2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Príroda, Slovenská, Záhorie

Devínske jazero

Hits: 3954

Devínske jazero je oblasť medzi riekou Moravou a Devínskou Novou Vsou. Táto bývalá citlivá hraničná oblasť si možno aj vďaka svojej minulosti ponechala prírodnejší charakter. Nie je to jazero, akoby názov napovedal, je to niva rieky Morava, inundačné územie, ktoré býva niekedy viac, či menej zaplavené. Popri rieke Morava sa nachádzajú dreviny mäkkého lužného lesa, predovšetkým vŕby a topole. Na Devínskom jazere môžeme okrem iného pozorovať cca od 15.3 do 15.8 bociany.

Devínske jazero je riečne jazero, mŕtve rameno Moravy a leží medzi jej ľavým brehom a korytom rieky Malina. Lúka Devínske jazero je rozlohou 10.5 km2 najväčšou mokrou lúkou na Slovensku. Začiatkom 60-tych rokov 20. storočia sa tu pri ťažbe piesku našlo niekoľko hrobov zo staršej doby rímskej. Pozostatkom z nedávnejšej doby sú bunkre, ktoré sa budovali v 30-tych rokoch 20. storočia. Nazývajú sa aj ropíky, podľa skratky ROP – Riaditeľstvo opevňovacích prác. Posádku tvorilo 3-7 mužov, vyzbrojení boli guľometmi, vybavení periskopmi, granátovou rúrou (Wlachovský). Od roku 1993 je celá oblasť zaradená medzi mokrade medzinárodného významu podľa Ramsarskej konvencie. Niva Moravy je od roku 1992 zaradená medzi významné vtáčie územia. Hniezdia tu bociany, volavky a celkovo až 118 druhov vtákov. Žije tu aj veľa druhov netopierov, hady, vzácna užovka stromová, bobor európsky, v rieke Morava žije až 62 druhov rýb (panorama.sk).

Nachádza sa tu aj Marcheggský viadukt, ktorý je vlastne už technickou pamiatkou, ktorá sa ale dodnes používa na železničnú prepravu. V roku 1846 sa začal stavať most medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom. 474 metrov dlhý, patril vtedy k najväčším v Uhorsku. Počas svojej histórie bol viackrát počas vojny zničený, ale vždy opäť postavený. Posledná rekonštrukcia je z roku 1959 (Wlachovský).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Írsko, Krajina, Zahraničie

Írsko – ostrovná krajina

Hits: 1223

Na ploche 70 280 km2 žije viac ako 4.5 milióna obyvateľov. Tvorí cca 5/6 povrchu ostrova Írsko (Wikipedia.sk). Tvoria ho štyri historické provincie: Mumha, Laighin, Connachta a Ulster (atlas.sk), dnes Connaught, Leinster, Munster a Ulster (Wikipedia.sk). Hlavným mestom je Dublin. Podnebie tejto nížinnej krajiny je pomerne vyrovnané vzhľadom na vplyv Golfského prúdu. Geomorfologicky je krajina poznačená celkovým zaľadnením v minulosti. Západné pobrežie je skalnaté a veľmi členité. Podľa povesti je v Írsku viac ako 40 odtieňov zelenej (atlas.sk). Na väčšine územia sú lúky a vresovištia. Prekvapivo tú rastú vavríny a myrty, ktoré sú typické pre Stredomorie. Pred príchodom ľudí tu žili aj bobry, divé mačky, medvede a vlci. Dnes predovšetkým drobní hlodavci, vtáky a ovce. Vôbec tu nežijú hady (Wikipedia.sk).

V 3. storočí pred n. l. sa tu usadili Kelti, v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a v 10. storočí tu žili Vikingovia. Koncom 12. storočia začali obsadzovať územie Angličania, čo sa im celkom podarilo až v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia tu vyčíňal zemiakový hladomor – zomrelo viac ako 1 milión ľudí (Wikipedia.sk).

Väčšinu obyvateľov tvoria Íri. V poslednom období zažíva krajina silnú imigrantskú vlnu hlavne z Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Žije tu početná americká komunita. Odhadom tu žije 10 % obyvateľov cudzích krajín. Veľké mestá: Dublin, Cork, Galway, Limerick, Wateford. Je zaujímavé, že naopak v USA žije viac Írov ako v Írsku. Nábožensky majú dosť veľkú prevahu rímski katolíci – 86.8 %. Z Írska pochádzal Johanthan Swift – autor príbehov o Guliverovi (Wikipedia.sk). Obyvateľstvo je známe láskou k hudbe a rozprávaniu. Hovorí sa o ňom ako o krajine svätcov a učencov, je rodiskom mnohých spisovateľov ako William Butler Yeats, James Joyce, Samuel Beckett, Oscar Wilde, George Bernard Shaw, rockových skupín a spevákov: U2, The Corrs, Sinéad O`Connor (europa.eu).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post