2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, Technika, TOP

Odrazy

Hits: 2734

Odra­zy nás spre­vá­dza­jú, môžu to byť jed­no­du­ché fyzi­kál­ne javy odrá­ža­jú­ce svet­lo. Avšak záro­veň môžu vyjad­ro­vať hlbo­ký sym­bo­lic­ký význam. Umel­ci využí­va­jú odra­zy ako moc­ný nástroj na vyjad­re­nie hĺb­ky a kon­tem­plá­cie. V maľ­be, foto­gra­fii a sochár­stve odra­ze­ný obraz čas­to posky­tu­je alter­na­tív­ny pohľad na objekt, či už je to kra­ji­nár­sky motív, por­trét ale­bo abs­trakt­ný kon­cept. Ume­lec­ké die­la zame­ra­né na odra­zy môžu vytvá­rať ilú­zie, kto­ré ohro­mu­jú divá­ka a spúš­ťa­jú dis­ku­siu o vní­ma­ní rea­li­ty. Odra­zy môžu sym­bo­li­zo­vať ove­ľa viac než len fyzi­kál­ny jav. V mno­hých kul­tú­rach sú odra­zy pova­žo­va­né za okno do duše. Zrkad­lá sú spo­je­né s intros­pek­ci­ou a schop­nos­ťou vidieť samé­ho seba bez závo­ja klam­stva. V lite­ra­tú­re a filo­zo­fii sa čas­to hovo­rí o odra­ze ako meta­fo­re pre intros­pek­ciu a hľa­da­nie skry­tých právd. Odra­zy pred­sta­vu­jú roz­ma­ni­tú tému, kto­rá nám umož­ňu­je pre­skú­mať spo­je­nie medzi fyzi­kou, ume­ním, filo­zo­fi­ou a tech­no­ló­gi­ou. Sú to viac než len obra­zy odrá­ža­jú­ce svet­lo. Odra­zy nám posky­tu­jú nástroj na hlb­šie pocho­pe­nie seba, sve­ta oko­lo nás a našej inte­rak­cie s ním. Je to téma, kto­rá nám stá­le ponú­ka nové pohľa­dy a otvá­ra pries­tor na kre­a­ti­vi­tu a zázra­ky v našom neus­tá­le sa menia­com sve­te. V našom bež­nom živo­te sme obklo­pe­ní odraz­mi. Od odra­zu v zrkad­le pri odra­zy v oknách v moder­ných mra­ko­dra­poch. Voda na hla­di­ne jaze­ra nám pri­ná­ša zrkad­lo­vý obraz oblo­hy a stro­mov. Aj naša medzi­ľud­ská inte­rak­cia môže byť for­mou odra­zu, keď sa odzr­kad­ľu­je­me v poci­toch a reak­ciách druhých.

Fyzi­kál­ny odraz je pro­ces, kto­rým svet­lo, zvuk ale­bo iný druh vlne­nia mení smer, keď nara­zí na povrch. Zrkad­lá, voda a iné hlad­ké povr­chy majú schop­nosť vytvá­rať jas­né a pres­né odra­zy oko­li­té­ho pro­stre­dia. Ten­to jav, pozo­ro­va­ný už od pra­dáv­nych čias, našiel svo­je mies­to v roz­vo­ji opti­ky a ďal­ších ved­ných dis­cip­lín. V súčas­nom sve­te hra­jú odra­zy kľú­čo­vú úlo­hu v tech­no­lo­gic­kých ino­vá­ciách. Odra­ze­né svet­lo v optic­kých vlák­nach, odra­zy v obra­zo­vých sen­zo­roch a odraz v obvo­doch umož­ňu­jú fun­kciu mno­hých moder­ných zaria­de­ní. Okrem toho sa odra­zy čas­to využí­va­jú v dizaj­ne uží­va­teľ­ských roz­hra­ní a her­nom prie­mys­le na dosia­hnu­tie vizu­ál­nych efek­tov a pôso­bi­vých interakcií.


Ref­lec­ti­ons accom­pa­ny us; they can be sim­ple phy­si­cal phe­no­me­na ref­lec­ting light. Howe­ver, they can also express a deep sym­bo­lic mea­ning. Artists use ref­lec­ti­ons as a power­ful tool to con­vey depth and con­tem­pla­ti­on. In pain­ting, pho­tog­rap­hy, and sculp­tu­re, a ref­lec­ted ima­ge often pro­vi­des an alter­na­ti­ve view of the sub­ject, whet­her it’s a lands­ca­pe, por­trait, or abs­tract con­cept. Art­works focu­sed on ref­lec­ti­ons can cre­a­te illu­si­ons that ama­ze vie­wers and spark dis­cus­si­ons about the per­cep­ti­on of rea­li­ty. Ref­lec­ti­ons can sym­bo­li­ze much more than just a phy­si­cal phe­no­me­non. In many cul­tu­res, ref­lec­ti­ons are con­si­de­red a win­dow to the soul. Mir­rors are asso­cia­ted with intros­pec­ti­on and the abi­li­ty to see one­self wit­hout the veil of decep­ti­on. In lite­ra­tu­re and phi­lo­sop­hy, ref­lec­ti­ons are often spo­ken of as a metap­hor for intros­pec­ti­on and the search for hid­den truths.

