Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Príroda, Živočíchy, Vtáky, Organizmy, Biotopy, Fotografie

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

skala
Hits: 5041

Adamovské sa nachádzajú na 85-om riečnom kilometri Morava. Poskytujú možnosti pre rybolov, letnú rekreáciu, kúpanie. Sú tu tri prístavy, premávajú tu dve . Z prístavu Gbely Adamov sa dá preplaviť do Českých Tvrdoníc. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, sú teda umelo vytvorenými vodnými plochami (Informačná tabuľa). Od roku 1969. Na severnom, plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba štrku na západnej strane aj v súčasnosti. Na južnom sa nachádza 13 ostrovov, hniezdi tu viac ako 80 druhov vtákov (ezahorie.sk). Kedysi tu boli mokrade, vďaka úprave rieky zanikli (Informačná tabuľa). Mesto Gbely upravilo pred časom pláže, parkovacie plochy, vysadilo a kríky, vybudovalo sprchy, umyváreň, sociálne zariadenia. Adamov je mestskou časťou mesta Gbely (gbely.sk). Adamovské jazerá sú ojedinelým príkladom spolužitia a človeka. Je len málo mieste, kde môžete nahliadnuť do sveta vtáctva z takej bezprostrednej blízkosti. Desaťročia tu človek a žijú vedľa seba (Informačná tabuľa). 

Adamovské jazerá medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality na Záhorí. Sú významnou migračnou zastávkou a nocoviskom pre husi. Adamovské jazerá sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Morava. Hniezdi tu takmer polovica hniezdnej populácie na Slovensku husi divej – Anser anser. Zdržujú sa tu od februára do júla. Čajka smejivá Larus ridibundus tu má najväčšiu kolóniu na Záhorí. Aj rybár riečny Sterna hirundo tu osídľuje ostrovy bez vysokej vegetácie. V marci a apríli tu vrcholí jarná migrácia kačíc. Takmer celé čierne sú lysky čierne – Fulica atra. Pre hrdzavku potápavú – Netta rufina sú jazerá jedným z najsevernejších hniezdnych lokalít. Ďalšie druhy: potápka chochlatá Podiceps cristatus, brehuľa riečna Riparia riparia, trasochvost biely Motacilla alba. Zaznamenané tu boli: orliak morský Heliaeetus albicilla, kačica ostrochvostá Anas acuta, kačica divá Anas platyrhynchos, potápač biely Mergus albellus, hlaholka severská Bucephala clangulla, trsteniarik, dudok chochlatý Upupa epops, volavka popolavá Ardea cinerea, chavkoš nočný Nycticorax nycticorax, fúzatka trstinová Panurus biarmicus, slávik modrák Luscinia svecica, bahniaky, brodivce. V polovici novembra sem prilietajú veľké kŕdle husí. Zo severu hus bieločelá Anser albifrons a hus siatinná Anser fabalis. V okolí jazier hniezdi cíbik chochlatý Vanellus vanellus (Informačná tabuľa).

V roku 2009 tu postavilo mesto Gbely osem metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Domáci je vravia ávéháčka, čiže Adamovská vtáčí hledzírňa (infoglobe.sk). Z rozhľadne je veľmi dobrý výhľad nielen na vtáčie kolónie a blízke okolie, ale hlavne v zimných mesiacoch aj na vzdialené Malé Karpaty, a Pavlovské vrchy (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ja chodím na Adamovské jazerá pomerne často, okrem iného aj sa kúpať. Občas sa tu zastavím aj cestou z Moravy. Zaujímavý je aj bufet – občerstvovacie zariadenie, ktoré som si rýchlo obľúbil. V lete tu býva pomerne dosť ľudí, ale je to ešte znesiteľné a s parkovaním som tu ešte nemal problém ().

The Adamov Lakes are located at the 85th river kilometer of the Morava River. They provide opportunities for fishing, summer recreation, and swimming. There are three ports here, and two boats operate. From the Gbely Adamov port, you can sail to České Tvrdonice. The Adamov Lakes consist of two gravel pits, thus they are artificially created water areas. Since 1969, gravel mining has been taking place on the western side of the larger northern gravel pit. There are 13 islands in the southern part, where more than 80 species of birds nest. Once there were wetlands here, but they disappeared due to the regulation of the Morava River. The town of Gbely recently renovated beaches, parking areas, planted trees and shrubs, built showers, washrooms, and social facilities. Adamov is a district of the town of Gbely. The Adamov Lakes are a unique example of coexistence between nature and humans. There are few places where you can observe birdlife from such close proximity. For decades, humans and birds have been living side by side here.

