ostrovy - Skala

Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Mačky

23/01/202523/01/2025 skala

Mačky sú úžasné a nezávislé tvory, ktoré sú spoločníkmi ľudí na celkom svete. Ich graciózna elegancia a zvedavý pohľad oslovujú takmer každého. Samozrejme, jej divoká forma žije v prírode. Domestifikované boli ako jedno z prvých zvierat. Datuje sa tento proces do staroveku. Ako už bolo naznačené, majú vysokú mieru rozhodovať o vlastných aktivitách samé. Existuje nepreberné množstvo plemien, ktoré majú rozličné vlastnosti. Od elegantných perzských mačiek po hravé bengálske. Sú prirodzenými lovcami. Majú sklon dlho spať, až 15 hodín denne, tým si udržiavajú energiu. Doroumievajú sa zvukmi, mňaukajú, brumkajú, syčia … Takýmto spôsobom komunikujú aj s ľuďmi. Majú výrazné oči a podľa nich poznáme náladu. Zúžené zrenice znamenajú radosť, hravú náladu, rozšírené sú znakom strachu a vzrušenia. Lízaním srsti sa čistia a odstraňujú nepríjemné vône.

Ich tlapky sú mimoriadne flexibilné, umožňujú im pohybovať sa ticho. Zuby sú adaptované na lovecký životný štýl. Sú vybavené ostrými rezacími zubami na odtrhávanie mäsa, špicaté špičiaky slúžia na chytenie koristi. Oči majú veľké zrenice, ktoré sa vedia rýchlo prispôsobiť intenzite svetla. Ich pohyby uší môžu odhaliť ich náladu, resp. odhaliť predmet ich záujmu. V ich zadnej časti sa nachádza výnimočný orgán – vestibulárny aparát, ktorý im udržiava rovnováhu a vďaka nemu vykonávajú veľmi presné pohyby. Ich sluch je vynikajúci, je schopný zachytávať vysokofrekvenčné zvuky. Aj ich čuch je veľmi citlivý, rozpozná aj feromóny iných mačiek. Pri prítomnosti svojich majiteľov, resp. iných mačiek prehlbujú svoj hlas – pradú – tým vyjadrujú svoju radosť, resp. náklonnosť. Telesná teplota mačiek je 38 – 39 °C. Táto teplota im umožňuje byť efektívnymi lovcami a udržiavať si teplo v chladnejšom prostredí.

Mačky boli domestifikované približne pred 9 500 rokmi na Blízkom východe, kde sa zblížili s ľuďmi vďaka svojej schopnosti kontrolovať populáciu hlodavcov v uskladnených zásobách obilia (Wikipédia). Tento vzťah sa postupne prehĺbil a mačky sa stali neoddeliteľnou súčasťou mnohých kultúr. V starovekom Egypte boli mačky uctievané a považované za posvätné zvieratá. Bohyňa Bastet, zobrazovaná s hlavou mačky, symbolizovala ochranu, plodnosť a domov. Zabitie mačky bolo v Egypte považované za ťažký zločin. V stredovekej Európe však mačky čelili prenasledovaniu kvôli poverám spojeným s čarodejníctvom, čo viedlo k ich masovému vyhubeniu v niektorých oblastiach. Dnes sú mačky jednými z najobľúbenejších domácich miláčikov na svete. Ich schopnosť prispôsobiť sa rôznym prostrediam, od mestských bytov po vidiecke farmy, z nich robí ideálnych spoločníkov pre rôzne typy ľudí. Okrem toho sú známe svojou čistotnosťou a schopnosťou používať mačaciu toaletu bez potreby špeciálneho výcviku. Mačky majú tiež významný vplyv na ekosystémy. Ako predátori pomáhajú regulovať populácie malých hlodavcov a vtákov. Avšak v niektorých oblastiach, najmä na ostrovoch, kde pôvodné druhy nemajú prirodzených predátorov, môžu mačky predstavovať hrozbu pre biodiverzitu. Preto je dôležité kontrolovať populáciu túlavých mačiek a zabezpečiť, aby domáce mačky neohrozovali miestnu faunu. V súčasnosti prebieha množstvo výskumov zameraných na behaviorálne a genetické aspekty mačiek. Tieto štúdie nám pomáhajú lepšie porozumieť ich správaniu, zdravotným potrebám a vzťahu s ľuďmi. Napríklad výskum komunikácie medzi mačkami a ľuďmi odhaľuje, ako mačky dokážu prispôsobiť svoje vokalizácie na získanie pozornosti alebo potravy (UnitedLife).

Cats are amazing and independent creatures that are companions to humans all around the world. Their graceful elegance and curious gaze appeal to almost everyone. Of course, their wild form still exists in nature. They were domesticated as one of the first animals, a process dating back to ancient times. As indicated earlier, they have a high degree of autonomy in deciding their own activities. There is an endless variety of breeds with diverse characteristics, from elegant Persian cats to playful Bengals. They are natural hunters, and they have a tendency to sleep for long periods, up to 15 hours a day, to conserve energy. They communicate with humans through sounds like meowing, purring, and hissing. They have expressive eyes, and their mood can be deduced from them. Narrowed pupils indicate joy and a playful mood, while dilated ones are a sign of fear and excitement. By licking their fur, they clean themselves and remove unpleasant odors.

Their paws are extremely flexible, allowing them to move silently. Their teeth are adapted to a hunting lifestyle, with sharp cutting teeth for tearing meat and pointed canines for catching prey. Their eyes have large pupils that can quickly adapt to light intensity. Movements of their ears can reveal their mood or indicate the object of their interest. In the back of their ears, there is an exceptional organ – the vestibular apparatus – which helps them maintain balance and perform very precise movements. Their hearing is excellent, capable of capturing high-frequency sounds. Their sense of smell is also very sensitive, capable of recognizing the pheromones of other cats. In the presence of their owners or other cats, they deepen their voice – purring – expressing joy or affection. The body temperature of cats is 38 – 39 °C, allowing them to be efficient hunters and maintain warmth in colder environments.

Cats were domesticated approximately 9,500 years ago in the Middle East, where they formed a bond with humans thanks to their ability to control rodent populations in stored grain supplies (Wikipedia). This relationship gradually deepened, and cats became an integral part of many cultures. In ancient Egypt, cats were venerated and considered sacred animals. The goddess Bastet, depicted with a cat’s head, symbolized protection, fertility, and home. Killing a cat in Egypt was regarded as a severe crime. In medieval Europe, however, cats faced persecution due to superstitions associated with witchcraft, leading to their mass eradication in some regions. Today, cats are among the most popular pets in the world. Their ability to adapt to various environments, from urban apartments to rural farms, makes them ideal companions for different types of people. Additionally, they are known for their cleanliness and ability to use a litter box without special training. Cats also have a significant impact on ecosystems. As predators, they help regulate populations of small rodents and birds. However, in some areas, particularly on islands where native species lack natural predators, cats can pose a threat to biodiversity. Therefore, it is crucial to control the population of stray cats and ensure that domestic cats do not endanger local wildlife. Currently, numerous studies focus on the behavioral and genetic aspects of cats. These studies help us better understand their behavior, health needs, and relationship with humans. For instance, research on communication between cats and humans reveals how cats can adjust their vocalizations to gain attention or food (UnitedLife).

