie pat­rí k sko­ro osíd­le­ným úze­miam Slo­ven­ska. K naj­star­ším osíd­le­ným loka­li­tám pat­rí jas­ky­ňa Dera­vá ska­la pri Pla­vec­kom Miku­lá­ši a pale­oli­tic­ká osa­da pri Sološ­ni­ci. Asi v 6. až 5. sto­ro­čí pred n. l. sem priš­li Ský­ti, po nich Kel­ti. Síd­lis­ká z mlad­šej doby želez­nej sa našli napr. na Myja­ve, na Deví­ne, v Šaš­tí­ne. Kel­ti budo­va­li dob­re opev­ne­né síd­lis­ká, ovlá­da­li hut­níc­tvo, výro­bu nástro­jov, zbra­ní, šper­kov (zaho​rie​.sk). Na vrchu Pohan­ská bolo vybu­do­va­né roz­siah­le oppi­dum (lozor​no​.sk). Kel­tov a Dákov vytla­či­li na pre­lo­me leto­poč­tov ger­mán­ski Mar­ko­ma­ni a Kvá­di. Ich rozt­rú­se­né kme­ne pre­nik­li aj na Záho­rie. Posled­ný ger­mán­sky kmeň na Záho­rí boli Lon­go­bar­di v prvej polo­vi­ci 6. sto­ro­čia. V 5. a 6. sto­ro­čí sem pri­chá­dza­li Slo­va­nia, kto­rých ata­ko­va­li avar­ské kočov­né kme­ne. Z obdo­bia Veľ­kej Mora­vy sú zná­me síd­lis­ká a hra­dis­ká v Pod­bran­či, v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, v Seni­ci, v Rohož­ní­ku, v Stu­pa­ve, v Zoho­re, vo Vyso­kej pri Mora­ve a na Deví­ne (zaho​rie​.sk). Po vzni­ku Uhor­ska sa Záho­rie sta­lo pohra­nič­ným pás­mom s Čes­kým krá­ľov­stvom a Rakús­kom. Na ochra­nu hra­níc boli povo­la­né kme­ne Siku­lovPlav­cov, po kto­rých sa tu zacho­va­li miest­ne náz­vy Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le a iné (lozor​no​.sk). Tatár­sky vpád v rokoch 12411242 spô­so­bil zánik dreveno-​hlinitých hra­dov a sta­va­li si kamen­né hra­dy. Od roku 1221 mala Vie­deň prá­vo skla­du. To zna­me­na­lo, že tu tovar muse­li vylo­žiť a ponúk­nuť domá­cim kup­com. Záro­veň boli núte­ní kupo­vať od vie­den­ských kup­cov dra­hý tovar pri­ve­ze­ný zo zápa­du. Vie­deň sa sna­ži­li kup­ci obísť. Kup­ci pre­bro­di­li Dunaj až v Ostri­ho­me a pokra­čo­va­li po Čes­kej ces­te do Trna­vy, cez Malé Kar­pa­ty do Jab­lo­ni­ce, Seni­ce, Holí­ča a odtiaľ do Brna, Pra­hy a veľ­ko­miest západ­nej Euró­py. Čes­kú ces­tu toto roz­hod­nu­tie pový­ši­lo na základ­nú európ­sku magis­trá­lu, oko­lo kto­rej sa v dru­hej polo­vi­ci 13. a v 14. sto­ro­čí zača­li for­mo­vať feudál­ne hrad­né pan­stvá (zaho​rie​.sk).

Po bit­ke pri Mohá­či v roku 1526 a po turec­kej výpra­ve v roku 1663 ubud­lo na Záho­rí slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo. Novým etni­kom sa sta­li chor­vát­ski kolo­nis­ti, kto­rí osíd­ľo­va­li kopa­ni­ce v oko­lí Myja­vy, Dúb­rav­ku, Lamač, Záhor­skú Bys­tri­cu. V roku 1528 pri­chá­dza­jú na západ­né Slo­ven­sko refor­mač­ní habá­ni. Ich stre­dis­kom sa sta­lo Sobo­tiš­te. Žili ako jed­na veľ­ká rodi­na, spo­loč­ne hos­po­dá­ri­li, nikto nesmel mať súkrom­ný maje­tok. Zaobe­ra­li sa naj­mä kera­mi­kou, hrn­čiar­stvom. V 18. a 19. sto­ro­čí sa Ska­li­ca pre­slá­vi­la jem­ným súk­nom. Bre­zo­vá pod Brad­lom sa sta­lo stre­dis­kom výro­by kože a plát­na. Myja­va, Vrbov­ce a Sobo­tiš­te pyt­li­kár­stvom. V Šaš­tí­ne vznik­la v roku 1736 kar­tún­ku, kto­rá bola do roku 1847, kedy zanik­la, naj­väč­šou a naj­zná­mej­šou manu­fak­tú­rou na Slo­ven­sku. Pat­ri­la k naj­väč­ším v Euró­pe, zamest­ná­va­la tak­mer 20 000 ľudí, svo­je pra­dia­ren­ské cen­trá mala v Dol­nom Rakús­ko, naj­mä vo Vied­ni. V Holí­či vznik­la manu­fak­tú­ra na majo­li­ku. Navy­še sa stal stre­dis­kom zuš­ľach­ťo­va­nia oviec. Ska­li­ca pat­ri­la v sedem­de­sia­tych rokoch 18. sto­ro­čia s 5 000 oby­va­teľ­mi medzi 10 naj­väč­ších miest Slo­ven­ska. V rokoch 184849 bola Myja­va jed­no z cen­tier národ­né­ho hnu­tia. Ziš­lo sa tu prvé národ­né zhro­maž­de­nie, kto­ré vyhlá­si­lo Slo­ven­skú národ­nú radu ako repre­zen­ta­tív­ny orgán (zaho​rie​.sk).

V lete sa tu kona­jú naj­väč­šie a naj­výz­nam­nej­šie stret­nu­tia vojen­ských his­to­ric­kých vozi­diel a klu­bov vojen­skej his­tó­rie na Slo­ven­sku s náz­vom Saha­ra a Slo­ven­ské pies­ky. Iné kul­túr­ne podu­ja­tia: Malac­ká hudob­ná jar, Malac­ké kul­túr­ne leto, diva­del­né podu­ja­tie Zej­de­me se na ham­bál­ku a Jabl­ko­vé hodo­va­nie v Malac­kách, Stu­pa­ve a Jab­lo­ňo­vom, Habán­sky hodo­vý jar­mok vo Veľ­kých Levá­roch, Det­ský medzi­ná­rod­ný folk­lór­ny fes­ti­val Mra­ve­nec v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, Záh­rad­ná galé­ria Aloj­za Macha­ja v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, Piv­ný fes­ti­val a Dni zelá v Stu­pa­ve, Dedin­ka reme­siel a ume­ní Abe­land pri Lozor­ne, Dni hroz­na a vína v Lozor­ne, Svia­tok Pomo­ra­via v Jab­lo­ňo­vom, Súťaž vo vare­ní gulá­ša v Rohož­ní­ku, folk­lór­ne podu­ja­tie Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic­ké podu­ja­tie Varí­me via­noč­nú kapust­ni­cu v Sološ­ni­ci, Dožin­ko­vá sláv­nosť v Pla­vec­kom Pet­ri, Trd­lo­fest, hudob­né podu­ja­tie Musi­ca sac­ra, vinoh­rad­níc­ky Deň otvo­re­ných búd v Ska­li­ci, Tere­zián­ske dni, Zámoc­ké piv­né sláv­nos­ti v Holí­či, Hrad­né sláv­nos­ti v Pod­bran­či, Letec­ký deň a Mar­tin­ské svet­lo­no­se­nie v Seni­ci, Pre­te­ky dra­čích lodí na Kunov­skej prieh­ra­de (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Tim­ko).


Záho­rie is a regi­on situ­ated bet­we­en the Czech Repub­lic to the north, Aus­tria to the west, the Small Car­pat­hians to the sout­he­ast, and the Danu­be River to the south. Záho­rie has a rich his­to­ry, wit­nes­sing the march of Roman legi­ons, the uni­fi­ca­ti­on of Sla­vic tri­bes into the Gre­at Mora­vian Empi­re, and the pre­sen­ce of Ger­man knights and Czech prin­ces. For cen­tu­ries, it has been a bor­der­land. With an area of app­ro­xi­ma­te­ly 2500 km², Záho­rie is home to near­ly 300,000 resi­dents (zaho​rie​.sk). The name Záho­rie has its roots in the 17th cen­tu­ry, deri­ved from the Latin term Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus,” which refer­red to the regi­on behind the Small Car­pat­hians, bey­ond the moun­tains. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Morav­ské pole na Slo­ven­sku, Slo­vak Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na, and Morav­ský dol. Admi­ni­stra­ti­ve­ly, Záho­rie has never for­med a uni­fied enti­ty (zaho​rie​.sk). It inc­lu­des the dis­tricts of Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, par­tial­ly Myja­va, and Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. The majo­ri­ty of the ter­ri­to­ry is cha­rac­te­ri­zed by the Záho­rie Lowland (zaho​rie​.sk).

Human eco­no­mic acti­vi­ties led to the move­ment of sand, promp­ting affo­re­sta­ti­on of the loose sands in the Záho­rie Lowland during the 16th and 17th cen­tu­ries. Howe­ver, the natu­ral cha­rac­ter of the forests on win­dy sands was alte­red by the exten­si­ve plan­ting of pine tre­es (zaho​rie​.sk). Today, Záho­rie is kno­wn for its pine and ripa­rian forests and san­dy soil. Winds are fre­qu­ent in this regi­on (lozor​no​.sk). Ori­gi­nal­ly, the Záho­rie Lowland was a hea­vi­ly mars­hy area with swamps, lakes, and dead river bran­ches. Soft ripa­rian forests still exist on the flo­odp­lains of the Mora­va and Myja­va rivers. On hig­her ele­va­ti­ons, the­re are hard ripa­rian forests. The wet­land forests on per­ma­nen­tly water­log­ged peat soils, such as in the natu­re reser­ve Bez­dné near Pla­vec­ký Štvr­tok, are uni­que. From a bota­ni­cal per­spec­ti­ve, Devín­ska Koby­la is also remar­kab­le (zaho​rie​.sk).

The Záho­rie Lowland is divi­ded into two parts: the Bor­ská Lowland and the Chvoj­nic­ká Hills. The cen­tral part of the Bor­ská Lowland con­sists of wind­swept sands nort­he­ast of Lozor­no and Malac­ky. To the north, sand dunes rise in Lak­šár­ska Hills. Along the Mora­va and Myja­va rivers, the­re are the river basins of Myjav­ská and Dol­no­mo­rav­ská niva, gravel-​sand depo­sits dis­tur­bed by river mean­de­ring. Bet­we­en Cero­vá and Zohor, the­re is the Pod­ma­lo­kar­pat­ská Dep­res­si­on, whe­re exten­si­ve mars­hy are­as for­med. The Chvoj­nic­ká Hills have three parts: Ska­lic­ký hájik, Unín­ska, and Senic­ká pahor­ka­ti­na. Thick lay­ers of loess and loess-​like soils are found here. Záho­rie also fea­tu­res karst are­as in the Small Car­pat­hians – Borin­ský and Pla­vec­ký kras. The Myjav­ská Hills extend bet­we­en the Small and Whi­te Car­pat­hians (zaho​rie​.sk). The Záho­rie Lowland does not have a den­se river network, and human acti­vi­ties have sig­ni­fi­can­tly alte­red the ori­gi­nal network. The regi­on is rela­ti­ve­ly dry, with major rivers being the Mora­va, Myja­va, and Ruda­va. Howe­ver, sig­ni­fi­cant groun­dwa­ter reser­ves are found, espe­cial­ly in the san­dy and loamy sands. Nume­rous water reser­vo­irs, gra­vel pits, and ponds are also pre­sent (zaho​rie​.sk). Most lakes in Záho­rie were for­med by gra­vel and sand mining. Caves such as Dera­vá ska­la and Pohan­ská are part of the Malé Kar­pa­ty karst (lozor​no​.sk). Birds of prey, inc­lu­ding the pereg­ri­ne fal­con, nest on the rocks and ruins of cast­les in the Small and Whi­te Car­pat­hians (zaho​rie​.sk). Addi­ti­onal­ly, oil and natu­ral gas depo­sits have been dis­co­ve­red near Gbe­ly, and indus­trial mining has been ongo­ing sin­ce 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie is one of the ear­liest sett­led are­as in Slo­va­kia. Among the oldest inha­bi­ted sites are the Dera­vá ska­la cave near Pla­vec­ký Miku­láš and a Pale­olit­hic sett­le­ment near Sološ­ni­ca. In the 6th to 5th cen­tu­ries BCE, the Scyt­hians arri­ved, fol­lo­wed by the Celts. Sett­le­ments from the later Iron Age have been found in pla­ces like Myja­va, Devín, and Šaš­tín. The Celts built well-​fortified sett­le­ments, excel­led in metal­lur­gy, and pro­du­ced tools, wea­pons, and jewel­ry (zaho​rie​.sk). The exten­si­ve oppi­dum on Pohan­ská hill was cons­truc­ted during this peri­od (lozor​no​.sk). The Ger­ma­nic Mar­ko­ma­ni and Quadi disp­la­ced the Celts and Dacians around the turn of the eras. The­ir scat­te­red tri­bes also rea­ched Záho­rie. The last Ger­ma­nic tri­be in Záho­rie were the Lom­bards in the first half of the 6th cen­tu­ry. In the 5th and 6th cen­tu­ries, Slavs arri­ved, facing attacks from Avar noma­dic tri­bes. From the time of the Gre­at Mora­vian Empi­re, sett­le­ments and forts are kno­wn in Pod­branč, Pla­vec­ký Štvr­tok, Seni­ca, Rohož­ník, Stu­pa­va, Zohor, Vyšná pri Mora­ve, and Devín (zaho​rie​.sk). After the estab­lish­ment of Hun­ga­ry, Záho­rie beca­me a bor­der area with the King­dom of Bohe­mia and Aus­tria. To pro­tect the bor­ders, tri­bes like the Sikuls and Plavcs were sum­mo­ned, and local names like Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le, and others bear wit­ness to the­ir pre­sen­ce (lozor​no​.sk). The Tatar inva­si­on in 1241 and 1242 led to the des­truc­ti­on of wooden and eart­hen cast­les, promp­ting the cons­truc­ti­on of sto­ne cast­les. From 1221, Vien­na had the right to sto­re goods, mea­ning that mer­chants had to unlo­ad and offer the­ir goods to local mer­chants. Simul­ta­ne­ous­ly, they were for­ced to buy expen­si­ve goods brought from the west by Vien­ne­se mer­chants. Mer­chants sought to bypass Vien­na, cros­sing the Danu­be at Esz­ter­gom and con­ti­nu­ing along the Czech Road to Trna­va, over the Small Car­pat­hians to Jab­lo­ni­ca, Seni­ca, Holíč, and from the­re to Brno, Pra­gue, and major cities in Wes­tern Euro­pe. This deci­si­on ele­va­ted the Czech Road to a fun­da­men­tal Euro­pe­an rou­te, around which feudal cast­le esta­tes began to form in the second half of the 13th and 14th cen­tu­ries (zaho​rie​.sk).

After the Batt­le of Mohács in 1526 and the Tur­kish cam­paign in 1663, the Slo­vak popu­la­ti­on in Záho­rie dec­re­a­sed. Cro­atian colo­nists beca­me the new eth­nic group sett­ling the hills around Myja­va, Dúb­rav­ka, Lamač, and Záhor­ská Bys­tri­ca. In 1528, Hut­te­ri­tes, a refor­mist Ana­bap­tist group kno­wn as Habans, arri­ved in wes­tern Slo­va­kia. Sobo­tiš­te beca­me the­ir cen­ter. They lived as one lar­ge fami­ly, col­lec­ti­ve­ly mana­ging the­ir affairs, and no one was allo­wed to have pri­va­te pro­per­ty. They were invol­ved main­ly in potte­ry and cera­mics. In the 18th and 19th cen­tu­ries, Ska­li­ca gai­ned reno­wn for its fine wool. Bre­zo­vá pod Brad­lom beca­me a cen­ter for leat­her and linen pro­duc­ti­on. Myja­va, Vrbov­ce, and Sobo­tiš­te were kno­wn for the­ir bag making. In Šaš­tín, a card­bo­ard fac­to­ry was estab­lis­hed in 1736, which, until its demi­se in 1847, was the lar­gest and most famous manu­fac­to­ry in Slo­va­kia. It was one of the lar­gest in Euro­pe, emplo­y­ing almost 20,000 peop­le, with its spin­ning cen­ters in Lower Aus­tria, espe­cial­ly in Vien­na. A majo­li­ca manu­fac­to­ry was foun­ded in Holíč. More­over, it beca­me a cen­ter for she­ep bre­e­ding impro­ve­ment. In the 1770s, Ska­li­ca, with 5,000 inha­bi­tants, was among the ten lar­gest cities in Slo­va­kia. In 1848 – 49, Myja­va was one of the cen­ters of the nati­onal move­ment. The first nati­onal assem­bly was held here, dec­la­ring the Slo­vak Nati­onal Coun­cil as a repre­sen­ta­ti­ve body (zaho​rie​.sk).

In the sum­mer, the lar­gest and most sig­ni­fi­cant mee­tings of mili­ta­ry his­to­ri­cal vehic­les and clubs of mili­ta­ry his­to­ry in Slo­va­kia, named Saha­ra and Slo­vak Sands, take pla­ce here. Other cul­tu­ral events inc­lu­de the Malac­ky Music Spring, Malac­ky Cul­tu­ral Sum­mer, the­at­ri­cal event Zej­de­me se na ham­bál­ku, and App­le Har­ves­ting in Malac­ky, Stu­pa­va, and Jab­lo­ňo­vo. Haban Fes­ti­val in Veľ­ké Levá­re, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Folk­lo­re Fes­ti­val Mra­ve­nec in Pla­vec­ký Štvr­tok, Gar­den Gal­le­ry Alojz Machaj in Pla­vec­ký Štvr­tok, Beer Fes­ti­val and Cab­ba­ge Cooking Days in Stu­pa­va, Vil­la­ge of Crafts and Arts Abe­land near Lozor­no, Days of Gra­pes and Wine in Lozor­no, Pomo­ra­via Fes­ti­val in Jab­lo­ňo­vo, Gou­lash Cooking Com­pe­ti­ti­on in Rohož­ník, folk event Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic event Cooking Chris­tmas Sau­erk­raut in Sološ­ni­ca, Har­vest Fes­ti­val in Pla­vec­ký Petřich, Trd­lo­fest, musi­cal event Musi­ca Sac­ra, vine-​growing Open Barn Day in Ska­li­ca, Tere­zián­ske dni, Cast­le Beer Fes­ti­vi­ties in Holíč, Cast­le Celeb­ra­ti­ons in Pod­branč, Avia­ti­on Day and Mar­ti­n’s Lan­tern Para­de in Seni­ca, Dra­gon Boat Races on Kunov­ská Reser­vo­ir (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Timko).


