2006-2010, 2009, Časová línia, Írsko, Krajina, Zahraničie

Írsko – ostrovná krajina

Hits: 2178

Na plo­che 70 280 km2 žije viac ako 4.5 mili­ó­na oby­va­te­ľov. Tvo­rí cca 56 povr­chu ostro­va Írsko (Wiki​pe​dia​.sk). Tvo­ria ho šty­ri his­to­ric­ké pro­vin­cie: Mum­ha, Laig­hin, Con­nach­ta a Uls­ter (atlas​.sk), dnes Con­naught, Leins­ter, Muns­ter a Uls­ter (Wiki​pe​dia​.sk). Hlav­ným mes­tom je Dub­lin. Pod­ne­bie tej­to nížin­nej kra­ji­ny je pomer­ne vyrov­na­né vzhľa­dom na vplyv Golfs­ké­ho prú­du. Geomor­fo­lo­gic­ky je kra­ji­na pozna­če­ná cel­ko­vým zaľad­ne­ním v minu­los­ti. Západ­né pobre­žie je skal­na­té a veľ­mi čle­ni­té. Pod­ľa poves­ti je v Írsku viac ako 40 odtie­ňov zele­nej (atlas​.sk). Na väč­ši­ne úze­mia sú lúky a vre­so­viš­tia. Prek­va­pi­vo tú ras­tú vav­rí­nymyr­ty, kto­ré sú typic­ké pre Stre­do­mo­rie. Pred prí­cho­dom ľudí tu žili aj bob­ry, divé mač­ky, med­ve­de a vlci. Dnes pre­dov­šet­kým drob­ní hlo­dav­ci, vtá­ky a ovce. Vôbec tu neži­jú hady (Wiki​pe​dia​.sk).

V 3. sto­ro­čí pred n. l. sa tu usa­di­li Kel­ti, v 5. sto­ro­čí pri­ja­li kres­ťan­stvo. V 9. a v 10. sto­ro­čí tu žili Vikin­go­via. Kon­com 12. sto­ro­čia zača­li obsa­dzo­vať úze­mie Angli­ča­nia, čo sa im cel­kom poda­ri­lo až v polo­vi­ci 17. sto­ro­čia. Írska nezá­vis­losť bola obno­ve­ná v roku 1922. V polo­vi­ci 19. sto­ro­čia tu vyčí­ňal zemia­ko­vý hla­do­mor – zomre­lo viac ako 1 mili­ón ľudí (Wiki​pe​dia​.sk).

Väč­ši­nu oby­va­te­ľov tvo­ria Íri. V posled­nom obdo­bí zaží­va kra­ji­na sil­nú imig­rant­skú vlnu hlav­ne z Poľ­ska, Lit­vy, Lotyš­ska a Estón­ska. Žije tu počet­ná ame­ric­ká komu­ni­ta. Odha­dom tu žije 10 % oby­va­te­ľov cudzích kra­jín. Veľ­ké mes­tá: Dub­lin, Cork, Galway, Lime­rick, Wate­ford. Je zau­jí­ma­vé, že naopak v USA žije viac Írov ako v Írsku. Nábo­žen­sky majú dosť veľ­kú pre­va­hu rím­ski kato­lí­ci – 86.8 %. Z Írska pochá­dzal Johant­han Swift – autor prí­be­hov o Guli­ve­ro­vi (Wiki​pe​dia​.sk). Oby­va­teľ­stvo je zná­me lás­kou k hud­be a roz­prá­va­niu. Hovo­rí sa o ňom ako o kra­ji­ne svät­cov a učen­cov, je rodis­kom mno­hých spi­so­va­te­ľov ako Wil­liam But­ler Yeats, James Joy­ce, Samu­el Bec­kett, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, roc­ko­vých sku­pín a spe­vá­kov: U2, The Corrs, Siné­ad O‘Connor (euro​pa​.eu).