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy, TOP

Stromy

19/01/202404/01/2025 skala

Stromy, s ich výraznými kmeňmi a rozvetvenými korunami, tvoria obdivuhodné diela prírody a sú základnými stavebnými kameňmi ekosystémov po celom svete. Tieto živé organizmy sú neuveriteľne účinné, odolné a vytrvalé. Stromy čelia rôznym hrozbám, vrátane odlesňovania, klimatických zmien a chorôb. Odlesňovanie znižuje biodiverzitu a zvyšuje množstvo oxidu uhličitého v atmosfére. Klimatické zmeny môžu viesť k rozšíreniu chorôb a nežiaducich druhov, ktoré môžu poškodiť stromy. Ochrana stromov zahŕňa udržiavanie ich prirodzených biotopov, udržateľnú ťažbu dreva a podporu výskumu na riešenie chorôb a škodcov. Stromy predstavujú kľúčový prvok prírody, ich ochrana a udržateľné hospodárenie sú nevyhnutné pre ich zachovanie, ale aj pre nás samotných, pre ľudstvo.

Stromy majú komplexnú štruktúru, ktorá im umožňuje prosperovať v rôznych podmienkach. Ich základnými časťami sú koreň, kmeň, konáre, listy a plody. Korene slúžia na zakotvenie stromu v pôde a získavanie živín, kým kmeň poskytuje oporu a nesie transportný systém pre vodu a živiny. Konáre a listy zabezpečujú fotosyntézu, proces, ktorým stromy využívajú slnečné svetlo na tvorbu energie a výrobu kyslíka. Plody následne obsahujú semienka, ktoré slúžia na reprodukciu. Stromy tvoria rozsiahle ekosystémy, ktoré poskytujú útočisko a potravu pre množstvo živočíchov. Ich kmeň a konáre slúžia ako príbytok pre vtáky, hmyz a iné organizmy. Stromy napomáhajú udržiavať pôdnu kvalitu a zabezpečujú mikroklímu vo svojom okolí. Ich význam v ekosystémoch spočíva aj v zachytávaní a ukladaní oxidu uhličitého. Stromy majú aj ekonomický význam, poskytujú drevo, ktoré sa využíva vo viacerých odvetviach, od stavebníctva po výrobu nábytku. Okrem toho poskytujú suroviny pre papierenský priemysel. Mnohé rastliny a liečivé látky pochádzajú zo stromov, ktoré majú aj kozmetické a farmaceutické využitie.

Fotografie stromov majú schopnosť zachytiť nádheru a pôsobivosť prírody v jedinom snímku. Každý strom, s jeho jedinečným tvarom a charakterom, ponúka fotografom nekonečné možnosti tvorby. Fotografická interpretácia stromov môže prezentovať ich majestát, odolnosť a vzťah s okolím. Pri fotografovaní stromov je dôležitá kompozícia a perspektíva. Vytváranie kontrastov medzi stromami a inými prvkami prírody, ako sú hory, jazero alebo obloha, môže pridať dramatickosť fotografii. Experimentovanie s rôznymi uhlovými pohľadmi, vrátane nízkych záberov alebo fotografovania viacerých konárov, môže poskytnúť nezvyčajné a pútavé výsledky. Svetlo hrá kľúčovú úlohu pri fotografovaní stromov. Ranné alebo večerné hodiny môžu vytvárať hrejivé a mäkké svetlá, ktoré zdôrazňujú textúru kôry a farby listov. Kontrastné svetlo vytvára hry tieňov. Zábery s nápadnými slnečnými lúčmi či odleskmi môžu poskytnúť nádherný a pôsobivý efekt. Hmla dokáže oddeliť priestor a nechať vyniknúť aj niečo tak veľké ako je strom.

Fotografie stromov niekedy nezachytávajú len samotné dreviny, ale aj pestrosť ich okolia. Zahrnúť rôznorodé druhy rastlín, kvetov či prírodných prvkov do kompozície môže pridať ďalší rozmer a farebný kontrast. Rovnako môžete zachytiť vtáky, hmyz alebo iné živočíchy, ktoré sú spojené so životom stromov. Existuje mnoho zvláštnych a nápadných druhov stromov, ktoré môžu byť zaujímavým objektom pre fotografie. Bonsaje, sekvoje, alebo starobylé stromy s výraznými tvarmi a vekom môžu byť vynikajúcim motívom. Ich výrazné črty môžu vyprávať príbehy o histórii a živote v ich okolí. Kombinácia techniky, kreativity a vnímania krásy v každom jednotlivom strome môže viesť k tvorbe úžasných a dojemných fotografií.

Trees, with their distinctive trunks and branching crowns, stand as remarkable masterpieces of nature and serve as fundamental building blocks of ecosystems worldwide. These living organisms are incredibly efficient, resilient, and enduring. However, trees face various threats, including deforestation, climate change, and diseases. Deforestation reduces biodiversity and increases the amount of carbon dioxide in the atmosphere. Climate changes may lead to the spread of diseases and unwanted species that can harm trees. Protecting trees involves maintaining their natural habitats, sustainable timber harvesting, and supporting research to address diseases and pests. Trees represent a key element of nature; their conservation and sustainable management are essential not only for their preservation but also for humanity.

Trees have a complex structure that enables them to thrive in various conditions. Their basic parts include roots, trunk, branches, leaves, and fruits. Roots anchor the tree in the soil and absorb nutrients, while the trunk provides support and houses the transport system for water and nutrients. Branches and leaves facilitate photosynthesis, the process by which trees use sunlight to produce energy and generate oxygen. Fruits contain seeds used for reproduction. Trees form extensive ecosystems that provide shelter and food for numerous organisms. Their trunks and branches serve as habitats for birds, insects, and other creatures. Trees help maintain soil quality and create a microclimate in their surroundings. Their significance in ecosystems also lies in capturing and storing carbon dioxide. Trees have economic importance, providing wood used in various industries, from construction to furniture production. Additionally, they supply raw materials for the paper industry, and many plants and medicinal compounds come from trees, contributing to cosmetic and pharmaceutical applications.

