Krajina, Česko, Južné Čechy, Neživé, Stavby, Zahraničie, Zrúcaniny

Landštejn – stavebno historická perla Českej Kanady

Hits: 105

Hrad Landš­tejn, nachá­dza­jú­ci sa v oblas­ti zná­mej ako Čes­ká Kana­da, pat­rí medzi naj­výz­nam­nej­šie pamiat­ky rané­ho stre­do­ve­ku v Čes­kej repub­li­ke. Jeho mohut­né zrú­ca­ni­ny sa týčia na vrcho­le návršia v nad­mor­skej výš­ke 656 met­rov, pri­bliž­ne tri kilo­met­re seve­ro­zá­pad­ne od Sta­ré­ho Měs­ta pod Landš­tej­nem v okre­se Jin­dři­chův Hra­dec. Landš­tejn bol posta­ve­ný na pre­lo­me 12. a 13. sto­ro­čia nezná­mym sta­vi­te­ľom. Exis­tu­jú doha­dy, že ním mohol byť čes­ký kráľ Pře­mysl Ota­kar I. ale­bo rakús­ki voj­vo­do­via Leopold V. a Leopold VI. Názov hra­du Landš­tejn” odka­zu­je na sta­vi­te­ľa, kto­rý bol zeme­pá­nom, teda pánom zeme (hrad​-land​stejn​.cz). Prvá písom­ná zmien­ka o hra­de pochá­dza z roku 1231, kedy bol naj­väč­ším román­skym hra­dom v čes­kých kra­ji­nách (en​.wiki​pe​dia​.org). V roku 1282 je s hra­dom spo­je­ný Sezi­ma z Tře­bo­ně z rodu Vít­kov­cov, kto­ré­ho potom­ko­via si pod­ľa hra­du dali prí­do­mok páni z Landš­tej­na”. Naj­výz­nam­nej­ším z nich bol Vilém z Landš­tej­na, obrat­ný poli­tik a voj­vod­ca, kto­rý pre cisá­ra Kar­la IV. vyko­ná­val mno­hé dip­lo­ma­tic­ké misie. Po jeho smr­ti v roku 1356 hrad pre­šiel do rúk krá­ľov­skej komo­ry a násled­ne, v roku 1381, ho zís­kal Kon­rád Kra­jíř z Kraj­ku (hrad​-land​stejn​.cz). Kra­jí­řov­ci z Kraj­ku, pôvo­dom zo Šta­jer­ska, vlast­ni­li hrad tak­mer dve sto­ro­čia. Počas ich vlast­níc­tva pre­šiel hrad význam­ný­mi pre­stav­ba­mi, kto­ré z neho uro­bi­li výstav­nú rezi­den­ciu, pat­ria­cu medzi pop­red­né feudál­ne síd­la v Čechách v prvej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia (zaji​ma​va​mis​ta​.cz). V roku 1579 pre­da­la Anna Rou­pov­ská, rode­ná Kra­jí­řo­vá, hrad Štěpá­no­vi Eicin­ko­vi z Eicin­ku. Počas trid­sať­roč­nej voj­ny hrad stra­til svoj stra­te­gic­ký význam a postup­ne chát­ral. V roku 1771 do hra­du udrel blesk, spô­so­bil požiar a hrad bol opus­te­ný. Stal sa zrú­ca­ni­nou a až v 20. sto­ro­čí pre­šiel roz­siah­ly­mi opra­va­mi. Prvá náv­štev­níc­ka sezó­na bola zahá­je­ná v roku 1990 (hrad​-land​stejn​.cz).

Pôvod­né hrad­né jad­ro je tvo­re­né dvo­ma hra­no­lo­vý­mi veža­mi, palá­com medzi nimi a vyso­kou hrad­bou, kto­rá uzav­re­la are­ál do päť­bo­ké­ho pôdo­ry­su. V prie­be­hu 14. sto­ro­čia pre­šiel hrad gotic­kou pre­stav­bou, počas kto­rej bol vysta­va­ný obyt­ný don­jon a bol pre­su­nu­tý vstup do jad­ra na dneš­né mies­to. Ďal­šie rene­sanč­né úpra­vy nasle­do­va­li kon­com 15. a v prvej polo­vi­ci 16. sto­ro­čia (hra​dy​-zri​ce​ni​ny​.cz). Zau­jí­ma­vým prv­kom hra­du je kapl­n­ka svä­té­ho Jura­ja, kto­rej zasvä­te­nie je prvý­krát spo­me­nu­té v roku 1495. Kapl­n­ka mala vale­nú klen­bu a v západ­nej čas­ti tri­bú­nu, odkiaľ maji­teľ hra­du sle­do­val boho­služ­by. Zvyš­ky fre­siek dokla­da­jú výni­moč­nosť toh­to mies­ta a pozor­nosť veno­va­nú jeho výzdo­be (hrad​-land​stejn​.cz).

Dnes je hrad Landš­tejn obľú­be­ným turis­tic­kým cie­ľom. Náv­štev­ní­ci môžu voľ­ne pre­chá­dzať roman­tic­ký­mi ruina­mi, obdi­vo­vať ukáž­ky rané­ho hrad­né­ho sta­vi­teľ­stva a z vyso­kej obran­nej veže si vychut­ná­vať krá­sy zvl­ne­nej kra­ji­ny Čes­kej Kana­dy (oprav​do​va​-las​ka​.jiz​ni​ce​chy​.cz). Hrad je vo vlast­níc­tve Národ­né­ho pamiat­ko­vé­ho ústa­vu a je prí­stup­ný verej­nos­ti počas turis­tic­kej sezó­ny. Okrem pre­hliad­ky hra­du ponú­ka aj rôz­ne kul­túr­ne podu­ja­tia a výsta­vy, kto­ré pri­bli­žu­jú jeho boha­tú his­tó­riu a význam v deji­nách Čes­kej repub­li­ky (hrad​-land​stejn​.cz).

