Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Chemické procesy v akváriu

Hits: 20360

Chémie sa netreba báť, má svoje pevné zákonitosti, ale bez jej aspoň malých vedomostí sa dá len veľmi ťažko zaobísť pri úspešnom chove, alebo pestovaní rastlín. Biologické procesy úzko súvisia aj s fyzikálnymi zákonmi. V prírode sa len veľmi málo látok v kvapalnom alebo plynnom stave nachádza v stálom, neutrálnom stave. Drvivá väčšina látok je disociovaná na ióny. Schopnosť viazať sa na látky, prvky je špecifická, závisí od množstva chemických, ale aj fyzikálnych faktorov. Aj samotná voda sa vyznačuje ionizáciou – veď každý z nás vie, že je vodičom elektrického prúdu. O pH počul asi každý akvarista. Čo popisuje pH? Rozdielnu koncentráciu chemicky čistých zložiek vody – jednotlivých „zložiek“ tvoriacich vodu. Voda poskytuje možnosti pre množstvo chemických reakcií. Pre tieto reakcie je možné opísať rovnovážne konštanty. Nie je to nič nenormálne, nič ťažko pochopiteľné. Keď použijem analógiu, je to presne ako medzi ľuďmi, aj tam existuje medzi nami určitá rovnováha, určité napätie (tlak), ktoré sa raz prikloní na jednu stranu, inokedy na opačnú. A k podmienkam, ktoré určujú tento stav rovnako patrí aj taká maličkosť, ako „odkiaľ fúka vietor„. Spomeňme si na osmózu, ale aj na to, čo sa stane, keď uvoľníme ventil na pneumatike – časom sa vyrovná tlak. Chemická väzba je krehká vec, podobne ako vzťahy medzi ľuďmi. Aj medzi nami existujú katalyzátory, enzýmy podobne ako sa popisujú v chémii a biológii, ktoré dovoľujú uskutočniť nejaký proces, nejakú reakciu. Samozrejme aj spomaľovače – inhibítory.

Príroda má jednotný základ, Aristoteles ju chápe ako vznik, podstatu a vývoj vecí, a ja to vidím rovnako. Ak sa k tomu postavíme spoločne, máme väčšiu šancu porozumieť aj akvaristike. Pochopenie súvislostí rôznych vedných odborov popisuje termín konziliencia. Základným stavebným prvkov živých sústav je uhlík. Uhlík patrí spolu s vodíkom, kyslíkom, dusíkom, fosforom, sírou ku biogénnym prvkom. Chémia uhlíka tvorí samostatne stojacu disciplínu – organickú chémiu (nezaoberá sa len oxidmi uhlíka). Uhlík tvorí najväčšiu časť sušiny rýb, rastlín, aj mikroorganizmov. Asi každý z vás sa v živote stretol s pojmom fotosyntéza. Aj táto reakcia, ktorá aj nám, ľuďom dovoľuje existovať, sa točí okolo uhlíka. V akváriu sa uhlík vyskytuje najmä vo forme oxidu uhličitého, uhličitanov, hydrogenuhličitanov a kyseliny uhličitej. V akom pomere závisí najmä od pH. Uhlík sa nachádza aj vo forme bielkovín v potrave, v dreve kde postupným rozkladom dochádza ku štiepeniu bielkovín na aminokyseliny a následne ku nitrifikácii a denitrifikácii, čo posúva pH smerom dole – prostredie sa okysľuje. V denitrifikácii a nitrifikácii hrá najdôležitejšiu úlohu dusík. V akváriu dochádza najprv ku nitrifikácii. Najprv oxiduje amoniak na dusitany a dusičnany pôsobením nitrifikačných baktérií Nitrosomonas. Ako nám už nahovára predchádzajúca veta, tento proces je aeróbny (za prístupu vzduchu). V anaeróbnych podmienkach dochádza k opačnému procesu (redukčnému) – ku denitrifikácii. Dochádza ku redukcii zlúčenín dusíka na oxidy dusíka – N2O, NO, prípadne na až N2 pri pH vyššom ako 6 pôsobením baktérií Nitrobacter. Keďže ide o plyny, denitrifikácia dokáže odstrániť z vody (akvária) zlúčeniny dusíka. Tieto procesy sú pre akvaristiku veľmi dôležité a v zásade pozitívne naklonené. Toxicita produktov látok cyklu dusíka klesá v tomto rade: NH3 – NO2 – NO3. Vyšší obsah dusičnanov neznášajú niektoré citlivejšie druhy – napr. americké Apistogrammy. Toxicita amoniaku je vyššia pri vyššom pH. Viac amoniaku sa nachádza vo vode s vyšším pH a vyššou teplotou.