Záho­rie ist eine Regi­on zwis­chen der Tsche­chis­chen Repub­lik im Nor­den, Öster­re­ich im Wes­ten, den Kle­i­nen Kar­pa­ten im Südos­ten und der Donau im Süden. Záho­rie hat eine rei­che Ges­chich­te, es erleb­te den Marsch der römis­chen Legi­onen, die Vere­i­ni­gung der sla­wis­chen Stäm­me zum Gro­ßmäh­ris­chen Reich und die Anwe­sen­he­it deuts­cher Rit­ter und böh­mis­cher Fürs­ten. Seit Jahr­hun­der­ten ist es eine Grenz­re­gi­on. Mit einer Flä­che von etwa 2500 km² beher­bergt Záho­rie etwa 300.000 Ein­woh­ner (zaho​rie​.sk). Der Name Záho­rie hat sei­ne Wur­zeln im 17. Jahr­hun­dert und lei­tet sich von dem late­i­nis­chen Beg­riff Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus” ab, der sich auf die Regi­on hin­ter den Kle­i­nen Kar­pa­ten bez­og, hin­ter den Ber­gen. Ande­re his­to­ris­che Namen sind Morav­ské pole na Slo­ven­sku, slo­wa­kis­ches Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na und Morav­ský dol. Admi­ni­stra­tiv hat Záho­rie nie eine ein­he­it­li­che Ein­he­it gebil­det (zaho​rie​.sk). Es umfasst die Bez­ir­ke Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, tei­lwe­i­se Myja­va und Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. Der Gro­ßte­il des Gebiets ist durch das Záhorie-​Tiefland gekenn­ze­ich­net (zaho​rie​.sk).

Die wirts­chaft­li­chen Akti­vi­tä­ten des Men­schen führ­ten zur Bewe­gung von Sand und veran­lass­ten die Auf­fors­tung der losen San­de im Záhorie-​Tiefland im 16. und 17. Jahr­hun­dert. Der natür­li­che Cha­rak­ter der Wäl­der auf win­di­gen San­den wur­de jedoch durch das umfan­gre­i­che Pflan­zen von Kie­fern verän­dert (zaho​rie​.sk). Heute ist Záho­rie für sei­ne Kiefern- und Auen­wäl­der sowie san­di­gen Böden bekannt. Win­de sind in die­ser Regi­on häu­fig (lozor​no​.sk). Urs­prün­glich war das Záhorie-​Tiefland ein stark sump­fi­ges Gebiet mit Sümp­fen, Seen und toten Flus­sar­men. Wei­che Auen­wäl­der exis­tie­ren noch auf den Übersch­wem­mung­se­be­nen der Flüs­se Mora­va und Myja­va. Auf höhe­ren Lagen gibt es har­te Auen­wäl­der. Die Feucht­wäl­der auf dau­er­haft was­ser­ge­sät­tig­ten Torf­böden, wie im Naturs­chutz­ge­biet Bez­dné bei Pla­vec­ký Štvr­tok, sind ein­zi­gar­tig. Bota­nisch bet­rach­tet ist auch die Devín­ska Koby­la bemer­ken­swert (zaho​rie​.sk).

Das Záhorie-​Tiefland ist in zwei Tei­le unter­te­ilt: das Borská-​Tiefland und die Chvoj­nic­ká Hügel. Der zen­tra­le Teil des Borská-​Tieflandes bes­teht aus den wind­ge­pe­itsch­ten San­den nor­döst­lich von Lozor­no und Malac­ky. Im Nor­den erhe­ben sich Sand­dünen in den Lakšárska-​Hügeln. Entlang der Flüs­se Mora­va und Myja­va ers­trec­ken sich die Fluss­bec­ken von Myjav­ská und Dol­no­mo­rav­ská niva, Kies-​Sand-​Ablagerungen, die durch das Mäan­drie­ren der Flüs­se ges­tört wur­den. Zwis­chen Cero­vá und Zohor gibt es die Pod­ma­lo­kar­pat­ská Sen­ke, wo sich aus­ge­dehn­te sump­fi­ge Gebie­te bil­de­ten. Die Chvoj­nic­ká Hügel haben drei Tei­le: Ska­lic­ký hájik, Unín­ska und Senic­ká pahor­ka­ti­na. Hier fin­den sich dic­ke Schich­ten von Löss und lös­sar­ti­gen Böden. Záho­rie bie­tet auch Karst­ge­bie­te in den Kle­i­nen Kar­pa­ten – Borin­ský und Pla­vec­ký kras. Die Myjav­ská Hügel ers­trec­ken sich zwis­chen den Kle­i­nen und Wei­ßen Kar­pa­ten (zaho​rie​.sk). Das Záhorie-​Tiefland hat kein dich­tes Fluss­netz, und men­sch­li­che Akti­vi­tä­ten haben das urs­prün­gli­che Netzwerk erheb­lich verän­dert. Die Regi­on ist rela­tiv troc­ken, wobei die wich­tigs­ten Flüs­se die Mora­va, Myja­va und Ruda­va sind. In den san­di­gen und leh­mi­gen San­den gibt es jedoch bede­uten­de Grun­dwas­ser­vor­rä­te. Zahl­re­i­che Was­ser­re­ser­vo­irs, Kiesg­ru­ben und Tei­che sind eben­falls vor­han­den (zaho​rie​.sk). Die meis­ten Seen in Záho­rie ents­tan­den durch Kies- und San­dab­bau. Höh­len wie Dera­vá ska­la und Pohan­ská gehören zum Malé Karpaty-​Karst (lozor​no​.sk). Gre­if­vögel, darun­ter der Wan­der­fal­ke, nis­ten auf den Fel­sen und Ruinen der Bur­gen in den Kle­i­nen und Wei­ßen Kar­pa­ten (zaho​rie​.sk). Darüber hinaus wur­den Öl- und Erd­gas­vor­kom­men in der Nähe von Gbe­ly ent­dec­kt, und der indu­striel­le Berg­bau läuft seit 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie ist eine der frühes­ten besie­del­ten Regi­onen in der Slo­wa­kei. Zu den ältes­ten bewohn­ten Stät­ten gehören die Höh­le Dera­vá ska­la bei Pla­vec­ký Miku­láš und eine palä­o­lit­his­che Sied­lung bei Sološ­ni­ca. Im 6. bis 5. Jahr­hun­dert v. Chr. kamen die Skyt­hen, gefolgt von den Kel­ten. Sied­lun­gen aus der spä­te­ren Eisen­ze­it wur­den beis­piel­swe­i­se in Myja­va, Devín und Šaš­tín gefun­den. Die Kel­ten bau­ten gut befes­tig­te Sied­lun­gen, waren im Hüt­ten­we­sen tätig und stell­ten Werk­ze­uge, Waf­fen und Sch­muck her (zaho​rie​.sk). In die­ser Zeit wur­de das umfan­gre­i­che Oppi­dum auf dem Pohanská-​Hügel errich­tet (lozor​no​.sk). Die ger­ma­nis­chen Mar­ko­ma­ni und Quadi verd­räng­ten die Kel­ten und Daker rund um die Zei­ten­wen­de. Ihre zers­tre­uten Stäm­me erre­ich­ten auch Záho­rie. Der letz­te ger­ma­nis­che Stamm in Záho­rie waren die Lan­go­bar­den in der ers­ten Hälf­te des 6. Jahr­hun­derts. Im 5. und 6. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die Angrif­fen der Awa­ren aus­ge­setzt waren. Aus der Zeit des Gro­ßmäh­ris­chen Rei­ches sind Sied­lun­gen und Bur­gen in Pod­branč, Pla­vec­ký Štvr­tok, Senica,

Rohož­ník, Stu­pa­va, Zohor, Vyšná pri Mora­ve und Devín bekannt (zaho​rie​.sk). Nach der Grün­dung Ungarns wur­de Záho­rie zu einer Grenz­re­gi­on zu Böh­men und Öster­re­ich. Zur Ver­te­i­di­gung der Gren­zen wur­den Stäm­me wie die Sikul und Plav­ci geru­fen, und loka­le Namen wie Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le und ande­re zeugen von ihrer Anwe­sen­he­it (lozor​no​.sk). Der Tata­re­ne­in­fall in den Jah­ren 1241 und 1242 führ­te zur Zers­törung von Holz- und Lehm­bur­gen, was den Bau von Ste­in­bur­gen för­der­te. Ab 1221 hat­te Wien das Recht, Waren zu lagern, was bede­ute­te, dass Händ­ler ihre Waren abla­den und den Ein­he­i­mis­chen anbie­ten muss­ten. Gle­i­ch­ze­i­tig waren sie gezwun­gen, teure Waren zu kau­fen, die aus dem Wes­ten von Wie­ner Händ­lern geb­racht wur­den. Die Händ­ler ver­such­ten, Wien zu umge­hen, indem sie die Donau bei Esz­ter­gom übe­rqu­er­ten und auf der tsche­chis­chen Stra­ße nach Trna­va, über die Kle­i­nen Kar­pa­ten nach Jab­lo­ni­ca, Seni­ca, Holíč und von dort nach Brünn, Prag und gro­ßen Städ­ten in Wes­te­uro­pa wei­ter­fuh­ren. Die­se Ents­che­i­dung erhob die tsche­chis­che Stra­ße zu einer grund­le­gen­den euro­pä­is­chen Rou­te, um die herum sich in der zwe­i­ten Hälf­te des 13. und 14. Jahr­hun­derts feuda­le Burg­herrs­chaf­ten zu bil­den began­nen (zaho​rie​.sk).

Nach der Sch­lacht bei Mohács im Jahr 1526 und der Tür­ken­kam­pag­ne im Jahr 1663 nahm die slo­wa­kis­che Bevöl­ke­rung in Záho­rie ab. Kro­atis­che Sied­ler wur­den die neue eth­nis­che Grup­pe, die sich in den Hügeln um Myja­va, Dúb­rav­ka, Lamač und Záhor­ská Bys­tri­ca nie­der­ließ. 1528 kamen Hut­te­ri­ten, eine refor­mis­tis­che Täu­fer­grup­pe, bekannt als Haba­ner, nach Wests­lo­wa­kei. Sobo­tiš­te wur­de ihr Zen­trum. Sie leb­ten wie eine gro­ße Fami­lie, bewirts­chaf­te­ten kol­lek­tiv ihre Ange­le­gen­he­i­ten, und nie­mand durf­te Pri­vat­be­sitz haben. Sie waren haupt­säch­lich mit Töp­fe­rei und Kera­mik bes­chäf­tigt. Im 18. und 19. Jahr­hun­dert erlang­te Ska­li­ca einen Ruf für sei­ne fei­ne Wol­le. Bre­zo­vá pod Brad­lom wur­de ein Zen­trum für Leder- und Lei­nen­pro­duk­ti­on. Myja­va, Vrbov­ce und Sobo­tiš­te waren für ihre Tas­chen­hers­tel­lung bekannt. In Šaš­tín wur­de 1736 eine Pap­pen­fab­rik geg­rün­det, die bis zu ihrem Ende 1847 die größte und bekann­tes­te Manu­fak­tur in der Slo­wa­kei war. Sie gehör­te zu den größten in Euro­pa, bes­chäf­tig­te fast 20.000 Men­schen und hat­te ihre Spinn­zen­tren in Nie­de­rös­ter­re­ich, beson­ders in Wien. In Holíč wur­de eine Majolika-​Manufaktur geg­rün­det. Außer­dem wur­de es ein Zen­trum für die Ver­bes­se­rung der Schaf­zucht. In den 1770er Jah­ren gehör­te Ska­li­ca mit 5.000 Ein­woh­nern zu den zehn größten Städ­ten der Slo­wa­kei. In den Jah­ren 1848 – 49 war Myja­va eines der Zen­tren der nati­ona­len Bewe­gung. Hier fand die ers­te nati­ona­le Ver­samm­lung statt, die den Slo­wa­kis­chen Nati­onal­rat als reprä­sen­ta­ti­ves Organ pro­kla­mier­te (zaho​rie​.sk).

Im Som­mer fin­den hier die größten und bede­utend­sten Tref­fen von mili­tär­his­to­ris­chen Fahr­ze­ugen und Vere­i­nen der Mili­tär­ges­chich­te in der Slo­wa­kei namens Saha­ra und Slo­wa­kis­che San­de statt. Ande­re kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen sind der Malac­ky Music Spring, das Malac­ky Cul­tu­ral Sum­mer, die The­a­ter­ve­rans­tal­tung Zej­de­me se na ham­bál­ku und die Apfe­lern­te in Malac­ky, Stu­pa­va und Jab­lo­ňo­vo. Haba­ner Fes­ti­val in Veľ­ké Levá­re, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Folk­lo­re Fes­ti­val Mra­ve­nec in Pla­vec­ký Štvr­tok, Gar­den Gal­le­ry Alojz Machaj in Pla­vec­ký Štvr­tok, Beer Fes­ti­val und Cab­ba­ge Cooking Days in Stu­pa­va, Vil­la­ge of Crafts and Arts Abe­land bei Lozor­no, Days of Gra­pes and Wine in Lozor­no, Pomo­ra­via Fes­ti­val in Jab­lo­ňo­vo, Gou­lash Cooking Com­pe­ti­ti­on in Rohož­ník, folk event Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic event Cooking Chris­tmas Sau­erk­raut in Sološ­ni­ca, Har­vest Fes­ti­val in Pla­vec­ký Petřich, Trd­lo­fest, musi­cal event Musi­ca Sac­ra, vine-​growing Open Barn Day in Ska­li­ca, Tere­zián­ske dni, Cast­le Beer Fes­ti­vi­ties in Holíč, Cast­le Celeb­ra­ti­ons in Pod­branč, Avia­ti­on Day and Mar­ti­n’s Lan­tern Para­de in Seni­ca, Dra­gon Boat Races on Kunov­ská Reser­vo­ir (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Timko).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Záhorácke, Záhorie

Šaštín-​Stráže

Hits: 4250

Šaštín-​Stráže je mes­to na seve­re Záho­ria. Nachá­dza sa v nej krás­na Bazi­li­ka Sedem­bo­lest­nej (Peter Kac­lík). Na plo­che 42 km2 žije 5015 oby­va­te­ľov. Mes­to leží v nad­mor­skej výš­ke 256 met­rov nad morom (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), v cen­trál­nej čas­ti Záhor­skej níži­ny, na stred­nom toku rie­ky Myja­va (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže sú zná­mym marián­skym pút­nic­kým mies­tom (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Prvá zmien­ka o Šaš­tí­ne je z roku 1218 po pome­no­va­ním Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Avšak už od dru­hej polo­vi­ce 10. sto­ro­čia bolo úze­mie Šaš­tí­na osíd­le­né. Názov Šaš­tín je odvo­de­ný od maďar­ské­ho sás – šaši­na, trs­ti­na, pre­to­že sa tu rozp­res­tie­ra­lo množ­stvo močia­rov. V roku 1218 Imrich II. daro­val lebé­ny­en­ský kláš­tor Sas­sinŠaš­tín­sky hrad bol naj­dô­le­ži­tej­ším stráž­nym hra­dom celé­ho Záho­ria. Posta­vi­li ho pri rie­ke Myja­ve ako vod­ný hrad a potom aj na pahor­ka­ti­ne ako pred­su­nu­té strá­že (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Rád pau­lí­nov sa v roku 1733 podu­jal posta­viť v Šaš­tí­ne pút­nic­ký chrám a kláš­tor (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Pau­lí­ni – pav­lí­ni boli rehoľ­ní­ci svä­té­ho Pav­la. Dnes je kláš­tor a bazi­li­ka v sprá­ve sale­zián­skej reho­le (Wiki­pe­dia). 

Bazi­li­ka bola z kos­to­la pový­še­ná v roku 1964 ako prvý chrám na Slo­ven­sku (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Počas pútí Šaš­tín nav­ští­vi nie­koľ­ko desia­tok tisíc pút­ni­kov (Wiki­pe­dia). V roku 1987 bazi­li­ku nav­ští­vi­la Mat­ka Tere­za (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Bazi­li­ka je dvoj­ve­žo­vá. Pri nej sa nachá­dza kláš­tor, kapl­n­ka a stĺp so súso­ším Najs­vä­tej­šiej tro­j­i­ce. Kos­tol v Šaš­tí­ne je dato­va­ný na rok 1400. Ved­ľa neho je Lore­tán­ska kapl­n­ka zo 17. sto­ro­čia. Kal­vá­riu pri cin­to­rí­ne posta­vi­li v roku 1798 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Zau­jí­ma­vos­ťou je, že netra­dič­ne vznik­la na rovi­ne (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Juž­ne od Bazi­li­ky Sedem­bo­lest­nej sú dva ryb­ní­ky o výme­re 1820,31 m2, kto­ré vybu­do­va­li pau­lí­ni a slú­ži­li na chov rýb (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V 18. sto­ro­čí v Šaš­tí­ne man­žel Márie Teré­zie, Fran­ti­šek Lot­rin­ský zalo­žil v kaš­tie­li prvú uhor­skú manu­fak­tú­ru na výro­bu tex­ti­lu – kar­tún­ku. V 19. sto­ro­čí sa nedo­ká­za­la udr­žať, neskôr tu fun­go­val cuk­ro­var. Židov­ská syna­gó­ga pochá­dza z roku 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V Šaš­tí­ne sa naro­di­la spe­váč­ka Jana Kocia­no­vá. Pôso­bí tu spi­so­va­teľ Dušan Dušek (Wiki­pe­dia).

