2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy, TOP

Drevo

Hits: 2384

Dre­vo je bio­lo­gic­ky a eko­lo­gic­ky dôle­ži­tý mate­riál, kto­rý zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v živo­te na Zemi. Dre­vo je tvo­re­né pri­már­ne lig­ní­nom, celu­ló­zou a hemi­ce­lu­ló­zou. Jeho štruk­tú­ra posky­tu­je pev­nosť a pod­po­ru ras­tú­cim rast­li­nám. Dre­vo je tra­dič­ným sta­veb­ným mate­riá­lom a pou­ží­va sa na výro­bu nábyt­ku, pod­láh, dve­rí a iných kon­štruk­cií. Celu­ló­za z dre­va je kľú­čo­vým suro­vi­no­vým zákla­dom pre výro­bu papie­ra a kar­tó­nu. Dre­vo je zdro­jom bio­ma­sy, kto­rá sa môže pou­žiť na výro­bu ener­gie. Rôz­ne kul­tú­ry pou­ží­va­jú dre­vo na výro­bu ume­lec­kých diel, hudob­ných nástro­jov a ďal­ších tra­dič­ných predmetov.

Dre­vo má výtvar­né, ume­lec­ké a reme­sel­né využi­tie v rôz­nych kul­tú­rach po celom sve­te. Ten­to mate­riál je obľú­be­ný pre svo­ju pri­ro­dze­nú krá­su, tex­tú­ru a uni­kát­ne vlast­nos­ti. Dre­vo, s jeho rôz­ny­mi far­ba­mi, vzor­mi a tex­tú­ra­mi, je uni­ver­zál­nym a inšpi­ra­tív­nym mate­riá­lom pre umel­cov a reme­sel­ní­kov. Dre­vo je tra­dič­ným mate­riá­lom pre sochá­rov. Ume­lec­ké die­la z dre­va môžu zobra­zo­vať abs­trakt­né for­my, ľud­ské posta­vy, zvie­ra­tá a rôz­ne vzo­ry. Rôz­ne dru­hy dre­va ponú­ka­jú špe­ci­fic­ké vlast­nos­ti, kto­ré môžu ovplyv­niť koneč­ný výraz sochy. Dre­vo môže slú­žiť ako pod­klad pre maľ­by a ryti­ny. Mno­hé kul­tú­ry vytvá­ra­jú dre­ve­né pane­lo­vé maľ­by. Dre­vo sa využí­va v rôz­nych reme­sel­ných tech­ni­kách, ako sú rez­ba, dýho­va­nie, intar­zia a iné.

Reme­sel­ní­ci vytvá­ra­jú dre­ve­né hodi­ny, kto­ré sú nie­len funkč­né, ale aj ume­lec­kým die­lom. Dre­ve­né rámy a detai­ly pri­dá­va­jú cha­rak­ter tým­to uni­kát­nym die­lam. Dre­vo je pou­ží­va­né aj pri tvor­be archi­tek­to­nic­kých prv­kov, ako sú dre­ve­né oblú­ky, kro­vy, oltá­re a dre­ve­né stav­by. Čas­to sa nachá­dza v kos­to­loch, chrá­moch a palá­coch. Hudob­né nástro­je, ako sú gita­ry, hus­le, flau­ty, môžu byť vyro­be­né z rôz­nych dru­hov dre­va. Dre­vo posky­tu­je špe­ci­fic­ký zvu­ko­vý cha­rak­ter, kto­rý pris­pie­va k hudob­né­mu ume­niu. Dre­vo je výraz­ne využí­va­né pri výro­be nábyt­ku. Od tra­dič­ných dre­ve­ných sto­li­čiek po moder­né dizaj­no­vé kusy.


Wood is a bio­lo­gi­cal­ly and eco­lo­gi­cal­ly sig­ni­fi­cant mate­rial that pla­ys a key role in life on Earth. It is pri­ma­ri­ly com­po­sed of lig­nin, cel­lu­lo­se, and hemi­cel­lu­lo­se. Its struc­tu­re pro­vi­des strength and sup­port to gro­wing plants. Wood is a tra­di­ti­onal buil­ding mate­rial used for fur­ni­tu­re, flo­oring, doors, and vari­ous cons­truc­ti­ons. Cel­lu­lo­se from wood is a cru­cial raw mate­rial for paper and card­bo­ard pro­duc­ti­on. Wood ser­ves as a sour­ce of bio­mass, which can be used for ener­gy pro­duc­ti­on. Dif­fe­rent cul­tu­res uti­li­ze wood for craf­ting artis­tic pie­ces, musi­cal ins­tru­ments, and vari­ous tra­di­ti­onal items.

Wood has artis­tic, cre­a­ti­ve, and craft app­li­ca­ti­ons in vari­ous cul­tu­res worl­dwi­de. This mate­rial is favo­red for its natu­ral beau­ty, tex­tu­re, and uni­que pro­per­ties. With its diver­se colors, pat­terns, and tex­tu­res, wood ser­ves as a uni­ver­sal and ins­pi­ra­ti­onal medium for artists and crafts­men. Wood is a tra­di­ti­onal medium for sculp­tors, allo­wing them to cre­a­te abs­tract forms, human figu­res, ani­mals, and vari­ous pat­terns. Dif­fe­rent wood types offer spe­ci­fic quali­ties that can influ­en­ce the final expres­si­on of a sculp­tu­re. Wood can also ser­ve as a can­vas for pain­tings and engra­vings, with many cul­tu­res cre­a­ting wooden panel pain­tings. Wood is emplo­y­ed in vari­ous craf­ting tech­ni­qu­es, inc­lu­ding car­ving, vene­e­ring, marqu­et­ry, and more.

