Akvaristika, Biológia, Organizmy, Príroda, Výživa, Živočíchy

Nálevníky – drobná živá potrava pre ryby

Hits: 20123

Nálev­ní­ky – kmeň Cili­op­ho­ra je veľ­ká sku­pi­na jed­no­bun­ko­vých orga­niz­mov – prvo­kov, kto­ré sa vysky­tu­jú bež­ne v poto­koch, v rie­kach, v pod­zem­nej vode. Nepat­rí medzi prí­liš vhod­né a výživ­né krmi­vo, nie­ke­dy je však nevy­hnut­né. Exis­tu­jú dru­hy, kto­ré sú škod­li­vé pre ryby, je lep­šie nálev­ní­ky cho­vať zo zís­ka­nej nása­dy, ale­bo si ich vypes­to­vať. Nie­kto­ré nálev­ní­ky: trep­ka – Para­me­cium cau­da­tum, vhod­nú pre poter, Para­me­cium bur­sa­ria, Pro­ro­don teres, Loxo­des ros­trum, Chi­lo­do­nel­la cucul­lu­lus, Dilep­tus anser, Bur­sa­ria trun­ca­tel­la, Lac­ry­ma­ria olor, Spi­ros­to­mum ambi­gu­um, Sty­lo­ny­chia myti­lus, Coleps hir­tus, Eup­lo­tes cha­ron, Hal­te­ria gran­di­nel­la, Col­pi­dium col­po­da, Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis – zaprí­či­ňu­jú­ci zná­mu kru­pič­ku, Vor­ti­cel­la, Epis­ty­lis, Sten­tor roese­li, Sten­tor coeru­le­us, atď.

Alter­na­tív­ny chov

Docho­va­nie nálev­ní­ka opí­sa­né v nasle­du­jú­cich vetách v tom­to odstav­ci je mož­ný, ale ja ho neod­po­rú­čam. Ak sa odhod­lá­me ku vlast­né­mu odcho­vu nálev­ní­ka, zabud­ni­te na sen­ný nálev, o kto­rom ste sa uči­li v ško­le. Sen­ným nále­vom si síce pri­pra­ví­te nálev­ní­ka, ale nie je to správ­ny postup. Na to je nut­né vyme­niť sla­mu za seno. Tak­že vez­me­me sla­mu, kto­rú zais­tí­me aby zosta­la pono­re­ná, zale­je­me ju vodou, naj­lep­šie z neja­kej sto­ja­tej vody. Nanaj­výš odstá­tou vodou a pri­dá­me kúsok povr­cho­vé­ho bah­na. Zabez­pe­čí­me izbo­vú tep­lo­tu, dosta­tok svet­la, ale nie pria­me slneč­né lúče. Keď­že sa sla­ma začne časom roz­kla­dať, dôj­de k masív­ne­mu roz­mno­že­niu bak­té­rií. Kon­cen­trá­cia kys­lí­ku rapíd­ne kle­sá – nálev­ní­ky odum­rú, až na trep­ku (Para­me­cium), kto­rá žije tes­ne pod povr­chom. Behom 2 – 3 týž­dňov môže­me pozo­ro­vať mlieč­ne zaka­le­nú vrch­nú vrstvu, kde sa nachá­dza trep­ka. Chov sa nám čosko­ro vyčer­pá – ide o veľ­mi uzav­re­tý sys­tém, tak­že kaž­dý mesiac by sme mali chov pre­oč­ko­vať do novej nádo­by. Sta­čí nám tre­ti­na sta­rej kul­tú­ry, pri­dá­me vodo­vod­nú vodu (ide­ál­ne odstá­tu) a sla­mu. Je mož­né udr­žia­vať kul­tú­ru mlie­kom, kto­ré roz­pú­ta masív­ny roz­voj bak­té­rií. Sta­čí kaž­dý dru­hý deň kvap­núť do kul­tú­ry jed­nu – dve kvap­ky. Namies­to sla­my sa dá pou­žiť aj repa, kedy sa okrem trep­ky vyvi­nie aj neškod­né Col­pi­dium. Prí­pad­ne sa dá pou­žiť baná­no­vá šup­ka. Šalát a seno dáva­jú vznik ples­niam a čas­to aj na rybách para­zi­tu­jú­cich nálevníkov.

Návod na chov čis­tej kul­tú­ry nálevníka

Nálev­ní­ka cho­vám v PET fľa­šiach, ide­ál­ne sú také, kto­ré sú čo najp­rie­hľad­nej­šie a bez­fa­reb­né. Z prak­tic­kých dôvo­dov – je do nich naj­lep­šie vidieť. Ide­ál­na je dostup­ná mäk­ká voda a samoz­rej­me exis­tu­jú­ce kul­tú­ra nálev­ní­ka, kto­rú dáme do vody a pri­dá­me suro­vý vaječ­ný žĺtok ako potra­vu pre nálev­ní­ka. Ak nemá­me mäk­kú vodu, pou­ži­me aspoň odstá­tu vodu, mini­mál­ne dva dni, lep­šie až šty­ri, aby sa všet­ky ply­ny z nej eli­mi­no­va­li. Cho­vať nálev­ní­ka je ťaž­šie ako udr­žať pri živo­te chú­los­ti­vé ryby. Keď chcem roz­ší­riť kul­tú­ru nálev­ní­ka, nale­jem do novej fľa­še do polo­vi­ce obje­mu odstá­tu vodu a pri­le­jem k nej vodu s dob­re roz­vi­nu­tým nálev­ní­kom. Nálev­ní­ka tre­ba samoz­rej­me kŕmiť – na čo nám poslú­ži naj­lep­šie suro­vé žĺtok. Po pri­da­ní krmi­va zvy­čaj­ne dva dni trvá, než mate­riál začnú bak­té­rie výdat­ne roz­kla­dať a vte­dy má nálev­ník vhod­né pro­stre­die pre svoj roz­voj. Je vhod­né nálev­ní­ka cho­vať vo via­ce­rých fľa­šiach, pre­to­že naj­mä výdat­ným kŕme­ním si veľ­kú časť nálev­ní­ka vždy odstrá­ni­me z kul­tú­ry a čas­to sa sta­ne, že zmiz­ne z nie­kto­rej fľa­še. Dôle­ži­té je, aby sa vo fľa­ši netvo­ri­la ria­sa, pre­to drží­me kul­tú­ru bez prí­stu­pu svet­la. Dôvod je pros­tý, pri zaria­se­nej fľa­ši nebu­de­me vidieť, či tam neja­ký nálev­ník je. Ak sa nám pred­sa len fľa­ša zaria­si, pomô­že SAVO, kto­ré roz­rie­di­me vo vode a nale­je­me do fľa­še. Samoz­rej­me bez nálev­ní­ka. Po takom­to čis­te­ní sta­čí fľa­šu dob­re umyť, prí­pad­ne nechať pár hodín vypr­chať chlór a potom môže­me opäť zalo­žiť nálev­ní­ka. V prí­pa­de, že sa v nie­kto­rej fľa­ši nech­ce nálev­ník roz­vi­núť, pomô­že­me si tým, že vyle­je­me z neho časť obsa­hu a dole­je­me z fľa­še, kde je nálev­ník pek­ný”. Fľa­še s nálev­ní­kom by mali mať pre­vŕ­ta­ný vrch­ná­čik, aby sme mu zabez­pe­či­li vzduch..

Nálev­ník je veľ­mi malý, pre­to ho nie­kto­rí ľudia nevi­dia. Mám skú­se­nosť, že ľudia, kto­rí nosia diop­tric­ké oku­lia­re a poze­ra­jú na kul­tú­ru bez nich, vo fľa­ši nič živé nevi­dia, vidia len špi­nu”. Aj bys­trým očiam pomô­že lupa, kaž­do­pád­ne je dob­ré naj­mä neskú­se­né­mu oku, sústre­diť sa a nasta­viť si nálev­ní­ka tak, že za fľa­šou svie­ti ume­lé svet­lo, pred ňou je zhas­nu­té, a fľa­šu si nasta­ví­me opro­ti nie­čo­mu tma­vé­mu, napr. opro­ti noč­nej oblo­he. Ide­ál­na kul­tú­ra má na spod­ku mini­mum potra­vy a nálev­ník je roz­miest­ne­ný po celom obje­me a vese­lo si pláva :-).

Skr­mo­va­nie nálev­ní­ka nie je bez­prob­lé­mo­vé. Nálev­ní­kom kŕmim podob­ným spô­so­bom ako octo­vé mik­ry. Pre nálev­ní­ky sú ide­ál­ne fľa­še na víno, kto­ré majú zúže­né hrd­lo, kto­ré sa násled­ne roz­ši­ru­je. Nálev­ní­ky zle­jem do takej­to fľa­še, zvr­chu utes­ním fil­trač­nou hmo­tou a dole­jem čerstvú vodu. Do dru­hé­ho dňa sa zväč­ša väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET fľa­še s kul­tú­rou. Občas vyme­ním zašpi­ne­né PET fľaše.