Strá­že boli pred rokom 1960 samos­tat­nou obcou (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V rokoch 19611971 sa obec nazý­va­la Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Obec vznik­la hlbo­ko v stre­do­ve­ku, jej kos­tol sa via­že s rokom 1339. Obec bola jed­nou z naj­star­ších obcí na Záho­rí, bola pred­strá­žou Šaš­tín­ske­ho hra­du (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Prvá zná­ma písom­ná zmien­ka o Strá­žach je z roku 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). V šesť­de­sia­tych rokoch navŕ­ta­li horú­cu vodu, kto­rá sa však nevy­uží­va (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Letoh­rá­dok Bel­ve­der bol obľú­be­ným leto­vis­kom Márie Teré­zie a bol ešte kon­com 18.storočia obý­va­ný. Oko­lo zámoč­ku boli vini­ce a opat­ro­va­teľ 1416 piv­níc mal oso­bit­ný byt, kto­rý ešte stál v roku 1921 a nazý­val sa Kel­ler­maj­strom”. Zámok mal vraj pod­zem­né spo­je­nie so šaš­tín­skym zám­kom. Začiat­kom 19. sto­ro­čia bol zámok Bel­ve­der roz­bú­ra­ný, ale piv­ni­ce stá­li až do roku 1918. Pamiat­kou na exis­ten­ciu zám­ku je zacho­va­ná zámoc­ká stud­ňa, 60 m hlbo­ká, kto­rá pod­zem­ný­mi chod­ba­mi bola spo­je­ná s piv­ni­ca­mi (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Šaštín-​Stráže is a town in the nort­hern part of Záho­rie. It is home to the beau­ti­ful Basi­li­ca of the Seven Sor­ro­ws (Peter Kac­lík). With an area of 42 km², the town has a popu­la­ti­on of 5015 inha­bi­tants. It is situ­ated at an ele­va­ti­on of 256 meters abo­ve sea level (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) in the cen­tral part of Záho­rie Lowland, along the midd­le cour­se of the Myja­va River (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže is a reno­wned Marian pilg­ri­ma­ge site (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The first men­ti­on of Šaš­tín dates back to 1218 when it was cal­led Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Howe­ver, the ter­ri­to­ry of Šaš­tín has been inha­bi­ted sin­ce the second half of the 10th cen­tu­ry. The name Šaš­tín is deri­ved from the Hun­ga­rian sás,” mea­ning reed, as the area was cove­red with nume­rous mars­hes. In 1218, Imrich II dona­ted the Sasín esta­te to the Lebé­ny Monas­te­ry. Šaš­tín Cast­le was the most impor­tant watch­to­wer of the enti­re Záho­rie regi­on, built as a water cast­le along the Myja­va River and later on a hill as an advan­ced guard (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In 1733, the Pau­li­ne order under­to­ok the cons­truc­ti­on of the pilg­ri­ma­ge church and monas­te­ry in Šaš­tín (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The Pau­li­nes, also kno­wn as Pia­rists, were fol­lo­wers of Saint Paul. Today, the monas­te­ry and basi­li­ca are under the admi­ni­stra­ti­on of the Sale­sian order (Wiki­pe­dia).

The Basi­li­ca was ele­va­ted from a church in 1964, beco­ming the first basi­li­ca in Slo­va­kia (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). During pilg­ri­ma­ges, Šaš­tín att­racts tens of thou­sands of pilg­rims (Wiki­pe­dia). In 1987, Mot­her Tere­sa visi­ted the basi­li­ca (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The basi­li­ca has two towers, and near it, the­re is a monas­te­ry, a cha­pel, and a column with the Holy Tri­ni­ty sta­tue. The church in Šaš­tín dates back to the year 1400. Next to it is the Loret­to Cha­pel from the 17th cen­tu­ry. The cal­va­ry near the ceme­te­ry was built in 1798 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) and is note­wort­hy for being on level ground (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). South of the Basi­li­ca of the Seven Sor­ro­ws are two ponds with an area of 1820.31 m², built by the Pau­li­nes for fish far­ming (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In the 18th cen­tu­ry, the hus­band of Maria The­re­sa, Fran­cis I, estab­lis­hed the first Hun­ga­rian tex­ti­le manu­fac­tu­ring fac­to­ry for fab­ric pro­duc­ti­on – Kar­tún­ka – in Šaš­tín Cast­le. In the 19th cen­tu­ry, it could­n’t sus­tain itself, and later a sugar fac­to­ry ope­ra­ted the­re. The Jewish syna­go­gue dates back to 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Sin­ger Jana Kocia­no­vá was born in Šaš­tín, and wri­ter Dušan Dušek resi­des the­re (Wiki­pe­dia).

Strá­že was an inde­pen­dent muni­ci­pa­li­ty befo­re 1960 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). From 1961 to 1971, the town was cal­led Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The vil­la­ge ori­gi­na­ted in the Midd­le Ages, with its church dating back to 1339. Strá­že was one of the oldest vil­la­ges in Záho­rie, ser­ving as the out­post of Šaš­tín Cast­le (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The first kno­wn writ­ten men­ti­on of Strá­že is from 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In the 1960s, hot water was dril­led but remains unu­sed today (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). The Bel­ve­de­re sum­mer pala­ce was a favo­ri­te retre­at for Maria The­re­sa and was still inha­bi­ted at the end of the 18th cen­tu­ry. Vine­y­ards sur­roun­ded the cast­le, and the care­ta­ker of the 14 to 16 cel­lars had a sepa­ra­te resi­den­ce cal­led Kel­ler­maj­strom,” which still sto­od in 1921. The cast­le repor­ted­ly had an under­ground con­nec­ti­on to Šaš­tín Cast­le. Bel­ve­de­re Cast­le was demo­lis­hed at the begin­ning of the 19th cen­tu­ry, but the cel­lars sto­od until 1918. A remin­der of the cast­le­’s exis­ten­ce is the pre­ser­ved cast­le well, 60 meters deep, con­nec­ted by under­ground pas­sa­ges to the cel­lars (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Šaštín-​Stráže ist eine Stadt im Nor­den des Záho­rie. Dort befin­det sich die wun­ders­chöne Basi­li­ka der Sie­ben Sch­mer­zen Mariens (Peter Kac­lík). Auf einer Flä­che von 42 km² leben 5015 Ein­woh­ner. Die Stadt liegt auf einer Höhe von 256 Metern über dem Mee­ress­pie­gel (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk) in der zen­tra­len Regi­on der Záhor­ská níži­na am Mit­tel­lauf des Flus­ses Myja­va (Wiki­pe­dia).

Šaštín-​Stráže ist ein bekann­ter Wall­fa­hr­t­sort der Jungf­rau Maria (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die ers­te Erwäh­nung von Šaš­tín stammt aus dem Jahr 1218 unter dem Namen Saswar (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk), Sas­vár. Das Gebiet von Šaš­tín war jedoch bere­its seit der zwe­i­ten Hälf­te des 10. Jahr­hun­derts besie­delt. Der Name Šaš­tín lei­tet sich vom unga­ris­chen sás – šaši­na, trs­ti­na” ab, da sich hier vie­le Sümp­fe ers­trec­kten. Im Jahr 1218 schenk­te Imrich II. das Klos­ter Lebé­ny dem Klos­ter Sas­sin. Die Šaštín-​Burg war die wich­tigs­te Wach­burg des gesam­ten Záho­rie. Sie wur­de am Fluss Myja­va als Was­ser­burg errich­tet und dann auf einem Hügel als Vor­pos­ten (Strá­že nad Myja­vou) (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Im Jahr 1733 besch­loss der Pau­li­ne­ror­den, eine Wall­fa­hrt­skir­che und ein Klos­ter in Šaš­tín zu errich­ten (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Pau­li­ner waren Mön­che des hei­li­gen Pau­lus. Heute wer­den das Klos­ter und die Basi­li­ka von der Salesianer-​Gemeinschaft ver­wal­tet (Wiki­pe­dia).

Die Basi­li­ka wur­de im Jahr 1964 als ers­ter Tem­pel in der Slo­wa­kei zur Basi­li­ka erho­ben (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Wäh­rend der Wall­fa­hr­ten besu­chen Šaš­tín meh­re­re Zehn­tau­send Pil­ger (Wiki­pe­dia). Im Jahr 1987 besuch­te Mut­ter Tere­sa die Basi­li­ka (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Basi­li­ka hat zwei Tür­me. Neben ihr befin­den sich das Klos­ter, die Kapel­le und eine Säu­le mit der Skulp­tur der Aller­he­i­ligs­ten Dre­i­fal­tig­ke­it. Die Kir­che in Šaš­tín stammt aus dem Jahr 1400. Dane­ben steht die Loret­to­ka­pel­le aus dem 17. Jahr­hun­dert. Die Kal­va­rien­berg­ka­pel­le am Fried­hof wur­de 1798 erbaut (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die Beson­der­he­it ist, dass sie unge­wöhn­li­cher­we­i­se auf einer Ebe­ne ents­tand (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Süd­lich der Basi­li­ka der Sie­ben Sch­mer­zen Mariens gibt es zwei Tei­che mit einer Flä­che von 1820,31 m², die von den Pau­li­nern ange­legt wur­den und zur Fis­ch­zucht dien­ten (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Im 18. Jahr­hun­dert grün­de­te Maria The­re­sias Ehe­mann, Franz Loth­rin­gen, im Sch­loss die ers­te unga­ris­che Manu­fak­tur zur Tex­til­hers­tel­lung – Kar­tún­ka. Im 19. Jahr­hun­dert konn­te sie nicht über­le­ben, spä­ter befand sich dort eine Zuc­ker­fab­rik. Die Syna­go­ge stammt aus dem Jahr 1852 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In Šaš­tín wur­de die Sän­ge­rin Jana Kocia­no­vá gebo­ren. Der Sch­rifts­tel­ler Dušan Dušek wir­kt hier (Wiki­pe­dia).

Strá­že war vor 1960 eine eigens­tän­di­ge Geme­in­de (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In den Jah­ren 1961 bis 1971 hieß das Dorf Šaš­tín­ske Strá­že (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Das Dorf ents­tand im tie­fen Mit­te­lal­ter, sei­ne Kir­che ist mit dem Jahr 1339 ver­bun­den. Das Dorf war eine der ältes­ten Sied­lun­gen in Záho­rie und war die Vor­pos­ten des Šaštín-​Burgs (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Die ers­te bekann­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Strá­že stammt aus dem Jahr 1392 (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). In den sech­zi­ger Jah­ren bohr­ten sie hei­ßes Was­ser, das jedoch nicht genutzt wird (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk). Das Belveder-​Sommerhaus war ein belieb­ter Erho­lung­sort von Maria The­re­sia und wur­de bis Ende des 18. Jahr­hun­derts bewohnt. Um das Sch­loss herum befan­den sich Wein­ber­ge, und der Auf­se­her von 14 bis 16 Kel­lern hat­te eine eige­ne Woh­nung, die noch 1921 stand und Kel­ler­maj­strom” genannt wur­de. Das Sch­loss hat­te angeb­lich eine unte­rir­dis­che Ver­bin­dung zum Sch­loss Šaš­tín. Anfang des 19. Jahr­hun­derts wur­de das Sch­loss Bel­ve­der abge­ris­sen, aber die Kel­ler stan­den bis 1918. Ein Denk­mal für die Exis­tenz des Sch­los­ses ist der erhal­te­ne Sch­lossb­run­nen, 60 m tief, der durch unte­rir­dis­che Gän­ge mit den Kel­lern ver­bun­den war (mes​to​sas​tins​tra​ze​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Produkčná ekológia

Hits: 2483

Whit­ta­ker R.H., Bor­mann F.H., Likens Gene E., Sic­ca­ma Hub­bard Bro­ok Eco­sys­tems Stu­dy. Forest bio­mass and pro­duc­ti­on 1974 Eco­lo­gi­cal Monog­raphs No. 44, p. 233255 ESA – Eco­lo­gi­cal socie­ty of Ame­ri­ca Tem­pe pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG les, bio­ma­sa, pro­duk­cia člá­nok 0012 – 9615 574, 581.5, 591.5

Oving­ton J.D., Forest W., Arm­s­trong J. Tree bio­mass esti­ma­ti­on 1968 Young H. (ed.): Symp. on pri­ma­ry pro­duc­ti­on and mine­ral cyc­ling of natu­ral eco­sys­tems p. 6981 Uni­ver­si­ty of Mai­ne Oro­no pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG bio­ma­sa stro­mov, mera­nie bio­ma­sy, mera­nie pri­már­nej pro­duk­cie, pri­már­na pro­duk­cia neznámy

Kle­i­ber M. The fire of life. An intro­duc­ti­on to ani­mal ener­ge­ticts 1961 John Wiley and Sons New York pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia živo­čí­chov ENG ener­ge­ti­ka zvie­rat neznámy

Šom­šák Ladi­slav, Kubí­ček F. Phy­to­co­eno­lo­gi­cal and pro­duc­ti­on eva­lu­ati­on of the ori­gi­nal and secon­da­ry pine forests of Záhor­ská níži­na lowland 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 3, p. 247259 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ce­no­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG, SLO boro­vi­co­vé lesy, Záhor­ská níži­na, sekun­dár­ne bori­ny, pôvod­né bori­ny článok

Cha­pin Stu­art F. The mine­ral nut­ri­ti­on of wild plants 1980 Annu­al Review of Eco­lo­gy and Sys­te­ma­tics No. 11, p. 233260 Annu­al Revie­ws Palo Alto pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG mine­rál­na výži­va článok

Tokár Fer­di­nand Abo­veg­round den­dro­mass for­ma­ti­on in rela­ti­on to the leaf area index of mixed forest stands of Spa­nish chest­nut (Cas­ta­nea sati­va Mill.). Tvor­ba nadzem­nej den­dro­ma­sy vo vzťa­hu k inde­xu lis­to­vej plo­chy pri zmie­ša­ných poras­toch Cas­ta­nea sati­va Mill. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 2333 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nadzem­ná den­dro­ma­sa, index lis­to­vej plo­chy, Cas­ta­nea sati­va, gaš­tan jed­lý článok

Mait­ha­ni K., Aru­na­cha­lam A., Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Dry mat­ter and nut­rient dyna­mic of lit­ter during forest regro­wth in humid subt­ro­pics. Suši­na a nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky počas obno­vy lesa vo vlh­kých subt­ró­poch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 4959 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky, obno­va lesa, dyna­mi­ka počas obno­vy článok

Moore D.R.J., Ked­dy P.A. The rela­ti­ons­hip bet­we­en spe­cies rich­ness and stan­ding crop in wet­lands. The impor­tan­ce of sca­le 1989 Vege­ta­tio No. 79, p. 99106 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – pro­duk­cia článok

Míchal Igor Štruk­tú­ra a prí­ras­tko­vé pome­ry pri­ro­dze­ných poras­tov na Poľa­ne v závis­los­ti od sku­pín les­ných typov 1964 Les­nic­ký časo­pis No. 11, p. 127148 les­níc­tvo, eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO štruk­tú­ra les­né­ho poras­tu, prí­ras­tok drev­nej hmo­ty, Poľa­na, SLT článok

Sil­va Mari­na, Bro­wn James H., Downing John A. Dif­fe­ren­ces in popu­la­ti­on den­si­ty and ener­gy use bet­we­en birds and mam­mals. A mac­ro­eco­lo­gi­cal per­spe­ti­ve 1997 Jour­nal of Ani­mal Eco­lo­gy No. 66, p. 327340 BES Oxford pro­dukč­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia ENG popu­lač­ná hus­to­ta – ener­gia, vtá­ky, cicav­ce článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vod­ných eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia CES moni­to­ring, mok­raď, jaze­ro, Chry­sop­hy­ce­ae, fytop­lank­tón, pro­duk­cia, bio­ma­sa, chlo­ro­fyl, pstruh, kani­ba­liz­mus, počet­nosť rýb, pH, tro­fic­ké úrov­ne, Chlo­rop­hy­ce­ae, Cyanop­hy­ce­ae, Peri­di­i­ne­ae, dru­ho­vá pes­trosť, dru­ho­vé zlo­že­nie, dru­ho­vá diver­zi­ta kni­ha 8090185525

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vod­ných eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia CES veko­vá štruk­tú­ra, veľ­kost­ná štruk­tú­ra, mak­ro­zo­oben­tos kni­ha 8090185525

Rea­gan D.P., Wai­de R.B. (eds.) The food web of a tro­pi­cal rain forest 1996 Uni­ver­si­ty of Chi­ca­go Pre­ss Chi­ca­go pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus živín, daž­ďo­vý pra­les nezná­my 0226706001

Ehr­lich P.R., Ehr­lich A.E., Hol­dren J.P. Ecos­cien­ce, popu­la­ti­ons, resour­ces, envi­ron­ment con­ser­va­ti­on 1977 Fre­e­man W.H. San Fran­cis­co eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­ve­da, popu­lá­cia, zdro­je, envi­ron­ment, pro­stre­die, ochra­na neznámy

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG tvr­dý luž­ný les, Lyon, Číčov, Dunaj, stro­mo­vá vrstva, kro­vin­ná vrstva, Quer­cus robur, Fra­xi­nus angus­ti­fo­lia, Popu­lus nig­ra, Popu­lus alba, Ulmus lae­vis, Salix alba, poško­de­nie koru­ny, úpra­va povo­dia, hyd­ro­tech­nic­ké opat­re­nia, Salix sp. článok

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG topo­ľo­vé mono­kul­tú­ry, zvyš­ky pôvod­né­ho luž­né­ho lesa, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Acer pla­ta­no­ides, Pru­nus padus, Euony­mus euro­pe­us, Swi­da san­gu­inea, Vibur­num opu­lus, Ligus­trum vul­ga­re, Sam­bu­cus nig­ra, Fran­gu­la alnus, Bra­chy­po­dium syl­va­ti­cum, Cra­ta­e­gus mono­gy­na článok

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG bio­so­ci­olo­gic­ká diver­zi­ta, Pru­nus maha­leb, Cle­ma­tis vital­ba, Jug­lans nig­ra, Ribes alpi­num, Ber­be­ris vul­ga­ris, Tilia cor­da­ta, pri­ro­dze­ná obno­va článok

Nová­ko­vá Jana Agri­cul­tu­ral impact on non­li­ne­ar vege­ta­ti­on for­ma­ti­ons. Spe­cies rich­ness – stand trop­hy rela­ti­ons 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 233241 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG poľ­no­hos­po­dár­stvo, vege­tá­cia, dru­ho­vá boha­tosť, pro­duk­cia lesa, indi­ká­tor dusí­ka, stred­né Čechy, r‑stratégia, K‑stratégia, hno­je­nie, dusík, výnos, varia­bi­li­ta dru­ho­vej boha­tos­ti, rude­ra­li­zá­cia článok

Til­man D. Plant domi­nan­ce along an expe­ri­men­tal nut­rient ana­ly­sis 1984 Eco­lo­gy Vol. 65, p. 14451453 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, bota­ni­ka ENG domi­nan­cia rast­lín, ana­lý­za živín článok

Úleh­lo­vá B. Nit­ro­gen cyc­ling in mea­dow eco­sys­tems 1989 Stu­die ČSAV 2089 Aca­de­mia Pra­ha mik­ro­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus N, lúč­ne spo­lo­čen­stvo neznámy