Ref­lec­ti­ons repre­sent a diver­se topic that allo­ws us to explo­re the con­nec­ti­on bet­we­en phy­sics, art, phi­lo­sop­hy, and tech­no­lo­gy. They are more than just ima­ges ref­lec­ting light. Ref­lec­ti­ons pro­vi­de us with a tool for a dee­per unders­tan­ding of our­sel­ves, the world around us, and our inte­rac­ti­on with it. It is a the­me that con­ti­nu­al­ly offers new per­spec­ti­ves and opens up spa­ce for cre­a­ti­vi­ty and won­ders in our ever-​changing world. In our eve­ry­day lives, we are sur­roun­ded by ref­lec­ti­ons. From the ref­lec­ti­on in the mir­ror to ref­lec­ti­ons in the win­do­ws of modern skysc­ra­pers. The water on the sur­fa­ce of a lake brings us a mir­ro­red ima­ge of the sky and tre­es. Even our inter­per­so­nal inte­rac­ti­on can be a form of ref­lec­ti­on as we mir­ror our­sel­ves in the fee­lings and reac­ti­ons of others.

Phy­si­cal ref­lec­ti­on is the pro­cess by which light, sound, or other types of waves chan­ge direc­ti­on when they encoun­ter a sur­fa­ce. Mir­rors, water, and other smo­oth sur­fa­ces have the abi­li­ty to cre­a­te cle­ar and pre­ci­se ref­lec­ti­ons of the sur­roun­ding envi­ron­ment. This phe­no­me­non, obser­ved sin­ce ancient times, has found its pla­ce in the deve­lop­ment of optics and other scien­ti­fic dis­cip­li­nes. In the modern world, ref­lec­ti­ons play a cru­cial role in tech­no­lo­gi­cal inno­va­ti­ons. Ref­lec­ted light in opti­cal fibers, ref­lec­ti­ons in ima­ge sen­sors, and ref­lec­ti­ons in cir­cu­its enab­le the func­ti­oning of many modern devi­ces. More­over, ref­lec­ti­ons are often used in user inter­fa­ce design and the gaming indus­try to achie­ve visu­al effects and impres­si­ve interactions.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny

Okrasná zeleň

Hits: 6747

Okras­ná zeleň je pek­ným prí­kla­dom spo­je­nia prí­ro­dy a ume­nia, kto­rý dotvá­ra kra­jin­ný dizajn a pri­dá­va este­tic­ký roz­mer našim mest­ským a vidiec­kym oblas­tiam. Táto for­ma zele­ne sa vysky­tu­je v rôz­nych podo­bách, od ele­gant­ných kve­ti­no­vých záho­nov po impo­zant­né stro­my a kul­ti­vo­va­né krí­ky. Vytvá­ra har­mo­nic­ký kon­trast s iný­mi prv­ka­mi kra­ji­ny a pris­pie­va k cel­ko­vej atmo­sfé­re pro­stre­dia. Okras­ná zeleň nie je len ozdo­bou kra­ji­ny, ale aj dôle­ži­tým prv­kom, kto­rý pri­dá­va hod­no­tu náš­mu prostrediu.

Ku základ­ným prv­kom okras­nej zele­ne pat­ria kve­ty. Kve­ti­no­vé záho­ny s rôz­no­ro­dý­mi fareb­ný­mi kom­bi­ná­cia­mi nám ponú­ka­jú vizu­ál­nu poho­du a pre­bú­dza­jú naše zmys­ly. Rôz­ne dru­hy kve­tov, od tra­dič­ných ruží po exo­tic­ké orchi­dey, vytvá­ra­jú pes­trú pale­tu farieb a tva­rov. List­na­té stro­my a krí­ky majú svoj neza­me­ni­teľ­ný podiel na kra­jin­nom dizaj­ne. Okras­né tráv­na­té plo­chy, kober­ce roz­ma­ni­tých dru­hov tráv, sú ďal­ším prv­kov okras­nej zele­ne. Zele­né tráv­na­té plo­chy nie­len­že vytvá­ra­jú vizu­ál­nu har­mó­niu, ale aj posky­tu­jú pries­tor pre rôz­ne von­kaj­šie akti­vi­ty. Pre pes­trosť kra­ji­ny môže­me pri­dať aj okras­né kame­ne, fon­tá­ny a sochy. Tie­to prí­rod­né a ume­lé prv­ky spo­lu s rast­li­na­mi vytvá­ra­jú sklad­bu, kto­rá oži­vu­je oko­lie. Vzá­jom­né kom­bi­ná­cie rôz­nych dru­hov okras­nej zele­ne sú neob­me­dze­né, a kaž­dá kra­ji­na môže mať svo­ju vlast­nú jedi­neč­nú podo­bu. Odbor­ní­ci na kra­jin­ný dizajn a záh­rad­nú archi­tek­tú­ru majú dôle­ži­tú úlo­hu v tvor­be plá­nov a návrhov, kto­ré zohľad­ňu­jú nie­len este­ti­ku, ale aj eko­lo­gic­ké a kli­ma­tic­ké faktory.