Photographing trees allows for the capture of the beauty and grandeur of nature in a single frame. Each tree, with its unique shape and character, offers photographers endless creative possibilities. The photographic interpretation of trees can showcase their majesty, resilience, and relationship with the environment. Composition and perspective play a crucial role in tree photography. Creating contrasts between trees and other elements of nature, such as mountains, lakes, or the sky, can add drama to the photograph. Experimenting with different angles, including low shots or capturing multiple branches, can yield unusual and captivating results. Light is a key factor in tree photography. Early morning or evening hours can create warm and soft lights that highlight the texture of the bark and the colors of the leaves. Contrastive light creates shadow play, adding drama to the image. Shots with striking sunlight rays or reflections can provide a beautiful and impactful effect. Fog can separate spaces and make even something as large as a tree stand out.

Tree photography sometimes captures not only the trees themselves but also the diversity of their surroundings. Including various plant species, flowers, or natural elements in the composition can add another dimension and color contrast. Likewise, capturing birds, insects, or other wildlife associated with tree life enhances the richness of the photograph. Many tree species stand out for their uniqueness and interest. Bonsai, sequoias, or ancient trees with distinctive shapes and age can be excellent subjects. Their remarkable features can tell stories about history and life in their environment. The combination of technique, creativity, and appreciation of beauty in each individual tree can lead to the creation of fascinating and poignant photographs.

Bäume, mit ihren markanten Stämmen und verzweigten Kronen, sind bemerkenswerte Meisterwerke der Natur und dienen als grundlegende Bausteine von Ökosystemen weltweit. Diese lebenden Organismen sind unglaublich effizient, widerstandsfähig und langlebig. Bäume sehen sich jedoch verschiedenen Bedrohungen gegenüber, einschließlich Abholzung, Klimawandel und Krankheiten. Abholzung verringert die Artenvielfalt und erhöht die Menge an Kohlendioxid in der Atmosphäre. Klimaveränderungen können zur Ausbreitung von Krankheiten und unerwünschten Arten führen, die den Bäumen schaden können. Der Schutz von Bäumen umfasst die Aufrechterhaltung ihrer natürlichen Lebensräume, nachhaltige Holzernte und die Unterstützung von Forschung zur Bewältigung von Krankheiten und Schädlingen. Bäume stellen ein Schlüsselelement der Natur dar; ihre Erhaltung und nachhaltige Bewirtschaftung sind nicht nur für ihre Bewahrung, sondern auch für die Menschheit unerlässlich.

Bäume haben eine komplexe Struktur, die es ihnen ermöglicht, in verschiedenen Umgebungen zu gedeihen. Ihre grundlegenden Teile umfassen Wurzeln, Stamm, Äste, Blätter und Früchte. Wurzeln verankern den Baum im Boden und nehmen Nährstoffe auf, während der Stamm Unterstützung bietet und das Transportsystem für Wasser und Nährstoffe beherbergt. Äste und Blätter erleichtern die Photosynthese, den Prozess, bei dem Bäume Sonnenlicht zur Energieproduktion und Sauerstoffgewinnung nutzen. Früchte enthalten Samen, die zur Fortpflanzung dienen. Bäume bilden umfangreiche Ökosysteme, die Unterschlupf und Nahrung für zahlreiche Organismen bieten. Ihre Stämme und Äste dienen als Lebensraum für Vögel, Insekten und andere Kreaturen. Bäume tragen zur Erhaltung der Bodenqualität bei und schaffen ein Mikroklima in ihrer Umgebung. Ihre Bedeutung in Ökosystemen besteht auch darin, Kohlendioxid zu erfassen und zu speichern. Bäume haben auch wirtschaftliche Bedeutung und liefern Holz, das in verschiedenen Branchen, vom Bauwesen bis zur Möbelproduktion, verwendet wird. Darüber hinaus liefern sie Rohstoffe für die Papierindustrie, und viele Pflanzen und Heilmittel stammen von Bäumen und werden in kosmetischen und pharmazeutischen Anwendungen verwendet.

Die Fotografie von Bäumen ermöglicht es, die Schönheit und Erhabenheit der Natur in einem einzigen Bild festzuhalten. Jeder Baum mit seiner einzigartigen Form und seinem Charakter bietet Fotografen endlose kreative Möglichkeiten. Die fotografische Interpretation von Bäumen kann ihre Majestät, Widerstandsfähigkeit und Beziehung zur Umwelt zeigen. Komposition und Perspektive spielen eine entscheidende Rolle in der Baumfotografie. Der Schaffung von Kontrasten zwischen Bäumen und anderen Elementen der Natur, wie Bergen, Seen oder dem Himmel, kann Dramatik verliehen werden. Das Experimentieren mit verschiedenen Winkeln, einschließlich niedriger Aufnahmen oder dem Fotografieren mehrerer Äste, kann ungewöhnliche und fesselnde Ergebnisse erzielen. Licht spielt eine Schlüsselrolle bei der Fotografie von Bäumen. Frühe Morgen- oder Abendstunden können warme und weiche Lichter erzeugen, die die Textur der Rinde und die Farben der Blätter betonen. Kontrastreiches Licht erzeugt Schattenspiele. Aufnahmen mit auffälligen Sonnenstrahlen oder Reflexionen können einen wunderschönen und beeindruckenden Effekt erzielen. Nebel kann Räume trennen und sogar etwas so Großes wie einen Baum hervorheben.

Die Fotografie von Bäumen erfasst manchmal nicht nur die Bäume selbst, sondern auch die Vielfalt ihrer Umgebung. Das Einbeziehen verschiedener Pflanzenarten, Blumen oder natürlicher Elemente in die Komposition kann eine weitere Dimension und Farbkontrast hinzufügen. Ebenso kann das Erfassen von Vögeln, Insekten oder anderem Wildleben, das mit dem Baumleben verbunden ist, die Reichhaltigkeit des Fotos erhöhen. Viele Baumarten zeichnen sich durch ihre Einzigartigkeit und Besonderheit aus. Bonsai, Mammutbäume oder alte Bäume mit ausgeprägten Formen und Alter können hervorragende Motive sein. Ihre bemerkenswerten Merkmale können Geschichten über die Geschichte und das Leben in ihrer Umgebung erzählen. Die Kombination von Technik, Kreativität und dem Verständnis für die Schönheit jedes einzelnen Baumes kann zu faszinierenden und bewegenden Fotografien führen.

