Značka: znečistenia vody

Svet­lo je pod­stat­nou abi­otic­kou zlož­kou, kto­rou sa musí akva­ris­ta v byte zapo­die­vať. Za jeho výdat­nej pomo­ci pre­bie­ha­jú v akvá­riu bio­lo­gic­ké bio­che­mic­ké aj fyzi­kál­ne pro­ce­sy. Keď­že v mier­nom pás­me, v kto­rom sa nachá­dzam ja, a asi aj väč­ši­na z vás, kde je dĺž­ka slneč­né­ho svi­tu od jese­ne do jari nedos­ta­toč­ná, zabez­pe­če­nie ume­lé­ho osvet­le­nia je nevy­hnut­né. Samot­né slneč­né lúče sú síce pri­már­nym zdro­jom ener­gie, avšak nie sú prí­liš žia­du­ce v akva­ris­ti­ke. Dôvo­dom je to, že lúče v prí­ro­de nedo­pa­da­jú mimo hla­di­ny. V ume­lých nádr­žiach však dopa­da­jú na boč­né ste­ny, čo je čas­to dôvo­dom rias na čel­nom skle aj vo vode. Navy­še vod­né toky tečú v doli­nách, a tie sú neraz zare­za­né v kra­ji­ne, v ska­lách. Z geomor­fo­lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka sa dá pred­po­kla­dať, že vod­ný tok tečie v zvl­ne­nom pro­fi­le. To zna­me­ná, že slneč­né lúče ťaž­šie pre­ni­ka­jú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prí­ro­de je okrem toho čas­to zne­čis­te­ná, ale­bo jed­no­du­cho zafar­be­ná.. Aj pre­to odpo­rú­čam mať akvá­ri­um v tmav­šej čas­ti miest­nos­ti, a svie­tiť počas dná rad­šej ume­lým svet­lo. Je len samoz­rej­mé, že slneč­né­ho svet­la sa celé­mu kom­ple­tu prav­de­po­dob­ne aj tak dosta­ne dosť. Ani rybám by sa asi nepá­či­lo neus­tá­le plá­vať v tme. Svo­ju úlo­hu má aj este­tic­ké a funkč­né hľa­dis­ko, naj­mä pri pozo­ro­va­ní živo­ta v akvá­riu. Ryby nedo­ká­žu prí­liš svet­lo pri­jí­mať oča­mi. Nie do takej mie­ry ako cicav­ce, ale­bo hmyz. Je to mož­no zvlášt­ne, ale evo­luč­ne nedo­siah­li taký stup­ňa vývo­ja, ako by sme si asi na prvý pohľad mys­le­li. Ryby pri­jí­ma­jú svet­lo hlav­ne kožou, celým povr­chom tela.