Dusík pochádza zo štiepenia bielkovín, ktoré dodávame potravou. Najprv sa tvoria aminokyseliny, neskôr amoniak. Dusičnany je možné účinne eliminovať rastlinami, prípadne reverznou osmózou v zdrojovej vode , alebo selektívnymi iontomeničmi. Fosforečnany ( PO4) a ťažké kovy ako napr. olovo, zinok sú takisto toxické. Niektoré kovy sú v stopovom množstve žiaduce, ale vo vyššej koncentrácií pôsobia ako jedy. V prípade, že pri rozklade hmoty je kyslíkový deficit, produkty hnitia sú metán ( CH4), amoniak, sulfán ( H2S), kyselina mliečna. Druhy neznášajúce príliš mäkkú vodu často trpia na vodnateľnosť. To je spôsobené osmotickým tlakom – z ich tela sa soli vyplavujú a viac čistej vody preniká do ich tela ako je únosné. Oxid uhličitý je nevyhnutná anorganická látka, ktorá však pri vysokej koncentrácii pôsobí ako narkotikum a ryby dusí. Niekedy sa tieto účinky dajú využiť. Ak chceme napr. ryby humánne usmrtiť, stačí na to minerálka – tá by mala obsahovať viac ako 5% rozpusteného CO2. Medzi uhličitanovou tvrdosťou, pH a oxidom uhličitým je závislosť. Obsah CO2 je nepriamo úmerný ku pH a teplote a priamo úmerný ku uhličitanovej tvrdosti.

 

Use Facebook to Comment on this Post

2007, Akvaristické akcie, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Storočnica klubu Cyperus

Hits: 5206

Storočnica CYPERUS-u

Brnenský akvaristický klub CYPERUS slávil sto rokov. Toto jubileum si zaslúži uznanie a Cyperusáci sa na oslavu dobre pripravili. Na víkend 17.3-18.3.2007 ponúkli nám a určite aj sebe hodnotný program. Ale poďme pekne po poriadku. Keďže sme si aj my, v klube.akva.sk, boli vedomí hodnoty pripravovanej oslavy, chystali sme sa do Brna už v roku 2006. S blížiacim sa dátumom konania sme vyzvali členov klubu, aby sa pridali ku nám rozhodnutým.. Vybavili sme si ubytovanie, šoférov, autá a svojpomocne sme sa vybrali ráno 17.2 do Brna. Okrem toho do Brna prišli aj iní akvaristi z Bratislavy. CYPERUS situoval akciu do Interhotela Best Western Premier Hotel, ktorý sa nachádza v centre Brna. Po vstupe do hotela sme ľahko našli priestory, ktoré nás zaujímali. Usporiadatelia sa pochlapili a pri našej „akreditácii“ bolo rušno a informačne. Ešte pred vstupom do prednáškovej sály sa nachádzal panel, kde sme čiastočne mohli načrieť do histórie CYPERUS-u. Videli sme aj fotografie rýb od Jirka Plíštila a priestor tam mala aj firma, EXOT Hobby a časopis Akvafórum, Terafórum. Za dverami na nás už čakal prednášková sála.

Prednášky v sobotu

V sobotu prednášal ako prvý Rainer Stawikovski, šéfredaktor časopisu DATZ, na tému „Pozorovanie juhoamerických cichlíd v prírode a v akváriu“. Priniesla niekoľko zaujímavých informácií, ktoré vzbudili aj pozornosť poslucháčov. Predsa o niečo viac ma zaujala prednáška Uwe Wernera „Kraby, raky, krevety v sladkovodnom akváriu“. Okrem iného kôrovce zažívajú u nás boom, tak sa mi to zdalo vhodné spestrenie.

Slávnostné zahájenie

Na 13:00 organizátori naplánovali oficiálne zahájenie. Potešilo ma, že o akciu prejavili záujem aj predstavitelia mesta a štátu. Každý z nich sa nám prihovoril a obzvlášť hodnotný bol pre mňa príhovor hejtmana jihomoravského kraja, Ing. Stanislava Juránka. Vystúpil ako prvý. Čakal som oficiálne zdvorilostné slová, ale dočkal som príjemného a dokonca vtipného prejavu. Každý zaželal klubu elán do ďalších rokov.

