2011-2015, 2014, Botanické záhrady, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Botanická záhrada v Bratislave

Hits: 1747

Bota­nic­ká záh­ra­da bola zalo­že­ná v roku 1942. Pre výstav­bu bol vybra­tý poze­mok oko­lo vily Laf­ran­co­ni o roz­lo­he 6.6 ha, kto­rý mal vďa­ka Vydri­ci zdroj vody. Skle­ní­ky a zavla­žo­va­cí sys­tém boli posta­ve­né po roku 1945. Záh­ra­da je pra­co­vis­kom Uni­ver­zi­ty Komen­ské­ho, kto­ré­ho posla­ním je aj udr­žo­vať a roz­ši­ro­vať zbier­ky živých rast­lín. V spo­lu­prá­ci s iný­mi orga­ni­zá­cia­mi poria­da výsta­vy. Pokus­ne sa v Bota­nic­kej záh­ra­de akli­ma­ti­zu­jú rôz­ne dru­hy rast­lín. Tep­lo­mil­ná vege­tá­cia pes­to­va­ná v skle­ní­koch vzbu­dzu­je naj­väč­ší záu­jem verej­nos­ti (uni​ba​.sk). Bota­nic­ká záh­ra­da je otvo­re­ná pre verej­nosť od 1. aprí­la do 31. októb­ra, od 9‑tej do 18-​tej. Nachá­dza sa na Bota­nic­kej uli­ci 3 v Bra­ti­sla­ve. (uni​ba​.sk). Nájsť v nej mož­no tie­to expo­zí­cie skle­ní­ko­vé: aus­trál­sky skle­ník, pal­mo­vý skle­ník, kak­tu­so­vý skle­ník, skle­ník úžit­ko­vých rast­lín, Vik­tó­ri­ový skle­ník s vlh­ko­mil­nou a tep­lo­mil­nou tro­pic­kou a subt­ro­pic­kou fló­rou. A von­kaj­šie: rozá­rium, ande­zi­to­vá skal­ka, vápen­co­vá skal­ka, tra­ver­tí­no­vo – penov­co­vá skal­ka, tros­ko­vo – lávo­vá skal­ka, brid­li­co­vá skal­ka, čadi­čo­vá skal­ka, žulo­vá skal­ka, raše­li­nis­ko, let­nič­ko­vé a trval­ko­vé záho­ny, cudzo­kraj­né a domá­ce dre­vi­ny, rodo­den­dro­ny a azal­ky, zimu­vzdor­né a mra­zu­vzdor­né kak­tu­sy, stre­do­mo­rie, japon­ská záh­ra­da (uni​ba​.sk). Roz­lo­ha are­álu bola zmen­še­ná v dôsled­ku výstav­by mos­ta Laf­ran­co­ni80 tých rokoch 20. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia).

Vzhľa­dom na to, že som vyštu­do­va­ný envi­ron­men­ta­lis­ta na fakul­te, kto­rá je na kop­ci opro­ti a celých päť rokov štú­dia som býval neďa­le­ko, do Bota­nic­kej záh­ra­dy som cho­dil čas­to. Dokon­ca na index sme tam mali prí­stup zdar­ma a pár­krát som bol v nej aj mimo obdo­bia prí­stu­pu pre verej­nosť. Občas som sa tam cho­dil učiť. V zadnej čas­ti, pri mos­te Laf­ran­co­ni sa nachá­dza cel­kom roman­tic­ké jazier­ko a kúsok od neho je pries­tor s húpač­ka­mi a podob­ný­mi zaria­de­nia­mi pre deti. Za celý čas môj­ho pozna­nia, a je to od roku 1991 už poriad­ne dlhá doba, môžem zod­po­ved­ne pove­dať, že mar­ke­ting Bota­nic­kej záh­ra­dy sa blí­ži k nule. Nero­zu­miem tomu, pre­to­že ten­to are­ál síce nie je v milos­ti moc­ných, ale urči­te sa dá lep­šie pro­pa­go­vať. Občas sa tu urči­te inves­tu­je, veci sa udr­žia­va­jú. Keď­že sem tiež cho­dím čas­to foto­gra­fo­vať, nara­zil som už aj ja na to upo­zor­ne­nie, aby som neza­rá­bal na foto­gra­fo­va­ní v are­áli Bota­nic­kej záh­ra­dy. Nuž, ono to ani veľ­mi nej­de. Leda­že by som sa zame­ral na svad­by, čo je nesku­toč­ná dri­na. Nie, môže­te byť radi za pro­mo, za to, že si nie­kto cení vašu prá­cu a prá­cu vašich pred­chod­cov a doká­že a chce ju pro­pa­go­vať aspoň tým­to spô­so­bom. Želám Bota­nic­kej záh­ra­de, aby kom­pe­tent­ní radi­kál­ne zme­ni­li prí­stup k tej­to poten­ciál­ne skve­lej inšti­tú­cii aj z hľa­dis­ka ces­tov­né­ho ruchu.