The Adamov Lakes are among the most significant ornithological sites in . They are an important migration stopover and resting place for geese. The lakes are part of the Morava Protected Bird Area. Almost half of the breeding population of wild geese (Anser anser) in Slovakia nests here. They stay here from February to July. The black-headed gull (Larus ridibundus) has the largest colony in Záhorie. The common tern (Sterna hirundo) also settles on islands without high vegetation. In March and April, the spring migration of ducks peaks here. The Eurasian coot (Fulica atra) is almost entirely black. The red-crested pochard (Netta rufina) considers the lakes one of the northernmost breeding sites. Other species include the great crested grebe (Podiceps cristatus), the sand (Riparia riparia), the white wagtail (Motacilla alba), the white-tailed eagle (Haliaeetus albicilla), the northern pintail (Anas acuta), the mallard (Anas platyrhynchos), the smew (Mergus albellus), the common goldeneye (Bucephala clangula), the Eurasian hoopoe (Upupa epops), the grey heron (Ardea cinerea), the black-crowned night heron (Nycticorax nycticorax), the bearded reedling (Panurus biarmicus), the bluethroat (Luscinia svecica), the sandpipers, and the wagtails. In mid-November, large flocks of geese fly here. From the north, the greater white-fronted goose (Anser albifrons) and the bean goose (Anser fabalis) arrive. The northern lapwing (Vanellus vanellus) nests around the lakes.

In 2009, the town of Gbely built an eight-meter-high wooden lookout tower here. Locals call it „ávéháčka,“ meaning the Adamov bird lookout (infoglobe.sk). The lookout offers a very good view not only of bird colonies and the surrounding area but also, especially in the winter months, of the distant Little Carpathians, White Carpathians, and Pavlov Hills (Pálava) (ubytujemsa.sk). I go to the Adamov Lakes quite often, including for swimming. Sometimes I stop here on my way from Moravia. The buffet – refreshment facility, which I quickly grew fond of, is interesting. In summer, there are quite a few people here, but it’s still tolerable, and I haven’t had any parking problems yet (Peter Kaclík).

Die Adamov-Seen befinden sich am 85. Flusskilometer der March. Sie bieten Möglichkeiten zum Angeln, Sommererholung und Schwimmen. Es gibt drei Häfen hier, und zwei Boote verkehren. Vom Hafen Gbely Adamov aus können Sie nach České Tvrdonice fahren. Die Adamov-Seen bestehen aus zwei Kiesgruben, sie sind also künstlich geschaffene Wasserflächen. Seit 1969 wird auf der Westseite der größeren nördlichen Kiesgrube Kies abgebaut. Im Süden gibt es 13 Inseln, auf denen mehr als 80 Vogelarten brüten. Früher gab es hier Feuchtgebiete, die jedoch aufgrund der Regulierung der March verschwanden. Die Stadt Gbely hat vor kurzem Strände, Parkplätze renoviert, Bäume und Sträucher gepflanzt, Duschen, Waschräume und soziale Einrichtungen gebaut. Adamov ist ein Stadtteil der Stadt Gbely. Die Adamov-Seen sind ein einzigartiges Beispiel für das Zusammenleben von Natur und Menschen. Es gibt nur wenige Orte, an denen Sie die Vogelwelt aus solch unmittelbarer Nähe beobachten können. Seit Jahrzehnten leben Menschen und Vögel hier Seite an Seite.

Die Adamov-Seen gehören zu den bedeutendsten ornithologischen Stätten in Záhorie. Sie sind ein wichtiger – und Übernachtungsort für Gänse. Die Seen sind Teil des geschützten Vogelgebiets Morava. Fast die Hälfte der Brutpopulation von Wildgänsen (Anser anser) in der Slowakei brütet hier. Sie bleiben hier von Februar bis Juli. Die Lachmöwe (Larus ridibundus) hat die größte Kolonie in Záhorie. Auch die Flussseeschwalbe (Sterna hirundo) siedelt auf Inseln ohne hohe Vegetation. Im März und April erreicht die Frühjahrswanderung von Enten hier ihren Höhepunkt. Die Blasshühner (Fulica atra) sind fast vollständig schwarz. Die Krickente (Netta rufina) betrachtet die Seen als einen der nördlichsten Brutplätze. Zu den weiteren Arten gehören der Haubentaucher (Podiceps cristatus), der Uferschwalben (Riparia riparia), die Bachstelze (Motacilla alba), der Seeadler (Haliaeetus albicilla), die Spiessente (Anas acuta), die Stockente (Anas platyrhynchos), die Zwergsäger (Mergus albellus), die Schellente (Bucephala clangula), der Wiedehopf (Upupa epops), der Fischreiher (Ardea cinerea), die Nachtreiher (Nycticorax nycticorax), der Bartmeise (Panurus biarmicus), die Blaukehlchen (Luscinia svecica), die Watvögel und die Stelzenläufer. Mitte November fliegen hier große Gänseherden ein. Aus dem Norden kommen die Blässgänse (Anser albifrons) und die Saatgänse (Anser fabalis). In der Umgebung der Seen brüten Kiebitze (Vanellus vanellus).

Im Jahr 2009 baute die Stadt Gbely hier einen acht Meter hohen hölzernen Aussichtsturm. Die Einheimischen nennen ihn „ávéháčka“, was bedeutet Adamov Vogel-Aussichtsturm (infoglobe.sk). Der Aussichtsturm bietet nicht nur einen sehr guten Blick auf Vogelkolonien und die Umgebung, sondern auch, besonders in den Wintermonaten, auf die entfernten Kleinen Karpaten, Weißen Karpaten und Pavlov Hills (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ich gehe ziemlich oft zu den Adamov-Seen, auch zum Schwimmen. Manchmal halte ich hier auf meinem Weg von Mähren an. Das Buffet – Erfrischungseinrichtung, die ich schnell liebgewonnen habe, ist interessant. Im Sommer gibt es hier ziemlich viele Leute, aber es ist noch erträglich, und ich hatte hier noch keine Parkprobleme (Peter Kaclík).

