2014, 2015, Časová línia, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Hits: 1365

Adamovské jazerá sa nachádzajú na 85-om riečnom kilometri rieky Morava. Poskytujú možnosti pre rybolov, letnú rekreáciu, kúpanie. Sú tu tri prístavy, premávajú tu dve lode. Z prístavu Gbely Adamov sa dá preplaviť do Českých Tvrdoníc. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, sú teda umelo vytvorenými vodnými plochami (Informačná tabuľa). Od roku 1969. Na severnom, plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba štrku na západnej strane aj v súčasnosti. Na južnom sa nachádza 13 ostrovov, hniezdi tu viac ako 80 druhov vtákov (ezahorie.sk). Kedysi tu boli mokrade, vďaka úprave rieky Morava zanikli (Informačná tabuľa). Mesto Gbely upravilo pred časom pláže, parkovacie plochy, vysadilo stromy a kríky, vybudovalo sprchy, umyváreň, sociálne zariadenia. Adamov je mestskou časťou mesta Gbely (gbely.sk).

Adamovské jazerá patria medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality na Záhorí. Sú významnou migračnou zastávkou a nocoviskom pre husi. Adamovské jazerá sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Morava. Hniezdi tu takmer polovica hniezdnej populácie na Slovensku husi divej – Anser anser. Zdržujú sa tu od februára do júla. Čajka smejivá Larus ridibundus tu má najväčšiu kolóniu na Záhorí. Aj rybár riečny Sterna hirundo tu osídľuje ostrovy bez vysokej vegetácie. V marci a apríli tu vrcholí jarná migrácia kačíc. Takmer celé čierne sú lysky čierne – Fulica atra. Pre hrdzavku potápavú – Netta rufina sú jazerá jedným z najsevernejších hniezdnych lokalít. Ďalšie druhy: potápka chochlatá Podiceps cristatus, brehuľa riečna Riparia riparia, trasochvost biely Motacilla alba. Zaznamenané tu boli: orliak morský Heliaeetus albicilla, kačica ostrochvostá Anas acuta, kačica divá Anas platyrhynchos, potápač biely Mergus albellus, hlaholka severská Bucephala clangulla, trsteniarik, dudok chochlatý Upupa epops, volavka popolavá Ardea cinerea, chavkoš nočný Nycticorax nycticorax, fúzatka trstinová Panurus biarmicus, slávik modrák Luscinia svecica, bahniaky, brodivce. V polovici novembra sem prilietajú veľké kŕdle husí. Zo severu hus bieločelá Anser albifrons a hus siatinná Anser fabalis. V okolí jazier hniezdi cíbik chochlatý Vanellus vanellus (Informačná tabuľa). V roku 2009 tu postavilo mesto Gbely osem metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Domáci je vravia ávéháčka, čiže Adamovská vtáčí hledzírňa (infoglobe.sk). Z rozhľadne je veľmi dobrý výhľad nielen na vtáčie kolónie a blízke okolie, ale hlavne v zimných mesiacoch aj na vzdialené Malé Karpaty, Biele Karpaty a Pavlovské vrchy (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ja chodím na Adamovské jazerá pomerne často, okrem iného aj sa kúpať. Občas sa tu zastavím aj cestou z Moravy. Zaujímavý je aj bufet – občerstvovacie zariadenie, ktoré som si rýchlo obľúbil. V lete tu býva pomerne dosť ľudí, ale je to ešte znesiteľné a s parkovaním som tu ešte nemal problém (Peter Kaclík).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Príroda, Stromy, TOP

Korene

Hits: 690

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2011, 2012, 2014, Časová línia, Príroda, Stromy, TOP

Drevo

Hits: 1340

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – autobusový výlet po ostrove (Telendos, Arginond, Vathia, Pothia, Vlyhadia)

Hits: 3037

Autor článku: Oľga Magalová

Dovolenka na Kalymnose, 3. časť – Autobusový výlet po ostrove

Hneď druhý deň nášho pobytu sme mali autobusový výlet po ostrove Kalymnos. Sprievodcami nám boli Angličanka Sheryl, žijúca na Kalymnose aj s manželom na dôchodku, a náš delegát Jan. V autobuse boli dovolenkári CK Aeolus a nejakí Angličania z inej CK. Z nášho strediska Kantuni sme vyrazili smerom na sever po západnom pobreží, kde sú aj ostatné dovolenkové strediská s plážami. Kalymnos je veľmi hornatý a pobrežie je členité. Hlavná cesta väčšinou vedie vysoko nad pobrežím a do jednotlivých stredísk sa schádza osobitnými cestami. Sprievodkyňa nás hneď upozornila, že sa blížia zákruty–serpentíny prezývané „waw!“, z ktorých bude úchvatný pohľad na pobrežie aj na protiľahlý ostrov Telendos. Mala pravdu. Len kým som ja vyhrabala z kabele foťák, waw bolo za nami 🙂 Napriek tomu som počas jazdy nafotila cez okno autobusu zopár záberov – pohľad z Kalymnosu na Telendos. Tento pohľad je typický pre strediská Myrties a Massuri. My v Kantuni sme z Telendosu videli iba kúsok „chvosta“, medzi nami bol iný kopec.

