2011, 2012, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptov

Hits: 3357

Liptov, nemecky Liptau, poľsky Liptów, maďarsky Liptó, leží na severe Slovenska. Na Liptove zanechali svoju výraznú stopu Kelti – napr. archeoskanzen Havránok pri Liptovskej Mare (visitliptov.sk). Žije tu cca 140 000 obyvateľov. V minulosti sa venovali baníctvu, murárčine – vraví sa, že Pešť postavili liptovskí murári (liptov.sk). Medzi veľké lákadla Liptova patrí: Likavský hrad, Vysoké Tatry, Demänovská jaskyňa Slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Važecká jaskyňa, Vlkolínec, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Thermal park Bešeňová, Aquapark Tatralandia, Demänovská dolina, lyžiarske strediská Jasná Nízke Tatry, Ski Park Ružomberok – Malinô Brdo. V obci Svätý Kríž je jedna z najväčších drevených sakrálnych stavieb v Európe – drevený artikulárny kostol. Každoročne sa vo Východnej koná folklórny festival Východná (visitliptov.sk). V Ludrovej sa nachádza unikátny kostolík.

Niektoré lokality

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Horná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Bojnice

Hits: 1508

Bojnice ležia na juhovýchodnom úpätí Malej Magury, na okraji Hornonitrianskej kotliny, v nadmorskej výške 291 metrov nad morom. Na rozlohe takmer 20 km2 tu žije 4 922 obyvateľov (Wikipedia). Bojnice sú aj v zahraničí známou paleontologickou lokalitou a patria medzi lokality z najstarším paleolitickým osídlením na Slovensku. Prví ľudia sa tu usadili už asi pred 100 000 rokmi. Zrejme už ľud púchovskej kultúry na hradnej kope postavil hradisko, ktoré si neskôr prispôsobili Slovania. Našla sa tu po nich keramika, železné predmety, ale doložené je aj dechtárstvo. Zo strážnej osady sa v polovici 9. storočia Bojnice stali hradným špánstvom (bojnice.sk). Prvá písomná zmienka o Bojniciach pochádza z roku 1113 (Wikipedia). Historické názvy Bojníc: Malmoz, Boymuch, Baymuch, Baymach, Boynicze (informaciebojnice.sk).

Výsady mesta získali v roku 1366. Bojnice boli v rokoch 1613 až 1823 jednou z poštových staníc. Konávali sa tu trhy so soľou, železom, drahými kovmi, šafranom. Prvý cech tu vytvorili ševci v roku 1653. Pôsobili tu murári, čižmári, krajčíri, tkáči, farbiari, kožušníci, debnári a iní. Do roku 1872 boli centrom hornej Nitry a okresným mestom (bojnice.sk). Bojnice sa v novodobých dejinách stali kúpeľným mestom a významným turistickým centrom. Teplé pramene sa spomínajú v dokumentoch z 13. storočia. V roku 1918 vojsko kúpele opustilo a ponechalo v zdevastovanom stave. Rekonštrukcii bránil spor o dedičstvo po grófovi Jánovi Pálfym, ktorý sa skončil až v roku 1938 (Wikipedia). Kúpele Bojnice sú zamerané na liečbu chorôb pohybového ústrojenstva a nervových chorôb. V Bojniciach sa nachádza kúpalisko Čajka, Mineralogické a banícke múzeum Jakuba Drevennáka a Múzeum praveku Slovenska – Prepoštská jaskyňa, kostol svätého Martina, kaplnka svätého Jána Nepomuckého (K. Csongárová, Anita Bogdanovičová). Osobnosti mesta: tenista Miloslav Mečíř, humoristi Andrej Kraus, Juraj Mokrý, tenistka Karin Habšudová, hokejista Andrej Sekera, futbalista Juraj Kucka (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Tekov

