Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Rakúske, Rakúsko, Typ krajiny, Zahraničie

Viedeň – mesto valčíkov

skala
Hits: 16322

Vie­deň – Wien, latin­sky Vin­do­bo­na, maďar­sky Bécs, slo­vin­sky Dunaj, chor­vát­sky Beč, anglic­ky Vien­na má 1.65 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Je síd­lom mno­hých medzi­ná­rod­ných orga­ni­zá­cií spo­je­ných náro­dov a iných inšti­tú­cií, napr. OPEC‑u. Po New Yor­ku a Žene­ve je tre­tím cen­trom v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Zau­jí­ma­vé je, že vie­den­ská elek­trič­ko­vá sieť je tre­tia naj­väč­šia na sve­te. His­to­ric­ké cen­trum bolo v roku 2001 zapí­sa­né na Zoznam sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Roz­lo­ha mes­ta je 414,89 km2 . Mes­to má 23 mest­ských čas­tí: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pé­dia). Cen­trum mes­ta – Inne­re Stadt bolo v minu­los­ti obko­le­se­né hrad­ba­mi, kto­ré boli zbú­ra­né v roku 1857 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Úze­mie dneš­nej Vied­ne bolo osíd­ľo­va­né už Kelt­mi v 5. sto­ro­čí pred n. l.. Pome­no­va­nie Vied­ne je odvo­de­né z kelt­ské­ho slo­va ​„Vedu­nia“, čo zna­me­ná rie­ka v lesoch (eart​hin​pic​tu​res​.com). V prvom sto­ro­čí po Kris­to­vi tu bol tábor rím­skej légie a civil­ná osa­da Vin­do­bo­na. Počas mar­ko­man­ských vojen (166 – 180) sa tu zdr­žia­val rím­sky cisár Mar­cus Aure­lius, kto­rý tu aj zomrel. Vlá­da Rima­nov sa kon­čí zhru­ba v 5. sto­ro­čí prí­cho­dom ger­mán­skych kme­ňov. V písom­ných zázna­moch sa mes­to spo­mí­na v roku 881 ako Wenia. V roku 1137 je prvý­krát spo­me­nu­té ako Wien. Od roku 1156 je mes­to síd­lo Baben­ber­gov­cov. Po vymre­tí tej­to dynas­tie si robil náro­ky na Vie­deň Pře­mysl Ota­kar II., kto­ré­ho však pora­zil Rudolf I. Habs­bur­gs­ký v bit­ke na Morav­skom poli. Za vlá­dy Habs­bur­gov­cov sa mes­to sta­lo síd­lom cisá­ra Rím­sko­ne­mec­kej ríše Svä­tej ríše rím­skej (Wiki­pé­dia).

V 18. a 19. sto­ro­čí žili vo Vied­ni umel­ci ako Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss (Wiki­pé­dia). V roku 1754 tu žilo 175460 oby­va­te­ľov. V roku 1850 551300, v roku 1900 už 1769137 a v roku 1910 2083630. Ale do roku 1991 nastal pokles – 1539848 (wiki­pe­dia). Vie­deň je v súčas­nos­ti po New Yor­ku a Žene­ve tre­tím cen­trom, v kto­rom síd­lia orgá­ny OSN. Vie­deň je obľú­be­ným mes­tom medzi­ná­rod­ných kon­fe­ren­cií a roko­va­ní na naj­vyš­šej dip­lo­ma­tic­kej úrov­ni. Medzi zná­me archi­tek­to­nic­ké die­la pat­rí budo­va Rad­ni­ce, Par­la­men­tu, Karl­skir­che, Bel­ve­dér – Palác Euge­na Savoj­ské­ho, Schönb­runn – rezi­den­cia Habs­bur­gov­cov, Hof­burg – cisár­sky palác, Step­hans­dom – Kated­rá­la svä­té­ho Šte­fa­na (Wiki­pé­dia), Alber­ti­na (wiki­pe­dia), Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). 137 met­rov vyso­ký Step­hans­dom bol posta­ve­ný v prie­be­hu 14. a 15. sto­ro­čia na mies­te román­skej bazi­li­ky. V Alber­ti­ne je naj­roz­siah­lej­šia zbier­ka gra­fi­ky na sve­te (info​-tour​.info). V Kunst­his­to­ris­ches Muse­um náj­de­te die­la Ruben­sa, Düre­ra, Rem­brand­ta, Rafa­e­la, Cara­vag­gia, Tizia­na (dro​me​dar​.sk). Je tu 50 diva­diel, 4 ope­ry, dve muzi­ká­lo­vé scé­ny, 100 múzeí, koná sa tu množ­stvo diva­del­ných, hudob­ných a taneč­ných fes­ti­va­lov. Zámok Schönb­runn, zahŕňa aj park z 18. sto­ro­čia a naj­star­šiu zoolo­gic­kú záh­ra­du na sve­te – z roku 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com). 

Vie­deň je aj mes­tom vzde­la­nia, pôso­bí tu veľa uni­ver­zít: Aca­de­my of Fine Arts, Dip­lo­ma­tic Aca­de­my, Medi­cal Uni­ver­si­ty, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­ty of Mana­ge­ment, Uni­ver­si­ty of App­lied Arts, Uni­ver­si­ty of Music and Per­for­ming Arts, Uni­ver­si­ty of Vete­ri­na­ry Medi­ci­ne, Uni­ver­si­ty of Vien­na, Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics and Busi­ness, Uni­ver­si­ty of Natu­ral Resour­ces and App­lied Life Scien­ces, Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy, Web­ster Uni­ver­si­ty (wiki­pe­dia). Vie­den­ský doprav­ný sys­tém pat­rí medzi naj­lep­šie v Euró­pe. Jed­not­né lís­t­ky pla­tia pre regi­onál­ne vla­ky, met­ro, elek­trič­ky a pre auto­bu­sy. Lin­ky jaz­dia čas­to, zried­ka sa čaká dlh­šie ako 10 minút. Mes­to kri­žu­je 700 km cyk­lis­tic­kých trás (dro​me​dar​.sk).

