2014, Časová línia, Dokumenty, Dokumenty o umení, Horné Považie, Krajina, Neživé, Obce, Považské dokumenty, Považské obce, Slovenská krajina, Slovenské dokumenty, Slovenské obce, Technické dokumenty, Umenie

Rajecká Lesná a Slovenský Betlehem

Hits: 1902

patrí do okresu . Je známym pútnickym miestom. Od roku 1900 sa súťou stala . V obci sa nachádza , ktorý sa nachádza neďaleko od kostola Narodenia Panny Márie. Kostol bol v roku 2002 vyhlásený za Baziliku minor. K obci patrí aj kalvária s krížovou cestou (rajeckalesna.info). Rajecká Lesná leží v Rajeckej kotline, na západnom úpätí Lúčanskej Malej Fatry v nadmorskej výške 508 metrov nad morom. Jej rozloha je 39.26 km2 . Žije tu 1188 obyvateľov (Wikipedia).

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1413. Podľa historických prameňov obec vznikla v rokoch 1393 až 1413. Názov obce je odvodený od nemeckého názvu Freiwald (slobodný / voľný ). V 17. storočí sa písalo, že je obkolesený a ukrytý hustým lesom a vedie k nemu úzka cesta, ktorú bolo ťažko nájsť. Zvláštnosťou bolo, že každý osadlík používal prímenie (rajeckalesna.info). V obci stál kedysi ý kostolík z konca 13. storočia, z ktorého sa zachovala už len svätyňa (Wikipedia). Bol to románsko-gotický kostolík Panny Márie, slúžil ako mariánske pútnické miesto. Začiatkom 20. storočia slúžil ako farská sýpka, v 50-tych rokoch 20. storočia ako sklad nafty (Alexandra a Štefan Podolinský).

Slovenský  

Veľkou atrakciou Rajeckej Lesnej je pohyblivý Slovenský betlehem, ktorého autorom je domáci rezbár . Betlehem nezobrazuje len náboženské motívy, ale aj . Unikátrny je aj svojou veľťou, dlhý je 8.5 metra, široký 2.5 metra a vysoký 3 metre. Otvorený bol v novembri 1995 (muzeum.sk). Jozef Pekara na ňom pracoval od roku 1980. Sú na ňom zobrazené práce a , , , ktoré sú späté so slovenským ľudom. Zastúpené sú tu všetky slovenské regióny. Nachádza sa tu približne 30 postáv, z ktorých sa asi polovica pohybuje (Jozef Terem).

Gejzír

Gejzír sa nachádza za obcou. Vyviera do výšky asi desať metrov, v zime niekedy vytvára 6 metrový ľadový kužeľ (slovakianguide.com). 

Use to Comment on this Post

2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Turčianske obce, Turiec

Košťany nad Turcom

Hits: 1301

Košťany nad Turcom ležia na nive v nadmorskej výške 410 metrov nad morom (kostanynadturcom.sk). Na ploche 6.44 km2 tu žije 1 330 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323 (kostanynadturcom.sk), zmienka je o  (Richard Lacko). Názov sa odvodzuje od slova „“. V obci sa nachádza rokokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia. Renesančno-baroková drevená zvonica z 19. storočia je prvým objektom preneseným do Múzea slovenskej dediny v Martine (kostanynadturcom.sk). V juhovýchodnej časti obce je situovaná z roku 1775. Bola viackrát pozmenená, ale napriek tomu si zachovala svoj originálny charakter. V roku 1999 bola reštaurovaná a upravovaná (Ľubica Szerdová-Veľasová). Ľudovú architektúru z 19. storočia si možno všimnúť v Košťanoch – charakteristické oblúkové (turieconline.sk).

Richard Lacko, 1993: Košťany nad Turcom, Neografia, .

Szerdová-Veľasová, 2012:  na Slovensku, Okres Martin, Kapitola Kúria, Slovart, , p. 394-397.