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné, Považské, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské

Marhát

04/01/202404/01/2025 skala

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez Považský Inovec z Ponitria na Považie. Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým obce Nitrianska Blatnica, Vozokany a Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku tradície silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej vojny (mana2.sk). Iniciátorom stavby bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápis „Bože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na hrady Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec Piešťany. Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým deti. Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné fotografie sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé odkazy, z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj správanie ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním ľudia viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

Krajina na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať cesty kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V roku 2009 bolo najkrajšie počasie, aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli lesy ponorene do hmly, vyššie vykúkalo slnko, ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na “vrch” kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, špekačky, slaninky .… Postupne, keďže mi bola aj zima, som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Peak Marhát is the highest point of the Krahulčie vrchy, situated at an elevation of 748.2 meters above sea level. The summit hosted prehistoric settlements, including a hillfort from the late Bronze Age and early Iron Age. The Hallstatt hillfort was fortified with an embankment and stone structure, serving as a crucial guard point for the trade route across Považský Inovec from Ponitria to Považie. Terraced settlements have been preserved on the southeast slopes (idnes.cz). The name Marhát is derived from the names “Marharii, Mereheni,” which referred to ancient Moravian tribes (rotundajurko.sk). As the trade route shifted over time, the significance of the hillfort as a guard post diminished. Ceramics and occasional findings of iron and bronze objects from the late Bronze Age and Iron Age have been discovered in the vicinity. Noteworthy artifacts include an Iron Age axe-hammer and Scythian arrows. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with pointed ends, two sickles with tongue-shaped handles, an axe with a socket, a chisel with a socket, two rod-shaped bracelets with geometrically incised decorations, and a spiral-like metal bracelet without ornamentation from the 8^th century BCE were found near the hillfort. This discovery is associated with the Lusatian culture. From the La Tène period, a silver Boii coin with a winged horse from the mid-2nd century BCE, fragments of buckles, and arrows with a barbed hook and a buckle with a free heel have been unearthed. Approximately half of the settlements from the Hallstatt period in the vicinity are located around the Marhát hillfort (nitrianskablatnica.sk). In the 9^th century, a hillfort refuge was established on Marhát (Marek).

Marhát forms a barrier primarily protecting the villages of Nitrianska Blatnica, Vozokany, and Lipovník. Due to geological conditions, the terrain is very rugged. The historical context, majesty, and proximity of Marhát likely inspired the tradition of New Year’s Eve hikes, which began around 1947. On October 28, 1947, the people of Blatnica erected a large iron cross on the summit as thanks to God for protection during World War II (mana2.sk). The initiative for the construction came from the then-priest of Blatnica, Ján Laktiš (mana2.sk). The cross bore the inscription “God, protect the tourists.” Later, an observation tower was built on Marhát, offering a beautiful view of the surroundings. Since the fall of 2008, a new 17-meter-high observation tower has been in place. It provides a view of the castles Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš, and Oponice (Piešťanský týždeň). Supposedly, under ideal conditions, the borders of the Czech Republic, Hungary, and Austria can be seen from Marhát (rotundajurko.sk). A new cross has now been placed at the highest point.

Climbs are always organized on December 31. Since 1971, these climbs have been organized under the auspices of organized tourists. Today, the climbs are organized by the Slovak Tourist Club TJ Bezovec Piešťany. Participants receive a diploma, primarily appreciated by children. An interesting idea was the Marhát euro-ducat in 2008. A small refreshment awaits tourists at the summit – bacon, sausages, tea. Fireplaces are prepared. Many find it useful to replenish their strength, have some fun, or at least greet and wish each other a happy New Year. Some even sing together. Many only meet this way on New Year’s Eve. Every year, a group photo is taken under the banner. These and other similar photos are a nice memory. Some of these photos from the past are on the shelters under the observation tower. The Bezovec club also has a chronicle of such photos. Summit books, containing many interesting references, are also archived under the observation tower. They offer a diverse picture of who comes to Marhát and from where. The event officially ends at lunchtime. Nevertheless, many continue to visit Marhát later. In recent years, attendance has exceeded a thousand participants.

I dare say that the behavior of people coming here is changing. They are more considerate each year. Due to the lower capacity of Marhát, people tend to separate into smaller groups at the summit and just below. Many come in groups. Participants also respect the request to refrain from using pyrotechnics in the mountains. Noise is allowed only in the form of bursts of laughter and sect shots.

The landscape on Marhát is always different from the lower elevations where the climb usually begins. It undoubtedly possesses a charm for which many are willing to tread the hills. It happens that there is mud at the bottom and a snowy blanket on top. Occasionally, there are innovations on the trees. Sometimes, it blows strongly; other times, the landscape is bathed in sunlight. Marhát can be reached by various routes, each slightly different. Shorter, easier routes suitable for bicycles and cross-country skis can be chosen. Most likely, many will opt for the route from Nitrianska Blatnica. On this route, you pass through “Jurko,” a Romanesque rotunda of St. George, the second oldest structure from Great Moravia in our region. Pilgrimages are regularly held here several times a year. A slightly different character is provided by the shortest route from Vozokany or Lipovník. The route from Výtoky is very common. Especially downhill from Marhát to Výtoky can be done on sleds very quickly. Less common routes are from Modrá horárna, Stara Lehotka, Bezovec, Havran, Zlatý vrch, and Tematín. Of course, you can drive by car to Jelenie jamy and go only from there.

I consider the most beautiful route to be from Modrá horárna and Stara Lehotka. Usually, however, I take the bus to Vozokany, climb to Marhát, and then continue back through Jelenie jamy, Gonove lazy, to Výtoky. I pass by Striebornica, through Moravany, where I sometimes stop for a meal. Then I cross the spa island to Piešťany. Upon arrival, I am pleasantly tired after the kilometers walked, and I feel that I have done something good for myself and others. In 2009, the weather was the most beautiful I had experienced during my climbs. In the lower altitudes, the forests were shrouded in fog, while higher up, the sun peeked out, shining on the solid snow cover beneath a blue sky with clouds. I hope I have inspired you with a way to celebrate the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Piešťany to Nitrianska Blatnica. Then my journey upwards began on my own :-). This year, a lot of people came to the ” summit.” I arrived around 11 AM. I wandered through the beautiful, snowy landscape. Organizers had prepared a bonfire at the top, where people grilled, warmed up, registered, and received tea, sausages, and bacon. Gradually, since I was also cold, I set off back, but by a different route. I went to Jelenie jamy, to the crossroads, and from there, I descended to Gonove lazy. From there, I continued through Výtoky, Moravany, all the way to Piešťany.