Vien­na – Wien, Latin Vin­do­bo­na, Hun­ga­rian Bécs, Slo­ve­nian Dunaj, Cro­atian Beč, English Vien­na has a popu­la­ti­on of 1.65 mil­li­on. It is the seat of many inter­na­ti­onal orga­ni­za­ti­ons, inc­lu­ding OPEC. After New York and Gene­va, it is the third cen­ter whe­re UN bodies are loca­ted. Inte­res­tin­gly, Vien­na­’s tram network is the third-​largest in the world. The his­to­ri­cal cen­ter was insc­ri­bed on the UNESCO World Heri­ta­ge List in 2001. The city covers an area of 414.89 km². Vien­na is divi­ded into 23 dis­tricts: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pe­dia). The city cen­ter, Inne­re Stadt, was sur­roun­ded by walls, which were demo­lis­hed in 1857 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

The ter­ri­to­ry of present-​day Vien­na was sett­led by Celts in the 5th cen­tu­ry BC. The name Vien­na is deri­ved from the Cel­tic word ​“Vedu­nia,” mea­ning river in the woods (eart​hin​pic​tu​res​.com). In the first cen­tu­ry AD, the­re was a Roman legi­on camp and a civi­lian sett­le­ment cal­led Vin­do­bo­na. During the Mar­co­man­nic Wars (166 – 180), the Roman Empe­ror Mar­cus Aure­lius sta­y­ed here and died. The rule of the Romans ended around the 5th cen­tu­ry with the arri­val of Ger­ma­nic tri­bes. The city is men­ti­oned in writ­ten records in 881 as Wenia. In 1137, it is men­ti­oned for the first time as Wien. Sin­ce 1156, the city has been the seat of the Baben­berg fami­ly. After the extinc­ti­on of this dynas­ty, Pře­mysl Ota­kar II clai­med Vien­na, but he was defe­a­ted by Rudolf I of Habs­burg in the Batt­le on the March­feld. Under the rule of the Habs­bur­gs, the city beca­me the seat of the Holy Roman Empe­ror (Wiki­pe­dia).

In the 18th and 19th cen­tu­ries, artists such as Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss lived in Vien­na (Wiki­pe­dia). In 1754, 175,460 peop­le lived here. In 1850, it was 551,300, in 1900 alre­a­dy 1,769,137, and in 1910, 2,083,630. Howe­ver, the­re was a dec­li­ne until 1991 – 1,539,848 (wiki­pe­dia). Vien­na is cur­ren­tly the third cen­ter, after New York and Gene­va, whe­re UN bodies are loca­ted. Vien­na is a popu­lar city for inter­na­ti­onal con­fe­ren­ces and high-​level dip­lo­ma­tic nego­tia­ti­ons. Among the famous archi­tec­tu­ral works are the Town Hall, Par­lia­ment, Karl­skir­che, Bel­ve­de­re – Palais Eugen Savo­y­en, Schönb­runn – the resi­den­ce of the Habs­bur­gs, Hof­burg – the impe­rial pala­ce, Step­hans­dom – St. Step­he­n’s Cat­hed­ral (Wiki­pe­dia), Alber­ti­na (wiki­pe­dia), Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). The 137-​meter-​high Step­hans­dom was built during the 14th and 15th cen­tu­ries on the site of a Roma­ne­sque basi­li­ca. In Alber­ti­na, the­re is the most exten­si­ve col­lec­ti­on of grap­hics in the world (info​-tour​.info). In the Kunst­his­to­ris­ches Muse­um, you can find works by Rubens, Dürer, Rem­brandt, Rap­ha­el, Cara­vag­gio, Tizian (dro​me​dar​.sk). The­re are 50 the­a­ters, 4 ope­ras, two musi­cal sta­ges, 100 muse­ums, and nume­rous the­a­ter, music, and dan­ce fes­ti­vals. Schönb­runn Pala­ce inc­lu­des an 18th-​century park and the worl­d’s oldest zoo from 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Vien­na is also a city of edu­ca­ti­on, with many uni­ver­si­ties: Aca­de­my of Fine Arts, Dip­lo­ma­tic Aca­de­my, Medi­cal Uni­ver­si­ty, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­ty of Mana­ge­ment, Uni­ver­si­ty of App­lied Arts, Uni­ver­si­ty of Music and Per­for­ming Arts, Uni­ver­si­ty of Vete­ri­na­ry Medi­ci­ne, Uni­ver­si­ty of Vien­na, Uni­ver­si­ty of Eco­no­mics and Busi­ness, Uni­ver­si­ty of Natu­ral Resour­ces and App­lied Life Scien­ces, Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy, Web­ster Uni­ver­si­ty (wiki­pe­dia). Vien­na­’s tran­s­por­ta­ti­on sys­tem is among the best in Euro­pe. Uni­fied tic­kets are valid for regi­onal trains, met­ro, trams, and buses. Lines run fre­qu­en­tly, with waits rare­ly exce­e­ding 10 minu­tes. The city boasts 700 km of cyc­ling rou­tes (dro​me​dar​.sk).

Wien – Wien, Late­in Vin­do­bo­na, Unga­risch Bécs, Slo­we­nisch Dunaj, Kro­atisch Beč, Englisch Vien­na, hat eine Bevöl­ke­rung von 1,65 Mil­li­onen. Es ist der Sitz vie­ler inter­na­ti­ona­ler Orga­ni­sa­ti­onen, darun­ter die OPEC. Nach New York und Genf ist es das drit­te Zen­trum, in dem UNO-​Organe ansäs­sig sind. Inte­res­san­ter­we­i­se ist das Stra­ßen­bahn­netz Wiens das drittg­rößte der Welt. Das his­to­ris­che Zen­trum wur­de 2001 in die Lis­te des UNESCO-​Weltkulturerbes auf­ge­nom­men. Die Stadt ers­trec­kt sich über eine Flä­che von 414,89 km². Wien ist in 23 Bez­ir­ke unter­te­ilt: Inne­re Stadt, Leopold­stadt, Land­s­tra­ße, Wie­den, Mar­ga­re­ten, Maria­hilf, Neubau, Josefs­tadt, Alser­grund, Favo­ri­ten, Sim­me­ring, Meid­ling, Hiet­zing, Pen­zing, Rudolfsheim-​Fünfhaus, Ottak­ring, Her­nals, Wäh­ring, Döb­ling, Bri­git­te­nau, Flo­rids­dorf, Donaus­tadt, Lie­sing (Wiki­pe­dia). Das Stadt­zen­trum, Inne­re Stadt, war in der Ver­gan­gen­he­it von Mau­ern umge­ben, die 1857 abge­ris­sen wur­den (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Das Gebiet des heuti­gen Wien war bere­its im 5. Jahr­hun­dert v. Chr. von Kel­ten besie­delt. Der Name Wien lei­tet sich vom kel­tis­chen Wort ​“Vedu­nia” ab, was Fluss im Wald bede­utet (eart​hin​pic​tu​res​.com). Im ers­ten Jahr­hun­dert nach Chris­tus gab es hier ein Lager der römis­chen Legi­on und eine zivi­le Sied­lung namens Vin­do­bo­na. Wäh­rend der Mar­ko­man­nen­krie­ge (166 – 180) ver­we­il­te der römis­che Kai­ser Mar­cus Aure­lius hier und starb sogar hier. Die Herrs­chaft der Römer ende­te gegen das 5. Jahr­hun­dert mit der Ankunft der ger­ma­nis­chen Stäm­me. Die Stadt wird ers­tmals 881 als Wenia in sch­rift­li­chen Auf­ze­ich­nun­gen erwähnt. Im Jahr 1137 wird sie ers­tmals als Wien genannt. Seit 1156 ist die Stadt der Sitz der Baben­ber­ger. Nach dem Auss­ter­ben die­ser Dynas­tie erhob Pře­mysl Ota­kar II. Ans­pruch auf Wien, wur­de jedoch von Rudolf I. von Habs­burg in der Sch­lacht auf dem March­feld besiegt. Unter der Herrs­chaft der Habs­bur­ger wur­de die Stadt der Sitz des römisch-​deutschen Kai­sers im Hei­li­gen Römis­chen Reich (Wiki­pe­dia).