Cili­op­ho­ra is a lar­ge group of single-​celled orga­nisms – pro­to­zoa, which are com­mon­ly found in stre­ams, rivers, and groun­dwa­ter. They are not con­si­de­red very suitab­le or nut­ri­ti­ous food, but some­ti­mes it is neces­sa­ry. The­re are spe­cies that are harm­ful to fish, so it is bet­ter to bre­ed Cili­op­ho­ra from obtai­ned cul­tu­re or cul­ti­va­te them. Some Cili­op­ho­ra: Para­me­cium cau­da­tum, suitab­le for fry, Para­me­cium bur­sa­ria, Pro­ro­don teres, Loxo­des ros­trum, Chi­lo­do­nel­la cucul­lu­lus, Dilep­tus anser, Bur­sa­ria trun­ca­tel­la, Lac­ry­ma­ria olor, Spi­ros­to­mum ambi­gu­um, Sty­lo­ny­chia myti­lus, Coleps hir­tus, Eup­lo­tes cha­ron, Hal­te­ria gran­di­nel­la, Col­pi­dium col­po­da, Icht­hy­opht­hi­rius mul­ti­fi­lis – cau­sing kno­wn ich, Vor­ti­cel­la, Epis­ty­lis, Sten­tor roese­li, Sten­tor coeru­le­us, etc.

Alter­na­ti­ve breeding

The bre­e­ding of Cili­op­ho­ra­desc­ri­bed in the fol­lo­wing sen­ten­ces in this parag­raph is possib­le, but I do not recom­mend it. If we deci­de to bre­ed Cili­op­ho­ra on our own, for­get about the hay nálev you lear­ned about in scho­ol. With hay nálev, you will pre­pa­re Cili­op­ho­ra, but it is not the right pro­ce­du­re. For this, it is neces­sa­ry to repla­ce the straw with hay. So we take straw, which we ensu­re remains sub­mer­ged, pour water over it, pre­fe­rab­ly from some stag­nant water. At most, with stan­ding water, and add a pie­ce of sur­fa­ce mud. We ensu­re room tem­pe­ra­tu­re, suf­fi­cient light, but not direct sun­light. Sin­ce straw begins to decom­po­se over time, the­re is a mas­si­ve pro­li­fe­ra­ti­on of bac­te­ria. Oxy­gen con­cen­tra­ti­on rapid­ly dec­re­a­ses – Cili­op­ho­ra will die, except for the Para­me­cium, which lives just below the sur­fa­ce. Wit­hin 2 – 3 weeks, we can obser­ve a mil­ky clou­dy top lay­er whe­re Para­me­cium is loca­ted. The bre­e­ding will soon exhaust itself – it is a very clo­sed sys­tem, so eve­ry month we should re-​inoculate the cul­tu­re into a new con­tai­ner. We only need a third of the old cul­tu­re, add tap water (ide­al­ly stag­nant), and straw. It is possib­le to main­tain the cul­tu­re with milk, which pro­mo­tes mas­si­ve bac­te­rial gro­wth. It is enough to add one or two drops to the cul­tu­re eve­ry other day. Ins­te­ad of straw, beet­ro­ot can also be used, whe­re, in addi­ti­on to Para­me­cium, harm­less Col­pi­dium deve­lops. Alter­na­ti­ve­ly, bana­na peel can be used. Let­tu­ce and hay pro­mo­te mold gro­wth, and often para­si­tes of Cili­op­ho­ra also para­si­ti­ze on fish.

Guide to bre­e­ding a pure cul­tu­re of Ciliophora

I bre­ed Cili­op­ho­ra in PET bott­les, ide­al­ly tho­se that are as trans­pa­rent and color­less as possib­le. For prac­ti­cal rea­sons – it is best to see into them. Ide­al­ly, the­re is soft water avai­lab­le and of cour­se an exis­ting Cili­op­ho­ra cul­tu­re, which we put into the water and add a raw egg yolk as food for the Cili­op­ho­ra. If we do not have soft water, we use at least stan­ding water, for at least two days, pre­fe­rab­ly up to four, to eli­mi­na­te all gases from it. Bre­e­ding Cili­op­ho­ra is more dif­fi­cult than kee­ping deli­ca­te fish ali­ve. When I want to expand the Cili­op­ho­ra cul­tu­re, I pour half of the volu­me of stan­ding water into a new bott­le and add water with well-​developed Cili­op­ho­ra to it. Of cour­se, Cili­op­ho­ra needs to be fed – for which raw yolk ser­ves us best. After adding the feed, it usu­al­ly takes two days for the bac­te­ria to start decom­po­sing the mate­rial exten­si­ve­ly, and then the Cili­op­ho­ra has a suitab­le envi­ron­ment for its deve­lop­ment. It is advi­sab­le to bre­ed Cili­op­ho­ra in seve­ral bott­les, becau­se espe­cial­ly with abun­dant fee­ding, we alwa­ys remo­ve a lar­ge part of the Cili­op­ho­ra from the cul­tu­re, and it often hap­pens that it disap­pe­ars from some bott­le. It is impor­tant that no algae form in the bott­le, so we keep the cul­tu­re wit­hout access to light. The rea­son is sim­ple, with a dar­ke­ned bott­le, we will not see if the­re is any Cili­op­ho­ra in it. If, howe­ver, the bott­le still beco­mes clou­dy, SAVO helps, which we dilu­te in water and pour into the bott­le. Of cour­se, wit­hout Cili­op­ho­ra. After such cle­a­ning, it is enough to wash the bott­le well, or let it air out for a few hours to remo­ve chlo­ri­ne, and then we can set up the Cili­op­ho­ra again. If Cili­op­ho­ra does not want to deve­lop in some bott­le, we help our­sel­ves by pou­ring out part of the con­tents and pou­ring from the bott­le whe­re the Cili­op­ho­ra is nice”. Bott­les with Cili­op­ho­ra should have a pier­ced cap to pro­vi­de air to it.

Cili­op­ho­ra is very small, so some peop­le do not see it. I have expe­rien­ced that peop­le who wear pre­sc­rip­ti­on glas­ses and look at the cul­tu­re wit­hout them, see not­hing living in the bott­le, they see only dirt”. Even sharp eyes are hel­ped by a mag­ni­fy­ing glass, in any case, it is good, espe­cial­ly for ine­xpe­rien­ced eyes, to focus and set up the Cili­op­ho­ra so that arti­fi­cial light shi­nes behind the bott­le, it is dark in front of it, and we set up the bott­le against somet­hing dark, for exam­ple against the night sky. An ide­al cul­tu­re has a mini­mum of food at the bot­tom, and the Cili­op­ho­ra is dis­tri­bu­ted throug­hout the volu­me and swims merrily :-).

Fee­ding Cili­op­ho­ra is not wit­hout prob­lems. I feed Cili­op­ho­ra in a simi­lar way to vine­gar mic­rae. Wine bott­les are ide­al for Cili­op­ho­ra, which have a nar­ro­wed neck, which then expands. I pour Cili­op­ho­ra into such a bott­le, seal it from abo­ve with fil­ter mate­rial, and pour in fresh water. Usu­al­ly, by the second day, most of the­se small ani­mals are fil­te­red into cle­an water. I then extract them with a pipet­te or sim­ply pour them and feed them to fish. The sub­stra­te that was under the seal is then pou­red back into the PET bott­le with the cul­tu­re. I occa­si­onal­ly repla­ce dir­ty PET bottles.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Nádrž

Hits: 21261

Akvá­ria sa vyrá­ba­jú vo viac-​menej štan­dard­ných roz­me­roch. Zväč­ša je šír­ka a výš­ka rov­na­ká a dĺž­ka je dvoj­ná­sob­kom roz­me­ru výš­ky. Prie­stran­né nádr­že sú vhod­nej­šie pre tvor­bu krás­ne­ho akvá­ria, posky­tu­jú väč­šiu plo­chu. Sú dostať hoto­vé v obcho­de, ale­bo sa dajú vyro­biť na mie­ru, samoz­rej­me aj nepra­vi­del­né tva­ry, so sko­se­ný­mi roh­mi, s ohý­ba­ným sklom atď. Veľ­kosť akvá­ria si musí­te vybrať sami, orien­tuj­te sa pod­ľa náro­kov rýb a rast­lín, kto­ré mie­ni­te cho­vať. Ja vám pora­dím, že väč­šie akvá­ri­um je kraj­šie a udr­žu­je sa jed­no­duch­šie. Ak začí­na­te s akva­ris­ti­kou, začal by som s obje­mom 150 – 200 lit­rov. V minu­los­ti boli obľú­be­né nádr­že tzv. ele­ment­ky. Nele­pi­li sa, boli vyro­be­né z lia­te­ho skla. Pou­ží­va­li sa len ako men­šie nádr­že – do 20 lit­rov, a boli veľ­mi náchyl­né na puk­nu­tie. Roz­ší­re­né boli aj nádr­že v kovo­vých rámoch. Nepou­ží­val sa v nich lep, ale tmel. Kov časom hrdza­vel a akvá­ri­um čas­to tiek­lo. Pre pre­nos rýb a ako dočas­né nádr­že na bur­zách sa čas­to pou­ží­va­jú aj nádr­že plas­to­vé. Dnes sa nádr­že spá­ja­jú sili­kó­nom. Pou­ží­va sa špe­ciál­ny akva­ris­tic­ký sili­kón, buď trans­pa­rent­ný, ale­bo čier­ny.. Čier­ny pova­žu­jem za vhod­nej­ší, pre­to­že ho menej narú­ša­jú ria­sy a zdá sa mi aj ele­gan­tnej­ší. Naj­pou­ží­va­nej­ší kva­lit­ný sili­kón je Peren­na­tor.

