2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Neživé, Slovenská krajina

Kalvária v Banskej Štiavnici

Hits: 3034

Ban­skoš­tiav­nic­ká Kal­vá­ria je najim­po­zan­tnej­šou baro­ko­vou kal­vá­ri­ou v stred­nej Euró­pe. Jed­nou z naj­star­ších kal­vá­rií na Slo­ven­sku. Od roku 1993 je súčas­ťou úze­mia, kto­ré spo­lu s his­to­ric­kým mes­tom Ban­ská Štiav­ni­ca boli zara­de­né na Zoznam sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho a prí­rod­né­ho dedič­stva UNESCO. Od júna 2007 je na zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta. Kapl­n­ky a kos­to­ly Kal­vá­rie: Ježiš sa lúči so svo­jou Mat­kou, Dia­bol pokú­ša Ježi­ša, Ježiš umý­va apoš­to­lom nohy, Kapl­n­ka Bož­ské­ho Srd­ca, Posled­ná veče­ra, Bolest­né srd­ce Pan­ny Márie, Ježiš na hore Oli­vo­vej, Kapl­n­ka svä­tých scho­dov, Judá­šo­va zra­da, Odsú­de­nie Ježi­ša, Ježiš pred Hero­de­som, Ježi­ša biču­jú, Kapl­n­ka Ecce Homo, Ježiš berie svoj kríž, Ježi­ša pri­bí­ja­jú na kríž, Hor­ný kos­tol – Kris­tus na krí­ži, Boží hrob, Obre­za­nie Pána, Útek do Egyp­ta, Dva­násť­roč­ný Ježiš v chrá­me, Ježiš sa stre­tá so svo­jou Mat­kou, Pan­na Mária pod krí­žom, Ježi­šo­vo telo v lone Mat­ky, Ježi­ša pocho­vá­va­jú (kal​va​ria​.org). Pred­po­kla­dá sa, že tvor­com archi­tek­to­nic­ké­ho návrhu bol Samu­el Miko­ví­ny (nomad​.sk).

Kal­vá­ria sa nachá­dza seve­ro­vý­chod­ne od cen­tra mes­ta. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dočí­tal, že kal­vá­ria pred­sta­vu­je baro­ko­vú sak­rál­nu archi­tek­tú­ru, sochár­stvo, výtvar­né ume­nie a ume­lec­ké remes­lá. Ini­ciá­to­rom vybu­do­va­nia bol páter Fran­ti­šek Per­ger18. sto­ro­čí z miest­nej komu­ni­ty Spo­loč­nos­ti Ježi­šo­vej, kto­rý na kop­ci Scharf­fen­berg (Ostrý vrch) vybu­do­val Krí­žo­vú ces­tu. Základ­ný kameň polo­ži­li 14.9.1744. Kom­plex tvo­rí 17 kapl­niek, tri kos­to­ly, Žalár, a Boží hrob (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria je oso­bi­tá aj svo­jou litur­gic­kou kon­cep­ci­ou. Neko­pí­ru­je tra­dič­ný model 14-​ich zasta­ve­ní krí­žo­vej ces­ty, ale kom­bi­nu­je výja­vy zo živo­ta Ježi­ša a Pan­ny Márie. Hore sva­hom obrá­te­ným k mes­tu ply­nu­lo stú­pa symet­ric­ky roz­lo­že­ná zosta­va hlav­ných objek­tov. Kapl­n­ky sú vzá­jom­ne pospá­ja­né ser­pen­tí­na­mi chod­níč­kov. V nich sú dre­ve­né reli­é­fy, inte­ri­é­ry kos­to­lov sú deko­ro­va­né násten­ný­mi maľ­ba­mi, kto­rá sa pri­pi­su­je rakús­ke­mu malia­ro­vi Anto­no­vi Sch­mid­to­vi (Buj­no­vá et all, 2003).