Van der Hoek The inputs of nut­rients from arab­le lands on nut­rient poor grass­lands and the­ir impact on the hyd­ro­lo­gi­cal aspects of natu­re mana­ge­ment 1987 Eko­ló­gia, Vol. 6, p. 313323 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG živi­ny ornej pôdy, živi­ny grass­lan­du, hyd­ro­lo­gic­ké násled­ky, prí­rod­ný manaž­ment článok

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG Pinus kesi­ya, pôd­na orga­nic­ká hmo­ta, Shil­long, Cory­top­sis hima­la­y­ana, Schi­ma wal­li­chii, Schi­ma kha­sia­na, Quer­cus deal­ba­ta, Rho­do­den­dron arbo­re­um, Lit­sea elon­ga­ta, Rhus semi-​alata, Ele­usi­ne nig­ra, Impe­ra­ta glin­dri­ca, Arund­mel­la bel­ga­nen­sis článok

Spel­ler­berg Ian F. Kolo­beh dras­lí­ka vo dvoch suse­dia­cich les­ných poras­toch – v dubo­vom a boro­vom lese 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 154 ČÚOP Brno 1 pro­dukč­ná eko­ló­gia CES Pinus syl­ves­tris, Quer­cus robur kni­ha 8090185525

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG Hyd­ro­co­ty­le java­ni­ca, Eupa­to­rium ade­nop­ho­rum, Pte­ri­dium aqu­ili­num, Smi­lax blu­me­ii, Com­me­li­na ben­gha­len­sis, Lyco­po­dium cla­va­tum, spo­lo­čen­stvo, dru­ho­vá sklad­ba, den­zi­ta, domi­nan­cia, dru­ho­vá diver­zi­ta, ihlič­na­tý les, list­na­tý les, pH, vek poras­tu článok

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG SOM – orga­nic mat­ter con­tent, kon­cen­trá­cia P, kon­cen­trá­cia NOx, kon­cen­trá­cia N, obno­va poôd­nej úrod­nos­ti článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG abi­otic­ký stre­so­vý fak­tor, epi­ku­ti­ku­lár­na vos­ko­vá eró­zia, sto­ma­tár­ne poško­de­nie, list­na­tý les, moni­to­ring, stred­né Talian­sko, povr­cho­vá vos­ko­vá vrstva, Fagus syl­va­ti­ca, eró­zia stro­mov, kolaps sprie­vod­ných buniek, dep­re­sia sprie­vod­ných buniek článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG oklú­zia vos­kom, oklú­zia vos­ko­vý­mi hrč­ka­mi, fúzia sprie­vod­ných buniek, roz­pad sprie­vod­ných buniek, sto­ma­tár­na kon­duk­tan­cia, úpa­dok lesa, sever­né Ape­ni­ny, indi­ká­tor zdra­vot­né­ho sta­vu, kli­ma­tic­ké pod­mien­ky – moni­to­ring, vie­tor, dážď, Picea abies, Pinu pinea článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG gene­tic­ká dis­po­zí­cia článok

Konôp­ko­vá Jana, Tokár Fer­di­nand Ener­gy poten­tial of vari­ous stand types of Euro­pe­an chest­nur (Cas­ta­nea sati­va Mill.) in Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 117128 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG poten­ciál­na ener­gia, tepel­ná ener­gia bio­ma­sy, Cas­ta­nea sati­va, pro­duk­cia, Lefan­tov­ce článok

Osz­lá­nyi Július Wood, bark and lea­ves ener­gy valu­es of Car­pi­nus betu­lus L., Acer cam­pes­tre L., Quer­cus cerr­si L. and Quer­cus pet­ra­ea Liebl. 1979 Bio­ló­gia Vol. 34, p. 775784 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG ener­gia lis­tov, ener­gia dre­va, ener­gia kôry, pro­duk­cia, Car­pi­nus betu­lus, Acer cam­pes­tre, Quer­cus cer­ris, Quer­cus pet­ra­ea článok

Osz­lá­nyi Július Bio­mass ener­gy value of tre­es with vari­ous bio­so­ci­olo­gi­cal posi­ti­on 1979 Les­nic­ký časo­pis Vol. 23, p. 177188 pro­dukč­ná eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia SLO ener­gia bio­ma­sy článok

Osz­lá­nyi Július Bio­mass ener­gy value cro­wns in an oak-​hornbeam forest 1979 Les­níc­tvo Vol. 35, p. 204206 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO ener­gia bio­ma­sy, ener­gia koru­ny, dubo-​hrabiny článok

Pet­ráš R. Leaf bio­mass of spru­ce, pine and beech stands 1985 Les­níc­ky časo­pis No. 31, p. 323333 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO pro­duk­cia lis­tov, boro­vi­ca, smrek, buk článok

Vyskot M. Bio­mass and pro­duc­ti­on in forest eco­sys­tems 1973 Les­nic­tví No. 19, p. 641660 pro­dukč­ná eko­ló­gia CES pro­duk­cia, les, bio­ma­sa článok

Ostro­luc­ká Mária Gab­rie­la, Bol­van­ský Milan, Tokár Fer­di­nand Seed pro­duc­ti­on and seed varia­bi­li­ty in black pine (Pinus nig­ra Arnold) at sites with dif­fe­rent level of pol­lu­ti­on 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 129136 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG Pinus nig­ra, pro­duk­cia semien, zne­čis­te­nie – pro­duk­cia, repro­dukč­ná schop­nosť, hmot­nosť seme­na, klí­či­vosť, ťaž­ké kovy, Antol, Bra­ti­sla­va, Stu­pa­va, Drá­žov­ce, Mly­ňa­ny, Nit­ra článok

Dvo­řák Vítěz­slav, Mar­ko­vá Ire­na, Opluš­ti­lo­vá Mag­da, Schul­zo­vá Tere­za Radia­ti­on use effi­cien­cy of a matu­re nor­way spru­ce stand 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 137146 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG radiá­cia, prí­ras­tok nadzem­nej bio­ma­sy, Picea abies, deštrukč­ná ana­lý­za, pre­men­li­vá efek­ti­vi­ta záchy­tu radiá­cie, dopa­da­jú­ca radiá­cia, odra­ze­ná radiá­cia, pre­ni­ka­jú­ca radiá­cia, foto­syn­té­za, tro­pic­ké daž­ďo­vé pra­le­sy, pro­duk­cia bio­ma­sy článok

Cox R.M. Air pol­lu­ti­on effects on plant repro­duc­ti­ve pro­ces­ses and possib­le con­se­qu­en­ces to the­ir popu­la­ti­on bio­lo­gy. 1992 Bar­ker R.J., Tin­gey T.D.: Air pol­lu­ti­on effects on bio­di­ver­si­ty, p. 131151 New York popu­lač­ná bio­ló­gia rast­lín, pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia, repro­duk­cia rast­lín, článok

Can­nel M.G.R., Mil­ne R., Shep­pard L.J., Unsworth M.H. Radia­ti­on inter­cep­ti­on and pro­duc­ti­vi­ty of wil­low 1987 Jour­nal of App­lied Eco­lo­gy No. 24, p. 261278 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG radiá­cia, pro­duk­ti­vi­ta, vŕba článok

Can­nel M.G.R., Mil­ne R., Shep­pard L.J. Light use effi­cien­cy and woody bio­mass pro­duc­ti­on of pop­lar and wil­low 1988 Fores­try No. 61, p. 261278 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG využi­tie svet­la, pro­duk­cia drev­nej hmo­ty, topoľ, vŕba článok

Wang Y. Cro­wn struc­tu­re, radia­ti­on absorp­ti­on, pho­to­synt­he­sis and trans­pi­ra­ti­on 1988 PhD. The­sis Uni­ver­si­ty of Edin­burgh Edin­burgh pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín ENG štruk­tú­ra koru­ny, absor­pcia radiá­cie, foto­syn­té­za, trans­pi­rá­cia práca

Sotá­ko­vá S. Orga­nic mat­ter and soil fer­ti­li­ty 1982 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO orga­nic­ká hmo­ta, pôd­na úrod­nosť kniha

Ber­ry­man A., Tur­chin P. Detec­ti­on of dela­y­ed den­si­ty depen­den­ce: com­ment 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 1, p. 318320 ESA Was­hing­ton eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG zis­ťo­va­nie, zni­žo­va­nie hus­to­ty článok

Wil­liams D.W., Lieb­hold A.M. Detec­ti­on of dela­y­ed den­si­ty depen­den­ce: reply 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 1, p. 320322 ESA Was­hing­ton eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG zis­ťo­va­nie, zni­žo­va­nie hus­to­ty článok

Roden J.S., Wig­gins D.J., Ball M.C. Pho­to­synt­he­sis and gro­wth of two rain forest spe­cies in simu­la­ted gaps under ele­va­ted CO2 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 385393 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia ENG foto­syn­té­za, rast les­ných dru­hov, simu­lá­cia, zvý­še­nie kon­cen­trá­cie CO2 článok

Moen R., Pas­tor J., Cohen Y. A spa­tial­ly expli­cit model of moose fora­ging and ener­ge­tics 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 505521 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG machy, vyži­vo­va­nie článok

Tanak H., Nakas­hi­zu­ka T. Fif­te­en years of cano­py dyna­mics ana­ly­zed by aerial pho­tog­raphs in a tem­pe­ra­te deci­du­ous forest, Japan 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 612620 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dyna­mi­ka etá­ží, letec­ké sním­ky, digi­ta­li­zá­cia, les v mier­nom pás­me, Japon­sko článok

Potvin C, Vas­se­ur L. Long-​term CO2 enrich­ment of a pas­tu­re com­mu­ni­ty. Spe­cies rich­ness, domi­nan­ce, and suc­ce­si­on 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 3, p. 666677 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia ENG obo­ha­co­va­nie CO2, dru­ho­vá boha­tosť, domi­nan­cia, suk­ce­sia, pas­tvi­ny článok

McKa­ne R.B., Ras­tet­ter E.B., Sha­ver G.R., Nadel­hof­fer K.J., Gib­lin E., Laun­dre J.A., Cha­pin F.S. III. Recons­truc­ti­on and ana­ly­sis of his­to­ri­cal chan­ges in car­bon sto­ra­ge in arc­tic tun­dra 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 4, p. 11881198 ESA Was­hing­ton his­to­ric­ká geoló­gia, his­to­ric­ká eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG rekon­štruk­cia, his­to­ric­ké zme­ny, aku­mu­lá­cia uhlí­ka, ener­gia, arktic­ká tun­dra článok

Hag­gar J.P., Ewel J.J. Pri­ma­ry pro­duk­ti­vi­ty and resour­ce par­ti­ti­oning in model tro­pi­cal eco­sys­tems 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 4, p. 12111221 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pri­már­na pro­duk­ti­vi­ta, deľ­ba zdro­jov, model tro­pic­ké­ho eko­sys­té­mu článok

Bur­ke I.C., Lau­ken­roth W.K., Par­ton W.J. Regi­onal and tem­po­ral varia­ti­on in net pri­ma­ry pro­duc­ti­on and nit­ro­gen mine­ra­li­za­ti­on in grass­lands 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 5, p. 13301340 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG regi­onál­ne zme­ny, časo­vé zme­ny, čis­tá pri­már­na pro­duk­cia, mine­ra­li­zá­cia dusí­ka, grass­land článok

Wil­bur H.M. Expe­ri­man­tal eco­lo­gy of food webs. Com­plex sys­tems in tem­po­ra­ry ponds 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 8, p. 22792302 ESA Was­hing­ton expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus živín, pre­chod­né ryb­ní­ky článok

Blair J.M. Fire, N avai­la­bi­li­ty, and plant res­pon­se in grass­lands. A test of the trans­ient maxi­ma hypot­he­sis 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 8, p. 23592368 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG oheň, využi­teľ­nosť dusí­ka, reak­cia rast­lín, grass­land článok

Sil­va M., Bro­wn J.H., Downing J.A. Dif­fe­ren­ces in popu­la­ti­on den­si­ty and ener­gy use bet­we­en birds and mam­mals. A mac­ro­eco­lo­gi­cal per­spec­ti­ve 1997 Jour­nal of Ani­mal Eco­lo­gy Vol. 66, No. 3, p. 327340 BES Oxford mak­ro­eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia ENG roz­die­ly popu­lač­nej hus­to­ty, využi­tie ener­gie, vtá­ky, cicav­ce, mak­ro­eko­lo­gic­ká per­spek­tí­va článok

Way­ne P.M., Baz­zaz F.A. Light acqu­isi­ti­on and gro­wth by com­pe­ting indi­vi­du­als in Co2-​enriched atmo­sp­he­re. Con­se­qu­en­ces for size struc­tu­re in rege­ne­ra­ti­on birch stands 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 1, p. 2942 Oxford pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia rast­lín ENG zís­ka­va­nie svet­la, rast, kon­ku­ren­cia, obo­ha­te­nie CO2, veľ­kosť štruk­tú­ry, rege­ne­rá­cia bre­zo­vé­ho poras­tu článok

Mar­ra­ňón T., Gar­cia L.V. The rela­ti­ons­hip bet­we­en diver­si­ty and pro­duc­ti­vi­ty in plant com­mu­ni­ties and erte­facts 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 1, p. 9596 Oxford eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG diver­zi­ta – pro­duk­ti­vi­ta článok

Rap­son G.L., Thom­pson K., Hodg­son J.G. The hum­ped rela­ti­ons­hip bet­we­en spe­cies rich­ness and bio­mass – tes­ting its sen­si­ti­vi­ty to sam­ple quad­rat size 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 4, p. 99100 Oxford eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dru­ho­vá boha­tosť, bio­ma­sa článok

Gold­berg D., Novop­lan­sky A. On the rela­ti­ve impor­tan­ce of com­pe­ti­ti­on in unp­ro­duc­ti­ve envi­ron­ments 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 4, p. 409418 Oxford eko­so­zo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kon­ku­ren­cia, nepro­duk­tív­ne pro­stre­die článok

Kod­rík M. Beech in below-​ground bio­mass 1992 p. 103109 TU Zvo­len pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG buk, pod­zem­ná bio­ma­sa neznámy

Janík Ras­ti­slav, Schie­ber Bra­ni­slav Feno­ló­gia a dyna­mi­ka pro­duk­cie nadzem­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy dru­hu Den­ta­ria bil­bi­fe­ra L. 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 125133 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, feno­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dyna­mi­ka pro­duk­cie, nadzem­ná bio­ma­sa, pod­zem­ná bio­ma­sa, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, rege­ne­rá­cia po rube, spô­sob zales­ňo­va­nia článok

Janík Rast­li­slav Vplyv vybra­tých fak­to­rov na pro­duk­ciu nadzem­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy dru­hov Rubus ida­e­us a Rubus hir­tus v pod­hor­ských buči­nách 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 134141 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG vplyv, nadzem­ná bio­ma­sa, pod­zem­ná bio­ma­sa, Rubus ida­e­us, Rubus hir­tus, pod­hor­ské buči­ny, tieň, prie­mer­ná tep­lo­ta, zráž­ky článok

Vykou­ko­vá Iva­na, Majz­la­no­vá Eva Nadzem­ná bio­ma­sa spo­lo­čens­tiev z Peta­si­tes hyb­ri­dus (L.) Gaer­tn B. Mey et Scherb. v Koryt­nic­kej doli­ne (Níz­ke Tat­ry) 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 142151 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nadzem­ná bio­ma­sa, Peta­si­tes hyb­ri­dus, Koryt­níc­ka doli­na, Níz­ke Tat­ry článok

Mihál Ivan Pro­duk­cia bio­ma­sy plod­níc sap­ro­fy­tic­kých húb v smre­ko­vých mono­kul­tú­rach na býva­lých neles­ných pôdach 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 152161 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia bio­ma­sy, sap­ro­fy­tic­ké huby, smre­ko­vá mono­kul­tú­ra, neles­né pôdy článok

Kubí­ček Fer­di­nand, Bedr­na Zol­tán, Šimo­no­vič Voj­tech Produkčno-​ekologická a pôd­na cha­rak­te­ris­ti­ka raše­li­ní­ko­vých spo­lo­čens­tiev štát­nych prí­rod­ných rezer­vá­cií Čikov­ská a Pav­lo­vá (Pods­pá­dy), Tatrans­ký národ­ný park 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 4, p. 371383 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, pedo­ló­gia ENG pôda, raše­li­ní­ky, Čikov­ská, Pav­lo­vá, Pods­pá­dy, TANAP, bylin­ná vrstva, macho­vá vrstva, ŠPR Bor článok

Tokár Fer­di­nand, Konôp­ko­vá Jana Dyna­mic­ké zme­ny obsa­hu vybra­tých che­mic­kých prv­kov v nadzem­nej den­dro­ma­se u rôz­nych poras­to­vých typov duba čer­ve­né­ho (Quer­cus rub­ra L.) a ore­cha čier­ne­ho (Jug­lans nig­ra L.) 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 4, p. 385394 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, ché­mia ENG dyna­mi­ka, che­mic­ký prvok, nadzem­ná den­dro­ma­sa, bio­ma­sa, Quer­cus rub­ra, Jug­lans nig­ra článok

Kubí­ček F. Pro­duc­ti­on of the herb lay­er in coni­fe­rous eco­sys­tems of Slo­va­kia 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, p. 3342 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia bylin­nej vrstvy, ihlič­na­té lesy, Slo­ven­sko článok

Kubí­ček F., Brechtl J. Pro­duc­ti­on and phe­no­lo­gy of the herb lay­er in an oak-​hornbeam forest 1970 Bio­ló­gia Vol. 25, p. 651666 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, feno­ló­gia ENG bylin­ná vrstva, dubo-​hrabiny článok

Kubí­ček F., Jur­ko Anton Esti­ma­ti­on of the above-​ground bio­mass of the herb lay­er in forest com­mu­ni­ties 1975 Folian Geobot. Phy­to­tax. Vol. 10, p. 113129 Pra­ha pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG odhad, nadzem­ná bio­ma­sa, bylin­ná vrstva, les­né spo­lo­čen­stvá článok

Kubí­ček F., Šom­šák Ladi­slav Eco­lo­gi­cal ana­ly­sis of the herb and moss lay­er in seve­ral fir and spru­ce forests (the Vyso­ké Tat­ry Moun­tains) 1993 Eko­ló­gia, Vol. 12, p. 4559 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká ana­lý­za, bylin­ná vrstva, macho­vá vrstva, jed­li­ny, smre­či­ny, Vyso­ké Tat­ry článok