Po oficialitách sa ujala slova Christel Kasselmann so svojou prednáškou „Zariaďovanie rastlinného akvária – cesta k úspechu“. Z Kasselmannovej som vnímal radosť, napokon sa úvodom poďakovala za pozvanie na oslavu storočnice. Ďalším prednášajúcim bol Norbert Dokoupil s témou „Sfarbenie rýb, fakty známe a neznáme“. Prednáška to bola hodnotná, súhlasím s usporiadateľmi, že jej úroveň bola univerzitná, len dlhé pauzy spôsobené dlhým čítaním a samozrejme dlhým prekladom, úspešne narúšali pozornosť poslucháčov.

Večerný program

Po Dokoupilovej prednáške nasledoval voľnejší program – losovanie tomboly. Cien bolo neúrekom a neustále pribúdali. Mne sa ušlo tiež – tri krmivá a kniha od Ad Koningsa o cichlidách. Mimochodom tombola mi priniesla presne to, čo som chcel – krmivo a knihu. Po tombole a teda aj po veľkej dávke zábavy sme sa odobrali na večeru. Večera, ako aj oba obedy, prebehli v priestoroch hotela. Hrala sľúbená cimbálovka. Táto najspoločenskejšia udalosť mohla byť najkrajšou časťou osláv, ale bohužiaľ sa tak nestalo. Po pravde musím povedať, že moje rozhodovanie o tom, či spať v Brne zo soboty na nedeľu stálo práve na onom spoločenskom večeri. Ten sa ale nevydaril. Priestory a hlavne ceny štvorhviezdičkového interhotela boli príliš chladné. Škoda!

Možno to neviete, ale akvaristi v Bratislave, ale aj inde na Slovensku sa stretávame (organizovane) už nejaký ten piatok. Technologicky najmä vďaka www.akva.sk. Nuž a naši brnenskí kamaráti sa snažili zorganizovať pri príležitosti osláv aj takpovediac moravské stretnutie akvaristov v Brne. Dohadovanie prebiehalo na www.akvarista.cz. Zaslúžil sa oň najmä Mišo Toufar. Zrejme ale Michal vtedy ešte netušil, že to bude „moravské stretnutie“ s hosťami zo Slovenska. Po tom, čo sa v nás hromadilo sklamanie, tak sa v nás kopila chuť utužiť vzťahy. Dlho sme neváhali a vybrali sme sa na miesto konania stretnutia akvaristov v Brne. Posedeli sme a dobre sme sa zabavili. Po polnoci boli domáci už na ceste domov, ale my sme ešte chvíľu zostali. Nebývali sme ďaleko, neskoro v noci sme sa ubytovali a už sme sa tešili na ráno a na ďalší program. Je samozrejmé, že sme boli radi po oba dni, že sme postretali množstvo známych, mnohých sme si vytvorili. Videli sme tam akvaristov z Plzne, Prahy, Brna, Bratislavy, z Košíc. Brno lákalo.

Nedeľné prednášky

Nedeľa začala obligátne, raňajkami v interhoteli, ale už po deviatej sme počúvali Waltera Deproosta. Rozprával o jazere Malawi – „Desäťkrát na jazere Malawi – môj osud“. Prekladateľom bol František Csefay, ktorého zábavný preklad určite mnohých dvíhal zo stoličiek. Po Deproostovi nasledovala prednáška Gilberta Maebeho – „Dúhovky“. Táto prednáška bola pre mňa najzaujímavejšia. O dúhovkách som sa dozvedel veľa a mal som silný dojem, že Gilbert Maebe sa téme aj prednáške venoval. V poslednej prednáške sa nám opäť  predstavila Christel Kasselmanová. Predstavila „Nové a vzácne vodné rastliny“. Ukázala aj niektoré druhy, ktoré nie sú síce vzácne, ale vyskytujú sa zriedkavo. Dovolím si tvrdiť, že technická kvalita prezentovaných fotografií rastlín bola perfektná. Po prednáške sama prednášajúca rozdala prinesené rastlinky, čo bolo veľmi milé. Po skončená prednášok CYPERUS zabezpečil návštevu Sklorexu. Sklorex je známa brnenská akvaristika. Poniektorí už toho mali dosť a ich kroky smerovali domov, ale my sme sa vybrali do Sklorexu. Majiteľ firmy, pán Šmerda, je členom klubu CYPERUS-u a aj túto akciu akiste slušne podporil. Ja osobne som sa do Sklorexu veľmi tešil. Dôvod bol prostý – dobré referencie a moja dovtedajšia absencia v tomto obchode. Návšteva ma nesklamala. Páčil sa mi predovšetkým prístup k zákazníkovi. Po návšteve akvaristiky sme sa už vydali domov s dobrým pocitom vydarenej akcie. Že sme sa akvaristiky neprejedli svedčí fakt, že v Bratislave sme si ešte spravili exkurziu rýb jedného z účastníkov „klubového zájazdu“ – konkrétne u Braňa Barčina.