TOP

Všetky

, ,

TOP, Objekty, predmety a priestory, Fotografie, Dopravné a technické diela

Nevojenská technika

skala
Hits: 9954

Nevojenská je často označovaná aj ako civilná technológia. Zahŕňa širokú škálu technických aplikácií, ktoré sú určené na  rôzne aspekty civilného života. Od komunikačných a informačných technológií po energetiku, dopravu a medicínu. Od doby priemyselnej revolúcie po súčasnosť, technika prešla obrovským vývojom a inováciami. Zlepšenia v oblastiach ako informatika, biotechnológie, energetika a inžinierstvo prinášajú nové možnosti a efektívne riešenia problémov.

a informačné technológie (ICT) sú základom modernej spoločnosti. Mobilné telefóny, internet, softvérové aplikácie a ďalšie technologické nástroje umožňujú rýchlu a efektívnu výmenu informácií na globálnej úrovni. V oblasti vzdelávania, podnikania, zdravotníctva a verejnej správy poskytujú ICT neoceniteľné možnosti a zlepšenia. S ústupom od fosílnych palív a smerovaním k obnoviteľným zdrojom energie sa technológie v oblasti energetiky stávajú kľúčovým prvkom pre udržateľný rozvoj. Solárne a veterné energie, jadrová technológia a technológie energetickej účinnosti prispievajú k zníženiu emisií skleníkových plynov a ochrane životného prostredia. Rozvoj dopravy a mobility je ďalším dôležitým aspektom techniky. Elektrické vozidlá, samo riadiace vozidlá, vysokorýchlostné železnice a ďalšie technologické inovácie zlepšujú efektívnosť, bezpečnosť a udržateľnosť dopravy. V oblasti medicíny a zdravotníctva sa technika podieľa na vývoji diagnostických nástrojov, liečebných metód a zdravotníckych systémov. Biotechnológie, genetické technológie, telemedicína a inteligentné zdravotnícke systémy prispievajú k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti a kvality života pacientov.

Non-military technology is often referred to as civilian technology. It encompasses a wide range of technical applications designed for various aspects of civilian life. From communication and information technologies to energy, transportation, and medicine. From the industrial revolution to the present, technology has undergone tremendous development and innovation. Improvements in areas such as computer science, biotechnology, energy, and engineering bring new possibilities and effective solutions to problems.

Communication and information technologies (ICT) are the foundation of modern society. Mobile phones, the internet, software applications, and other technological tools enable rapid and efficient exchange of information on a global scale. In the fields of education, business, healthcare, and public administration, ICT provides invaluable opportunities and improvements. With the shift away from fossil fuels and towards renewable energy sources, energy technology is becoming a key component of sustainable development. Solar and wind energy, nuclear technology, and energy efficiency technologies contribute to reducing greenhouse gas emissions and protecting the environment. The development of transportation and mobility is another important aspect of technology. Electric vehicles, autonomous vehicles, high-speed railways, and other technological innovations improve the efficiency, safety, and sustainability of transportation.

In the field of medicine and healthcare, technology contributes to the development of diagnostic tools, treatment methods, and healthcare systems. Biotechnologies, genetic technologies, telemedicine, and intelligent healthcare systems contribute to improving healthcare and the quality of life for patients.

, , , , ,

Krajina, Zahraničie, TOP, Fotografie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

skala
Hits: 6234

je najdlhším ostrovom v Chorvátsku. Jeho rozloha je 299.66 km2, pobrežná línia je dlhá 269.2 km. Podľa amerického The Traveller patrí medzi desať najkrajších turistických oblastí na svete (sucuraj-hvar.com). Žije tu asi 11 500 obyvateľov. Hvar sa vyznačuje príjemnou stredozemskou klímou. Miernymi zimami, teplými letami, množstvo slnečného svitu. Najvyššia bola 37 °C bola zaznamenaná v roku 1935 (island-hvar.info). Bol známy od antiky svojou dôležitou strategickou a námornou polohou, kultúrnymi a prírodnými pamiatkami. Nachádzajú sa tu levanduľové , staré olivovníky, vinohrady v jedinečnej harmónii človeka a prírody (hvarinfo.com). V čase poslednej doby ľadovej bola hladina Jadranského mora o 96.4 metra nižšie než dnes. Hvar bol podľa súčasných poznatkov vtedy vystavený extrémnym búrkam a vetrom z vnútrozemia, čo formovalo vzhľad Hvaru. Severné pobrežie v západnej časti je mimoriadne členité, často ho vyhľadávajú jachtári. V minulosti pokrývali značnú časť ostrova borovicové (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Povrchové vodné toky Hvar nemá (ihvar.cz). Hvar sa vyznačuje veľmi vysoké množstvo slnečného svitu (ihvar.cz). K najvyhľadávanejším plážam tie na Pakleni otoci, na ostrove Ščedro a západne od Zavaly. Pakleni otoci, poloostrov Kabal, zátoka Tatinja, ostrovčeky Zečevo, zátoka Zala Luka sú vyhľadávané potápačmi. V posledných rokoch boli vybudované cyklotrasy, niektoré z nich vedú po makadamových cestách a poskytujú tak vidieť aj odľahlejšie časti ostrova (ihvar.cz).