Šimo­no­vič V. A quan­ti­ta­ti­ve stu­dy of roots in forest eco­sys­tems 1978 Bio­ló­gia Vol. 33, p. 543550 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kvan­ti­ta­tív­na štú­dia, kore­ne, les článok

Berend­se F. Com­pe­ti­ti­on bet­we­en plant popu­la­ti­ons at low and high nut­rient supp­lies 1994 Oikos No. 71, p. 253260 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kon­ku­ren­cia, rast­lin­ná popu­lá­cia, množ­stvo živín článok

Úleh­lo­vá B. Nit­ro­gen cyc­ling in mea­dow eco­sys­tems 1989 Stu­die ČSAV 2089 Aca­de­mia Pra­ha pro­dukč­ná eko­ló­gia CES N, cyk­lus dusí­ka, lúky neznámy

Ber­nát J., Brau­no­vá O., Mir­čink T.G. Deter­mi­na­ti­on of the mic­ro­fun­gal bio­mass 0 Acta Facul­ta­tis Rerum Natu­re Uni­ver­si­tas Come­nius Mic­ro­bi­olo­gia Vol. 11, p. 16 PRIF UK Bra­ti­sla­va mik­ro­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG deter­mi­ná­cia, mik­ro­sko­pic­ké huby, bio­ma­sa článok

Cum­mins K.W., Wuy­check J.C. Calo­ric equ­iva­lents for inves­ti­ga­ti­on in eco­lo­gi­cal ener­ge­tics 1971 Inter. Vere­i­ni­gung für the­ory un ange­wan. Lim­no­bi­olo­gie No. 18 Stutt­gart lim­no­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká ener­ge­ti­ca, odhad, kalo­ric­ký ekvi­va­lent neznámy

Kubí­ček F. Stu­dy met­hods of plants pro­duc­ti­vi­ty 1977 Acta Eco­lo­gi­ca Vol. 16, p. 830 pro­dukč­ná eko­ló­gia, meto­do­ló­gia ENG metó­da rast­li­nej pro­duk­cie, pro­duk­ti­vi­ta článok

Janík Ras­ti­slav Vplyv zakme­ne­nia, stup­ňa clo­ne­nia, zráž­ko­vé­ho úhr­nu a prie­mer­nej pôd­nej tep­lo­ty na pro­duk­ciu nadze­me­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy vybra­tých rast­lin­ných dru­hov 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 364376 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG foto­syn­te­tic­ká aktív­na radiá­cia, množ­stvo dopa­da­jú­ce­ho slneč­né­ho svi­tu, pôd­na vlh­kosť, Krem­nic­ké vrchy člá­nok 1335 – 342X

Ková­čo­vá Mar­gi­ta, Kon­triš Jaro­slav, Kon­tri­šo­vá Oľga Pro­dukč­ná dyna­mi­ka popu­lá­cie Carex pilo­sa Scop. V pod­hor­ských buči­nách 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 377383 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia, Carex pilo­sa, pod­hor­ské buči­ny, Krem­nic­ké vrchy člá­nok 1335 – 342X

Kod­rík J., Kod­rík Milan Pro­duc­ti­on and sta­ti­cal sta­bi­li­ty of the fir (Abie alba Mill.) root sys­tem 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 2, p. 169178 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia kore­ňo­vé­ho sys­té­mu Abies alba, sta­ti­ka kore­ňo­vé­ho sys­té­my Abies alba člá­nok 1335 – 342X

Kubí­ček F. Stu­dy met­hods of plant pro­duc­ti­vi­ty 1977 Acta Eco­lo­gi­ca Vol. 16, p. 830 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO metó­dy výsku­mu rast­lin­nej pro­duk­cie neznámy

Kubí­ček F. Pro­duc­ti­ve and eco­lo­gi­cal stu­dy of herb lay­er bio­mass in forest eco­sys­tems 1983 DrSc. The­sis pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia SLO pro­duk­cia bylin­nej vrstvy v les­ných spo­lo­čen­stvách Slo­ven­ska, eko­ló­gia bylin­nej vrstvy v les­ných spo­lo­čen­stvách Slo­ven­ska práca

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Ornitológia

Hits: 5156

Wiens J.A. The eco­lo­gy of bird com­mu­ni­ties Vol. 1 1989 Cam­brid­ge Uni­ver­si­ty Pre­ss Cam­brid­ge orni­to­ló­gia, syne­ko­ló­gia ENG orni­to­ce­nó­zy neznámy

Gos­ler Andrew Atlas vtá­kov sve­ta 1994 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 orni­to­ló­gia SLO vtá­ky atlas 800700680

Sau­er Frie­der Vod­né vtá­ky 1996 IKAR Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia SLO vták kľúč 8071182583

Ambruš B., Stra­ka M. Cho­vá­me zeb­rič­ky, pes­tún­ky a ryžov­ní­ky 1987 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va 1 orni­to­ló­gia, cho­va­teľ­stvo, eto­ló­gia SLO zeb­rič­ka, pes­tún­ka, ryžov­ník príručka

Han­zák Ján Veľ­ký obra­zo­vý atlas vtá­kov 1983 Mla­dé letá Bra­ti­sla­va 2 orni­to­ló­gia SLO vtá­ky atlas

Bar­čák Cyril, Cyp­rich D. Prís­pe­vok k orni­to­fau­ne povo­dia Mora­vy (oblas­tí Devín­ske jaze­ro) 1971 Zprá­vy Čes­ko­slo­ven­ské spo­leč­nos­ti zoolo­gic­ké, p. 13 Pra­ha orni­to­ló­gia SLO Mora­va, vtá­ci článok

Daro­lo­vá A. Záhor­ská níži­na 1992 Hora J., Kaňuch P. et al: Význam­ná pta­čí úze­mí v Evro­pě, Čes­ko­slo­ven­sko, p. 7576 Čes­ko­slo­ven­ské sek­ce ICPB Pra­ha orni­to­ló­gia CES Záho­rie, Záhor­ská níži­na neznámy

Janák Milan, Len­gy­el Jozef Za vtác­tvom zaká­za­né­ho” úze­mia 1996 Vtá­čie sprá­vy No. 1, p. 6 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia SLO článok

Kali­vo­do­vá Eva, Daro­lo­vá A., Feriancová-​Masárová Zita, Kürt­hy Ale­xan­der Vtá­ky dol­né­ho toku alú­via rie­ky Mora­vy 1994 Tichod­ro­ma No. 7 Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Mora­va, vtá­ci článok

Kubán Viliam, Matou­šek B. Bird‘s hiber­na­ti­on in Sĺňa­va basin and in the sur­roun­dings of Pies­ta­ny town (wast Slo­va­kia) 1994 Zbor­ník Slo­ven­ské­ho Národ­né­ho múzea Prí­rod­né vedy Vol. 40, No. 0, p. 95132 Slo­ven­ské národ­né múze­um Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia SLO, ENG, GER hiber­ná­cia vtá­kov, Sĺňa­va, Pieš­ťa­ny člá­nok 0374 – 1168

Kali­vo­do­vá Eva, Feriancová-​Masárová Zita, Daro­lo­vá A., Kürt­hy Ale­xan­der Orni­to­lo­gi­cal eva­lu­ati­on of the lower stre­am part of the allu­vium of the River Mora­va (Slo­vak – Aus­trian fron­tier) 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 2, p. 189205 SAP Bra­ti­sla­va kra­jin­ná eko­ló­gia, orni­to­ló­gia ENG alú­vium Mora­vy, Mora­va článok

Cramp S., Sim­mons K.E.L. The hand­bo­ok of birds of Euro­pe. The Midd­le East and North Afri­ca Vol. 1 1977 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford orni­to­ló­gia ENG vtá­ky, stred­ný východ a sever­ná Afri­ka neznámy

Cramp S., Sim­mons K.E.L. The hand­bo­ok of birds of Euro­pe. The Midd­le East and North Afri­ca Vol. 2 1980 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford orni­to­ló­gia ENG vtá­ky, stred­ný východ a sever­ná Afri­ka neznámy

Cramp S., Sim­mons K.E.L. The hand­bo­ok of birds of Euro­pe. The Midd­le East and North Afri­ca Vol. 4 1985 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford orni­to­ló­gia ENG vtá­ky, stred­ný východ a sever­ná Afri­ka neznámy

Cramp S., Sim­mons K.E.L. The hand­bo­ok of birds of Euro­pe. The Midd­le East and North Afri­ca Vol. 5 1988 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford orni­to­ló­gia ENG vtá­ky, stred­ný východ a sever­ná Afri­ka neznámy

Cramp S., Sim­mons K.E.L. The hand­bo­ok of birds of Euro­pe. The Midd­le East and North Afri­ca Vol. 6 1992 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford orni­to­ló­gia ENG vtá­ky, stred­ný východ a sever­ná Afri­ka neznámy

Cramp S., Sim­mons K.E.L. The hand­bo­ok of birds of Euro­pe. The Midd­le East and North Afri­ca Vol. 8 1994 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford orni­to­ló­gia ENG vtá­ky, stred­ný východ a sever­ná Afri­ka neznámy

Cramp S., Sim­mons K.E.L. The hand­bo­ok of birds of Euro­pe. The Midd­le East and North Afri­ca Vol. 9 1994 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Oxford orni­to­ló­gia ENG vtá­ky, stred­ný východ a sever­ná Afri­ka neznámy

Ferianc Oskar Vtá­ky Slo­ven­ska I. 1977 SAV, Veda Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia SLO encyklopédia

Ferianc Oskar Vtá­ky Slo­ven­ska II. 1979 SAV Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia SLO encyklopédia

Sáros­sy Mar­tin Náš sused sa volá sokol myšiar 1996 Vtá­čie sprá­vy No. 2, p. 4 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia SLO Fal­co tin­nun­cu­lus, sokol myšiar článok

Kraus Jozef Hniezd­ne pod­lož­ky pre bocia­na bie­le­ho 1996 Vtá­čie sprá­vy, No 2, p. 56 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia SLO Cico­nia alba, bocian bie­ly článok

Moj­žiš Marian Výlet do Dálov­ské­ho močia­ra 1996 Vtá­čie sprá­vy No. 2, p. 6 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia SLO Dálov­ský močiar, kalu­žiak per­la­vý článok

Vrlík Peter Tra­gé­dia na vtá­čom ostro­ve 1996 Vtá­čie sprá­vy No. 2, p. 7 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia SLO Ster­na hirun­do, Sĺňa­va, Orav­ská prieh­ra­da, Lip­tov­ská Mara článok

Podo­ba Igor Vtá­ky oko­lo váš­ho čin­žia­ka 1996 Vtá­čie sprá­vy No. 2, p. 89 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia SLO Pho­eni­cu­rus ochru­ros, Deli­chon urbi­ca, Pas­ser domes­ti­cus, Apus apus, Fal­co tin­nun­cu­lus, Gale­ri­da cris­ta­ta, Syl­via cur­ru­ca, Tur­dus meru­la článok

Ryba­nič Ras­ti­slav Mož­né prí­stu­py k manaž­men­tu hniezd­nych bio­to­pov vdných vtá­kov na antro­po­gén­ných vod­ných plo­chách 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 1, p. 1417 Daph­ne Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Podi­ci­pe­di­for­mes, Pele­ca­ni­for­mes, Cico­ni­i­for­mes, Larus ridi­bu­nus, Ster­na hirun­do, manaž­ment vod­ných nádr­ží, Hru­šov­ská zdrž, ostrov, ryb­ník člá­nok 1335 – 2091

Bohuš Mir­ko Com­pa­ri­son of two dif­fe­rent forest stands bird com­mu­ni­ties in Danu­be river inun­da­ti­on 1993 Tichod­ro­ma No. 5, p. 8794 Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia SLO topo­ľo­vá mono­kul­tú­ra článok

Daro­lo­vá A., Kali­vo­do­vá Eva Birds of the Fish-​ponds Žit­ný ostrov island (Podu­naj­ská níži­na Lowland) 1993 Tichod­ro­ma No. 5, p. 1116 Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia ENG Žit­ný ostrov článok

Trn­ka Róbert Ochra­na bio­di­ver­zi­ty Orav­skej vod­nej nádr­že – ochra­na a tvor­ba hniezd­nych pod­mie­nok vod­né­ho vtác­tva 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 165173 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO Orav­ská vod­ná nádrž, hniez­da, Orav­ská prieh­ra­da, Ora­va, ohro­ze­né dru­hy, vzác­ne dru­hy, odmŕ­za­nie vod­nej hla­di­ny, zpla­ve­nei násad, absen­cia vege­tá­cie, ťaž­ba raše­li­ny, vyru­šo­va­nie vtá­kov, poľov­níc­tvo, rekre­ač­né zaria­de­nia, Vtá­či ostrov, ORO zborník

Feriancová-​Masárová Zita, Kali­vo­do­vá Eva Cha­rak­ter ohro­ze­nia vtá­čich dru­hov na Slo­ven­sku a návrh čer­ve­né­ho zozna­mu 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 189191 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO čer­ve­ný zoznam, ohro­ze­né dru­hy, moni­to­ring, výskum ohro­ze­ných bio­to­pov, mana­ge­ment ohro­ze­ných bio­to­pov, výskum vzác­nych bio­to­pov, mana­ge­ment vzác­nych bio­to­pov zborník

Tirin­da Ale­xan­der Význam vet­ro­la­mov v poľ­no­hos­po­dár­skej kra­ji­ne pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty vtác­tva 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 191203 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO vet­ro­la­my, bio­di­ver­zi­ta, inte­rakč­ný prvok, ANOVA, line­ár­na regre­sia, viac­ná­sob­ná regres­ná ana­lý­za, štruk­tú­ra habi­ta­tu, diver­zi­ta habi­ta­tu, Cert­hia sp., Erit­ha­cus rube­cu­la, Pru­nel­la modu­la­ris, Lanius col­lu­rio, Lanius minor, Gle­dit­sia tria­cant­hos zborník

Sani­ga Miro­slav Ochra­na hlu­chá­ňa na Slo­ven­sku 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 221229 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia, cho­ro­ló­gia SLO hlu­cháň oby­čaj­ný, výskyt, drev­ná suro­vi­na, les­níc­tvo, bio­in­di­ká­tor, vyš­šie zakme­ne­nie ako v pri­ro­dze­nom lese, Vac­ci­nium myr­til­lus, nedos­ta­tok sln­ka, nedos­ta­tok tep­la, zvý­še­ná vlh­kosť, veľ­kop­loš­ný holo­rub, jaria­bok zborník

Bar­čák Cyril, Chav­ko Jozef Ochra­na dra­vých vtá­kov so zre­te­ľom na kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy v chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Malé Kar­pa­ty 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 261267 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO dra­vé vtá­ky, Malé Kar­pa­ty, bio­di­ver­zi­ta dra­vých vtá­kov, sokol rároh, sokol sťa­ho­va­vý, orol krá­ľov­ský, les­né hos­po­dár­stvo, rekre­ač­ná čin­nosť, turis­ti­ka, Akcia Fal­co, stráž­na služ­ba, Milo­ti­ce zborník

Trn­ka Róbert Ochra­na bio­di­ver­zi­ty Orav­skej vod­nej nádr­že – ochra­na a tvor­ba hniezd­nych pod­mie­nok vod­né­ho vtác­tva 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 165173 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO plá­va­jú­ci ostrov, hniezd­ne pod­lož­ky zborník

Feriancová-​Masárová Zita Význam Orav­skej prieh­ra­dy pre ťah a hniez­de­nie vod­né­ho vtác­tva 1962 Bio­ló­gia Vol. 17, No. 5, p. 340354 orni­to­ló­gia, eto­ló­gia, eko­ló­gia SLO ťah, hniez­de­nie, Orav­ská prieh­ra­da, vod­né vtác­tvo článok

Hora J., Kaňuch P. a kol. Význam­né pta­čí úze­mí v Evro­pě, Čes­ko­slo­ves­ko 1992 Čes­ko­slo­ven­ské sek­ce ICPB Pra­ha eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia CES význam­né vtá­čie úze­mia neznámy

Karas­ka D., Trn­ka Róbert, Dem­ko M. Pred­bež­ná sprá­va o avi­fau­ne Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Hor­ná Ora­va 1993 Zbor­ník Orav­ské­ho múzea, p. 114124 Orav­ské múze­um orni­to­ló­gia SLO Hor­ná Ora­va článok

Trn­ka Róbert Avi­fau­na sklád­ky TKO v Zub­ro­hla­ve 1991 XXVII TOP, pre­hľad odbor­ných výsled­kov, p. 89- 94 orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO sklád­ka tuhé­ho komu­nál­ne­ho odpa­du, anto­pic­ké orni­to­ce­nó­zy, antro­pic­ké spo­lo­čen­stvá článok

James F.C., War­ner N.O. Rela­ti­ons­hips bet­we­en tem­pe­ra­te forest bird com­mu­ni­ties and vege­ta­ti­on struc­tu­re 1982 Eco­lo­gy No. 63, p. 159171 ESA Was­hing­ton orni­to­ló­gia, eko­ló­gia ENG vták – vege­tá­cia článok

Jan­da J., Řepa P. Meto­dy kvan­ti­ta­tív­ní­ho výzku­mu v orni­to­lo­gii 1986 SZN – Stát­ní zemědel­ské nakla­da­tels­tví Pra­ha orni­to­ló­gia CES diver­zi­ta, ekvi­ta­bi­li­ta, abun­dan­cia, hus­to­ta, podob­nosť príručka

Tirin­da Ale­xan­der Význam vet­ro­la­mov v poľ­no­hos­po­dár­skej kra­ji­ne pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty vtác­tva 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 191203 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Syl­via com­mu­nis, Lus­ci­nia megar­hyn­chos, závis­losť diver­zi­ty a para­met­rov vet­ro­la­mu, diver­zi­ta – vet­ro­lam zborník

Kriš­tín Anton Orni­to­ce­nó­zy vybra­ných vet­ro­la­mov Žit­né­ho ostro­va a poznat­ky k pro­duk­cii potom­stva nie­kto­rých dru­hov vtá­kov 1987 Bio­ló­gia Vol. 42, No 2, p. 163173 Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, syne­ko­ló­gia SLO Žit­ný ostrov, pro­duk­cia potom­stva, repro­dukč­ná schop­nosť článok

Sani­ga Miro­slav Ochra­na hlu­chá­ňa na Slo­ven­sku 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 221229 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia, cho­ro­ló­gia SLO dĺž­ka hra­nič­ných línií medzi sta­rý­mi poras­ta­mi a mla­di­na­mi, dĺž­ka hra­nič­ných línií medzi roz­diel­ný­mi veko­vý­mi sku­pi­na­mi, jas­trab, krka­vec, kuna, líš­ka, rys, odrub, clon­ný rub, kot­lí­ko­vý holo­rub do 0.5 ha, stra­ta bio­to­pov, sva­ho­vé les­né ces­ty, imi­sie zborník