Hrad Landš­tejn pat­rí medzi naj­výz­nam­nej­šie stavebno-​historické pamiat­ky Čes­kej Kana­dy. Je jed­ným z mála hra­dov, kde sa vo veľ­kej mie­re zacho­va­lo mohut­né román­ske jad­ro, kto­ré nemá obdo­bu medzi oko­li­tý­mi čes­ký­mi hrad­mi. Jed­na sku­pi­na odbor­ní­kov tvr­dí, že hrad posta­vi­la rakús­ka ale­bo bavor­ská šľach­ta, zatiaľ čo dru­há verí, že jeho prvým sta­veb­ní­kom bol čes­ký kráľ. Kos­tol svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa v Pome­zí, kto­rý je pova­žo­va­ný za pod­hra­die Landš­tej­na, bol pôvod­ne román­skou stav­bou so sil­ný­mi väz­ba­mi na rakús­ke vzo­ry. Výsku­my odha­li­li, že osíd­le­nie v Pome­zí trva­lo do 16. až 17. sto­ro­čia, kým význam samot­né­ho hra­du pre­tr­vá­val ove­ľa dlh­šie (e‑stredovek.cz). Asi kilo­me­ter od Sta­ré­ho Měs­ta pod Landš­tej­nom je hra­nič­ný kameň, ozna­ču­jú­ci mies­to, kde sa stý­ka­li pôvod­né hra­ni­ce Čiech, Mora­vy a Rakús­ka. Hadí vrch bol vyhlá­se­ný za prí­rod­nú rezer­vá­ciu v roku 1988. Sú to býva­lé pas­tvi­ny s vre­so­vis­ka­mi (Infor­mač­ná tabuľa).


Landš­tejn Cast­le, loca­ted in the area kno­wn as Bohe­mian Cana­da, is one of the most sig­ni­fi­cant monu­ments of the ear­ly Midd­le Ages in the Czech Repub­lic. Its mas­si­ve ruins rise on top of a hill at an alti­tu­de of 656 meters, app­ro­xi­ma­te­ly three kilo­me­ters nort­hwest of Sta­ré Měs­to pod Landš­tej­nem in the Jin­dři­chův Hra­dec dis­trict. Landš­tejn was built at the turn of the 12th and 13th cen­tu­ries by an unkno­wn buil­der. The­re are spe­cu­la­ti­ons that it could have been the Czech King Pře­mysl Ota­kar I or the Aus­trian dukes Leopold V and Leopold VI. The name Landš­tejn” refers to the buil­der, who was a land­lord, or lord of the land” (hrad​-land​stejn​.cz). The first writ­ten men­ti­on of the cast­le dates back to 1231, when it was the lar­gest Roma­ne­sque cast­le in the Czech lands (en​.wiki​pe​dia​.org). In 1282, the cast­le was asso­cia­ted with Sezi­ma of Tře­boň from the Vít­kov­ci fami­ly, who­se des­cen­dants adop­ted the sur­na­me Lords of Landš­tejn” after the cast­le. The most pro­mi­nent of them was Vilém of Landš­tejn, a skil­led poli­ti­cian and mili­ta­ry lea­der who under­to­ok many dip­lo­ma­tic mis­si­ons for Empe­ror Char­les IV. After his death in 1356, the cast­le pas­sed to the roy­al cham­ber and later, in 1381, was acqu­ired by Kon­rád Kra­jíř of Kraj­ku (hrad​-land​stejn​.cz). The Kra­jíř fami­ly, ori­gi­nal­ly from Sty­ria, owned the cast­le for near­ly two cen­tu­ries. During the­ir owners­hip, the cast­le under­went sig­ni­fi­cant recons­truc­ti­ons, trans­for­ming it into a grand resi­den­ce that ran­ked among the lea­ding feudal esta­tes in Bohe­mia in the first half of the 16th cen­tu­ry (zaji​ma​va​mis​ta​.cz). In 1579, Anna Rou­pov­ská, née Kra­jí­řo­vá, sold the cast­le to Štěpán Eicink of Eicink. During the Thir­ty Years’ War, the cast­le lost its stra­te­gic impor­tan­ce and gra­du­al­ly fell into dis­re­pair. In 1771, a light­ning stri­ke cau­sed a fire, lea­ving the cast­le aban­do­ned. It beca­me a ruin until exten­si­ve repairs began in the 20th cen­tu­ry, with the first visi­tor sea­son ope­ning in 1990 (hrad​-land​stejn​.cz).

The ori­gi­nal cast­le core con­sists of two pri­sma­tic towers, a pala­ce bet­we­en them, and a high wall that enc­lo­sed the area into a pen­ta­go­nal lay­out. During the 14th cen­tu­ry, the cast­le under­went Got­hic recons­truc­ti­on, during which a resi­den­tial don­jon was built, and the entran­ce to the core was moved to its cur­rent loca­ti­on. Furt­her Renais­san­ce modi­fi­ca­ti­ons fol­lo­wed in the late 15th and ear­ly 16th cen­tu­ries (hra​dy​-zri​ce​ni​ny​.cz). An inte­res­ting fea­tu­re of the cast­le is the Cha­pel of St. Geor­ge, first men­ti­oned in 1495. The cha­pel had a bar­rel vault and a gal­le­ry in the wes­tern part from which the cast­le owner could obser­ve ser­vi­ces. Rem­nants of fres­co­es attest to the uni­qu­e­ness of this pla­ce and the atten­ti­on given to its deco­ra­ti­on (hrad​-land​stejn​.cz).

Today, Landš­tejn Cast­le is a popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­on. Visi­tors can fre­e­ly explo­re the roman­tic ruins, admi­re exam­ples of ear­ly cast­le archi­tec­tu­re, and enjoy the rol­ling lands­ca­pes of Bohe­mian Cana­da from the high defen­si­ve tower (oprav​do​va​-las​ka​.jiz​ni​ce​chy​.cz). The cast­le is owned by the Nati­onal Heri­ta­ge Ins­ti­tu­te and is open to the pub­lic during the tou­rist sea­son. In addi­ti­on to cast­le tours, it hosts vari­ous cul­tu­ral events and exhi­bi­ti­ons that high­light its rich his­to­ry and sig­ni­fi­can­ce in Czech his­to­ry (hrad​-land​stejn​.cz).

