2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

Hits: 2712

Hvar je najdlhším ostrovom v Chorvátsku. Jeho rozloha je 299.66 km2, pobrežná línia je dlhá 269.2 km. Podľa amerického The Traveller patrí medzi desať najkrajších turistických oblastí na svete (sucuraj-hvar.com). Žije tu asi 11 500 obyvateľov. Hvar sa vyznačuje príjemnou stredozemskou klímou. Miernymi zimami, teplými letami, množstvo slnečného svitu. Najvyššia teplota bola 37 °C bola zaznamenaná v roku 1935 (island-hvar.info). Bol známy od antiky svojou dôležitou strategickou a námornou polohou, kultúrnymi a prírodnými pamiatkami. Nachádzajú sa tu levanduľové polia, staré olivovníky, vinohrady v jedinečnej harmónii človeka a prírody (hvarinfo.com). V čase poslednej doby ľadovej bola hladina Jadranského mora o 96.4 metra nižšie než dnes. Hvar bol podľa súčasných poznatkov vtedy vystavený extrémnym búrkam a vetrom z vnútrozemia, čo formovalo vzhľad Hvaru. Severné pobrežie v západnej časti je mimoriadne členité, často ho vyhľadávajú jachtári. V minulosti pokrývali značnú časť ostrova borovicové lesy (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Povrchové vodné toky Hvar nemá (ihvar.cz). Hvar sa vyznačuje veľmi vysoké množstvo slnečného svitu (ihvar.cz). K najvyhľadávanejším plážam patria tie na Pakleni otoci, na ostrove Ščedro a západne od Zavaly. Pakleni otoci, poloostrov Kabal, zátoka Tatinja, ostrovčeky Zečevo, zátoka Zala Luka sú vyhľadávané potápačmi. V posledných rokoch boli vybudované cyklotrasy, niektoré z nich vedú po makadamových cestách a poskytujú tak vidieť aj odľahlejšie časti ostrova (ihvar.cz).

Nálezy prehistorického človeka z jaskýň sú z obdobia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar.cz). V prvom tisícročí pred n. l. tu žili Ilýri (ihvar.cz). Ilýri si stavali opevenené sídliská – gradiny (ihvar.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mieste Stareho Gradu usadili gréci a založili Pharos. Práve z tohto gréckeho názvu bolo odvodené neskoršie pomenovanie ostrova Hvar (ihvar.cz). V 3. storočí pred n. l. sa objavuje aj názov Piteyeia (Wikipedia.sk). Na územie si vtedy robili zálusk Rimania. Ilýr Demetrius (Demetrije Hvaranin, resp. Demetrije Farski) bol spojenec ilýrskej kráľovni Teuty, ktorá bola odbojným nepriateľom Ríma. Podarilo sa mu v tretej tretine 3. storočia pred n. l. ovládnuť oblasť od dnešnej severnej Dalmácie po dnešný Durres v Albánsku. Rimania však Demetriusa aj Teutu porazili. V polovici 1. storočia pred n. l. boli Rimania pánmi celého Jadranu (ihvar.cz). Za rímskej vlády sa objavuje pre ostrov názov Pharia a Fara (Wikipedia.sk). Na prelome 5 a 6. storočia ohrozovali Hvar Ostrogóti. V 7. storočí prišli na Hvar Slovania (ihvar.cz). Vtedy sa v názve ostrova Fara zmenilo f za staroslovanské hv – Hvar. Rímski usadlíci používali pomenovanie Quarra, neskôr aj Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Neskôr bol ostrov pod správou Byzanstskej ríše. V 11. storočí sa Hvar stal súčasťou chorvátskeho kráľovstva. Od 11. do 19. storočia sa ostrov nazýva Lesna, prípadne Lisna, Lessna. V roku 1278 sa Hvar rozhodol byť spojencom Benátskej republiky, čo sa mu trvalejšie podarilo od roku 1420. Tento stav trval do konca 18. storočia, kedy Benátska republika zanikla. V tomto období vzrástol ekonomický a strategický kredit ostrova. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakúskou správou. Po roku 1918 tri roky okupovalo ostrov Taliansko, ale od roku 1921 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávii. Od roku 1992 je súčasťou Chorvátskej republiky (ihvar.cz).

Hvar sa vyznačuje výrazne stredomorskou pôvodnou vegetáciou. Pinus dalmatica rastie na najvyššom horskom hrebeni Hvaru. Okrem toho sa vyskytuje už len v najvyšších polohách ostrova Brač a rástla na obdobných miestach ostrova Korčula. Endemitmi sú Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na ostrove sa darí opuncii Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Levandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quecus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Okrem levandule sa na Hvare zbierajú aj rumanček, fenykel, tymián. Rozvinuté je aj včelárstvo, ktoré má rímsku tradíciu. Cca 130 včelárov má okolo 3000 úľov (ihvar.cz). 

