2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 2640

Krem­ni­ca je baníc­ke mes­to, v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to a strieb­ro. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je Krem­nitz, maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské Crem­ni­cium. Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako Zla­tá Krem­ni­ca. Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte želia­ri, baní­ci, tesá­ri, čiž­má­ri, deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, murá­ri, zámoč­ní­ci, mäsia­ri, zlat­ní­ci, súken­ní­ci, kraj­čí­ri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu Nemci (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner – rotun­da svä­té­ho Ondre­ja z 13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká socha Mado­ny je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky kos­tol svä­tej Alž­be­ty je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá kláš­tor fran­tiš­ká­nov s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj prvo­tla­če z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké ruko­pis­né kóde­xy zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž­ni­ce obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né domy z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Matej Burian a Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka a Kra­hu­le. Bie­la sto­pa sú pre­te­ky v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho voda je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. Tep­lo­ta vody pri výto­ku je 36°C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec Ladi­slav Chu­dík, hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta Sta­ni­slav Kro­pi­lák, cho­dec Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká Baš­ta je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé hody sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je Bel­lov fes­ti­val dycho­vých hudieb (visitk​rem​ni​ca​.com).


Krem­ni­ca is a mining town that has been extrac­ting gold and sil­ver sin­ce the 10th cen­tu­ry. Its Ger­man name is Krem­nitz, Hun­ga­rian Kör­möc­bá­nya, and Latin Crem­ni­cium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inha­bi­tants. It is situ­ated in the Krem­ni­ca Moun­tains in the nort­hern part of Tekov. Sin­ce 1328, it has been a free roy­al town and was also kno­wn as Gol­den Krem­ni­ca. The Krem­ni­ca Mint is the worl­d’s oldest con­ti­nu­ous­ly ope­ra­ting mint, func­ti­oning sin­ce 1328 (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Krem­ni­ca dates back to 1328. His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, and Kremb­ni­cia. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, Krem­ni­ca had around 3,000 inha­bi­tants living in about 250 hou­ses. As sur­fa­ce depo­sits were dep­le­ted in the 15th and 16th cen­tu­ries, sur­fa­ce mining dec­li­ned. In the 18th cen­tu­ry, vari­ous crafts­men and pro­fes­si­onals such as blacks­miths, miners, car­pen­ters, cobb­lers, coopers, hat­ters, locks­miths, but­chers, golds­miths, tai­lors, fur­riers, tan­ners, sho­ema­kers, min­ters, and shop­ke­e­pers wor­ked in the town. In 1880, an eart­hqu­ake cau­sed the col­lap­se of old shafts and gal­le­ries. Until the ear­ly 20th cen­tu­ry, Ger­mans were the majo­ri­ty in the town (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, Part 2). Krem­ni­ca­’s gold ducats – flo­rins were among the most valu­ab­le coins in Euro­pe, with 21.5 mil­li­on pie­ces min­ted (mint​.sk). The Muni­ci­pal Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). The Kar­ner – Rotun­da of St. Andrew from the 13th cen­tu­ry, the Church of St. Cat­he­ri­ne docu­men­ted from the 14th cen­tu­ry, and the Got­hic Madon­na sta­tue from the ear­ly 16th cen­tu­ry are notab­le his­to­ri­cal sites. The Hos­pi­tal Church of St. Eli­za­beth dates back to the late 14th cen­tu­ry, and the Baro­que Fran­cis­can Monas­te­ry with a church is from the 17th cen­tu­ry, expan­ded later with a Lore­to cha­pel. In the 15th cen­tu­ry, a church lib­ra­ry was estab­lis­hed in Krem­ni­ca, fol­lo­wed by the Fran­cis­can lib­ra­ry in 1739. The­se lib­ra­ries con­tain incu­na­bu­la from Ger­ma­ny and Ita­ly. The church lib­ra­ry and archi­ves of the Roman Cat­ho­lic parish hou­se medie­val manusc­ript codi­ces from the 14th and 15th cen­tu­ries. Many other lib­ra­ries in Krem­ni­ca also hou­se valu­ab­le prints. Two-​story mining hou­ses from the late 17th and ear­ly 18th cen­tu­ries are still pre­ser­ved. In the 16th and 17th cen­tu­ries, organs were craf­ted by Matej Burian and Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Rec­re­a­ti­onal resorts Skal­ka and Kra­hu­le are loca­ted near Krem­ni­ca. Bie­la sto­pa is a cross-​country ski­ing com­pe­ti­ti­on with a rich his­to­ry. The Kata­rí­na Ther­mal Pool is supp­lied by a ther­mal spring with slight­ly radi­oac­ti­ve and high­ly mine­ra­li­zed water, kno­wn for its the­ra­pe­utic effects, with a tem­pe­ra­tu­re of 36°C at the out­let (Wiki­pe­dia). Besi­des locals, resi­dents of Krem­ni­ca inc­lu­ded peop­le from Ita­ly, Bava­ria, Aus­tria, Sile­sia, and Bohe­mia (min­ters from Kut­ná Hora) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca beca­me one of the cen­ters of the for­mer Ger­man lan­gu­age islands in cen­tral Slo­va­kia, col­lec­ti­ve­ly kno­wn as Hau­er­land, a term that emer­ged in the 20th cen­tu­ry. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the pro­se wri­ter Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, wri­ter Jozef Cíger-​Hronský, actor Ladi­slav Chu­dík, violi­nist Peter Micha­li­ca, bas­ket­ball pla­y­er Sta­ni­slav Kro­pi­lák, race­wal­ker Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), and com­po­ser Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Seve­ral artis­tic and spor­ting events take pla­ce in Krem­ni­ca. Krem­nic­ké gagy is a Euro­pe­an fes­ti­val of humor and sati­re held sin­ce 1980 at the end of August. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou is a music fes­ti­val ini­tia­ted by Peter Micha­li­ca. Krem­nic­ký hrad­ný organ is an inter­na­ti­onal organ fes­ti­val held sin­ce 1996 in the Church of St. Cat­he­ri­ne. Krem­nic­ká Baš­ta is a folk and acous­tic fes­ti­val. Cecho­vé hody is a new event orga­ni­zed sin­ce 2009 (Wiki­pe­dia). Anot­her event is the Bel­lov Fes­ti­val of brass bands (visitk​rem​ni​ca​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Zamagurie