Záver

Nedostatkom prednášok bola absencia diskusie. Mnohé veci by sa totiž v diskusii vysvetlili, aj v súvislosti s nie práve najlepším prekladom. Chýbali mi prednášky českých zástupcov, trebárs členov CYPERUS-u. Diskusia nebola z časových dôvodov, prednášky boli teda pridlhé, resp., bolo ich priveľa :-(. Prednášky sa opierali zväčša o fotografie, ktorých kvalitnejšie spracovanie bolo zrejmé. Usporiadatelia mysleli na spoločenskú stránku osláv. Na sobotu pripravili cimbálovku. Oslava storočnice sa konala v príjemnom priateľskom a pritom dôstojnom duchu. Ja osobne by som si svoju absenciu na takomto podujatí neodpustil. Som veľmi rád, že som prispel svojou účasťou na tomto vydarenom podujatí. Želám CYPERUS-u do ďalších rokov veľa úspechov a tvorivých nápadov.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Evolúcia rodu Tropheus v jazere Tanganika

Hits: 7007

Autor príspevku: Róbert Toman

Africké jazerá vyprodukovali ohromujúco rozličnú faunu cichlidovitých rýb. Jazero Tanganika, ktorého vek sa odhaduje na 9 – 12 miliónov rokov, je najstaršie východoafrické jazero a skrýva morfologicky, geneticky a behaviorálne najrozmanitejšiu skupinu cichlidovitých rýb. Mnoho z vyše 200 popísaných druhov sa delí do geograficky a geneticky odlišných populácií, ktoré sa líšia hlavne v ich sfarbení. Najlepším príkladom tohto javu je endemický rod Tropheus, v rámci ktorého sa popísalo 6 druhov a viac ako 70 odlišne sfarbených miestnych variantov. Okrem Tropheus duboisi, je celková morfológia v tomto rode veľmi podobná. Tropheusy sa hojne vyskytujú v hornej pobrežnej zóne vo všetkých typoch skalnatých biotopov, kde sa kŕmia riasami a skrývajú sa pred predátormi. Piesočnatým a bahnitým pobrežiam, ako aj ústiam riek sa striktne vyhýbajú. Je dokázané, že Tropheusy sa nedokážu pohybovať na väčšie vzdialenosti, najmä cez voľnú vodu, ako dôsledok ich vyhranenej špecifickosti životného prostredia a vernosti k určitému miestu a teritoriality.

Tropheus je jeden z najštudovanejších rodov jazera. Etologické štúdie Tropheus moori ukázali komplexné vzory správania sa a vysoko vyvinutú sociálnu organizáciu. Neexistuje u nich vyhranený pohlavný dimorfizmus. Obe pohlavia si chránia teritórium a na rozdiel od mnohých ďalších papuľovcov, Tropheusy tvoria dočasné páry počas rozmnožovania. Vývoj ikier a plôdika prebieha výlučne v ústach samíc. Predchádzajúce fylogeografické štúdie Tropheusov demonštrovali prekvapujúco veľké genetické rozdiely medzi populáciami. Tropheus duboisi bol opísaný ako najpôvodnejšia vetva a sedem odlišných skupín vzniklo väčšinou súčasne. Šesť z nich sa vyskytuje v individuálnych pobrežných oblastiach a jedna skupina sa sekundárne rozšírila a kolonizovala skalnaté miesta v podstate po celom jazere. Údaje získané analýzou mitochondriálnej DNA (mtDNA) ukázali, že napriek všeobecne podobnej morfológii sa môže sfarbenie rýb ohromne líšiť medzi geneticky blízko príbuznými populáciami a naopak, môže byť veľmi podobné medzi geneticky veľmi vzdialenými populáciami sesterských druhov. Tieto pozorovania sa čiastočne vysvetľujú ako dôsledok paralelnej evolúcie podobných farebných vzorov v rámci prirodzeného výberu alebo ako dôsledok priestorového kontaktu medzi dvoma geneticky odlišnými populáciami po druhotnom kontakte a následnom triedení rodu, kedy sa kríženci týchto populácií a ich potomkovia spätne krížili prednostne len s členmi jednej pôvodnej populácie.