Landš­tejn Cast­le is among the most impor­tant archi­tec­tu­ral and his­to­ri­cal land­marks of Bohe­mian Cana­da. It is one of the few cast­les whe­re a sig­ni­fi­cant Roma­ne­sque core has been pre­ser­ved, unpa­ral­le­led among neigh­bo­ring Czech cast­les. One group of experts belie­ves that the cast­le was built by Aus­trian or Bava­rian nobi­li­ty, whi­le anot­her argu­es that its first buil­der was a Czech king. The Church of St. John the Bap­tist in Pome­zí, con­si­de­red the sett­le­ment below Landš­tejn, was ori­gi­nal­ly a Roma­ne­sque struc­tu­re with strong ties to Aus­trian designs. Rese­arch reve­a­led that sett­le­ment in Pome­zí las­ted until the 16th or 17th cen­tu­ry, whi­le the sig­ni­fi­can­ce of the cast­le itself endu­red much lon­ger (e‑stredovek.cz). About a kilo­me­ter from Sta­ré Měs­to pod Landš­tej­nem is a boun­da­ry sto­ne mar­king the pla­ce whe­re the ori­gi­nal bor­ders of Bohe­mia, Mora­via, and Aus­tria met. Hadí vrch was dec­la­red a natu­re reser­ve in 1988. The­se are for­mer pas­tu­res with heat­hlands (Infor­ma­ti­on board).


Die Burg Landš­tejn, gele­gen in der Regi­on bekannt als Böh­mis­ches Kana­da, gehört zu den bede­utend­sten Denk­mä­lern des frühen Mit­te­lal­ters in der Tsche­chis­chen Repub­lik. Ihre mäch­ti­gen Ruinen erhe­ben sich auf einem Hügel in einer Höhe von 656 Metern, etwa drei Kilo­me­ter nor­dwest­lich von Sta­ré Měs­to pod Landš­tej­nem im Bez­irk Jin­dři­chův Hra­dec. Landš­tejn wur­de um die Wen­de vom 12. zum 13. Jahr­hun­dert von einem unbe­kann­ten Erbau­er errich­tet. Es wird spe­ku­liert, dass dies der böh­mis­che König Pře­mysl Ota­kar I. oder die öster­re­i­chis­chen Her­zöge Leopold V. und Leopold VI. gewe­sen sein könn­ten. Der Name Landš­tejn” ver­we­ist auf den Erbau­er, der ein Grund­herr, also ein Herr des Lan­des”, war (hrad​-land​stejn​.cz). Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung der Burg stammt aus dem Jahr 1231, als sie die größte roma­nis­che Burg in den böh­mis­chen Län­dern war (en​.wiki​pe​dia​.org). Im Jahr 1282 wur­de die Burg mit Sezi­ma von Tře­boň aus der Fami­lie der Vít­kov­ci in Ver­bin­dung geb­racht, deren Nach­kom­men den Namens­zu­satz Her­ren von Landš­tejn” annah­men. Der bede­utend­ste unter ihnen war Vilém von Landš­tejn, ein ges­chic­kter Poli­ti­ker und Mili­tär­füh­rer, der vie­le dip­lo­ma­tis­che Mis­si­onen für Kai­ser Karl IV. durch­fü­hr­te. Nach sei­nem Tod im Jahr 1356 ging die Burg in den Besitz der könig­li­chen Kam­mer über und wur­de spä­ter, im Jahr 1381, von Kon­rád Kra­jíř von Kraj­ku erwor­ben (hrad​-land​stejn​.cz). Die Fami­lie Kra­jíř, urs­prün­glich aus der Ste­ier­mark, besaß die Burg fast zwei Jahr­hun­der­te lang. Wäh­rend ihrer Herrs­chaft wur­de die Burg umfas­send umge­baut und zu einer präch­ti­gen Resi­denz, die zu den füh­ren­den feuda­len Anwe­sen in Böh­men in der ers­ten Hälf­te des 16. Jahr­hun­derts zähl­te (zaji​ma​va​mis​ta​.cz). Im Jahr 1579 ver­kauf­te Anna Rou­pov­ská, gebo­re­ne Kra­jí­řo­vá, die Burg an Štěpán Eicink von Eicink. Wäh­rend des Dre­i­ßig­jäh­ri­gen Krie­ges ver­lor die Burg ihre stra­te­gis­che Bede­utung und ver­fiel all­mäh­lich. Im Jahr 1771 sch­lug ein Blitz ein, verur­sach­te einen Brand, und die Burg wur­de ver­las­sen. Sie ver­fiel zur Ruine, bis im 20. Jahr­hun­dert umfan­gre­i­che Res­tau­rie­rung­sar­be­i­ten began­nen. Die ers­te Besu­cher­sai­son wur­de 1990 eröff­net (hrad​-land​stejn​.cz).

Der urs­prün­gli­che Burg­kern bes­teht aus zwei pri­sma­tis­chen Tür­men, einem Palast dazwis­chen und einer hohen Mau­er, die das Are­al in eine fün­fec­ki­ge Anord­nung ein­sch­loss. Im 14. Jahr­hun­dert wur­de die Burg gotisch umge­baut, wobei ein Wohn-​Donjon errich­tet und der Ein­gang zum Kern an die heuti­ge Stel­le ver­legt wur­de. Wei­te­re Renaissance-​Modifikationen folg­ten im spä­ten 15. und frühen 16. Jahr­hun­dert (hra​dy​-zri​ce​ni​ny​.cz). Ein inte­res­san­tes Merk­mal der Burg ist die Kapel­le des hei­li­gen Georg, die ers­tmals 1495 erwähnt wur­de. Die Kapel­le hat­te ein Ton­nen­ge­wöl­be und eine Gale­rie im west­li­chen Teil, von der aus der Burg­herr die Got­tes­diens­te beobach­ten konn­te. Fres­ken­res­te zeugen von der Ein­zi­gar­tig­ke­it die­ses Ortes und der Auf­merk­sam­ke­it, die sei­ner Ges­tal­tung gewid­met wur­de (hrad​-land​stejn​.cz).

