2011, 2012, Časová línia, Dokumenty, Rakúske dokumenty, Zahraničné dokumenty

Carnuntum v Petronelli

Hits: 1243

V Petronelli, neďaleko od Bratislavy sa v Rakúsku nachádza rímsky tábor, ktorý je pozostatkom a rekonštrukciou skutočného rímske tábora Carnuntum. Sú tu okrem iného aj ukážky vtedajšieho spoločenského života, technického riešenia normálneho života v obydliach, kúpeľoch a mnohé iné zaujímavé veci. 

Rímska metropola Carnuntum ležala na Jantárovej ceste, na rímskej hranici – Limes Romanus medzi Viedňou a Bratislavou. Na križovatke obchodných diaľkových ciest, Jantárovej cesty a Dunajskej cesty. Je najväčším archeologickým náleziskom v Rakúsku (vinokarpat.sk). Systematické vykopávky tu prebiehajú od roku 1885. Slovo Carnuntum je pravdepodobne odvodené od Kar, prípadne Karn – kameň, hromada skál (Wikipedia.cs).

Carnuntum sa vyvíjalo od 1. polovice 1. stor. n. l. do konca rímskej prítomnosti v roku 433. Počet obyvateľov Carnunta sa odhaduje približne na 50 000. Pred Rimanmi boli v tejto oblasti Kelti. V 2. storočí pred n. l. to bol kmeň Bójov. V roku 6 pred n. l. rímsky Tiberius založil na území keltského mesta Carnunta vojenskú základňu. Útočí na markomanského kráľa Marboda. V rokoch 8 – 9 sa Panónia stala rímskou provinciou ako Inferior Provincia Illyricum. Po porážke v Teutónskom lese (9 n. l.) sa Augustus rozhodol upustiť od ďalších výbojov severne od Dunaja a označil  Dunaj ako hranicu ríše. V nasledujúcom období pripadne preto Carnuntu dôležitá obranná funkcia na Dunaji. Za cisára Claudia (41 – 54) bolo založené aj civilné mesto. V rokoch 172 – 175 Marcus Aurelius v Panónii bojuje proti Markomanom a Kvádom, v Carnunte sa zdržuje v rokoch 171 – 173. V roku 194 je Carnuntum povýšené na kolóniu a ponesie názov Colonia Septimia Aurelia Antoniniana Carnuntum (vinokarpat.sk). 

Asi kilometer západne od dnešného Bad Deutsch Altenburgu malá 15. légia – Legio XV Apollinaris vojenský tábor. Chránil ho systém priekop a ochranný múr s rohovými a dvojitými vežami. Nachádzalo sa tam 5 až 6 tisíc vojakov. Asi kilometer západne od vojenského tábora bol tábor pomocnej légie – Castrum auxilii, postavený v 2 polovici 1. storočia a slúžil 500 člennej jazdeckej vojenskej posádke. Okolo vojenského tábora vzniklo osídlenie s pevnými drevenými stavbami (canabae), ktoré sa v priebehu 2. storočia n. l. prestavovali na kamenné stavby. Usadilo sa tu civilné obyvateľstvo, toto osídlenie sa rozkladalo asi na 150 ha. Cisár Hadrián udelil tomuto mestskému osídleniu mestské práva. Carnuntum sa postupne premenilo na významnú obchodnú metropolu (vinokarpat.sk).

Amfiteáter v Petronelli bol svojou rozlohou 72 x 44 metrov jedným z najväčších v Rímskej ríši. Do jeho hľadiska sa však vmestilo iba 8 000 divákov. Tribúna ma vyvolať predstavu, aká bola pôvodná výška stavby. Predpokladá sa, že súčasťou južnej tribúny bola dvojpodlažná a vznešene zariadená lóža miestodržiteľa. Na východnej a západnej časti mal po jednej monumentálnej bráne. Pri západnom vchode sa nachádzalo Nemeseum – maličká svätyňa na počesť bohyne osudu a pomsty Diany Nemesis (Informačná tabuľa).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Európske mestá, Krajina, Maďarské mestá, Maďarsko, Mestá, Zahraničie

Ostrihom – kráľovské mesto na brehu Dunaja

Hits: 1293

Ostrihom je mesto v Maďarsku, ktoré leží na brehu Dunaja (Peter Kaclík), na úpätí Pilišského pohoria v nadmorskej výške 105 metrov nad morom. Jeho latinské pomenovanie je Strigonium, nemecké Gran, maďarské Esztergom. Žije tu na ploche 100.35 km2 30 928 obyvateľov (Wikipedia). Oproti, na druhom brehu Dunaja sa nachádza mesto Štúrovo. Obe mestá spája most Márie Valérie, ktorý bol obnovený v roku 2001 (Karin Bogschová). Zničili ho Nemci počas vojny v roku 1944 (Wikipedia). Centrum mesta tvoria budovy v barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. Neďaleko od centra sa nachádzajú termálne kúpele (Karin Bogschová).