Nálezy prehistorického človeka z jaskýň sú z obdobia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar.cz). V prvom tisícročí pred n. l. tu žili Ilýri (ihvar.cz). Ilýri si stavali opevenené – gradiny (ihvar.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mieste Stareho Gradu usadili gréci a založili Pharos. Práve z tohto gréckeho názvu bolo odvodené neskoršie pomenovanie ostrova Hvar (ihvar.cz). V 3. storočí pred n. l. sa objavuje aj názov Piteyeia (Wikipedia.sk). Na územie si vtedy robili zálusk Rimania. Ilýr Demetrius (Demetrije Hvaranin, resp. Demetrije Farski) bol spojenec ilýrskej kráľovni Teuty, ktorá bola odbojným nepriateľom Ríma. Podarilo sa mu v tretej tretine 3. storočia pred n. l. ovládnuť oblasť od dnešnej severnej Dalmácie po dnešný Durres v Albánsku. Rimania však Demetriusa aj Teutu porazili. V polovici 1. storočia pred n. l. boli Rimania pánmi celého Jadranu (ihvar.cz). Za rímskej vlády sa objavuje pre ostrov názov Pharia a Fara (Wikipedia.sk). Na prelome 5 a 6. storočia ohrozovali Hvar Ostrogóti. V 7. storočí prišli na Hvar  (ihvar.cz). Vtedy sa v názve ostrova Fara zmenilo f za staroslovanské hv – Hvar. Rímski usadlíci používali pomenovanie Quarra, neskôr aj Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Neskôr bol ostrov pod správou Byzanstskej ríše. V 11. storočí sa Hvar stal súčasťou chorvátskeho kráľovstva. Od 11. do 19. storočia sa ostrov nazýva Lesna, prípadne Lisna, Lessna. V roku 1278 sa Hvar rozhodol byť spojencom Benátskej republiky, čo sa mu trvalejšie podarilo od roku 1420. Tento stav trval do konca 18. storočia, kedy Benátska republika zanikla. V tomto období vzrástol ekonomický a strategický kredit ostrova. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakúskou správou. Po roku 1918 tri roky okupovalo ostrov , ale od roku 1921 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávii. Od roku 1992 je súčasťou Chorvátskej republiky (ihvar.cz).

Hvar sa vyznačuje výrazne stredomorskou pôvodnou vegetáciou. Pinus dalmatica rastie na najvyššom horskom hrebeni Hvaru. Okrem toho sa vyskytuje už len v najvyšších polohách ostrova Brač a rástla na obdobných miestach ostrova Korčula. Endemitmi sú Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na ostrove sa darí opuncii Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Levandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quecus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Okrem levandule sa na Hvare zbierajú aj rumanček, fenykel, tymián. Rozvinuté je aj včelárstvo, ktoré má rímsku tradíciu. Cca 130 včelárov má okolo 3000 úľov (ihvar.cz). 

Na Hvare sa, napr. v obci Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, dochovala pozoruhodná starobylá pôvodná ľudová . Kamenné boli zväčša prízemné, strechy a rýny boli takisto kamenné. Vnútri bola veľká obytná miestnosť bez prepážok, v strede s ohniskom, bez komína a bez okien. Poschodové domy zámožnejších občanov mali obytnú miestnosť na poschodí, ku ktorému viedlo kamenné schodište. Táto miestnosť už mala komín. Iné hospodárske priestory spolu so studňou boli ohradené na dvore. Najstarším stavebným typom však sú tzv. trimy – totožné s kažuny či bunjemy na ostatnom jadranské pobreží. Sú to malé nízke kamenné domy kruhového pôdorysu, postavené vo voľnej krajine z lomového kameňa nasucho. Veľmi obľúbené boli malé trimy u starých Ilýrov, ktorým slúžili ako a úschovne náradia. K rovnakému účelu sa stavali až do novej doby (ihvar.cz).

Hvar is the longest island in Croatia, covering an area of 299.66 km2, with a coastline stretching 269.2 km. According to the American magazine „The Traveller,“ it is among the ten most beautiful tourist regions in the world. Approximately 11,500 people live there. Hvar is characterized by a pleasant Mediterranean climate, with mild winters, warm summers, and abundant sunshine. The highest recorded temperature, 37 °C, was noted in 1935. Known since antiquity for its strategic and maritime importance, as well as cultural and natural landmarks, Hvar boasts lavender fields, ancient olive groves, and vineyards in a unique harmony of human and natural elements. During the last ice age, the Adriatic Sea level was 96.4 meters lower than today. At that time, Hvar experienced extreme storms and winds from the interior, shaping its appearance. The northern coast in the western part is extremely rugged and often attracts sailors. In the past, substantial parts of the island were covered by pine forests (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Hvar does not have surface watercourses. Hvar is characterized by a very high amount of sunshine. Among the most sought-after beaches are those on the Pakleni Islands, the island of Ščedro, and west of Zavala. Pakleni Islands, the Kabal Peninsula, Tatinja Bay, the islets of Zečevo, and Zala Luka Bay are popular among divers. In recent years, cycling routes have been established, some of which follow gravel roads, providing a glimpse of the more remote parts of the island.