Heute ist die Burg Landš­tejn ein belieb­tes Tou­ris­ten­ziel. Besu­cher kön­nen frei durch die roman­tis­chen Ruinen stre­i­fen, Beis­pie­le früher Bur­gar­chi­tek­tur bewun­dern und von der hohen Ver­te­i­di­gung­sturm aus die Hügel­lands­chaf­ten des Böh­mis­chen Kana­da genie­ßen (oprav​do​va​-las​ka​.jiz​ni​ce​chy​.cz). Die Burg befin­det sich im Besitz des Nati­ona­len Denk­mals­chut­zins­ti­tuts und ist wäh­rend der Tou­ris­mus­sai­son für die Öffen­tlich­ke­it zugän­glich. Neben Burg­füh­run­gen wer­den auch vers­chie­de­ne kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen und Auss­tel­lun­gen ange­bo­ten, die die rei­che Ges­chich­te und Bede­utung der Burg in der tsche­chis­chen Ges­chich­te her­vor­he­ben (hrad​-land​stejn​.cz).

Die Burg Landš­tejn gehört zu den bede­utend­sten bau­his­to­ris­chen Denk­mä­lern des Böh­mis­chen Kana­da. Sie ist eine der weni­gen Bur­gen, in denen ein bede­uten­der roma­nis­cher Kern erhal­ten geb­lie­ben ist, der sei­nesg­le­i­chen unter den benach­bar­ten tsche­chis­chen Bur­gen sucht. Eine Grup­pe von Exper­ten glaubt, dass die Burg von öster­re­i­chis­chem oder bay­eris­chem Adel erbaut wur­de, wäh­rend eine ande­re argu­men­tiert, dass ihr ers­ter Erbau­er ein böh­mis­cher König war. Die Kir­che des hei­li­gen Johan­nes des Täu­fers in Pome­zí, die als die Sied­lung unter­halb von Landš­tejn gilt, war urs­prün­glich ein roma­nis­cher Bau mit star­ken Ver­bin­dun­gen zu öster­re­i­chis­chen Designs. Fors­chun­gen haben erge­ben, dass die Besied­lung in Pome­zí bis ins 16. oder 17. Jahr­hun­dert andau­er­te, wäh­rend die Bede­utung der Burg selbst viel län­ger bes­tand (e‑stredovek.cz). Etwa einen Kilo­me­ter von Sta­ré Měs­to pod Landš­tej­nem ent­fernt befin­det sich ein Grenzs­te­in, der den Ort mar­kiert, an dem die urs­prün­gli­chen Gren­zen Böh­mens, Mäh­rens und Öster­re­ichs aufe­i­nan­der­tra­fen. Der Hadí vrch wur­de 1988 zum Naturs­chutz­ge­biet erk­lärt. Es han­delt sich um ehe­ma­li­ge Wei­den mit Hei­def­lä­chen (Infor­ma­ti­onss­child).

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Chovne, Prax

Chovňa Zdeňka Dočekala

Hits: 4643

Na ces­te z Tře­boňs­kej bur­zy sme sa zasta­vi­li u Zdeň­ka Doče­ka­la, veľ­mi zná­me­ho akva­ris­tu, kto­rý bol tiež v Tře­bo­ni. Boli sme šty­ria z Bra­ti­sla­vy plus jed­no auto domá­cich”. Zde­něk býva v hor­skej dedin­ke na Mora­ve, veľ­mi sym­pa­tic­kej. Bol začia­tok zimy, ale u nich bola už vte­dy kopa sne­hu. Atmo­sfé­ra bola výbor­ná, bavi­li sme sa o kade­čom, Zde­něk spo­mí­nal na svo­je zážit­ky. Pri­pra­vil sa na nás, čaka­la nás oblo­že­ná misa, pek­ne nau­kla­da­ná – mňa to výraz­ne prek­va­pi­lo. Vide­li sme aj jeho ryby a mali sme čo obdi­vo­vať. Ska­lá­re, kalis­tus­ky a celý rad iných. Boli nád­her­né. Zau­jí­ma­vé bolo, že napriek tomu, že sme boli v chov­ni, tak v nádr­žiach boli v kve­ti­ná­čoch” bež­ne rast­li­ny. Ťaž­ko sme odchá­dza­li od Zdeň­ka, aj ryby sme si pobra­li neja­ké, ale pod­stat­né bolo, že sme sa cíti­li výborne.


On the way back from the Tře­boň mar­ket, we stop­ped at Zde­něk Doče­ka­l’s pla­ce, a well-​known aqu­arist who was also in Tře­boň. The­re were four of us from Bra­ti­sla­va plus one car from the locals.” Zde­něk lives in a moun­tain vil­la­ge in Mora­via, very char­ming. It was the begin­ning of win­ter, and they alre­a­dy had a lot of snow. The atmo­sp­he­re was excel­lent; we tal­ked about vari­ous things, and Zde­něk remi­nis­ced about his expe­rien­ces. He pre­pa­red for us; a well-​laid-​out plat­ter was wai­ting for us – it sur­pri­sed me sig­ni­fi­can­tly. We also saw his fish, and we had a lot to admi­re. Angel­fish, cal­licht­hy­ids, and a who­le ran­ge of others. They were beau­ti­ful. Inte­res­tin­gly, des­pi­te being in a bre­e­ding faci­li­ty, the­re were regu­lar­ly plan­ted plants in flo­wer­pots” in the tanks. It was hard to lea­ve Zde­něk; we took some fish with us, but the essen­tial thing was that we felt great.