Časť výtvar­nej výzdo­by a mobi­liá­ru jed­nej z najv­zác­nej­ších baro­ko­vých pamia­tok na Slo­ven­sku bola vykrad­nu­tá, časť sa sta­la ter­čom van­da­lov. Miest­ni akti­vis­ti sa zaslú­ži­li o to, že Kal­vá­ria je zapí­sa­ná v zozna­me 100 najo­hro­ze­nej­ších pamia­tok sve­ta (Infor­mač­ná tabu­ľa). Kal­vá­ria bola obno­ve­ná na pre­lo­me 70-​tych a 80-​tych rokov 20. sto­ro­čia (Buj­no­vá et all, 2003). Štiav­nic­ká kal­vá­ria vznik­la tak, že páter Fran­ti­šek Per­ger z jezu­it­ské­ho kláš­to­ra v Ban­skej Štiav­ni­ci chcel od boha­té­ho ťažia­ra Leopol­da Ondre­ja Frit­za z Frie­den­lie­bu kúpiť Scharf­fen­berg. Páno­vi Frit­zo­vi bolo čud­né, načo chce takú ničo­tu. Kria­ky a bod­ľa­čie. Páter až na tre­tie nalie­ha­nie nave­ľa pre­zra­dil svoj úmy­sel vybu­do­vať na vrchu Kal­vá­riu. Fritz sa roz­ho­dol, že na taký­to účel Scharf­fen­berg nepre­dá, ale daru­je, kým bude slú­žiť na úctu k Bohu” (pod­ľa Hid­vég­hy).


Ban­ská Štiav­ni­ca Cal­va­ry is the most impo­sing Baro­que cal­va­ry in Cen­tral Euro­pe, also one of the oldest cal­va­ries in Slo­va­kia. Sin­ce 1993, it has been part of the ter­ri­to­ry along with the his­to­ric town of Ban­ská Štiav­ni­ca, insc­ri­bed on the UNESCO World Cul­tu­ral and Natu­ral Heri­ta­ge List. Sin­ce June 2007, it has been lis­ted among the 100 most endan­ge­red monu­ments in the world. Cha­pels and chur­ches of the Cal­va­ry inc­lu­de: Jesus Bids Fare­well to His Mot­her, Devil Tempts Jesus, Jesus Was­hes the Apost­les’ Feet, Cha­pel of the Divi­ne Heart, Last Sup­per, Sor­ro­wful Heart of Vir­gin Mary, Jesus on the Mount of Oli­ves, Cha­pel of the Holy Stairs, Judas’ Bet­ra­y­al, Con­dem­na­ti­on of Jesus, Jesus Befo­re Herod, Fla­gel­la­ti­on of Jesus, Cha­pel of Ecce Homo, Jesus Takes Up His Cross, Jesus Nailed to the Cross, Upper Church – Christ on the Cross, Holy Sepul­cher, Cir­cum­ci­si­on of the Lord, Flight into Egypt, Twelve-​Year-​Old Jesus in the Tem­ple, Jesus Meets His Mot­her, Vir­gin Mary Bene­ath the Cross, Jesus’ Body in His Mot­he­r’s Lap, Burial of Jesus (kal​va​ria​.org). It is pre­su­med that Samu­el Miko­ví­nyi was the archi­tect behind the design (nomad​.sk).

The Cal­va­ry is loca­ted nort­he­ast of the city cen­ter. Accor­ding to an infor­ma­ti­on board, the cal­va­ry repre­sents Baro­que sac­ral archi­tec­tu­re, sculp­tu­re, visu­al arts, and crafts. The ini­tia­ti­ve for its cons­truc­ti­on came from Fat­her Fran­ti­šek Per­ger in the 18th cen­tu­ry, a mem­ber of the local com­mu­ni­ty of the Socie­ty of Jesus, who built the Sta­ti­ons of the Cross on Scharf­fen­berg Hill. The foun­da­ti­on sto­ne was laid on Sep­tem­ber 14, 1744. The com­plex con­sists of 17 cha­pels, three chur­ches, the Lamen­ta­ti­on, and the Holy Sepul­cher (Infor­ma­ti­on Board). The cal­va­ry is uni­que in its litur­gi­cal con­cep­ti­on, not copy­ing the tra­di­ti­onal model of the 14 Sta­ti­ons of the Cross but com­bi­ning sce­nes from the lives of Jesus and the Vir­gin Mary. The main objects are sym­met­ri­cal­ly arran­ged on a slo­pe facing the city. The cha­pels are con­nec­ted by win­ding paths with wooden reliefs, and the inte­ri­ors of the chur­ches are deco­ra­ted with wall pain­tings att­ri­bu­ted to the Aus­trian pain­ter Anton Sch­midt (Buj­no­vá et al., 2003).