Sani­ga Miro­slav Ochra­na hlu­chá­ňa na Slo­ven­sku 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 221229 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia, cho­ro­ló­gia SLO zne­čis­te­nie ovzdu­šia, odu­mie­ra­nie ihlič­na­tých lesov na hor­nej hra­ni­ci lesa, vyru­šo­va­nie, lov, poľov­níc­tvo, prie­beh vymie­ra­nia, raky­ta, jara­bi­na, apli­ká­cia che­mic­kých látok, výstav­ba ciest, výstav­ba zváž­nic zborník

Sani­ga Miro­slav Ochra­na hlu­chá­ňa na Slo­ven­sku 1994 Zbor­ník refe­rá­tov zo semi­ná­ra v Záhor­skej Bys­tri­ci 6. – 8. apríl 1993, p. 221229 KEF PRIF UK, SRS Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia, cho­ro­ló­gia SLO zákaz pohy­bu moto­ro­vých vozi­dielm na sva­ho­vých les­ných ces­tách, vylú­če­nie turis­tic­kej čin­nos­ti, zní­žiť imis­ný spad, zákaz odstre­lu, zborník

Kriš­tín Anton Bre­e­ding bird com­mu­ni­ties in natu­ral and cul­ti­va­ted spru­ce forest in the Poľa­na Mts. 1991 Šťast­ný K., Bej­ček V. (eds.): Bird Cen­sus and Atlas Stu­dies p. 299302 orni­to­ló­gia, syne­ko­ló­gia ENG Poľa­na, prí­ro­dze­ný les, kul­ti­vo­va­ný les článok

Kriš­tín Anton Vtá­čie spo­lo­čen­stvá cha­rak­te­ris­tic­kých bio­to­pov Poľa­ny 1991 Stred­né Slo­ven­sko No. 10, p. 165182 orni­to­ló­gia, syne­ko­ló­gia SLO Poľa­na článok

Šťast­ný K., Bej­ček V. Bird com­mu­ni­ties of spru­ce forests affec­ted by indus­trial emi­si­ons in the Kruš­né Hory 1983 Tay­lor et al. (eds.): Bird cen­sus work and atlas stu­dies. BTO Tring p. 243253 orni­to­ló­gia ENG vtá­čie spo­lo­čen­stvá, smre­ko­vé lesy, emi­sie – les článok

Šťast­ný K., Ran­dík Ala­dár, Hudec K. Atlas hníz­dní­ho roz­ší­ře­ní ptá­ků ČSSR 197377 1987 Aca­de­mia Pra­ha orni­to­ló­gia, cho­ro­ló­gia SLO, CES hniez­da atlas

Štol­man Andrej Vtác­tvo seve­ro­zá­pad­né­ho Slo­ven­ska 1978 Vlas­ti­ved­ný zbor­ník Pova­žia No. 13, p. 193258 Považ­ské múze­um Žili­na orni­to­ló­gia SLO vtá­ky článok

Štol­man Andrej Cho­ro­ló­gia bocia­na bie­le­ho na Slo­ven­sku 1987 Ochra­na prí­ro­dy No. 8, p. 742 cho­ro­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO bocian bie­ly, Cico­nia alba článok

Žďá­rek P. Pre­hľad obrúč­ko­va­ných vtá­kov na loka­li­te Chmú­ra 1978 Gal­vá­nek Juraj (ed.): XIII. TOP 1977, pre­hľad odbor­ných výsled­kov, Prie­vi­dza 1978, p. 4041 orni­to­ló­gia SLO vtá­ky, Chmú­ra článok

Chy­til J., Čme­lík P. Přís­pěvek k pozna­ní avi­fau­ny Záhor­ské níži­ny 1989 Ochra­na pří­ro­dy No. 11, p. 102129 orni­to­ló­gia SLO Záhor­ská níži­na článok

Kriš­tín Anton, Patoč­ka Jan Birds as pre­da­tors of Lepi­dop­te­ra. Selec­ted exam­ples 1997 Bio­ló­gia Vol. 52, No. 2, p. 319326 SAP Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­ló­gia ENG Lepi­dop­te­ra, Aves, pre­dá­cia člá­nok 0006 – 3088

1997 Spra­vo­daj SOVS, roč. 2, No. 2 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO kaňa popo­la­vá, význam­né vtá­čie úze­mia, chrap­káč, Sen­né, ohro­ze­né dru­hy, eko­vý­cho­va, verej­ná mien­ka, sieť Bird­Li­fe, SOVS spravodaj

Wil­liam­son K. Fair Isle and its birds 1965 Oli­ver and Boyd Edin­burgh, Lon­don orni­to­ló­gia ENG Fair Isle neznámy

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E4 Slo­ven­ský kras (Koniar, Ple­ši­vec­ká pla­ni­na, Silic­ká pla­ni­na) – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 179 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Strix ura­len­sis, Aqu­ila helia­ca, Cir­ca­ëtus gal­li­cus, Fal­co cher­rug, Cico­nia nig­ra, Colum­ba oenas, Pico­ides tri­dac­ty­lus, Bona­sa bona­sia, Fice­du­la par­va, Syl­via niso­ria, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Lul­lu­la arbo­rea, Upu­pa epops, Ant­hus cam­pes­tris kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E4 Slo­ven­ský kras (Koniar, Ple­ši­vec­ká pla­ni­na, Silic­ká pla­ni­na) – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 179 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Botau­rus stel­la­ris, Ixob­ry­chus minu­tus kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E4 Pomo­ra­vie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 181 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Anser anser, Egret­ta gar­zet­ta, Egret­ta alba, Chli­do­nias leucop­te­rus, Chli­do­nias hyb­ri­dus, Chli­do­nias niger, Botau­rus stel­la­ris, Ixob­ry­chus minu­tus, Ardea pur­pu­rea, Cico­nia nig­ra, Nume­nius arqu­ata, Crex crex, Por­za­na por­za­na, Por­za­na par­va kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E4 Pomo­ra­vie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 181 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Limo­sa limo­sa, Aqu­ila poma­ri­na, Mil­vus mig­rans, Mil­vus mil­vus, Fal­co cher­rug, Lanius minor, Upu­pa epops, Jynx torqu­ila kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ro­va­nie vtá­čich popu­lá­cií. Zís­ka­va­nie úda­jov, zázna­my, inter­pre­tá­cia, sčí­ta­nie, sle­do­va­nie 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 7174 ČÚOP Brno 1 orni­to­ló­gia CES Aves, vtá­ky, obme­dze­né kolís­na­nie (res­tric­ted fluc­tu­ati­ons), sčí­ta­nie, alky, metó­da varia­bil­nej kru­ho­vej plo­chy kni­ha 8090185525

Lack D. Popu­la­ti­on stu­dies of birds 1966 Cla­ren­don Pre­ss Oxford popu­lač­ná bio­ló­gia, orni­to­ló­gia ENG Aves, popu­lač­ná štú­dia neznámy

Mar­chant J. Com­mon Bird Cen­sus brie­fing 1983 BTO News Vol. 128, No. 9 orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG CBC, Aves neznámy

Mar­tin F.W., Pospa­ha­la R.S., Nichols J.P. Asses­ment and popu­la­ti­on moni­to­ring of North Ame­ri­can mig­ra­to­ry birds 1979 Cairns J., Patil G.P., Waters W.E. (eds.): Envi­ron­men­tal moni­to­ring asses­ment, pre­d­ic­ti­on and mana­ge­ment. Cer­tain case stu­dies and rela­ted quan­ti­ta­ti­ve issu­es p. 187239 Inter­na­ti­onal Coope­ra­ti­ve Pub­lis­hing Hou­se Fair­land orni­to­ló­gia, bio­ge­o­gra­fia ENG mig­rá­cia, Aves článok

O‘Connor R.J. Long-​term moni­to­ring in Bri­tish bird popu­la­ti­ons 1985 Ornis Fen­ni­ca Vol. 62, p. 7379 orni­to­ló­gia, popu­lač­ná bio­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG dlho­do­bý moni­to­ring, Aves, popu­lá­cia článok

O‘Connor R.J., Hicks R.K. The influ­en­ce of weat­her con­di­ti­ons on the detec­ti­on of birds during com­mon bird cen­sus fiel­dwork 1980 Bird Stu­dy Vol. 27, p. 137151 orni­to­ló­gia, kli­ma­to­ló­gia ENG poča­sie, CBC, Aves článok

Root T. Atlas of win­te­ring North Ame­ri­can birds. An ana­ly­sis of chris­tmas bird count data 1988 The Uni­ver­si­ty of Chi­ca­go Pre­ss Chi­ca­go zooge­o­gra­fia, orni­to­ló­gia ENG zimo­va­nie, sťa­ho­va­nie vtá­kov, Aves, via­noč­né sčí­ta­nie atlas

Shar­rock J.T.R. The atlas of bre­e­ding birds in Bri­tain and Ire­land 1976 Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy Tring zooge­o­gra­fia, orni­to­ló­gia ENG Bri­tá­nia, Írsko, Aves atlas

Tay­lor K., Ful­ler R.J., Lack P.C. Bird cen­sus and atlas stu­dies 1985 Pro­ce­e­dings of the VIII Inter­na­ti­onal Con­fe­ren­ce on Bird Cen­sus and Atlas Work Bri­tish Trust for Ornit­ho­lo­gy Tring zooge­o­gra­fia, orni­to­ló­gia ENG Aves, roz­ší­re­nie neznámy

Wild Bird Socie­ty of Japan and con­tri­bu­tors A field guide to the birds of Japan 1982 Kodans­ha Int. Tokyo orni­to­ló­gia ENG Aves, Japon­sko neznámy

Ste­e­le B.B., Bayn R.L., Grant C.V. Envi­ron­men­tal moni­to­ring using popu­la­ti­ons of birds and small mam­mals. Ana­ly­sis of sam­pling effort 1984 Bio­lo­gi­cal Con­ser­va­ti­on Vol. 30, p. 157172 Bar­king Else­vier Tech­no­lo­gy Else­vier envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia, mam­ma­li­oló­gia ENG moni­to­ring článok

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Poiplie-​Burda E1 – cha­rak­te­ris­ti­ka jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 173 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, her­pe­to­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO Natrix tes­sel­la­ta, Coro­nel­la aus­tria­ca, Elap­he lon­gis­si­ma, Embe­ri­za cia, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Egret­ta gar­zet­ta, Egret­ta alba, Crex crex, Per­nis api­vo­rus, Otus scops, Cora­cias gar­ru­lus, Merops apias­ter, Alce­do athis, Lanius minor kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Poiplie-​Burda E1 – cha­rak­te­ris­ti­ka jad­ro­vých úze­mí NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 173 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO Ant­hus cam­pes­tris, Cro­ci­du­ra leuco­don, Mini­op­te­rus sch­re­i­ber­si kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E2 Poiplie-​Stred – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 174 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Botau­rus stel­la­ris, Ixob­ry­chus minu­tus, Egret­ta gar­zet­ta, Egret­ta alba, Arde­ola ral­lo­ides, Ardea pur­pu­rea, Por­za­na por­za­na, Locus­tel­la lus­ci­ni­oides, Locus­tel­la nae­via, Locus­tel­la flu­via­ti­lis, Lus­ci­nia sve­ci­ca, Crex crex, Per­nis api­vo­rus, Otus scops kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E2 Poiplie-​Stred – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 174 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Cora­cias gar­ru­lus, Merops apias­ter, Alce­do athis, Lanius minor kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E3 Cero­vá vrcho­vi­na – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 176 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Cico­nia nig­ra, Colum­ba oenas, Crex crex, Per­nis api­vo­rus, Cir­ca­ëtus gal­li­cus, Fal­co sub­bu­teo, Otus scops, Cora­cias gar­ru­lus, Merops apias­ter, Alce­do athis, Upu­pa epops, Lanius minor, Syl­via niso­ria, Mil­lia­ria calan­dra, Aqu­ila helia­ca kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E3 Cero­vá vrcho­vi­na – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 176 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Podi­ceps gri­se­i­ge­na, Podi­ceps nig­ri­col­lis, Botau­rus stel­la­ris, Ixob­ry­chus minu­tus kni­ha 2831703239

Cooke A.S., Bell A.A., Haas M.B. Pre­da­to­ry birds, pes­ti­ci­des and pol­lu­ti­on 1982 ITE Mer­le­wo­od orni­to­ló­gia, eko­ló­gia ENG pes­ti­cí­dy, zne­čis­te­nie, pre­dá­to­ry neznámy

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E6 Záho­rie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 183 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Botau­rus stel­la­ris, Ixob­ry­chus minu­tus, Mil­vus mil­vus, Cir­cus pygar­gus, Fal­co cher­rug, Fal­co ves­per­ti­nus, Crex crex, Athe­ne noc­tua, Tyto alba, Upu­pa epops, Panu­rus biar­mi­cus, Chli­do­nias niger, Asio flam­me­us, Acro­cep­ha­lus arun­di­na­ce­us, Anser spp. kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E6 Záho­rie – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 183 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Egret­ta alba, Grus grus, Pla­ta­lea leuco­ro­dia, Pan­di­on helia­ëtus, Limo­sa limo­sa kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E8 Podu­naj­ska – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 188 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Botau­rus stel­la­ris, Ixob­ry­chus minu­tus, Egret­ta gar­zet­ta, Egret­ta alba, Ardea pur­pu­rea, Cico­nia nig­ra, Himan­to­pus himan­to­pus, Recur­vi­ros­tra avo­cet­ta, Ayt­hya nyro­ca, Crex crex, Cha­rad­rius dubius, Por­za­na por­za­na, Por­za­na par­va, Limo­sa limo­sa kni­ha 2831703239

Tuck G.S., Hein­sel H. A field guide to the sea­birds of the world 1978 Col­lins Lon­don orni­to­ló­gia ENG more, Aves sprievodca

Fal­la R.A., Sib­son R.B., Tur­bot E.G. A field guide to the birds of New Zea­land 1989 Col­lins orni­to­ló­gia ENG Nový Zéland sprievodca

Piz­zey G. A field guide to the birds of Aus­tra­lia 1980 Col­lins orni­to­ló­gia ENG Aves, Aus­trá­lia sprievodca

Ali S., Rip­ley S.D. Hand­bo­ok of the birds od India and Pakis­tan 1968 Oxford Uni­ver­si­ty Pre­ss Ten Vols, Bom­bay, Lon­don orni­to­ló­gia ENG Aves, India, Pakis­tan neznámy

Hails C. Birds of Sin­ga­po­re 1986 Times Edi­ti­on Sin­ga­po­re orni­to­ló­gia ENG Aves, Sin­ga­pur neznámy

King B., Wood­cock M., Dic­kin­son E.C. A field guide to the birds of south-​east Asia 1975 Col­lins Lon­don orni­to­ló­gia ENG Aves, juho­vý­chod­ná Ázia neznámy

McKin­non J. Field guide to the birds of Java and Bali 1988 Gad­jah Mada Uni­ver­si­ty Pre­ss Yogy­akar­ta orni­to­ló­gia ENG Aves, Jáva, Bali sprievodca

Eddy S., Hod­son A.C. Taxo­no­mic keys to the com­mon ani­mals of the north cen­tral sta­tes exe­cu­ti­ve of the para­si­tic worms, insects and birds 1961 Min­ne­so­ta Bur­gess Pub­li­ca­ti­ons Com­pa­ny Min­ne­so­ta taxo­nó­mia, fau­nis­ti­ka, para­zi­to­ló­gia, ento­mo­ló­gia, orni­to­ló­gia, inver­teb­ra­to­ló­gia ENG čer­vy, hmyz, vtá­ky, para­zit kľúč

Nati­onal Geog­rap­hic Socie­ty Field guide to the birds of North Ame­ri­ca 1987 Nati­onal Geog­rap­hic Socie­ty Was­hing­ton orni­to­ló­gia ENG Aves, Sever­ná Ame­ri­ka sprievodca

Mey­er de Schau­en­see R. A guide to the birds of South Ame­ri­ca 1970 Oli­ver and Boyd Edin­burgh orni­to­ló­gia ENG Aves, Juž­ná Ame­ri­ka sprievodca

Mey­er de Schau­en­see R. The birds of Colum­bia and adja­cent are­as of south and cen­tral Ame­ri­ca 1964 Living­ston Pub­li­ca­ti­ons Com­pa­ny Nar­beth orni­to­ló­gia ENG Aves, Kolum­bia, Juž­ná Ame­ri­ka, Strad­ná Ame­ri­ka neznámy

Lewis A., Pome­roy D. A bird atlas of Kenya 1989 A.A. Bal­ke­ma Rot­ter­dam orni­to­ló­gia ENG Keňa, Aves atlas

Mackworth-​Praed C.W., Grant C.H.B. Afri­can hand­bo­ok of birds 1952 Long­man Lon­don orni­to­ló­gia ENG Afri­ka, Aves neznámy

McLe­an G.J. Roberts birds of Sout­hern Afri­ca 1985 CTP Book Prin­ters Cape Town orni­to­ló­gia ENG Juž­ná Afri­ka, Aves neznámy

Col­lar N.J., Cros­by M.J., Stat­ters­field A.J. Birds to watch 2. The world list of thre­a­te­ned birds. The offi­cial sour­ce for birds on the IUCN Red List 1994 Bird­Li­fe Con­ser­va­ti­on Series No. 4 BLI – Bird­Li­fe Inter­na­ti­onal Cam­brid­ge eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia ENG Aves, ohro­ze­ný druh, čer­ve­ný zoznam neznámy

Ratc­lif­fe D.A. The pereg­ri­ne fal­con 1980 Cal­ton T., Poy­ser A.D. envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia ENG indi­ká­tor, moni­to­ro­va­nie, zne­čis­te­nie, Fal­co pereg­ri­nus neznámy

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E11 Sen­né – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 192 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Strix ura­len­sis, Aqu­ila helia­ca, Botau­rus stel­la­ris, Ixob­ry­chus minu­tus, Cir­cus aeru­gi­no­sus, Asio flam­me­us, Egret­ta alba, Ardea pur­pu­rea, Pha­lac­ro­co­rax pyg­ma­e­us, Pla­ta­lea leuco­ro­dia, Cha­rad­rius ale­xan­dri­nus, Cico­nia nig­ra, Ayt­hya nyro­ca, Por­za­na por­za­na kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E11 Sen­né – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 192193 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Por­za­na par­va, Limo­sa limo­sa, Recur­vi­ros­tra avo­cet­ta, Himan­to­pus himan­to­pus, Chli­do­nias hyb­ri­dus, Chli­do­nias niger, Cir­ca­ëtus gal­li­cus, Aqu­ila poma­ri­na, Hie­ra­ëtus pen­na­tus, Bona­sa bona­sia, Crex crex, Colum­ba oenas, Den­dro­co­pos leuco­tos kni­ha 2831703239