Pri nad­byt­ku svet­la v akvá­riu, vzni­ka­jú zele­né ria­sy, pri nedos­tat­ku svet­la, hne­dé ria­sy. Kedy­si sa pou­ží­va­li v cho­va­teľ­stve vôbec žia­rov­ky. Už dáv­nej­šie sa od toho upus­ti­lo. Je to vhod­né napr. pre pla­zy do terá­ria, kde ten­to skve­lý vyná­lez slú­ži skôr ako zdroj tep­la, ako svet­la. Náj­du prí­pad­ne uplat­ne­nie pre rast­lin­né akvá­ria ak akva­ris­ta nemá iný zdroj tep­lé­ho svet­la. Pre­to­že rast­li­ny pre­fe­ru­jú skôr tep­lú zlož­ku fareb­né­ho spek­tra, kto­rú posky­tu­je bež­ná žia­rov­ka. Je to podob­né ako u sucho­zem­ských rast­lín. Chlo­ro­fyl je obsia­hnu­tý aj vo vod­ných rast­li­nách, len ria­sy obsa­hu­jú iný typ chlo­ro­fy­lu. Sucho­zem­ské rast­li­ny majú foto­syn­te­tic­kú účin­nosť iba 1 %, tak­že je to z ľud­ské­ho pohľa­du, mrha­nie ener­gie. Je to zaprí­či­ne­né špe­cia­li­zá­ci­ou enzý­mov, chlo­ro­fy­lu a širo­ko­pás­mo­vos­ťou spek­tra pri­ro­dze­né­ho svet­la. Žia­rov­ky odo­vzdá­va­jú akva­ris­to­vi ener­giu tak, že 20 % sa trans­for­mu­je na svet­lo a 80 % na tep­lo. Ten­to stav nie je veľ­mi žia­du­ci. Akva­ris­ta potre­bu­je z osvet­le­nia zís­kať svet­lo, tep­lo je nad­by­toč­né. Navy­še zabez­pe­čiť dosta­toč­né žia­rov­ko­vé osvet­le­nie pre napr. väč­šiu nádrž môže byť prob­lém. Prob­lé­mom je aj to, že žia­rov­ko­vé svet­lo je bodo­vé. Tie­to nedos­tat­ky však nema­jú žia­riv­ky. Ich svet­lo sa šíri rov­no­mer­nej­šie a ener­giu odo­vzdá­va zhru­ba v opač­nom pome­re ako žia­rov­ka – 85% svet­lo, 15% tep­lo. Exis­tu­jú rôz­ne odpo­rú­ča­nia, pre žia­rov­ky odpo­rú­čam 1 – 2 W na 1 l objemu.

Pre žia­riv­ko­vé tru­bi­ce – na 1 dm² plo­chy dna mini­mál­ne 1W, opti­mál­ne 1.5 – 2 W pri nádr­žiach do výš­ky 50 cm. Tí čo chcú pes­to­vať rast­li­ny môžu pou­žiť ešte vyš­šie výko­ny, avšak potom hro­zí vyso­ká kon­cen­trá­cia rias. Samoz­rej­me, že to nie je len o wat­toch. Zále­ží na sve­tel­nom toku, na tom akej kva­li­ty je dané svet­lo, či posky­tu­je tep­lú bie­lu, stu­de­nú bie­lu, mod­ré, čer­ve­né svet­lo, atď. Para­met­re by mali byť uve­de­né na tru­bi­ciach, odpo­rú­čam si to riad­ne pred kúpou pre­štu­do­vať. Bež­ne sa pou­ží­va­jú tru­bi­ce, kto­rých tep­lo­ta far­by je od 3500 – do 25000 Kel­vi­nov. Pre rast­lin­né akvá­ri­um odpo­rú­čam tep­lej­šie far­by – pod 5000K. Pre bež­né­ho akva­ris­tu 6500 K, pre mor­ské­ho akva­ris­tu nad 9300 K. Pou­ži­teľ­nosť tru­bíc je čas­to u špe­ciál­nych akva­ris­tic­kých tru­bíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľ­mi krát­ka doba. Po nej je dob­ré tru­bi­ce vyme­niť, ich účin­nosť kle­sá až na 50%. Oby­čaj­nej­šie tru­bi­ce, vydr­žia účin­ne ove­ľa dlh­šie. Pri všet­kých tru­bi­ciach, s kto­rý­mi som sa dote­raz stre­tol, bola uve­de­ná život­nosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špe­ciál­ne tru­bi­ce nedo­siah­nu za 0.5 roka 10 000 sve­tel­ných hodín a ich výkon­nosť pri­tom rapíd­ne kle­sá. Iné tru­bi­ce pri kon­ci život­nos­ti ešte stá­le majú 80 – 90 % účin­nosť. Pre­fe­ru­jem tru­bi­ce Phi­lips, Osram. V kaž­dom prí­pa­de je dob­ré mať poru­ke neja­ké náh­rad­né tru­bi­ce.