Na ces­tě z Tře­boňs­ké bur­zy jsme se zasta­vi­li u Zdeň­ka Doče­ka­la, vel­mi zná­mé­ho akva­ris­ty, kte­rý byl také v Tře­bo­ni. Byli jsme čty­ři z Bra­ti­sla­vy plus jed­no auto domá­cích”. Zde­něk byd­lí v hor­ské ves­nič­ce na Mora­vě, vel­mi sym­pa­tic­ké. Byl začá­tek zimy, ale u nich byla už v té době spous­ta sněhu. Atmo­sfé­ra byla skvělá, bavi­li jsme se o všem mož­ném, Zde­něk vzpo­mí­nal na své zážit­ky. Přip­ra­vil pro nás oblo­že­nou mísu, pěk­ně nalo­že­nou – mě to vel­mi přek­va­pi­lo. Viděli jsme i jeho ryby a měli jsme co obdi­vo­vat. Ska­lá­ry, kalu­žan­ky a celou řadu dal­ších. Byly nád­her­né. Zají­ma­vé bylo, že navzdo­ry tomu, že jsme byli v chov­né sta­ni­ci, tak v nádr­žích byly v kve­ti­ná­čích” běž­ně rost­li­ny. Těž­ko jsme odchá­ze­li od Zdeň­ka, i ryby jsme si odnes­li něja­ké, ale pod­stat­né bylo, že jsme se cíti­li skvěle.


Use Facebook to Comment on this Post

Iné, Rodina

Zdroje genealogických a historických poznatkov

Hits: 9690

Zdro­je, z kto­rých môže­te čer­pať infor­má­cie sú rôz­ne. Nie je prá­ve naj­ľah­šie sa o nich dozve­dieť, pre­to nie­kto­ré z nich uve­diem. Ja by som kaž­dé­mu, koho aspoň tro­chu zau­jí­ma jeho pôvod, prí­pad­ne rodi­na, odpo­rú­čal v prvom rade sa opý­tať svo­jich vlast­ných rodi­čov, sta­rých rodi­čov, strý­kov atď na svo­ju rodi­nu. Tam by mali všet­ci začať, aj tí, kto­rí si mys­lia, že od nich vedia dosť. Ak toto absol­vu­je­te, bude­te mať kos­tru, na kto­rej sa dá sta­vať. Nie vždy sú tie­to infor­má­cie na 100 % prav­di­vé, ale je to výbor­ná pomôc­ka. Okrem toho, člo­vek sa dozvie pop­ri tom kopec vecí, kto­ré v papie­roch nemô­že nájsť. Nasle­du­je tá ťaž­šia strán­ka. Mat­ri­ky a archí­vy a iné inšti­tú­cie. Netre­ba však zabú­dať na časo­pi­sy, kni­hy, múzeá, fary atď. Samoz­rej­me, že aj Inter­net môže pomôcť pri hľa­da­ní, týka sa to naj­mä zahra­ni­čia. Kto­vie, dneš­ný infor­mač­ný svet sa roz­ví­ja chva­la­bo­hu aj tým­to sme­rom, mož­no sa doč­ká­me aj kva­lit­ných infor­má­cií toh­to dru­hu na Internete.

Štát­ne archí­vy sú čas­to hlav­ným úlo­žis­kom his­to­ric­kých doku­men­tov a mat­rič­ných úda­jov. Vo väč­ších mes­tách ale­bo regi­onál­nych cen­trách môže­te nájsť štát­ne archí­vy so zázna­ma­mi o naro­de­ní, sobá­šoch, úmr­tiach, sčí­ta­nia iných doku­men­toch. Far­ské úra­dy dis­po­nu­jú mat­rič­ný­mi zázna­ma­mi o naro­de­ní, sobá­šoch a úmr­tiach. Náv­šte­va cin­to­rí­nov, naj­mä rodin­ných hro­bov, môže poskyt­núť infor­má­cie o dátu­moch naro­de­nia a úmr­tia, ako aj o rodin­ných vzťa­hoch. Gene­a­lo­gic­ké data­bá­zy vedia pomôcť, napr. Ances​try​.com, MyHe­ri­ta­geFami­ly­Se­arch môžu poskyt­núť prí­stup k širo­kej šká­le his­to­ric­kých zázna­mov a doku­men­tov. Miest­ne kniž­ni­ce čas­to ucho­vá­va­jú his­tó­riu regi­ó­nu v podo­be kníh, časo­pi­sov a máp. Môžu obsa­ho­vať infor­má­cie o osíd­le­ní, uda­los­tiach a význam­ných osob­nos­tiach. Archí­vy miest­nych novín môžu poskyt­núť pohľad do kaž­do­den­né­ho živo­ta, uda­los­tí a ozná­me­ní o naro­de­ní, sobá­šoch a úmr­tiach. Tes­ty DNA môžu poskyt­núť gene­tic­ké infor­má­cie o vašom rodok­me­ni a spo­je­niach s iný­mi ľuď­mi, kto­rí sa roz­hod­li zdie­ľať svo­je gene­tic­ké úda­je. Špe­cia­li­zo­va­né kni­hy a pub­li­ká­cie o his­tó­rii kon­krét­nych oblas­tí môžu ponúk­nuť kon­text a detai­ly o živo­te a uda­los­tiach v danej loka­li­te. Nie­kto­ré obce a mes­tá ucho­vá­va­jú vlast­né archí­vy, kto­ré môžu obsa­ho­vať zázna­my o miest­nych uda­los­tiach, roz­hod­nu­tiach a oby­va­te­ľoch. Pri skú­ma­ní gene­a­ló­gie je dôle­ži­té byť trpez­li­vý a sys­te­ma­tic­ký. Kom­bi­ná­cia tých­to zdro­jov môže viesť k obja­ve­niu infor­má­cií o vašich pred­koch, kto­ré hľadáte.