Cove­ring an area of 70,280 squ­are kilo­me­ters, Ire­land is home to over 4.5 mil­li­on peop­le, cons­ti­tu­ting app­ro­xi­ma­te­ly 56 of the island of Ire­land (Wiki​pe​dia​.sk). It com­pri­ses four his­to­ri­cal pro­vin­ces: Muns­ter, Leins­ter, Con­nacht, and Uls­ter (atlas​.sk), kno­wn today as Con­naught, Leins­ter, Muns­ter, and Uls­ter (Wiki​pe​dia​.sk). The capi­tal city is Dub­lin. The cli­ma­te in this lowland coun­try is rela­ti­ve­ly mild due to the influ­en­ce of the Gulf Stre­am. Geomorp­ho­lo­gi­cal­ly, the lands­ca­pe bears the marks of past gla­cia­ti­on. The wes­tern coast is roc­ky and high­ly inden­ted. Accor­ding to legend, the­re are more than 40 sha­des of gre­en in Ire­land (atlas​.sk). Mea­do­ws and heat­hlands cover most of the ter­ri­to­ry. Sur­pri­sin­gly, lau­rels and myrt­les, typi­cal of the Medi­ter­ra­ne­an, also thri­ve here. Befo­re human sett­le­ment, bea­vers, wild­cats, bears, and wol­ves lived in Ire­land. Today, it is home to small rodents, birds, and she­ep, and notab­ly, the­re are no sna­kes (Wiki​pe​dia​.sk).

In the 3rd cen­tu­ry BCE, Celts sett­led here, adop­ting Chris­tia­ni­ty in the 5th cen­tu­ry. Vikings lived in the regi­on during the 9th and 10th cen­tu­ries. By the late 12th cen­tu­ry, the English began to occu­py the ter­ri­to­ry, suc­ce­e­ding in doing so by the mid-​17th cen­tu­ry. Ire­lan­d’s inde­pen­den­ce was res­to­red in 1922. In the mid-​19th cen­tu­ry, the Gre­at Fami­ne occur­red, resul­ting in the death of over 1 mil­li­on peop­le (Wiki​pe​dia​.sk).

The majo­ri­ty of the popu­la­ti­on con­sists of the Irish. In recent times, the coun­try has expe­rien­ced a sig­ni­fi­cant wave of immig­ra­ti­on, main­ly from Poland, Lit­hu­ania, Lat­via, and Esto­nia. The­re is also a sub­stan­tial Ame­ri­can com­mu­ni­ty. An esti­ma­ted 10% of the popu­la­ti­on con­sists of fore­ign nati­onals. Major cities inc­lu­de Dub­lin, Cork, Galway, Lime­rick, and Water­ford. Inte­res­tin­gly, the­re are more Irish peop­le living in the Uni­ted Sta­tes than in Ire­land. Reli­gi­ous­ly, Roman Cat­ho­lics hold a sig­ni­fi­cant majo­ri­ty at 86.8%. Jonat­han Swift, the aut­hor of Gul­li­ve­r’s Tra­vels, hai­led from Ire­land. The popu­la­ti­on is kno­wn for its love of music and sto­ry­tel­ling, ear­ning Ire­land the repu­ta­ti­on of the Land of Saints and Scho­lars” and being the birthp­la­ce of nume­rous wri­ters such as Wil­liam But­ler Yeats, James Joy­ce, Samu­el Bec­kett, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, and music acts like U2, The Corrs, and Siné­ad O’Con­nor (euro​pa​.eu).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Ľudia, TOP, Umenie, Vystúpenia