Crafts­men cre­a­te wooden clocks that are not only func­ti­onal but also works of art. Wooden fra­mes and details add cha­rac­ter to the­se uni­que pie­ces. Wood is used in the cre­a­ti­on of archi­tec­tu­ral ele­ments such as wooden arches, roofs, altars, and wooden struc­tu­res, often found in chur­ches, tem­ples, and pala­ces. Musi­cal ins­tru­ments like guitars, violins, and flu­tes can be craf­ted from vari­ous types of wood, each con­tri­bu­ting a spe­ci­fic sound cha­rac­ter that enhan­ces the musi­cal art. Wood is hea­vi­ly uti­li­zed in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, ran­ging from tra­di­ti­onal wooden chairs to modern design pieces.


Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Púchovský – meno späté s našou rodinou

Hits: 5001

Meno Púchov­ský sa v Pieš­ťa­noch v minu­los­ti vysky­to­va­lo. Dnes je ich už pome­nej. Je mož­né, že pochá­dza­li z oko­lia. Neja­kí boli v Hor­nej Stre­de, čo je 5 km od Pieš­ťan. Zrej­me bolo viac vetiev, pre­to­že naši” sú Vano­vi­ci. Napr. v obci Jele­nec pri Nit­re bolo veľ­mi veľa Púchovských.

Ján Púchov­ský, kto­rý je naj­star­ší zná­my Púchov­ský je Vanech. Jeho syn – tiež Jano mal vyni­ka­jú­ci sluch a zmy­sel pre hud­bu. Sám hral a spie­val a všte­pil lás­ku k hud­be aj svo­jim synom Jano­vi, Joze­fo­vi, Vilia­mo­vi. Tvo­ri­li základ sku­pi­ny Púchov­skí, kto­rí cho­di­li hrá­vať po celom oko­lí. Hra­li aktív­ne až do roku 1961. Boli obľú­be­ný a veľ­mi zná­my. Ded­ko Ján Púchov­ský, kto­rý zomrel v roku 1931 robil u baró­na Leon­hár­dy­ho v Šar­fii. Mimo­cho­dom ten­to barón si vzal Win­te­ro­vu dcé­ru. V roku 1909 sa pre­sťa­ho­va­li nas­päť do Piešťan.

U jeho syna Jána sa zača­li pre­ja­vo­vať muzi­kant­ské sklo­ny. Mal vyni­ka­jú­ci sluch, napriek tomu, že nepoz­nal noty, spie­val a hral so svo­ji­mi deť­mi v rodin­nej kape­le Púchov­skí”. Jeho syn Ján hral na har­mo­ni­ku, kríd­lov­ku, hus­le, les­ný roh a saxo­fón. Počas voj­ny sa cez tren­čian­ske­ho kapel­ní­ka Hir­ne­ra ako kríd­lo­vák dostal do Levo­če kde začal hrá­vať na les­ný roh. Syn Viliam hrá­val na hus­le, na har­mo­ni­ku. Dcé­ra Emí­lia hra­la tiež. Napo­kon jej man­žel Rudolf Janis­ka hrá­val s Púchov­ský­mi na bicie a bol rov­na­ko z muzi­kant­skej rodi­ny a na ich har­mo­ni­ke hrá­val po voj­ne syn Ján. Syn Jozef hral na saxa­fón a na hus­le. Aktív­ne hrá­va­li asi do roku 1961, kedy Viliam odišiel hrať s Micha­lom Šug­rom (brat­ran­com) – bicie, Micha­lom Balá­ži­kom – spev a Tibo­rom Ondrej­ko­vi­čom pod Čer­ve­nú vežu.


The name Púchov­ský was pre­sent in Pieš­ťa­ny in the past. Today, the­re are fewer of them. It’s possib­le that they ori­gi­na­ted from the sur­roun­ding are­as. Some were in Hore Stre­de, which is 5 km from Pieš­ťa­ny. The­re were pro­bab­ly mul­tip­le bran­ches, as our rela­ti­ves are the Vano­vi­ci. For exam­ple, in the vil­la­ge of Jele­nec near Nit­ra, the­re were many Púchovskýs.

Ján Púchov­ský, who is the oldest kno­wn Púchov­ský, is from the Vanech branch. His son, also named Jano, had an excel­lent ear for music. He pla­y­ed and sang, ins­til­ling a love for music in his sons Ján, Jozef, and Viliam. They for­med the foun­da­ti­on of the Púchov­skí group, who used to per­form throug­hout the sur­roun­ding area. They pla­y­ed acti­ve­ly until 1961, and they were popu­lar and well-​known. Grand­fat­her Ján Púchov­ský, who pas­sed away in 1931, wor­ked for Baron Leon­hár­dy in Šar­fia. Inci­den­tal­ly, this baron mar­ried Win­te­r’s daugh­ter. In 1909, they moved back to Piešťany.

His son Ján began to show musi­cal talent. Des­pi­te not kno­wing notes, he had an excel­lent ear, sin­ging and pla­y­ing with his chil­dren in the fami­ly band Púchov­skí.” His son Ján pla­y­ed the accor­di­on, cor­net, violin, French horn, and saxop­ho­ne. During the war, he beca­me a cor­net pla­y­er through the band­mas­ter Hir­ner from Tren­čín and went to Levo­ča, whe­re he began pla­y­ing the French horn. Viliam, his son, pla­y­ed the violin and accor­di­on. His daugh­ter Emí­lia also pla­y­ed. Even­tu­al­ly, her hus­band Rudolf Janis­ka pla­y­ed per­cus­si­on with the Púchov­skí and came from a musi­cal fami­ly. After the war, Ján’s son pla­y­ed the­ir accor­di­on. Jozef pla­y­ed the saxop­ho­ne and violin. They pla­y­ed acti­ve­ly until around 1961, when Viliam left to play with Michal Šug­ra (a cou­sin) on drums, Michal Balá­žik on vocals, and Tibor Ondrej­ko­vič under the Red Tower.