Stotz D.F., Fitz­pat­rick J.W., Par­ker T.A., Mos­ko­vits D.K. Neot­ro­pi­cal birds. Eco­lo­gy and con­ser­va­ti­on 1996 Uni­ver­si­ty of Chi­ca­go Pre­ss Chi­ca­go, Illi­no­is orni­to­ló­gia, eko­ló­gia vtá­kov ENG neot­ró­py, ochra­na vtá­kov nezná­my 0226776298, 0226776301

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E7 Malé Kar­pa­ty – Devín­ska Koby­la – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 186 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Cico­nia nig­ra, Merops apias­ter, Fal­co cher­rug, Jynx torqu­il­la, Upu­pa epops, Lus­ci­nia megar­hyn­chos, Fice­du­la par­va, Lul­lu­la arbo­rea, Syl­via niso­ria, Milia­ria calan­dra kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E8 Podu­naj­ska – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 188 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Chli­do­nias leucop­te­rus, Chli­do­nias hyb­ri­dus, Chli­do­nias niger, Lus­ci­nia sve­ci­ca, Ardea cine­rea, Aqu­ila poma­ri­na, Mil­vus mig­rans, Mil­vus mil­vus, Fal­co cher­rus, Fal­co sub­bu­teo, Lanius minor, Fal­co ves­per­ti­nus, Otis tar­da, Cora­cias gar­ru­lus kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E9 Zem­plín­skych vrchov – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­ska 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 189 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Calan­drel­la bra­chy­dac­ty­la, Embe­ri­za cia, Lus­ci­nia lus­ci­nia, Colum­ba oenas, Crex crex, Aqu­ila poma­ri­na, Aqu­ila helia­ca, Hie­ra­ëtus pen­na­tus, Cir­ca­ëtus gal­li­cus, Lanius minor, Fice­du­la par­va, Otus scops, Strix ura­len­sis kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E11 Sen­né – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 193 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Pico­ides tri­dac­ty­lus, Fice­du­la par­va, Syl­via niso­ria, Lul­lu­la arbo­rea kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E12 Bie­le Kar­pa­ty – Chvoj­ni­ca – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 194 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Colum­ba oenas, Fice­du­la albi­col­lis, Cucu­lus cano­rus, Upu­pa epops, Locus­tel­la nae­via, Acrop­cep­ha­lus palus­tris, Fal­co cher­rug, Crex crex, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E13 Malých Kar­pát – stred – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 196 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Cico­nia nig­ra, Fal­co cher­rug, Aqu­ila helia­ca, Bona­sa bona­sia, Colum­ba oenas, Crex crex, Den­dro­co­pos syria­cus, Fice­du­la par­va, Lul­lu­la arbo­rea, Upu­pa epops, Cap­ri­mul­gus euro­pe­us, Syl­via niso­ria kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E14 Považ­ské­ho Inov­ca – Tema­tín­ských kop­cov, Úhra­du – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 197 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Per­nis api­vo­rus, Fal­co sub­bu­teo, Aqu­ila helia­ca, Cap­ri­mul­gus euro­pe­us, Lul­lu­la arbo­rea, Upu­pa epops, Lus­ci­nia megar­hyn­chos, Syl­via niso­ria kni­ha 2831703239

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring popu­lá­cií Ardea cine­rea a Cir­cus cyane­us, Per­dix per­dix, Sco­lo­pax rus­ti­co­la 19301990 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 166, 168 ČÚOP Brno 1 orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Ardea cine­rea, Cir­cus cyane­us kni­ha 8090185525

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E10 Lato­ri­ca a Tice – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 191 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Botau­rus stel­la­ris, Ixob­ry­chus minu­tus, Egret­ta gar­zet­ta, Egret­ta alba, Arde­ola ral­lo­ides, Ardea pur­pu­rea, Cico­nia nig­ra, Ayt­hya nyro­ca, Por­za­na por­za­na, Por­za­na par­va, Limo­sa limo­sa, Chli­do­nias leucop­te­ros, Chli­do­nias niger, Lus­ci­nia lus­ci­nia, Crex crex kni­ha 2831703239

Štef­fek Jozef, Mag­loc­ký Šte­fan, Stra­ka Peter, Ružič­ko­vá Jana, Šol­tés Rudolf, Lac­ko­vi­čo­vá Anna, Gaj­doš Peter, Kriš­tín Anton, Sme­ta­na Vla­di­mír a kol. Vtá­ky E10 Lato­ri­ca a Tice – jad­ro­vé­ho úze­mia NECONET Slo­ven­sko 1996 Sabo Peter (ed.), Koreň Milan, Štef­fek Jozef a kol.: Návrh národ­nej eko­lo­gic­kej sie­te Slo­ven­ska – NECONET, p. 191 Nadá­cia IUCN Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Aqu­ila helia­ca, Lanius minor kni­ha 2831703239

Kali­vo­do­vá Eva, Feriancová-​Masárová Zora Bird com­mu­ni­ties of the water reser­vo­irs in wes­tern Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 163175 SAP Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ceno­ló­gia ENG vtá­čie spo­lo­čen­stvá, vod­ná nádrž, západ­né Slo­ven­sko, Aves, dru­ho­vá diver­zi­ta, abun­dan­cia, domi­nan­cia, frek­ven­cia, Podi­ceps cris­ta­tus, Gavia stel­la­ta, Gavia arc­ti­ca, Mer­gus albel­lus, Ayt­hya nyro­ca, Cha­rad­rius dubius, Phi­lo­ma­chus pug­nax, Limo­sa limo­sa článok

Kali­vo­do­vá Eva, Feriancová-​Masárová Zora Bird com­mu­ni­ties of the water reser­vo­irs in wes­tern Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 163175 SAP Bra­ti­sla­va orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, ceno­ló­gia ENG Mer­gus cep­ha­lus, Plu­via­lis apri­ca­ria, Trin­ga nebu­la­ria, Ris­sa tri­dac­ty­la, Net­ta ruf­fi­na, Trin­ga gla­re­ola, Anas plat­hy­ryn­chos, Chvoj­mic­ká pahor­ka­ti­na, Bor­ská níži­na, Malé Kar­pa­ty, Trnav­ská pahor­ka­ti­na, vod­ná vege­tá­cia, pobrež­ná vege­tá­cia článok

Mošan­ský A. Nové úda­je o avi­fau­ne Východ­né­ho Slo­ven­ska II (19661975) 1976 Acta Musei Slov. Reg. Orien­ta­lis Vol. AB, p. 4354 Koši­ce orni­to­ló­gia SLO avi­fau­na, Východ­né Slo­ven­sko článok

SOVS Spra­vo­daj SOVS, No. 3, Jeseň 1997 1997 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO časopis

SOVS Spra­vo­daj SOVS, No. 4, Zima 1997 1997 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO časopis

Bohuš Mir­ko Prob­lé­my ochra­ny orlia­ka mor­ské­ho v Podu­naj­sku 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 45 SOVS Vra­nov nad Top­ľou eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO orliak mor­ský, Heli­ëtus albi­cil­la, Podu­naj­sko, ochra­na, poľov­níc­tvo, postre­le­né kači­ce, kor­mo­rán veľ­ký, hniez­do, hniez­de­nie, noco­vis­ko, potra­va, pri­kr­mo­va­nie, úpra­va les­né­ho hos­po­dá­re­nia článok

Kaňuch Peter Neber­te nám domov ! 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 5 SOVS Vra­nov nad Top­ľou eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO sova dlho­chvos­tá článok

Med­veď Jozef Ako ďalej NPR Paríž­ske močia­re ? 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 6 SOVS Vra­nov nad Top­ľou envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia SLO prí­rod­ná rezer­vá­cia, Paríž­ske močia­re, CHKO Ponit­rie článok

Per­ry Robin S. Pre­šov­ský cin­to­rín – odpo­čin­ko­vé mies­to vtá­kov 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 7 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia SLO cin­to­rín, Pre­šov, Aves článok

Pavúk Ján Vod­né a pri vode žijú­ce vtác­tvo Pre­šo­va a oko­lia 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 8 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia SLO Pre­šov, vod­né vtác­tvo článok

Kri­žo­ven­ský Peter Jar­né prí­le­ty 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 11 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Cico­nia alba, Cico­nia nig­ra článok

Kle­in Peter Nasu­ľoz­re­le­ta ale­bo nádej ma meno Ster­na hirun­do 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 15 SOVS Vra­nov nad Top­ľou eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO Ster­na hirun­do, rybár oby­čaj­ný článok

Pače­nov­ský Samu­el Novin­ka o ohro­ze­ných zúb­ko­zob­coch 1997 Vtá­čie sprá­vy, Vol. 4, No. 1, p. 23 SOVS Vra­nov nad Top­ľou eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO choch­lač­ka bie­lo­oká, Ayt­hya nyro­ca, kači­ca úzko­zo­bá, Mar­ma­ro­net­ta angus­ti­ros­tris, potáp­ni­ca bie­lo­hla­vá, Oxy­ura leuco­cep­ha­la, hus malá, Anser eryth­ro­pus článok

Hora Jan, Kaňuch Pavol a kol. Ochra­na a výzkum ptac­tva v Čes­ko­slo­ven­sku 19901991 1992 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, ČÚOP, Čes­ká spo­leč­nost orni­to­lo­gic­ká, Slo­ven­ská orni­to­lo­gic­ká spo­loč­nosť Pra­ha orni­to­ló­gia, bib­li­o­gra­fia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia CES Aves zborník

Flou­sek Jiří Sou­čas­ný stav a per­spek­ti­vy ochra­ny ptac­tva v Krko­no­ších 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 1317 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia CES Krko­no­še, Aves, moni­to­ring, výskum, ochra­na, imi­sie, rozp­tý­le­ná zeleň, mapo­va­nie hniezd­ne­ho roz­ší­re­nia, Tet­rao uro­gal­lus zborník

Bür­ger Petr Avi­fau­na Šuma­vy – Sou­čas­ný stav a per­spek­ti­vy 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 2227 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Šuma­va, Aves zborník

Pavel­ka Jan Význam­né pta­čí úze­mí CHKO Bes­ky­dy 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 9198 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES les­né hos­po­dá­re­nie, CHKO Bes­ky­dy, význam­né vtá­čie úze­mie, zme­na dru­ho­vej sklad­by lesa, zme­na veko­vej štruk­tú­ry, nad­mer­ný stav zve­ri, ruše­nie, vplyv poľ­no­hos­po­dár­stva, vplyv prie­mys­lu, rekre­ácia, vod­né nádr­že, vod­né toky, Aves zborník

Haj­ný Ladi­slav, Baláž Peter Význam­né chrá­něné a ohro­že­né dru­hy avi­fau­ny v CHKO Jese­ní­ky 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 99105 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia CES chrá­ne­ný druh, ohro­ze­ný druh, CHKO Jese­ní­ky zborník

Pojer Fran­ti­šek Chrá­něná kra­jin­ná oblat a bio­sfé­ric­ká rezer­va­ce Kři­vok­lát­sko – význam­né pta­čí úze­mí 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 106108 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka CES Aves, CHKO Kři­vok­lát­sko, bio­sfé­ric­ká rezer­vá­cia zborník

Daro­lo­vá Alž­be­ta Prob­le­ma­ti­ka ochra­ny význam­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Záho­rie 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 109114 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Záho­rie, absen­cia hniez­de­nia, hno­je­nie lúk, kose­nie lúk, Nume­nius arqu­ata, rybá­ri, Aves zborník

Bohuš Mir­ko Stav význam­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Podu­naj­sko, hlav­né mož­nos­ti ich rie­še­nia 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 115119 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Podu­naj­sko, Aves zborník

Chav­ko Jozef Prob­le­ma­ti­ka ochra­ny drav­cov na západ­nom Slo­ven­sku vo vzťa­hu k CHKO Malé Kar­pa­ty 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 120126 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO západ­né Slo­ven­sko, drav­ce, CHKO Malé Kar­pa­ty, Aves, poľov­níc­tvo, rekre­ácia, turis­ti­ka, rybár­stvo, horo­le­zec­tvo, vykrá­da­nie hniezd, stĺpy smr­ti, chov, odchov zborník

Karas­ka Dušan, Trn­ka Róbert, Dem­ko Miro­slav Orav­ská prieh­ra­da – význam­né vtá­čie úze­mie Euró­py 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 127131 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia SLO Orav­ská prieh­ra­da, Aves zborník

Kro­pil Rudolf Význam­né vtá­čie úze­mie Poľa­na a orni­to­ce­nó­za prí­rod­né­ho smre­ko­vé­ho lesa typu Acereto-​Piceetum 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 132138 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia SLO Poľa­na, Acereto-​Piceetum, Aves, orni­to­ce­nó­za zborník

Uhrín Mar­cel Význam­né vtá­čie úze­mie Slo­ven­ský kras 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 139143 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia SLO Slo­ven­ský kras, Aves zborník

Kaňuch Pavol Význam­né vtá­čie úze­mie Slan­ské vrchy – súčas­ný stav a per­spek­tí­vy ochra­ny 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 144149 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Slan­ské vrchy, Aves zborník

Dan­ko Šte­fan Pro­jekt kom­plex­nej ochra­ny a mana­ge­men­tu ŠPR Senné-​rybníky a pri­ľah­lej ryb­nič­nej sústa­vy pri Iňa­čov­ciach 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 150155 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia SLO Sen­né, Iňa­čov­ce, Aves zborník

Pače­nov­ský Samu­el Hrhov­ské a Chým­ske ryb­ní­ky – význam­né loka­li­ty pre vod­né vtác­tvo v Košic­kej kot­li­ne 1992 Hora Jan, Kaňuch Pavol et al.: Význam­ná pta­čí úze­mí v Čes­ké a Slo­ven­ské repub­li­ce, Sbor­ník refe­rá­tů, Tře­boň, 24. – 25. 3. 1992, p. 156164 Čes­ko­slo­ven­ská sek­ce ICBP, MŽP ČR, ČÚOP, Národ­né múze­um Pra­ha, SOVS, Zem­plín­ske múze­um Micha­lov­ce, Zdru­že­nie miest a obcí vra­nov­ské­ho regi­ó­nu, Dia­na Micha­lov­ce Pra­ha orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO Hrhov­ké ryb­ní­ky, Chým­ske ryb­ní­ky, Aves, Košic­ká kot­li­na, zborník

Sch­mie­ge­low F.K.A., Mach­tans C.S., Han­non S.J. Are bore­al birds resi­lient to forest frag­men­ta­ti­on ? An expe­ri­man­tal stu­dy of short-​term com­mu­ni­ty res­pon­ses 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 6, p. 19141932 ESA Was­hing­ton orni­to­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia ENG bore­ál­ne vtá­ky, frag­men­tá­cia lesa článok

Bohuš Mir­ko Na slo­víč­ko o Duna­ji … 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 610 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO Pha­lac­ro­co­rax car­bo, rybož­ra­vé vtác­tvo, Mil­vus mig­rans, Helia­ëtus albi­cil­la, Ardea cine­rea, Egret­ta alba, hniezd­ne mož­nos­ti, odve­de­nie lod­nej dopra­vy, revi­ta­li­zá­cia, rena­tu­rá­cia člá­nok 13358 – 2091

Sáros­sy Mar­tin, Maren­čin Sla­vo­mír, Karas­ka Dušan, Pače­nov­ský Samu­el, Pavúk Ján, Har­van­čík Sta­ni­slav, Kriš­tín Anton, dem­ko Miro­slav, Pet­rin­co­vá Mária, Kaňuch Pavol 1998 Vtá­čie sprá­vy Vol. 4, No. 2, Spra­vo­daj SOVS Vol. 3, No. 1 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia SLO prax, kúdeľ­nič­ka luž­ná, bocian čier­ny, manaž­ment ryb­ní­kov, kaňa sivá, Glau­ci­dium pas­se­ri­num, mapo­va­nie, Sve­to­vé dni vtác­tva, RSPB článok

Kubeš Jan, Fuchs Roman Vidiec­ke síd­la ako úto­čiš­te vtác­tva v kul­túr­nej kra­ji­ne (pre­važ­ne poľ­no­hos­po­dár­ska kra­ji­na, Čes­ká repub­li­ka) 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 208- 220 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, orni­to­ló­gia ENG vidic­ke síd­la, vidiek, kul­túr­na kra­ji­na, úto­čiš­te, Aves, Čes­ká repub­li­ka článok

Len­gy­el Jozef Náčrt prob­le­ma­ti­ky ochra­ny a manaž­men­tu význam­né­ho vtá­čie­ho úze­mia – prí­rod­nej rezer­vá­cia Žitav­ský lúh 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 1518 Daph­ne Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia, eko­ló­gia SLO PR Žitav­ský lúh, význam­né vtá­čie úze­mie, absen­cia manaž­men­tu, blo­ko­va­né suk­ces­né štá­diá, bah­nia­ky, oddy­cho­vé bio­to­py, Limo­sa limo­sa, Trin­ga tota­nus, Phi­lo­ma­chus pug­nax, kose­nie, ria­de­né zápla­vy, pes­to­ve­nie nevhod­ných poľ­no­hos­po­dár­skych plo­dín, kuku­ri­ca člá­nok 13358 – 2091

Len­gy­el Jozef Náčrt prob­le­ma­ti­ky ochra­ny a manaž­men­tu význam­né­ho vtá­čie­ho úze­mia – prí­rod­nej rezer­vá­cia Žitav­ský lúh 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 1518 Daph­ne Bra­ti­sla­va eko­so­zo­ló­gia, orni­to­ló­gia, eko­ló­gia SLO slneč­ni­ca, zráž­ky, náno­sa pôd­nych sedi­men­tov, kači­ce, suk­ce­sia vege­tá­cie, ostri­ce, vývoj hniezd­nych popu­lá­cií, asb­sen­cia kose­nia, opä­tov­ná habi­tu­ácia, nále­to­vé dre­vi­ny, expan­zia steb­lov­ky, zazem­ne­nie, Gly­ce­ria maxi­ma, Typ­ha, Eup­hor­bia člá­nok 13358 – 2091