Divadlo – fotografie z dosiek, ktoré znamenajú svet

Hits: 3580

Divad­lo zahŕňa javis­ko­vé for­my: činoh­ru, ope­ru, ope­re­tu, muzi­kál, spe­voh­ru, balet, pan­to­mí­mu, tanec, báb­ko­vé divad­lo, tie­ňo­vé divad­lo a neja­vis­ko­vé: roz­hla­so­vú hru, tele­víz­nu hru, film. Neja­vis­ko­vé for­my sa čas­to nepo­va­žu­jú za divad­lo, ale za dra­ma­tic­ké (scé­nic­ké) ume­nie. Počiat­ky diva­del­né­ho ume­nia sia­ha­jú do antic­ké­ho Gréc­ka. Medzi význam­né osob­nos­ti pat­ril Ais­chy­los, Sofo­kles, Aris­to­fa­nes. Latin­ský ter­mín herec (his­tri­ones) pochá­dza od akté­rov (ister) etrus­kých pred­sta­ve­ní, kto­ré zahr­ňo­va­li pan­to­mí­mu, spev, tanec a neskôr aj impro­vi­zo­va­ný dia­lóg. Her­ci sa po vzo­re Etrus­kov líči­li. Medzi zná­mych dra­ma­ti­kov pat­ria: tvor­ca nemec­kej meš­tian­skej drá­my Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Ser­ge­je­vič Puš­kin, Michail Jurie­vič Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­laj Vasi­lie­vič Gogoľ, Anton Pav­lo­vič Čechov, Ivan Ser­ge­je­vič Tur­ge­nev, Ale­xan­der Niko­la­je­vič Ostrov­skij, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Medzi význam­ných slo­ven­ských dra­ma­ti­kov pat­rí: Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Reži­sé­ri: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Her­ci: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


The­at­re encom­pas­ses vari­ous sta­ge forms: dra­ma, ope­ra, ope­ret­ta, musi­cal, play with music, bal­let, pan­to­mi­me, dan­ce, pup­pet the­at­re, sha­dow the­at­re, and non-​stage forms such as radio play, tele­vi­si­on play, and film. Non-​stage forms are often not con­si­de­red the­at­re but are seen as dra­ma­tic (sce­nic) arts. The ori­gins of the­at­ri­cal art can be tra­ced back to ancient Gre­e­ce, with sig­ni­fi­cant figu­res inc­lu­ding Aes­chy­lus, Sop­hoc­les, and Aris­top­ha­nes. The Latin term for actor (his­tri­ones) deri­ves from the Etrus­can per­for­mers (ister) who incor­po­ra­ted pan­to­mi­me, sin­ging, dan­cing, and later impro­vi­sed dia­lo­gue into the­ir sho­ws. Actors ador­ned them­sel­ves simi­lar­ly to the Etruscans.

Pro­mi­nent pla­y­wrights inc­lu­de the cre­a­tor of Ger­man bour­ge­ois dra­ma Gott­hold Eph­raim Les­sing, Car­lo Gol­do­ni, Vic­tor Hugo, Gor­don Byron, Per­cy Byss­he Shel­ley, Ale­xan­der Push­kin, Mik­hail Ler­mon­tov, Emi­le Zola, Hono­ré de Bal­zac, Niko­lai Gogol, Anton Chek­hov, Ivan Tur­ge­nev, Ale­xan­der Ostrov­sky, Hen­rik Ibsen, Oscar Wil­de, Geor­ge Ber­nard Shaw, Ber­tolt Brecht (Wiki­pe­dia). Notab­le Slo­vak pla­y­wrights inc­lu­de Ján Cha­lup­ka, Ján Palá­rik, Jozef Gre­gor Tajov­ský, Ivan Sto­do­la, Július Barč-​Ivan, Peter Kar­vaš, Leopold Laho­la, Osvald Záh­rad­ník, Milan Lasi­ca, Viliam Kli­má­ček. Direc­tors: Jan­ko Boro­dáč, Ján Jam­nic­ký, Karol Zachar, Pavol Has­pra, Ľubo­mír Vaj­dič­ka, Jozef Bed­ná­rik. Actors: Jan­ko Boro­dáč, Andrej Bagar, Hana Melič­ko­vá, Miku­láš Huba, Ján Jam­nic­ký, Fran­tiš­ke Dibar­bo­ra, Fran­ti­šek Zva­rík, Ladi­slav Chu­dík, Július Pán­tik, Jozef Kro­ner, Boži­da­ra Tur­zo­no­vo­vá, Emí­lia Váša­ry­o­vá, Juraj Sle­zá­ček, Ivan Mis­trík, Šte­fan Kvie­tik, Michal Dočo­lo­man­ský, Mar­tin Huba, Pavol Miku­lík, Emil Hor­váth, Dušan Jam­rich, Zde­na Stu­den­ko­vá, Kami­la Magá­lo­vá, Maroš Kra­már, Sta­no Dan­čiak, Marián Labu­da (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post