Im 18. und 19. Jahr­hun­dert leb­ten Künst­ler wie Joseph Haydn, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Franz Schu­bert, Johan­nes Brahms, Johann Strauss in Wien (Wiki­pe­dia). Im Jahr 1754 leb­ten hier 175.460 Men­schen. Im Jahr 1850 waren es 551.300, im Jahr 1900 bere­its 1.769.137 und im Jahr 1910 2.083.630. Bis 1991 gab es jedoch einen Rück­gang auf 1.539.848 (Wiki­pe­dia). Wien ist der­ze­it nach New York und Genf das drit­te Zen­trum, in dem UNO-​Organe ansäs­sig sind. Wien ist eine belieb­te Stadt für inter­na­ti­ona­le Kon­fe­ren­zen und dip­lo­ma­tis­che Ver­hand­lun­gen auf höchs­ter Ebe­ne. Zu den berühm­ten archi­tek­to­nis­chen Wer­ken gehören das Rat­haus, das Par­la­ment, die Karl­skir­che, das Bel­ve­de­re – Palais Eugen Savo­y­en, Schönb­runn – der Wohn­sitz der Habs­bur­ger, die Hof­burg – der kai­ser­li­che Palast, der Step­hans­dom – der Step­hans­dom (Wiki­pe­dia), die Alber­ti­na (Wiki­pe­dia), das Hun­dert­was­ser­haus (Sed­lá­ko­vá). Der 137 Meter hohe Step­hans­dom wur­de im Lau­fe des 14. und 15. Jahr­hun­derts an der Stel­le einer roma­nis­chen Basi­li­ka erbaut. In der Alber­ti­na befin­det sich die umfan­gre­ichs­te Gra­fik­samm­lung der Welt (info​-tour​.info). Im Kunst­his­to­ris­chen Muse­um fin­den Sie Wer­ke von Rubens, Dürer, Rem­brandt, Rap­ha­el, Cara­vag­gio, Tizian (dro​me​dar​.sk). Es gibt 50 The­a­ter, 4 Opern, zwei Musical-​Bühnen, 100 Muse­en und zahl­re­i­che Theater‑, Musik- und Tanz­fes­ti­vals. Sch­loss Schönb­runn umfasst einen Park aus dem 18. Jahr­hun­dert und den ältes­ten Zoo der Welt aus dem Jahr 1752 (eart​hin​pic​tu​res​.com).

Wien ist auch eine Stadt der Bil­dung, mit vie­len Uni­ver­si­tä­ten: Aka­de­mie der Bil­den­den Küns­te, Dip­lo­ma­tis­che Aka­de­mie, Medi­zi­nis­che Uni­ver­si­tät, PEF Pri­va­te Uni­ver­si­tät für Mana­ge­ment, Uni­ver­si­tät für Ange­wand­te Kunst, Uni­ver­si­tät für Musik und dars­tel­len­de Kunst, Vete­ri­när­me­di­zi­nis­che Uni­ver­si­tät, Uni­ver­si­tät Wien, Wirts­chaft­su­ni­ver­si­tät, Uni­ver­si­tät für Boden­kul­tur, Tech­nis­che Uni­ver­si­tät, Web­ster Uni­ver­si­ty (Wiki­pe­dia). Das Ver­kehrs­sys­tem Wiens gehört zu den bes­ten in Euro­pa. Ein­he­it­li­che Tic­kets gel­ten für Regi­onal­züge, U‑Bahnen, Stra­ßen­bah­nen und Bus­se. Die Linien ver­keh­ren häu­fig, und die War­te­ze­i­ten übersch­re­i­ten sel­ten 10 Minu­ten. Die Stadt bie­tet 700 km Radwe­ge (dro​me​dar​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Talianske mestá, Taliansko, Typ krajiny, Zahraničie

Verona – romantické mesto Rómea a Júlie

skala
Hits: 5351

Na plo­che nece­lých 207 km2 žije cca 265 000 oby­va­te­ľov (wikipedia.en). Cez mes­to tečie rie­ka Adi­ža (wiki​pe​dia​.sk). V uli­ci Capel­lo, sto­jí Casa di Giu­liet­ta, stre­do­ve­ký meš­tian­sky dom, kto­rý pat­ril rodu Capu­le­tov – vo dvo­re je ​„Júli­in bal­kón“ (wikipedia.cs). Aré­na vo Vero­ne je tre­tí naj­väč­ší rím­sky amfi­te­áter v Talian­sku. Počas leta sa v ňom koná množ­stvo pred­sta­ve­ní (vero​na​.me). Mes­to Vero­na leží na seve­re Talianska.

V roku 550 pred n. l. Vero­nu doby­li Galo­via, kmeň Ceno­ma­nen (wiki​pe​dia​.sk). V roku 30 tu císař Augus­tus dal posta­viť amfi­te­áter (wikipedia.cs). V roku 452 mes­to vyplie­nil Atti­la. V roku 489 tu ger­mán­ske­ho Odo­ake­ra pora­zil ostro­gót­sky kráľ Teodo­rich Veľ­ký, kto­rý si tu zria­di rezi­den­ciu (wiki​pe​dia​.sk). Posled­ným lom­bard­ským krá­ľom tu bol Adal­gi­sus, kto­rý do roku 774 odo­lá­val nájaz­dom Karo­la Veľ­ké­ho, kto­rý krá­ľov­stvo zni­čil. Neskôr tu síd­li­li fran­ko­via, kto­rí odtiaľ­to ovlá­da­li sever­né Talian­sko (wikipedia.cs). V roku 1117 pos­tih­lo mes­to veľ­ké zeme­tra­se­nie, po ňom bola Vero­na výraz­ne pre­sta­va­ná. V 15. a v 16. sto­ro­čí pôso­bi­la vo Vero­ne sláv­na maliar­ska ško­la (wikipedia.cs). Samos­tat­nosť Vero­na zís­ka­la začiat­kom 12. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Od roku 1404 pat­ri­lo mes­to Benát­kám. V roku 1797 ju dobyl Napo­le­on I., kto­rý ju však pre­dal Rakús­ku. V roku 1866 bolo Benát­sko pri­po­je­né ku zjed­no­te­né­mu Talian­sku (wikipedia.cs).