Historické zmeny jazera

Predpokladá sa, že rýchle formovanie veľkých druhových skupín východoafrických cichlíd spôsobujú abiotické (fyzikálne) faktory, ako geologické procesy a klimatické udalosti, ako aj biologické vlastnosti šíriacich sa organizmov. Niekoľko štúdií ukázalo, že veľké kolísanie hladiny jazera malo vážny vplyv na skalnaté prostredie a druhové spoločenstvá vo východoafrických priekopových jazerách. Jazero bolo vážne ovplyvnené zmenou na suché podnebie asi pred 1,1 miliónmi rokov, čo spôsobilo pokles hladiny asi o 650 – 700 m pod súčasnú hladinu. Potom sa jazero zväčšovalo postupne do obdobia asi pred 550 000 rokmi. Ďalší pokles hladiny nastal asi pred 390 000 až 360 000 rokmi o 360 metrov, medzi 290 000 až 260 000 rokmi o 350 m a medzi 190 000 až 170 000 rokmi to bol pokles o 250 m. V najbližšej histórii poklesla hladina počas neskorého pleistocénu ľadovej doby, kedy bolo v Afrike suché podnebie. Ide o obdobie spred 40 000 – 35 000 rokmi (pokles o 160 m) a medzi 23 000 – 18 000 rokmi (pravdepodobne o 600 m). Akýkoľvek vzrast hladiny posúva pobrežnú líniu a tvoria sa nové skalnaté oblasti. Len čo vzdialenosti medzi novo formovanými oblasťami prekročia schopnosť šírenia sa jednotlivých druhov, tok génov sa preruší a hromadia sa genetické rozdiely medzi populáciami. Následný pokles hladiny môže viesť k sekundárnemu miešaniu, čo vedie k buď k zvyšujúcej sa genetickej rozdielnosti alebo príbuznosti nových druhov.

Šírenie rodu Tropheus v jazere Tanganika

Na základe genetickej analýzy sa určili 3 obdobia šírenia sa Tropheusov v jazere. Prvé obdobie prebiehalo počas stúpania hladiny v období medzi 1,1 mil. – 550 000 rokmi, druhé šírenie prebiehalo počas poklesu hladiny v období medzi 390 000 – 360 000 rokmi a tretie šírenie nastalo počas poklesu hladiny v období medzi 190 000 – 170 000 rokmi. Klimatické zmeny pred 17 000 rokmi spôsobili dramatický pokles hladiny nielen v Tanganike, ale aj v Malawi a dokonca vyschnutie jazera Viktória. Tieto udalosti synchronizovali procesy diverzifikácie cichlíd vo všetkých troch jazerách. Najdôveryhodnejšie vysvetlenie genetických vzorov Tropheusov sú tri obdobia nízkej hladiny jazera, kedy klesala hladina najmenej o 550 m, takže jazero bolo rozdelené na tri jazerá. Skupiny Tropheusov boli rozdelené do osem hlavných skupín podľa mtDNA a podľa výskytu v jednotlivých lokalitách jazera, ktoré dostali názov podľa osád na pobreží:

  • Skupina A1 (Kibwe, Kabwe, Kiti Point)
  • Skupina A2 (Kabezi, Ikola, Bilila Island, Kyeso I./Kungwe – T. „yellow“, Kala, Mpulungu)
  • Skupina A3 (Nyanza Lac – T. brichardi, Ngombe, Bemba)
  • Skupina A4 (Nvuna Island, Katoto I.)
  • Skupina B (Rutunga, Kiriza)
  • Skupina C (Kyeso II.)
  • Skupina D (Zongwe, Moba, Kibwesa – T. „Kibwesa“)
  • Skupina E (Bulu – T. polli, Bulu – T. „Kirschfleck“)
  • Skupina F (Kibwesa – T. „Kirschfleck“, Mvua I., Inangu)
  • Skupina G (Wapembe juh, Katoto II., Mvua II.)
  • Skupina H (Wapembe sever)

Na obrázku sú znázornené vzťahy medzi jednotlivými skupinami rodu Tropheus a ich lokalizácia v jazere.