Use to Comment on this Post

2011, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Rakúsko, Typ, Zahraničie

Neziderské jazero

Hits: 3731

je známe v Dolnom Rakúsku. Jeho južná ť siaha do Maďarska. Je cieľom mnohých cyklistických výletov aj zo Slovenska. Napokon aj okolo samotného jazera sú vytvorené podmienky pre cykloturizmus. Jeho slovenský názov .

Označuje sa aj ako Viedenčanov. Je pozostatkom . Už v roku 1927 bolo v Neusiedli am See kúpalisko. Ponúka rôzne možnosti . Okrem iného , jachting (neusiedlamsee.at). Maďarský názov pre jazero je . Neziderské jazero je plytké, bezodtokové, slabo slané jazero a hraniciach Rakúska a Maďarska. Jeho maximálna hĺbka je 2 metre. Spolu s Balatonom sú jedinými stepnými jazerami v Európe. Od roku 2001 je Neziderské jazero v zozname svetového dedičstva UNESCO (wikipedia.sk). Pred 20 miliónmi rokov došlo k poklesávaniu územia, začala vznikať . Poklesnuté priestory sa spojili so sústavou paniev Tethys vyplnených morskou vodou. Po poklesnutí hladiny mora pred asi 11 miliónmi rokov bola Panónska panva slané brakické jazero, často označované ako . V rokoch 1811 – 1813 čiastočne a v 1867 – 1871 jazero úplne vyschlo (Reichwalder, Jablonský, 2003). Rozloha jazera je asi 315 km2. Dĺžka jazera je 36 km, šírka je medzi 6 až 12 km. Severná tretina sa nazýva , užšia stredná časť a južná . Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný priestor. Pri Donnerskirchene dosahuje pás 8 km. Poddersdorf leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom 2 km. jazera sú nízke, silne močaristé. V lete sa rozmery jazera zväčšujú. v zime niekedy premŕza až do dna. Miesta a a sú: , Podersdorf am See, , , , , , , Mörbisch am See v Rakúsku a v Maďarsku. Prítok do jazera je z 80 % z podzemným prameňov. 20 % privádza (wikipedia.sk).

Je domovom mnohých vzácnych zvierat a stoviek druhov vtáctva. Na rakúskej strane je oblasť rezerváciou biosféry „Neziderske jazero – “ (neusiedlamsee.at). V jazere žije okolo 30 druhov rýb a v ňom a v okolí hniezdi viac ako 300 druhov vtáctva (mojerakusko.sk). 140 druhov tu hniezdi (info-tour.info). Neziderské jazero patrí k najvýznamnejším oblastiam chráneného vtáctva v Európe. Nachádza sa tu viacero pozorovateľní (Alena Motyčková). Okolo celého jazera je vybudovaná sieť cyklotrás. Celá trasa okolo jazera má 132 km (cestovanie.sme.sk).

:

Use to Comment on this Post

2007, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné reportáže, Považské reportáže, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské reportáže

Marhát

Hits: 11939

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké – výšinné z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez Považský Inovec z Ponitria na Považie. Sídliskové sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, “, čo bolo pomenovanie pre staromoravské kmene (rotundajurko.sk). Neskôr sa obchodná trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla keramika a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný a skýtske . Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva áky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým obce Nitrianska , Vozokany . Vďaka geologickým pomerom je tu veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej (mana2.sk). Iniciátorom stavby bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápisBože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov vysoká rozhľadňa. Je z nej vidno na hrady Tematín, Čachtice, , a (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov . Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým . Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú . Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto í z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj , ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé , z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

Krajina na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať kratšie, ľahšie, vhodné pre aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej . Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na Vý. Menej časté trasy sú z Modrovej , zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na Jelenie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na . Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie , aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli ponorene do , vyššie vykúkalo slnko, ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa , , , slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj , som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Odkazy

Trasa Modrová horáreň – Marhát – – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

Use to Comment on this Post