Osob­nos­ti mes­ta: maliar a vedec Leonar­do Da Vin­ci, cyk­lis­ta Damia­no Cune­go, Romeo Mon­ta­gue a Juliet Capu­let – fik­tív­ny hrdi­no­via zo Sha­kes­pe­a­ro­vej drá­my Romeo a Júlia (wikipedia.en), Dan­te Alig­hie­ri (wikipedia.cs).

On an area of just under 207 km², app­ro­xi­ma­te­ly 265,000 inha­bi­tants live (wikipedia.en). The river Adi­ge flo­ws through the city (wiki​pe​dia​.sk). In Capel­lo Stre­et stands Casa di Giu­liet­ta, a medie­val bour­ge­ois hou­se that belo­n­ged to the Capu­let fami­ly – in the cour­ty­ard is ​“Julie­t’s bal­co­ny” (wikipedia.cs). The Are­na in Vero­na is the third-​largest Roman amp­hit­he­a­ter in Ita­ly. During the sum­mer, it hosts nume­rous per­for­man­ces (vero​na​.me). The city of Vero­na is loca­ted in nort­hern Italy.

In the year 550 BC, Vero­na was conqu­e­red by the Gauls, the Ceno­ma­ni tri­be (wiki​pe​dia​.sk). In the year 30, Empe­ror Augus­tus had the amp­hit­he­a­ter built (wikipedia.cs). In 452, the city was plun­de­red by Atti­la. In 489, the Ostro­got­hic king The­odo­ric the Gre­at defe­a­ted the Ger­ma­nic Odo­acer here, estab­lis­hing his resi­den­ce (wiki​pe​dia​.sk). The last Lom­bard king here was Adal­gi­sus, who resis­ted the inva­si­on of Char­le­mag­ne until 774, when the king­dom was des­tro­y­ed. Later, the Franks sett­led here, con­trol­ling nort­hern Ita­ly from this point (wikipedia.cs). In 1117, a major eart­hqu­ake struck the city, after which Vero­na was sig­ni­fi­can­tly rebu­ilt. In the 15th and 16th cen­tu­ries, Vero­na was home to the famous scho­ol of pain­ting (wikipedia.cs). Vero­na gai­ned inde­pen­den­ce at the begin­ning of the 12th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk). Sin­ce 1404, the city belo­n­ged to Veni­ce. In 1797, it was conqu­e­red by Napo­le­on I, who, howe­ver, sold it to Aus­tria. In 1866, Vene­to was anne­xed to uni­fied Ita­ly (wikipedia.cs).

Notab­le per­so­na­li­ties from the city inc­lu­de pain­ter and scien­tist Leonar­do Da Vin­ci, cyc­list Damia­no Cune­go, Romeo Mon­ta­gue, and Juliet Capu­let – fic­ti­onal hero­es from Sha­kes­pe­a­re­’s play Romeo and Juliet (wikipedia.en), Dan­te Alig­hie­ri (wikipedia.cs).

Su una super­fi­cie di poco meno di 207 km² vivo­no cir­ca 265.000 abi­tan­ti (wikipedia.en). Att­ra­ver­so la cit­tà scor­re il fiu­me Adi­ge (wiki​pe​dia​.sk). Nel­la via Capel­lo si tro­va Casa di Giu­liet­ta, una casa borg­he­se medie­va­le che appar­te­ne­va alla famig­lia Capu­le­ti – nel cor­ti­le c’è il ​“bal­co­ne di Giu­liet­ta” (wikipedia.cs). L’A­re­na di Vero­na è il ter­zo anfi­te­at­ro roma­no più gran­de d’I­ta­lia. Duran­te l’es­ta­te, ospi­ta nume­ro­se rapp­re­sen­ta­zi­oni (vero​na​.me). La cit­tà di Vero­na si tro­va nel nord dell’Italia.

Nel­l’an­no 550 a.C., Vero­na fu conqu­is­ta­ta dai Gal­li, dal­la tri­bù dei Ceno­ma­ni (wiki​pe​dia​.sk). Nel 30 a.C., l’im­pe­ra­to­re Augus­to fece cos­tru­ire l’an­fi­te­at­ro (wikipedia.cs). Nel 452, la cit­tà fu sac­cheg­gia­ta da Atti­la. Nel 489, il re ostro­go­to Teodo­ri­co il Gran­de scon­fis­se il ger­ma­ni­co Odo­ac­re, sta­bi­len­do qui la sua resi­den­za (wiki​pe​dia​.sk). L’ul­ti­mo re lon­go­bar­do fu Adal­gi­sus, che resis­tet­te all’in­va­si­one di Car­lo Mag­no fino al 774, quan­do il regno fu dis­trut­to. Suc­ces­si­va­men­te, gli abi­tan­ti di Vero­na furo­no i Fran­chi, che con­trol­la­va­no da qui il nord Ita­lia (wikipedia.cs). Nel 1117, un ter­re­mo­to col­pì la cit­tà, dopo­di­ché Vero­na fu sig­ni­fi­ca­ti­va­men­te ricos­tru­ita. Nel XV e XVI seco­lo, Vero­na fu sede del­la famo­sa scu­ola di pit­tu­ra (wikipedia.cs). Vero­na otten­ne l’in­di­pen­den­za all’i­ni­zio del XII seco­lo (wiki​pe​dia​.sk). Dal 1404, la cit­tà appar­te­ne­va a Vene­zia. Nel 1797 fu conqu­is­ta­ta da Napo­le­one I, che tut­ta­via la ven­det­te all’Aus­tria. Nel 1866 il Vene­to fu annes­so all’I­ta­lia uni­ta (wikipedia.cs).

Tra le per­so­na­li­tà del­la cit­tà ci sono il pit­to­re e scien­zia­to Leonar­do Da Vin­ci, il cic­lis­ta Damia­no Cune­go, Romeo Mon­tec­chi e Giu­liet­ta Capu­le­ti – eroi imma­gi­na­ri del­la com­me­dia di Sha­kes­pe­a­re Romeo e Giu­liet­ta (wikipedia.en), Dan­te Alig­hie­ri (wikipedia.cs).

Odka­zy:

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské, Slovenské, Stavby, Stavby, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

skala
Hits: 4118

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo v Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:50 a 1:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 13 a 14. sto­ro­čia pat­ri­lo ​“páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80 až 100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.

Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to ​“the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Lomnický štít

skala
Hits: 3577

Lom­nic­ký štít je vyhľa­dá­va­nou loka­li­tou turis­tov. Je dru­hým naj­vyš­ším vrcho­lom na Slo­ven­sku s výš­kou 2634 met­rov nad morom. Cho­dí sa sem naj­mä z Tatrans­kej Lom­ni­ce lanov­kou, resp. pria­my výhľad naň je zo Sta­rej Les­nej. Pod samot­ným vrcho­lom je asi naj­zná­mej­šie tatrans­ké ple­so – Skal­na­té ple­so.

V minu­los­ti bol Lom­nic­ký štít nazý­va­ný aj Dedo (wiki​pe​dia​.sk). Polia­ci ho nazý­va­li Kráľ Tatier. Nie je jas­né, kto zdo­lal Lom­nic­ký štít ako prvý. Pod­ľa nie­kto­rých zdro­jov to bol kež­mar­ský uči­teľ Dávid Fröh­lich v roku 1615 – avšak je mož­né, že zdo­lal vte­dy Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Prvý, jas­ne dolo­že­ný výstup sa via­že ku Jaku­bo­vi Fáb­ry­mu, kto­rý tu hľa­dal zla­to, z Mede­ných lávok medzi rok­mi 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). Nad­mor­skú výš­ku určil a na Lom­nic­ký štít vystú­pil v roku 1793 anglic­ký ces­to­va­teľ Robert Town­son s obdi­vu­hod­nou pres­nos­ťou na 2644 met­rov nad morom (Sma­ta­na, 1973). Prvý zim­ný výstup zazna­me­na­li The­odor Wundt a Jakub Hor­vay v roku 1891 (wiki​pe​dia​.sk). Na vrcho­le vybu­do­va­ná šty­ri met­re dlhá a meter širo­ká vysu­nu­tá vyhliad­ko­vá tera­sa pre turis­tov. Jej kon­štruk­cia je pri­pev­ne­ná o ska­lu che­mic­ký­mi kot­via­ci­mi lepid­la­mi (navrchol​.sk). Vo vrcho­lo­vej budo­ve je pra­co­vis­ko Tatrans­kej lano­vej drá­hy, kde v nepretr­ži­tej služ­be sú vždy dva­ja pra­cov­ní­ci. Nachá­dza sa tu pozo­ro­va­cia sta­ni­ca SHMÚ, v služ­be je vždy jeden mete­oro­lóg. Odde­le­nie koz­mic­kej fyzi­ky Ústa­vu expe­ri­men­tál­nej fyzi­ky SAV Koši­ce tu má neut­ró­no­vý moni­tor, kto­ré­ho úlo­hou je dete­ko­vať a zazna­me­ná­vať neut­ró­ny vzni­ka­jú­ce inte­rak­ci­ou koz­mic­ké­ho žia­re­nia s čas­ti­ca­mi v hor­ných vrstvách atmo­sfé­ry. Okrem nich sa tu ešte nachá­dza pra­co­vis­ko Astro­no­mic­ké­ho ústa­vu SAV Sta­rá Les­ná, odde­le­nia fyzi­ky sln­ka, kto­ré tu má koro­no­graf. Tre­ba mys­lieť na to, že hore je níz­ky tlak vzdu­chu, menej kys­lí­ka a v budo­ve je čas­to veľ­mi níz­ka rela­tív­na vlh­kosť vzdu­chu, bež­ne aj menej ako 10 %. Obja­vu­jú sa aj nie cel­kom bež­né pre­ja­vy búrok – srša­nie, Eliá­šo­ve ohne, sil­ný sta­tic­ký náboj vo vzdu­chu. Sig­nál slo­ven­ských mobil­ných ope­rá­to­rov je sla­bý (hiking​.sk). Naj­vyš­šia zazna­me­na­ná tep­lo­ta na vrcho­le je z 30.7.2005, 18.3 °C, zrá­žok tu spad­ne pri­bliž­ne 1900 mm, maxi­mál­na sne­ho­vá pokrýv­ka tu dosiah­la 25.3.2009 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Až do roku 1955 bola visu­tá lanov­ka na Lom­nic­ký štít svo­ji­mi tech­nic­ký­mi para­met­ra­mi sve­to­vým rekor­dé­rom. Medzi osob­ný­mi lanov­ka­mi bola rekord­ná aj dĺž­kou 5428 met­rov. Pôvod­ne malo byť lano zave­se­né medzi Skal­na­tým ple­som a Lom­nic­kým ští­tom bez akej­koľ­vek pod­pe­ry. Na jed­nom mies­te šúcha­lo o ska­lu, pre­to jed­nu pod­pe­ru bolo nut­né posta­viť. Aj to sa zme­ni­lo, po rekon­štruk­cii v roku 1989 sa lanov­ka zaobí­de bez nej (Ján Laci­ka).

Lom­nic­ký Peak is a sought-​after des­ti­na­ti­on for tou­rists, being the second-​highest peak in Slo­va­kia at an ele­va­ti­on of 2,634 meters abo­ve sea level. Visi­tors often reach it by cab­le car from Tatrans­ká Lom­ni­ca, and it offers a direct view from Sta­ra Les­na. Just below the sum­mit lies one of the most famous Tat­ra moun­tain lakes, Skal­na­té pleso.

