2014, 2015, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská, Záhorie

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

Hits: 1034

Adamovské jazerá sa nachádzajú na 85-om riečnom kilometri rieky Morava. Poskytujú možnosti pre rybolov, letnú rekreáciu, kúpanie. Sú tu tri prístavy, premávajú tu dve lode. Z prístavu Gbely Adamov sa dá preplaviť do Českých Tvrdoníc. Adamovské jazerá tvoria dve štrkoviská, sú teda umelo vytvorenými vodnými plochami (Informačná tabuľa). Od roku 1969. Na severnom, plošne väčšom štrkovisku, prebieha ťažba štrku na západnej strane aj v súčasnosti. Na južnom sa nachádza 13 ostrovov, hniezdi tu viac ako 80 druhov vtákov (ezahorie.sk). Kedysi tu boli mokrade, vďaka úprave rieky Morava zanikli (Informačná tabuľa). Mesto Gbely upravilo pred časom pláže, parkovacie plochy, vysadilo stromy a kríky, vybudovalo sprchy, umyváreň, sociálne zariadenia. Adamov je mestskou časťou mesta Gbely (gbely.sk).

Adamovské jazerá patria medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality na Záhorí. Sú významnou migračnou zastávkou a nocoviskom pre husi. Adamovské jazerá sú súčasťou Chráneného vtáčieho územia Morava. Hniezdi tu takmer polovica hniezdnej populácie na Slovensku husi divej – Anser anser. Zdržujú sa tu od februára do júla. Čajka smejivá Larus ridibundus tu má najväčšiu kolóniu na Záhorí. Aj rybár riečny Sterna hirundo tu osídľuje ostrovy bez vysokej vegetácie. V marci a apríli tu vrcholí jarná migrácia kačíc. Takmer celé čierne sú lysky čierne – Fulica atra. Pre hrdzavku potápavú – Netta rufina sú jazerá jedným z najsevernejších hniezdnych lokalít. Ďalšie druhy: potápka chochlatá Podiceps cristatus, brehuľa riečna Riparia riparia, trasochvost biely Motacilla alba. Zaznamenané tu boli: orliak morský Heliaeetus albicilla, kačica ostrochvostá Anas acuta, kačica divá Anas platyrhynchos, potápač biely Mergus albellus, hlaholka severská Bucephala clangulla, trsteniarik, dudok chochlatý Upupa epops, volavka popolavá Ardea cinerea, chavkoš nočný Nycticorax nycticorax, fúzatka trstinová Panurus biarmicus, slávik modrák Luscinia svecica, bahniaky, brodivce. V polovici novembra sem prilietajú veľké kŕdle husí. Zo severu hus bieločelá Anser albifrons a hus siatinná Anser fabalis. V okolí jazier hniezdi cíbik chochlatý Vanellus vanellus (Informačná tabuľa). V roku 2009 tu postavilo mesto Gbely osem metrov vysokú drevenú rozhľadňu. Domáci je vravia ávéháčka, čiže Adamovská vtáčí hledzírňa (infoglobe.sk). Z rozhľadne je veľmi dobrý výhľad nielen na vtáčie kolónie a blízke okolie, ale hlavne v zimných mesiacoch aj na vzdialené Malé Karpaty, Biele Karpaty a Pavlovské vrchy (Pálava) (ubytujemsa.sk). Ja chodím na Adamovské jazerá pomerne často, okrem iného aj sa kúpať. Občas sa tu zastavím aj cestou z Moravy. Zaujímavý je aj bufet – občerstvovacie zariadenie, ktoré som si rýchlo obľúbil. V lete tu býva pomerne dosť ľudí, ale je to ešte znesiteľné a s parkovaním som tu ešte nemal problém (Peter Kaclík).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Horné Považie, Krajina, Slovenská, Vodné nádrže

Vodná nádrž Nosice – priehrada mládeže

Hits: 1455

Vodná nádrž je nádržou na rieke Váh pred mestom Púchov. Postavená bola v roku 1949 až 1957 ako Priehrada mládeže (Wikipedia). Je najstaršou priehradou na rieke Váh. Počas jej stavby vytryskol prameň uhličitej vody z hĺbky 67.5 metra. Voda sa agresívne chovala voči železu a betónu, preto sa stavba natiahla na dlhší čas (teraz.sk). Na horninový podklad museli navŕšiť čadičové kocky, ktoré zaliali betónom (Miro Mikáč). Prameň bol liečivý, vďaka čomu vznikli liečebné kúpele Nimnica. Prehradením Váhu došlo k zatopeniu obce Okrut a časti obce Nosice (teraz.sk), presídlení boli aj obyvatelia obce Milochov. Pred výstavbou muselo byť preložených 12 km železníc a 35 km ciest (Maroš Trnik). 