Odkazy

Revue Piešťany, zima 2010, p. 40 – 43
Igor Paulech – Tisícka turistov si našla na Silvestra cestu na Marhát
Michal Uriča, Martin Kiripolský – Považský Inovec – Rozhľadňa na Marháte a Visiace skaly
Karol Babčan – Silvestrovský výstup na Marhát
Nejstarší památku Slovenska ukrývá tajemná hora Marhát
Na Marhát
Rozhľadňa na Marháte
Informačné tabule
Mana2.sk

Trasa Modrová horáreň – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Jazerá, Jazerá, Krajina, Organizmy, Príroda, Slovenská krajina, Typ krajiny, Záhorie, Živočíchy

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

12/01/202301/01/2025 skala

Adamovské jazerá sa nachádzajú na 85-om riečnom kilometri rieky Morava. Poskytujú možnosti pre rybolov, letnú rekreáciu, kúpanie. Sú tu tri prístavy, premávajú tu dve lode. Z prístavu Gbely Adamov sa dá preplaviť do Českých Tvrdoníc. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, sú teda umelo vytvorenými vodnými plochami (Informačná tabuľa). Od roku 1969. Na severnom, plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba štrku na západnej strane aj v súčasnosti. Na južnom sa nachádza 13 ostrovov, hniezdi tu viac ako 80 druhov vtákov (ezahorie.sk). Kedysi tu boli mokrade, vďaka úprave rieky Morava zanikli (Informačná tabuľa). Mesto Gbely upravilo pred časom pláže, parkovacie plochy, vysadilo stromy a kríky, vybudovalo sprchy, umyváreň, sociálne zariadenia. Adamov je mestskou časťou mesta Gbely (gbely.sk). Adamovské jazerá sú ojedinelým príkladom spolužitia príroda a človeka. Je len málo mieste, kde môžete nahliadnuť do sveta vtáctva z takej bezprostrednej blízkosti. Desaťročia tu človek a vtáky žijú vedľa seba (Informačná tabuľa).

Adamovské jazerá patria medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality na Záhorí. Sú významnou migračnou zastávkou a nocoviskom pre husi. Adamovské jazerá sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Morava. Hniezdi tu takmer polovica hniezdnej populácie na Slovensku husi divej – Anser anser. Zdržujú sa tu od februára do júla. Čajka smejivá Larus ridibundus tu má najväčšiu kolóniu na Záhorí. Aj rybár riečny Sterna hirundo tu osídľuje ostrovy bez vysokej vegetácie. V marci a apríli tu vrcholí jarná migrácia kačíc. Takmer celé čierne sú lysky čierne – Fulica atra. Pre hrdzavku potápavú – Netta rufina sú jazerá jedným z najsevernejších hniezdnych lokalít. Ďalšie druhy: potápka chochlatá Podiceps cristatus, brehuľa riečna Riparia riparia, trasochvost biely Motacilla alba. Zaznamenané tu boli: orliak morský Heliaeetus albicilla, kačica ostrochvostá Anas acuta, kačica divá Anas platyrhynchos, potápač biely Mergus albellus, hlaholka severská Bucephala clangulla, trsteniarik, dudok chochlatý Upupa epops, volavka popolavá Ardea cinerea, chavkoš nočný Nycticorax nycticorax, fúzatka trstinová Panurus biarmicus, slávik modrák Luscinia svecica, bahniaky, brodivce. V polovici novembra sem prilietajú veľké kŕdle husí. Zo severu hus bieločelá Anser albifrons a hus siatinná Anser fabalis. V okolí jazier hniezdi cíbik chochlatý Vanellus vanellus (Informačná tabuľa).

V roku 2009 tu postavilo mesto Gbely osem metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Domáci je vravia ávéháčka, čiže Adamovská vtáčí hledzírňa (infoglobe.sk). Z rozhľadne je veľmi dobrý výhľad nielen na vtáčie kolónie a blízke okolie, ale hlavne v zimných mesiacoch aj na vzdialené Malé Karpaty, Biele Karpaty a Pavlovské vrchy (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ja chodím na Adamovské jazerá pomerne často, okrem iného aj sa kúpať. Občas sa tu zastavím aj cestou z Moravy. Zaujímavý je aj bufet – občerstvovacie zariadenie, ktoré som si rýchlo obľúbil. V lete tu býva pomerne dosť ľudí, ale je to ešte znesiteľné a s parkovaním som tu ešte nemal problém (Peter Kaclík).

The Adamov Lakes are located at the 85^th river kilometer of the Morava River. They provide opportunities for fishing, summer recreation, and swimming. There are three ports here, and two boats operate. From the Gbely Adamov port, you can sail to České Tvrdonice. The Adamov Lakes consist of two gravel pits, thus they are artificially created water areas. Since 1969, gravel mining has been taking place on the western side of the larger northern gravel pit. There are 13 islands in the southern part, where more than 80 species of birds nest. Once there were wetlands here, but they disappeared due to the regulation of the Morava River. The town of Gbely recently renovated beaches, parking areas, planted trees and shrubs, built showers, washrooms, and social facilities. Adamov is a district of the town of Gbely. The Adamov Lakes are a unique example of coexistence between nature and humans. There are few places where you can observe birdlife from such close proximity. For decades, humans and birds have been living side by side here.

The Adamov Lakes are among the most significant ornithological sites in Záhorie. They are an important migration stopover and resting place for geese. The lakes are part of the Morava Protected Bird Area. Almost half of the breeding population of wild geese (Anser anser) in Slovakia nests here. They stay here from February to July. The black-headed gull (Larus ridibundus) has the largest colony in Záhorie. The common tern (Sterna hirundo) also settles on islands without high vegetation. In March and April, the spring migration of ducks peaks here. The Eurasian coot (Fulica atra) is almost entirely black. The red-crested pochard (Netta rufina) considers the lakes one of the northernmost breeding sites. Other species include the great crested grebe (Podiceps cristatus), the sand martin (Riparia riparia), the white wagtail (Motacilla alba), the white-tailed eagle (Haliaeetus albicilla), the northern pintail (Anas acuta), the mallard (Anas platyrhynchos), the smew (Mergus albellus), the common goldeneye (Bucephala clangula), the Eurasian hoopoe (Upupa epops), the grey heron (Ardea cinerea), the black-crowned night heron (Nycticorax nycticorax), the bearded reedling (Panurus biarmicus), the bluethroat (Luscinia svecica), the sandpipers, and the wagtails. In mid-November, large flocks of geese fly here. From the north, the greater white-fronted goose (Anser albifrons) and the bean goose (Anser fabalis) arrive. The northern lapwing (Vanellus vanellus) nests around the lakes.

In 2009, the town of Gbely built an eight-meter-high wooden lookout tower here. Locals call it “ávéháčka,” meaning the Adamov bird lookout (infoglobe.sk). The lookout offers a very good view not only of bird colonies and the surrounding area but also, especially in the winter months, of the distant Little Carpathians, White Carpathians, and Pavlov Hills (Pálava) (ubytujemsa.sk). I go to the Adamov Lakes quite often, including for swimming. Sometimes I stop here on my way from Moravia. The buffet – refreshment facility, which I quickly grew fond of, is interesting. In summer, there are quite a few people here, but it’s still tolerable, and I haven’t had any parking problems yet (Peter Kaclík).