The Bota­ni­cal Gar­den was estab­lis­hed in 1942 on a 6.6‑hectare plot of land around the Laf­ran­co­ni vil­la, cho­sen for its water sour­ce from the Vydri­ca river. The cons­truc­ti­on of gre­en­hou­ses and an irri­ga­ti­on sys­tem took pla­ce after 1945. The gar­den ser­ves as a workp­la­ce for Come­nius Uni­ver­si­ty, tas­ked with main­tai­ning and expan­ding col­lec­ti­ons of living plants. In col­la­bo­ra­ti­on with other orga­ni­za­ti­ons, the gar­den hosts exhi­bi­ti­ons. Vari­ous plant spe­cies are acc­li­ma­ti­zed expe­ri­men­tal­ly in the Bota­ni­cal Gar­den. The pub­lic is par­ti­cu­lar­ly inte­res­ted in the ther­mop­hi­lic vege­ta­ti­on gro­wn in the gre­en­hou­ses (uni​ba​.sk). The gar­den is open to the pub­lic from April 1 to Octo­ber 31, from 9 a.m. to 6 p.m. It is loca­ted at Bota­nic­ká uli­ca 3 in Bra­ti­sla­va (uni​ba​.sk). The gre­en­hou­se exhi­bi­ti­ons inc­lu­de the Aus­tra­lian gre­en­hou­se, palm gre­en­hou­se, cac­tus gre­en­hou­se, uti­li­ty plant gre­en­hou­se, and the Vic­to­ria gre­en­hou­se with humid and ther­mop­hi­lic tro­pi­cal and subt­ro­pi­cal flo­ra. Out­do­or exhi­bits inc­lu­de the rose gar­den, ande­si­te roc­ke­ry, limes­to­ne roc­ke­ry, travertine-​pumice roc­ke­ry, rubble-​lava roc­ke­ry, sla­te roc­ke­ry, basalt roc­ke­ry, gra­ni­te roc­ke­ry, peat bog, annu­al and peren­nial beds, exo­tic and nati­ve tre­es, rho­do­den­drons and aza­le­as, cold-​resistant and frost-​resistant cac­ti, the Medi­ter­ra­ne­an regi­on, and the Japa­ne­se gar­den (uni​ba​.sk). The area of the com­plex was redu­ced due to the cons­truc­ti­on of the Laf­ran­co­ni Brid­ge in the 1980s (Wiki­pe­dia).