Watz­ka Richard Mok­ra­de v oko­lí Chočs­kých vrchov 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 2123 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia SLO mok­raď, Chočs­ké vrchy, Sestrč, vlh­ko­mil­ná vege­tá­cia, dru­ho­vé zastú­pe­nie, Aves, Pod­ta­trans­ká bráz­da, Mala­ti­ná, výstav­ba ces­ty, Buko­vi­na, synan­tro­pi­zá­cia, pas­tva, odpad­ky, čier­ne sklád­ky, zber húb, pra­me­nis­ká, spo­lo­čen­stvá, suk­ce­sia člá­nok 13358 – 2091

Watz­ka Richard Mok­ra­de v oko­lí Chočs­kých vrchov 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 2123 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, orni­to­ló­gia SLO zazem­ňo­va­nie vod­ných nádr­ží, Die­lec člá­nok 13358 – 2091

Bohuš Mir­ko Na slo­víč­ko o Duna­ji … 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 610 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO Dunaj, ŠPR Ostrov, NPR Ostrov orlia­ka mor­ské­ho, NPR Číčov­ské mŕt­ve rame­no, PR Veľ­ký Lél, lik­vi­dá­cia luž­ných lesov, šľach­te­né topo­le, vysc­hnu­tie ramien, jeseň 1992, hniez­di­če, sto­ja­tá voda, absen­cia prú­dia­cej voda, ria­de­né zápla­vy, abse­cia pla­ve­nín člá­nok 13358 – 2091

Bohuš Mir­ko Na slo­víč­ko o Duna­ji … 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 610 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO Aves, vzo­stup abun­dan­cie, pokles abun­dan­cie, Istra­gov, prí­vod vody, čer­pad­lá, august 1994, mig­rá­cia na zimo­vis­ká, betó­no­vé pre­hrádz­ky, dopra­va na ostro­vy, ces­ty, vzrast náv­šetv­nos­ti, neu­smer­ne­ná náv­štev­nosť, vyru­šo­va­nie, moto­ro­vé člny, habi­tu­ácia člá­nok 13358 – 2091

Bohuš Mir­ko Na slo­víč­ko o Duna­ji … 1997 Daph­ne Vol. 4, No. 2, p. 610 Daph­ne Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia, orni­to­ló­gia SLO selekč­ná habi­tu­ácia, cha­to­vá výstav­ba, haus­bo­ty, les­né hos­po­dár­stvo, dra­vé vtá­ky, bro­di­vé vtá­ky, pokles hniezd­nej popu­lá­cia, vzác­nosť mono­kul­túr, para­dox, ohro­ze­nie nepô­vod­ných ele­men­tov, pro­fe­si­onál­ny rybo­lov, pyt­liac­tvo, prie­my­sel­ný lov rýb člá­nok 13358 – 2091

Blair R.B. Land use and avian spe­cies diver­si­ty along an urban gra­dient 1996 Eco­lo­gi­cal App­li­ca­ti­ons No. 6, p. 506519 orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, eko­ló­gia ENG land use, Aves, dru­ho­vá diver­zi­ta, urbán­ny gra­dient článok

1998 Spra­vo­daj SOVS, Vol. 3, No. 3, p. 14 SOVS Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO chrap­káč na Inter­ne­te, sčí­ta­nie vod­né­ho vtác­tva, ochra­nár­sky tábor Chrap­káč”, tábo­ry na Sen­nom, mana­ge­ment prí­ro­dy, Európ­ske dni vtác­tva, dia­pás­mo k ochra­ne vtác­tva, člen­stvo v Bird­Li­fe, Čimo-​klub SOVS, zís­ka­va­nie finan­cií, foun­ri­sing, tvro­ba roz­poč­tu článok

1998 Spra­vo­daj SOVS, Vol. 3, No. 3, p. 4 Vra­nov nad Top­ľou orni­to­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka SLO kon­tro­la roz­poč­tu článok

Bál­di András, Kis­be­ne­dek Tibor Fak­to­ry ovplyv­ňu­jú­ce výskyt volav­ky bie­lej (Egret­ta alba), divej kači­ce (Anas pla­tyr­hyn­chos), kane močiar­nej (Cir­cus aeru­gi­no­sus) a lys­ky čier­nej (Fuli­ca atra) na trs­ti­no­vom súos­tro­ví na jaze­re Velen­ce, Maďar­sko 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 384390 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, orni­to­ló­gia ENG výskyt, Egret­ta alba, Anas pla­tyr­hyn­chos, Cir­cus aeru­gi­no­sus, Fuli­ca atra, trs­ti­no­vé súos­tro­vie, jaze­ro Velen­ce, Maďar­sko člá­nok 1335 – 342X

Kali­vo­do­vá Eva, Feriancová-​Masárová Zora Vtá­čie spo­lo­čen­stvá štr­ko­vísk západ­né­ho Slo­ven­ska 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 407418 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, orni­to­ló­gia ENG orni­to­ce­nó­zy štr­ko­vísk západ­né­ho Slo­ven­ska, diver­zi­ta člá­nok 1335 – 342X

Cody M.L. Habi­tat selec­ti­on in birds 1985 Aca­de­mic Pre­ss Orlan­do orni­to­ló­gia, eko­ló­gia vtá­kov ENG výber bio­to­pu, habi­tat neznámy

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 914 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES vtá­ky, bio­top stro­my a kry, pris­pô­so­be­nie živo­tu na stro­moch a kroch, pohy­bo­vé schop­nos­ti, hniez­de­nie, sýkor­ky, potra­va, špl­hav­ci, sovy, Acci­pi­ter gen­ti­lis, Acci­pi­ter nisus, Buteo lago­pus, Per­nis api­vo­rus, Fal­co colum­ba­rius, Aqu­ila helia­ca kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 1420 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Fal­co sub­bu­teo, Aqu­ila clan­ga, Hie­ra­ëtus pen­na­tus, Glau­ci­dium pas­se­ri­num, Bubo bubo, Asio otus, Aego­lius fune­re­us, Strix alu­co, Tet­rao uro­gal­lus, Lyru­rus tet­rix, Tatras­tes bona­sia, Sco­lo­pax rus­ti­co­la, Colum­ba palum­bus, Strep­to­pe­lia deca­oc­to kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 2024 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Colum­ba oenas, Strep­to­pe­lia tur­tur, Cucu­lus cano­rus, Cla­ma­tor glan­da­rius, Upu­pa epops, Jynx torqu­il­la, Den­dro­co­pos major, Pico­ides tri­dac­ty­lus, Den­dro­co­pos leuco­tos, Picus canus, Picus viri­dis, Den­dro­co­pos minor, Dry­o­co­pos mar­tius, Den­dro­co­pos medius kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 2428 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Lanius minor, Lanius sena­tor, Lanius col­lu­rio, Lanius excu­bi­tor, Bom­by­cil­la gar­ru­lus, Pru­nel­la modu­la­ris, Ant­hus tri­via­lis, Hip­po­lais icte­ri­na, Syl­via cur­ru­ca, Syl­via borin, Syl­via atri­ca­pil­la, Syl­via com­mu­nis, Phyl­los­co­pus col­ly­bi­ta kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 2832 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Phyl­los­co­pus sibi­lat­rix, Phyl­los­co­pus tro­chi­lus, Regu­lus igni­ca­pil­lus, Regu­lus regu­lus, Cer­cot­ri­chas galac­to­tes, Fice­du­la hypo­le­uca, Mus­ci­ca­pa stria­ta, Fice­du­la par­va, Fice­du­la albi­col­lis, Pho­eni­cu­rus pho­eni­cu­rus, Lus­ci­nia sve­ci­ca, Erit­ha­cus rube­cu­la kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 3238 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Lus­ci­nia megar­hyn­chos, Lus­ci­nia lus­ci­nia, Tur­dus pila­ris, Tur­dus meru­la, Tur­dus phi­lo­me­los, Tur­dus ilia­cus, Tur­dus torqu­atus, Tur­dus vis­ci­vo­rus, Trog­lo­dy­tes trog­lo­dy­tes, Parus major, Parus cae­ru­le­us, Aegit­ha­los cau­da­tus, Parus ater, Parus cris­ta­tus kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 3843 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Parus palus­tris, Remiz panu­li­nus, Parus mon­ta­nus, Cert­hia bra­chy­dac­ty­la, Cert­hia fami­lia­ris, Sit­ta euro­pa­ea, Embe­ri­za cia, Cal­ca­rius lap­po­ni­cus, Car­du­e­lis chlo­ris, Embe­ri­za rus­ti­ca, Car­du­e­lis car­du­e­lis, Frin­gil­la coelebs, Pyrr­hu­la pyrr­hu­la kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 4347 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Loxia cur­vi­ros­tra, Seri­nus cit­ri­nel­la, Car­du­e­lis spi­nus, Acant­his flam­mea, Seri­nus seri­nus, Car­po­da­cus eryth­ri­nus, Coc­coth­raus­tes coc­coth­raus­tes, Frin­gil­la mon­tif­rin­gil­la, Ori­olus ori­olus, Stur­nus vul­ga­ris, Peri­so­re­us infaus­tus, Gar­ru­lus glan­da­rius kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 4753 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Nucif­ra­ga cary­o­ca­tac­tes, bio­top poto­ky, rie­ky a ryb­ní­ky, sta­rost­li­vosť o potom­stvo, vývoj pohy­bo­vých orfá­nov, kor­mo­rá­ni, volav­ky, kač­ko­vi­tý, Pan­di­on helia­ëtus, Cir­cus aeru­gi­no­sus, Helia­ëtus albi­cil­la, Podi­ceps auri­tus, Gavia stel­la­ta, Gavia arc­ti­ca kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 5358 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Podi­ceps gri­se­i­ge­na, Podi­ceps cris­ta­tus, Podi­ceps nig­ri­col­lis, Ardea cine­rea, Arde pur­pu­rea, Cico­nia nig­ra, Casme­ro­dius albus, Ixob­ry­chus minu­tus, Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax, Botau­rus stel­la­ris, Cyg­nus cyg­nus, Cyg­nus olor, Cyg­nus bewic­kii, Pha­lac­ro­co­rax car­bo kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 5863 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Anser anser, Pele­ca­nus cris­pus, Anas pene­lo­pe, Anas pla­tyr­hyn­chos, Anas stre­pe­ra, Anas acu­ta, Anas crec­ca, Ayt­hya mari­la, Anas que­rqe­du­la, Ayt­hya fuli­gu­la, Ayt­hya feri­na, Net­ta rufi­na, Bucep­ha­la clan­gu­la, Anas cly­pe­a­ta, Ayt­hya nyro­ca, Mer­gus albel­lus kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 6470 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Mer­gus mer­gan­ser, Porp­hy­rio porp­hy­rio, Fuli­ca cris­ta­ta, Fuli­ca atra, Gal­li­nu­la chlo­ro­pos, Por­za­na par­va, Himan­to­pus himan­to­pus, Ral­lus aqu­ati­cus, Cha­rad­rius dubius, Trin­ga stag­na­lis, Trin­ga eryth­ro­pus, Trin­ga hypo­le­ucos, Acti­tis hypo­le­ucos kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 7074 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Ster­na hirun­do, Gelo­che­li­don nilo­ti­ca, Chli­do­nias niger, Locus­tel­la lus­ci­ni­oides, Acro­cep­ha­lus arun­di­na­ce­us, Acro­cep­ha­lus scir­pa­ce­us, Cinc­lus cinc­lus, Mota­cil­la cine­rea, Alce­do athis, Ant­hus spi­no­let­ta, Acro­cep­ha­lus palus­tris, Acro­cep­ha­lus scho­eno­ba­e­nus kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 7584 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Mota­cil­la alba, Panu­sus biar­mi­cus, Ripa­ria ripa­ria, bio­top more a pobre­žie, vývoj pohy­bu, tere­je, rac­ky, alky, Ful­ma­rus gla­cia­lis, Pha­lac­ro­co­rax aris­to­te­lis, Gavia immer, Fra­ter­cu­la arc­ti­ca, Uria aal­ge, Alca tor­da, Uria lom­via, Cepp­hus gryl­le kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 8490 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Sula bas­sa­na, Anser faba­lis, Bran­ta ber­nic­la, Bran­ta leucop­sis, Anser albif­rons, Anser bra­chyr­hyn­chus, Anser eryth­ro­pus, Tador­na tador­na, Polys­tic­ta stel­le­ri, Soma­te­ria mol­li­si­ma, Mela­nit­ta fus­ca, Soma­te­ria spec­ta­bi­lis, His­tri­oni­cus his­tri­oni­cus kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 9095 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Clan­gu­la hyema­lis, Mela­nit­ta nig­ra, Recur­vi­ros­tra avo­set­ta, Mer­gus ser­ra­tor, Hae­ma­to­pus ostra­le­gus, Pha­la­ro­pus fuli­ca­rius, Cha­rad­rius ale­xan­dri­nus, Plu­via­lis squ­ata­ro­la, Calid­ris canu­tus, Cha­rad­rius hia­ti­cu­la, Calid­ris fer­ru­gi­nea, Cali­ris alba kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 95101 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Calid­ris tem­minc­kii, Calid­ris mari­ti­ma, Calid­ris alpi­na, Calid­ris minu­ta, Are­na­ria inter­pes, Str­co­ra­rius skua, Ris­sa tri­dac­ty­la, Larus argen­ta­tus, Larus canus, Larus ridi­bun­dus, Larus fus­cus, Ster­na para­di­sea, Larus mari­nus, Hyd­ro­p­rog­ne cas­pia kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 101107 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Ster­na san­dwi­cen­sis, Ster­na dou­gal­lii, bio­top polia a lady, pris­pô­so­be­nie živo­tu na poliach a ladách, potra­va, sta­rost­li­vosť o potom­stvo, soko­ly, pohy­bo­vé schop­nos­ti soko­la, kuro­vi­té, škov­rán­ko­vi­té, Ela­nus cae­ru­le­us, Buteo buteo, Fal­co nauman­ni kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 107114 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Buteo rufi­nus, Aqu­ila rapax, Fal­co ves­per­ti­nus, Fal­co tin­nun­cu­lus, Cir­cus mac­rou­ros, Athe­ne noc­tua, Tyto alba, Per­dix per­dix, Cotur­nix cotur­nix, Gla­re­ola pran­ti­co­la, Pha­sia­nus col­chi­cus, Burr­hi­nus oedic­ne­mus, Otis tar­da, Tet­rax tet­rax, Tur­nix syl­va­ti­ca kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 114118 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Pte­roc­les alcha­ta, Alau­da arven­sis, Acant­his can­na­bi­na, Embe­ri­za cit­ri­nel­la, Gale­ri­da cris­ta­ta, Lul­lu­la arbo­rea, Oenant­he his­pa­ni­ca, Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Embe­ri­ya hor­tu­la­na, Pas­ser domes­ti­cus, Pas­ser mon­ta­nus, Ant­hus cam­pes­tris, Merops apias­ter kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 118126 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Cor­vus coro­ne coro­ne, Cor­vus fru­gi­le­gus, Pica pica, bio­top lúky a raše­li­niš­tia, sta­rost­li­vosť o potom­stvo, pohyb v mok­rom pro­stre­dí, kulí­ko­vi­tý, potra­va, chriaš­te­le, žeria­vy, Cir­ca­ëtus gal­li­cus, Cir­cus cyane­us, Cir­cus pygar­gus, Fal­co pereg­ri­nus kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 126132 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Mil­vus mil­vus, Mil­vus mig­rans, Asio flam­me­us, Nyc­ta­ea scan­dia­ca, Crex crex, Alec­to­ris, Lago­pus lago­pus, Eud­ro­mias mori­nel­lus, Plu­via­lis apri­ca­ria, Vanel­lus vanel­lus, Nume­nius arqu­ata, Nume­nius pha­e­opus, Por­za­na por­za­na, Por­za­na pusil­la kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 132138 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Lym­noc­ryp­tes mini­mus, Trin­ga gla­re­ola, Gal­li­na­go gal­li­na­go, Trin­ga ochro­pus, Grus grus, Cico­nia cico­nia, Pha­la­ro­pus loba­tus, Phi­lo­ma­chus pug­nax, Limo­sa limo­sa, Trin­ga tota­nus, Limo­sa lap­po­ni­ca, Trin­ga nebu­la­ria, Saxi­co­la rubet­ra, Saxi­co­la torqu­ata kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 138143 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Ant­hus pra­ten­sis, Mota­cil­la fla­va, Embe­ri­za calan­dra, Embe­ri­za scho­enic­lus, Locus­tel­la nae­via, bio­top ste­ny, ska­ly, potra­va, sta­rost­li­vosť o potom­stvo, kra­hul­co­vi­té, oblú­ko­vi­te vystre­ku­jú­ci trus, pre­bo­dá­va­nie dráp­mi, usmr­co­va­nie zobá­kom kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 143146 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES pri­dr­žia­va­nie potra­vy obo­ma noha­mi, pri­dr­ži­va­nie potr­vy jed­nou nohou, roz­die­ly medzi jas­trá­bo­vi­tý­mi a soko­lo­vi­tý­mi, pohyb, krkav­co­vi­tý, las­to­vič­ky, Hie­ra­ëtus fas­cia­tus, Aqu­ila chry­sa­ëtos, Fal­co biar­mi­cus, Aegy­pius mona­chus, Gypa­ëtus bar­ba­tus kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 146150 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Neoph­ron perc­nop­te­rus, Gyps ful­vus, Fal­co rus­ti­co­lus, Lago­pus mutus, Alec­to­ris gra­e­ca, Oenat­he oenat­he, Mon­ti­co­la soli­ta­rius, Pho­eni­cu­rus ochru­ros, Mon­ti­co­la saxa­ti­lis, Tichod­ro­ma mura­ria, Pru­nel­la col­la­ris, Sit­ta neuma­y­eri, Motif­rin­gil­la niva­lis kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 151156 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Plect­rop­he­nax niva­lis, Pet­ro­nia pet­ro­nia, Acant­his fla­vi­ros­tris, Cor­vus corax, Cor­vus mone­du­la, Pyrr­ho­co­rax gra­cu­lus, Pyrr­ho­co­rax pyrr­ho­co­rax, Apus apus, Cero­pis dau­ri­ca, Apus mel­ba, Pty­o­nop­rog­ne rupes­tris, Hirun­do rus­ti­ca, Deli­chon urbi­ca kni­ha 3576100148

Witt Rein­hard, ed. Ste­in­ba­chov veľ­ký sprie­vod­ca prí­ro­dou, Vtá­ci 1995 p. 156158 GeoCen­ter Pra­ha orni­to­ló­gia CES Strep­to­pe­lia sene­ga­len­sis, Colum­ba livia kni­ha 3576100148

Use Facebook to Comment on this Post