Die Adamov-Seen befinden sich am 85. Flusskilometer der March. Sie bieten Möglichkeiten zum Angeln, Sommererholung und Schwimmen. Es gibt drei Häfen hier, und zwei Boote verkehren. Vom Hafen Gbely Adamov aus können Sie nach České Tvrdonice fahren. Die Adamov-Seen bestehen aus zwei Kiesgruben, sie sind also künstlich geschaffene Wasserflächen. Seit 1969 wird auf der Westseite der größeren nördlichen Kiesgrube Kies abgebaut. Im Süden gibt es 13 Inseln, auf denen mehr als 80 Vogelarten brüten. Früher gab es hier Feuchtgebiete, die jedoch aufgrund der Regulierung der March verschwanden. Die Stadt Gbely hat vor kurzem Strände, Parkplätze renoviert, Bäume und Sträucher gepflanzt, Duschen, Waschräume und soziale Einrichtungen gebaut. Adamov ist ein Stadtteil der Stadt Gbely. Die Adamov-Seen sind ein einzigartiges Beispiel für das Zusammenleben von Natur und Menschen. Es gibt nur wenige Orte, an denen Sie die Vogelwelt aus solch unmittelbarer Nähe beobachten können. Seit Jahrzehnten leben Menschen und Vögel hier Seite an Seite.

Die Adamov-Seen gehören zu den bedeutendsten ornithologischen Stätten in Záhorie. Sie sind ein wichtiger Rast- und Übernachtungsort für Gänse. Die Seen sind Teil des geschützten Vogelgebiets Morava. Fast die Hälfte der Brutpopulation von Wildgänsen (Anser anser) in der Slowakei brütet hier. Sie bleiben hier von Februar bis Juli. Die Lachmöwe (Larus ridibundus) hat die größte Kolonie in Záhorie. Auch die Flussseeschwalbe (Sterna hirundo) siedelt auf Inseln ohne hohe Vegetation. Im März und April erreicht die Frühjahrswanderung von Enten hier ihren Höhepunkt. Die Blasshühner (Fulica atra) sind fast vollständig schwarz. Die Krickente (Netta rufina) betrachtet die Seen als einen der nördlichsten Brutplätze. Zu den weiteren Arten gehören der Haubentaucher (Podiceps cristatus), der Uferschwalben (Riparia riparia), die Bachstelze (Motacilla alba), der Seeadler (Haliaeetus albicilla), die Spiessente (Anas acuta), die Stockente (Anas platyrhynchos), die Zwergsäger (Mergus albellus), die Schellente (Bucephala clangula), der Wiedehopf (Upupa epops), der Fischreiher (Ardea cinerea), die Nachtreiher (Nycticorax nycticorax), der Bartmeise (Panurus biarmicus), die Blaukehlchen (Luscinia svecica), die Watvögel und die Stelzenläufer. Mitte November fliegen hier große Gänseherden ein. Aus dem Norden kommen die Blässgänse (Anser albifrons) und die Saatgänse (Anser fabalis). In der Umgebung der Seen brüten Kiebitze (Vanellus vanellus).

Im Jahr 2009 baute die Stadt Gbely hier einen acht Meter hohen hölzernen Aussichtsturm. Die Einheimischen nennen ihn “ávéháčka”, was bedeutet Adamov Vogel-Aussichtsturm (infoglobe.sk). Der Aussichtsturm bietet nicht nur einen sehr guten Blick auf Vogelkolonien und die Umgebung, sondern auch, besonders in den Wintermonaten, auf die entfernten Kleinen Karpaten, Weißen Karpaten und Pavlov Hills (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ich gehe ziemlich oft zu den Adamov-Seen, auch zum Schwimmen. Manchmal halte ich hier auf meinem Weg von Mähren an. Das Buffet – Erfrischungseinrichtung, die ich schnell liebgewonnen habe, ist interessant. Im Sommer gibt es hier ziemlich viele Leute, aber es ist noch erträglich, und ich hatte hier noch keine Parkprobleme (Peter Kaclík).

Odkazy

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

Chorvátsko, Krajina, TOP, Zahraničie

Hvar – známy ostrov v Chorvátsku

23/09/202004/01/2025 skala

Hvar je najdlhším ostrovom v Chorvátsku. Jeho rozloha je 299.66 km², pobrežná línia je dlhá 269.2 km. Podľa amerického The Traveller patrí medzi desať najkrajších turistických oblastí na svete (sucuraj-hvar.com). Žije tu asi 11 500 obyvateľov. Hvar sa vyznačuje príjemnou stredozemskou klímou. Miernymi zimami, teplými letami, množstvo slnečného svitu. Najvyššia teplota bola 37 °C bola zaznamenaná v roku 1935 (island-hvar.info). Bol známy od antiky svojou dôležitou strategickou a námornou polohou, kultúrnymi a prírodnými pamiatkami. Nachádzajú sa tu levanduľové polia, staré olivovníky, vinohrady v jedinečnej harmónii človeka a prírody (hvarinfo.com). V čase poslednej doby ľadovej bola hladina Jadranského mora o 96.4 metra nižšie než dnes. Hvar bol podľa súčasných poznatkov vtedy vystavený extrémnym búrkam a vetrom z vnútrozemia, čo formovalo vzhľad Hvaru. Severné pobrežie v západnej časti je mimoriadne členité, často ho vyhľadávajú jachtári. V minulosti pokrývali značnú časť ostrova borovicové lesy (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Povrchové vodné toky Hvar nemá (ihvar.cz). Hvar sa vyznačuje veľmi vysoké množstvo slnečného svitu (ihvar.cz). K najvyhľadávanejším plážam patria tie na Pakleni otoci, na ostrove Ščedro a západne od Zavaly. Pakleni otoci, poloostrov Kabal, zátoka Tatinja, ostrovčeky Zečevo, zátoka Zala Luka sú vyhľadávané potápačmi. V posledných rokoch boli vybudované cyklotrasy, niektoré z nich vedú po makadamových cestách a poskytujú tak vidieť aj odľahlejšie časti ostrova (ihvar.cz).