Na Hvare sa, napr. v obci Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, dochovala pozoruhodná starobylá pôvodná ľudová architektúra. Kamenné domy boli zväčša prízemné, strechy a rýny boli takisto kamenné. Vnútri bola veľká obytná miestnosť bez prepážok, v strede s ohniskom, bez komína a bez okien. Poschodové domy zámožnejších občanov mali obytnú miestnosť na poschodí, ku ktorému viedlo kamenné schodište. Táto miestnosť už mala komín. Iné hospodárske priestory spolu so studňou boli ohradené na dvore. Najstarším stavebným typom však sú tzv. trimy – totožné s kažuny či bunjemy na ostatnom jadranské pobreží. Sú to malé nízke kamenné domy kruhového pôdorysu, postavené vo voľnej krajine z lomového kameňa nasucho. Veľmi obľúbené boli malé trimy u starých Ilýrov, ktorým slúžily ako úkryty a úschovne náradia. K rovnakému účelu sa stavali až do novej doby (ihvar.cz).

Odkazy:

 

Use Facebook to Comment on this Post

2014, 2015, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Hits: 1125

Adamovské jazerá sa nachádzajú na 85-om riečnom kilometri rieky Morava. Poskytujú možnosti pre rybolov, letnú rekreáciu, kúpanie. Sú tu tri prístavy, premávajú tu dve lode. Z prístavu Gbely Adamov sa dá preplaviť do Českých Tvrdoníc. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, sú teda umelo vytvorenými vodnými plochami (Informačná tabuľa). Od roku 1969. Na severnom, plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba štrku na západnej strane aj v súčasnosti. Na južnom sa nachádza 13 ostrovov, hniezdi tu viac ako 80 druhov vtákov (ezahorie.sk). Kedysi tu boli mokrade, vďaka úprave rieky Morava zanikli (Informačná tabuľa). Mesto Gbely upravilo pred časom pláže, parkovacie plochy, vysadilo stromy a kríky, vybudovalo sprchy, umyváreň, sociálne zariadenia. Adamov je mestskou časťou mesta Gbely (gbely.sk).

Adamovské jazerá patria medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality na Záhorí. Sú významnou migračnou zastávkou a nocoviskom pre husi. Adamovské jazerá sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Morava. Hniezdi tu takmer polovica hniezdnej populácie na Slovensku husi divej – Anser anser. Zdržujú sa tu od februára do júla. Čajka smejivá Larus ridibundus tu má najväčšiu kolóniu na Záhorí. Aj rybár riečny Sterna hirundo tu osídľuje ostrovy bez vysokej vegetácie. V marci a apríli tu vrcholí jarná migrácia kačíc. Takmer celé čierne sú lysky čierne – Fulica atra. Pre hrdzavku potápavú – Netta rufina sú jazerá jedným z najsevernejších hniezdnych lokalít. Ďalšie druhy: potápka chochlatá Podiceps cristatus, brehuľa riečna Riparia riparia, trasochvost biely Motacilla alba. Zaznamenané tu boli: orliak morský Heliaeetus albicilla, kačica ostrochvostá Anas acuta, kačica divá Anas platyrhynchos, potápač biely Mergus albellus, hlaholka severská Bucephala clangulla, trsteniarik, dudok chochlatý Upupa epops, volavka popolavá Ardea cinerea, chavkoš nočný Nycticorax nycticorax, fúzatka trstinová Panurus biarmicus, slávik modrák Luscinia svecica, bahniaky, brodivce. V polovici novembra sem prilietajú veľké kŕdle husí. Zo severu hus bieločelá Anser albifrons a hus siatinná Anser fabalis. V okolí jazier hniezdi cíbik chochlatý Vanellus vanellus (Informačná tabuľa). V roku 2009 tu postavilo mesto Gbely osem metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Domáci je vravia ávéháčka, čiže Adamovská vtáčí hledzírňa (infoglobe.sk). Z rozhľadne je veľmi dobrý výhľad nielen na vtáčie kolónie a blízke okolie, ale hlavne v zimných mesiacoch aj na vzdialené Malé Karpaty, Biele Karpaty a Pavlovské vrchy (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ja chodím na Adamovské jazerá pomerne často, okrem iného aj sa kúpať. Občas sa tu zastavím aj cestou z Moravy. Zaujímavý je aj bufet – občerstvovacie zariadenie, ktoré som si rýchlo obľúbil. V lete tu býva pomerne dosť ľudí, ale je to ešte znesiteľné a s parkovaním som tu ešte nemal problém (Peter Kaclík).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Rakúsko, Typ, Zahraničie

