2009, Časová línia, Írsko, Krajina, Zahraničie

Írsko – ostrovná krajina

Hits: 1223

Na ploche 70 280 km2 žije viac ako 4.5 milióna obyvateľov. Tvorí cca 5/6 povrchu ostrova Írsko (Wikipedia.sk). Tvoria ho štyri historické provincie: Mumha, Laighin, Connachta a Ulster (atlas.sk), dnes Connaught, Leinster, Munster a Ulster (Wikipedia.sk). Hlavným mestom je Dublin. Podnebie tejto nížinnej krajiny je pomerne vyrovnané vzhľadom na vplyv Golfského prúdu. Geomorfologicky je krajina poznačená celkovým zaľadnením v minulosti. Západné pobrežie je skalnaté a veľmi členité. Podľa povesti je v Írsku viac ako 40 odtieňov zelenej (atlas.sk). Na väčšine územia sú lúky a vresovištia. Prekvapivo tú rastú vavríny a myrty, ktoré sú typické pre Stredomorie. Pred príchodom ľudí tu žili aj bobry, divé mačky, medvede a vlci. Dnes predovšetkým drobní hlodavci, vtáky a ovce. Vôbec tu nežijú hady (Wikipedia.sk).

V 3. storočí pred n. l. sa tu usadili Kelti, v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a v 10. storočí tu žili Vikingovia. Koncom 12. storočia začali obsadzovať územie Angličania, čo sa im celkom podarilo až v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia tu vyčíňal zemiakový hladomor – zomrelo viac ako 1 milión ľudí (Wikipedia.sk).

Väčšinu obyvateľov tvoria Íri. V poslednom období zažíva krajina silnú imigrantskú vlnu hlavne z Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Žije tu početná americká komunita. Odhadom tu žije 10 % obyvateľov cudzích krajín. Veľké mestá: Dublin, Cork, Galway, Limerick, Wateford. Je zaujímavé, že naopak v USA žije viac Írov ako v Írsku. Nábožensky majú dosť veľkú prevahu rímski katolíci – 86.8 %. Z Írska pochádzal Johanthan Swift – autor príbehov o Guliverovi (Wikipedia.sk). Obyvateľstvo je známe láskou k hudbe a rozprávaniu. Hovorí sa o ňom ako o krajine svätcov a učencov, je rodiskom mnohých spisovateľov ako William Butler Yeats, James Joyce, Samuel Beckett, Oscar Wilde, George Bernard Shaw, rockových skupín a spevákov: U2, The Corrs, Sinéad O`Connor (europa.eu).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Kalymnos – autobusový výlet po ostrove (Telendos, Arginond, Vathia, Pothia, Vlyhadia)

Hits: 2799

Autor článku: Oľga Magalová

Dovolenka na Kalymnose, 3. časť – Autobusový výlet po ostrove

Hneď druhý deň nášho pobytu sme mali autobusový výlet po ostrove Kalymnos. Sprievodcami nám boli Angličanka Sheryl, žijúca na Kalymnose aj s manželom na dôchodku, a náš delegát Jan. V autobuse boli dovolenkári CK Aeolus a nejakí Angličania z inej CK. Z nášho strediska Kantuni sme vyrazili smerom na sever po západnom pobreží, kde sú aj ostatné dovolenkové strediská s plážami. Kalymnos je veľmi hornatý a pobrežie je členité. Hlavná cesta väčšinou vedie vysoko nad pobrežím a do jednotlivých stredísk sa schádza osobitnými cestami. Sprievodkyňa nás hneď upozornila, že sa blížia zákruty–serpentíny prezývané „waw!“, z ktorých bude úchvatný pohľad na pobrežie aj na protiľahlý ostrov Telendos. Mala pravdu. Len kým som ja vyhrabala z kabele foťák, waw bolo za nami 🙂 Napriek tomu som počas jazdy nafotila cez okno autobusu zopár záberov – pohľad z Kalymnosu na Telendos. Tento pohľad je typický pre strediská Myrties a Massuri. My v Kantuni sme z Telendosu videli iba kúsok „chvosta“, medzi nami bol iný kopec.

Ostrov Telendos sme s Julkou navštívili po týždni aj samé. Kúpili sme si v supermarkete lístok na miestnu dopravu za 80 centov do Myrties a z jeho prístaviska sme cestovali lodičkou na Telendos. Pozreli sme si gýčovitú chutnú promenádku na Telendose, potom sme sa vybrali na túru popri pobreží, ale bol taký vetrisko, že nás takmer sfúklo z útesu na plážičku pod ním :). Pôvodne sme mysleli, že sa tam zostaneme kúpať na niektorej z pláží, ale kvôli tomu vetru sme sa nakoniec rozhodli vrátiť na Kalymnos do Myrties. Ešte predtým sme si ale dali na Telendose chutné frapé v taverne Zorbas. Potom sme sa lodičkou vrátili do Myrties a na tamojšej krásnej pláži s úchvatným výhľadom na Telendos sme prežili veľmi vydarený deň.