Orna­men­tal Gre­e­ne­ry: A Fusi­on of Natu­re and Art in Lands­ca­pe Design

Orna­men­tal gre­e­ne­ry stands as a beau­ti­ful exam­ple of the uni­on bet­we­en natu­re and art, con­tri­bu­ting to lands­ca­pe design and adding an aest­he­tic dimen­si­on to both urban and rural are­as. This form of gre­e­ne­ry mani­fests in vari­ous forms, ran­ging from ele­gant flo­wer beds to impo­sing tre­es and cul­ti­va­ted shrubs. It cre­a­tes a har­mo­ni­ous con­trast with other ele­ments of the lands­ca­pe and con­tri­bu­tes to the ove­rall atmo­sp­he­re of the envi­ron­ment. Orna­men­tal gre­e­ne­ry is not mere­ly a deco­ra­ti­on for the lands­ca­pe; it is a cru­cial ele­ment that adds value to our surroundings.

One of the fun­da­men­tal com­po­nents of orna­men­tal gre­e­ne­ry is flo­wers. Flo­wer beds with diver­se color com­bi­na­ti­ons offer visu­al com­fort and awa­ken our sen­ses. Vari­ous types of flo­wers, from tra­di­ti­onal roses to exo­tic orchids, cre­a­te a vib­rant palet­te of colors and sha­pes. Deci­du­ous tre­es and shrubs have the­ir dis­tinc­ti­ve sha­re in lands­ca­pe design. Orna­men­tal gras­sy are­as, car­pets of vari­ous grass spe­cies, cons­ti­tu­te anot­her ele­ment of orna­men­tal gre­e­ne­ry. Gre­en gras­sy are­as not only cre­a­te visu­al har­mo­ny but also pro­vi­de spa­ce for vari­ous out­do­or acti­vi­ties. To enhan­ce the diver­si­ty of the lands­ca­pe, orna­men­tal sto­nes, foun­tains, and sculp­tu­res can be incor­po­ra­ted. The­se natu­ral and arti­fi­cial ele­ments, com­bi­ned with plants, cre­a­te a com­po­si­ti­on that revi­ta­li­zes the sur­roun­dings. The poten­tial com­bi­na­ti­ons of dif­fe­rent types of orna­men­tal gre­e­ne­ry are limit­less, and each coun­try can have its uni­que appe­a­ran­ce. Experts in lands­ca­pe design and gar­den archi­tec­tu­re play a vital role in cre­a­ting plans and designs that con­si­der not only aest­he­tics but also eco­lo­gi­cal and cli­ma­tic factors.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Neživé, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Typ krajiny, Zámky

Bytča

Hits: 3947

Byt­ča je mes­to na Hor­nom Pova­ží. Nachá­dza sa neďa­le­ko od Žili­ny.

Leží v Byt­čian­skej doli­ne v nad­mor­skej výš­ke 337 met­rov nad morom. Na roz­lo­he 43.17 km2 tu žije 11 320 oby­va­te­ľov. Má tie­to mest­ské čas­ti: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča a osa­dy Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. V mes­te sa nachá­dza Byt­čian­sky zámok (kaš­tieľ), kto­rý je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Jeho súčas­ťou je rene­šanč­ný Sobáš­ny palác (Wiki­pe­dia). Sobáš­ny palác bol posta­ve­ný v roku 1601 a sta­va­li ho prav­de­po­dob­ne talian­ski maj­stri na pokyn Jura­ja Thur­za. Sva­dob­ná sála má 34.512.5 met­ra. Palác v roku 1647 vyho­rel. Bol síce opra­ve­ný, ale pou­ží­val sa iba ako skla­dy, dre­vá­reň a sýp­ka (byt​ca​.sk). V roku 1856 vyho­rel zno­vu, čo pod­nie­ti­lo sta­veb­né úpra­vy toh­to objek­tu a zme­ny jeho využi­tia (muze​um​.sk). Pop­pe­rov­ci palác vnút­ri cel­kom pre­sta­va­li a v roku 1886 sa z neho sta­la admi­ni­stra­tív­na budo­va okres­né­ho súdu. Palác bol rekon­štru­ova­ný a 23. októb­ra 2009 sláv­nost­ne otvo­re­ný (byt​ca​.sk). Kaš­tieľ vzni­kol vďa­ka Fran­tiš­ko­vi Thur­zo­vi zrej­me v roku 1575. Základ­nú kon­cep­ciu toh­to die­la vytvo­ril Ján Kilian de Syroth z Milá­na (byt​ca​.sk). V Byt­či je aj pomer­ne monu­men­tál­na syna­gó­ga, kto­rá úzko súvi­se­la s veľ­kým počtom židov­ské­ho oby­va­teľ­stva, kto­ré v mes­te žilo naj­mä na kon­ci 18. a na začiat­ku 19. sto­ro­čia. Posta­ve­ná bola v roku 1801, ale jej súčas­ná podo­ba je zo začiat­ku 20. sto­ro­čia (byt​ca​.sk).