Naozaj veľ­ké nádr­že, zväč­ša nad 1500 lit­rov sa lepia špe­ciál­ny­mi a veľ­mi dra­hý­mi mate­riál­mi, prí­pad­ne cel­kom inou tech­no­ló­gi­ou – jeden postup by som nazval zvá­ra­nie skla. Napr. 1 600 000 lit­ro­vá nádrž v Tro­pi­ká­riu v Buda­peš­ti je rie­še­ná čias­toč­ne muro­va­nou ste­nou, ale zväč­ša 14 cm hru­bým sklom, kto­ré zaob­sta­ra­la japon­ská fir­ma. V prí­pa­de väč­šie­ho akvá­ria je vhod­né, aby vaša nádrž mala výstu­že – pozdĺž­ne pási­ky skla. Ak máte nádrž cez 250 lit­rov ale­bo dlh­šiu ako meter, hodí sa aj prieč­na výstuž. Pre spev­ne­nie rohov je výbor­né, ak tvor­ca akvá­ria vle­pí úzky pásik skla aj po výš­ke, a na stra­ne dna, aj po obvo­de znút­ra nádr­že. Dôle­ži­tým para­met­rom je hrúb­ka skla. Ak kúpi­te nádrž v obcho­de, bude spĺňať požia­dav­ky, kto­ré zod­po­ve­da­jú nor­me. Iná situ­ácia nasta­ne, keď sa roz­hod­ne­te akvá­ri­um zle­piť vlast­ný­mi sila­mi. Hrúb­ka skla veľ­mi závi­sí od tla­ku na ste­ny, čiže samot­ný objem nádr­že nie je sme­ro­daj­ný para­me­ter. Hrúb­ka potreb­né­ho skla závi­sí naj­mä od výš­ky akvá­ria. Čím vyš­šie akvá­ri­um bude, tým väč­ší tlak bude voda v ňom spô­so­bo­vať a tým musí byť sklo hrub­šie. Kon­krét­ne čís­la sa dajú nájsť v lite­ra­tú­re. Akva­ris­ta by mal mys­lieť aj na pois­te­nie voči prask­nu­tiu a teče­niu akvá­ria. Je to neprí­jem­ná vec, kto­rá sa občas pri­tra­fí. Nie­ke­dy opot­re­bo­va­ním mate­riá­lu, nie­ke­dy nešťast­ným roz­bi­tím. Akvá­ri­um je lep­šie z hľa­dis­ka sve­tel­ných pod­mie­nok situ­ovať skôr do tma­vej čas­ti miest­nos­ti a tam, kam nedo­pa­da­jú pria­me slneč­né lúče, nie však pred okno a nie v pro­tis­vet­le. Z hľa­dis­ka sve­to­vých strán je lep­šie umiest­ne­nie nádr­že na západ­nú ale­bo východ­nú stra­nu. Nema­lo by byť prí­liš vyso­ko – aby ste mali z pohľa­du naň pôži­tok a aby bola jeho údrž­ba prak­tic­kej­šia, dostup­nej­šia. Pri nádr­ži by mal byť dosta­tok pries­to­ru na jeho údrž­bu.

Odpo­rú­čam umiest­niť akvá­ri­um do výš­ky očí a rad­šej niž­šie ako vyš­šie. Akvá­ri­um by nema­lo byť ani prí­liš níz­ko – aj napr. kvô­li deťom a opäť kvô­li údrž­be. Nádrž musí byť polo­že­ná na rov­nom pod­kla­de. Pri akom­koľ­vek obje­me je vhod­né, ak váha akvá­ria nesto­jí na šty­roch malých nohách. Tlak je vhod­né roz­ší­riť na väč­šiu plo­chu. Nádrž nesmie trpieť bodo­vý­mi tlak­mi, pre­to je vhod­né pod ňu pod­lo­žiť 1 – 2 cm hru­bú vrstvu polys­ty­ré­nu, kari­mat­ky, prí­pad­ne podob­né­ho mate­riá­lu, čím sa váha roz­lo­ží. Daj­te pozor na to, aby pod akvá­ri­om nebo­lo nie­čo tvr­dé a ostré, napr. zrn­ko štr­ku – tlak nádr­že by spô­so­bil puk­nu­tie. Pla­tí to aj pri prázd­nom akvá­riu, vždy si ak kla­die­te akvá­ri­um na zem, daj­te pod neho nie­čo mäk­ké, napr. polys­ty­rén. Či vaša pod­la­ha vydr­ží tlak, je otáz­ka dôle­ži­tá, vše­obec­ne ale môžem pove­dať, že začí­na­jú­ci akva­ris­ti majú v tom­to prí­liš veľ­ké oba­vy. Odpo­rú­čam umiest­ňo­vať väč­šie akvá­ria pri nos­ných ste­nách, zásad­ne nie do stre­du miest­nos­ti. Za väč­šie akvá­ri­um pova­žu­jem nádr­že o obje­me nad 150 lit­rov. Veľ­ké akvá­ria majú nad 1000 lit­rov. Ofi­ciál­na infor­má­cia hovo­rí, že bež­né byty sú sta­va­né na stá­lu záťaž 150 kg/​m2. Ak chce­te mať doma nádrž do 500 lit­rov a dom nemá neja­ké zjav­né ťaž­kos­ti so sta­ti­kou, sta­ros­ti s hmot­nos­ťou váš­ho akvá­ria hoď­te za hla­vu. Panel na síd­lis­ku má vyš­šiu nos­nosť ako bež­ný rodin­ný dom. Z hľa­dis­ka sta­ti­ky, hmot­nos­ti, je úpl­ne jed­no, či je záťaž na ôsmom poscho­dí, na tri­nás­tom, ale­bo na dru­hom. Ak to nie je miest­nosť, pod kto­rou sú už zákla­dy, tak na tom nezáleží.

Naj­mä pri väč­ších nádr­žiach tre­ba zabez­pe­čiť, aby nádrž držal sta­bil­ný, rov­ný sto­jan. Kom­plet­ne zaria­de­né akvá­ri­um s obje­mom 300 lit­rov môže vážiť aj 400500 kg. Aj pri mani­pu­lá­cii s nádr­žou buď­te opatr­ní a mys­li­te na to, že je pomer­ne ťaž­ká. Ide­ál­ny sto­jan pre akvá­ri­um je kovo­vý. Šikov­ný člo­vek si doká­že vytvo­riť ale­bo zado­vá­žiť aj pek­ne pôso­bia­ci, naprí­klad dre­vom oblo­že­ný sto­jan. Prí­pad­ne sto­jan“ tvo­rí kom­bi­ná­cia murov­ky, oce­le a dre­va. Nádrž však môže byť zabu­do­va­ná do nábyt­ku, do stav­by, tech­nic­kým rie­še­niam sa medze nekla­dú. O tom, aký sto­jan je pre vás vhod­ný, sa poraď­te s jeho výrob­com, pre­daj­com, všet­ko závi­sí na záťa­ži, kto­rú má niesť. K akvá­riu pat­rí kry­cie sklo. Oby­čaj­ne je z ten­šie­ho skla ako ste­ny nádr­že. Je veľ­mi dob­ré, ak má zre­za­né rohy, pre­to­že tým zís­ka­te pries­tor pre kŕme­nie, aj pre káb­le elek­tro­in­šta­lá­cie. Je prak­tic­ké, ak nemu­sí­te vždy odkla­dať kry­cie sklo, keď chce­te rybič­ky nakŕ­miť. V prí­pa­de, že cho­vá­te doma mač­ku, tá si doká­že občas ulo­viť z neza­kry­té­ho akvá­riu aj vašu rybič­ku. Na dru­hej stra­ne, kry­cie sklo chrá­ni pred prí­pad­ný zvie­ra­cí­mi milá­čik­mi, ale aj malé deti pred nech­ce­ným kúpe­ľom. Samoz­rej­me, že kry­cie sklo nie je nevy­hnut­né, napr. ak nám zále­ží na čo naj­lep­šej prie­chod­nos­ti svet­la do akvá­ria, mož­no zvo­liť iné rie­še­nie. Je však otáz­ne, ako je v tom­to prí­pa­de toto vaše rie­še­nie bez­peč­né. Tre­ba vziať do úva­hy, či svet­lo, kto­ré je nad hla­di­nou, je neja­ko zabez­pe­če­né pro­ti vode, pro­ti skra­tu, či sa hla­di­na neče­rí apod. Môže­te si zho­to­viť kryt s osvet­le­ním, čím si zvý­ši­te este­tic­kú hod­no­tu celé­ho kom­ple­tu. Kry­cie sklo účin­ne zame­dzu­je vypa­ro­va­niu vody z akvá­ria – vlh­kos­ti. Z hľa­dis­ka váš­ho roz­ho­do­va­nia je dôle­ži­té, čo vlast­ne chce­te v akvá­riu mať. Spo­lo­čen­ské akvá­ri­um je naj­čas­tej­ším typom akvá­ria. Zaň­ho pova­žuj­te také akvá­ri­um, kto­ré­ho zlo­že­nie nemá sna­hu detail­ne napo­dob­ňo­vať prí­ro­du. Naj­čas­tej­ší­mi cho­van­ca­mi také­ho­to typic­ké­ho akvá­ria sú mren­ky, tet­ry, ryby men­šie­ho vzras­tu, kto­ré sú aj svo­jou pova­hou spo­lo­čen­ské. Mož­né je aj zosku­pe­nie rôz­nych dru­hov živo­ro­diek, prí­kla­dov je veľa. Akvá­ri­um bio­to­po­vé, nie­ke­dy aj nazý­va­né prí­rod­né, je také, v kto­rom sa sna­ží­te pris­pô­so­biť čo naj­viac pod­mien­kam v prí­ro­de. Člá­nok o takých­to akvá­riách vyšiel v prvom čís­le časo­pi­su Akvárium.


