2014, Dokumenty, Horné Považie, Krajina, Neživé, O umení, Obce, Považské, Považské, Predmety, Slovenská, Slovenské, Slovenské, Technické

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

Hits: 804

Rajecká Lesná patrí do okresu Žilina. Je známym pútnickym miestom. Od roku 1900 sa súčasťou obce stala osada Trstená. V obci sa nachádza Slovenský betlehem, ktorý sa nachádza neďaleko od kostola Narodenia Panny Márie. Kostol bol v roku 2002 vyhlásený za Baziliku minor. K obci patrí aj kalvária s krížovou cestou (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná leží v Rajeckej kotline, na západnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry v nadmorskej výške 508 metrov nad morom. Jej rozloha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 obyvateľov (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413. Podľa historických prameňov obec vznikla v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvodený od nemeckého názvu Freiwald (slobodný / voľný les). V 17. storočí sa písalo, že Frivald je obkolesený a ukrytý hustým lesom a vedie k nemu úzka cesta, ktorú bolo ťažko nájsť. Zvláštnosťou bolo, že každý osadlík používal prímenie Frivaldský (rajeckalesna.info). V obci stál kedysi stredoveký kostolík z konca 13. storočia, z ktorého sa zachovala už len svätyňa (Wikipedia). Bol to románsko-gotický kostolík Panny Márie, slúžil ako mariánske pútnické miesto. Začiatkom 20. storočia slúžil ako farská sýpka, v 50-tych rokoch 20. storočia ako sklad nafty (Alexandra a Štefan Podolinský).

Slovenský betlehem 

Veľkou atrakciou Rajeckej Lesnej je pohyblivý Slovenský betlehem, ktorého autorom je domáci rezbár Jozef Pekara. Betlehem nezobrazuje len náboženské motívy, ale aj dejiny slovenského národa. Unikátrny je aj svojou veľkosťou, dlhý je 8.5 metra, široký 2.5 metra a vysoký 3 metre. Otvorený bol v novembri 1995 (muzeum.sk). Jozef Pekara na ňom pracoval od roku 1980. Sú na ňom zobrazené práce a remeslá, zvyky, kroje, ktoré sú späté so slovenským ľudom. Zastúpené sú tu všetky slovenské regióny. Nachádza sa tu približne 30 postáv, z ktorých sa asi polovica pohybuje (Jozef Terem).

Gejzír

Gejzír sa nachádza za obcou. Vyviera do výšky asi desať metrov, v zime niekedy vytvára 6 metrový ľadový kužeľ (slovakianguide.com). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Krajina, Obce, Slovenská, Slovenské, Turčianske, Turiec

Košťany nad Turcom

Hits: 542

Košťany nad Turcom ležia na nive rieky Turiec v nadmorskej výške 410 metrov nad morom (kostanynadturcom.sk). Na ploche 6.44 km2 tu žije 1 330 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323 (kostanynadturcom.sk), zmienka je o villa Coschan (Richard Lacko). Názov obce sa odvodzuje od slova „kosť“. V obci sa nachádza rokokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia. Renesančno-baroková drevená zvonica z 19. storočia je prvým objektom preneseným do Múzea slovenskej dediny v Martine (kostanynadturcom.sk). V juhovýchodnej časti obce je situovaná Rutkaiovská kúria z roku 1775. Bola viackrát pozmenená, ale napriek tomu si zachovala svoj originálny charakter. V roku 1999 bola reštaurovaná a upravovaná (Ľubica Szerdová-Veľasová). Ľudovú architektúru z 19. storočia si možno všimnúť v Košťanoch – charakteristické oblúkové brány (turieconline.sk).

Literatúra

Richard Lacko, 1993: Košťany nad Turcom, Neografia, Martin.