Sour­ces from which you can gat­her infor­ma­ti­on are diver­se. It’s not alwa­ys easy to learn about them, so I will men­ti­on some of them. I would recom­mend eve­ry­o­ne who is even a bit inte­res­ted in the­ir ori­gin or fami­ly to start by asking the­ir own parents, grand­pa­rents, unc­les, etc., about the­ir fami­ly. Eve­ry­o­ne should begin the­re, even tho­se who think they alre­a­dy know enough. If you go through this, you will have a fra­me­work to build on. The­se pie­ces of infor­ma­ti­on are not alwa­ys 100% accu­ra­te, but they are an excel­lent star­ting point. In addi­ti­on, you will learn a lot of things that you can­not find on paper. The har­der part fol­lo­ws: regis­ters, archi­ves, and other ins­ti­tu­ti­ons. Howe­ver, one should not for­get about maga­zi­nes, books, muse­ums, paris­hes, etc. Of cour­se, the Inter­net can also help in sear­ching, espe­cial­ly for infor­ma­ti­on abro­ad. Who kno­ws, toda­y­’s infor­ma­ti­on world is for­tu­na­te­ly deve­lo­ping in this direc­ti­on as well, and we might even get quali­ty infor­ma­ti­on of this kind on the Internet.

Sta­te archi­ves are often the main repo­si­to­ries of his­to­ri­cal docu­ments and vital records. In lar­ger cities or regi­onal cen­ters, you can find sta­te archi­ves with records of births, mar­ria­ges, deaths, cen­su­ses, and other docu­ments. Parish offi­ces hold vital records of births, mar­ria­ges, and deaths. Visi­ting ceme­te­ries, espe­cial­ly fami­ly gra­ves, can pro­vi­de infor­ma­ti­on about birth and death dates as well as fami­ly rela­ti­ons­hips. Gene­a­lo­gi­cal data­ba­ses can be help­ful; for exam­ple, Ances​try​.com, MyHe­ri­ta­ge, and Fami­ly­Se­arch can pro­vi­de access to a wide ran­ge of his­to­ri­cal records and docu­ments. Local lib­ra­ries often pre­ser­ve the his­to­ry of the regi­on in the form of books, maga­zi­nes, and maps, con­tai­ning infor­ma­ti­on about sett­le­ment, events, and notab­le per­so­na­li­ties. Archi­ves of local news­pa­pers can offer insights into eve­ry­day life, events, and announ­ce­ments of births, mar­ria­ges, and deaths. DNA tests can pro­vi­de gene­tic infor­ma­ti­on about your fami­ly tree and con­nec­ti­ons with others who have cho­sen to sha­re the­ir gene­tic data. Spe­cia­li­zed books and pub­li­ca­ti­ons on the his­to­ry of spe­ci­fic are­as can offer con­text and details about life and events in a given loca­li­ty. Some towns and cities main­tain the­ir own archi­ves, which may con­tain records of local events, deci­si­ons, and resi­dents. When rese­ar­ching gene­a­lo­gy, it is impor­tant to be patient and sys­te­ma­tic. The com­bi­na­ti­on of the­se sour­ces can lead to the dis­co­ve­ry of infor­ma­ti­on about your ances­tors that you are seeking.

A guide for gene­a­lo­gi­cal rese­ar­chers from the Czech Repub­lic, occa­si­onal­ly Slo­va­kia, Poland, Hun­ga­ry, Germany.


Oblastné, okresné a špeciálne archívy SR (neúplne) /​Regional, district, and special archives in Slovakia (incomplete)

  • Ban­ská Bys­tri­ca, Námes­tie SNP 1, 974 01
  • Ban­ská Bys­tri­ca, Slád­ko­vi­čo­va 1, 974 05
  • Bar­de­jov, Dlhý rad 16, 085 77
  • Boj­ni­ce, Tehelná.1, 972 01
  • Bra­ti­sla­va, Križ­ko­va 7, 811 04
  • Brzo­tín, Kaš­tieľ’ 049 51
  • Byt­ča, Kaš­tieľ 014 35
  • Čad­ca, Palá­ri­ko­va 1158, 022 01
  • Dob­rá Niva, Ostrá Lúka – Kaš­tieľ, 962 61
  • Dol­ný Kubín, Matuš­ko­va 16548, 026 01
  • Humen­né, Štú­ro­va uli­ce 1, 066 80
  • Komár­no, Čer­ve­nej armá­dy 15, 945 36
  • Koši­ce, Bačí­ko­va 1, 041 56
  • Koši­ce, Kováčs­ka 201, 040 01, Archív Mes­ta Košíc
  • Koši­ce, Kováčs­ka 20/​II, 042 11
  • Krem­ni­ca, Námes­tie 1 mája 47, 976 01
  • Levi­ce, Vojen­ská 1
  • Levo­ča, Mie­ro­vé námes­tie 7, 054 01
  • Lip­tov­ský Miku­láš, Škol­ská 4, 031 01
  • Luče­nec, Kubí­ny­i­ho námes­tie 984 01
  • Micha­lov­ce, S. Tuče­ka 4, 071 01
  • Mar­tin, Vajan­ské­ho náb­re­žie 1, 036 58
  • Mod­ra, Dol­ná 140, 900 01
  • Nit­ra – Iván­ka, Novo­zá­moc­ká 388, 949 08
  • Nit­ra, Pod Kat­ru­šou 1 949 05
  • Nové Zám­ky, Tyr­šo­va 1, 940 65
  • Pop­rad, Pop­rad­ské náb­re­žie 16, 058 44
  • Považ­ská Bys­tri­ca, Slo­ven­ských par­ti­zá­nov 113555, 017 01
  • Pre­šov, Hlav­ná 137, 080 01
  • Pre­šov, Slo­ven­ská 40, 080 01
  • Rimav­ská Sobo­ta, Hlav­né námes­tie 2, 979 80
  • Ska­li­ca, Krá­ľov­ská 16, 909 01
  • Spiš­ská Nová Ves, Let­ná 67, 052 80
  • Sta­rá Ľubov­ňa, Gott­wal­do­vo námes­tie 5, 064 80
  • Svid­ník, Par­ti­zán­ska 62512, 089 01
  • Šaľa, Soviet­skej armá­dy 1, 927 00
  • Topoľ­ča­ny, Pod Kal­vá­ri­ou 2140, 955 01
  • Tre­bi­šov, Šte­fá­ni­ko­va 201, 075 01
  • Tren­čín, Kožuš­níc­ka 1, 911 00
  • Trna­va, Šte­fá­ni­ko­va 46, 917 38
  • Veľ­ký Krtíš, Za par­kom 851, 990 01
  • Vra­nov nad Top­ľou, Soviet­skej armá­dy 114, 093 00
  • Žili­na, Buda­tín – Zámok 010 03