Aqu­ariums are manu­fac­tu­red in more or less stan­dard dimen­si­ons. Usu­al­ly, the width and height are the same, and the length is doub­le the height. Spa­ci­ous tanks are more suitab­le for cre­a­ting beau­ti­ful aqu­ariums as they pro­vi­de a lar­ger sur­fa­ce area. They can be pur­cha­sed ready-​made in sto­res or cus­to­mi­zed, inc­lu­ding irre­gu­lar sha­pes, beve­led cor­ners, cur­ved glass, etc. You should cho­ose the size of the aqu­arium based on the requ­ire­ments of the fish and plants you intend to keep. Gene­ral­ly, lar­ger aqu­ariums are more visu­al­ly appe­a­ling and easier to main­tain. If you­’re star­ting with aqu­aris­tics, con­si­der begin­ning with a volu­me of 150 – 200 liters. In the past, popu­lar tanks were cal­led ele­ment­ky,” made of cast glass, and used for smal­ler tanks up to 20 liters, but they were pro­ne to crac­king. Tanks in metal fra­mes were also com­mon, sea­led with sea­lant ins­te­ad of glue. Plas­tic tanks are often used for fish tran­s­por­ta­ti­on and tem­po­ra­ry setups at expos. Nowa­da­ys, tanks are bon­ded with sili­co­ne, with spe­cial aqu­arium sili­co­ne, eit­her trans­pa­rent or black, being com­mon­ly used. Black is con­si­de­red more suitab­le as it is less affec­ted by algae and appe­ars more ele­gant. The most com­mon­ly used high-​quality sili­co­ne is Perennator.

Real­ly lar­ge tanks, typi­cal­ly over 1500 liters, are cons­truc­ted using spe­cial and expen­si­ve mate­rials or enti­re­ly dif­fe­rent tech­no­lo­gies, such as glass wel­ding. For exam­ple, the 1,600,000-liter tank in the Tro­pi­ca­rium in Buda­pest is cons­truc­ted with a par­tial­ly brick wall but main­ly with 14 cm thick glass acqu­ired from a Japa­ne­se com­pa­ny. Lar­ger tanks bene­fit from rein­for­ce­ments, lon­gi­tu­di­nal strips of glass, and for tanks over 250 liters or lon­ger than a meter, cros­swi­se rein­for­ce­ment is also suitab­le. To strengt­hen the cor­ners, it’s excel­lent if the tank cre­a­tor glu­es a nar­row strip of glass along the height and along the bot­to­m’s inner peri­me­ter. The thick­ness of the glass is a cru­cial para­me­ter, depen­ding on the tan­k’s height. If you buy a tank from a sto­re, it will meet the requ­ired stan­dards. Howe­ver, if you deci­de to build your own tank, the thick­ness of the glass depends on the tan­k’s height and can be found in lite­ra­tu­re. Aqu­arists should also con­si­der insu­ran­ce against tank leaks and water dama­ge. Pla­cing the aqu­arium in a dar­ker part of the room, away from direct sun­light but not in front of a win­dow, is advi­sed for opti­mal ligh­ting con­di­ti­ons. The west or east side is pre­fe­rab­le con­cer­ning the car­di­nal direc­ti­ons. Pla­cing the tank at eye level or slight­ly lower is recom­men­ded, con­si­de­ring both aest­he­tics and prac­ti­cal maintenance.

Espe­cial­ly for lar­ger tanks, it’s essen­tial to ensu­re the tank sits on a stab­le, level stand. A ful­ly equ­ip­ped 300-​liter aqu­arium can weigh 400 – 500 kg. When hand­ling the tank, cau­ti­on is neces­sa­ry due to its con­si­de­rab­le weight. An ide­al stand for an aqu­arium is made of metal, but a skill­ful per­son can cre­a­te or acqu­ire a nice­ly looking stand, possib­ly clad with wood. The tank can also be built into fur­ni­tu­re, struc­tu­res, and vari­ous tech­ni­cal solu­ti­ons are possib­le. Regar­ding the suitab­le stand, con­sult with the manu­fac­tu­rer or sel­ler, depen­ding on the load it needs to bear. A glass cover is part of the aqu­arium setup. It is usu­al­ly made of thin­ner glass than the tank walls. Having cut cor­ners is prac­ti­cal, cre­a­ting spa­ce for fee­ding and elect­ri­cal cab­les. It is help­ful if you don’t have to remo­ve the glass eve­ry time you want to feed the fish. If you have a cat at home, a cover glass pro­tects fish from being caught, and it’s also a safe­ty mea­su­re for small chil­dren. Of cour­se, a cover glass is not man­da­to­ry, and other solu­ti­ons can be cho­sen if maxi­mi­zing light trans­mis­si­on into the aqu­arium is cru­cial. Howe­ver, the safe­ty of alter­na­ti­ve solu­ti­ons needs to be con­si­de­red. A cover glass effec­ti­ve­ly pre­vents water eva­po­ra­ti­on, main­tai­ning humi­di­ty. When deci­ding on the type of aqu­arium, con­si­der what you want to have in it.

A com­mu­ni­ty aqu­arium is the most com­mon type, not try­ing to pre­ci­se­ly mimic natu­re. It typi­cal­ly inc­lu­des fish like barbs, tetras, and smal­ler spe­cies with a social natu­re. Anot­her type is a bio­to­pe or natu­ral aqu­arium, whe­re you try to adapt con­di­ti­ons as clo­se­ly as possib­le to natu­re. The cho­ice depends on your pre­fe­ren­ces and the type of aqu­atic envi­ron­ment you want to create.


Aqu­arien wer­den mehr oder weni­ger in Stan­dard­ma­ßen her­ges­tellt. Übli­cher­we­i­se sind die Bre­i­te und Höhe gle­ich, und die Län­ge ist das Doppel­te der Höhe. Gerä­u­mi­ge Tanks eig­nen sich bes­ser zur Ges­tal­tung schöner Aqu­arien, da sie eine größe­re Oberf­lä­che bie­ten. Sie kön­nen fer­tig im Ges­chäft gekauft oder nach Maß ange­fer­tigt wer­den, ein­sch­lie­ßlich unre­gel­mä­ßi­ger For­men, abgesch­räg­ter Ecken, gebo­ge­nem Glas usw. Die Größe des Aqu­ariums soll­ten Sie basie­rend auf den Anfor­de­run­gen der Fis­che und Pflan­zen wäh­len, die Sie hal­ten möch­ten. Im All­ge­me­i­nen sind größe­re Aqu­arien optisch ans­pre­chen­der und ein­fa­cher zu pfle­gen. Wenn Sie mit der Aqu­aris­tik begin­nen, soll­ten Sie mit einem Volu­men von 150 – 200 Litern begin­nen. In der Ver­gan­gen­he­it waren belieb­te Tanks soge­nann­te Ele­ment­ky”, aus gegos­se­nem Glas her­ges­tellt und für kle­i­ne­re Tanks bis zu 20 Litern ver­wen­det, aber sie neig­ten zum Rei­ßen. Tanks in Metall­rah­men waren eben­falls üblich, mit Dichts­toff statt Kleb­stoff abge­dich­tet. Kunsts­toff­tanks wer­den häu­fig für den Fisch­tran­s­port und tem­po­rä­re Ein­rich­tun­gen auf Mes­sen ver­wen­det. Heut­zu­ta­ge wer­den Tanks mit Sili­kon ver­bun­den, wobei spe­ziel­les Aqu­arien­si­li­kon, ent­we­der trans­pa­rent oder sch­warz, übli­cher­we­i­se ver­wen­det wird. Sch­warz wird als gee­ig­ne­ter bet­rach­tet, da es weni­ger von Algen bee­in­träch­tigt wird und ele­gan­ter ers­che­int. Das am häu­figs­ten ver­wen­de­te hoch­wer­ti­ge Sili­kon ist Perennator.