Tropheus Phylog[1]

Primárne šírenie rodu Tropheus bolo podmienené silným zvýšením hladiny jazera asi pred 700 000 rokmi. Prvé dve skupiny (A a B) pochádzali z obsadenia severných častí jazera, skupina C a D vznikala na západnom pobreží centrálnej časti jazera a skupina E sa rozvíjala na východe strednej časti jazera. Skupiny F, G a H sa najpravdepodobnejšie udomácnili na juhu jazera. Treba upozorniť, že nedávno objavená ôsma skupina C v Kyeso pravdepodobne reprezentuje Tropheus annectens, pretože Kyeso je lokalizované v tesnej blízkosti typu vzoriek rýb, ktorý popísal Boulenger v roku 1990. Tieto ryby žili v blízkosti rýb, ktoré patria do skupiny A2, ktorú objavili na oboch stranách centrálnej časti jazera.

Morfologické analýzy ukázali, že šesť zo siedmich jedincov malo štyri lúče na análnej plutve a siedmy jedinec mal lúčov päť. Ďalších pať jedincov ulovených v Kyeso malo šesť análnych lúčov a tiež sa odlišovali v tvare úst a sfarbení od T. annectens. Je zaujímavé, že ryby odchytené v lokalite Kyeso predtým označené ako T. annectens patria do skupiny C na rozdiel od Tropheus polli (skupina E) z opačnej strany jazera, hoci majú podobnú morfológiu, počet lúčov análnej plutvy a sfarbenie.

Väčšina hlavných skupín sa rozširovala do susedných oblastí počas druhého rozšírenia asi pred 400 000 rokmi a skupiny A a D zvládli presun k protiľahlému pobrežiu centrálnej časti Tanganiky. V tomto období sa po obsadení východného pobrežia skupina A rozdelila na 4 odlišné podskupiny. Podskupiny A1 a A3 sa pravdepodobne objavili po expanzii na východe severného pobrežia. Podskupina A2 pochádzala z obsadenia severozápadného pobrežia na severe aj v strednej časti jazera, zatiaľ čo podskupina A4 pravdepodobne pochádzala z kolonizácie východnej časti južného pobrežia. Skupina D pravdepodobne obsadila veľmi krátky úsek v oblasti Cape Kibwesa, kam sa presídlili zo západnej časti južného pobrežia. To bolo možné jedine v období pred 400000 rokmi, keď klesla hladina o 550 m, pretože Tropheusy nie sú schopné sa presúvať pri zvýšení vodnej hladiny a tým aj zväčšení vzdialeností medzi skalnatými časťami jazera cez voľnú vodu. Iba pokles hladiny o 550 m postačoval na to, aby sa skalnaté dno dostalo do hĺbky asi 50 m, čím sa utvorili podmienky na presun Tropheusov.

Rozšírenie Tropheus“Kirschfleck“, ktoré patria do skupiny F na východnom pobreží centrálnej časti jazera a na sever od Kibwesa, sa zdá byť záhadné podľa súčasného rozšírenia ostatných členov tejto skupiny (F) na juhozápade okolo Cameron Bay. V oblasti Kibwesa žijú v blízkosti tri varianty Tropheusov (Tropheus polli, T.“Kibwesa“ a T.“Kirschfleck“). Predsa však vo vzorkách T.“Kirschfleck“ sa zistilo podľa mtDNA, že patrili dvom skupinám, čo naznačuje kríženie pravdepodobne pôvodných obyvateľov tejto oblasti – skupiny T. polli (E) a presídlených T. „Kirschfleck“ (F). Existujú dve alternatívy: zástupcovia skupiny F sa mohli presunúť pozdĺž západnej časti južného pobrežia až k hranici strednej časti jazera. Zostáva však nejasné, ako sa mohla skupina F presunúť cez tak širokú oblasť strmo klesajúceho pobrežia na západe južného pobrežia, ktoré v súčasnosti obývajú ryby skupiny D, bez toho aby zanechali nejakú genetickú stopu alebo menšiu populáciu. Alternatívne vysvetlenie by mohlo byť, že skupina F sa pôvodne šírila pozdĺž juhovýchodného pobrežia od Kibwesa asi po Wapembe a neskôr bola nahradená presídlenými zástupcami skupiny A, takže haplotypy (skupina alel v jednom chromozóme prenášaná z generácie na generáciu spoločne, pričom potomok dedí dva haplotypy – jeden od otca a druhý od matky) skupiny F v Kibwesa sú pozostatky pôvodne podstatne rozšírenejšej skupiny. Ďalej by k tejto hypotéze bolo možné dodať, že skupina F druhotne osídlila ich súčasné teritórium v okolí Cameron Bay na juhozápade počas hlavného obdobia stúpania hladiny jazera pred 400 000 rokmi. To by vysvetľovalo prítomnosť dvoch odlišných haplotypov v populácii v Mvua (F a G), ako následok kríženia po druhotnom kontakte so zástupcami skupiny F. Ak je táto hypotéza pravdivá, táto kolonizácia mohla úplne nahradiť predtým sa vyskytujúcu skupinu G, ktorá má v súčasnosti centrum výskytu južne od ústia rieky Lufubu. Ak berieme do úvahy fakt, že rieka Lufubu, ako tretí najväčší zdroj vody pre jazero, predstavuje vysoko stabilnú ekologickú bariéru, ktorá oddeľuje pobrežie hory Chaitika od poloostrova Inangu, potom skupina G si mohla udržiavať oblasť pôvodného rozšírenia južne od rieky Lufubu, ale bola nahradená zástupcami skupiny F v Cameron Bay po poklese hladiny.