In the past, Lom­nic­ký Peak was also refer­red to as Dedo (Grand­fat­her) (wiki​pe​dia​.sk). Poles cal­led it the King of the Tatras. The first ascent is unc­le­ar, with some sour­ces att­ri­bu­ting it to the Kež­ma­rok tea­cher Dávid Fröh­lich in 1615. Howe­ver, it is possib­le that he ascen­ded Kež­mar­ský štít at that time (hiking​.sk). The first docu­men­ted ascent is asso­cia­ted with Jakub Fáb­ry, who was sear­ching for gold in the Mede­né láv­ky regi­on bet­we­en 1760 – 1790 (Bohuš, 1996). The alti­tu­de was deter­mi­ned and the ascent was made by the English tra­ve­ler Robert Town­son in 1793 with remar­kab­le pre­ci­si­on, mea­su­ring 2,644 meters abo­ve sea level (Sma­ta­na, 1973). The first win­ter ascent was recor­ded by The­odor Wundt and Jakub Hor­vay in 1891 (wiki​pe​dia​.sk). At the sum­mit, a four-​meter-​long and one-​meter-​wide can­ti­le­ve­red vie­wing ter­ra­ce has been built for tou­rists. Its cons­truc­ti­on is secu­red to the rock with che­mi­cal anchor adhe­si­ves (navrchol​.sk). The sum­mit buil­ding hou­ses the workp­la­ce of the Tatrans­ká lano­vá drá­ha (Tat­ra Cab­le­way), con­ti­nu­ous­ly staf­fed by two emplo­y­ees. The SHMÚ (Slo­vak Hyd­ro­me­te­oro­lo­gi­cal Ins­ti­tu­te) obser­va­ti­on sta­ti­on is pre­sent, with one mete­oro­lo­gist on duty. The Ins­ti­tu­te of Expe­ri­men­tal Phy­sics of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Koši­ce has a neut­ron moni­tor that detects and records neut­rons gene­ra­ted by the inte­rac­ti­on of cos­mic radia­ti­on with par­tic­les in the upper lay­ers of the atmo­sp­he­re. Addi­ti­onal­ly, the­re is a workp­la­ce for the Astro­no­mi­cal Ins­ti­tu­te of the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces in Sta­rá Les­ná, spe­cia­li­zing in solar phy­sics, equ­ip­ped with a coro­nag­raph. It’s impor­tant to note that at the sum­mit, the­re is low air pre­ssu­re, less oxy­gen, and the buil­ding often has very low rela­ti­ve air humi­di­ty, com­mon­ly less than 10%. Unu­su­al mete­oro­lo­gi­cal phe­no­me­na, such as St. Elmo­’s fire, sta­tic elect­ri­ci­ty, and hor­nets, can occur. The sig­nal from Slo­vak mobi­le ope­ra­tors is weak (hiking​.sk). The hig­hest recor­ded tem­pe­ra­tu­re at the sum­mit is from July 30, 2005, rea­ching 18.3 °C, with app­ro­xi­ma­te­ly 1900 mm of pre­ci­pi­ta­ti­on fal­ling, and the maxi­mum snow cover recor­ded on March 25, 2009, was 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Until 1955, the Lom­nic­ký štít cab­le car held world records for its tech­ni­cal para­me­ters, being the lon­gest among per­so­nal cab­le cars at 5428 meters. Ori­gi­nal­ly, the cab­le was to be sus­pen­ded bet­we­en Skal­na­té ple­so and Lom­nic­ký štít wit­hout any sup­port. Howe­ver, due to fric­ti­on against the rock at one point, one sup­port had to be built. This chan­ged after recons­truc­ti­on in 1989, and the cab­le car now ope­ra­tes wit­hout it (Ján Lacika).

Szc­zyt Lom­nic­ký jest poszu­ki­wa­nym miejs­cem przez turys­tów, będąc dru­gim naj­wy­żs­zym szc­zy­tem na Sło­wac­ji, o wyso­ko­ści 2634 met­rów nad pozi­omem mor­za. Najc­zęściej odwie­dza­ny jest za pomo­cą kolej­ki lino­wej z Tatrans­kiej Lom­ni­cy, ofe­ru­jącej bez­po­śred­ni widok ze Sta­rej Les­nej. Tuż poni­żej szc­zy­tu znaj­du­je się jed­no z naj­bar­dziej zna­nych tatr­za­ńs­kich jezi­or, Skal­na­té pleso.

W przes­zło­ści Lom­nic­ký był również nazy­wa­ny Dedo (Dzia­dek) (wiki​pe​dia​.sk). Pola­cy nazy­wa­li go Kró­lem Tatr. Pier­ws­ze wejście jest nie­jas­ne, a nie­któ­re źró­dła przy­pi­su­ją go nauc­zy­cie­lo­wi z Kež­ma­rok, Dávi­do­wi Fröh­li­cho­wi, w 1615 roku. Jed­nak możli­we jest, że wte­dy zdo­był Kež­mar­ský štít (hiking​.sk). Pier­ws­ze udo­ku­men­to­wa­ne wejście zwi­ąza­ne jest z Jaku­bem Fáb­rym, któ­ry poszu­ki­wał zło­ta w rejo­nie Mede­né láv­ky między 1760 a 1790 rokiem (Bohuš, 1996). Wyso­ko­ść zosta­ła okre­ślo­na, a wejście zosta­ło doko­na­ne przez bry­tyj­skie­go pod­ró­żni­ka Rober­ta Town­so­na w 1793 roku z nie­zwy­kłą pre­cyz­ją, mier­zącą 2644 met­ry nad pozi­omem mor­za (Sma­ta­na, 1973). Pier­ws­ze zimo­we wejście odno­to­wa­li The­odor Wundt i Jakub Hor­vay w 1891 roku (wiki​pe​dia​.sk). Na szc­zy­cie wybu­do­wa­no czte­ro­met­ro­wy i met­ro­wy wysu­ni­ęty taras wido­ko­wy dla turys­tów. Jego kons­trukc­ja jest zamo­co­wa­na do ska­ły za pomo­cą che­micz­nych kot­wi­ących klej

ów (navrchol​.sk). Budy­nek na szc­zy­cie mie­ści sie­dzi­bę Tatrans­kiej lano­vej drá­hy (Tatr­za­ńs­ka kolej lino­wa), zaws­ze obsa­dzo­ną przez dwóch pra­co­wni­ków. Stac­ja obser­wa­cyj­na SHMÚ (Sło­wac­kie­go Ins­ty­tu­tu Hyd­ro­me­te­oro­lo­gicz­ne­go) jest obec­na, zaws­ze z jed­nym mete­oro­lo­giem na dyżur­ze. Ins­ty­tut Fizy­ki Doświadc­zal­nej Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Kos­zy­cach posia­da moni­tor neut­ro­nów, któ­ry wyk­ry­wa i rejes­tru­je neut­ro­ny gene­ro­wa­ne przez oddzia­ły­wa­nie pro­mie­ni­owa­nia kos­micz­ne­go z cząs­t­ka­mi w gór­nych warst­wach atmo­s­fe­ry. Dodat­ko­wo, znaj­du­je się tu pra­co­wnia Astro­no­micz­ne­go Ins­ty­tu­tu Sło­wac­kiej Aka­de­mii Nauk w Sta­rá Les­ná, spec­ja­li­zu­jąca się w fizy­ce sło­necz­nej, wypo­sa­żo­na w koro­no­graf. War­to zau­wa­żyć, że na szc­zy­cie wys­tępu­je nis­kie ciśnie­nie atmo­s­fe­rycz­ne, mniejs­za ilo­ść tle­nu, a w budyn­ku częs­to bar­dzo nis­ka wil­got­no­ść wzg­lęd­na powietr­za, zwyk­le poni­żej 10%. Mogą wys­tępo­wać nie­ty­po­we zja­wis­ka mete­oro­lo­gicz­ne, takie jak ognie św. Elma, elek­trycz­no­ść sta­tycz­na i szers­ze­nie. Syg­nał od sło­wac­kich ope­ra­to­rów komór­ko­wych jest sła­by (hiking​.sk). Naj­wy­żs­za zare­jes­tro­wa­na tem­pe­ra­tu­ra na szc­zy­cie pocho­dzi z 30 lip­ca 2005 roku, wynos­ząca 18,3 °C, opa­dy wynos­zą oko­ło 1900 mm, a mak­sy­mal­na pokry­wa śnie­żna zosta­ła zano­to­wa­na 25 mar­ca 2009 roku i wyno­si­ła 410 cm (wiki​pe​dia​.sk). Do 1955 roku kolej lino­wa na Lom­nic­ký štít utr­zy­my­wa­ła rekor­dy świa­ta pod wzg­lędem para­met­rów tech­nicz­nych, będąc naj­dłu­żs­zą wśród kole­jek lino­wych oso­bis­tych o dłu­go­ści 5428 met­rów. Poc­ząt­ko­wo lina mia­ła być zawies­zo­na między Skal­na­tým ple­so a Lom­nic­kým štít bez żad­ne­go wspar­cia. Jed­nak z powo­du tar­cia o ska­łę w jed­nym miejs­cu koniecz­na była jed­na pod­po­ra. To jed­nak ule­gło zmia­nie po rekons­trukc­ji w 1989 roku, i kolej lino­wa obe­cnie dzia­ła bez niej (Ján Lacika).