Use Facebook to Comment on this Post

Hudba, Interpreti

Katka Koščová – prvá slovenská Superstar

Hits: 5881

Kat­ka Koš­čo­vá je novým feno­mé­nom v slo­ven­skej hud­be. Som o tom pre­sved­če­ný. Má svo­je rezer­vy, ale má pod­ľa mňa pred­po­kla­dy stať sa dob­rou nosi­teľ­kou ume­nia. Schvál­ne som nepou­žil slo­vo spe­váč­kou, čím nech­cem naz­na­čiť pochyb­nos­ti o jej vokál­nych pred­po­kla­doch. Skôr a čo ma teší ove­ľa viac ako Kat­kin spev je jej orien­tá­cia na hud­bu ako takú. Je pre mňa výbor­né, že Kat­ka ink­li­nu­je k žán­rom muzi­kál­nej­ším. Pev­ne dúfam, že Kat­ka pop spie­vať nebu­de. Skve­lé je, že Kat­ka doká­že impro­vi­zo­vať, aj tak­po­ve­diac v pria­mom pre­no­se – neklam­ný znak talen­tu a schop­nos­ti. Kat­ka má jed­nu obrov­skú výho­du, má dar komu­ni­ko­vať s ľuď­mi. Má skve­lé pred­po­kla­dy počú­vať”. Výbor­ne sa počas Supers­tar pohy­bo­va­la po pódiu, cíti­la sa na ňom dob­re. Vybe­ra­la si aj sklad­by, kto­ré nebo­li veľ­mi melo­dic­ké – bola to ťaž­ká ces­ta, a vďa­ka­bo­hu úspeš­ná. Počas vystú­pe­ní z nej cítiť radosť, v hla­se je až nesku­toč­ná dáv­ka citu. Kat­ka Koš­čo­vá zís­ka­la popu­la­ri­tu ako víťaz­ka prvej sezó­ny súťa­že Slo­ven­sko hľa­dá Supers­tar”. Naro­di­la sa 22. sep­tem­bra 1982Mar­ti­ne, na Slo­ven­sku. V roku 2004 sa zúčast­ni­la prvých pred­kôl súťa­že Slo­ven­sko hľa­dá Supers­tar”, kde ju poro­ta a divá­ci posu­nu­li do hlav­nej súťa­že. Počas súťa­že si zís­ka­la obľu­bu svo­jím výni­moč­ným hla­som a hudob­ným talen­tom. Dňa 25. decem­bra 2004 sa sta­la víťaz­kou prvej sezó­ny, čím sa sta­la prvou slo­ven­skou Superstar.


Kat­ka Koš­čo­vá is a new phe­no­me­non in Slo­vak music. I am con­vin­ced of that. She has her reser­ves, but, in my opi­ni­on, she has the poten­tial to beco­me a good car­rier of art. I deli­be­ra­te­ly did not use the word sin­ger,” as I don’t want to imply any doubts about her vocal abi­li­ties. What exci­tes me much more than Kat­ka­’s sin­ging is her orien­ta­ti­on towards music as a who­le. It’s excel­lent for me that Kat­ka leans towards more musi­cal gen­res. I firm­ly hope that Kat­ka will not sing pop. Wha­t’s gre­at is that Kat­ka can impro­vi­se, even in a live per­for­man­ce – an unmis­ta­kab­le sign of talent and skill. Kat­ka has one enor­mous advan­ta­ge; she has the gift of com­mu­ni­ca­ting with peop­le. She has excel­lent pre­re­qu­isi­tes for lis­te­ning.” She moved excep­ti­onal­ly well on sta­ge during Supers­tar, fee­ling com­for­tab­le on it. She cho­se songs that were not very melo­dic – it was a tough jour­ney, but thank­ful­ly, a suc­cess­ful one. During her per­for­man­ces, you can feel joy ema­na­ting from her, and the­re is an inc­re­dib­le amount of emo­ti­on in her voice. Kat­ka Koš­čo­vá gai­ned popu­la­ri­ty as the win­ner of the first sea­son of the com­pe­ti­ti­on Slo­ven­sko hľa­dá SuperS­tar” (Slo­va­kia­’s Got Talent). She was born on Sep­tem­ber 22, 1982, in Mar­tin, Slo­va­kia. In 2004, she par­ti­ci­pa­ted in the ini­tial rounds of the Slo­ven­sko hľa­dá SuperS­tar” com­pe­ti­ti­on, whe­re she was selec­ted by the jud­ges and vie­wers to advan­ce to the main com­pe­ti­ti­on. Throug­hout the com­pe­ti­ti­on, she won hearts with her excep­ti­onal voice and musi­cal talent. On Decem­ber 25, 2004, she emer­ged as the win­ner of the first sea­son, beco­ming the first Slo­vak Superstar.


Album: Ešte sa nepoznáme

Cel­ko­vo album pre mňa vyznel ako úspeš­ný. Kat­ka vypro­du­ko­va­la diel­ko pre nároč­nej­šie­ho poslu­chá­ča. Viem, kto­ré sklad­by boli nasa­de­né do rádií, a s výbe­rom som po vypo­ču­tí albu­mu nespo­koj­ný. Osob­ne by som vybral sklad­by 6, 8, 9, 5. Jedi­ná sklad­ba, kto­rá sa mi nepá­či je 10. Od debu­tu som toľ­ko neča­kal. Čas­to v oko­lí počú­vam, že album je nemast­ný, nesla­ný. Chá­pem ten­to pohľad, ale nez­die­ľam ho. Vtip je v náhľa­de na hud­bu, dokon­ca by som pove­dal, že aj tro­chu na ume­nie vôbec. Album Kat­ky nie je urče­ný pre masy.


Album: Ešte sa nepoznáme”

Ove­rall, the album sounds suc­cess­ful to me. Kat­ka has pro­du­ced a pie­ce for a more deman­ding lis­te­ner. I know which songs were pla­y­ed on the radio, and I am dis­sa­tis­fied with the selec­ti­on after lis­te­ning to the album. Per­so­nal­ly, I would cho­ose songs 6, 8, 9, 5. The only song I don’t like is 10. I did­n’t expect that from a debut. I often hear around me that the album is unins­pi­ring, unim­pres­si­ve. I unders­tand this view, but I don’t sha­re it. The essen­ce is in the per­spec­ti­ve on music, even in art in gene­ral. Kat­ka­’s album is not inten­ded for the masses.