Prehistoric findings from caves date back to the period of 3500 – 2500 BCE. In the first millennium BCE, Illyrians inhabited the island, constructing fortified settlements known as „gradinas.“ In 385-384 BCE, Greeks settled at the site of Stari Grad, founding Pharos. The later name of the island, Hvar, is derived from this Greek name. In the 3rd century BCE, the name „Piteyeia“ also appears. The Romans coveted the territory, and Illyrian Demetrius, an ally of the Illyrian queen Teuta, managed to control the area from present-day northern Dalmatia to Durres in present-day Albania in the third quarter of the 3rd century BCE. However, the Romans defeated Demetrius and Teuta. In the mid-1st century BCE, the Romans became masters of the entire Adriatic. Under Roman rule, the island was known as Pharia and Fara. In the 5th-6th century, the Ostrogoths threatened Hvar, and in the 7th century, the Slavs arrived. It was during this time that the name of the island changed from Fara to Hvar, with the Roman settlers using the name Quarra, later also Lesina and Liesena. The island later fell under Byzantine rule. In the 11th century, Hvar became part of the Croatian kingdom. From the 11th to the 19th century, the island was called Lesna or Lisna. In 1278, Hvar decided to ally with the Venetian Republic, which lasted more permanently from 1420. This status continued until the end of the 18th century, when the Venetian Republic ceased to exist. During this period, the economic and strategic importance of the island increased. From 1813 to 1918, Hvar was under Austrian administration. After 1918, Italy occupied the island for three years, but from 1921, the island became part of the Kingdom of Serbs, Croats, and Slovenes, later Yugoslavia. Since 1992, it has been part of the Republic of Croatia.

Hvar is characterized by distinctly Mediterranean native vegetation. Pinus dalmatica grows on the highest mountain ridge of Hvar. Besides Hvar, it is found only in the highest parts of the islands of Brač and Korčula. Endemic species include Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Opuntia Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Lavandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quercus ilex, Arbutus unedo also thrive on the island. In addition to lavender, chamomile, fennel, and thyme are also collected on Hvar. Beekeeping, with a Roman tradition, is well-developed, with around 130 beekeepers having about 3000 hives. Hvar has preserved remarkable ancient folk architecture in places such as Humac, Malo Grablje, and Velo Grablje. Stone houses were mostly single-story, with stone roofs and gutters. Inside, there was a large living space without partitions, a central fireplace, no chimney, and no windows. Two-story houses of wealthier citizens had a living room upstairs, accessible by a stone staircase, which already had a fireplace. Other utility spaces, along with a well, were enclosed in the yard. The oldest type of building, called „trimy,“ identical to kažuny or bunje on the rest of the Adriatic coast, are small, low stone houses with a circular footprint, built in the open field with dry-stone construction. These were popular among the ancient Illyrians and served as shelters and tool storage. They continued to be built until the modern era.

Hvar je najdulji otok u Hrvatskoj. Njegova površina iznosi 299,66 km2, a obalna crta je duga 269,2 km. Prema američkom časopisu The Traveller spada među deset najljepših turističkih područja na svijetu (sucuraj-hvar.com). Na otoku živi oko 11.500 stanovnika. Hvar se odlikuje ugodnom sredozemnom klimom, blagim zimama, toplim ljetima i obiljem sunčevog svjetla. Najviša zabilježena temperatura bila je 37 °C, zabilježena 1935. godine (island-hvar.info). Otok je poznat od antike po svojoj važnoj strateškoj i pomorskoj poziciji, kulturnim i prirodnim znamenitostima. Na njemu se nalaze lavandina polja, stari maslinici i vinogradi u jedinstvenoj harmoniji čovjeka i prirode (hvarinfo.com). U doba posljednjeg ledenog doba razina Jadranskog mora bila je za 96,4 metra niža nego danas. Hvar je tada bio izložen ekstremnim olujama i vjetru s kopna, što je oblikovalo izgled otoka. Sjeverna obala na zapadnom dijelu iznimno je razuđena, često je tražena od strane jahtara. U prošlosti su znatan dio otoka pokrivali borovi (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Hvar nema površinske vodene tokove (ihvar.cz). Hvar se ističe visokom količinom sunčevog svjetla (ihvar.cz). Među najtraženije plaže ubrajaju se one na Paklenim otocima, na otoku Šćedro i zapadno od Zavale. Pakleni otoci, poluotok Kabal, uvala Tatinja, otokčići Zečevo, uvala Zala Luka popularna su odredišta roniocima. U posljednjim godinama izgrađene su biciklističke staze, neke od njih vode makadamskim cestama i pružaju priliku vidjeti i udaljenije dijelove otoka (ihvar.cz).