As an envi­ron­men­tal scien­ce gra­du­ate from the facul­ty loca­ted on the oppo­si­te hill, whe­re I lived for five years, I fre­qu­en­ted the Bota­ni­cal Gar­den. We even had free access with our stu­dent IDs, and I visi­ted out­si­de pub­lic hours to stu­dy occa­si­onal­ly. The­re is a roman­ti­cal­ly char­ming pond in the back, near the Laf­ran­co­ni Brid­ge, and a spa­ce with swings and other faci­li­ties for chil­dren not far from it. Throug­hout my acqu­ain­tan­ce with it, sin­ce 1991, it’s been quite a long time, I can res­pon­sib­ly say that the mar­ke­ting of the Bota­ni­cal Gar­den is clo­se to zero. I don’t unders­tand it becau­se, alt­hough the area might not be in favor with the power­ful, it can cer­tain­ly be bet­ter pro­mo­ted. Inves­tments are made, and things are main­tai­ned. As I often come here to take pho­tog­raphs, I have also come across a noti­ce pro­hi­bi­ting com­mer­cial pho­tog­rap­hy in the Bota­ni­cal Gar­den. Well, it’s not somet­hing I’m inte­res­ted in. Unless I focu­sed on wed­dings, which is inc­re­dib­ly deman­ding. No, you should be gra­te­ful for pro­mo­ti­on, for some­one who valu­es your work and the work of your pre­de­ces­sors and can and wants to pro­mo­te it in at least this way. I wish the Bota­ni­cal Gar­den that tho­se in char­ge radi­cal­ly chan­ge the­ir app­ro­ach to this poten­tial­ly excel­lent ins­ti­tu­ti­on, espe­cial­ly in terms of tourism.


Odka­zy

Ruže

Rodo­den­dro­ny a azalky

Kosat­ce

Flo­xy a klinčeky

Skal­nič­ky

Kober­cov­ky

Skle­ník

Dre­vi­ny

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátsko, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Flóra Hvaru

Hits: 2362

Na Hva­re som strá­vil krát­ky čas v máji 2010. Samoz­rej­me, prís­pe­vok uka­zu­je len veľ­mi malú časť dru­ho­vej diver­zi­ty rast­lín na tom­to krás­nom chor­vát­skom ostro­ve. Hvar je domo­vom pôso­bi­vej fló­ry. Hvar sa vyzna­ču­je typic­kým stre­do­mor­ským pod­ne­bím s tep­lý­mi suchý­mi leta­mi a mier­ny­mi zima­mi. Slneč­né svet­lo a dosta­tok tep­la tvo­ria ide­ál­ne pod­mien­ky pre rast a kvit­nu­tie mno­hých dru­hov rast­lín. Pôda na ostro­ve je však čas­to kame­nis­tá a chu­dob­ná na živi­ny. Bio­di­ver­zi­ta fló­ry Hva­ru je dôle­ži­tá nie­len pre este­tic­ký záži­tok náv­štev­ní­kov, ale aj pre udr­ža­nie eko­sys­té­mov a zacho­va­nie gene­tic­ké­ho bohat­stva rôz­nych dru­hov. Ochra­na tej­to fló­ry je pre­to kľú­čo­vým aspek­tom envi­ron­men­tál­nej poli­ti­ky a úsi­lia o udr­ža­teľ­ný roz­voj ostrova.

Hvar je domo­vom pre nie­koľ­ko ende­mic­kých rast­lín. Jed­ným z prí­kla­dov je Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), kto­rý zdo­bí sva­hy ostro­va svo­ji­mi pôso­bi­vý­mi kvet­mi. Ďal­ším ende­mic­kým dru­hom je Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), kto­rý kvit­ne v jar­nej sezó­ne a vytvá­ra fareb­né kober­ce v nie­kto­rých čas­tiach ostro­va. Ostrov Hvar je tiež domo­vom pre mno­hé rast­li­ny cha­rak­te­ris­tic­ké pre stre­do­mor­skú oblasť. Ole­an­dre (Nerium ole­an­der) ozdo­bu­jú pobrež­né oblas­ti s svo­ji­mi nád­her­ný­mi kvet­mi, zatiaľ čo aro­ma­tic­ký roz­ma­rín (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) pris­pie­va svo­jou vôňou ku šar­mu kra­ji­ny. Vinič a oli­vo­vé háje sú ďal­ší­mi iko­nic­ký­mi prv­ka­mi kra­ji­ny, pri­čom oli­vov­ní­ky tvo­ria dôle­ži­tú súčasť tra­dič­nej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva Hvaru.