Use Facebook to Comment on this Post

Hudba

Hudba

Hits: 29517

Hud­ba je ume­lec­ký pre­jav vytvo­re­ný kom­bi­ná­ci­ou zvu­kov, meló­dií a ryt­mov. Môže byť vyko­ná­va­ná pomo­cou rôz­nych hudob­ných nástro­jov ale­bo vokál­nych tech­ník. Hud­ba má schop­nosť vyvo­lá­vať emó­cie, pre­ná­šať prí­be­hy a pôso­biť na poslu­chá­čov. Exis­tu­je mno­ho hudob­ných žán­rov a štý­lov, kto­ré sa líšia pod­ľa kul­túr­nych, his­to­ric­kých a regi­onál­nych vply­vov. Hudob­ný pre­jav zahŕňa ovlá­da­nie hudob­ných nástro­jov, inter­pre­tá­ciu skla­dieb a schop­nosť komu­ni­ko­vať cez hud­bu. Pro­fe­si­onál­ni muzi­kan­ti sa čas­to špe­cia­li­zu­jú na urči­tý nástroj ale­bo hudob­ný žáner a môžu pôso­biť v rôz­nych kon­tex­toch, vrá­ta­ne sólo­vých vystú­pe­ní, sku­pi­no­vých zosku­pe­ní. Hud­ba a muzi­kant­ský pre­jav majú v kul­tú­re a spo­loč­nos­ti význam­né mies­to, posky­tu­júc for­mu seba­vy­jad­re­nia a spô­sob, ako ľudia komu­ni­ku­jú umenie.


Music is an artis­tic expres­si­on cre­a­ted through the com­bi­na­ti­on of sounds, melo­dies, and rhythms. It can be per­for­med using vari­ous musi­cal ins­tru­ments or vocal tech­ni­qu­es. Music has the abi­li­ty to evo­ke emo­ti­ons, con­vey sto­ries, and impact lis­te­ners. The­re are many musi­cal gen­res and sty­les that vary based on cul­tu­ral, his­to­ri­cal, and regi­onal influ­en­ces. Musi­cal expres­si­on invol­ves mas­te­ring musi­cal ins­tru­ments, inter­pre­ting com­po­si­ti­ons, and the abi­li­ty to com­mu­ni­ca­te through music. Pro­fes­si­onal musi­cians often spe­cia­li­ze in a par­ti­cu­lar ins­tru­ment or musi­cal gen­re and can per­form in vari­ous con­texts, inc­lu­ding solo per­for­man­ces and group ensem­bles. Music and musi­cal expres­si­on hold a sig­ni­fi­cant pla­ce in cul­tu­re and socie­ty, pro­vi­ding a form of self-​expression and a way for peop­le to com­mu­ni­ca­te through art.


His­tó­ria hudby

Vznik hud­by môže­me dato­vať na dobu, kedy sa člo­vek sna­žil napo­dob­ňo­vať hla­sy živo­čí­chov. Išlo tak zrej­me tro­chu o pod­ve­do­mý efekt, kedy člo­vek pri­šiel na meló­diu. Neve­ri­li by ste, koľ­ko rôz­nych tónov je v krát­kej – tre­bárs 0.5 sekun­do­vej sek­ven­cii spe­vu neja­ké­ho vtá­ka. Zmys­ly člo­ve­ka to nedo­ká­žu vní­mať uve­do­mo­va­ne – je to ako pri sle­do­va­ní fil­mu, kedy si tiež neuve­do­mu­je­me, že film, kto­rý sle­du­je­me je pos­kla­da­ný zo sta­tic­kých obráz­kov, kto­ré idú rých­los­ťou 25 obráz­kov za sekun­du. Avšak mozog zrej­me evi­do­val tie­to meló­die a naučil postup­ne člo­ve­ka spievať.


His­to­ry of Music

The ori­gin of music can be tra­ced back to a time when humans attemp­ted to mimic the sounds of ani­mals. It was like­ly a some­what sub­con­sci­ous effect, whe­re humans dis­co­ve­red melo­dy. You would­n’t belie­ve how many dif­fe­rent tones are pre­sent in a short sequ­en­ce, such as a 0.5‑second sin­ging of a bird. Human sen­ses can­not con­sci­ous­ly per­ce­i­ve the­se tones, simi­lar to wat­ching a movie whe­re we don’t rea­li­ze that the film, which we are wat­ching, is com­po­sed of sta­tic ima­ges moving at a spe­ed of 25 fra­mes per second. Howe­ver, the brain like­ly regis­te­red the­se melo­dies and gra­du­al­ly taught humans to sing.


Ľudo­vá hudba

Ide zrej­me o naj­frek­ven­to­va­nej­šiu for­mu hud­by, aspoň pokiaľ ide o his­tó­riu. Bola to hud­ba oby­čaj­ne jed­no­du­chých ľudí, kto­rí si medzi sebou jed­not­li­vé diel­ka odo­vzdá­va­li počas mno­ho gene­rá­cii. Ľudo­vá hud­ba v dneš­nej podo­be je už znač­ne vyumel­ko­va­ná ume­lec­ký­mi nástroj­mi. K ľudo­vej hud­be bez­po­chy­by pat­rí aj špe­ci­fic­ký odev – kroj a zvy­ky jed­not­li­vých oblas­tí. Na Slo­ven­sku vznik­lo mno­ho dife­ren­co­va­ných folk­lór­nych oblas­tí, v kto­rých je bohat­stvo náro­da.