Kedysi tu žili Kelti, v rímskej dobe tu Rimania mali osadu Salvio Mansio (Wikipedia). V 2. storočí tu stál vojenský tábor Solva. Jeho predmestím bol Anavum – dnešné Štúrovo. Odtiaľto Rimania podnikali výpravy proti Germánom. Zastavil sa tu aj rímsky cisár Marcus Aurelius a napísal tu prvú knihu svojho diela Hovory k sebe samému (Jan Potůček). Asi kolo roku 500 sa sem dostali Slovania, ktorý bývalú rímsku pevnosť nazvali Strěgom, podľa funkcie stráženia. Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Začiatkom 10. storočia sem prišli starí Maďari, mesto sa stáva sídlom veľkokniežaťa Gejzu. Štefan tu bol korunovaný za prvého uhorského kráľa (Wikipedia). Narodil sa tu. Založil arcibiskupstvo a dal postaviť na hradnom vrhu baziliku svätého Štefana na mieste staršieho kostola (Karin Bogschová). V roku mongolského vpádu v roku 1242 bolo nimi dobyté mesto, ale hrad ostal zachovaný. V roku 1543 Ostrihom obsadili Turci a ostrihomský arcibiskup sa takmer na 300 rokov presťahoval do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídla bega sandžbega – okresu. V rokoch 1594 – 1605 sa viedli o mesto neúspešné boje a mesto bolo takmer úplne zničené. V tomto osmanskom období sa usadilo v Ostrihome veľa Srbov, ktorí sa časom asimilovali. Mesto bolo oslobodené vojskami Jána Sobieskeho a Karola V. Lotrinského v roku 1683. Po porážke Turkov bolo dosídlené najmä Slovákmi, ktorí sa postupne asimilovali (Wikipedia).

V stredoveku zmienky hovoria o siedmych kostoloch na hradnom návrší. Približne na mieste dnešnej baziliky stála katedrála Svätého Vojtecha, bola postavená okolo roku 1010. Pri severnej veži dnešnej baziliky sa nachádzal kostol Svätého Štefana Protomartýra. Ďalším kostolom bola dobová kruhová kaplnka Svätého Štefana. Pozostatky kaplnky svätého Víta boli odhalené iba nedávno. Piatym je hradná kaplnka svätého Vojtecha III. v paláci Arpádovcov. V novoveku bola postavená katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (bazilika-esztergom.hu), ktorá je dominantou Ostrihomu. Postavili ju v rokoch 1822 – 1869 v klasicistickom štýle na mieste stredovekého kostola (bazilika-esztergom.hu), ktorý bo spustošený v roku 1543 (Wikipedia). Bazilika je tretím najväčším kostolom v Európe, rozprestiera sa na ploche 5 660 m2 (wellnesstips.sk). Dlhá je 118 metrov, široká 49 metrov, výška kupoly je 71.5 metra. Stĺpy, ktoré podopierajú timpanon sú 57 metrov vysoké. Steny sú hrubé 17 metrov. Oltárny obraz, ktorý sa nachádza v nej je najväčším oltárnym obrazom na svete na jednom plátne. Namaľoval ho Michelangelo Grigoletti (wellnesstips.sk). Je veľký 13 x 6,5 metra (esztergom.hu). Na poschodí baziliky sa nachádza arcibiskupská klenotnica, v ktorej je zbierka stredovekých i novších sakrálnych predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj renesančná Kalvária kráľa Mateja (travelguide.sk). Bazilika – katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha sa začala stavať na podnet arcibiskupa Alexadra Rudnaya (Wikipedia). Vedľa baziliky sa vchádza do hradného komplexu. Archeológovia v ňom odokryli časť stredovekého kráľovského hradu, ktorý zničili Turci v roku 1543. Najcennejšou časťou hradného komplexu je románska Kráľovská kaplnka s ružičkovým oknom nad vchodom. Jej klenba patrí medzi najstaršie diela v strednej Európe (travelguide.sk). Na sever od stĺpovej siene baziliky sa nachádza socha kráľa svätého Štefana na koni (esztergom.hu).