Wirk­lich gro­ße Tanks, typis­cher­we­i­se über 1500 Litern, wer­den mit spe­ziel­len und teuren Mate­ria­lien oder ganz ande­ren Tech­no­lo­gien her­ges­tellt, wie zum Beis­piel Glas sch­we­i­ßen. Zum Beis­piel ist der 1.600.000-Liter-Tank im Tro­pi­ca­rium in Buda­pest tei­lwe­i­se mit einer gemau­er­ten Wand, aber haupt­säch­lich mit 14 cm

dic­kem Glas aus einer japa­nis­chen Fir­ma, kons­tru­iert. Größe­re Tanks pro­fi­tie­ren von Vers­tär­kun­gen, län­gli­chen Glass­tre­i­fen, und für Tanks über 250 Litern oder län­ger als einen Meter ist auch eine quer­ver­lau­fen­de Vers­tär­kung gee­ig­net. Um die Ecken zu stär­ken, ist es aus­ge­ze­ich­net, wenn der Erbau­er des Tanks einen sch­ma­len Glass­tre­i­fen entlang der Höhe und entlang des Bodens inner­halb des Tanks klebt. Die Dic­ke des Gla­ses ist ein ents­che­i­den­der Para­me­ter, abhän­gig von der Höhe des Tanks. Wenn Sie einen Tank im Laden kau­fen, ents­pricht er den erfor­der­li­chen Stan­dards. Wenn Sie sich jedoch dazu entsch­lie­ßen, Ihren eige­nen Tank zu bau­en, hängt die Dic­ke des Gla­ses von der Höhe des Tanks ab und kann in der Lite­ra­tur gefun­den wer­den. Aqu­aria­ner soll­ten auch eine Ver­si­che­rung gegen Tank­lecks und Was­sers­chä­den in Bet­racht zie­hen. Die Plat­zie­rung des Aqu­ariums an einem dunk­le­ren Ort im Raum, fer­nab von direk­tem Son­nen­licht, aber nicht vor einem Fens­ter, wird für opti­ma­le Licht­ver­hält­nis­se emp­foh­len. Die west­li­che oder öst­li­che Sei­te ist im Hinb­lick auf die Him­mels­rich­tun­gen bevor­zugt. Das Plat­zie­ren des Tanks auf Augen­höhe oder leicht darun­ter wird emp­foh­len, unter Berück­sich­ti­gung von Äst­he­tik und prak­tis­cher Wartung.

Beson­ders bei größe­ren Tanks ist es wich­tig sicher­zus­tel­len, dass der Tank auf einem sta­bi­len, ebe­nen Stän­der steht. Ein volls­tän­dig aus­ges­tat­te­tes 300-​Liter-​Aquarium kann 400 – 500 kg wie­gen. Bei der Hand­ha­bung des Tanks ist Vor­sicht gebo­ten, aufg­rund sei­nes erheb­li­chen Gewichts. Ein ide­a­ler Stän­der für ein Aqu­arium bes­teht aus Metall, aber eine ges­chic­kte Per­son kann einen schön aus­se­hen­den Stän­der ers­tel­len oder sich einen bes­chaf­fen, mög­li­cher­we­i­se mit Holz verk­le­i­det. Der Tank kann auch in Möbel, Struk­tu­ren ein­ge­baut und vers­chie­de­ne tech­nis­che Lösun­gen sind mög­lich. Hin­sicht­lich des gee­ig­ne­ten Stän­ders soll­ten Sie sich mit dem Hers­tel­ler oder Ver­kä­u­fer bera­ten, abhän­gig von der Belas­tung, die er tra­gen muss. Eine Gla­sab­dec­kung ist Teil der Aqu­ariu­mauss­tat­tung. Sie bes­teht in der Regel aus dün­ne­rem Glas als die Tank­wän­de. Es ist sehr prak­tisch, wenn die Ecken geschnit­ten sind und Platz für das Füt­tern und elek­tris­che Kabel bie­ten. Es ist hilf­re­ich, wenn Sie das Glas nicht jedes Mal ent­fer­nen müs­sen, wenn Sie die Fis­che füt­tern möch­ten. Wenn Sie eine Kat­ze zu Hau­se haben, schützt eine Abdec­kung aus Glas die Fis­che davor, gefan­gen zu wer­den, und ist auch eine Sicher­he­its­ma­ßnah­me für kle­i­ne Kin­der. Natür­lich ist eine Gla­sab­dec­kung nicht zwin­gend erfor­der­lich, und es kön­nen ande­re Lösun­gen gewä­hlt wer­den, wenn eine maxi­ma­le Licht­durch­läs­sig­ke­it in das Aqu­arium wich­tig ist. Die Sicher­he­it alter­na­ti­ver Lösun­gen muss jedoch berück­sich­tigt wer­den. Eine Gla­sab­dec­kung ver­hin­dert effek­tiv die Was­ser­ver­duns­tung und erhält die Luft­fe­uch­tig­ke­it. Bei der Ents­che­i­dung über den Typ des Aqu­ariums soll­ten Sie berück­sich­ti­gen, was Sie darin haben möchten.

Ein Geme­in­schaft­sa­qu­arium ist der häu­figs­te Typ, der nicht ver­sucht, die Natur genau nach­zu­ah­men. Es umfasst typis­cher­we­i­se Fis­che wie Bar­ben, Tetras und kle­i­ne­re Arten mit sozia­lem Ver­hal­ten. Ein wei­te­rer Typ ist das Biotop- oder Natu­ra­qu­arium, bei dem ver­sucht wird, die Bedin­gun­gen so genau wie mög­lich an die Natur anzu­pas­sen. Die Wahl hängt von Ihren Vor­lie­ben und dem Typ des aqu­atis­chen Umfelds ab, das Sie schaf­fen möchten.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Ekológia v akvaristike

Hits: 22338

Spo­lo­čen­stvo rýb, teda aj rast­li­ny, mik­ro­or­ga­niz­my, všet­ko živé v nádr­ži pova­žu­je­me za bio­ce­nó­zu. Cenó­za je spo­lo­čen­stvo. Nemož­no jed­no­znač­ne odde­liť jed­not­li­vé čas­ti, fak­to­ry, kto­ré tvo­ria bio­ce­nó­zu. Bio­ce­nó­za, spo­lu z neži­vý­mi súčas­ťa­mi nádr­že tvo­ria eko­sys­tém. Avšak mož­no hovo­riť o eko­sys­té­me akvá­ria, ale aj o eko­sys­té­me fil­tra, či kvap­ky vody. V akva­ris­ti­ke sa tie­to poj­my veľ­mi nepou­ží­va­jú, iste aj pre­to lebo ide ume­lé eko­sys­té­my, kto­ré sú úzko závis­lé od ener­ge­tic­kých vstu­pov člo­ve­ka. Spo­mí­nam ich, pre­to­že sa s nimi napriek môže­me v akva­ris­ti­ke stret­núť. Napo­kon aj pri opi­se prí­rod­ných loka­lít. Naj­mä v prí­rod­ných loka­li­tách je jas­ne vidieť vplyv bio­tic­kých (živých) a abi­otic­kých (neži­vých) fak­to­rov živo­ta rýb a rast­lín. Len keď vez­mem do úva­hy geolo­gic­ké pome­ry – tie sú v akvá­riu zväč­ša abso­lút­ne popierané.

Z hľa­dis­ka pris­pô­so­be­nia na kolí­sa­nie eko­lo­gic­kých fak­to­rov roz­li­šu­je­me dru­hy ste­no­ek­né a dru­hy eury­ek­né. Ste­no­ek­né dru­hy zná­ša­jú malé kolí­sa­nie a eury­ek­né dru­hy veľ­ké kolí­sa­nie hod­nôt. Zná­me pan­cier­níč­ky Cory­do­ras sa pris­pô­so­bi­li svoj­mu pro­stre­diu natoľ­ko, že dýcha­jú atmo­sfé­ric­ký vzduch črev­nou sliz­ni­cou. Obdob­ne laby­rin­ky dýcha­jú laby­rin­tom atmo­sfé­ric­ký kys­lík atď..