Folk Music

It is argu­ab­ly the most pre­va­lent form of music, at least in terms of his­to­ry. Folk music was the music of ordi­na­ry peop­le, who pas­sed indi­vi­du­al pie­ces among them­sel­ves through many gene­ra­ti­ons. Con­tem­po­ra­ry folk music has beco­me quite sop­his­ti­ca­ted with artis­tic ins­tru­ments. Folk music undoub­ted­ly inc­lu­des spe­ci­fic atti­re – folk cos­tu­mes and cus­toms of vari­ous regi­ons. In Slo­va­kia, nume­rous diver­si­fied folk­lo­re regi­ons have emer­ged, ref­lec­ting the rich­ness of the nation.


Jed­ným zo zvlášť ume­lec­ky hod­not­ných poči­nov je pou­ži­tie hudob­ných motí­vov v muzi­kál­nej – inštru­men­tál­ne for­me. Spo­me­niem napr. na celom sve­te zná­mu sku­pi­nu Ber­ky­ho Mre­ni­cu. Dia­bol­ské hus­le hovo­ria za všet­ko. Ten­to súbor sa skve­le popa­so­val aj z die­la­mi maj­strov kla­sic­kej hud­by, ako boli Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms atď. Inou sku­pi­nou je zná­my maďar­ský orches­ter Buda­pešť, kto­rý má úcty­hod­né para­met­re. Ďal­šou sku­pi­nou je v pod­sta­te hard­roc­ko­vá seve­ro­mo­rav­ská sku­pi­na Fle­ret, kto­rá čias­toč­ne využí­va motí­vy ľudo­vej hud­by. Ďal­šou sku­pi­nou je Toč­ko­lo­toč, viac­me­nej zosku­pe­nie bra­tov Peš­tov­cov, kto­rí hra­jú veľ­mi muzikálne.


One of the par­ti­cu­lar­ly artis­ti­cal­ly valu­ab­le ende­a­vors is the use of musi­cal motifs in the musi­cal – ins­tru­men­tal form. For exam­ple, I will men­ti­on the glo­bal­ly reno­wned group Ber­ky­ho Mre­ni­ca. The devi­lish violins spe­ak for them­sel­ves. This ensem­ble has hand­led mas­ter­pie­ces of clas­si­cal music mas­ters such as Johann Sebas­tian Bach, Edvard Hage­rup Grieg, Johan­nes Brahms, and others excel­len­tly. Anot­her group is the famous Hun­ga­rian orches­tra Buda­pest, which boasts impres­si­ve para­me­ters. Yet anot­her group is the essen­tial­ly hard rock North Mora­vian band Fle­ret, which par­tial­ly incor­po­ra­tes motifs from folk music. Anot­her group is Toč­ko­lo­toč, more or less an assem­bly of the Peš­to brot­hers, who play very musically.


Kla­sic­ká hudba

Počiat­ky kla­sic­kej hud­by sia­ha­jú snáď do 15. sto­ro­čia. Mys­lím, že dru­há ope­ra v his­tó­rii bola Daph­ne. Naj­pom­péz­nej­šou for­mou kla­sic­kej – váž­nej hud­by je prá­ve ope­ra. Je to vlast­ne spe­voh­ra. V minu­los­ti hudob­ní skla­da­te­lia skla­da­li množ­stvo opier, ako sto­ro­čia ubie­ha­li, ich počet kle­sal. Dnes sa kom­po­nu­jú aj hyb­ri­dy ako roc­ko­vá ope­ra apod. Hudob­né die­la sa skla­da­li väč­ši­nou pre duchov­né úče­ly, postup­ne chrá­mo­vú hud­bu nahrá­dza svet­ská. Veli­kán­mi sve­to­vej hud­by boli napr. – Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Medzi naj­sláv­nej­šie die­la pat­rí Ver­di­ho Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­to­va Figa­ro­va svad­ba, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­ho Bar­bier zo Sevil­ly, Tos­ca, Vival­di­ho Šty­ri roč­né obdo­bia, Grie­gov Peer Gynt, Ber­li­ozo­va Fan­tas­tic­ká sym­fó­nia, Beet­ho­ve­no­va 9. sym­fó­nia Óda na radosť, Bacho­va Fúga A moll, Čaj­kov­ské­ho Labu­tie jaze­ro, Lus­ká­čik, Schu­ber­to­ve piesne …


Clas­si­cal Music

The begin­nings of clas­si­cal music date back to per­haps the 15th cen­tu­ry. I belie­ve the second ope­ra in his­to­ry was Daph­ne. The most pompous form of clas­si­cal – seri­ous music is, in fact, ope­ra. It is essen­tial­ly a musi­cal dra­ma. In the past, com­po­sers com­po­sed nume­rous ope­ras, but as cen­tu­ries pas­sed, the­ir num­ber dec­li­ned. Today, hyb­rids like rock ope­ras are also com­po­sed, and so on. Musi­cal works were most­ly com­po­sed for spi­ri­tu­al pur­po­ses, gra­du­al­ly repla­ced by secu­lar music. Giants of world music inc­lu­de, for exam­ple, Johann Sebas­tian Bach, Wolf­gang Ama­de­us Mozart, Ludwig van Beet­ho­ven, Peter Iljič Čaj­kov­skij, Hec­tor Ber­li­oz, Franz Schu­bert, Fre­de­ryk Cho­pin, Robert Schum­mann, Edvard Hage­rup Grieg, Anto­nio Vival­di, Gius­se­pe Ver­di, Gioaci­no Puc­ci­ni. Among the most famous works are Ver­di­’s Nabuc­co, Rigo­let­to, Tra­viat­ta, Mozar­t’s The Mar­ria­ge of Figa­ro, Don Giovan­ni, Requ­iem, Puc­ci­ni­’s The Bar­ber of Sevil­le, Tos­ca, Vival­di­’s The Four Sea­sons, Grie­g’s Peer Gynt, Ber­li­oz’s Symp­ho­nie fan­tas­ti­que, Beet­ho­ve­n’s 9th Symp­ho­ny Ode to Joy, Bach’s Fugue in A Minor, Tchai­kov­sky­’s Swan Lake, The Nutc­rac­ker, Schu­ber­t’s songs, and more.