Prvá písom­ná zmien­ka o Byt­či je z roku 1234. Asi v roku 1512 sa naro­dil Fran­ti­šek Thur­zo, zakla­da­teľ byt­čian­ko – orav­skej vet­vy Thur­zov­cov. V roku 1555 je Byt­ča súčas­ťou Hri­čov­ské­ho pan­stva. V roku 1601 sa posta­vil Sobáš­ny palác. V roku 1708 obsa­di­lo mes­to nemec­ké cisár­ske voj­sko. V oddie­li v zám­ku slú­žil Juraj Jáno­šík. V rokoch 17081710 pos­ti­hol Byt­ču mor. V roku 1766 zomrel Miku­láš Luká­či vo veku 112 rokov, čim sa stal prav­de­po­dob­ne naj­star­ším oby­va­te­ľom Byt­če v celých jej deji­nách. V roku 18311849 zasiah­la mes­to cho­le­ra. V roku 1858 zeme­tra­se­nie. V roku 1946 doš­lo k pri­po­je­niu Hli­ní­ka nad Hro­nom a Malej Byt­če k Veľ­kej Byt­či (byt​ca​.sk).

Osob­nos­ti mes­ta: bás­nik Samo Cha­lup­ka, bás­nik, pub­li­ci­ta Viliam Paulíny-​Tóth, kňaz a pre­zi­dent voj­no­vé­ho Slo­ven­ské­ho štá­tu Jozef Tiso, lekár Ján Čer­ve­ňan­ský, kto­rý je pova­žo­va­ný za zakla­da­te­ľa moder­nej slo­ven­skej orto­pé­die (Wiki­pe­dia).


Byt­ča is a town in Upper Pova­žie, loca­ted near Žilina.

It lies in the Byt­čian­ska Val­ley at an ele­va­ti­on of 337 meters abo­ve sea level. Cove­ring an area of 43.17 km², the town is home to 11,320 resi­dents. It con­sists of the fol­lo­wing dis­tricts: Beňov, Hli­ník nad Váhom, Hra­bo­vé, Malá Byt­ča, Mik­šo­vá, Pšur­no­vi­ce, Veľ­ká Byt­ča, and sett­le­ments Jab­lo­ňov­ský majer, Kypú­sy, Šagá­ty, Tom­bo­rov Salaš. The town fea­tu­res the Byt­ča Cast­le (cha­te­au), desig­na­ted as a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. It inc­lu­des the Renais­san­ce Wed­ding Pala­ce (Wiki­pe­dia). The Wed­ding Pala­ce was built in 1601, pro­bab­ly by Ita­lian mas­ters under the ins­truc­ti­on of Juraj Thur­za. The wed­ding hall mea­su­res 34.512.5 meters. In 1647, the pala­ce suf­fe­red a fire but was only used for sto­ra­ge, a lum­be­ry­ard, and a gra­na­ry (byt​ca​.sk). In 1856, it bur­ned again, promp­ting reno­va­ti­ons and chan­ges in its use (muze​um​.sk). The Pop­per Pala­ce under­went sig­ni­fi­cant inter­nal reno­va­ti­ons and, in 1886, it beca­me the admi­ni­stra­ti­ve buil­ding of the dis­trict court. The pala­ce was recons­truc­ted and offi­cial­ly reope­ned on Octo­ber 23, 2009 (byt​ca​.sk). The cast­le, like­ly estab­lis­hed in 1575 by Fran­ti­šek Thur­zo, was con­ce­i­ved by Ján Kilian de Syroth from Milan (byt​ca​.sk). Byt­ča is also home to a rela­ti­ve­ly monu­men­tal syna­go­gue clo­se­ly con­nec­ted to the lar­ge Jewish popu­la­ti­on in the late 18th and ear­ly 19th cen­tu­ries. Built in 1801, its cur­rent form dates from the ear­ly 20th cen­tu­ry (byt​ca​.sk).

The first writ­ten men­ti­on of Byt­ča dates back to 1234. Around 1512, Fran­ti­šek Thur­zo, the foun­der of the Bytča-​Orava branch of the Thur­zo fami­ly, was born. In 1555, Byt­ča beca­me part of the Hri­čov esta­te. The Wed­ding Pala­ce was cons­truc­ted in 1601. In 1708, the town was occu­pied by Ger­man impe­rial for­ces. Juraj Jáno­šík ser­ved in the cast­le­’s unit. Bet­we­en 1708 and 1710, Byt­ča was struck by a pla­gue. In 1766, Miku­láš Luká­či died at the age of 112, like­ly beco­ming the oldest resi­dent in the his­to­ry of Byt­ča. Cho­le­ra affec­ted the town in 1831 and 1849, fol­lo­wed by an eart­hqu­ake in 1858. In 1946, Hli­ník nad Hro­nom and Malá Byt­ča were anne­xed to Veľ­ká Byt­ča (byt​ca​.sk).

Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the poet Samo Cha­lup­ka, poet and pub­li­cist Viliam Paulíny-​Tóth, priest and pre­si­dent of the war­ti­me Slo­vak Sta­te Jozef Tiso, and the phy­si­cian Ján Čer­ve­ňan­ský, con­si­de­red the foun­der of modern Slo­vak ort­ho­pe­dics (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Spišská Belá

Hits: 3018

Spiš­ská Belá leží v nad­mor­skej výš­ke 631 met­rov nad morom. Mes­to je zlo­že­né z dvoch kata­strál­nych úze­mí: Spiš­ská Belá a Stráž­ky. Stráž­ky sú dnes mest­skou čas­ťou, boli pri­čle­ne­né v roku 1972. V Spiš­skej Belej žije 6612 oby­va­te­ľov (spiss​ka​be​la​.sk). Kaž­do­roč­ne sa tu koná Spiš­ský zemia­kár­sky jar­mok, fur­man­ské pre­te­ky Belian­ska pod­ko­va, Kaš­tieľ­ne diva­del­né hry v kaš­tie­li Stráž­ky (spiss​ka​be​la​.sk).

Naj­star­šie osíd­le­nie na tom­to úze­mí je z mlad­šie­ho pale­oli­tu spred 40 000 rokov, na loka­li­te Dlhá medza” pri Stráž­kach. Stre­do­ve­ké osíd­le­nie je spo­je­né s Nemca­mi a maďar­skou pohra­nič­nou pev­nos­ťou v Stráž­kach z 12. sto­ro­čia a slo­van­skou osa­dou Stra­gar (Bušov­ce). Slo­van­skí oby­va­te­lia Stra­ga­ru spo­lu s maďar­skou vojen­skou posád­kou strá­ži­li Uhor­skú brá­nu, kto­rá bola rieč­kou Bie­la (Bela). Ten­to názov pre­vza­li do náz­vu osa­dy aj nemec­kí kolo­nis­ti. V 13. sto­ro­čí vybu­do­va­li pre nedos­ta­tok vody 11 km dlhý prí­vod­ný kanál – dnes Belian­sky potok, s oblas­ti Tatrans­kej Kot­li­ny. V 16. sto­ro­čí bol dopl­ne­ný o ďal­šie prí­vod­né kaná­ly (Andrej Novák). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1263. Už v roku 1271 pat­ri­la medzi spiš­ské nemec­ké mes­tá z mest­ský­mi prá­va­mi a výsa­da­mi. V minu­los­ti bola zná­ma výro­bou spiš­skej boro­vič­ky, dnes je význam­ným cen­trom pes­to­va­nia zemia­kov (spiss​ka​be​la​.sk). V minu­los­ti sa tu rozp­res­tie­ra­li roz­siah­le pasien­ky, kde sa cho­va­li ovcedoby­tok. Reme­sel­ní­ci mali cechy, medzi naj­star­šie pat­ri­li mäsiar­sky, obuv­níc­ky, kraj­čír­sky, kožuš­níc­ky a kováčs­ky. Inten­zív­ne sa pes­to­val ľan, na to nad­vä­zo­va­lo tkáč­stvo, mod­ro­tlač plát­na. Ľano­vé plát­no pozna­li v celom Uhor­sku, vyvá­ža­lo sa aj na Bal­kán a do Turec­ka. Spiš­ská Belá bola od 13. sto­ro­čia tak­mer čis­to nemec­kým mes­tom, slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo sa obja­vo­va­lo viac až v 19. sto­ro­čí. V roku 1853 tvo­ri­li Slo­vá­ci len 3.3 %. V roku 193861 %. V roku 1869 vznik­la tká­čov­ňa ľano­vé­ho plát­na, v roku 1878 škro­bá­reň, v roku 18701872 dva pivo­va­ry, v roku 1875 tehel­ňa, píly a likér­ka Kle­in­ber­ger. V rokoch 19451946 boli belian­skí Nemci donú­te­ní odísť. Nehnu­teľ­nos­ti pre­vza­lo oby­va­te­lia z Len­da­ku, Ždia­ru a zama­gur­ských obcí (Andrej Novák).

His­to­ric­ké cen­trum mes­ta je mest­skou pamiat­ko­vou zónou. Nachá­dza sa tu kos­tol svä­té­ho Anto­na Pus­tov­ní­ka z 13. sto­ro­čia, mest­ská rad­ni­ca a rene­sanč­ná zvo­ni­ca zo 16. sto­ro­čia, marián­sky stĺp z roku 1729, sta­ré nemec­ké meš­tian­ske domy. Belian­sky ryb­ník ponú­ka pohľad na pano­rá­mu Vyso­kých Tatier. V Stráž­kach sa nachá­dza rene­sanč­ný kaš­tieľ s anglic­kým par­kom a gotic­ký kos­tol svä­tej Anny so zvo­ni­cou. V kaš­tie­li je expo­zí­cia Slo­ven­skej národ­nej galé­rie veno­va­ná malia­ro­vi Ladi­sla­vo­vi Med­ny­ánsz­ke­mu. V Spiš­skej Belej sa naro­dil mate­ma­tik, fyzik, optik Jozef Maxi­mi­lián Petz­val (spiss​ka​be​la​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Taliansko, TOP, Typ krajiny, Zahraničie

Taliansko

Hits: 8202

Kra­ji­na v tva­re čiž­my, kto­rá vychá­dza z kon­ti­nen­tu a z ostat­ných strán je obklo­pe­ná Stre­do­zem­ným morom. Talian­sko má sláv­nu his­tó­riu, kto by nepoz­nal sta­ro­ve­ký Rím, obdo­bie anti­ky, Nera, Mar­ca Aure­lia, Cézara?