Pod­ľa tro­fic­kých para­met­rov sú rast­li­ny pro­du­cen­ti hmo­ty, živo­čí­chy (teda aj ryby) sú kon­zu­ment­mi. Mik­ro­or­ga­niz­my spra­co­vá­va­jú­ce hmo­tu sú roz­kla­dač­mi – dekom­po­zi­tor­mi. Pod­ľa zdro­ja ener­gie roz­li­šu­je­me orga­niz­my na auto­t­rof­né – pri­jí­ma­jú­ce ener­giu za pomo­ci svet­la a hete­rot­rof­né – spra­cú­va­jú­ce orga­nic­kú, a neor­ga­nic­kú hmo­tu. Aj medzi ryba­mi exis­tu­jú rôz­ne vzťa­hy s ich oko­lím. Ten­to vzťah a ich uspo­ria­da­nie skú­ma prá­ve eko­ló­gia. Pre akva­ris­tu je samoz­rej­me naj­zau­jí­ma­vej­ší vzťah ryba – ryba. Prí­pad­ne ryba – sub­strát dna – voda.

Tech­ni­ka výraz­ne v akvá­riu napo­má­ha, až zabez­pe­ču­je život v akvá­riu. Tre­ba si uve­do­miť, že akvá­ri­um je ume­lý sys­tém, kto­rý je bez vstu­pov člo­ve­ka len veľ­mi ťaž­ko pred­sta­vi­teľ­ný. Medzi základ­né fak­to­ry ovplyv­ňu­jú­ce rast vod­ných rast­lín pat­rí svet­lo, dostup­nosť živín, samot­ná voda, sub­strát, v prí­ro­de aj pôda. Vzťah exis­tu­je aj medzi ryba­mi a rast­li­na­mi, vzá­jom­ne medzi na seba vplý­va­jú. Rast­li­ny doká­žu tvo­riť správ­nu mik­ro­klí­mu pre ryby, posky­tu­jú neraz mož­nosť úkry­tov, no nie­ke­dy aj potra­vy. Fak­tor svet­la roz­de­ľu­je rast­li­ny na tie­ňo­mil­né a svet­lo­mil­né. Situ­ácia je podob­ná ako v lese, kde zohrá­va svo­ju úlo­hu zápoj korún stro­mov, resp. kry v tró­poch, epi­fi­ty pre­púš­ťa­jú na spod­nú vrstvu nad hra­ban­kou neraz iba 1% svet­la. V prí­pa­de vod­ných rast­lín, zápoj“ tvo­ria rast­li­ny na hla­di­ne, kto­ré sú vyslo­ve­ne svet­lo­mil­né. Svet­lo pohl­cu­jú aj plá­va­jú­ce rast­li­ny, vyš­šie rast­li­ny a na koniec sa dosta­ne aj na níz­ke rast­li­ny dna, kto­ré sú však tiež čas­to svet­lo­mil­né. V prí­ro­de je síce pri­már­nym zdro­jom svet­la sln­ko, kto­ré­ho svet­lo je ove­ľa kva­lit­nej­šie a inten­zív­nej­šie, ale je pohl­co­va­né aj nad vodou čas­to lesom, pobrež­nou vege­tá­ci­ou. A samoz­rej­me nemož­no zabud­núť na pohl­co­va­nie svet­la ria­sa­mi, auto­t­rof­ný­mi mik­ro­or­ga­niz­ma­mi a samot­nou vodou. Medzi tie­ňo­mil­né rast­li­ny pat­ria: Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, Vesi­cu­la­ria dubayana.

Za urči­tých okol­nos­tí môže dôjsť v akvá­riu ku otra­ve. Zvy­čaj­ne ide o otra­vu amo­nia­kom napr. spô­so­be­nú vyso­kou hla­di­nou orga­nic­ké­ho odpa­du, ale­bo o otra­vu neja­ký­mi kov­mi z deko­rá­cie. No zau­jí­ma­vým spô­so­bom môže dôjsť k otra­ve aj vply­vom iné­ho spra­co­va­nia potra­vy trá­via­cim trak­tom iný­mi druh­mi rýb. Zná­me sú v tom­to kara­sy, kto­rých exkre­men­ty sú pre iné dru­hy rýb jedovaté.

Kon­ku­ren­cia je zná­my ter­mín. Kon­ku­ren­cia je hyb­nou silou vývo­ja. Jej pre­ja­vy sú pozo­ro­va­teľ­né v nespo­čet­nom množ­stve podôb aj u rýb a rast­lín a ostat­ných orga­niz­mov v našich akvá­riách. Nemož­no hovo­riť v nie­kto­rých prí­pa­doch o cel­kom nor­mál­nych pre­ja­voch, pre­to­že akva­ris­ti zväč­ša iba napo­dob­ňu­jú prí­ro­du. Vzor­ce pla­tia­ce v prí­ro­de sú čas­to pozme­ne­né. Jeden z prí­pa­dom, kde v plnej mie­re oby­čaj­ne nemô­že­me vidieť kon­ku­ren­ciu je potrav­ná kon­ku­ren­cia. V akvá­riu si naši cho­van­ci potra­vu vyhľa­dá­va­jú len málo a na malom pries­to­re. Pre­to nevzni­ka­jú také sil­né kon­ku­renč­né javy ako vo voľ­nej prí­ro­de. Kon­ku­ren­cia u rýb v akvá­riu sa pre­ja­vu­je naj­mä pri zau­ja­tí teri­tó­ria a pri roz­mno­žo­va­cích akti­vi­tách. Kon­ku­ren­cia sa viac pre­ja­vu­je u rast­lín. Agre­si­vi­tou sa medzi sebou vyzna­ču­jú sam­ce bojov­níc, kto­ré zvá­dza­jú medzi sebou neľú­tost­né súbo­je. Naj­mä v prí­ro­de, keď­že sa táto kom­bi­ná­cia v akvá­riu neod­po­rú­ča. Na to, aby sme si to ove­ri­li, môže­me pou­žiť zrkadlo.

Vzťah koris­ti a drav­ca (pre­dá­to­ra) je pozo­ro­va­teľ­ný aj v akvá­riu, nie­ke­dy to nezna­lé­ho až šoku­je. Keď cyk­lop, malý kôro­vec doká­že vytvo­riť na ryby tak sil­ný pre­dač­ný tlak, že mu plô­dik rýb doká­že pod­ľa­hnúť. Cyk­lop doká­že poter doslo­va uští­pať. Typic­ké drav­ce sú napr. šťuč­ky lovia­ce vod­ný hmyz, men­šie ryby, nie­kto­ré cich­li­dy lovia­ce ryby ako napr. juho­ame­ric­ký Astro­no­tus ocel­la­tus, afric­ké dru­hy rodu Nim­boc­hro­mis. Tie­to rela­tív­ne väč­šie dru­hy rýb doras­ta­jú­ce viac ako 20 cm, pou­ží­va­jú zau­jí­ma­vú tech­ni­ku, kedy simu­lu­jú mŕt­vo­lu nahnu­tú na dne. No ak sa do ich blíz­kos­ti pri­blí­ži men­šia ryba, kali­go­no, ako nazý­va tie­to ryby domo­ro­dé oby­va­teľ­stvo oko­lia jaze­ra Mala­wi, zra­zu oži­jú“ a bles­ko­vo sa sna­žia zmoc­niť svo­jej koris­ti. Ak zúžim tému na fakt, že korisť aj dra­vec sú ryby, pod­ľa tech­ni­ky lovu sa dajú roz­lí­šiť rôz­ne tech­ni­ky lovu, kto­ré ryby dodr­žu­jú. Nie­kto­ré ryby napá­da­jú dru­hú odpre­du, od hla­vy, nie­kto­ré odza­du od chvos­tu, iné napá­da­jú bok. Prav­da, nie­kto­rým to je jed­no. Dra­vá ryba je schop­ná viac-​menej skon­zu­mo­vať tak vyso­kú rybu, ako veľ­ký je prie­mer jej oka. Samoz­rej­me exis­tu­jú výnimky.