Stará Ľubovňa – slobodné kráľovské mesto Zamaguria

Hits: 2931

Mes­to pat­rí do regi­ó­nu Spiš, prí­pad­ne Zama­gu­rie. Neďa­le­ko sú hra­ni­ce s Poľ­skom.

Mes­to Sta­rá Ľubov­ňa leží v nad­mor­skej výš­ke 550 met­rov nad morom. Na plo­che 31 km2 tu žije 16 500 oby­va­te­ľov (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa sa nachá­dza na seve­ro­vý­cho­de Slo­ven­ska v Pre­šov­skom kra­ji, v západ­nej čas­ti Ľubov­nian­skej kot­li­ny. Mes­to má dve mest­ské čas­ti: Pod­sa­dek a Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). V cen­tre na námes­tí svä­té­ho Miku­lá­ša sa nachá­dza rím­sko­ka­to­lic­ký kos­tol svä­té­ho Miku­lá­ša z roku 1280 (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Osob­nos­ti mes­ta: herec Ján Mel­ko­vič. Pra­vi­del­ne sa v Sta­rej Ľubov­ni koná Ľubov­nian­sky jar­mok, medzi­ná­rod­ná súťaž pre stre­doš­ko­lá­kov Kľúč od pev­nos­ti” v štý­le Pev­nosť Boy­ard, Salaš­níc­ka noc – kul­túr­na a zábav­ná akcia pri moto­res­te Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Za naj­star­šiu sto­pu o osíd­le­ní mes­ta Sta­rá Ľubov­ňa člo­ve­kom sa pova­žu­je nález sivé­ho radi­ola­ri­tu, pred­bež­ne dato­va­ný do stred­né­ho úse­ku star­šej doby kamen­nej – pale­oli­tu (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1292. V roku 1364 sa sta­la slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Roz­vi­nu­té tu bolo tkáč­stvo, obuv­níc­tvo, čiž­már­stvo, kraj­čír­stvo, kožuš­níc­tvo, mäsiar­stvo, kto­ré sa vyví­ja­lo aj v poľ­skom zálo­hu. Exis­to­va­la tu dokon­ca min­cov­ňa. Návrat spiš­ských miest do Uhor­ska v r.1772 v obdo­bí pano­va­nia Márie Teré­zie Sta­rej Ľubov­ni veľ­mi nepros­pel, nakoľ­ko mes­to stra­ti­lo svo­je výsad­né posta­ve­nie (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Mes­to vte­dy opus­ti­li úrad­ní­ci a šľach­ta (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