Počas tretieho šírenia asi pred 200 000 rokmi sa šírili 3 podskupiny skupiny A pozdĺž pobrežia, kde sa pôvodne vyskytovali. Podskupina A2 sa musela premiestniť krížom cez jazero z južného okraja centrálnej časti na východné pobrežie južnej časti jazera. Podskupiny A2 a A4 sa rozšírili pozdĺž juhovýchodného pobrežia viac na juh jazera. V lokalite Wapembe na severe sa u jedného jedinca zistil haplotyp, podľa ktorého patrí do skupiny H, ktorá sa rozšírila pri primárnom šírení a všetky ďalšie jedince parili do dvoch podskupín A. Dva odlišné Tropheusy žijú v blízko príbuznom vzťahu blízko Wapembe. V Katoto, hlavnej hranici medzi skupinami A a G sa zistilo asi 50 % populácie s haplotypom skupiny G a 50% z podskupín A2 a A4. Podskupina A2 sa zistila aj v lokalite Katukula, ale táto populácia je tvorená prevažne rybami zo skupiny G.

Súhrn

Tropheusy 7 skupín nezmenili dramaticky ich rozpätie výskytu, čo môže byť kvôli stabilite ich životného prostredia, ktoré je tvorené kolmo klesajúcim pobrežím. Tieto oblasti neboli príliš ovplyvnené kolísaním hladiny jazera, pretože sa presúvali iba smerom dolu a hore pozdĺž útesov. Jedna podskupina (A2) sa zistila takmer po celom jazere a aj jedinci zo vzdialených populácií sú v úzkom vzťahu. Keďže sa zistili podobné charakteristiky rozšírenia aj iných rodov tanganických cichlíd (Eretmodus, Cyprichromis), pravdepodobne mali zmeny v jazere (klimatické a geologické) podobný vplyv na genetickú štruktúru populácií aj iných druhov.

Literatúra

Baric, S. et al.: Phylogeography and evolution of the Tanganyikan cichlid genus Tropheus based upon mitochondrial DNA saquences. J. Mol. Evol., 56, 2003, 54-68.
Cohen, A.S., Soreghan, M.R., Scholz, C.A.: Estimanting the age of formation of lakes: An example from Lake Tanganyika, East African Rift System. Geology, 21, 1993, 511-514.
Cohen, A.S. et al.: New palaeogeographic and lake-level reconstructions of Lake Tanganyika: Implications for tectonic climatic and biological evolution in a rift lake. Basin Res., 9, 1997, 107-132.
Gasse, F. et al.: Water level fluctuations of Lake Tanganyika in phase with oceanic changes during the last glaciation and deglaciation. Nature, 342, 1989, 57-59.
Sturmbauer, C.: Explosive speciation in cichlid fishes of the African Great Lakes: A dynamic model of adaptive radiation. J. Fish Biol., 53, 1998, 18-36.
Sturmbauer, C., Meyer, A.: Genetic divergence, speciation and morphological stasis in a lineage of African cichlid fishes. Nature, 358, 1992, 578-581.
Sturmbauer, C. et al.: Lake level fluctuation synchronize genetic divergences of cichlid fishes in African lakes. Mol. Biol. Evol., 18, 2001, 144-154.