V roku 1708 sa Ostrihom stáva slobodným kráľovským mestom. Začiatkom 19. storočia sa do mesta vrátil arcibiskup, aj kapitula. Ostrihom bol strediskom arcidiecézy, ktorej územie bolo najmä na Slovensku, preto tu študovalo a pôsobilo veľa slovenských národovcov, napr. Ján Palárik, Andrej Kmeť (Wikipedia). Vedľa baziliky stojí niekdajší Kráľovský palác s Hradným múzeom. So stavbou starých hradieb sa začalo už v 10. storočí (Ľubomír Motyčka). Okrem iného sa v Ostrihome nachádza Kresťanské múzeum, ktoré disponuje bohatými a vzácnymi dielami maliarstva a sochárstva. V Arcibiskupskej knižnici sa nachádza asi 250 000 tlačovín (Karin Bogschová). Medzi osobnosti mesta patrí česká kráľovná, manželka Přemysla Otakara I., Konštancia Uhorská, spisovateľ Valentín Balaša (Bálint Balassa) (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá, Stredné Považie, Typ

Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska

Hits: 1676

Trenčín je centrom stredného Považia, významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu (trencin.sk) a módy (Wikipedia). Tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy. Žije tu takmer 60000 obyvateľov. Mesto leží v nadmorskej výške 204 – 210 metrov nad morom. Jeho rozloha je takmer 82 km2. Má 10 katastrálnych území: Hanzlíková, Istebník, Kubra, Kubrica, Orechové, Opatová, Trenčianske Biskupice, Záblatie, Trenčín a Zlatovce (trencin.sk). V roku 1850 žilo v Trenčíne 2602 obyvateľov, v roku 1900 7011, v roku 1970 29055 (Retrospektivní lexikon obcí ČSSR 1850 – 1970). Maďarské pomenovanie je Trencsén, nemecký Trentschin, latinský Trentsinium alebo Laugaricio. Trenčiansky úsek stredného Považia možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku – Trenčín, Nemšová, Trenčianske Teplice, Nová Dubnica, Dubnica nad Váhom, Ilava a Trenčianska Teplá – žije tu približne 120 000 obyvateľov. Cez mesto preteká rieka Váh. Mesto má aj letisko, ktoré slúži aj na vojenské účely. V areáli sa nachádza podnik Letecké opravovne Trenčín, a. s., ktoré opravujú lietadlá a vrtuľníky z celého sveta. Vznikla tu aj Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (Wikipedia).

Nachádza sa tu aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského, výstavisko EXPO center. Pravidelne sa tu koná festival Pohoda, Jazz pod hradom. V rámci EXPO center: Trenčín mesto módy, Salón textilnej a odevnej techniky, Zlatá Fatima – súťaže producentov módy a odievania, Beauty Slovakia, Aqua – medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroeneregetiky a ochrany životného prostredia. AS Trenčín je úspešný futbalový klub. Dukla Trenčín hokejový. Rozvinutá je aj kanoistika, hádzaná a florbal. Trenčín je hokejové mesto, a nielen z dôvodu dvoch zimných štadiónov – jeden nesie meno Pavla Demitru, druhý Mariána Gáboríka. Medzi ďalšie osobnosti patrí: filmár Pavol Barabáš, historik Vojtech Zamarovský, maliar Miloš Alexander Bazovský, fotograf Karol Kállay, spisovateľka Nataša Tanská, filmový producent Rudolf Biermann, režisér Igor Pietor, Ľubomír Vajdička, Václav Mika, herečka Ida Rapaičová, Marta Sládečková, hudobník Richard Rybníček, dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá Lýdia Kyseľová, duchovný Marián Gavenda, hokejista Zdeno Chára, moderátorky Jarmila Lajčáková Hargašová a Soňa Müllerová Behulová, Štefan Skrúcaný, diplomati Pavol Hamžík, Egon Lánsky, Alojz Lorenc, Alexander Dubček (Wikipedia). Z minulosti samozrejme Matúš Čák, učiteľ Samuel Štúr – otec Ľudovíta (trencin.sk).