Nálezy prehistorického človeka z jaskýň sú z obdobia 3500 – 2500 pred n. l. (ihvar.cz). V prvom tisícročí pred n. l. tu žili Ilýri (ihvar.cz). Ilýri si stavali opevenené sídliská – gradiny (ihvar.cz). V rokoch 385 – 384 pred n. l. sa na mieste Stareho Gradu usadili gréci a založili Pharos. Práve z tohto gréckeho názvu bolo odvodené neskoršie pomenovanie ostrova Hvar (ihvar.cz). V 3. storočí pred n. l. sa objavuje aj názov Piteyeia (Wikipedia.sk). Na územie si vtedy robili zálusk Rimania. Ilýr Demetrius (Demetrije Hvaranin, resp. Demetrije Farski) bol spojenec ilýrskej kráľovni Teuty, ktorá bola odbojným nepriateľom Ríma. Podarilo sa mu v tretej tretine 3. storočia pred n. l. ovládnuť oblasť od dnešnej severnej Dalmácie po dnešný Durres v Albánsku. Rimania však Demetriusa aj Teutu porazili. V polovici 1. storočia pred n. l. boli Rimania pánmi celého Jadranu (ihvar.cz). Za rímskej vlády sa objavuje pre ostrov názov Pharia a Fara (Wikipedia.sk). Na prelome 5 a 6. storočia ohrozovali Hvar Ostrogóti. V 7. storočí prišli na Hvar Slovania (ihvar.cz). Vtedy sa v názve ostrova Fara zmenilo f za staroslovanské hv – Hvar. Rímski usadlíci používali pomenovanie Quarra, neskôr aj Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Neskôr bol ostrov pod správou Byzanstskej ríše. V 11. storočí sa Hvar stal súčasťou chorvátskeho kráľovstva. Od 11. do 19. storočia sa ostrov nazýva Lesna, prípadne Lisna, Lessna. V roku 1278 sa Hvar rozhodol byť spojencom Benátskej republiky, čo sa mu trvalejšie podarilo od roku 1420. Tento stav trval do konca 18. storočia, kedy Benátska republika zanikla. V tomto období vzrástol ekonomický a strategický kredit ostrova. V rokoch 1813 – 1918 bol Hvar pod Rakúskou správou. Po roku 1918 tri roky okupovalo ostrov Taliansko, ale od roku 1921 sa stal ostrov súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr Juhoslávii. Od roku 1992 je súčasťou Chorvátskej republiky (ihvar.cz).

Hvar sa vyznačuje výrazne stredomorskou pôvodnou vegetáciou. Pinus dalmatica rastie na najvyššom horskom hrebeni Hvaru. Okrem toho sa vyskytuje už len v najvyšších polohách ostrova Brač a rástla na obdobných miestach ostrova Korčula. Endemitmi sú Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na ostrove sa darí opuncii Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Levandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quecus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Okrem levandule sa na Hvare zbierajú aj rumanček, fenykel, tymián. Rozvinuté je aj včelárstvo, ktoré má rímsku tradíciu. Cca 130 včelárov má okolo 3000 úľov (ihvar.cz).

Na Hvare sa, napr. v obci Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, dochovala pozoruhodná starobylá pôvodná ľudová architektúra. Kamenné domy boli zväčša prízemné, strechy a rýny boli takisto kamenné. Vnútri bola veľká obytná miestnosť bez prepážok, v strede s ohniskom, bez komína a bez okien. Poschodové domy zámožnejších občanov mali obytnú miestnosť na poschodí, ku ktorému viedlo kamenné schodište. Táto miestnosť už mala komín. Iné hospodárske priestory spolu so studňou boli ohradené na dvore. Najstarším stavebným typom však sú tzv. trimy – totožné s kažuny či bunjemy na ostatnom jadranské pobreží. Sú to malé nízke kamenné domy kruhového pôdorysu, postavené vo voľnej krajine z lomového kameňa nasucho. Veľmi obľúbené boli malé trimy u starých Ilýrov, ktorým slúžili ako úkryty a úschovne náradia. K rovnakému účelu sa stavali až do novej doby (ihvar.cz).

Hvar is the longest island in Croatia, covering an area of 299.66 km², with a coastline stretching 269.2 km. According to the American magazine “The Traveller,” it is among the ten most beautiful tourist regions in the world. Approximately 11,500 people live there. Hvar is characterized by a pleasant Mediterranean climate, with mild winters, warm summers, and abundant sunshine. The highest recorded temperature, 37 °C, was noted in 1935. Known since antiquity for its strategic and maritime importance, as well as cultural and natural landmarks, Hvar boasts lavender fields, ancient olive groves, and vineyards in a unique harmony of human and natural elements. During the last ice age, the Adriatic Sea level was 96.4 meters lower than today. At that time, Hvar experienced extreme storms and winds from the interior, shaping its appearance. The northern coast in the western part is extremely rugged and often attracts sailors. In the past, substantial parts of the island were covered by pine forests (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Hvar does not have surface watercourses. Hvar is characterized by a very high amount of sunshine. Among the most sought-after beaches are those on the Pakleni Islands, the island of Ščedro, and west of Zavala. Pakleni Islands, the Kabal Peninsula, Tatinja Bay, the islets of Zečevo, and Zala Luka Bay are popular among divers. In recent years, cycling routes have been established, some of which follow gravel roads, providing a glimpse of the more remote parts of the island.

Prehistoric findings from caves date back to the period of 3500 – 2500 BCE. In the first millennium BCE, Illyrians inhabited the island, constructing fortified settlements known as “gradinas.” In 385 – 384 BCE, Greeks settled at the site of Stari Grad, founding Pharos. The later name of the island, Hvar, is derived from this Greek name. In the 3^rd century BCE, the name “Piteyeia” also appears. The Romans coveted the territory, and Illyrian Demetrius, an ally of the Illyrian queen Teuta, managed to control the area from present-day northern Dalmatia to Durres in present-day Albania in the third quarter of the 3^rd century BCE. However, the Romans defeated Demetrius and Teuta. In the mid-1st century BCE, the Romans became masters of the entire Adriatic. Under Roman rule, the island was known as Pharia and Fara. In the 5^th-6th century, the Ostrogoths threatened Hvar, and in the 7^th century, the Slavs arrived. It was during this time that the name of the island changed from Fara to Hvar, with the Roman settlers using the name Quarra, later also Lesina and Liesena. The island later fell under Byzantine rule. In the 11^th century, Hvar became part of the Croatian kingdom. From the 11^th to the 19^th century, the island was called Lesna or Lisna. In 1278, Hvar decided to ally with the Venetian Republic, which lasted more permanently from 1420. This status continued until the end of the 18^th century, when the Venetian Republic ceased to exist. During this period, the economic and strategic importance of the island increased. From 1813 to 1918, Hvar was under Austrian administration. After 1918, Italy occupied the island for three years, but from 1921, the island became part of the Kingdom of Serbs, Croats, and Slovenes, later Yugoslavia. Since 1992, it has been part of the Republic of Croatia.

Hvar is characterized by distinctly Mediterranean native vegetation. Pinus dalmatica grows on the highest mountain ridge of Hvar. Besides Hvar, it is found only in the highest parts of the islands of Brač and Korčula. Endemic species include Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Opuntia Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Lavandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quercus ilex, Arbutus unedo also thrive on the island. In addition to lavender, chamomile, fennel, and thyme are also collected on Hvar. Beekeeping, with a Roman tradition, is well-developed, with around 130 beekeepers having about 3000 hives. Hvar has preserved remarkable ancient folk architecture in places such as Humac, Malo Grablje, and Velo Grablje. Stone houses were mostly single-story, with stone roofs and gutters. Inside, there was a large living space without partitions, a central fireplace, no chimney, and no windows. Two-story houses of wealthier citizens had a living room upstairs, accessible by a stone staircase, which already had a fireplace. Other utility spaces, along with a well, were enclosed in the yard. The oldest type of building, called “trimy,” identical to kažuny or bunje on the rest of the Adriatic coast, are small, low stone houses with a circular footprint, built in the open field with dry-stone construction. These were popular among the ancient Illyrians and served as shelters and tool storage. They continued to be built until the modern era.