S použitím uvedenej literatúry spracoval: Róbert Toman

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne, Veda

Environmentalistika a ja

Hits: 11253

Moja odborná špecializácia je environmentalistika, špecializáciu ekosozológia a fyziotaktika na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Počas môjho štúdia som za zaoberal smerom ku geografii, konkrétne smerom ku Geografickým informačným systémom – GIS-om. Tento záujem neutíchol ani dnes. Musím povedať, že napriek svojmu terajšiemu aj minulému zamestnaniu som rád, že som vyštudoval environmentalistiku. Dostalo sa mi rozsiahlych vedomostí zo širokého spektra vedeckých disciplín. Okrem toho ešte dôležitejšie je, že to zodpovedá môjmu presvedčeniu. Environmentalistiku možno chápať ako autekologickú štúdiu, ako ekológiu zameranú na vzťahy organizmov, prostredia na človeka. V istých medziach je to veda, avšak myslím že poslanie environmentalistiky je v riešení situácií. Často sa v mnohých otázkach spája s medicínou, s ekonómiou a politikou. Ide o ochranu životného prostredia, ale len v súvislosti s človekom.

Návrh na predmety vhodné pre environmentalistiku – praktický názor absolventa

Preferoval by som oveľa viac vzťahové vedomosti oproti encyklopedickým. Myslím, že dobrý ochranár nie je prioritne ten, kto vie, ale ten kto má vzťah. Ja by som sa tam snažil presadiť psychológiu, sociológiu, filozofiu, právo, ekonómiu. Na to by som kládol veľký dôraz. Tieto by mal študent ovládať a tie ostatné – prírodovedné by mali byť študentovým koníčkom. Z hľadiska praxe sa mi totiž zdá dôležitejšie či to vieš presadiť, nie či sa v tom vyznáš. Zbytoční sú ľudia, ktorí ovládajú veľké množstvo vedomostí, keď ich nevedia využiť. Úspešný adept si musí veriť.
Metodiky ako LANDEP a ÚSES, by som odporučil učiť len okrajovo. Vymysleli sa už stohy papierov, koncepcií, metodík, krajinnoekologické analýzy, syntézy, ale mnohokrát sú samoúčelné. Metodiky sú často také, že veľakrát by ju mal použiť človek, ktorý tomu nerozumie a ani nemá na to prostriedky, aby ju zodpovedne dodržiaval. Aj odborníkovi dajú slušne zabrať.

Separovaný zber a spotreba energie

Separujem zber asi od roku 1995. Keďže ma zaujíma koľko dokáže odpadu domácnosť vyprodukovať, a spotrebovať a za akých podmienok dochádza k poklesom a nárastu, zistené hodnoty môžem vyhodnotiť.

Zber papiera podľa rokov

V rokoch 1999/2000 som bol na vojenskej službe, preto zrejme došlo ku poklesu, nárast v roku 1998 vysvetľujem tým, že som bol denne doma. Nárast v rokoch 2001 až dodnes vysvetľujem veľkými nárastmi reklamných a informačných materiálov.

K 1.1.2006 som vyseparoval 472 kg papiera.

Zber plastov

Na začiatku, keď sme začali separovať, veľmi dlho trvalo, kým si na to dostalo do vedomia, svoje zohrala aj ochota a zvyky. Potom, ako možno vidieť z roku 1998 sa situácia stabilizovala.

K 1.1.2006 som vyseparoval 105 kg plastov.

Kovy

Na príklade kovov je jasne vidieť veľké rozdiely, ktoré som naznačoval vyššie. V rokoch 1999-2000 som bol na ZVS. Konzervová strava sa jasne prejavila – okolo 7 kg na rok.

K 1.1.2006 som vyseparoval 46 kg kovov.

Spotreba energie

Evidované obdobie – od roku 1998

Voda

Spotreba je m3

Plyn

Spotreba je m3

Elektrika

Podľa jednotlivých rokov – v roku 2001 došlo ku výraznejšiemu nárastu – príčina najmä pomerne silné ohrievače – v rokoch 2002, 2003 došlo ku miernemu poklesu – vymenili sme starú chladničku za síce väčšiu a kombinovanú s mrazničkou, ale novú. V roku 2005 sme kúpili novú práčku, v roku 2006 nový sporák.

Spotreba je kWh.

Use Facebook to Comment on this Post