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

skala
Hits: 5876

Svä­tý Anton, pred­tým Antol, sa nachá­dza len kúsok od Ban­skej Štiav­ni­ce. Súčas­ťou je kaš­tieľ s krás­nym parkom.

K obci pat­ria usad­los­ti Rov­ne, Baža­nia a Mac­ko. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1266. Názov obce vychá­dza z náz­vu pôvod­né­ho kos­to­la zasvä­te­né­ho svä­té­mu Anto­no­vi Pus­tov­ní­ko­vi. His­to­ric­ké náz­vy obce: Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. Maďar­ský názov je Sze­nan­tal. Oby­va­te­lia sa živi­li pre­važ­ne baníc­tvom, hut­níc­tvom, les­níc­tvom, v kame­ňo­lo­me a v prie­my­sel­ných pod­ni­koch v Ban­skej Štiav­ni­ci. V polo­vi­ci 20. sto­ro­čia je zná­ma výro­ba vyre­zá­va­ných a maľo­va­ných bet­le­he­mov. V 17. sto­ro­čí zís­kal pan­stvo Peter Kohá­ry. Rodi­na Kohá­ry­ov­cov sa zaslú­ži­la o roz­voj Svä­té­ho Anto­na. Od roku 1826 pat­ri­la obec Cobur­gov­com. Fer­di­nand Coburg, brat posled­né­ho vlast­ní­ka kaš­tie­ľa, nav­šte­vo­val obec až do roku 1944. Zná­mym rodá­kom bol slo­ven­ský herec, diva­del­ný reži­sér a scé­nic­ký výtvar­ník Karol Zachar, vlast­ným menom Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Vo Svä­tom Anto­ne sa nachá­dza kaš­tieľ s par­kom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Šty­ri kríd­la budo­vy sym­bo­li­zu­jú šty­ri roč­né obdo­bia, 12 komí­nov mesia­ce, 52 izieb týžd­ne a 365 okien, dni v roku. Dnes je síd­lom Les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľ­no­hos­po­dár­ske­ho múzea s mno­hý­mi zbra­ňa­mi a tro­fe­ja­mi. Kaž­do­roč­ne začiat­kom sep­tem­bra sa v kaš­tie­li uspo­ra­dú­va­jú atrak­tív­ne poľov­níc­ke sláv­nos­ti – Dni sv. Huber­ta (SACR). Baro­ko­vý kaš­tieľ je posta­ve­ný na mies­te býva­lé­ho hra­du, začiat­kom 19. sto­ro­čia je kla­si­cis­tic­ky upra­ve­ný (wiki​pe​dia​.sk).

Poľov­níc­ka expo­zí­cia je jedi­nou špe­cia­li­zo­va­nou s celo­slo­ven­skou pôsob­nos­ťou. V roku 1808 sa v Ban­skej Štiav­ni­ci začal vyučo­vať pred­met poľov­níc­tvo (geopark​.sk). Je naj­väč­šou svoj­ho dru­hu na Slo­ven­sku. Chod­by kaš­tie­ľa pre­zen­tu­jú viac ako tisíc tro­fe­jí zve­ri (msa​.sk). Baro­ko­vo – kla­si­cis­tic­ké­mu kaš­tie­ľu v Svä­tom Anto­ne pred­chá­dzal men­ší opev­ne­ný hrá­dok, kto­rý je spo­mí­na­ný už v 15. sto­ro­čí. V 16. sto­ro­čí bol pre­sta­va­ný a mal chrá­niť Ban­skú Štiav­ni­cu pred turec­ký­mi nájaz­da­mi (geopark​.sk). Kaš­tieľ býva ozna­čo­va­ný aj ako kaš­tieľ Antol, ale­bo Kohá­ry­ov­ský kaš­tieľ. Je síd­lom les­níc­ke­ho, dre­vár­ske­ho a poľov­níc­ke­ho múzea (Wiki­pe­dia). Dali ho posta­viť na začiat­ku 18. sto­ro­čia vlast­ní­ci pan­stva Sit­no, Kohá­ry­ov­ci (Buj­no­vá et all, 2003). Svo­je let­né síd­lo tu mal bul­har­ský cár Fer­di­nand Coburg, pat­ril do Sit­nian­ske­ho pan­stva Kohá­ry­ov­cov (Terem). V roku 1826 sa jedi­ná dcé­ra posled­né­ho z muž­ských potom­kov rodu Kohá­ry­ov­cov vyda­la za Fer­di­nan­da Jura­ja Cobur­ga zo Sas­ka. Posled­ným z Cobur­gov­cov, kto­rý žil v kaš­tie­li, bol vše­stran­ne nada­ný Fer­di­nand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bul­har­ský cár. Dovŕ­šil šťast­nú tra­dí­ciu osvie­te­ných, roz­hľa­de­ných a cti­žia­dos­ti­vých maji­te­ľov, kto­rí zve­ľa­ďo­va­li majet­ky a zaria­di­li ich vkus­ne (Buj­no­vá et all, 2003).

V par­ku bol do roku 1995 vysa­de­ný, Fili­pom Cobur­gom v roku 1878, sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um. V roku 1996 po vysc­hnu­tí bola vysa­de­ná iná sek­vo­ja. Oko­lie je boha­té na chrá­ne­né dru­hy, mno­hé ende­mi­ty. V par­ku a pri­ľah­lom leso­par­ku sa nachá­dza napr. Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sies­si, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus. V oko­lí je vzác­ny výskyt prí­rod­ných ruží, kto­ré v 19. sto­ro­čí tu pôso­bia­ci Andrej Kmeť popí­sal tak­mer 300 kul­ti­va­rov (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Súčas­ťou are­álu je his­to­ric­ký park (5 ha) a leso­park (25 ha). Hor­né a dol­né jazier­ko je spo­je­né kas­ká­da­mi a vodo­pád­mi je napá­ja­né nie­koľ­ko kilo­met­rov dlhým náho­nom z Kop­laš­ské­ho poto­ka s uni­kát­ny­mi akva­duk­ta­mi. V par­ku sa okrem toho nachá­dza grot­ta – ume­lo navŕ­še­ná jas­ky­ňa, stud­nič­ka s kamen­ný­mi lavič­ka­mi, dre­ve­né mos­tí­ky, altá­ny, kapl­n­ka Svä­té­ho Huber­ta (geopark​.sk).

