2014, 2015, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie, Živočíchy

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Hits: 2170

Adamovské jazerá sa nachádzajú na 85-om riečnom kilometri rieky Morava. Poskytujú možnosti pre rybolov, letnú rekreáciu, kúpanie. Sú tu tri prístavy, premávajú tu dve lode. Z prístavu Gbely Adamov sa dá preplaviť do Českých Tvrdoníc. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, sú teda umelo vytvorenými vodnými plochami (Informačná tabuľa). Od roku 1969. Na severnom, plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba štrku na západnej strane aj v súčasnosti. Na južnom sa nachádza 13 ostrovov, hniezdi tu viac ako 80 druhov vtákov (ezahorie.sk). Kedysi tu boli mokrade, vďaka úprave rieky Morava zanikli (Informačná tabuľa). Mesto Gbely upravilo pred časom pláže, parkovacie plochy, vysadilo stromy a kríky, vybudovalo sprchy, umyváreň, sociálne zariadenia. Adamov je mestskou časťou mesta Gbely (gbely.sk).

Adamovské jazerá patria medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality na Záhorí. Sú významnou migračnou zastávkou a nocoviskom pre husi. Adamovské jazerá sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Morava. Hniezdi tu takmer polovica hniezdnej populácie na Slovensku husi divej – Anser anser. Zdržujú sa tu od februára do júla. Čajka smejivá Larus ridibundus tu má najväčšiu kolóniu na Záhorí. Aj rybár riečny Sterna hirundo tu osídľuje ostrovy bez vysokej vegetácie. V marci a apríli tu vrcholí jarná migrácia kačíc. Takmer celé čierne sú lysky čierne – Fulica atra. Pre hrdzavku potápavú – Netta rufina sú jazerá jedným z najsevernejších hniezdnych lokalít. Ďalšie druhy: potápka chochlatá Podiceps cristatus, brehuľa riečna Riparia riparia, trasochvost biely Motacilla alba. Zaznamenané tu boli: orliak morský Heliaeetus albicilla, kačica ostrochvostá Anas acuta, kačica divá Anas platyrhynchos, potápač biely Mergus albellus, hlaholka severská Bucephala clangulla, trsteniarik, dudok chochlatý Upupa epops, volavka popolavá Ardea cinerea, chavkoš nočný Nycticorax nycticorax, fúzatka trstinová Panurus biarmicus, slávik modrák Luscinia svecica, bahniaky, brodivce. V polovici novembra sem prilietajú veľké kŕdle husí. Zo severu hus bieločelá Anser albifrons a hus siatinná Anser fabalis. V okolí jazier hniezdi cíbik chochlatý Vanellus vanellus (Informačná tabuľa). V roku 2009 tu postavilo mesto Gbely osem metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Domáci je vravia ávéháčka, čiže Adamovská vtáčí hledzírňa (infoglobe.sk). Z rozhľadne je veľmi dobrý výhľad nielen na vtáčie kolónie a blízke okolie, ale hlavne v zimných mesiacoch aj na vzdialené Malé Karpaty, Biele Karpaty a Pavlovské vrchy (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ja chodím na Adamovské jazerá pomerne často, okrem iného aj sa kúpať. Občas sa tu zastavím aj cestou z Moravy. Zaujímavý je aj bufet – občerstvovacie zariadenie, ktoré som si rýchlo obľúbil. V lete tu býva pomerne dosť ľudí, ale je to ešte znesiteľné a s parkovaním som tu ešte nemal problém (Peter Kaclík).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

Hits: 2256

Vodná nádrž je nádržou na rieke Váh pred mestom Púchov. Postavená bola v roku 1949 až 1957 ako Priehrada mládeže (Wikipedia). Je najstaršou priehradou na rieke Váh. Počas jej stavby vytryskol prameň uhličitej vody z hĺbky 67.5 metra. Voda sa agresívne chovala voči železu a betónu, preto sa stavba natiahla na dlhší čas (teraz.sk). Na horninový podklad museli navŕšiť čadičové kocky, ktoré zaliali betónom (Miro Mikáč). Prameň bol liečivý, vďaka čomu vznikli liečebné kúpele Nimnica. Prehradením Váhu došlo k zatopeniu obce Okrut a časti obce Nosice (teraz.sk), presídlení boli aj obyvatelia obce Milochov. Pred výstavbou muselo byť preložených 12 km železníc a 35 km ciest (Maroš Trnik). 

Rozloha Nosickej nádrže je 5.7 km2, objem 36 miliónov m3, maximálna hĺbka je 18 metrov, priehradný múr je 36 metrov vysoký a 472 metrov dlhý (Wikipedia). V najširšom mieste sú od seba brehy vzdialené 1.5 km (Maroš Trnik). Nosice sú súčasťou Vážskej kaskády. Od roku 1957 je súčasťou nádrže je vodná elektráreň (Wikipedia), ktorá má funkciu týždenného vyrovnávania prietokov (seas.sk). Nádrž Nosice je aj miestom letnej rekreácie, je tu možnosť kúpania, surfovania, člnkovania, plachtenia a rybolovu (slovakianguide.sk). Na úpätí Hradiska nad priehradným múrom je postavená vežička – rozhľadňa. Možno tu pozorovať 160 druhov vtákov (Maroš Trnik).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Rakúsko, Typ, Zahraničie

Neziderské jazero

Hits: 3000

Neusiedler See je známe jazero v Dolnom Rakúsku. Jeho južná časť siaha do Maďarska. Je cieľom mnohých cyklistických výletov aj zo Slovenska. Napokon aj okolo samotného jazera sú vytvorené podmienky pre cykloturizmus. Jeho slovenský názov Neziderské jazero.