Pre vyš­šiu život­nosť tru­bíc je ide­ál­ne mať medzi vypí­na­čom a štar­té­rom pred­rad­ník. Svet­lo sa bude spí­nať naraz, a výraz­ne sa pre­dĺži život­nosť tru­bi­ce. Ako alter­na­tí­va ku line­ár­nym žia­riv­kám – tru­bi­ciam je mož­né pou­žiť aj kom­pakt­né žia­riv­ky. Tie sú napo­kon dnes už bež­ne dostup­né v hyper­mar­ke­toch. Ich účin­nosť je samoz­rej­me niž­šia. Pre akvá­ria vyš­šie ako 50 cm sa odpo­rú­čam tzv. HQI výboj­ky. Tie sú schop­né účin­nej­šie pre­svie­tiť vyš­ší vod­ný stĺpec ako žia­riv­ky. Pre to, aby naša nádrž pros­pe­ro­va­la je ide­ál­ne mať pra­vi­del­né, resp. objek­tív­ne kon­tro­lo­va­teľ­né spí­na­nie svet­la. Je to lep­šie rie­še­nie ako sa spo­lie­hať na ľud­ský fak­tor. Kom­ple­ty s rast­li­na­mi by mali mať dosta­tok svet­la počas dňa 12 – 14 hodín,. Pred­sta­va, že sta­čí posky­to­vať pros­pe­ru­jú­ce­mu akvá­riu svet­lo iba večer je myl­ná. Vod­né rast­li­ny sú skôr schop­né pris­pô­so­biť sa sla­bé­mu zdro­ju osvet­le­nia ako jeho nedos­ta­toč­nej dĺž­ke. Pre opti­mál­ne zabez­pe­če­nie pra­vi­del­né­mu sve­tel­né­ho reži­mu sú ide­ál­ne spí­na­cie hodi­ny. Pra­vi­del­nosť reži­mu vplý­va výraz­ne aj na akti­vi­tu a cel­ko­vé sprá­va­nie rýb. Nie­kto­ré ryby dokon­ca začnú inak plá­vať. Je to zná­me napr. o neón­kach. Ak im poskyt­ne­me boč­né svet­lo, kto­ré nedo­pa­dá zvr­chu, tak sa sta­ne, že neón­ky začnú úpl­ne mimo­voľ­ne plá­vať šik­mo. Ako by sa im naklo­ni­la zem – sna­žia ja plá­vať kol­mo na smer dopa­da­jú­cich lúčov. Napr. živo­rod­ky veľ­mi rých­lo ​“oží­va­jú” po zasvie­te­ní po pred­chá­dza­jú­cej ​“tme”, cich­li­dám sa narú­ša bio­ryt­mus a ove­ľa dlh­šie im trvá, než ich ​“pre­sved­čím” aby sa aspoň tro­chu rozp­lá­va­li. Dru­há stra­na min­ce je zase fakt, že pri tme nie sú také ​“sle­pé”. Napo­kon sami dob­re vie­me, že tma a svet­lo vplý­va výraz­ne aj na člo­ve­ka. Prob­lé­mom je, že spí­na­cie hodi­ny trpia na vyso­kú indukč­nú záťaž. Naj­pou­ží­va­nej­šie žia­riv­ko­vé tru­bi­ce majú vyso­kú indukč­nú záťaž, napriek rela­tív­ne níz­ke­mu odbe­ru prú­du. Pre­to odpo­rú­čam mecha­nic­ké spí­na­cie hodi­ny, ale­bo pre­ve­re­né digi­tál­ne. Mám skú­se­nosť, že digi­tál­ne spí­na­cie hodi­ny sa čas­to resetovali.

Light is an essen­tial abi­otic com­po­nent that aqu­arium ent­hu­siasts must con­si­der in the­ir homes. With its sig­ni­fi­cant help, bio­lo­gi­cal, bio­che­mi­cal, and phy­si­cal pro­ces­ses take pla­ce in the aqu­arium. In the tem­pe­ra­te zone whe­re I am loca­ted, and pro­bab­ly many of you, the sun­light dura­ti­on from fall to spring is insuf­fi­cient. The­re­fo­re, pro­vi­ding arti­fi­cial ligh­ting is neces­sa­ry. Whi­le sun­light is the pri­ma­ry sour­ce of ener­gy, it’s not high­ly desi­rab­le in aqu­ariums. In natu­re, sun­light does­n’t penet­ra­te below the water sur­fa­ce, but in arti­fi­cial tanks, it often hits the side walls, lea­ding to algae gro­wth on the glass and in the water. Addi­ti­onal­ly, water cur­rents flow in val­le­ys, which are often cut into the lands­ca­pe, making it har­der for sun­light to penet­ra­te the water.