Nalazi prapovijesnog čovjeka iz pećina datiraju iz razdoblja 3500. – 2500. pr. Kr. (ihvar.cz). Tijekom prvog tisućljeća pr. Kr. na otoku su živjeli Iliri (ihvar.cz). Iliri su gradili utvrđena naselja – gradine (ihvar.cz). U godinama 385. – 384. pr. Kr. Grci su se naselili na mjestu Starog Grada i osnovali Pharos. Upavo iz ovog grčkog imena kasnije je izveden naziv otoka Hvar (ihvar.cz). U 3. stoljeću pr. Kr. pojavljuje se i naziv Piteyeia (Wikipedia.sk). Rimljani su tada pokazivali interes za to područje. Ilir Demetrije (Demetrije Hvaranin ili Demetrije Farski) bio je saveznik ilirske kraljice Teute, koja je bila pobunjenički neprijatelj Rima. Demetrije je uspio u trećoj trećini 3. stoljeća pr. Kr. zavladati područjem od današnje sjeverne Dalmacije do današnjeg Drača u Albaniji. Rimljani su ipak porazili Demetrija i Teutu. U drugoj polovici 1. stoljeća pr. Kr. Rimljani su bili gospodari cijelog Jadranskog mora (ihvar.cz). Za rimskog vladavine javlja se naziv otoka Pharia i Fara (Wikipedia.sk). Tijekom prijelaza iz 5. u 6. stoljeće Hvar su prijetili Ostrogoti. U 7. stoljeću na Hvar su došli Slaveni (ihvar.cz). Tada se u nazivu otoka Fara promijenilo f u staroslavensko hv – Hvar. Rimski naseljenici koristili su ime Quarra, kasnije i Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Kasnije je otok bio pod vlašću Bizantskog Carstva. U 11. stoljeću Hvar postaje dio hrvatskog kraljevstva. Od 11. do 19. stoljeća otok se nazivao Lesna, Lisna, Lessna. Godine 1278. Hvar je odlučio biti saveznik Mletačke Republike, što mu je trajnije uspjelo od 1420. godine. Taj status trajao je do kraja 18. stoljeća, kada je Mletačka Republika nestala. U tom razdoblju porasla je ekonomska i strateška važnost otoka. U godinama 1813. – 1918. Hvar je bio pod vlašću Austrije. Nakon 1918. godine otok je tri godine okupirala Italija, ali od 1921. godine postao je otok u sastavu Kraljevine Srba, Hrvata i Slovenaca, kasnije Jugoslavije. Od 1992. godine dio je Republike Hrvatske (ihvar.cz).

Hvar se ističe izrazito sredozemnom autohtonom vegetacijom. Pinus dalmatica raste na najvišem planinskom grebenu Hvara. Osim toga, nalazi se samo na najvišim područjima otoka Brača i sličnim mjestima otoka Korčule. Endemi otoka uključuju Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na otoku uspijeva i opuntia Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Lavandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quercus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Osim lavande, na Hvaru se beru i kamilica, komorač, timijan. Razvijeno je i pčelarstvo koje ima rimsku tradiciju. Oko 130 pčelara ima oko 3000 košnica (ihvar.cz). Na Hvaru se, primjerice, u naseljima Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, sačuvala značajna starinska autohtona arhitektura. kuće bile su uglavnom prizemne, krovovi i oluci bili su također od kamena. Unutrašnjost je bila velika stambena prostorija bez pregrada, s ognjištem u sredini, bez dimnjaka i prozora. Katnice kuća bogatijih građana imale su stambeni prostor na katu, do kojeg se dolazilo kamenim stepeništem. Taj prostor već je imao dimnjak. Ostali gospodarski prostori zajedno s bunarom bili su ograđeni na dvorištu. Najstariji tip gradnje, međutim, su takozvane trimy – iste kao kažuni ili bunje na drugim jadranskim obalama. To su male niske kamene kuće kružnog tlocrta, izgrađene usred polja od kamenih blokova suhozida. Vrlo su popularne bile male trimy kod starih Ilira, koje su koristile kao skloništa i spremišta za alat. Služile su istoj svrsi sve do novog doba (ihvar.cz).

Niektoré príspevky

 

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Príroda, Rakúsko, Biotopy, Fotografie

Neziderské jazero

skala
Hits: 5319

Neusiedler See je známe jazero v Dolnom Rakúsku. Jeho južná časť siaha do Maďarska. Je cieľom mnohých cyklistických výletov aj zo Slovenska. Napokon aj okolo samotného jazera sú vytvorené podmienky pre cykloturizmus. Jeho slovenský názov Neziderské jazero.