Rozloha Nosickej nádrže je 5.7 km2, objem 36 miliónov m3, maximálna hĺbka je 18 metrov, priehradný múr je 36 metrov vysoký a 472 metrov dlhý (Wikipedia). V najširšom mieste sú od seba brehy vzdialené 1.5 km (Maroš Trnik). Nosice sú súčasťou Vážskej kaskády. Od roku 1957 je súčasťou nádrže je vodná elektráreň (Wikipedia), ktorá má funkciu týždenného vyrovnávania prietokov (seas.sk). Nádrž Nosice je aj miestom letnej rekreácie, je tu možnosť kúpania, surfovania, člnkovania, plachtenia a rybolovu (slovakianguide.sk). Na úpätí Hradiska nad priehradným múrom je postavená vežička – rozhľadňa. Možno tu pozorovať 160 druhov vtákov (Maroš Trnik).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, 2014, Krajina, Obce, Rakúske, Rakúsko, Zahraničie, Zahraničné

Berg a Königswarte

Hits: 1131

Obec Berg je obec Dolného Rakúska v okrese Bruck an der Leitha v nadmorskej výške 154 metrov nad morom (Wikipedia) na úpätí vrchu Königswarte (gemeindeberg.at). Chorvátsky názov pre obec je Pierga. Na ploche 9.47 km2 tu žije 757 obyvateľov. Neďaleko sa nachádza Bratislava, resp. jej miestna časť Petržalka. Do roku 1996 tvorila s obcou Wolfsthal jednu obec Wolfsthal-Berg. Je obľúbeným cieľom cyklistov (Wikipedia). Berg sa označuje za agrárnu a vinohradnícku obec (gemeindeberg.at).

Prví usadlíci, ktorí položili základy obce boli z Bavorska v roku 800. Obec ležala aj v minulosti na pohraničí, veľakrát bola zničená, a znovu vybudovaná (gemeindeberg.at). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 862 pod pomenovaním Pagus ad Pergo. Nachádza sa tu stĺp svätej Márie – morový stĺp, ktorý stojí na bývalom okraji obce, na hranici s Burgenlandom, čo bola v minulosti hranica medzi Rakúskom a Uhorskom. Bol pravdepodobne postavený na pamiatku morovej epidémie z roku 1679 (Wikipedia).

nigswarte – je východnou časťou Hundsheimských vrchov. Nachádza sa tu vyhliadková veža (gemeindeberg.at). Leží v nadmorskej výške 344 metrov nad morom. Má výšku 22.7 metra. Vyhliadková plošina je vo výške 19.2 metra. Hore vedie 120 schodov (Róbert Pintér), stojí tu od roku 2001 (citylife.sk). Od roku 1958 sa tu nachádza vojenský objekt. Za čias Habsburgovcov Königswarte slúžila ako pozorovateľňa. Medzi obcami Kittsee, Berg, Bratislava tu nechávali Habsburgovci pochodovať vojsko a organizovali vojenské prehliadky. Napr. cisár František I., ale aj Napoleon (Róbert Pintér).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2007, 2009, 2009, 2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Oslavné, Považské, Reportáže, Slovenská, Slovenské

Marhát

Hits: 10461

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez Považský Inovec z Ponitria na Považie. Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým obce Nitrianska Blatnica, Vozokany Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku tradície silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej vojny (mana2.sk). Iniciátorom stavby bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápisBože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na hrady Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec Piešťany. Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým deti. Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné fotografie sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé odkazy, z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj správanie ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním ľudia viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

Krajina na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať cesty kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie počasie, aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli lesy ponorene do hmly, vyššie vykúkalo slnko, ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, špekačky, slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj zima, som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Odkazy

Trasa Modrová horáreň – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post