Part of the artis­tic deco­ra­ti­on and fur­ni­tu­re of one of the most valu­ab­le Baro­que monu­ments in Slo­va­kia was sto­len, and some beca­me the tar­get of van­dals. Local acti­vists pla­y­ed a cru­cial role in inc­lu­ding Cal­va­ry in the list of the 100 most endan­ge­red monu­ments in the world (Infor­ma­ti­on Board). The Cal­va­ry was res­to­red in the late 1970s and ear­ly 1980s (Buj­no­vá et al., 2003). The Štiav­ni­ca Cal­va­ry came into being when Fat­her Fran­ti­šek Per­ger from the Jesu­it monas­te­ry in Ban­ská Štiav­ni­ca wan­ted to buy Scharf­fen­berg from the wealt­hy miner Leopold Andrej Fritz of Frie­den­lieb. Fritz found it odd that some­one would want such a wort­hless pla­ce with thorns and pric­kles. Only after per­sis­tent insis­ten­ce did Fat­her reve­al his inten­ti­on to build a Cal­va­ry on the top. Fritz deci­ded not to sell Scharf­fen­berg for such a pur­po­se but to dona­te it, as long as it ser­ves for the honor of God” (accor­ding to Hidvéghy).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy, TOP

Drevo

Hits: 2381

Dre­vo je bio­lo­gic­ky a eko­lo­gic­ky dôle­ži­tý mate­riál, kto­rý zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v živo­te na Zemi. Dre­vo je tvo­re­né pri­már­ne lig­ní­nom, celu­ló­zou a hemi­ce­lu­ló­zou. Jeho štruk­tú­ra posky­tu­je pev­nosť a pod­po­ru ras­tú­cim rast­li­nám. Dre­vo je tra­dič­ným sta­veb­ným mate­riá­lom a pou­ží­va sa na výro­bu nábyt­ku, pod­láh, dve­rí a iných kon­štruk­cií. Celu­ló­za z dre­va je kľú­čo­vým suro­vi­no­vým zákla­dom pre výro­bu papie­ra a kar­tó­nu. Dre­vo je zdro­jom bio­ma­sy, kto­rá sa môže pou­žiť na výro­bu ener­gie. Rôz­ne kul­tú­ry pou­ží­va­jú dre­vo na výro­bu ume­lec­kých diel, hudob­ných nástro­jov a ďal­ších tra­dič­ných predmetov.

Dre­vo má výtvar­né, ume­lec­ké a reme­sel­né využi­tie v rôz­nych kul­tú­rach po celom sve­te. Ten­to mate­riál je obľú­be­ný pre svo­ju pri­ro­dze­nú krá­su, tex­tú­ru a uni­kát­ne vlast­nos­ti. Dre­vo, s jeho rôz­ny­mi far­ba­mi, vzor­mi a tex­tú­ra­mi, je uni­ver­zál­nym a inšpi­ra­tív­nym mate­riá­lom pre umel­cov a reme­sel­ní­kov. Dre­vo je tra­dič­ným mate­riá­lom pre sochá­rov. Ume­lec­ké die­la z dre­va môžu zobra­zo­vať abs­trakt­né for­my, ľud­ské posta­vy, zvie­ra­tá a rôz­ne vzo­ry. Rôz­ne dru­hy dre­va ponú­ka­jú špe­ci­fic­ké vlast­nos­ti, kto­ré môžu ovplyv­niť koneč­ný výraz sochy. Dre­vo môže slú­žiť ako pod­klad pre maľ­by a ryti­ny. Mno­hé kul­tú­ry vytvá­ra­jú dre­ve­né pane­lo­vé maľ­by. Dre­vo sa využí­va v rôz­nych reme­sel­ných tech­ni­kách, ako sú rez­ba, dýho­va­nie, intar­zia a iné.

Reme­sel­ní­ci vytvá­ra­jú dre­ve­né hodi­ny, kto­ré sú nie­len funkč­né, ale aj ume­lec­kým die­lom. Dre­ve­né rámy a detai­ly pri­dá­va­jú cha­rak­ter tým­to uni­kát­nym die­lam. Dre­vo je pou­ží­va­né aj pri tvor­be archi­tek­to­nic­kých prv­kov, ako sú dre­ve­né oblú­ky, kro­vy, oltá­re a dre­ve­né stav­by. Čas­to sa nachá­dza v kos­to­loch, chrá­moch a palá­coch. Hudob­né nástro­je, ako sú gita­ry, hus­le, flau­ty, môžu byť vyro­be­né z rôz­nych dru­hov dre­va. Dre­vo posky­tu­je špe­ci­fic­ký zvu­ko­vý cha­rak­ter, kto­rý pris­pie­va k hudob­né­mu ume­niu. Dre­vo je výraz­ne využí­va­né pri výro­be nábyt­ku. Od tra­dič­ných dre­ve­ných sto­li­čiek po moder­né dizaj­no­vé kusy.