Hvar je najdulji otok u Hrvatskoj. Njegova površina iznosi 299,66 km², a obalna crta je duga 269,2 km. Prema američkom časopisu The Traveller spada među deset najljepših turističkih područja na svijetu (sucuraj-hvar.com). Na otoku živi oko 11.500 stanovnika. Hvar se odlikuje ugodnom sredozemnom klimom, blagim zimama, toplim ljetima i obiljem sunčevog svjetla. Najviša zabilježena temperatura bila je 37 °C, zabilježena 1935. godine (island-hvar.info). Otok je poznat od antike po svojoj važnoj strateškoj i pomorskoj poziciji, kulturnim i prirodnim znamenitostima. Na njemu se nalaze lavandina polja, stari maslinici i vinogradi u jedinstvenoj harmoniji čovjeka i prirode (hvarinfo.com). U doba posljednjeg ledenog doba razina Jadranskog mora bila je za 96,4 metra niža nego danas. Hvar je tada bio izložen ekstremnim olujama i vjetru s kopna, što je oblikovalo izgled otoka. Sjeverna obala na zapadnom dijelu iznimno je razuđena, često je tražena od strane jahtara. U prošlosti su znatan dio otoka pokrivali borovi (Pinus halepensis, P. nigra dalmatica). Hvar nema površinske vodene tokove (ihvar.cz). Hvar se ističe visokom količinom sunčevog svjetla (ihvar.cz). Među najtraženije plaže ubrajaju se one na Paklenim otocima, na otoku Šćedro i zapadno od Zavale. Pakleni otoci, poluotok Kabal, uvala Tatinja, otokčići Zečevo, uvala Zala Luka popularna su odredišta roniocima. U posljednjim godinama izgrađene su biciklističke staze, neke od njih vode makadamskim cestama i pružaju priliku vidjeti i udaljenije dijelove otoka (ihvar.cz).

Nalazi prapovijesnog čovjeka iz pećina datiraju iz razdoblja 3500. – 2500. pr. Kr. (ihvar.cz). Tijekom prvog tisućljeća pr. Kr. na otoku su živjeli Iliri (ihvar.cz). Iliri su gradili utvrđena naselja – gradine (ihvar.cz). U godinama 385. – 384. pr. Kr. Grci su se naselili na mjestu Starog Grada i osnovali Pharos. Upavo iz ovog grčkog imena kasnije je izveden naziv otoka Hvar (ihvar.cz). U 3. stoljeću pr. Kr. pojavljuje se i naziv Piteyeia (Wikipedia.sk). Rimljani su tada pokazivali interes za to područje. Ilir Demetrije (Demetrije Hvaranin ili Demetrije Farski) bio je saveznik ilirske kraljice Teute, koja je bila pobunjenički neprijatelj Rima. Demetrije je uspio u trećoj trećini 3. stoljeća pr. Kr. zavladati područjem od današnje sjeverne Dalmacije do današnjeg Drača u Albaniji. Rimljani su ipak porazili Demetrija i Teutu. U drugoj polovici 1. stoljeća pr. Kr. Rimljani su bili gospodari cijelog Jadranskog mora (ihvar.cz). Za rimskog vladavine javlja se naziv otoka Pharia i Fara (Wikipedia.sk). Tijekom prijelaza iz 5. u 6. stoljeće Hvar su prijetili Ostrogoti. U 7. stoljeću na Hvar su došli Slaveni (ihvar.cz). Tada se u nazivu otoka Fara promijenilo f u staroslavensko hv – Hvar. Rimski naseljenici koristili su ime Quarra, kasnije i Lesina, Liesena (Wikipedia.sk). Kasnije je otok bio pod vlašću Bizantskog Carstva. U 11. stoljeću Hvar postaje dio hrvatskog kraljevstva. Od 11. do 19. stoljeća otok se nazivao Lesna, Lisna, Lessna. Godine 1278. Hvar je odlučio biti saveznik Mletačke Republike, što mu je trajnije uspjelo od 1420. godine. Taj status trajao je do kraja 18. stoljeća, kada je Mletačka Republika nestala. U tom razdoblju porasla je ekonomska i strateška važnost otoka. U godinama 1813. – 1918. Hvar je bio pod vlašću Austrije. Nakon 1918. godine otok je tri godine okupirala Italija, ali od 1921. godine postao je otok u sastavu Kraljevine Srba, Hrvata i Slovenaca, kasnije Jugoslavije. Od 1992. godine dio je Republike Hrvatske (ihvar.cz).

Hvar se ističe izrazito sredozemnom autohtonom vegetacijom. Pinus dalmatica raste na najvišem planinskom grebenu Hvara. Osim toga, nalazi se samo na najvišim područjima otoka Brača i sličnim mjestima otoka Korčule. Endemi otoka uključuju Tamarix dalmatica, Centaurea ragusina, Rubus dalmatinus, Iris dalmatica. Na otoku uspijeva i opuntia Opuncia barbarica, Agave altissima, A. ingens, Rosmarinus officinalis, Lavandula vera, Salvia officinalis, Pithosporum tobira, Myrtus communis, Ceratonica siliqua, Quercus ilex, Arbutus unedo (ihvar.cz). Osim lavande, na Hvaru se beru i kamilica, komorač, timijan. Razvijeno je i pčelarstvo koje ima rimsku tradiciju. Oko 130 pčelara ima oko 3000 košnica (ihvar.cz). Na Hvaru se, primjerice, u naseljima Humac, Malo Grablje, Velo Grablje, sačuvala značajna starinska autohtona arhitektura. Kamene kuće bile su uglavnom prizemne, krovovi i oluci bili su također od kamena. Unutrašnjost je bila velika stambena prostorija bez pregrada, s ognjištem u sredini, bez dimnjaka i prozora. Katnice kuća bogatijih građana imale su stambeni prostor na katu, do kojeg se dolazilo kamenim stepeništem. Taj prostor već je imao dimnjak. Ostali gospodarski prostori zajedno s bunarom bili su ograđeni na dvorištu. Najstariji tip gradnje, međutim, su takozvane trimy – iste kao kažuni ili bunje na drugim jadranskim obalama. To su male niske kamene kuće kružnog tlocrta, izgrađene usred polja od kamenih blokova suhozida. Vrlo su popularne bile male trimy kod starih Ilira, koje su koristile kao skloništa i spremišta za alat. Služile su istoj svrsi sve do novog doba (ihvar.cz).

Niektoré príspevky

Odkazy