Oblastné, okresné a špeciálne archívy ČR (neúplne) /​Regional, district, and special archives in the Czech Republic (incomplete)

  • Bene­šov, Masa­ry­ko­vo náměs­tí 1, 256 01
  • Beroun, Tří­da poli­tic­kých věz­ňů 21, 266 49
  • Blan­sko, Sei­fer­to­va 7, 678 01
  • Blo­vi­ce, Náměs­tí 137, 336 01
  • Bos­ko­vi­ce, Pod Kláš­te­rem 6, 680 01
  • Brno, Domi­ni­kán­ske náměs­tí 1, 601 67, Archiv mes­ta Brna
  • Brno, Zero­ti­no­vo náměs­tí 35, 662 02, mzabrno@​mvcr.​cz, Morav­ský zem­ský archiv v Brne
  • Brun­tál, Zahrad­ní uli­ce, 792 11
  • Čes­ká Lípa, Náměs­tí Osvo­bo­ze­ní 297, 470 01
  • Čes­ké Budějo­vi­ce, Pře­mys­la Ota­ka­ra II. 1, 370 92
  • Čes­ký Krum­lov, Zámek 381 11
  • Děčín, Žiž­ko­va uli­ce 4, 405 02
  • Frýdek-​Místek, Bez­ru­čo­va uli­ce, 738 20
  • Hodo­nin, Kou­pel­ní uli­ce 10, 695 01
  • Hole­šov, Náměs­tí Edvar­da Bene­še 24, 769 01
  • Hor­šov­ský Týn, Náměs­tí Repub­li­ky 10, 346 11
  • Cheb, Fran­tiš­kán­ské náměs­tí 14, 350 11
  • Jab­lo­nec nad Nisou, Jeh­lár­ska 2, 466 01
  • Jihla­va , Hlu­bo­ká uli­ce 1, 586 01
  • Jin­dři­cho­vi­ce 1, Zámek 357 05
  • Jin­dři­chův Hra­dec, Vác­lav­ská 37/​III, 377 11
  • Kadaň, Bože­ny Něm­co­vé 68, 432 01
  • Kar­lo­vy Vary, Náměs­tí 17 lis­to­pa­du 2, 360 05
  • Kar­vi­ná, Fryš­tat­ská uli­ce 40, 733 21
  • Klad­no, plk. Stří­br­né­ho 1443, 272 01
  • Kla­to­vy, Plzeňs­ká 178/​III, 339 13
  • Kolín, Zahrad­ní 278, 280 00
  • Kro­měříž, Zámek 767 01
  • Kun­štát, Zámek 679 72
  • Kut­ná Hora, Poděb­ra­do­va 288, 284 80
  • Libe­rec, Mos­kev­ská uli­ce 23, 460 01
  • Lito­vel, Náměs­tí Svo­bo­dy 11, 784 01
  • Lou­ny, Míro­vé náměs­tí 57, 440 01
  • Lovo­si­ce, Tere­zin­ska 90959, 410 02, sokalitomerice@​soalitomerice.​cz
  • Lysá nad Labem, Zámek 289 22
  • Měl­ník, Kromb­hol­co­va 246, 276 41
  • Miku­lov, Náměs­tí 7, 692 24
  • Miro­vi­ce 37, 398 06
  • Mla­dá Bole­slav, Sta­ro­mest­ské náměs­tí 70/​I, 293 59
  • Most, Leoše Janáč­ka 13102, 434 01
  • Neh­viz­dy, Praž­ská uli­ce 12, 250 81
  • Nový Jičín, Slo­van­ská uli­ce 3, 741 01
  • Olo­mouc, Križ­kov­ské­ho uli­ce 2, 771 11
  • Olo­mouc, Wur­mo­va 11, 771 11
  • Opa­va, Lidic­ká uli­ce 2a, 746 84
  • Opa­va, Sněmov­ní 1, 746 22, Zem­ský archiv
  • Opa­va, Tří­da Vítez­né­ho Úno­ra 39, 746 22
  • Ostra­va 2 – Pří­voz, Spá­lo­va uli­ce 23, 702 19, Archiv mes­ta Ostravy
  • Pel­hři­mov, Praž­ská 127, 393 01
  • Pet­ro­vi­ce 1, Zámek 270 35
  • Pla­sy, Kon­vent, 331 11 Stát­ní okres­ní archiv Rokycany
  • Plzeň, Sed­láč­ko­va 44, 306 12
  • Pra­ha 1, Bada­tel­na 4, 110 00, Archiv Aka­de­mie věd ČR
  • Pra­ha 1, Kle­men­tí­num 190, 118 01, Archiv Narod­ní knihovny
  • Pra­ha 1, Leten­ská 15, 118 00, Ústřed­ní archiv geode­sie a kartografie
  • Pra­ha 1, Ovoc­ny trho­vé 5, 116 36, Archiv Uni­ver­zi­ty Karlovy
  • Pra­ha 1 – Hrad­ča­ny, Poho­re­lec 8 118 00, Archiv Narod­ní­ho muzea v Praze
  • Pra­ha 2, Hor­ská 7, 128 00
  • Pra­ha 5 – Zbra­slav, Zámek 255 01, Archiv Narod­ní galerie
  • Pra­ha 8 – Kar­lín, Soko­lov­ska 136, 186 00, Vojen­ský his­to­ric­ký archiv
  • Pra­ha, Pod­skal­ská uli­ce 19, 128 20
  • Pra­cha­ti­ce, Vel­ká náměs­tí 43, 383 11
  • Pros­tějov, Pern­štýn­ske náměs­tí 8, 796 40
  • Pře­rov, Hor­ní náměs­tí 7, 750 00
  • Příb­ram, Dlou­há uli­ce 81, 261 01
  • Rajh­rad, Klas­ter 664 61
  • Rýma­řov, Zámek 793 42
  • Slav­kov u Brna, Zámek 684 01
  • Stra­ko­ni­ce, Zámek Stře­la, 386 11
  • Štern­berk, Tří­da Čes­ko­slo­ven­skej armá­dy 14, 785 01
  • Šum­perk, Bra­tři Čap­ků 35, 787 89
  • Tachov, Plan­ska 2030, 347 01
  • Tábor, Praž­ská uli­ce 155, 390 01
  • Tep­li­ce, Škol­ní uli­ce 8, 415 01
  • Tře­bíč, Zámek 1, 674 01
  • Tře­boň, Zámek, 379 11
  • Uher­ské Hra­diš­te, Fran­tiš­kán­ska 124, 696 66
  • Ústí nad Labem, Hrn­čí­řs­ka uli­ce 265, 400 23
  • Vse­tín, 4 květ­na, 755 01
  • Zlin 11, Zámek Kle­čův­ka, 763 11
  • Znoj­mo 2, Divi­šo­vo náměs­tí 5, 669 02
  • Žďár nad Sáza­vou 1, Zámek 591 01