Okrem ope­ry exis­tu­jú aj iné kla­sic­ké for­my hudob­ných diel, sym­fó­nie, ope­re­ty, suity, menu­e­ty, kon­cer­ty, pol­ky, mazur­ky, fúgy, balet, pies­ne, fil­har­mo­nic­ké die­la, die­la pre slá­či­ko­vé kvar­te­tá atď. Aj z kla­sic­kej hud­by čer­pa­li nie­kto­rí umel­ci z iných oblas­tí, resp. opač­ne. Napr. vyš­šie spo­mí­na­ný Ber­ky Mre­ni­ca, ďalej Vanes­sa Mae – kto­rá hrá Johan­na Sebas­tia­na Bacha – váž­ne aj v pop‑e. Ďal­šie prí­kla­dy: Apo­ca­lyp­ti­ca – fín­ske zosku­pe­nie hra­jú­ce reper­to­ár meta­lo­vej for­má­cie Metal­li­ca. Marián Var­ga, kto­rý naj­mä v zosku­pe­ní Col­le­gium Musi­cum na klá­ve­soch doslo­va čaru­je. Jeho Hom­ma­ge alla Bach, ale­bo napr. sklad­ba na motí­vy Kor­sa­ko­vo­vej Šehe­re­zá­dy, sú gran­di­óz­ne. Lon­dýn­sky sym­fo­nic­ký orches­ter zvyk­ne z času na čas vypro­du­ko­vať v pod­sta­te kla­sic­ké die­lo na motí­vy popu­lár­nej hud­by. Mys­lím, že je to sluš­né oce­ne­nie pre hudob­né tele­sá. Napr. z pro­duk­cie sku­pín ABBA, Jeth­ro Tull, Poli­ce. Málo­kto­rý ume­lec – skla­da­teľ doká­že kom­po­no­vať v rôz­nych žán­roch, tobôž nie v cel­kom odliš­ných sme­roch. Pau­lo­vi McCar­tne­y­mu sa to poda­ri­lo – ide o uni­kát­ny prí­pad, kedy skla­da­teľ sláv­nej roc­ko­vej sku­pi­ny Beat­les zlo­žil cel­kom úspeš­ne kla­sic­ké die­lo – mys­lím, že šlo dokon­ca o chrá­mo­vé sym­fo­nic­ké die­lo. Podob­né motí­vy ako v kla­sic­kej hud­be mož­no nájsť naj­mä v jaz­ze.


In addi­ti­on to ope­ra, the­re are also other clas­si­cal forms of musi­cal com­po­si­ti­ons, such as symp­ho­nies, ope­ret­tas, suites, minu­ets, con­cer­tos, pol­kas, mazur­kas, fugu­es, bal­lets, songs, phil­har­mo­nic works, com­po­si­ti­ons for string quar­tets, and so on. Some artists from other gen­res drew ins­pi­ra­ti­on from clas­si­cal music, and vice ver­sa. For exam­ple, the afo­re­men­ti­oned Ber­ky Mre­ni­ca, Vanes­sa Mae – who pla­ys Johann Sebas­tian Bach, both in clas­si­cal and pop music. Other exam­ples inc­lu­de Apo­ca­lyp­ti­ca, a Fin­nish group pla­y­ing the reper­to­ire of the metal band Metal­li­ca. Marian Var­ga, espe­cial­ly in the group Col­le­gium Musi­cum, cap­ti­va­tes with his key­bo­ard skills. His Hom­ma­ge alla Bach or com­po­si­ti­ons ins­pi­red by Rimsky-​Korsakov’s Sche­he­ra­za­de are mag­ni­fi­cent. The Lon­don Symp­ho­ny Orches­tra occa­si­onal­ly pro­du­ces essen­tial­ly clas­si­cal works based on popu­lar music the­mes. I think it’s a decent recog­ni­ti­on for musi­cal ensem­bles. For ins­tan­ce, pro­duc­ti­ons from groups like ABBA, Jeth­ro Tull, and The Poli­ce. Not many artists or com­po­sers can com­po­se in vari­ous gen­res, let alo­ne enti­re­ly dif­fe­rent direc­ti­ons. Paul McCar­tney achie­ved this – a uni­que case whe­re the com­po­ser of the famous rock group The Beat­les suc­cess­ful­ly com­po­sed a clas­si­cal work, even a symp­ho­nic work for the church. Simi­lar motifs to clas­si­cal music can be found, espe­cial­ly in jazz.


Nie­kto­ré kla­sic­ké die­la vyža­du­jú vyso­kú inštru­men­tál­nu zruč­nosť pri hra­ní na hudob­né nástro­je. Je cel­kom pocho­pi­teľ­né, že sami skla­da­te­lia ňou čas­to oplý­va­li. Za naj­väč­šie­ho kla­vír­ne­ho vir­tu­ó­za sa pokla­dá zrej­me Artur Rubins­te­in, za hus­ľo­vých vir­tu­ó­zov zase Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, Nico­lo Paga­ni­ni. Ich veľ­kým obdi­vo­va­te­ľom a rov­na­ko skve­lým vir­tu­ó­zov bol aj rela­tív­ne nedáv­no zosnu­lý Yehu­di Menuhin.


V posled­nej dobe sa roz­trh­lo vre­ce s muzi­kál­mi. Ide o kom­bi­ná­ciu hud­bydivad­la. Vo sve­te sú naj­zná­mej­šie My Fair Lady, Hel­lo Dol­ly, Cho­rus Line, v našich kon­či­nách sú to Jesus Christ Supers­tar, Johan­ka z Arku, Dra­cu­la, Rusal­ka, Pomáda.