Ľubica Szerdová-Veľasová, 2012: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin, Kapitola Kúria, Slovart, Bratislava, p. 394-397.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Rakúsko, Typ, Zahraničie

Neziderské jazero

Hits: 2027

Neusiedler See je známe jazero v Dolnom Rakúsku. Jeho južná časť siaha do Maďarska. Je cieľom mnohých cyklistických výletov aj zo Slovenska. Napokon aj okolo samotného jazera sú vytvorené podmienky pre cykloturizmus. Jeho slovenský názov Neziderské jazero.

Označuje sa aj ako more Viedenčanov. Je pozostatkom Tethys. Už v roku 1927 bolo v Neusiedli am See kúpalisko. Ponúka rôzne možnosti rekreácie. Okrem iného surfovanie, jachting (neusiedlamsee.at). Maďarský názov pre jazero je Fertö tó. Neziderské jazero je plytké, bezodtokové, slabo slané jazero a hraniciach Rakúska a Maďarska. Jeho maximálna hĺbka je 2 metre. Spolu s Balatonom sú jedinými stepnými jazerami v Európe. Od roku 2001 je Neziderské jazero v zozname svetového dedičstva UNESCO (wikipedia.sk). Pred 20 miliónmi rokov došlo k poklesávaniu územia, začala vznikať Panónska panva. Poklesnuté priestory sa spojili so sústavou paniev Tethys vyplnených morskou vodou. Po poklesnutí hladiny mora pred asi 11 miliónmi rokov bola Panónska panva slané brakické jazero, často označované ako Panónske jazero. V rokoch 1811 – 1813 čiastočne a v 1867 – 1871 jazero úplne vyschlo (Reichwalder, Jablonský, 2003). Rozloha jazera je asi 315 km2. Dĺžka jazera je 36 km, šírka je medzi 6 až 12 km. Severná tretina sa nazýva Neziderská zátoka – Neusiedler Bucht, užšia stredná časť Illmitzer Seeenge a dolná južná Silbesee. Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný priestor. Pri Donnerskirchene dosahuje pás 8 km. Poddersdorf leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom 2 km. Brehy jazera sú nízke, silne močaristé. V lete sa rozmery jazera zväčšujú. v zime niekedy premŕza až do dna. Miesta a kúpanie a prístavy sú: Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust, Mörbisch am See v Rakúsku a Fertőrákos v Maďarsku. Prítok vody do jazera je z 80 % z podzemným prameňov. 20 % privádza rieka Wulka (wikipedia.sk).

Je domovom mnohých vzácnych zvierat a stoviek druhov vtáctva. Na rakúskej strane je oblasť rezerváciou biosféry „Neziderske jazero – Seewinkel“ (neusiedlamsee.at). V jazere žije okolo 30 druhov rýb a v ňom a v okolí hniezdi viac ako 300 druhov vtáctva (mojerakusko.sk). 140 druhov tu hniezdi (info-tour.info). Neziderské jazero patrí k najvýznamnejším oblastiam chráneného vtáctva v Európe. Nachádza sa tu viacero pozorovateľní (Alena Motyčková). Okolo celého jazera je vybudovaná sieť cyklotrás. Celá trasa okolo jazera má 132 km (cestovanie.sme.sk).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2007, 2009, 2009, 2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Oslavné, Považské, Reportáže, Slovenská, Slovenské

Marhát

Hits: 10473

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké osídlenie – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez Považský Inovec z Ponitria na Považie. Sídliskové terasy sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, Mereheni“, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité náramky s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým obce Nitrianska Blatnica, Vozokany Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku tradície silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej vojny (mana2.sk). Iniciátorom stavby bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápisBože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na hrady Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

Výstupy sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov TJ Bezovec Piešťany. Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým deti. Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné fotografie sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé odkazy, z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj správanie ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním ľudia viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

Krajina na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať cesty kratšie, ľahšie, vhodné pre bicykle aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej Blatnice. Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Výtoky. Menej časté trasy sú z Modrovej horárne, zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie počasie, aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli lesy ponorene do hmly, vyššie vykúkalo slnko, ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa registrácie, čaje, špekačky, slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj zima, som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Odkazy

Trasa Modrová horáreň – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post