Medzi sucho­zem­ský­mi rast­li­na­mi exis­tu­je jav zná­my ako ale­lo­pa­tia. Nie­kto­ré orga­niz­my, resp. rast­li­ny sa nezná­ša­jú do takej mie­ry, že sú schop­né sa lik­vi­do­vať. Zná­my je tým orech, agát. Medzi vod­ný­mi rast­li­na­mi nebol vraj ten­to jav vedec­ky popí­sa­ný, osob­ne si mys­lím, že pri­ro­dze­né vlast­nos­ti vody pria­mo nahrá­va­jú tomu, aby bol che­mic­ký boj medzi rast­li­na­mi inten­zív­nej­ší. Napr. zná­my čes­ký pes­to­va­teľ rast­lín ale­lo­pa­tiu popi­so­val a neskôr tvr­dil opak. Tak­mer v kaž­dej základ­nej akva­ris­tic­kej lite­ra­tú­re sa mož­no dočí­tať, že do jed­né­ho akvá­ria si zado­váž­te rad­šej zopár dru­hov rast­lín, ako z kaž­dé­ho dostup­né­ho dru­hu 1 – 2 jedin­ce. Samoz­rej­me to nie je len otáz­ka boja medzi rast­li­na­mi, ale aj otáz­ka vhod­né­ho sub­strá­tu pre ten kto­rý druh, vhod­né­ho zlo­že­nia vody, pou­ži­tej fil­trá­cie, atď. V kaž­dom prí­pa­de bio­lo­gic­ké pro­ce­sy jed­not­li­vých rast­lín a eko­sys­té­mu akvá­ria, prí­pad­ne vod­ných tokov, jazier či morí je stud­ňa plná otá­zok (aj nevy­po­ve­da­ných samoz­rej­me) a prek­va­pi­vých odpo­ve­dí. Nie je to vôbec také jed­no­du­ché, že by sme vza­li neja­kú rast­li­nu, zasa­di­li a čaka­li že bude rásť ako z vody“. Mož­nos­ti nádr­že akva­ris­tu sú obme­dze­né, napo­kon aj mož­nos­ti odbú­ra­va­nia látok v akvá­ria sú pries­to­ro­vo obmedzenejšie.

Voda posky­tu­je ply­nu­lej­ší pre­chod, väč­šie rozp­tý­le­nie látok do pries­to­ru, pre­to si mys­lím, že ale­lo­pa­tic­ké pre­ja­vy sa musia pre­ja­viť čas­tej­šie ako u rast­lín na suchej zemi. Pova­žu­jem to za eko­lo­gic­kú ana­ló­giu ku obran­ným mecha­niz­mom, ku ver­bál­nym pre­ja­vom nevô­le, ku kon­ku­renč­ným pre­ja­vom živo­čí­chov. Je však mož­né, že sub­strát v nádr­ži nepos­ky­tu­je toľ­ko mož­nos­tí ako sub­strát v prí­ro­de a pre­to sa ale­lo­pa­tia ľah­šie popí­še prá­ve v ume­lej nádr­ži. Pre­to­že v akvá­riu skôr prí­de k pre­ja­vu náh­le­ho sta­vu, naj­mä pre obme­dze­ný pries­tor. Vo svo­jej pra­xi som sa stre­tol s prí­pa­dom, kedy som pes­to­val Cryp­to­co­ry­ne affi­nis v počte asi osem jedin­cov a pomer­ne veľ­ký Echi­no­do­rus. Iné rast­li­ny tam nebo­li. Pomer­ne uspo­ko­ji­vo rást­li aspoň dva roky. Avšak raz, behom dvoch dní sa doslo­va všet­ky kryp­to­ko­ry­ny roz­pad­li. Nezos­ta­lo z nich tak­mer nič, ston­ka sa odde­li­la od kore­ňa. Jedi­né čo z kryp­to­ko­rýn zosta­lo, bol kore­ňo­vý sys­tém, z kto­ré­ho som násled­ne kryp­to­ko­ry­ny ďalej pes­to­val. Echi­no­do­rus rás­tol pokoj­ne ďalej. Podob­ná situ­ácia sa mi neskôr zopa­ko­va­la zno­vu, v kom­bi­ná­cii s inou rast­li­nou. Neve­rím, žeby šlo o zná­mu kryp­to­ko­ry­no­vú cho­ro­bu, pre­to­že neviem o tom, že by sa iné pod­mien­ky sa meni­li. Šlo o pre­jav che­mic­ké­ho boja, kto­rý sa vie­dol zrej­me naj­mä boha­to roz­vet­ve­ný­mi koreň­mi oboch dru­hov rastlín.

Pod­ľa prí­tom­nos­ti kys­lí­ka roz­li­šu­je­me dva základ­né pro­ce­sy – ana­e­rób­ne a aerób­neAna­e­rób­ne pro­ce­sy pre­bie­ha­jú bez prí­stu­pu kys­lí­ka, naopak aerób­ne za prí­stu­pu kys­lí­ka. S tým­to popi­som sa stre­tá­va­me naj­mä pri roz­kla­de hmo­ty. Aerób­ne pro­ce­sy aj ana­e­rób­ne na kon­ci potrav­né­ho reťaz­ca zabez­pe­ču­jú bak­té­rie. Z tro­fic­ké­ho hľa­dis­ka roz­li­šu­je­me auto­t­rof­né bak­té­rie, kto­ré menia hmo­tu – zväč­ša anor­ga­nic­ké lát­ky za prí­stu­pu svet­la a hete­rot­rof­né bak­té­rie využí­va­jú ener­giu zlo­ži­tých orga­nic­kých zlú­če­ním bez prí­stu­pu svet­la tak. Pri ana­e­rób­nom spra­co­va­ní dochá­dza aj ku štie­pe­niu na alko­hol, metán, sul­fán, na pro­duk­ty jedo­va­té a teda nežia­du­ce pre život rast­lín a rýb v akvá­riu. Pre­to je nut­né dbať o dosta­tok nevia­za­né­ho kys­lí­ka v našom akvá­riu. Bak­té­rie hmo­tu mine­ra­li­zu­jú, táto ener­gia je opäť trans­for­mo­va­ná do vody, do kore­ňo­vej sústa­vy rast­lín, kde sa opäť stá­va prí­pad­ným začiat­kom kolo­be­hu látok.


The com­mu­ni­ty of fish, inc­lu­ding plants, mic­ro­or­ga­nisms, and all living orga­nisms in the tank, is con­si­de­red a bio­ce­no­sis. A ceno­sis is a com­mu­ni­ty. It is not possib­le to cle­ar­ly sepa­ra­te indi­vi­du­al parts, fac­tors that make up the bio­ce­no­sis. The bio­ce­no­sis, toget­her with the ina­ni­ma­te com­po­nents of the tank, forms an eco­sys­tem. Howe­ver, it is possib­le to talk about the aqu­arium eco­sys­tem, as well as the fil­ter or water drop­lets. In aqu­arium hob­by, the­se terms are not wide­ly used, per­haps becau­se they repre­sent arti­fi­cial eco­sys­tems that are clo­se­ly depen­dent on human ener­gy inputs. I men­ti­on them becau­se we can encoun­ter them in the con­text of desc­ri­bing natu­ral habi­tats. Espe­cial­ly in natu­ral habi­tats, the influ­en­ce of bio­tic (living) and abi­otic (non-​living) fac­tors on the life of fish and plants is cle­ar­ly visib­le. Only when taking into account geolo­gi­cal con­di­ti­ons – which are most­ly com­ple­te­ly nega­ted in the aquarium.

From the per­spec­ti­ve of adap­ta­ti­on to the fluc­tu­ati­on of eco­lo­gi­cal fac­tors, we dis­tin­gu­ish bet­we­en ste­no­eci­ous and eury­eci­ous spe­cies. Ste­no­eci­ous spe­cies tole­ra­te small fluc­tu­ati­ons, whi­le eury­eci­ous spe­cies tole­ra­te lar­ge fluc­tu­ati­ons in valu­es. Well-​known armo­red cat­fish Cory­do­ras have adap­ted to the­ir envi­ron­ment to the extent that they bre­at­he atmo­sp­he­ric air through the­ir intes­ti­nal muco­sa. Simi­lar­ly, laby­rinth fish bre­at­he atmo­sp­he­ric oxy­gen using the­ir laby­rinth organ, etc.

Accor­ding to trop­hic para­me­ters, plants are bio­mass pro­du­cers, ani­mals (inc­lu­ding fish) are con­su­mers. Mic­ro­or­ga­nisms pro­ces­sing mat­ter are decom­po­sers. Based on the sour­ce of ener­gy, orga­nisms are clas­si­fied as auto­t­rop­hic – obtai­ning ener­gy using light, and hete­rot­rop­hic – pro­ces­sing orga­nic and inor­ga­nic mat­ter. Among fish, the­re are vari­ous rela­ti­ons­hips with the­ir envi­ron­ment. The stu­dy of the­se rela­ti­ons­hips and the­ir orga­ni­za­ti­on is the focus of eco­lo­gy. For the aqu­arium hob­by­ist, the most inte­res­ting rela­ti­ons­hip is, of cour­se, the inte­rac­ti­on bet­we­en fish or bet­we­en fish, the sub­stra­te, and water.