Some clas­si­cal works requ­ire high ins­tru­men­tal skill when pla­y­ed on musi­cal ins­tru­ments. It is quite unders­tan­dab­le that com­po­sers them­sel­ves often excel­led in this skill. Artur Rubins­te­in is con­si­de­red one of the gre­a­test pia­no vir­tu­osos, whi­le Sebas­tia­no Cor­rel­li, Anto­nio Vival­di, and Nico­lo Paga­ni­ni are regar­ded as vir­tu­osos on the violin. The late Yehu­di Menu­hin was not only a gre­at admi­rer but also an equ­al­ly excel­lent vir­tu­oso in his own right.


Už dlh­ší čas je popu­lár­na hud­ba najp­re­fe­ro­va­nej­šiu for­mu hud­by súčas­nos­ti. Exis­tu­je mno­ho štý­lov, od muzi­kál­nych až po gýčo­vi­té elek­tro­nic­ké výplo­dy. Ja spo­me­niem hlav­ne tie (aj kla­sic­ké štý­ly), kto­ré hod­no­tím ako pozi­tív­ne. Pro­sím o zho­vie­va­vosť s kate­gó­ria­mi hud­by, nedá sa všet­ko jed­no­du­cho zaradiť.


For quite some time, popu­lar music has been the most pre­fer­red form of con­tem­po­ra­ry music. The­re are many sty­les, ran­ging from musi­cal to kits­chy elect­ro­nic cre­a­ti­ons. I will men­ti­on main­ly tho­se (inc­lu­ding clas­si­cal sty­les) that I con­si­der posi­ti­ve. Ple­a­se be unders­tan­ding about the cate­go­ri­za­ti­on of music; it’s not alwa­ys straightforward.


Jazz

Počiat­ky jaz­zu sia­ha­jú do kon­ca 19. st. a začiat­ku 20. sto­ro­čia. Ide o hud­bu afro­ame­ri­ča­nov, za kolís­ku sa pova­žu­je New Orle­ans. Pod­ľa mňa ide o naj­mu­zi­kál­nej­šiu for­mu. Za skve­lých muzi­kan­tov pova­žu­jem tých­to (za pomlč­kou nasle­du­je umel­cov hlav­ný umel­cov nástroj): Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – gita­ra, Bob­by McFer­rin – vokál, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxo­fón, Step­han­ne Grap­pe­li – hus­le, Michel Pet­ruc­cia­ni – kla­vír, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – gita­ra, Joe Hen­der­son – saxo­fón, Ben­ny Good­man – kla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trúb­ka, Diz­zy Giles­pie – trúb­ka, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vokál, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trúb­ka, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – gita­ra, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – gita­ra, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett, Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. Z našich napr. Peter Lipa – spev, Peter Bar­toš – trub­kár­sky virtuóz.


Jazz

The ori­gins of jazz date back to the late 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries. It is a music form of Afri­can Ame­ri­cans, with New Orle­ans being con­si­de­red its birthp­la­ce. Accor­ding to me, it is the most musi­cal form. I con­si­der the fol­lo­wing musi­cians outs­tan­ding (ins­tru­ment pla­y­ed is men­ti­oned after the dash):

Her­bie Hanc­kock – pia­no, fun­ky jazz, fun­ky, fusi­on, Chick Corea – pia­no, Al Di Meola – guitar, Bob­by McFer­rin – vocals, Char­lie Par­ker, Dex­ter Gor­don – saxop­ho­ne, Step­han­ne Grap­pe­li – violin, Michel Pet­ruc­cia­ni – pia­no, Miles Davis – Be bop, John Sco­field – guitar, Joe Hen­der­son – saxop­ho­ne, Ben­ny Good­man – cla­ri­net, Lou­is Arm­s­trong – trum­pet, Diz­zy Giles­pie – trum­pet, Sarah Vaug­han, Joni Mit­chell – vocals, folk jazz, Bix Bei­der­bec­ke – trum­pet, Duke Elling­ton, Pat Met­he­ny – guitar, Micha­el Brec­ker, Ella Fitz­ge­rald, Jack DeJoh­net­te, Joe Zavi­nul, Jaco Pas­to­rius – guitar, John Col­tra­ne, Keith Jar­rett Ray Char­les – old jazz, Mar­vin Gaye, John McLaugh­lin. From our regi­on, for exam­ple, Peter Lipa – vocals, Peter Bar­toš – trum­pet virtuoso.


Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no, Jami­ro­qu­ai, Jazz­rock: Andrej Šeban – gita­ra, Car­los San­ta­na – gita­ra, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – gita­ra, Orches­tral Rock: Col­le­gium Musi­cum, Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – gita­ra (no keď spus­tí, znie to ako orches­ter), Jack Bru­ce – gita­ra, Blu­es Rock: Joe Cocker


Jazz­funk: Her­bie Han­cock – pia­no, Jami­ro­qu­ai, Jazz­rock: Andrej Šeban – guitar, Car­los San­ta­na – guitar, Erich Boboš Pro­cház­ka & The Fro­zen Dozen, Jack Bru­ce – guitar, Orches­tral Rock: Col­le­gium Musi­cum, Blu­es: Eric Clap­ton, Gar­ry Moore, B.B. King, Hans The­es­sink – guitar (when he starts pla­y­ing, it sounds like an orches­tra), Jack Bru­ce – guitar, Blu­es Rock: Joe Cocker


Rock

Ťaž­ko pre mňa defi­no­va­teľ­ný štýl, kto­rý pre mňa nemá v sebe jas­ný komerč­ný vplyv: Sting – svo­jou hud­bou oslo­vil aj jaz­zo­vých umel­cov, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chil­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en na začiat­ku kari­é­ry. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chil­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – gita­ra, Oskar Róz­sa – bas­gi­ta­ra, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – gita­ra, Juraj Grig­lák – bas­gi­ta­ra, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.


