2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

Hits: 22774

Na ploche 108 km2 v nej žije ku 1.10.2010 82 661 obyvateľov (nitra.sk). Preteká ňou rovnomenná . Zo severnej strany sa nad mestom týči vrch (Wikipedia). Historické názvy: , , Nitrahwa. V indoeurópskych jazykoch Nid znamená tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na niekoľko mestských častí: Čermáň, , , , , , Janíkovce, , , , Párovské , , Staré , a Zobor. 92.0% obyvateľstva je slovenskej národnosti, 6.8 % maďarskej (Wikipedia). Nitra je najstarším mestom na Slovensku. Prvé potvrdené historické zmienky siahajú na začiatok 9. storočia (Wikipedia), konkrétne do roku 828. Zmienka je o Nitrawe (nitralive.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú početné . Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. boli na území mesta už pred 6 000 rokmi. Bolo tu významné keltské stredisko, neskôr germánske a napokon slovanské. Sídlili tu , od 8. storočia do roku 1108 (Wikipedia).

O Nitre sa hovorí, že bola podobne ako , založená na siedmych pahorkoch: Zobor, hradný kopec, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok a vrch. Na mieste dnešných Pároviec bola doložená prvé slovanské sídlisko na území Nitry. Druhá, zatiaľ zistená osada bola na Martinskom vrchu v blízkosti potoka Tormoš (nitralive.sk). V 9. storočí tu vládol knieža Pribina, mesto bolo jedným s centier Veľkej Moravy. aglomerácia bola v čase Veľkej Moravy a v poveľkomoravskom období väčšia ako dnešné mesto (Ruttkay). Nachádza sa tu prvý známy kresťanský kostol v strednej a východnej Európe z roku 828. Na Zobori bol za vlády Svätopluka v rokoch 880 – 881 postavený prvý známy kláštor na Slovensku. pochádza z 11. storočia, neskôr bol v 15. storočí prestavaný (Wikipedia). Patrí medzi najstaršie kamenné hrady u nás. Jeho najvzácnejšou ťou je zakonzervovaný hradný val z 9. storočia. Od roku 1961 je Nitriansky hrad národnou kultúrnou pamiatkou. Súčasná jeho podoba pochádza zo 17. storočia. (Informačná tabuľa). Prvé nitrianske divadlo bolo postavené v roku 1883 (Wikipedia). V Nitre pôsobí , v ktorom sa koná od roku 1992 posledný septembrový týždeň medzinárodný festival . Okrem toho v meste je aj Staré divadlo Karola áka (Wikipedia).

Nitra je aj domovom viacerých športových klubov: futbalového , hokejového HC K-CERO Nitra, basketbalového . Sídlia tu viaceré významné firmy: Agrokomplex – Nitra, Oil Slovakia (), Plastika, Foxconn Electronics, Nitra (Wikipedia). Nachádzajú sa tu dve : a Slovenská poľnohospodárska univerzita. Sú domovom viacerých hudobných skupín: Gladiáror, Horkýže Slíže a Desmod (Wikipedia.en). Nitra má množstvo osobností, napr.: knieža Pribina (Wikipedia), kráľ Veľkej Moravy, nitrianske knieža Svätopluk I., Pribinov syn Koceľ (Wikipedia.en), akademický sochár Július Bártfay, politik , herci Jozef Dóczy, Gučík, , , Eva Pavlíková, moderátor , hokejisti Ľubomír Kolník, (Wikipedia),  , a Ružička (Wikipedia.en), futbalisti (Wikipedia), Miroslav Stoch (Wikipedia.en), streľkyňa (Wikipedia).

Use to Comment on this Post

2007, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné reportáže, Považské reportáže, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské reportáže

Marhát

Hits: 11939

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. Na vrchu bolo praveké – výšinné z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej cez Ponitria na Považie. sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „, “, čo bolo pomenovanie pre (rotundajurko.sk). Neskôr sa trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný a . Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva áky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým obce , Vozokany Lipovník. Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku tradície silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný kríž ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej vojny (mana2.sk). Iniciátorom bol vtedajší blatnický kňaz (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápisBože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov rozhľadňa. Je z nej vidno na hrady Tematín, Čachtice, Uhrovec, Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

sa konajú vždy 31. decembra. Od roku 1971 sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov . Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým . Celkom zaujímavým nápadom bol v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú . Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný . Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto í z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé , z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

Krajina na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je blato a hore je snehová perina. Občas je inovať na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať kratšie, ľahšie, vhodné pre aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej . Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka . Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na . Menej časté trasy sú z Modrovej , zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie , aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli lesy ponorene do , vyššie vykúkalo slnko, ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. Organizátori hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa , čaje, , slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj zima, som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, až do Piešťan.