V Talian­sku žije viac ako 60 mili­ó­nov oby­va­te­ľov na plo­che 301 230 km2. Má nie­koľ­ko ostro­vov: Síci­liu, Sar­dí­niu, Elbu, Cap­ri, Tre­mi­ti a Ischiu (Wiki​pe​dia​.sk). Väč­ši­na Talian­ska je Ape­nin­ským polo­os­tro­vom. Na seve­re sa vypí­na­jú Alpy, na hra­ni­ciach s Fran­cúz­skom je naj­vyš­ší vrch Euró­py Mont Blanc. Cez polo­os­trov sa tiah­nu Ape­ni­ny. Na ostro­voch sú čin­né sop­ky Vezuv, Etna, Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Pomer­ne veľ­ké zastú­pe­nie majú národ­nos­ti okrem domá­cej, kto­rá tvo­rí tak­mer 93 % popu­lá­cie. A to naj­mä rumu­ni, seve­ro­af­ri­ča­nia, albán­ci, čína­nia, ukra­jin­ci. Veľ­ké mes­tá Talian­ska: Rím (Rome), Milá­no (Milan), Neapol, Turín, Paler­mo, Janov (Genoa), Bolog­na, Flo­ren­cia, Bari, Cata­nia, Benát­ky (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ó­ny Talian­ska: Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Kaláb­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dia, Mar­che, Moli­se, Pie­mon­te, Pug­lia, Sar­dí­nia, Sicí­lia, Tos­kán­sko, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d‘Aousta, Vené­cia (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rím je síd­lom pápe­ža. Veľ­mi zná­ma je veta: Všet­ky ces­ty vedú do Ríma”.

V sta­ro­ve­ku na úze­mí Talian­ska exis­to­va­li mest­ské štá­ty čias­toč­ne zalo­že­ných na gréc­kej kolo­ni­zá­cii a etrus­ké mes­tá. V 8. sto­ro­čí vzni­kol Rím, kto­rý zažil veľ­kú slá­vu a tešil sa jej viac ako tisíc rokov. Zani­kol v roku 476 (Wiki​pe​dia​.cz). V sta­ro­ve­ku (264144 pred n. l.) počas pún­skym vojen Féni­ča­nia z Kar­tá­ga bojo­va­li pro­ti Rima­nom. V rokoch 7371 pred n. l. pre­beh­lo Spar­ta­ko­ve povs­ta­nie. Spar­ta­kus bol gla­diá­tor (Pet­ra Sur­mo­vá). 

Nie­kto­rí zo sláv­nych vlád­cov Ríma: Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Vitel­lius, Ves­pa­sian, Titus, Ner­va, Tra­jan, Had­rian, Anto­ni­nus Pius, Lucius Verus, Mar­cus Aure­lius, Com­mo­dus, Per­ti­nax, Sep­ti­mus Seve­rus, Vale­rian, Gal­lie­nus, Quin­til­lus, Taci­tus, Flo­ria­nus, Dioc­le­tian, Fla­vius Vale­rius Seve­rus, Lici­nius, The­odo­sius, Romu­lus Augus­tu­lus (List of Roman empe­rors). Zná­mi hudob­ní skla­da­te­lia: Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioac­chi­no Ros­si­ni, Nico­lo Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ota­no Doni­zet­ti. Zná­mi malia­ri: Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Titian, Rap­ha­el, spi­so­va­te­lia: Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­zo­fo­via: Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lo Machia­vel­li, fil­má­ri: Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, ved­ci: Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sve­to­zná­me sú mód­ne znač­ky Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­tí­vy: Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, syry: moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no, (Dela­na Miko­lá­šo­vá), fut­ba­lo­vé klu­by: Juven­tus Turín, AC Milá­no, Lazio Rím, Inter Milá­no, AC Par­ma, SSC Neapol.


Ita­ly, sha­ped like a boot, extends from the con­ti­nent and is sur­roun­ded by the Medi­ter­ra­ne­an Sea. Ita­ly boasts a rich his­to­ry, with the reno­wned ancient Rome, the anti­qu­ity peri­od, and ico­nic figu­res like Nero, Mar­cus Aure­lius, and Caesar.

With a popu­la­ti­on exce­e­ding 60 mil­li­on across 301,230 km², Ita­ly inc­lu­des seve­ral islands such as Sici­ly, Sar­di­nia, Elba, Cap­ri, Tre­mi­ti, and Ischia (Wiki​pe​dia​.sk). The majo­ri­ty of Ita­ly is the Apen­ni­ne Penin­su­la. The Alps rise to the north, with Mont Blanc, Euro­pe­’s hig­hest peak, bor­de­ring Fran­ce. The Apen­ni­nes stretch across the penin­su­la. Acti­ve vol­ca­no­es, inc­lu­ding Vesu­vius, Etna, and Strom­bo­li, are found on the islands (Wiki​pe​dia​.sk).