Neziderské jazero

Hits: 2082

Neusiedler See je známe jazero v Dolnom Rakúsku. Jeho južná časť siaha do Maďarska. Je cieľom mnohých cyklistických výletov aj zo Slovenska. Napokon aj okolo samotného jazera sú vytvorené podmienky pre cykloturizmus. Jeho slovenský názov Neziderské jazero.

Označuje sa aj ako more Viedenčanov. Je pozostatkom Tethys. Už v roku 1927 bolo v Neusiedli am See kúpalisko. Ponúka rôzne možnosti rekreácie. Okrem iného surfovanie, jachting (neusiedlamsee.at). Maďarský názov pre jazero je Fertö tó. Neziderské jazero je plytké, bezodtokové, slabo slané jazero a hraniciach Rakúska a Maďarska. Jeho maximálna hĺbka je 2 metre. Spolu s Balatonom sú jedinými stepnými jazerami v Európe. Od roku 2001 je Neziderské jazero v zozname svetového dedičstva UNESCO (wikipedia.sk). Pred 20 miliónmi rokov došlo k poklesávaniu územia, začala vznikať Panónska panva. Poklesnuté priestory sa spojili so sústavou paniev Tethys vyplnených morskou vodou. Po poklesnutí hladiny mora pred asi 11 miliónmi rokov bola Panónska panva slané brakické jazero, často označované ako Panónske jazero. V rokoch 1811 – 1813 čiastočne a v 1867 – 1871 jazero úplne vyschlo (Reichwalder, Jablonský, 2003). Rozloha jazera je asi 315 km2. Dĺžka jazera je 36 km, šírka je medzi 6 až 12 km. Severná tretina sa nazýva Neziderská zátoka – Neusiedler Bucht, užšia stredná časť Illmitzer Seeenge a dolná južná Silbesee. Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný priestor. Pri Donnerskirchene dosahuje pás 8 km. Poddersdorf leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom 2 km. Brehy jazera sú nízke, silne močaristé. V lete sa rozmery jazera zväčšujú. v zime niekedy premŕza až do dna. Miesta a kúpanie a prístavy sú: Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See v Rakúsku a Fertőrákos v Maďarsku. Prítok vody do jazera je z 80 % z podzemným prameňov. 20 % privádza rieka Wulka (wikipedia.sk).

Je domovom mnohých vzácnych zvierat a stoviek druhov vtáctva. Na rakúskej strane je oblasť rezerváciou biosféry „Neziderske jazero – Seewinkel“ (neusiedlamsee.at). V jazere žije okolo 30 druhov rýb a v ňom a v okolí hniezdi viac ako 300 druhov vtáctva (mojerakusko.sk). 140 druhov tu hniezdi (info-tour.info). Neziderské jazero patrí k najvýznamnejším oblastiam chráneného vtáctva v Európe. Nachádza sa tu viacero pozorovateľní (Alena Motyčková). Okolo celého jazera je vybudovaná sieť cyklotrás. Celá trasa okolo jazera má 132 km (cestovanie.sme.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Chorvátske mestá, Chorvátsko, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Typ

Stari Grad – mesto zo Zoznamu Unesco

Hits: 2112

Historický názov mesta je Pharos (Faros). Bol kolonizovaný Grékmi (croatia.hr). Je to zaujímavé a pekné mestečko. Starigradské pole, ktoré sa nachádza pri meste, je na Zozname UNESCO. Tamojšie výsadby vinohradov a olív zostali „prakticky nezmenené“ od prvej kolonizácie starých Grékov (croatia.hr). Pre Stari Grad sú typické úzke uličky a samozrejme prístav, na mnohých miestach doslova dýcha história.

Je obľúbeným letoviskom, na severozápade Hvaru. V meste žije cca 1900 obyvateľov. Je preslávený pestovaním levandule. Hlavným odvetvím je cestovný ruch a popri to vinárstvo. Vinice sa tiahnu až k Jelse a Vrboske. Mimoriadnou historickou pamiatkou je, že sa tu zachoval tzv. grécky ager – rozparcelovanie poľnohospodárskej pôdy prisťahovalcom po kolonizácii ostrova Grékmi spred 2500 rokov (chorvatsko.cz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post