For the­se rea­sons, I recom­mend pla­cing the aqu­arium in a dar­ker part of the room and using arti­fi­cial light during the day. It’s evi­dent that some sun­light will still reach the enti­re setup. Fish pro­bab­ly would­n’t enjoy swim­ming in cons­tant dark­ness eit­her. Aest­he­tic and func­ti­onal aspects also play a role, espe­cial­ly when obser­ving aqu­arium life. Fish can’t per­ce­i­ve light with the­ir eyes as much as mam­mals or insects. They main­ly sen­se light through the­ir skin, cove­ring the­ir enti­re body sur­fa­ce. Excess light in the aqu­arium leads to gre­en algae, whi­le a lack of light results in bro­wn algae. In the past, incan­des­cent bulbs were used in bre­e­ding. Howe­ver, this prac­ti­ce has been aban­do­ned as the­y­’re more suitab­le as a heat sour­ce than a light sour­ce. Com­pact flu­ores­cent bulbs are a com­mon alter­na­ti­ve, but the­ir effi­cien­cy is lower.

Flu­ores­cent tubes are pre­fer­red for aqu­ariums tal­ler than 50 cm. High-​Intensity Dis­char­ge (HQI) lamps are recom­men­ded for even bet­ter penet­ra­ti­on in tal­ler tanks. Regu­lar main­te­nan­ce and repla­ce­ment of tubes are cru­cial for opti­mal per­for­man­ce. Pre­cau­ti­ons, such as using a bal­last befo­re the switch and star­ter, can extend the life of flu­ores­cent tubes. Having a regu­lar and objec­ti­ve­ly con­trol­lab­le light sche­du­le is cru­cial for the aqu­ariu­m’s well-​being. Timers are bet­ter than rely­ing on human inter­ven­ti­on. Aqu­arium kits with plants should rece­i­ve light for 12 – 14 hours a day for opti­mal gro­wth. Pro­vi­ding light only in the eve­ning is a mis­con­cep­ti­on. The regu­la­ri­ty of the light regi­me sig­ni­fi­can­tly affects the acti­vi­ty and ove­rall beha­vi­or of fish. Some fish chan­ge the­ir swim­ming pat­terns based on the light sour­ce­’s direc­ti­on. In conc­lu­si­on, pro­per ligh­ting is vital for a thri­ving aqu­arium, con­si­de­ring fac­tors like light type, dura­ti­on, and schedule.

Licht ist eine wesen­tli­che abi­otis­che Kom­po­nen­te, mit der sich der Aqu­aria­ner in sei­ner Woh­nung ause­i­nan­der­set­zen muss. Mit sei­ner erheb­li­chen Hil­fe lau­fen bio­lo­gis­che, bio­che­mis­che und phy­si­ka­lis­che Pro­zes­se im Aqu­arium ab. Da die Son­ne­ne­ins­trah­lung im gemä­ßig­ten Bere­ich, in dem ich mich befin­de und wahrs­che­in­lich vie­le von Ihnen, von Herbst bis Früh­ling unzu­re­i­chend ist, ist die Bere­its­tel­lung künst­li­cher Bele­uch­tung not­wen­dig. Wäh­rend Son­nen­licht die pri­mä­re Ener­gie­qu­el­le ist, ist es in Aqu­arien nicht beson­ders wün­schen­swert. In der Natur dringt Son­nen­licht nicht unter die Was­se­ro­berf­lä­che, trifft aber in künst­li­chen Behäl­tern oft auf die Sei­ten­wän­de, was zu Algen­wachs­tum auf dem Glas und im Was­ser führt. Darüber hinaus flie­ßen Was­sers­tröme in Tälern, die oft in die Lands­chaft geschnit­ten sind, was es für Son­nen­licht ersch­wert, ins Was­ser einzudringen.