Tech­no­lo­gy sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to the func­ti­oning of the aqu­arium and ensu­res life wit­hin it. It’s essen­tial to rea­li­ze that an aqu­arium is an arti­fi­cial sys­tem that is chal­len­ging to con­ce­i­ve wit­hout human inputs. Among the fun­da­men­tal fac­tors influ­en­cing the gro­wth of aqu­atic plants are light, nut­rient avai­la­bi­li­ty, water itself, sub­stra­te, and, in natu­re, soil. The­re is also a rela­ti­ons­hip bet­we­en fish and plants, and they mutu­al­ly influ­en­ce each other. Plants can cre­a­te the right mic­roc­li­ma­te for fish, pro­vi­ding hiding pla­ces and some­ti­mes even food.

The fac­tor of light divi­des plants into shade-​tolerant and light-​loving. The situ­ati­on is simi­lar to a forest whe­re the cano­py of tree cro­wns pla­ys a role, or in tro­pi­cal are­as, epip­hy­tes allow only about 1% of light to reach the lower lay­er abo­ve the ground. In the case of aqu­atic plants, the cano­py” inc­lu­des plants at the water sur­fa­ce, which are expli­cit­ly light-​loving. Light is also absor­bed by flo­ating plants, tal­ler plants, and even­tu­al­ly rea­ches the lower plants on the sub­stra­te, which are often also light-​loving. Alt­hough sun­light is the pri­ma­ry sour­ce of light in natu­re, and its light is much hig­her in quali­ty and inten­si­ty, it is often absor­bed abo­ve the water by forests or coas­tal vege­ta­ti­on. And, of cour­se, light is absor­bed by algae, auto­t­rop­hic mic­ro­or­ga­nisms, and the water itself. Shade-​tolerant plants inc­lu­de Anu­bias, Cryp­to­co­ry­ne, Vesi­cu­la­ria dubayana.

Under cer­tain cir­cum­stan­ces, aqu­ariums can expe­rien­ce poiso­ning. It typi­cal­ly invol­ves ammo­nia poiso­ning, for exam­ple, cau­sed by a high level of orga­nic was­te, or poiso­ning by cer­tain metals from deco­ra­ti­ons. Inte­res­tin­gly, poiso­ning can also occur due to the influ­en­ce of the diges­ti­ve tracts of other fish pro­ces­sing food dif­fe­ren­tly. Carps are kno­wn for the­ir exc­re­ments being toxic to other fish spe­cies in this regard.

Com­pe­ti­ti­on is a well-​known term and a dri­ving for­ce in evo­lu­ti­on. Its mani­fe­sta­ti­ons are obser­vab­le in coun­tless forms among fish, plants, and other orga­nisms in our aqu­ariums. In some cases, we can’t spe­ak of enti­re­ly nor­mal beha­vi­ors, as aqu­arium ent­hu­siasts gene­ral­ly mimic natu­re, often with alte­red pat­terns. One case whe­re we might not ful­ly obser­ve com­pe­ti­ti­on is in food com­pe­ti­ti­on. In the aqu­arium, our inha­bi­tants seek food in a limi­ted spa­ce. Con­se­qu­en­tly, strong com­pe­ti­ti­ve beha­vi­ors do not emer­ge as in the wild. Fish com­pe­ti­ti­on in the aqu­arium is main­ly evi­dent in ter­ri­to­rial dis­pu­tes and during repro­duc­ti­ve acti­vi­ties. Howe­ver, com­pe­ti­ti­on is more pro­noun­ced among plants. Males of bet­ta fish, for exam­ple, disp­lay agg­res­si­on by enga­ging in fier­ce batt­les. This is espe­cial­ly obser­ved in natu­re, as such a com­bi­na­ti­on is not recom­men­ded in aqu­ariums. To con­firm this, one can use a mirror.

The rela­ti­ons­hip bet­we­en prey and pre­da­tor is obser­vab­le in the aqu­arium, some­ti­mes shoc­king to the unin­for­med. For ins­tan­ce, a small cope­pod can cre­a­te such a strong pre­da­to­ry pre­ssu­re on fish that the fry of the fish can suc­cumb. Cope­pods can lite­ral­ly nip at fish fry. Typi­cal pre­da­tors inc­lu­de pike hun­ting aqu­atic insects, smal­ler fish, and cer­tain cich­lids that prey on other fish, such as the South Ame­ri­can Astro­no­tus ocel­la­tus or Afri­can spe­cies of the genus Nim­boc­hro­mis. The­se rela­ti­ve­ly lar­ger fish, gro­wing over 20 cm, use an inte­res­ting tech­ni­que of simu­la­ting a dead fish lying on the bot­tom. Howe­ver, if a smal­ler fish, a kali­go­no” as the nati­ve popu­la­ti­on around Lake Mala­wi calls the­se fish, app­ro­aches them, they sud­den­ly come to life” and swift­ly try to sei­ze the­ir prey. Nar­ro­wing down the topic to the fact that both prey and pre­da­tor are fish, vari­ous hun­ting tech­ni­qu­es can be dis­tin­gu­is­hed based on the fis­h’s beha­vi­or. Some attack from the front, from the head, some from behind, from the tail, and others attack from the side. Of cour­se, some fish are indif­fe­rent to the­se dis­tinc­ti­ons. A pre­da­to­ry fish can con­su­me a fish who­se dia­me­ter is rough­ly the size of its eye. Natu­ral­ly, the­re are exceptions.

Among ter­res­trial plants, the­re is a phe­no­me­non kno­wn as alle­lo­pat­hy, whe­re cer­tain orga­nisms or plants exhi­bit into­le­ran­ce to each other to the extent of being capab­le of self-​destruction. Whi­le this phe­no­me­non has been scien­ti­fi­cal­ly desc­ri­bed among land plants, it is belie­ved that simi­lar che­mi­cal war­fa­re might occur more inten­si­ve­ly among aqu­atic plants due to the natu­ral pro­per­ties of water. Some aqu­arists recom­mend having a varie­ty of plant spe­cies in an aqu­arium rat­her than a few indi­vi­du­als of each spe­cies to avo­id poten­tial con­flicts. Howe­ver, this is not just a mat­ter of plant com­pe­ti­ti­on but also invol­ves con­si­de­ra­ti­ons like suitab­le sub­stra­te, water com­po­si­ti­on, fil­tra­ti­on met­hods, and more. The bio­lo­gi­cal pro­ces­ses of indi­vi­du­al plants and the aqu­arium eco­sys­tem, as well as water­cour­ses, lakes, or seas, are a wells­pring of ques­ti­ons, some of which remain unan­swe­red, and sur­pri­sing answers.

Water pro­vi­des a smo­ot­her trans­i­ti­on and gre­a­ter dis­per­si­on of sub­stan­ces into spa­ce. The­re­fo­re, alle­lo­pat­hic effects may occur more fre­qu­en­tly among aqu­atic plants than the­ir ter­res­trial coun­ter­parts. This can be vie­wed as an eco­lo­gi­cal ana­lo­gy to defen­se mecha­nisms, ver­bal expres­si­ons of dis­con­tent, or com­pe­ti­ti­ve beha­vi­ors among ani­mals. Howe­ver, it is possib­le that the aqu­arium sub­stra­te does­n’t pro­vi­de as many opti­ons as natu­ral sub­stra­tes, making alle­lo­pat­hy easier to obser­ve in arti­fi­cial tanks. In aqu­ariums, sud­den situ­ati­ons can ari­se, espe­cial­ly due to limi­ted space.

The pre­sen­ce of oxy­gen dis­tin­gu­is­hes two fun­da­men­tal pro­ces­ses — ana­e­ro­bic and aero­bic. Ana­e­ro­bic pro­ces­ses occur wit­hout oxy­gen, whi­le aero­bic pro­ces­ses occur in the pre­sen­ce of oxy­gen. The­se desc­rip­ti­ons are often encoun­te­red in the decom­po­si­ti­on of mat­ter. Both aero­bic and ana­e­ro­bic pro­ces­ses are hand­led by bac­te­ria at the end of the food chain. From a trop­hic per­spec­ti­ve, auto­t­rop­hic bac­te­ria trans­form mat­ter, usu­al­ly inor­ga­nic sub­stan­ces, in the pre­sen­ce of light, whi­le hete­rot­rop­hic bac­te­ria uti­li­ze ener­gy from com­plex orga­nic com­pounds wit­hout light. During ana­e­ro­bic pro­ces­sing, sub­stan­ces can be bro­ken down into alco­hol, met­ha­ne, sul­fi­des, and toxic byp­ro­ducts, unde­si­rab­le for the life of plants and fish in the aqu­arium. The­re­fo­re, it is essen­tial to ensu­re an ade­qu­ate supp­ly of free oxy­gen in our aqu­ariums. Bac­te­ria mine­ra­li­ze mat­ter, and this ener­gy is trans­for­med back into water and the root sys­tems of plants, beco­ming a poten­tial star­ting point for the cyc­le of sub­stan­ces once again.

Use Facebook to Comment on this Post