I spent a short time on Hvar in May 2010. Of cour­se, this con­tri­bu­ti­on sho­ws only a very small part of the spe­cies diver­si­ty of plants on this beau­ti­ful Cro­atian island. Hvar is home to an impres­si­ve flo­ra. The island is cha­rac­te­ri­zed by typi­cal Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te with warm, dry sum­mers and mild win­ters. Sun­ny weat­her and suf­fi­cient warmth cre­a­te ide­al con­di­ti­ons for the gro­wth and blo­oming of many plant spe­cies. Howe­ver, the soil on the island is often sto­ny and nutrient-​poor. The bio­di­ver­si­ty of Hva­r’s flo­ra is impor­tant not only for the aest­he­tic expe­rien­ce of visi­tors but also for main­tai­ning eco­sys­tems and pre­ser­ving the gene­tic wealth of vari­ous spe­cies. The pro­tec­ti­on of this flo­ra is the­re­fo­re a key aspect of envi­ron­men­tal poli­cy and efforts towards sus­tai­nab­le island development.

Hvar is home to seve­ral ende­mic plants. One exam­ple is Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), which adorns the slo­pes of the island with its impres­si­ve flo­wers. Anot­her ende­mic spe­cies is Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), which blo­oms in the spring and cre­a­tes color­ful car­pets in some parts of the island. The island of Hvar is also home to many plants cha­rac­te­ris­tic of the Medi­ter­ra­ne­an regi­on. Ole­an­ders (Nerium ole­an­der) deco­ra­te coas­tal are­as with the­ir beau­ti­ful flo­wers, whi­le aro­ma­tic rose­ma­ry (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) con­tri­bu­tes its scent to the charm of the lands­ca­pe. Vine­y­ards and oli­ve gro­ves are other ico­nic ele­ments of the lands­ca­pe, with oli­ve tre­es pla­y­ing a sig­ni­fi­cant role in the islan­d’s tra­di­ti­onal cul­tu­re and economy.


Na Hva­ru sam pro­veo krat­ko vri­je­me u svibn­ju 2010. Narav­no, ovaj pri­log pri­ka­zu­je samo vrlo mali dio bilj­nog diver­zi­te­ta na ovom pre­kras­nom hrvat­skom oto­ku. Hvar je dom impre­siv­ne flo­re. Otok se odli­ku­je tipič­nom sre­do­zem­nom kli­mom s top­lim suhim lje­ti­ma i bla­gim zima­ma. Sun­ča­no vri­je­me i dovolj­no top­li­ne stva­ra­ju ide­al­ne uvje­te za rast i cvje­tan­je mno­gih bilj­nih vrs­ta. Među­tim, tlo na oto­ku čes­to je kame­ni­to i siro­maš­no hran­ji­vim tva­ri­ma. Bio­raz­no­li­kost flo­re Hva­ra važ­na je ne samo za estet­sko iskus­tvo posje­ti­tel­ja već i za odr­ža­van­je eko­su­sta­va i čuvan­je genet­skog bogat­stva raz­li­či­tih vrs­ta. Zašti­ta ove flo­re sto­ga je ključ­ni aspekt eko­loš­ke poli­ti­ke i nasto­jan­ja pre­ma odr­ži­vom raz­vo­ju otoka.

Hvar je dom neko­li­ko ende­mič­nih bilj­nih vrs­ta. Jedan pri­mjer je Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), koji kiti padi­ne oto­ka svo­jim impre­siv­nim cvje­to­vi­ma. Još jed­na ende­mič­na vrs­ta je Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), koji cvje­ta u prol­je­će i stva­ra šare­ne tepi­he na nekim dije­lo­vi­ma oto­ka. Otok Hvar tako­đer je dom mno­gim bilj­ka­ma karak­te­ris­tič­nim za sre­do­zem­nu regi­ju. Ole­an­dri (Nerium ole­an­der) ukra­ša­va­ju obal­na pod­ruč­ja svo­jim pre­kras­nim cvje­to­vi­ma, dok aro­ma­tič­ni ruž­ma­rin (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) dopri­no­si svo­jim miri­som šar­mu kra­jo­li­ka. Vinog­ra­di i mas­li­ni­ci su dru­gi iko­nič­ni ele­men­ti kra­jo­li­ka, pri čemu mas­li­ne igra­ju zna­čaj­nu ulo­gu u tra­di­ci­onal­noj kul­tu­ri i gos­po­dar­stvu otoka.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post