Wood is a bio­lo­gi­cal­ly and eco­lo­gi­cal­ly sig­ni­fi­cant mate­rial that pla­ys a key role in life on Earth. It is pri­ma­ri­ly com­po­sed of lig­nin, cel­lu­lo­se, and hemi­cel­lu­lo­se. Its struc­tu­re pro­vi­des strength and sup­port to gro­wing plants. Wood is a tra­di­ti­onal buil­ding mate­rial used for fur­ni­tu­re, flo­oring, doors, and vari­ous cons­truc­ti­ons. Cel­lu­lo­se from wood is a cru­cial raw mate­rial for paper and card­bo­ard pro­duc­ti­on. Wood ser­ves as a sour­ce of bio­mass, which can be used for ener­gy pro­duc­ti­on. Dif­fe­rent cul­tu­res uti­li­ze wood for craf­ting artis­tic pie­ces, musi­cal ins­tru­ments, and vari­ous tra­di­ti­onal items.

Wood has artis­tic, cre­a­ti­ve, and craft app­li­ca­ti­ons in vari­ous cul­tu­res worl­dwi­de. This mate­rial is favo­red for its natu­ral beau­ty, tex­tu­re, and uni­que pro­per­ties. With its diver­se colors, pat­terns, and tex­tu­res, wood ser­ves as a uni­ver­sal and ins­pi­ra­ti­onal medium for artists and crafts­men. Wood is a tra­di­ti­onal medium for sculp­tors, allo­wing them to cre­a­te abs­tract forms, human figu­res, ani­mals, and vari­ous pat­terns. Dif­fe­rent wood types offer spe­ci­fic quali­ties that can influ­en­ce the final expres­si­on of a sculp­tu­re. Wood can also ser­ve as a can­vas for pain­tings and engra­vings, with many cul­tu­res cre­a­ting wooden panel pain­tings. Wood is emplo­y­ed in vari­ous craf­ting tech­ni­qu­es, inc­lu­ding car­ving, vene­e­ring, marqu­et­ry, and more.

Crafts­men cre­a­te wooden clocks that are not only func­ti­onal but also works of art. Wooden fra­mes and details add cha­rac­ter to the­se uni­que pie­ces. Wood is used in the cre­a­ti­on of archi­tec­tu­ral ele­ments such as wooden arches, roofs, altars, and wooden struc­tu­res, often found in chur­ches, tem­ples, and pala­ces. Musi­cal ins­tru­ments like guitars, violins, and flu­tes can be craf­ted from vari­ous types of wood, each con­tri­bu­ting a spe­ci­fic sound cha­rac­ter that enhan­ces the musi­cal art. Wood is hea­vi­ly uti­li­zed in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, ran­ging from tra­di­ti­onal wooden chairs to modern design pieces.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Interiéry, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby

Mariánska hora – Bazilika Navštívenia Panny Márie

Hits: 7092

Na Marián­skej hore sa nachá­dza Bazi­li­ka Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie. Marián­ska hora je hora nad mes­tom Levo­ča. Bazi­li­ka je vzdia­le­ná cca 30 – 45 minút pešo z cen­tra mes­ta. Bazi­li­ka pat­rí medzi naj­star­šie pút­nic­ké mies­ta východ­né­ho Slo­ven­ska. Kona­jú sa kaž­do­roč­ne 2. júla. Prvá kapl­n­ka tu bola posta­ve­ná v roku 1247. V roku 1311 priš­li do Levo­če fran­tiš­ká­ni – mino­ri­ti, s kto­rý­mi sa spá­ja Marián­sky svia­tok Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie. V roku 1470 bola kapl­n­ka pre­sta­va­ná na gotic­ký kos­tol so sochou Pan­ny Márie. V roku 1847 bola posta­ve­ná dre­ve­ná kapl­n­ka pre gréc­ko­ka­to­lí­kov (Wiki​pe​dia​.sk). Pápež Ján Pavol II. pový­šil kos­tol 26.1.1984 na men­šiu bazi­li­ku (bazi­li­ka minor) (Viliam Judák). 3. júla 1995 sa tu kona­la za prí­tom­nos­ti Jána Pav­la II. púť, na kto­rej sa zúčast­ni­lo 650 000 ľudí (Wiki​pe​dia​.sk). Dnes bazi­li­ka posta­ve­ná v neogo­tic­kom slo­hu bola pôvod­ne výra­zom vďa­ky Spi­šia­kov za ich záchra­nu na tom­to mies­te počas tatár­ske­ho vpá­du v rokoch 12411242. Arche­oló­go­via našli hra­dis­ko na kop­ci, hneď za Marián­skou horou, kto­rý sa aj dnes nazý­va Burg – Hrad, kde sa moh­li oby­va­te­lia mes­ta zachrá­niť pre Tatár­mi v opev­ne­nom hra­dis­ku (levo​ca​.sk). Marián­ska hora sa prav­de­po­dob­ne pred­tým nazý­va­la Oli­vet­skou horou (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora sa vypí­na do výš­ky 795 met­rov nad morom (levo​ca​.sk).