Trenčín patrí ku najstarším slovenským mestám. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka už pred 200 000 rokmi. Ešte pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk jedna z vetiev „Jantárovej cesty“, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomoria na Pobaltie (trencin.sk). V diele Geografia od grécko-rímskeho polyhistora Klaudia Ptolemaia (90 – 168) je pomenovanie mesta Leukaristos (Renáta Kaščáková, Jozef Gertli Danglár).

Na prelome letopočtu vytlačili Keltov germánske kmene zo severu a západu, predovšetkým Kvádi. Kvádi spolu s Markomanmi, sídliacimi na južnej Morave viedli časté boje s Rimanmi. Svedectvom týchto vojen je aj známy rímsky nápis na hradnej skale, ktorý tu zanechala II. pomocná légia, keď tu prezimovala v rokoch 179 – 180 (trencin.sk). V preklade ja na ňom napísané: Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie (Jurčacko). Je pravdepodobné, že Trenčiansky hrad bol koncom 10. a začiatkom 11. storočia sídlom provincie Vag, ktorú sa spomína v zakladacej listine pražského biskupstva z roku 1086 (trencin.sk). V roku 1241 mesto odolalo tatárskemu útoku (trencin.sk). Najväčšiu slávu zažilo mesto za Matúša Čáka Trenčianskeho začiatkom 14. storočia (trencin.sk). 19.2.1412 kráľ Žigmund Luxemburský udelil Trenčínu štatút slobodného kráľovského mesta (trencin.sk). Mestská veža (Dolná brána) bola súčasťou opevnenia začiatkom 15. storočia (trencin.sk).

V roku 1548 žilo v Trenčíne 222 rodín – asi 1 200 – 1 300 obyvateľov. Rok 1585, 1656, 1710 a 1716 zasiahol mesto mor, v roku 1593 a 1625 povodeň. V roku 1706 žilo v Trenčíne 1880 obyvateľov (trencin.sk). Morový stĺp v strede námestia bol postavený v roku 1712 ako spomienka na mor, ktorý postihol mesto v roku 1710 (trencin.sk). 14.5.1708 zhorelo v meste 195 domov. V roku 1787 žilo v Trenčíne už 4 222 obyvateľov. V roku 1790 požiar zničil aj hrad. V roku 1805 tadeto prechádzal ruský cár Alexander po bitke pri Slavkove. 26.8.1813 sa pri povodne takmer utopil František Palacký. Rok 1831 je rokom cholery (trencin.sk). V roku 1886 zachvátil mesto veľký požiar. Rok 1897 je rokom, kedy nórska firma Gregersen postavila v meste nový oceľový cestný most cez Váh s dĺžkou 258 a šírkou 6 metrov. V roku 1904 grófka Ifigénia D`Arcourt darovala mestu Trenčiansky hrad. V roku 1919 mesto prekročilo hranicu 10 000 obyvateľov (10191) (trencin.sk).

V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom, postavená bola železnica. Od konca 19. storočia sa rozvinul priemysel, textilné továrne, liehovary, spracovanie gumy, dreva. Za prvej Československej republiky sa rozrástol odevný, potravinársky a strojársky priemysel. Po roku 1945 výstavníctvo (Wikipedia).

Odkazy:

[youtube]pS-sLw-rGWw[/youtube]

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Krajina, Mestá, Myjava, Obce, Obce, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Brezová pod Bradlom

Hits: 1435

Mesto leží na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej trojice je z roku 1650, evanjelický kostol z roku 1874. Nachádza sa tu aj jediný pomník Jana Husa na Slovensku (Zdroj: Informačná tabuľa). Ku koncu roka 2010 tu žilo 5251 obyvateľov na ploche 41.08 km2 (brezova.sk). Má tieto časti: Minárčiny, Štverník, Hurbanova dolina, Žriedlova dolina (Židovské). Prvá písomná zbierka je z roku 1263, trvalejšie osídlenie začína v 15. storočí. V roku 1568 patrila Brezová pod Čachtické panstvo. Tento kraj sa stal blízky Štúrovskej generácii, v rokoch 1848 – 1849 sa stal východiskom národného hnutia. Po roku 1918 v Brezovej vznikla prvá meštianska škola na Slovensku. Mohyla Milan Rastislava Štefánika na Bradle bola postavená v roku 1928. Pôsobí tu divadelný súbor Jozefa Miloslava Hurbana. Folklórny súbor Brezová vznikol v roku 1966. Z Brezovej pochádzal herec Ján Bzdúch (Wikipedia.sk).

Use Facebook to Comment on this Post