Označuje sa aj ako more Viedenčanov. Je pozostatkom Tethys. Už v roku 1927 bolo v Neusiedli am See kúpalisko. Ponúka rôzne možnosti rekreácie. Okrem iného surfovanie, jachting (neusiedlamsee.at). Maďarský názov pre jazero je Fertö tó. Neziderské jazero je plytké, bezodtokové, slabo slané jazero a hraniciach Rakúska a Maďarska. Jeho maximálna hĺbka je 2 metre. Spolu s Balatonom sú jedinými stepnými jazerami v Európe. Od roku 2001 je Neziderské jazero v zozname svetového dedičstva UNESCO (wikipedia.sk). Pred 20 miliónmi rokov došlo k poklesávaniu územia, začala vznikať Panónska panva. Poklesnuté priestory sa spojili so sústavou paniev Tethys vyplnených morskou vodou. Po poklesnutí hladiny mora pred asi 11 miliónmi rokov bola Panónska panva slané brakické jazero, často označované ako Panónske jazero. V rokoch 1811 – 1813 čiastočne a v 1867 – 1871 jazero úplne vyschlo (Reichwalder, Jablonský, 2003). Rozloha jazera je asi 315 km2. Dĺžka jazera je 36 km, šírka je medzi 6 až 12 km. Severná tretina sa nazýva Neziderská zátoka – Neusiedler Bucht, užšia stredná časť Illmitzer Seeenge a dolná južná Silbesee. Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný priestor. Pri Donnerskirchene dosahuje pás 8 km. Poddersdorf leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom 2 km. Brehy jazera sú nízke, silne močaristé. V lete sa rozmery jazera zväčšujú. v zime niekedy premŕza až do dna. Miesta a kúpanie a prístavy sú: Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See v Rakúsku a Fertőrákos v Maďarsku. Prítok vody do jazera je z 80 % z podzemným prameňov. 20 % privádza rieka Wulka (wikipedia.sk).

Je domovom mnohých vzácnych zvierat a stoviek druhov vtáctva. Na rakúskej strane je oblasť rezerváciou biosféry „Neziderske jazero – Seewinkel“ (neusiedlamsee.at). V jazere žije okolo 30 druhov rýb a v ňom a v okolí hniezdi viac ako 300 druhov vtáctva (mojerakusko.sk). 140 druhov tu hniezdi (info-tour.info). Neziderské jazero patrí k najvýznamnejším oblastiam chráneného vtáctva v Európe. Nachádza sa tu viacero pozorovateľní (Alena Motyčková). Okolo celého jazera je vybudovaná sieť cyklotrás. Celá trasa okolo jazera má 132 km (cestovanie.sme.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Lúka – obec pod Tematínskym hradom

Hits: 3238

Obec je písomne známa od roku 1246, v obci sa nachádza kaštieľ Platan (Zdroj: Informačná tabuľa). Kaštieľ nad obcou bol postavený v roku 1676, pri ňom je kaplnka svätej Márie Magdalény upravená koncom 18. storočia (wikipedia). Leží na styku západného úpätia strednej časti Považského Inovca s považským výbežkom Podunajskej roviny (obecluka.sk). V roku 1246 sa spomína ako Rethy, z roku 1263 je doložená ako Lúka (obecluka.sk). Na začiatku 16. storočia bolo v obci okolo 30 domov (obecluka.sk). V roku 1828 v nej žilo 99 domov a 693 obyvateľov (obecluka.sk). Obyvatelia sa okrem poľnohospodárstva zaoberali ovocinárstvo a pestovaním vinnej révy. Vinice sa spomínajú už od roku 1551. V obci pracovali aj hrnčiari. Výrobňa pálených hrncov bola pod Babou horou, hlinu pochádzala z brala Lovičnej doliny (obecluka.sk).

Lúka leží na starej ceste popri Váhu, ktorá vedie z Piešťan, cez Moravany, Ducové, Modrovku, Lúku, Hrádok, Hôrku, Novú Ves nad Váhom, Kočovce, Rakoľuby až do Beckova (Igor Paulech). Od Piešťan je vzdialená 10 km, od Nového Mesta nad Váhom 14 km (obecluka.sk). Lúka je známa svojou pramenistou vodou, predovšetkým Luckou – známou dojčenskou vodou. Z prameňa Šáchor vyúžíva Coca-Cola a vodovody v Lúke a Modrovke (Igor Paulech), v hornej časti obce vyviera spopod vápencových skál (wikipedia). V katastri obce sa nachádza národná prírodná rezervácia Tematínska lestostep, časť národnej prírodnej rezervácie Javorníček, časť prírodnej rezervácia Kňaží vrch a časť územia európskeho významu Natura 2000 – Tematínske vrchy (wikipedia). Na západ od Lúky sa nachádza Horná Streda a pre obyvateľov regiónu známe hornostredské bagroviská, kam sa chodí v lete kúpať množstvo ľudí. Z Lúky vedie turistická cesta na hrad Tematín.

Use Facebook to Comment on this Post