Rock

A sty­le that is hard for me to defi­ne, and for me, it lacks a cle­ar com­mer­cial influ­en­ce: Sting – through his music, he has appe­a­led to jazz artists as well, Bru­ce Spring­ste­en, Red Hot Chi­li Pep­pers, Joe Coc­ker, Que­en in the ear­ly days. Extre­me, Dire Straits, Bon Jovi, Cre­e­den­ce Cle­ar­wa­ter Revi­val, Naza­reth, Pink Flo­yd, R.E.M., Red Hot Chi­li Pep­pers, Rol­ling Sto­nes, She­ryl Crow, Super­tramp, U2, Deep Purp­le, Fred­die Mer­cu­ry, Jack Bru­ce, Len­ny Kra­vitz, Andrej Šeban – guitar, Oskar Róz­sa – bass guitar, Fer­má­ta, Vlas­ta Redl, Wanas­to­vi Vje­cy, Fero Grig­lák – guitar, Juraj Grig­lák – bass guitar, Fedor Fre­šo, Le Pay­aco, Lucie, Olympic.


  • Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea
  • Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – gita­ra, Deff Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apocalyptica
  • Rene­sain­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Blackmore‘s Night
  • Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musicum
  • Old Rock: Roling Sto­nes, John Lennon
  • Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán

Slo­wrock: Elton John – pia­no, Chris Rea Hard­rock: Joe Sat­ria­ni – guitar, Def Lep­pard, Nir­va­na, Extre­me, Strom­bo­li, Aeros­mith, Apo­ca­lyp­ti­ca Renais­san­ce Rock: Jeth­ro Tull, Ian Ander­son, Black­mo­re­’s Night Symp­ho­nic Rock: Col­le­gium Musi­cum Old Rock: Rol­ling Sto­nes, John Len­non Soft­rock: Smo­kie, Bee Gees, Elán


Iné žán­re

  • Soul: Lisa Stans­field, Sade
  • Soul­pop: Richard Müller
  • Punk: Sex Pistols
  • A capel­la – čis­to vokál­ny štýl: Clo­se Har­mo­ny Friends – sku­pi­na oko­lo Mária Fan­čo­vi­ča vznik­nu­tá v Nit­re, Fragile
  • Avan­tgar­de: Jabl­koň – veľ­mi čudes­ná muzika
  • Big Beat: Dežo Ursi­ny – gita­ra, Jiří Sche­lin­ger – gitara
  • Reggae: Bob Marley
  • Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud
  • Folk: Paul Simon – gita­ra, Art Gar­fun­kel – gita­ra, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – gita­ra, Fran­ti­šek Ned­věd – gita­ra, Karel Kryl – gita­ra, Vlas­ta Redl – gita­ra, Lenk, Janoušek
  • Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – gitara
  • Folk­rock: Bob Dylan – spev, gita­ra, Jana Kir­schner – gita­ra, Len­ka Fili­po­vá – gita­ra, Vlas­ta Redl – gitara
  • Folk­lor Folk: Vlas­ta Redl – gita­ra, AG Flek, Hradišťan
  • Folk­lor Rock: Vlas­ta Redl – gita­ra, Fleret
  • Fun­ky: Kool and The Gang
  • Hip Hop: N‘Sync
  • Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty
  • Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies
  • Metal: Black Sab­bath, Metallica
  • Oldies: Frank Sinat­ra, Herman‘s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean
  • Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mezzoforte
  • Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá
  • Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – gitara
  • Club: Sade – vokál
  • Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá
  • Modern Clas­sic: Zbig­niew Preisner
  • Muzi­kal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá
  • Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr
  • Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Soul: Lisa Stans­field, Sade Soul­pop: Richard Mül­ler Punk: Sex Pis­tols A capel­la – pure­ly vocal sty­le: Clo­se Har­mo­ny Friends – a group around Mário Fan­čo­vič for­med in Nit­ra, Fra­gi­le Avan­tgar­de: Jabl­koň – very pecu­liar music Big Beat: Dežo Ursi­ny – guitar, Jiří Sche­lin­ger – guitar Reggae: Bob Mar­ley Chan­son: Tom Jones, Hana Hege­ro­vá, Gil­bert Becaud Folk: Paul Simon – guitar, Art Gar­fun­kel – guitar, AG Flek, Bron­to­sau­ři, Jan Ned­věd – guitar, Fran­ti­šek Ned­věd – guitar, Karel Kryl – guitar, Vlas­ta Redl – guitar, Lenk, Janou­šek Folk­pop: Len­ka Fili­po­vá – guitar Folk­rock: Bob Dylan – vocals, guitar, Jana Kir­schner – guitar, Len­ka Fili­po­vá – guitar, Vlas­ta Redl – guitar Folk­lo­re Folk: Vlas­ta Redl – guitar, AG Flek, Hra­diš­ťan Folk­lo­re Rock: Vlas­ta Redl – guitar, Fle­ret Fun­ky: Kool and The Gang Hip Hop: N‘Sync Hip­pies: John Len­non, Beat­les, Paul McCar­tney, Inde­pen­den­te, U2, Radi­ohe­ad, The Cure, Buty Lati­no Pop: Nata­lia Ore­i­ro, Sha­ki­ra, Glo­ria Este­fan, Fla­men­co, Paco de Lucia, Mar­tin Bies Metal: Black Sab­bath, Metal­li­ca Oldies: Frank Sinat­ra, Her­ma­n’s Her­mits, Temp­ta­ti­ons, Per­cy Sled­ge, Mar­ma­la­de, K.C. & The Suns­hi­ne Band, Jan & Dean Orches­tral: Mike Old­field, Enya, Mez­zo­for­te Pop: ABBA, Madon­na, No Name, Tatu, Elán, Lucie Bílá Pop Folk: Miro­slav Žbir­ka – guitar Club: Sade – vocals Vocal: Bára Basi­ko­vá, Lucie Bílá Modern Clas­sic: Zbig­niew Pre­is­ner Musi­cal: Galt Mac­Der­mot, Lucie Bílá Psy­che­de­lic: Lore­e­na McKen­nit, Micha­el Kocáb, Natá­lie Kocá­bo­vá, Praž­ský výběr Soundt­rack: Zbig­niew Pre­is­ner, Ennio Morricone

Use Facebook to Comment on this Post