Odporúčaná literatúra (citácie nie sú úplné, pretože ide často len o informáciu o existencii, o takpovediac stopu): /​Recommended literature (citations are not complete as it often only provides information about the existence, a kind of trace):

Slo­ven­sko

  • Sar­má­y­o­vá Kales­ná Jana, 1991, Cir­kev­né mat­ri­ky na Slo­ven­sku zo 1619. sto­ro­čia, Odbor archív­nic­tva Minis­ter­stva vnút­ra SR, Bra­ti­sla­va, 541 pp.
  • Archí­vy les­níc­kych komôr z rokov 17501870 – Pôdo­hos­po­dár­sky archív v Ban­skej Bystrici
  • Evi­denč­né kni­hy pozem­kov erár­nych robot­ní­kov – osad­ní­kov z rokov 18831919 – Štát­ny archív v Ban­skej Bystrici
  • Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, 797 pp.
  • Var­tí­ko­vá Mar­ta, Viliam Plev­za, Jozef Vla­dár, Kata­rí­na Žiš­ko­vá – Moro­ňo­vá (eds.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 5, Encyk­lo­pé­dia odbo­ja a SNP, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, 653 pp.
  • Alber­ty Július, 1981 For­mo­va­nie robot­níc­kej trie­dy v obvo­de Brez­na, Osve­ta (vyni­ka­jú­ci zdroj infor­má­cií, aj keď názov o tom vôbec nevypovedá)
  • Kvie­tok L., 1943, Zeme­pis Horehronia
  • Bin­der R., 1962, Osad­ní­ci na Horehroní
  • Strán­sky A., 1969, Dre­vo­ru­ba­či na Čier­nom Hro­ne na roz­hra­ní 18. a 19. storočia
  • Hreb­lay A., 1928, Brez­no a jeho okolie
  • Hreb­lay A., 1954, Brez­no a okolie
  • Kvie­tok L., 1943, Zeme­pis Horehronia
  • Kvie­tok L., 1948, Život v lesoch na Horehroní
  • Zechen­ter Las­ko­mer­ský G. K., 1956, Päť­de­siat rokov slo­ven­ské­ho života
  • Rapoš, Deji­ny cir­kvi evan­je­lic­kej v Brezne
  • Var­sík Bra­ni­slav, 1984, Z osíd­le­nia západ­né­ho a stred­né­ho Slo­ven­ska v stre­do­ve­ku, Veda, Bra­ti­sla­va, 256 pp.
  • Var­sík Bra­ni­slav, 1972, Zo slo­ven­ské­ho stre­do­ve­ku. Výber his­to­ric­kých štú­dií a člán­kov z rokov 19461968, 548 pp.
  • Sop­ko Július, 1995, Kro­ni­ky stre­do­ve­ké­ho Slo­ven­ska, RAK, Budmerice
  • Mar­si­na Richard a kol.„ 1986, Deji­ny Slo­ven­ska I (do roku 1526), Veda, Bratislava
  • Mihá­ly­fa­lu­si For­gon Mihá­ly: Gomor Kis­hont vár­me­gye nemes csa­lá­dai (Šlach­tic­ké rody Gemersko-​Malohontskej župy) MÉRY RATIO, Šamo­rín. Mono­gra­fia zachy­tá­va šlach­tic­ké rody býva­lej gemersko-​malohontskej župy. Jed­not­li­vé rody sú rade­né pod­ľa abe­ced­né­ho pora­dia, tak­mer pri kaž­dom hes­le je uve­de­ný erb, gene­a­lo­gic­ká tabuľ­ka a struč­né deji­ny rodu.

Čes­ko

  • Mašek Petr.„ 1999, Mod­rá krev. Minu­lost a pří­tom­nost 445 šlech­tic­kých rodů v čes­kých zemích, Mla­dá Fron­ta, Praha
  • Pil­ná­ček J, 1972, Sta­ro­mo­rav­štví rodo­vé, Stát­ní archiv, Brno
  • Pou­zar Vla­di­mír, 1999, Alma­nach čes­kých šlech­tic­kých rodů, Mar­tin, Praha
  • Mates Vla­di­mír, 2000, Jmé­na tajem­ství zba­ve­ná. Malá domá­ci encyk­lo­pe­die 250 nej­čas­tej­ších příj­me­ní, Epo­cha, Praha

Use Facebook to Comment on this Post