The town belo­ngs to the Spiš regi­on, or alter­na­ti­ve­ly, Zama­gu­rie. The bor­ders with Poland are nearby.

The town of Sta­rá Ľubov­ňa is situ­ated at an alti­tu­de of 550 meters abo­ve sea level. In an area of 31 km², it is home to 16,500 resi­dents (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa is loca­ted in the nort­he­as­tern part of Slo­va­kia in the Pre­šov Regi­on, in the wes­tern part of Ľubov­nian­ska kot­li­na. The town has two dis­tricts: Pod­sa­dek and Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). In the cen­ter on St. Nicho­las Squ­are, the­re is the Roman Cat­ho­lic Church of St. Nicho­las, dating back to 1280 (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Notab­le figu­res from the town inc­lu­de actor Ján Mel­ko­vič. Regu­lar events in Sta­rá Ľubov­ňa inc­lu­de the Ľubov­nian­sky jar­mok, an inter­na­ti­onal com­pe­ti­ti­on for high scho­ol stu­dents cal­led Kľúč od pev­nos­ti” in the sty­le of Fort Boy­ard, and Salaš­níc­ka noc – a cul­tu­ral and enter­tai­ning event at the Salaš u Fran­ka motor inn (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

The oldest evi­den­ce of human sett­le­ment in the town of Sta­rá Ľubov­ňa is con­si­de­red to be the dis­co­ve­ry of gray radi­ola­ri­te, pre­li­mi­na­ri­ly dated to the midd­le sec­ti­on of the older Sto­ne Age – Pale­olit­hic (sta​ra​lu​bov​na​.sk). The first writ­ten men­ti­on is from 1292. In 1364, it beca­me a free roy­al town (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­ri­cal names of the town: Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Indus­tries such as wea­ving, sho­ema­king, boot­ma­king, tai­lo­ring, fur­rie­ry, and but­che­ry thri­ved here and also deve­lo­ped in the Polish depo­sit. The­re even exis­ted a mint. The return of Spiš towns to Hun­ga­ry in 1772 during the reign of Maria The­re­sa did not favor Sta­rá Ľubov­ňa, as the town lost its pri­vi­le­ged sta­tus (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Many offi­cials and nobi­li­ty left the town during that peri­od (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Mias­to nale­ży do regi­onu Spisz, a także Zama­gu­rie. W pobli­żu znaj­du­ją się gra­ni­ce z Polską.