Označuje sa aj ako more Viedenčanov. Je pozostatkom Tethys. Už v roku 1927 bolo v Neusiedli am See kúpalisko. Ponúka rôzne možnosti . Okrem iného surfovanie, jachting (neusiedlamsee.at). Maďarský názov pre jazero je Fertö tó. Neziderské jazero je plytké, bezodtokové, slabo slané jazero a hraniciach Rakúska a Maďarska. Jeho maximálna hĺbka je 2 metre. Spolu s Balatonom sú jedinými stepnými jazerami v Európe. Od roku 2001 je Neziderské jazero v zozname svetového dedičstva UNESCO (wikipedia.sk). Pred 20 miliónmi rokov došlo k poklesávaniu územia, začala vznikať Panónska panva. Poklesnuté priestory sa spojili so sústavou paniev Tethys vyplnených morskou vodou. Po poklesnutí hladiny mora pred asi 11 miliónmi rokov bola Panónska panva slané brakické jazero, často označované ako Panónske jazero. V rokoch 1811 – 1813 čiastočne a v 1867 – 1871 jazero úplne vyschlo (Reichwalder, Jablonský, 2003). Rozloha jazera je asi 315 km2. Dĺžka jazera je 36 km, šírka je medzi 6 až 12 km. Severná tretina sa nazýva Neziderská zátoka – Neusiedler Bucht, užšia stredná časť Illmitzer Seeenge a dolná južná Silbesee. Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný priestor. Pri Donnerskirchene dosahuje pás 8 km. Poddersdorf leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom 2 km. jazera sú nízke, silne močaristé. V lete sa rozmery jazera zväčšujú. v zime niekedy premŕza až do dna. Miesta a kúpanie a prístavy sú: Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See v Rakúsku a Fertőrákos v Maďarsku. Prítok do jazera je z 80 % z podzemným prameňov. 20 % privádza rieka Wulka (wikipedia.sk).

Je domovom mnohých vzácnych zvierat a stoviek druhov vtáctva. Na rakúskej strane je oblasť rezerváciou biosféry „Neziderske jazero – Seewinkel“ (neusiedlamsee.at). V jazere žije okolo 30 druhov rýb a v ňom a v okolí hniezdi viac ako 300 druhov vtáctva (mojerakusko.sk). 140 druhov tu hniezdi (info-tour.info). Neziderské jazero patrí k najvýznamnejším oblastiam chráneného vtáctva v Európe. Nachádza sa tu viacero pozorovateľní (Alena Motyčková). Okolo celého jazera je vybudovaná sieť cyklotrás. Celá trasa okolo jazera má 132 km (cestovanie.sme.sk).

Neusiedler See is a well-known lake in Lower Austria, extending into Hungary in its southern part. It is a destination for many cycling trips, including those from Slovakia. Conditions for cycling are also created around the lake itself. Its Slovak name is Neziderské jazero.

It is also referred to as the Sea of Vienna and is a remnant of the Tethys. As early as 1927, there was a beach in Neusiedl am See. It offers various recreational opportunities, including surfing, yachting (neusiedlamsee.at). The Hungarian name for the lake is Fertö tó. Neusiedler See is a shallow, endorheic, slightly saline lake on the border of Austria and Hungary, with a maximum depth of 2 meters. Along with Lake Balaton, it is one of the only steppe lakes in Europe. Since 2001, Neusiedler See has been listed as a UNESCO World Heritage Site (wikipedia.sk).

Approximately 20 million years ago, the region experienced subsidence, giving rise to the Pannonian Basin. The subsided areas connected with the system of Tethys basins filled with seawater. After the sea level dropped about 11 million years ago, the Pannonian Basin became a saline brackish lake, often referred to as the Pannonian Lake. In 1811-1813 and 1867-1871, the lake partially or completely dried up (Reichwalder, Jablonský, 2003). The lake covers an area of about 315 km2, with a length of 36 km and a width ranging from 6 to 12 km. The northern third is called Neusiedler Bucht, the narrower middle part is Illmitzer Seeenge, and the lower southern part is Silbesee. The lake is almost entirely surrounded by a reed belt, creating a unique environment. It freezes occasionally to the bottom in winter. Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See in Austria, and Fertőrákos in Hungary are bathing and harbor locations. 80% of the water inflow into the lake comes from underground springs, while 20% is supplied by the Wulka River (wikipedia.sk).

It is home to many rare animals and hundreds of bird species. On the Austrian side, the area is a biosphere reserve called „Neusiedler See – Seewinkel“ (neusiedlamsee.at). Around 30 fish species inhabit the lake, and more than 300 bird species nest in and around it (mojerakusko.sk). It is home to 140 nesting species (info-tour.info). Neusiedler See is one of the most significant bird conservation areas in Europe, with several observation points (Alena Motyčková). A network of cycling trails is built around the entire lake, with a total distance of 132 km (cestovanie.sme.sk).

Der Neusiedler See ist ein bekannter See in Niederösterreich, dessen südlicher Teil bis nach Ungarn reicht. Er ist ein Ziel vieler Radtouren, auch aus der Slowakei. Rund um den See selbst sind ebenfalls Bedingungen für Radtourismus geschaffen. Sein slowakischer Name lautet Neziderské jazero.

Er wird auch als das Meer der Wiener bezeichnet und ist ein Überbleibsel der Tethys. Schon 1927 gab es in Neusiedl am See einen Strand. Er bietet verschiedene Freizeitmöglichkeiten, einschließlich Surfen, Segeln (neusiedlamsee.at). Der ungarische Name für den See lautet Fertö tó. Der Neusiedler See ist ein flacher, endorreicher, leicht salziger See an der Grenze zwischen Österreich und Ungarn mit einer maximalen Tiefe von 2 Metern. Zusammen mit dem Balaton gehört er zu den einzigen Steppenseen Europas. Seit 2001 steht der Neusiedler See auf der Liste des UNESCO-Welterbes (wikipedia.sk).