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 1780

Kremnica je banícke mesto, v ktorom sa od 10. storočia ťaží zlato a striebro. Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské Körmöcbánya, latinské Cremnicium. Na rozlohe 43.13 km2 tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako Zlatá Kremnica. Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. Historické názvy mesta: Cremnychbana, Kremnicia, Cremnic, Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, Chrempnichya, Cremnicia, Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská ťažba začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte želiari, baníci, tesári, čižmári, debnári, klobučníci, kováči, murári, zámočníci, mäsiari, zlatníci, súkenníci, krajčíri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu Nemci (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické zlaté dukáty – florény, patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Karner – rotunda svätého Ondreja z 13. storočia. Kostol svätej Kataríny je doložený zo 14. storočia. Gotická socha Madony je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky kostol svätej Alžbety je z konca 14. storočia. Baroková kláštor františkánov s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj prvotlače z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké rukopisné kódexy zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie knižnice obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné domy z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Matej Burian a Martin Stirbitz (e-obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská Skalka a Krahule. Biela stopa sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou. Termálne kúpalisko Katarína napája termálny prameň, ktorého voda je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. Teplota vody pri výtoku je 36°C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej Hory) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Medzi osobnosti mesta patrí: prozaik Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský, spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec Ladislav Chudík, huslista Peter Michalica, basketbalista Stanislav Kropilák, chodec Jozef Pribilinec (Wikipedia), hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. Kremnické gagy je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. Hudba pod diamantovou klenbou je hudobný festival Petra Michalicu. Kremnický hradný organ je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická Bašta je folkový a akustický festival. Cechové hody sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je Bellov festival dychových hudieb (visitkremnica.com).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2009, Časová línia, Hont, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Počúvadlo – tajch neďaleko Banskej Štiavnice

Hits: 2356

Počúvadlo – Pockhauser Teich (banskastiavnica.sk), sa nachádza v Štiavnických vrchoch, vznikla v roku 1775 vďaka Jozefovi Karolovi Hellovi pre potreby banských a úpravnických zariadení. Je súčasťou lokality Svetového kultúrneho dedičstva. Tvorí ju až päť hrádzí, má najrozsiahlejší systém zberných jarkov. Sitniansky má až 4630 metrov, ďalšie sú Dolný Počúvadelský, Horný Počúvadelský, Počúvadelský, Tatársky. Maximálna hĺbka nádrže je 10.8 metrov. V súčasnosti Počúvadlo slúži na rekreačné účely (pocuvadlo.sk). Jeho rozloha je 12.3 hektárov, do 19-teho storočia Počúvadlu patrilo európske prvenstvo za výšku hrádze 29.6 metrov (banskastiavnica.sk). Objem vodnej nádrže v roku 1855 bol 745 300 m(banskastiavnica.sk). Dvorská komora vo Viedni schválila jeho realizáciu s nákladmi 71 485 florénov a 30 grajciarov začiatkom roku 1775 kvôli nedostatku vody pre čerpacie a ťažné stroje na vodu ale najmä pre úpravnícke zariadenia – stupy (banskastiavnica.sk).

Na stavbe pracovali hlavne haviari, murári, nádenníci, vylievači vody, vrátkari, chlapci so svetlom, furmani a dozorcovia. Je zaujímavé, že medzi robotníkmi prevažovali ženy. Stavba sa ukončila 26. mája 1779 s nákladmi 106 322 florénov a 56 grajciarov, predražila sa v dôsledku havárií. Voda z vodnej nádrže sa vypúšťala štôlňou spopod hrádze na severnej strane nádrže. Vodu bolo možné v prípade potreby z náhonného jarku odraziť do Dekýšskej doliny v oblasti „Čertova záhrada“, v ktorej bolo ešte v roku 1925 funkčných 16 vodných mlynov. Pomocou prítokových jarkov bolo možné v priaznivých rokoch dopraviť okolo 2 000 000 m3 vody. Výpustné zariadenie na vypúšťacej stôlni je v súčasnosti nefunkčné (banskastiavnica.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post