Mias­to Sta­rá Ľubov­ňa poło­żo­ne jest na wyso­ko­ści 550 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na obszar­ze 31 km² miesz­ka tutaj 16 500 miesz­ka­ńców (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Sta­rá Ľubov­ňa leży w północno-​wschodniej części Sło­wac­ji w kra­ju Pre­szów, w zachod­niej części Kot­li­ny Ľubov­nian­ska. Mias­to skła­da się z dwóch dziel­nic: Pod­sa­dek i Sta­rá Ľubov­ňa (Wiki­pe­dia). W cen­trum, na pla­cu św. Miko­ła­ja, znaj­du­je się kości­ół rzym­sko­ka­to­lic­ki św. Miko­ła­ja z 1280 roku (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Zna­ne posta­ci mias­ta to aktor Ján Mel­ko­vič. Regu­lar­ne wydar­ze­nia w Sta­rá Ľubov­ňa obej­mu­ją jar­mark Ľubov­nian­sky, między­na­ro­do­wy kon­kurs dla ucz­ni­ów szkół śred­nich Kľúč od pev­nos­ti” w sty­lu Fort Boy­ard oraz Salaš­níc­ka noc – wydar­ze­nie kul­tu­ral­ne i roz­ry­wko­we w mote­lu Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Naj­stars­zym świa­dect­wem osad­nict­wa w Sta­rá Ľubov­ňa jest odkry­cie sza­re­go radi­ola­ry­tu, wstęp­nie dato­wa­ne­go na środ­ko­wy okres stars­ze­go pale­oli­tu (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka pocho­dzi z roku 1292. W 1364 roku sta­ła się wol­nym mias­tem kró­le­ws­kim (Bibiá­na Kund­ľo­vá). His­to­rycz­ne nazwy mias­ta to Lib­lou, Lyb­lio, Lub­low, Lyb­lyo (Wiki­pe­dia). Tutaj rozwi­ja­ły się prze­my­sły takie jak tkact­wo, pro­dukc­ja obu­wia, sze­wst­wo, kra­wiect­wo, kuśnierst­wo i rze­źnict­wo, któ­re rozwi­ja­ły się również w pol­skim depo­zy­cie. Ist­niał nawet men­ni­ca. Powrót miast spis­kich do Węgier w 1772 roku za pano­wa­nia Marii Tere­sy nie spr­zy­jał Sta­rá Ľubov­ňa, ponie­waż mias­to stra­ci­ło swo­je upr­zy­wi­le­jo­wa­ne sta­tus (Bibiá­na Kund­ľo­vá). Wte­dy wie­lu urzęd­ni­ków i szlach­ta opu­ści­ła mias­to (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Місто входить до регіону Спіш, або, в іншому випадку, Замагур’я. Недалеко є кордони з Польщею.

Місто Стара Любовня розташоване на висоті 550 метрів над рівнем моря. На площі 31 км2 тут проживає 16 500 жителів (Бібіана Кундльова). Стара Любовня знаходиться на північному сході Словаччини в Пряшівському краї, на заході Любовнянської котловини. Місто має два міські райони: Подсадок і Стара Любовня (Wiki­pe­dia). У центрі на площі святого Миколая знаходиться римсько-​католицька церква святого Миколая, збудована в 1280 році (Бібіана Кундльова). Видатні постаті міста: актор Ян Мелкович. Регулярно в Старій Любовні проводиться Любовнянський ярмарок, міжнародний конкурс для старшокласників Кľúč od pev­nos­ti” в стилі Форт Боярд, Ніч Salaš­níc­ka – культурна і розважальна подія в моторесторані Salaš u Fran­ka (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Найстарішою слідкою поселення міста Стара Любовня людиною вважається знахідка сірого радіоляриту, попередньо датована до середнього періоду старшого кам’яного віку – палеоліту (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Перша писемна згадка датується 1292 роком. У 1364 році вона стала вільним королівським містом (Бібіана Кундльова). Історичні назви міста: Ліблоу, Либліо, Лублов, Либльо (Wiki­pe­dia). Тут розвивалися промисли, такі як ткацтво, виробництво взуття, черевичне виробництво, портняжництво, хутряництво і м’ясництво, яке також розвивалося в польському завдатку. Тут навіть існувала монетниця. Повернення спишських міст до Угорщини в 1772 році за панування Марії Терезії Старій Любовні дуже не сприяло, оскільки місто втратило свій привілейований статус (Бібіана Кундльова). Тоді місто покинули чиновники та шляхта (sta​ra​lu​bov​na​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš

Kráľovské mesto minulosti Ľubica

Hits: 1950

Obec Ľubi­ca leží neďa­le­ko od Kež­mar­ku, v nad­mor­skej výš­ke 630 met­rov nad morom. V cho­tá­ri obce sa nachá­dza­jú mno­hé lie­či­vé sír­na­té pra­me­ne (obec​lu​bi​ca​.sk). Žije tu asi 4164 oby­va­te­ľov (obec​lu​bi​ca​.sk), na plo­che 76.53 km2 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1251. Od roku 1271 je krá­ľov­ským mes­tom. His­to­ric­ké náz­vy Ľubi­ce: Lubi­cha, Lubitz, Lym­bych, Lewbitz, Lei­bic (obec​lu​bi​ca​.sk). V 14. sto­ro­čí bolo mes­to Ľubi­ca väč­šie než Kež­ma­rok (slo​va​kia​na​.sk). V 17. sto­ro­čí stá­le Ľubi­ca pat­ri­la k naj­bo­hat­ším spiš­ským mes­tám. Pôso­bi­lo tu množ­stvo cechov, súken­ní­ci, čiž­má­ri, tká­či, ková­či, kraj­čí­ri, ková­či, reme­ná­ri, kožuš­ní­ci, murá­ri, kame­ná­ri, gar­bia­ri, mäsia­ri, deb­ná­ri, mly­ná­ri, tesá­ri, kolá­ri, slád­ko­via, pivo­var­ní­ci. V rokoch 14121772 bola Ľubi­ca v poľ­skom zálo­hu, spo­lu s ďal­ší­mi spiš­ský­mi mes­ta­mi. Aj v minu­los­ti sa využí­va­li lie­či­vé sír­ne pra­me­ne, zná­me sú od roku 1714. Pri pra­me­ňoch vznik­li kúpe­le, kto­ré odsú­dil k zánik vznik vojen­ské­ho výcvi­ko­vé­ho pries­to­ru Javo­ri­na v roku 1952. Medzi rok­mi 19741992 bola Ľubi­ca pri­čle­ne­ná ku Kež­mar­ku (obec​lu​bi​ca​.sk).


Ľubi­ca is a vil­la­ge loca­ted near Kež­ma­rok, situ­ated at an alti­tu­de of 630 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge has nume­rous hea­ling sul­fur springs wit­hin its ter­ri­to­ry. The popu­la­ti­on of Ľubi­ca is app­ro­xi­ma­te­ly 4164 resi­dents, and it covers an area of 76.53 km². The first writ­ten men­ti­on of Ľubi­ca dates back to the year 1251. Sin­ce 1271, it has held the sta­tus of a roy­al town. The his­to­ri­cal names for Ľubi­ca inc­lu­de Lubi­cha, Lubitz, Lym­bych, Lewbitz, and Lei­bic. In the 14th cen­tu­ry, Ľubi­ca was lar­ger than Kež­ma­rok. During the 17th cen­tu­ry, Ľubi­ca remai­ned one of the wealt­hiest towns in the Spiš regi­on. Vari­ous guilds ope­ra­ted in the town, inc­lu­ding clot­hiers, cobb­lers, wea­vers, blacks­miths, tai­lors, locks­miths, belt makers, fur­riers, masons, sto­ne­cut­ters, tan­ners, but­chers, coopers, mil­lers, car­pen­ters, whe­e­lwrights, and bre­wers. From 1412 to 1772, Ľubi­ca was in Polish pled­ge along with other Spiš towns. The hea­ling sul­fur springs in Ľubi­ca have been uti­li­zed sin­ce 1714. Bath­hou­ses were estab­lis­hed around the springs, but the­ir exis­ten­ce was thre­a­te­ned by the cre­a­ti­on of the mili­ta­ry trai­ning area Javo­ri­na in 1952, lea­ding to the­ir even­tu­al dec­li­ne. From 1974 to 1992, Ľubi­ca was admi­ni­stra­ti­ve­ly atta­ched to Kežmarok.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post