Vor etwa 20 Millionen Jahren kam es zu einer Absenkung des Gebiets, was zur Bildung des Pannonischen Beckens führte. Die abgesenkten Gebiete verbanden sich mit dem System der Tethys-Becken, das mit Meerwasser gefüllt war. Nach dem Absinken des Meeresspiegels vor etwa 11 Millionen Jahren wurde das Pannonische Becken zu einem salzigen Brackwassersee, oft als Pannonischer See bezeichnet. In den Jahren 1811-1813 und 1867-1871 trocknete der See teilweise oder vollständig aus (Reichwalder, Jablonský, 2003). Der See hat eine Fläche von etwa 315 km2, eine Länge von 36 km und eine Breite von 6 bis 12 km. Das nördliche Drittel wird Neusiedler Bucht genannt, der schmalere mittlere Teil Illmitzer Seeenge und der untere südliche Teil Silbesee. Der See ist fast vollständig von einem Schilfgürtel umgeben, der eine einzigartige Umgebung schafft. Im Winter friert er gelegentlich bis zum Boden. Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See in Österreich und Fertőrákos in Ungarn sind Bade- und Hafenorte. 80% des Wassereinflusses in den See stammen aus unterirdischen Quellen, während 20% vom Fluss Wulka stammen (wikipedia.sk).

Er beherbergt viele seltene Tiere und Hunderte von Vogelarten. Auf österreichischer Seite ist das Gebiet ein Biosphärenreservat namens „Neusiedler See – Seewinkel“ (neusiedlamsee.at). Rund 30 Fischarten leben im See, und mehr als 300 Vogelarten nisten in und um ihn (mojerakusko.sk). Es beherbergt 140 Brutvogelarten (info-tour.info). Der Neusiedler See gehört zu den bedeutendsten Gebieten für den Vogelschutz in Europa, mit mehreren Beobachtungspunkten (Alena Motyčková). Ein Netzwerk von Radwegen ist rund um den gesamten See mit einer Gesamtlänge von 132 km angelegt (cestovanie.sme.sk).

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Mestá, Fotografie

Stari Grad – mesto zo Zoznamu Unesco

skala
Hits: 4232

Historický názov mesta je Pharos (Faros). Bol kolonizovaný Grékmi (croatia.hr). Je to zaujímavé a pekné mestečko. Starigradské pole, ktoré sa nachádza pri meste, je na Zozname UNESCO. Tamojšie výsadby vinohradov a olív zostali „prakticky nezmenené“ od prvej kolonizácie starých Grékov (croatia.hr). Pre Stari Grad sú typické úzke a samozrejme prístav, na mnohých miestach doslova dýcha .

Je obľúbeným letoviskom, na severozápade Hvaru. V meste žije cca 1900 obyvateľov. Je preslávený pestovaním levandule. Hlavným odvetvím je cestovný ruch a popri to vinárstvo. sa tiahnu až k Jelse a Vrboske. Mimoriadnou historickou pamiatkou je, že sa tu zachoval tzv. grécky ager – rozparcelovanie poľnohospodárskej pôdy prisťahovalcom po kolonizácii ostrova Grékmi spred 2500 rokov (chorvatsko.cz).

The historical name of the town is Pharos (Faros). It was colonized by the Greeks (croatia.hr). It is an interesting and beautiful little town. The Stari Grad Plain, located near the town, is on the UNESCO List. The local vineyard and olive grove plantations have remained „practically unchanged“ since the first colonization by the ancient Greeks (croatia.hr). Stari Grad is characterized by narrow streets, and of course, the harbor, where history literally breathes in many places.

It is a popular resort on the northwest of . The town has about 1900 inhabitants. It is renowned for lavender cultivation. The main industries are tourism and, alongside that, winemaking. Vineyards stretch all the way to Jelsa and Vrboska. An exceptional historical landmark is the preservation of the so-called Greek ager – the division of agricultural land by immigrants after the Greek colonization of the island 2500 years ago (chorvatsko.cz).

Povijesno ime grada je Pharos (Faros). Bio je koloniziran od strane Grka (croatia.hr). To je zanimljiv i lijep gradić. Starigradsko polje, koje se nalazi blizu grada, nalazi se na UNESCO-ovu popisu. Tamošnji vinogradarski i maslinički nasadi ostali su „praktički nepromijenjeni“ od prvog naseljavanja starih Grka (croatia.hr). Za Stari Grad su karakteristične uske i naravno, luka, gdje povijest doslovno diše na mnogim mjestima.

To je popularno ljetovalište na sjeverozapadu Hvara. U gradu živi oko 1900 stanovnika. Poznat je po uzgoju lavande. Glavne djelatnosti su turizam i, uz to, vinogradarstvo. Vinogradi se protežu sve do Jelse i Vrboske. Izuzetan povijesni spomenik je sačuvani takozvani grčki ager – podjela poljoprivrednog zemljišta doseljenicima nakon grčke kolonizacije otoka prije 2500 godina (chorvatsko.cz).