Odkazy

Trasa horáreň – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska – Marhát – Piešťany – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2007, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby

Jurko, lokalita slovanskej histórie

Hits: 3096

je lokalita v Považskom Inovci, kde dýcha . Neďaleko od Nitrianskej , pod vrchom Marhát. Na Jurkovi som bol vždy, keď som šiel z Nitrianskej Blatnice na . Najmä na Silvestra. tu mali kedysi svoju kultúru. Nachádza sa tu kostolík – , ktorá je barokovou prestavbou staršej Jurko. Rotunda je datovaná ešte pred obdobie Veľkej Moravy (, Galo, 2009), do 1. tretiny 9. storočia. V 11. – 13. storočí a v roku 1530 došlo k stavebným úpravám na lokalite. V roku 1655 bola pristavená veža, pustovňa a škola (rotundajurko.sk). Okrem iného sa tu konajú a tzv. turistické sväté  (Krupa, Galo, 2009). Pútnici sa tu schádzajú už od roku 1530, vždy po sviatku svätého Juraja, 24. apríla (rotundajurko.sk).  dokladajú, že v okolí kostolíka bol cintorín datovaný do polovice 11. storočia (Krupa, Galo, 2009). K Jurkovi vedie viacero ciest, kto sa po nich vydá, ocitne sa na veľmi starej historickej ceste, ktorá v minulosti spájala s Považím, pokračujúc na Moravu. Architektonicko-historický a archeologický výskum v rokoch 1973-75 ukázal zhodu rozmerov so základmi rotundy na veľkomoravskom dvorci , ktorý je vzdialený 7 km. Rozdiel je len pár centimetrov (Dorica, 2013). Rozmery sú odvodené od longobardskej , ktorá má 36.5 cm. Vnútorné priemery oboch rotúnd sú 730 cm, hrúbka ich múrov je 73 cm. Rovnaké rozmery má aj dvojapsidová rotunda v Mikulčiciach. Najstaršie časti sú kruhová rotunda a podkovovitá apsida. Mala neobyčajne plytké základy, 20 – 30 cm hlboké, ale miestami opreté o skalné podložie (slovanske-hradiska.blogspot.com).

Archeologický výskum viedol , ktorý skúmal aj bližšie okolie. V lokalite vykopal dva veľkomoravské z obdobia 9 – 10. storočia a osadu, ktorá v priebehu 13. storočia zanikla (Dorica, 2013), Obyvatelia sa presunuli do nižších polôh.  dvorcového typu bolo obohnané palisádou (wikipedia.sk). Boli objavené dva , v ktorých sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré so striebornými šperkami (rotundajurko.sk). Starší, väčší dvore bol neskôr nahradený menším útvarom. V 11. storočí so sídliska vznikla neopevnená s príbytkami (wikipedia.sk). Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej  (rotundajurko.sk) so svahov Marhátu (wikipedia.sk). Našli sa tu haldy hlušiny a (nitrianskablatnica.sk). 

Brázdy svedčia o poľnohospodárstve (wikipedia.sk). Odkryté okno na juhozápadnej strane rotundy je staršie ako podobne okno na Kostole svätej Margity v Kopčanoch. Možno ho zaradiť do predrománskeho obdobia (rotundajurko.sk). Po zániku v 13. storočí sa rotunda pozvoľne menila na ruiny. Majiteľka tunajších lesov Mária Turzová dala kostolík upraviť, resp. vztýčiť. Avšak aj po tejto renovácii začal kostolík pustnúť. V roku 1655 kostolík upravili do dnešnej barokovej podoby. V pustovni bývali až do prvej polovice 19. storočia ako v tunajšej škole. Škola sa asi od roku 1850 využívala ako poľovnícka stanica, neskôr ako horáreň, ktorú asanovali v roku 1962 (wikipedia.sk).

Use to Comment on this Post