2005, 2006, 2008, 2009, 2012, 2014, Časová línia, Oslavné reportáže, Piešťanské reportáže, Reportáže

Otvorenie letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch

Hits: 9436

Každoročne sa v Piešťanoch otvára kúpeľná sezóna v prvý júnový víkend. Organizátori vždy pripravia spoločenský a kultúrny program.


Rok 2012 – ťou boli aj dračích lodí medzi mostami. Starým a Kolonádnym mostom.

Rok 2009 – V roku 2009 sa v prvý júnový víkend konali do európskeho parlamentu, preto sa tentokrát Otvorenie konalo týždeň predtým ako obvykle.

Use to Comment on this Post

2008, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP, Záhorie

Záhorie, kraj hraničný, ležiaci za horami

Hits: 3506

Záhorie je krajina medzi Českom na severe, Rakúskom na západe, Malými Karpatmi na juhovýchode, riekou Dunaj na juhu. Záhorie si pamätá pochodovanie rímskych légií, zjednotenie slovanských kmeňov do Veľkomoravskej ríše. Viedli tu nemeckých rytierov i českých kniežat. Už stáročia je pohraničným krajom. Na cca 2500 km2 tu žije takmer 300 000 obyvateľov (zahorie.sk). Pomenovanie Záhorie má korene v 17. storočí. Pochádza od latinského . Tak bol označovaný kraj Bratislavskej župy, ktorý ležal za Malými Karpatmi – za horami. Iné historické pomenovania: Moravské pole na Slovensku, slovenské Pomoravie, , . Administratívne Záhorie nikdy netvorilo jednotný celok (zahorie.sk). Zahŕňa okresy , , , čiastočne Myjava a . Väčšinu územia tvorí (zahorie.sk).

Hospodárska činnosť človeka mala za následok obnovenie pohybu piesku. Preto sa v 16. a 17. storočí na Záhorskej nížine uskutočnilo zalesňovanie uvoľnených pieskov. Prirodzený charakter lesov na viatych pieskoch však potlačilo dlhoročné vysádzanie borovice (zahorie.sk). Dnes je Záhorie typické borovicovými a lužnými lesmi a piesčitou pôdou. Často tu fúka vietor (lozorno.sk). Avšak pôvodne bola Záhorská nížina silne zamokreným územím s močariskami, jazerami a mŕtvymi ramenami riek. Na nivách riek a Myjava aj dnes mäkké lužné . Na vyššie položených častiach tvrdý lužný les. Osobitným typom lužného lesa sú porasty jelše lepkavej na trvale zamokrených slatinných pôdach, napríklad v prírodnej rezervácii  pri Plaveckom Štvrtku. Z hľadiska flóry je unikátna Devínska Kobyla (zahorie.sk).

Záhorská nížina je rozdelená na dva celky: Borskú nížinu a Chvojnickú pahorkatinu. Centrálnu časť Borskej nížiny tvoria severovýchodne od Lozorna a Malaciek. Na severe s pieskových presypov vystupuje Lakšárska pahorkatina. Pozdĺž riek Morava a Myjava sú riečne Myjavská a Dolnomoravská štrkopieskové rozrušené meandrovaním riek. Medzi Cerovou a Zohorom je priekopová prepadlina , v ktorej vznikli rozsiahlejšie močaristé územia. Chvojnícka pahorkatina má tri časti: Skalický hájik, Unínsku a Senickú pahorkatinu. Nachádzajú sa tu hrubé vrstvy spraše a sprašových hlín. Záhorie má aj krasové územia v Malých Karpatoch – Borinský a Plavecký . sa rozprestiera medzi Malými a Bielymi Karpatmi (zahorie.sk). Záhorská nížina neoplýva veľkou hustotou riečnej siete, navyše pôvodnú sieť výrazne menil človek. Územie je pomerne suchou oblasťou. Najväčšie rieky sú Morava, Myjava a . Avšak najmä v riečnych a viatych pieskoch sú významné zásoby podzemnej . Vyskytuje sa tu aj množstvo vodných nádrží, štrkovísk a rybníkov (zahorie.sk). Väčšina jazier na Záhorí vznikla ťažbou štrku a piesku. Deravá skala a Pohanská sú súčasťou Malokarpatského krasu (lozorno.sk). Na skalách a zrúcaninách hradov Malých a Bielych Karpát hniezdi dravé , napr. sokol rároh (zahorie.sk). Avšak sú tu aj náleziská ropy a zemného plynu pri Gbeloch. Priemyselne sa tu ťažilo od roku 1914 (lozorno.sk).