Ostrov Telendos sme s Julkou navštívili po týždni aj samé. Kúpili sme si v supermarkete lístok na miestnu dopravu za 80 centov do Myrties a z jeho prístaviska sme cestovali lodičkou na Telendos. Pozreli sme si gýčovitú chutnú promenádku na Telendose, potom sme sa vybrali na túru popri pobreží, ale bol taký vetrisko, že nás takmer sfúklo z útesu na plážičku pod ním :). Pôvodne sme mysleli, že sa tam zostaneme kúpať na niektorej z pláží, ale kvôli tomu vetru sme sa nakoniec rozhodli vrátiť na Kalymnos do Myrties. Ešte predtým sme si ale dali na Telendose chutné frapé v taverne Zorbas. Potom sme sa lodičkou vrátili do Myrties a na tamojšej krásnej pláži s úchvatným výhľadom na Telendos sme prežili veľmi vydarený deň.

Postupovali sme pobrežím smerom na Emporio. Pri Arginonde sme sa zatočili do vnútrozemia. Mali tam novú krásnu asfaltku, ktorá však mala také technické parametre, že na Slovensku by vydržala asi len jednu poriadnu letnú búrku a stiekla by rovno do mora :). Majú „šťastie“, že tam skoro neprší. Cestou sme videli mnoho skupín včelích úľov, vraj sa im tam veľmi darí. Celý Kalymnos je kamenistý, porastený takými „skalkovými“ kosodrevinkami ako vidno na obrázkoch. Sú rôznofarebné a voňavé. Ani požiar tam vraj nemal dlhé trvanie, lebo skapal skoro sám od seba keďže tam nemajú v horách stromy. Iba blízko strediska nasadili hasiace helikoptéry. Vnútrozemská cesta nás doviezla až do mandarínkového údolia. To je napodiv celkom svieže a zelené, na jeho konci (začiatku smerom od mora) je mestečko Vathi. Leží na konci skalnatého fjordu. Tu sme mali asi hodinovú prestávku na prehliadku, my sme s Julkou na chvíľu „zakotvili“ v prístavčeku na betónových schodíkoch a máčali sme si nohy v čistučkom priezračnom mori. Vzdychali sme, že keby bolo viacej času, tak by sme si tam aj zaplávali. (To sa nám nakoniec splnilo v rámci lodného výletu, o ktorom napíšem neskôr).

Z Vathi sme pokračovali po východnom pobreží do hlavného mesta Pothia na juhu. Východné pobrežie končí strmo v mori, je takmer ľudoprázdne, ani tam nič nerastie, iba oleandre vedľa cesty. Tie sú krásne, lebo ich miestne kozy nežerú (vraj sú pre ne jedovaté). Kozy sú na východnom pobreží skoro všade, aj po ceste si vykračujú krížom krážom, vedia že ich nikto nezrazí :). Z východného pobrežia je krásne vidieť Turecko, oblasť Marmarisu. Tiež je vidno blízke ostrovy, spoza Kosu dokonca vytŕča vrchol sopečného ostrova Nisyros.

V hlavnom meste Pothii sme mali asi hodinovú zastávku, najviac času sme z toho strávili v múzeu – manufaktúre na výrobu morských špongií. Bola to zároveň predajňa aj výrobňa, ale veľmi vkusne zariadená a s príjemným výkladom miestnej gréckej sprievodkyne. Nakúpili sme špongie (pravé, z Lýbijského mora!), potom na pešej zóne zopár suvenírov a pohľadníc a pokračovali sme autobusom hore serpentínami nad Pothiu do kláštora pomenovaného Agios Savas, podľa mnícha ktorý bol nedávno vyhlásený za svätého, lebo boli uznané jeho liečiteľské zázraky. Z areálu kláštora boli nádherné výhľady na Pothiu a do ďalekého okolia. Pred vstupom do areálu nás Sheryll požiadala, aby sme si prehodili niečo cez ramená a cez nohy, pokiaľ máme kraťasy nad kolená. Všetci Aeolusáci to rešpektovali, ale väčšina z jej milých Angličanov na to hodila bobek. Čudovala som sa, že im nie je v kostole trápne, korzovať sa tam ako na pláži… Kostol bol nádherne vyzdobený, až tak veľkolepý som zatiaľ v Grécku nenavštívila.

Z Agios Savas sme prudkými serpentínami zišli do zálivu Vlyhadia, kde bolo múzeum morských objavov. Po prehliadke múzea, ktoré bolo hneď vedľa pláže, bolo voľno vyhradené na kúpanie. Bolo tam čistučké, kľudné more bez vĺn, tak sme si s Julkou prišli na svoje :). Potom sme si v miestnej taverne pochutili na „gréckom sendviči“ a autobus nás porozvážal do našich stredísk. Na konci Jan poďakoval Sheryl za jej sprievodcovské služby a my sme spontánne zatlieskali. Až potom sa pridali aj Angličania. Boli fakt trápni, aj keď opúšťali autobus, žiaden z nich nepozdravil. Ako keby telce vystupovali z MHD. Tak sme im to my museli ukázať keď sme vystupovali na našej zastávke a nahlas sme pozdravili po slovensky aj po anglicky a ešte aj šoféra po grécky :). Bolo vidno, ako ho to potešilo.

Use Facebook to Comment on this Post