Celo­slo­ven­ské poľov­níc­ke sláv­nos­ti Dni svä­té­ho Huber­ta uspo­ra­dú­va múze­um vo Svä­tom Anto­ne zvy­čaj­ne začiat­kom sep­tem­bra cez víkend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

St. Ant­ho­ny, for­mer­ly kno­wn as Antol, is loca­ted just a short dis­tan­ce from Ban­ská Štiav­ni­ca. It fea­tu­res a cast­le with a beau­ti­ful park.

The vil­la­ge inc­lu­des the sett­le­ments of Rov­ne, Baža­nia, and Mac­ko. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1266. The vil­la­ge­’s name comes from the ori­gi­nal church dedi­ca­ted to Saint Ant­ho­ny the Her­mit. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Scen­tan­tol­lo, Sanc­tus Anto­nius, Zent­han­tal, Swä­tý Antal, Antol. The Hun­ga­rian name is Sze­nan­tal. The resi­dents were main­ly enga­ged in mining, metal­lur­gy, fores­try, quar­ry­ing, and indus­trial enter­pri­ses in Ban­ská Štiav­ni­ca. In the mid-​20th cen­tu­ry, the pro­duc­ti­on of car­ved and pain­ted nati­vi­ty sce­nes beca­me kno­wn. In the 17th cen­tu­ry, the Kohá­ry fami­ly acqu­ired the esta­te. The Kohá­rys con­tri­bu­ted to the deve­lop­ment of St. Ant­ho­ny. From 1826, the vil­la­ge belo­n­ged to the Cobur­gs. Fer­di­nand Coburg, the brot­her of the last owner of the cast­le, visi­ted the vil­la­ge until 1944. A notab­le nati­ve of the vil­la­ge was the Slo­vak actor, the­a­ter direc­tor, and set desig­ner Karol Zachar, who­se real name was Karol Legé­ny (wiki​pe​dia​.sk).

In St. Ant­ho­ny, the­re is a cast­le with a park, now a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The four wings of the buil­ding sym­bo­li­ze the four sea­sons, 12 chim­ne­ys repre­sent the months, 52 rooms sig­ni­fy the weeks, and 365 win­do­ws stand for the days in a year. Today, it hou­ses the Fores­try, Woodc­raft, and Agri­cul­tu­ral Muse­um with nume­rous wea­pons and trop­hies. Eve­ry year, at the begin­ning of Sep­tem­ber, the cast­le hosts att­rac­ti­ve hun­ting fes­ti­vi­ties – St. Huber­t’s Days (SACR). The baro­que cast­le was built on the site of a for­mer for­tress and was clas­si­ci­zed in the ear­ly 19th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk).

The Hun­ting Exhi­bi­ti­on is the only spe­cia­li­zed one with nati­on­wi­de sco­pe. Hun­ting was first taught in Ban­ská Štiav­ni­ca in 1808 (geopark​.sk). It is the lar­gest of its kind in Slo­va­kia. The cast­le cor­ri­dors sho­wca­se more than a thou­sand game trop­hies (msa​.sk). Pre­ce­ding the Baroque-​classical cast­le in St. Ant­ho­ny was a smal­ler for­ti­fied cast­le men­ti­oned in the 15th cen­tu­ry. In the 16th cen­tu­ry, it was rebu­ilt to pro­tect Ban­ská Štiav­ni­ca from Tur­kish inva­si­ons (geopark​.sk). The cast­le is also refer­red to as Antol Cast­le or Kohá­ry Cast­le. It is the seat of the Fores­try, Woodc­raft, and Hun­ting Muse­um (Wiki­pe­dia). It was built at the begin­ning of the 18th cen­tu­ry by the owners of the Sit­no esta­te, the Kohá­rys (Buj­no­vá et all, 2003). The Bul­ga­rian tsar Fer­di­nand Coburg, belo­n­ging to the Sit­no esta­te of the Kohá­rys, had his sum­mer resi­den­ce here. In 1826, the only daugh­ter of the last male des­cen­dant of the Kohá­ry fami­ly mar­ried Fer­di­nand Georg of Saxe-​Coburg. The last of the Cobur­gs who lived in the cast­le was the ver­sa­ti­le Fer­di­nand Coburg, the Bul­ga­rian tsar from 1908 to 1918. He con­ti­nu­ed the hap­py tra­di­ti­on of enligh­te­ned, kno­wled­ge­ab­le, and ambi­ti­ous owners who impro­ved the­ir pro­per­ties tas­te­ful­ly (Buj­no­vá et all, 2003).

In the park, a giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) was plan­ted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Anot­her sequ­oia was plan­ted in 1996. The sur­roun­dings are rich in pro­tec­ted spe­cies, inc­lu­ding many ende­mics. In the park and the adja­cent forest park, spe­cies such as Gink­go bilo­ba, Abies pin­sa­po, Pse­udot­su­ga men­sie­sii, Pinus jeff­re­yi, Catal­pa big­no­ni­oides, Cha­ma­e­cy­pa­ris pisi­fe­ra, Picea pun­gens vir­ga­ta, Lilium mar­ta­gon, Iris gra­mi­nea, Dro­se­ra rotun­di­fo­lia, Pul­sa­til­la gran­dis, Cro­cus heuf­fe­lia­nus can be found. The rare occur­ren­ce of natu­ral roses, desc­ri­bed by Andrej Kmeť, who wor­ked here in the 19th cen­tu­ry, is also pre­sent, with almost 300 cul­ti­vars (Sour­ce: Infor­ma­ti­on board). The area inc­lu­des a his­to­ri­cal park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are con­nec­ted by cas­ca­des and water­falls, fed by a several-​kilometer-​long mill­ra­ce from the Kop­laš­ský stre­am with uni­que aqu­e­ducts. In the park, the­re is also a grot­to – an arti­fi­cial­ly cre­a­ted cave, a well with sto­ne ben­ches, wooden brid­ges, gaze­bos, and the Cha­pel of St. Hubert (geopark​.sk).

The Muse­um in St. Ant­ho­ny typi­cal­ly orga­ni­zes the All-​Slovak Hun­ting Fes­ti­vi­ties, St. Huber­t’s Days, at the begin­ning of Sep­tem­ber over the wee­kend (ban​skas​tiav​ni​ca​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post