Záhorie patrí k skoro osídleným územiam Slovenska. K najstarším osídleným lokalitám patrí jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši a paleolitická pri Sološnici. Asi v 6. až 5. storočí pred n. l. sem prišli Skýti, po nich Kelti. Sídliská z mladšej doby železnej sa našli napr. na Myjave, na Devíne, v Šaštíne. Kelti budovali dobre opevnené sídliská, ovládali hutníctvo, výrobu nástrojov, zbraní, šperkov (zahorie.sk). Na vrchu Pohanská bolo vybudované rozsiahle oppidum (lozorno.sk). Keltov a Dákov vytlačili na prelome letopočtov germánski Markomani a . Ich roztrúsené kmene prenikli aj na Záhorie. Posledný germánsky kmeň na Záhorí boli Longobardi v prvej polovici 6. storočia. V 5. a 6. storočí sem prichádzali , ktorých atakovali avarské kočovné kmene. Z obdobia Veľkej Moravy sú známe sídliská a v Podbranči, v Plaveckom Štvrtku, v Senici, v Rohožníku, v Stupave, v Zohore, vo Vysokej pri Morave a na Devíne (zahorie.sk). Po vzniku Uhorska sa Záhorie stalo pohraničným pásmom s Českým kráľovstvom a Rakúskom. Na ochranu hraníc boli povolané kmene Sikulov a Plavcov, po ktorých sa tu zachovali miestne názvy Plavecký hrad, , Sekule a iné (lozorno.sk). v rokoch 1241 a 1242 spôsobil zánik dreveno-hlinitých hradov a stavali si kamenné hrady. Od roku 1221 mala Viedeň právo skladu. To znamenalo, že tu tovar museli vyložiť a ponúknuť domácim kupcom. Zá boli nútení kupovať od viedenských kupcov drahý tovar privezený zo západu. Viedeň sa snažili kupci obísť. Kupci prebrodili Dunaj až v Ostrihome a pokračovali po Českej ceste do Trnavy, cez Malé do Jablonice, Senice, Holíča a odtiaľ do Brna, Prahy a veľkomiest západnej Európy. Českú cestu toto rozhodnutie povýšilo na základnú európsku magistrálu, okolo ktorej sa v druhej polovici 13. a v 14. storočí začali formovať feudálne hradné panstvá (zahorie.sk).

Po bitke pri Moháči v roku 1526 a po tureckej výprave v roku 1663 ubudlo na Záhorí slovenské obyvateľstvo. Novým etnikom sa stali , ktorí osídľovali v okolí Myjavy, Dúbravku, č, Záhorskú Bystricu. V roku 1528 prichádzajú na západné Slovensko reformační habáni. Ich strediskom sa stalo Sobotište. Žili ako jedna veľká , spoločne hospodárili, nikto nesmel mať súkromný majetok. Zaoberali sa najmä keramikou, hrnčiarstvom. V 18. a 19. storočí sa Skalica preslávila jemným súknom. Brezová pod Bradlom sa stalo strediskom výroby kože a plátna. Myjava, Vrbovce a Sobotište pytlikárstvom. V Šaštíne vznikla v roku 1736 kartúnku, ktorá bola do roku 1847, kedy zanikla, najväčšou a najznámejšou manufaktúrou na Slovensku. Patrila k najväčším v Európe, zamestnávala takmer 20 000 ľudí, svoje pradiarenské centrá mala v Dolnom , najmä vo Viedni. V Holíči vznikla manufaktúra na majoliku. Navyše sa stal strediskom zušľachťovania oviec. Skalica patrila v sedemdesiatych rokoch 18. storočia s 5 000 obyvateľmi medzi 10 najväčších miest Slovenska. V rokoch 1848 – 49 bola Myjava jedno z centier národného hnutia. Zišlo sa tu prvé národné zhromaždenie, ktoré vyhlásilo Slovenskú národnú radu ako reprezentatívny orgán (zahorie.sk).