Postupovali sme pobrežím smerom na Emporio. Pri Arginonde sme sa zatočili do vnútrozemia. Mali tam novú krásnu asfaltku, ktorá však mala také technické parametre, že na Slovensku by vydržala asi len jednu poriadnu letnú búrku a stiekla by rovno do mora :). Majú „šťastie“, že tam skoro neprší. Cestou sme videli mnoho skupín včelích úľov, vraj sa im tam veľmi darí. Celý Kalymnos je kamenistý, porastený takými „skalkovými“ kosodrevinkami ako vidno na obrázkoch. Sú rôznofarebné a voňavé. Ani požiar tam vraj nemal dlhé trvanie, lebo skapal skoro sám od seba keďže tam nemajú v horách stromy. Iba blízko strediska nasadili hasiace helikoptéry. Vnútrozemská cesta nás doviezla až do mandarínkového údolia. To je napodiv celkom svieže a zelené, na jeho konci (začiatku smerom od mora) je mestečko Vathi. Leží na konci skalnatého fjordu. Tu sme mali asi hodinovú prestávku na prehliadku, my sme s Julkou na chvíľu „zakotvili“ v prístavčeku na betónových schodíkoch a máčali sme si nohy v čistučkom priezračnom mori. Vzdychali sme, že keby bolo viacej času, tak by sme si tam aj zaplávali. (To sa nám nakoniec splnilo v rámci lodného výletu, o ktorom napíšem neskôr).

Z Vathi sme pokračovali po východnom pobreží do hlavného mesta Pothia na juhu. Východné pobrežie končí strmo v mori, je takmer ľudoprázdne, ani tam nič nerastie, iba oleandre vedľa cesty. Tie sú krásne, lebo ich miestne kozy nežerú (vraj sú pre ne jedovaté). Kozy sú na východnom pobreží skoro všade, aj po ceste si vykračujú krížom krážom, vedia že ich nikto nezrazí :). Z východného pobrežia je krásne vidieť Turecko, oblasť Marmarisu. Tiež je vidno blízke ostrovy, spoza Kosu dokonca vytŕča vrchol sopečného ostrova Nisyros.

V hlavnom meste Pothii sme mali asi hodinovú zastávku, najviac času sme z toho strávili v múzeu – manufaktúre na výrobu morských špongií. Bola to zároveň predajňa aj výrobňa, ale veľmi vkusne zariadená a s príjemným výkladom miestnej gréckej sprievodkyne. Nakúpili sme špongie (pravé, z Lýbijského mora!), potom na pešej zóne zopár suvenírov a pohľadníc a pokračovali sme autobusom hore serpentínami nad Pothiu do kláštora pomenovaného Agios Savas, podľa mnícha ktorý bol nedávno vyhlásený za svätého, lebo boli uznané jeho liečiteľské zázraky. Z areálu kláštora boli nádherné výhľady na Pothiu a do ďalekého okolia. Pred vstupom do areálu nás Sheryll požiadala, aby sme si prehodili niečo cez ramená a cez nohy, pokiaľ máme kraťasy nad kolená. Všetci Aeolusáci to rešpektovali, ale väčšina z jej milých Angličanov na to hodila bobek. Čudovala som sa, že im nie je v kostole trápne, korzovať sa tam ako na pláži… Kostol bol nádherne vyzdobený, až tak veľkolepý som zatiaľ v Grécku nenavštívila.

Z Agios Savas sme prudkými serpentínami zišli do zálivu Vlyhadia, kde bolo múzeum morských objavov. Po prehliadke múzea, ktoré bolo hneď vedľa pláže, bolo voľno vyhradené na kúpanie. Bolo tam čistučké, kľudné more bez vĺn, tak sme si s Julkou prišli na svoje :). Potom sme si v miestnej taverne pochutili na „gréckom sendviči“ a autobus nás porozvážal do našich stredísk. Na konci Jan poďakoval Sheryl za jej sprievodcovské služby a my sme spontánne zatlieskali. Až potom sa pridali aj Angličania. Boli fakt trápni, aj keď opúšťali autobus, žiaden z nich nepozdravil. Ako keby telce vystupovali z MHD. Tak sme im to my museli ukázať keď sme vystupovali na našej zastávke a nahlas sme pozdravili po slovensky aj po anglicky a ešte aj šoféra po grécky :). Bolo vidno, ako ho to potešilo.

Use Facebook to Comment on this Post