Aus die­sen Grün­den emp­feh­le ich, das Aqu­arium in einem dunk­le­ren Teil des Rau­mes zu plat­zie­ren und tag­süber künst­li­ches Licht zu ver­wen­den. Es ist offen­sicht­lich, dass trotz­dem etwas Son­nen­licht die gesam­te Ein­rich­tung erre­icht. Fis­che wür­den wahrs­che­in­lich auch nicht ger­ne in stän­di­ger Dun­kel­he­it sch­wim­men. Äst­he­tis­che und funk­ti­ona­le Aspek­te spie­len eben­falls eine Rol­le, ins­be­son­de­re beim Beobach­ten des Aqu­arium­le­bens. Fis­che kön­nen Licht nicht so stark mit ihren Augen wahr­neh­men wie Säu­ge­tie­re oder Insek­ten. Sie neh­men Licht haupt­säch­lich durch ihre Haut wahr, die ihre gesam­te Kör­pe­ro­berf­lä­che bedec­kt. Übers­chüs­si­ges Licht im Aqu­arium führt zu grünem Algen­wachs­tum, wäh­rend Licht­man­gel zu brau­nen Algen führt. In der Ver­gan­gen­he­it wur­den Glüh­lam­pen zur Zucht ver­wen­det. Die­se Pra­xis wur­de jedoch auf­ge­ge­ben, da sie eher als Wär­me­qu­el­le denn als Lich­tqu­el­le gee­ig­net sind. Kom­pakt­le­uchts­toff­lam­pen sind eine übli­che Alter­na­ti­ve, aber ihre Effi­zienz ist geringer.

Flu­ores­zie­ren­de Röh­ren wer­den für Aqu­arien über 50 cm Höhe bevor­zugt. Für noch bes­se­re Durchd­rin­gung in höhe­ren Tanks wer­den Hochd­ruc­ken­tla­dungs­lam­pen (HQI) emp­foh­len. Regel­mä­ßi­ge War­tung und Aus­tausch der Röh­ren sind ents­che­i­dend für eine opti­ma­le Leis­tung. Vor­sichts­ma­ßnah­men wie die Ver­wen­dung eines Vors­chalt­ge­räts vor dem Schal­ter und dem Star­ter kön­nen die Lebens­dau­er von Leuchts­toff­röh­ren ver­län­gern. Ein regel­mä­ßi­ger und objek­tiv kon­trol­lier­ba­rer Lichtp­lan ist ents­che­i­dend für das Wohl­be­fin­den des Aqu­ariums. Timer sind bes­ser als die Abhän­gig­ke­it von men­sch­li­chem Ein­gre­i­fen. Aqu­arium­sets mit Pflan­zen soll­ten für opti­ma­les Wachs­tum 12 – 14 Stun­den am Tag bele­uch­tet wer­den. Die Vors­tel­lung, dass es aus­re­icht, einem pros­pe­rie­ren­den Aqu­arium nur abends Licht zu geben, ist ein Irr­tum. Die Regel­mä­ßig­ke­it des Licht­re­gi­mes bee­in­flusst das Ver­hal­ten und die Gesamt­be­we­gung der Fis­che erheb­lich. Eini­ge Fis­che ändern sogar ihre Sch­wim­mus­ter basie­rend auf der Rich­tung der Lich­tqu­el­le. Zusam­men­fas­send ist eine ord­nungs­ge­mä­ße Bele­uch­tung für ein blühen­des Aqu­arium uner­läss­lich, wobei Fak­to­ren wie Licht­typ, Dau­er und Zeitp­lan zu berück­sich­ti­gen sind.

Use Facebook to Comment on this Post