V lete sa tu konajú najväčšie a najvýznamnejšie stretnutia vojenských historických vozidiel a klubov vojenskej histórie na Slovensku s názvom Sahara a Slovenské piesky. Iné kultúrne : , , divadelné podujatie a Jablkové hodovanie v Malackách, Stupave a Jabloňovom, Habánsky hodový jarmok vo Veľkých Levároch, Detský medzinárodný folklórny festival Mravenec v Plaveckom Štvrtku, Záhradná galéria Alojza Machaja v Plaveckom Štvrtku, a v Stupave, Dedinka remesiel a umení Abeland pri Lozorne, Dni hrozna a vína v Lozorne, Sviatok Pomoravia v Jabloňovom,  v Rohožníku, folklórne podujatie Festival Podhoran, , gastronomické podujatie íme vianočnú kapustnicu v Sološnici, Dožinková slávnosť v Plaveckom Petri, Trdlofest, hudobné podujatie , vinohradnícky Deň otvorených búd v Skalici, Tereziánske dni, Zámocké pivné slávnosti v Holíči, Hradné slávnosti v Podbranči,  a Martinské svetlonosenie v Senici,  dračích lodí na Kunovskej priehrade (Michaela Janotová, Eduard Timko).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš

Spišská Belá

Hits: 2706

Spišská leží v nadmorskej výške 631 metrov nad morom. je zložené z dvoch katastrálnych území: a . Strážky sú dnes mestskou ťou, boli pričlenené v roku 1972. V Spišskej Belej žije 6612 obyvateľov (spisskabela.sk). Každoročne sa tu koná , furmanské , v kaštieli Strážky (spisskabela.sk).

Najstaršie na tomto území je z mladšieho paleolitu spred 40 000 rokov, na lokalite medza“ pri Strážkach. é osídlenie je spojené s Nemcami a maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou (Buš). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili Uhorskú bránu, ktorá bola riečkou (Bela). Tento názov prevzali do názvu aj nemeckí . V 13. storočí vybudovali pre 11 km dlhý prívodný kanál – dnes , s oblasti Tatranskej Kotliny. V 16. storočí bol doplnený o ďalšie prívodné (Andrej Novák). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263. Už v roku 1271 patrila medzi z mestskými právami a výsadami. V minulosti bola známa výrobou spišskej borovičky, dnes je významným centrom pestovania zemiakov (spisskabela.sk). V minulosti sa tu rozprestierali rozsiahle , kde sa chovali ovce a . mali cechy, medzi najstaršie patrili mäsiarsky, obuvnícky, írsky, kožušnícky a kováčsky. Intenzívne sa pestoval , na to nadväzovalo , plátna. Ľanové poznali v celom Uhorsku, vyvážalo sa aj na a do Turecka. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa objavovalo viac až v 19. storočí. V roku 1853 tvorili len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznikla tkáčovňa ľanového plátna, v roku 1878 škrobáreň, v roku 1870 a 1872 dva , v roku 1875 , a likérka Kleinberger. V rokoch 1945 – 1946 boli donútení odísť. Nehnuteľnosti prevzalo obyvatelia z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí (Andrej Novák).

Historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu z 13. storočia, mestská radnica a renesančná zvonica zo 16. storočia, z roku 1729, staré nemecké meštianske . ponúka pohľad na panorámu Vysokých Tatier. V Strážkach sa nachádza renesančný kaštieľ s anglickým parkom a gotický so zvonicou. V kaštieli je expozícia Slovenskej národnej venovaná maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu. V Spišskej Belej sa narodil matematik, fyzik, optik (spisskabela.sk).

Use to Comment on this Post

2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Tekov

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 2292

Kremnica je banícke , v ktorom sa od 10. storočia ťaží a . Jeho nemecké pomenovanie je Kremnitz, maďarské , latinské . Na rozlohe 43.13 km2 tu žije 5 356 obyvateľov. Leží v Kremnických vrchoch v severnej časti Tekova. Od roku 1328 je slobodným kráľovským mestom. Bola prezývaná aj ako . Mincovňa v Kremnici je najstaršou mincovňou na svete, funguje dodnes od roku 1328 (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Kremnici je z roku 1328. Historické názvy mesta: , Cremnech, Cremnecz, Cremnuch, Crempnuch, , Krembnicia. Na začiatku 15. storočia žilo v Kremnici asi v 250 domoch 3 000 obyvateľov. V 15. a 16. storočí sa povrchové ložiská vyčerpali a banská začala upadať. V 18. storočí tu pôsobili vo väčšom počte , baníci, tesári, , debnári, klobučníci, , , , , , súkenníci, íri, kožušnici, garbiari, ševci, minciari, kramári. V roku 1880 postihlo mesto zemetrasenie zrútením starých šácht a štôlní. Do začiatku 20. storočia mali v meste prevahu Nemci (Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, 2. časť). Kremnické , patrili k najhodnotnejším minciam v Európe. Vyrazili ich 21.5 miliónov (mint.sk). Mestský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). z 13. storočia. je doložený zo 14. storočia. Gotická  je zo začiatku 16 storočia. Špitálsky kostol svätej Alžbety je z konca 14. storočia. Baroková s kostolom je zo 17. storočia. Neskôr bol rozšírený o loretánsku kaplnku. V 15. storočí vznikla v Kremnici cirkevná knižnica. V roku 1739 knižnica františkánov. Nachádzajú sa v nej aj z Nemecka a Talianska. V knižnici a archíve rímskokatolíckej fary sú stredoveké zo 14. a 15. storočia. Aj mnohé ďalšie obsahujú veľmi cenné tlače. V Kremnici sa zachovali banské dvojpodlažné z konca 17. a začiatku 18. storočia. V 16. a 17. storočí tu vyrábali organy Burian a Stirbitz (e-obce.sk).

Neďaleko od Kremnice sa nachádzajú rekreačné strediská Skalka a Krahule. sú preteky v bežeckom lyžovaní s bohatou históriou.  napája termálny prameň, ktorého je mierne rádioaktívna a silne mineralizovaná. pri výtoku je 36°C, má liečebné účinky (Wikipedia). Obyvatelia mesta boli okrem domácich aj z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska a Čiech (minciari z Kutnej ) (visitkremnica.com). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať . Medzi osobnosti mesta patrí: prozaik , spisovateľ Jozef Cíger-Hronský, herec , huslista , basketbalista Stanislav Kropilák, chodec Jozef Pribilinec (Wikipedia), hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella (e-obce.sk).

Uskutočňuje sa tu viacero umeleckých a športových podujatí. je európsky festival humoru a satiry, ktorý sa koná koncom augusta od roku 1980. je . je medzinárodný organový festival, ktorý sa koná od roku 1996 v kostole svätej Kataríny. Kremnická Bašta je folkový a akustický festival. Cechové sú novým podujatím poriadaným od roku 2009 (Wikipedia). Ďalším podujatím je Bellov festival dychových hudieb (visitkremnica.com).

Odkazy:

Use to Comment on this Post