Apart from the pre­do­mi­nan­tly nati­ve popu­la­ti­on, making up almost 93%, Ita­ly hosts diver­se nati­ona­li­ties like Roma­nians, North Afri­cans, Alba­nians, Chi­ne­se, and Ukrai­nians. Major cities inc­lu­de Rome, Milan, Naples, Turin, Paler­mo, Genoa, Bolog­na, Flo­ren­ce, Bari, Cata­nia, Veni­ce, Vero­na, Mes­si­na, and Padua (Wiki­pe­dia ENG). Regi­ons in Ita­ly encom­pass Abruz­zo, Basi­li­ca­ta, Calab­ria, Cam­pa­nia, Emi­lia Romag­na, Friu­li Vene­zia Giu­lia, Lazio, Ligu­ria, Lom­bar­dy, Mar­che, Moli­se, Pied­mont, Pug­lia, Sar­di­nia, Sici­ly, Tus­ca­ny, Tren­ti­no – Alto Adi­ge, Umbria, Val­le d’A­os­ta, and Vene­to (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Rome ser­ves as the papal resi­den­ce, and the famous say­ing goes, All roads lead to Rome.”

In ancient times, Ita­ly was home to city-​states part­ly foun­ded on Gre­ek colo­ni­za­ti­on and Etrus­can cities. Rome emer­ged in the 8th cen­tu­ry, expe­rien­cing gran­de­ur for over a mil­len­nium befo­re its dec­li­ne in 476 (Wiki​pe​dia​.cz). In the ancient era (264144 BC), during the Punic Wars, the Pho­eni­cians from Cart­ha­ge fought against the Romans. The Spar­ta­cus upri­sing occur­red bet­we­en 7371 BC, led by the gla­dia­tor Spar­ta­cus (Pet­ra Surmová).

Some notab­le Roman rulers inc­lu­de Augus­tus, Tibe­rius, Cali­gu­la, Clau­dius, Nero, Ves­pa­sian, Titus, Tra­jan, Had­rian, Mar­cus Aure­lius, and Com­mo­dus, among others (List of Roman empe­rors). Reno­wned com­po­sers from Ita­ly inc­lu­de Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Anto­nio Vival­di, and Giu­sep­pe Ver­di. The coun­try has pro­du­ced celeb­ra­ted artists like Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Bot­ti­cel­li, and Cara­vag­gio, and famous wri­ters such as Dan­te Alig­hie­ri and Giovan­ni Boc­cac­cio. Notab­le phi­lo­sop­hers inc­lu­de Gior­da­no Bru­no and Nic­co­lo Machia­vel­li. In cine­ma, Ita­ly boasts direc­tors like Fede­ri­co Fel­li­ni and Ser­gio Leone. The coun­try has pro­du­ced influ­en­tial scien­tists, inc­lu­ding Gali­leo Gali­lei and Enri­co Fer­mi (Wiki­pe­dia ENG).

Ita­ly is home to world-​famous fas­hi­on brands like Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni, and Benet­ton (world​cat​.org). Ico­nic ape­ri­tifs like Cin­za­no, Mar­ti­ni, and Cam­pa­ri, as well as che­e­ses like moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, and par­mi­gia­no, have gai­ned glo­bal recog­ni­ti­on (Dela­na Miko­lá­šo­vá). Foot­ball clubs like Juven­tus Turin, AC Milan, Lazio Rome, Inter Milan, AC Par­ma, and SSC Naples are pro­mi­nent in Ita­lian sports.


Itá­lie, una ter­ra a for­ma di sti­va­le che spor­ge dal con­ti­nen­te e che da ogni altra par­te è cir­con­da­ta dal Mar Medi­ter­ra­neo. L’I­ta­lia van­ta una sto­ria illus­tre, chi non conos­ce l’an­ti­ca Roma, il peri­odo del­l’an­ti­chi­tà, Ner­va, Mar­co Aure­lio, Cesare?

In Ita­lia vivo­no più di 60 mili­oni di abi­tan­ti su una super­fi­cie di 301.230 km². Ha diver­se iso­le: la Sici­lia, la Sar­deg­na, l’El­ba, Cap­ri, le Tre­mi­ti e Ischia (Wiki​pe​dia​.sk). La mag­gi­or par­te del­l’I­ta­lia è cos­ti­tu­ita dal­la peni­so­la appen­ni­ni­ca. A nord si ergo­no le Alpi, con il Mon­te Bian­co che seg­na il con­fi­ne con la Fran­cia. Att­ra­ver­so la peni­so­la si esten­do­no gli Appen­ni­ni. Sul­le iso­le ci sono vul­ca­ni atti­vi come il Vesu­vio, l’Et­na, lo Strom­bo­li (Wiki​pe​dia​.sk).