On Marián­ska hora (Marian Hill) stands the Basi­li­ca of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary. Marián­ska hora is a hill abo­ve the town of Levo­ča. The Basi­li­ca is app­ro­xi­ma­te­ly a 30 – 45 minu­te walk from the city cen­ter. The Basi­li­ca is among the oldest pilg­ri­ma­ge sites in eas­tern Slo­va­kia. Pilg­ri­ma­ges take pla­ce annu­al­ly on July 2nd. The first cha­pel was built here in 1247. In 1311, the Fran­cis­cans – Mino­ri­tes, asso­cia­ted with the Marian Feast of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary, arri­ved in Levo­ča. In 1470, the cha­pel was rebu­ilt into a Got­hic church with a sta­tue of the Vir­gin Mary. In 1847, a wooden cha­pel was built for Gre­ek Cat­ho­lics (Wiki​pe​dia​.sk). Pope John Paul II ele­va­ted the church to a minor basi­li­ca on Janu­ary 26, 1984 (Viliam Judák). On July 3, 1995, a pilg­ri­ma­ge took pla­ce here in the pre­sen­ce of John Paul II, with 650,000 peop­le in atten­dan­ce (Wiki​pe​dia​.sk). Today, the basi­li­ca, built in the neo-​Gothic sty­le, was ori­gi­nal­ly an expres­si­on of gra­ti­tu­de from Spiš inha­bi­tants for the­ir sal­va­ti­on at this site during the Tar­tar inva­si­on in 1241 – 1242. Archa­e­olo­gists found a hill­fort behind Marián­ska hora, still cal­led Burg – Cast­le, whe­re the city­’s resi­dents could seek refu­ge from the Tar­tars in a for­ti­fied sett­le­ment (levo​ca​.sk). Marián­ska hora like­ly was pre­vi­ous­ly cal­led Oli­vet Hill (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora rises to a height of 795 meters abo­ve sea level (levo​ca​.sk).


Na Marián­skiej Gór­ze znaj­du­je się Bazy­li­ka Nawie­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Marián­ska hora to wzgór­ze ponad mias­tem Levo­ča. Bazy­li­ka znaj­du­je się oko­ło 30 – 45 minut spa­ce­rem od cen­trum mias­ta. Bazy­li­ka jest jed­nym z naj­stars­zych miejsc pielgr­zym­ko­wych na wschod­niej Sło­wac­ji. Pielgr­zym­ki odby­wa­ją się corocz­nie 2 lip­ca. Pier­ws­za kap­li­ca zosta­ła zbu­do­wa­na tutaj w 1247 roku. W 1311 roku do Levo­ča przy­by­li fran­cisz­ka­nie – mino­ri­ci, zwi­ąza­ni z uroc­zys­to­ścią Nawie­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. W 1470 roku kap­li­ca zosta­ła prze­bu­do­wa­na na gotyc­ki kości­ół z posągiem Maryi Pan­ny. W 1847 roku zbu­do­wa­no dre­wnia­ną kap­li­cę dla grec­ko­ka­to­li­ków (Wiki​pe​dia​.sk). Papież Jan Paweł II wyni­ó­sł kości­ół na ran­gę bazy­li­ki mniejs­zej 26 stycz­nia 1984 roku (Viliam Judák). 3 lip­ca 1995 roku odby­ła się tutaj pielgr­zym­ka w obec­no­ści Jana Pawła II, w któ­rej wzi­ęło udział 650 000 osób (Wiki​pe​dia​.sk). Obe­cnie bazy­li­ka, zbu­do­wa­na w sty­lu neogo­tyc­kim, była poc­ząt­ko­wo wyra­zem wdzi­ęcz­no­ści miesz­ka­ńców Spiš za ich oca­le­nie w tym miejs­cu podc­zas najaz­du Tata­rów w latach 1241 – 1242. Arche­olo­dzy zna­le­źli gro­dzis­ko za Marián­ską horou, obe­cnie nazy­wa­ne Burg – Zamek, gdzie miesz­ka­ńcy mias­ta mog­li szu­kać sch­ro­nie­nia przed Tata­ra­mi w ufor­ty­fi­ko­wa­nym gro­dzie (levo​ca​.sk). Marián­ska hora pra­wdo­po­dob­nie wcze­śniej nosi­ła nazwę Góry Oli­wnej (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora wzno­si się na wyso­ko­ść 795 met­rów nad pozi­omem mor­za (levo​ca​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post