Le nazi­ona­li­tà han­no una rapp­re­sen­tan­za piut­tos­to ampia, oltre alla popo­la­zi­one loca­le che cos­ti­tu­is­ce quasi il 93% del­la popo­la­zi­one. Ques­te inc­lu­do­no rume­ni, nor­daf­ri­ca­ni, alba­ne­si, cine­si, ucrai­ni. Le gran­di cit­tà d’I­ta­lia inc­lu­do­no Roma (Rome), Mila­no (Mila­no), Napo­li, Tori­no, Paler­mo, Geno­va (Genoa), Bolog­na, Firen­ze, Bari, Cata­nia, Vene­zia (Veni­ce), Vero­na, Mes­si­na, Pado­va (Padua) (Wiki­pe­dia ENG). Le regi­oni ita­lia­ne inc­lu­do­no l’Ab­ruz­zo, la Basi­li­ca­ta, la Calab­ria, la Cam­pa­nia, l’E­mi­lia Romag­na, il Friu­li Vene­zia Giu­lia, il Lazio, la Ligu­ria, la Lom­bar­dia, le Mar­che, il Moli­se, il Pie­mon­te, la Pug­lia, la Sar­deg­na, la Sici­lia, la Tos­ca­na, il Tren­ti­no – Alto Adi­ge, l’Um­bria, la Val­le d’A­os­ta, il Vene­to (dovo​len​ka​ta​lian​sko​.sk). Roma è la sede del Papa. Mol­to nota è la fra­se: Tut­te le stra­de por­ta­no a Roma”.

Nel­l’an­ti­chi­tà, sul ter­ri­to­rio ita­lia­no, esis­te­va­no città-​stato par­zial­men­te fon­da­te sul­la colo­niz­za­zi­one gre­ca e sul­le cit­tà etrus­che. Nel VIII seco­lo si for­mò Roma, che vis­se una gran­de glo­ria per più di mil­le anni e scom­par­ve nel 476 (Wiki​pe​dia​.cz). Nel­l’an­ti­chi­tà (264144 a.C.) duran­te le guer­re puni­che i Feni­ci di Car­ta­gi­ne com­bat­te­ro­no con­tro i Roma­ni. Neg­li anni 7371 a.C. si veri­fi­cò la rivol­ta di Spar­ta­co. Spar­ta­co era un gla­dia­to­re (Pet­ra Surmová).

Alcu­ni dei famo­si gover­nan­ti di Roma inc­lu­do­no Augus­to, Tibe­rio, Cali­go­la, Clau­dio, Nero­ne, Ves­pa­sia­no, Tito, Traia­no, Adria­no, Anto­ni­no Pio, Lucio Vero, Mar­co Aure­lio, Com­mo­do, Per­ti­na­ce, Set­ti­mio Seve­ro, Vale­ria­no, Gal­lie­no, Quin­til­lo, Taci­to, Flo­ria­no, Dioc­le­zia­no, Fla­vio Vale­rio Seve­ro, Lici­nio, Teodo­sio, Romo­lo Augus­to (List of Roman empe­rors). Famo­si com­po­si­to­ri musi­ca­li ita­lia­ni inc­lu­do­no Gia­co­mo Puc­ci­ni, Clau­dio Mon­te­ver­di, Arcan­ge­lo Corel­li, Anto­nio Vival­di, Gioachi­no Ros­si­ni, Nic­co­lò Paga­ni­ni, Giu­sep­pe Ver­di, Gae­ta­no Doni­zet­ti. Artis­ti famo­si inc­lu­do­no Miche­lan­ge­lo, Leonar­do da Vin­ci, Dona­tel­lo, Bot­ti­cel­li, Cara­vag­gio, Tizia­no, Raf­fa­el­lo, scrit­to­ri come Dan­te Alig­hie­ri, Giovan­ni Boc­cac­cio, Torqu­ato Tas­so, filo­so­fi come Gior­da­no Bru­no, Nic­co­lò Machia­vel­li, regis­ti come Vit­to­rio De Sica, Fede­ri­co Fel­li­ni, Pier Paolo Paso­li­ni, Luchi­no Vis­con­ti, Miche­lan­ge­lo Anto­ni­oni, Ser­gio Leone, scien­zia­ti come Leonar­do da Vin­ci, Gali­leo Gali­lei, Enri­co Fer­mi, Giovan­ni Dome­ni­co Cas­si­ni, Ales­san­dro Vol­ta, Leonar­do Pisa­no Fibo­nac­ci, Camil­lo Gol­gi, Gug­liel­mo Mar­co­ni (Wiki­pe­dia ENG).

Sono famo­se in tut­to il mon­do mar­che di moda come Guc­ci, Pra­da, Ver­sa­ce, Valen­ti­no, Arma­ni (world​cat​.org), Benet­ton (Dela­na Miko­lá­šo­vá), ape­ri­ti­vi come Cin­za­no, Mar­ti­ni, Cam­pa­ri, for­mag­gi come moz­za­rel­la, gor­gon­zo­la, par­mi­gia­no (Dela­na Miko­lá­šo­vá), e squ­ad­re di cal­cio come la Juven­tus di Tori­no, l’AC Mila­no, la Lazio di Roma, l’In­ter Mila­no, l’AC Par­ma, il SSC Napoli.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post