Chorvátsko, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Flóra Hvaru

skala
Hits: 2619

Na Hva­re som strá­vil krát­ky čas v máji 2010. Samoz­rej­me, prís­pe­vok uka­zu­je len veľ­mi malú časť dru­ho­vej diver­zi­ty rast­lín na tom­to krás­nom chor­vát­skom ostro­ve. Hvar je domo­vom pôso­bi­vej fló­ry. Hvar sa vyzna­ču­je typic­kým stre­do­mor­ským pod­ne­bím s tep­lý­mi suchý­mi leta­mi a mier­ny­mi zima­mi. Slneč­né svet­lo a dosta­tok tep­la tvo­ria ide­ál­ne pod­mien­ky pre rast a kvit­nu­tie mno­hých dru­hov rast­lín. Pôda na ostro­ve je však čas­to kame­nis­tá a chu­dob­ná na živi­ny. Bio­di­ver­zi­ta fló­ry Hva­ru je dôle­ži­tá nie­len pre este­tic­ký záži­tok náv­štev­ní­kov, ale aj pre udr­ža­nie eko­sys­té­mov a zacho­va­nie gene­tic­ké­ho bohat­stva rôz­nych dru­hov. Ochra­na tej­to fló­ry je pre­to kľú­čo­vým aspek­tom envi­ron­men­tál­nej poli­ti­ky a úsi­lia o udr­ža­teľ­ný roz­voj ostrova.

Hvar je domo­vom pre nie­koľ­ko ende­mic­kých rast­lín. Jed­ným z prí­kla­dov je Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), kto­rý zdo­bí sva­hy ostro­va svo­ji­mi pôso­bi­vý­mi kvet­mi. Ďal­ším ende­mic­kým dru­hom je Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), kto­rý kvit­ne v jar­nej sezó­ne a vytvá­ra fareb­né kober­ce v nie­kto­rých čas­tiach ostro­va. Ostrov Hvar je tiež domo­vom pre mno­hé rast­li­ny cha­rak­te­ris­tic­ké pre stre­do­mor­skú oblasť. Ole­an­dre (Nerium ole­an­der) ozdo­bu­jú pobrež­né oblas­ti s svo­ji­mi nád­her­ný­mi kvet­mi, zatiaľ čo aro­ma­tic­ký roz­ma­rín (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) pris­pie­va svo­jou vôňou ku šar­mu kra­ji­ny. Vinič a oli­vo­vé háje sú ďal­ší­mi iko­nic­ký­mi prv­ka­mi kra­ji­ny, pri­čom oli­vov­ní­ky tvo­ria dôle­ži­tú súčasť tra­dič­nej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva Hvaru.

I spent a short time on Hvar in May 2010. Of cour­se, this con­tri­bu­ti­on sho­ws only a very small part of the spe­cies diver­si­ty of plants on this beau­ti­ful Cro­atian island. Hvar is home to an impres­si­ve flo­ra. The island is cha­rac­te­ri­zed by typi­cal Medi­ter­ra­ne­an cli­ma­te with warm, dry sum­mers and mild win­ters. Sun­ny weat­her and suf­fi­cient warmth cre­a­te ide­al con­di­ti­ons for the gro­wth and blo­oming of many plant spe­cies. Howe­ver, the soil on the island is often sto­ny and nutrient-​poor. The bio­di­ver­si­ty of Hva­r’s flo­ra is impor­tant not only for the aest­he­tic expe­rien­ce of visi­tors but also for main­tai­ning eco­sys­tems and pre­ser­ving the gene­tic wealth of vari­ous spe­cies. The pro­tec­ti­on of this flo­ra is the­re­fo­re a key aspect of envi­ron­men­tal poli­cy and efforts towards sus­tai­nab­le island development.

Hvar is home to seve­ral ende­mic plants. One exam­ple is Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), which adorns the slo­pes of the island with its impres­si­ve flo­wers. Anot­her ende­mic spe­cies is Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), which blo­oms in the spring and cre­a­tes color­ful car­pets in some parts of the island. The island of Hvar is also home to many plants cha­rac­te­ris­tic of the Medi­ter­ra­ne­an regi­on. Ole­an­ders (Nerium ole­an­der) deco­ra­te coas­tal are­as with the­ir beau­ti­ful flo­wers, whi­le aro­ma­tic rose­ma­ry (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) con­tri­bu­tes its scent to the charm of the lands­ca­pe. Vine­y­ards and oli­ve gro­ves are other ico­nic ele­ments of the lands­ca­pe, with oli­ve tre­es pla­y­ing a sig­ni­fi­cant role in the islan­d’s tra­di­ti­onal cul­tu­re and economy.

Na Hva­ru sam pro­veo krat­ko vri­je­me u svibn­ju 2010. Narav­no, ovaj pri­log pri­ka­zu­je samo vrlo mali dio bilj­nog diver­zi­te­ta na ovom pre­kras­nom hrvat­skom oto­ku. Hvar je dom impre­siv­ne flo­re. Otok se odli­ku­je tipič­nom sre­do­zem­nom kli­mom s top­lim suhim lje­ti­ma i bla­gim zima­ma. Sun­ča­no vri­je­me i dovolj­no top­li­ne stva­ra­ju ide­al­ne uvje­te za rast i cvje­tan­je mno­gih bilj­nih vrs­ta. Među­tim, tlo na oto­ku čes­to je kame­ni­to i siro­maš­no hran­ji­vim tva­ri­ma. Bio­raz­no­li­kost flo­re Hva­ra važ­na je ne samo za estet­sko iskus­tvo posje­ti­tel­ja već i za odr­ža­van­je eko­su­sta­va i čuvan­je genet­skog bogat­stva raz­li­či­tih vrs­ta. Zašti­ta ove flo­re sto­ga je ključ­ni aspekt eko­loš­ke poli­ti­ke i nasto­jan­ja pre­ma odr­ži­vom raz­vo­ju otoka.

Hvar je dom neko­li­ko ende­mič­nih bilj­nih vrs­ta. Jedan pri­mjer je Hvar­ski lju­tić (Nigel­la cro­ati­ca), koji kiti padi­ne oto­ka svo­jim impre­siv­nim cvje­to­vi­ma. Još jed­na ende­mič­na vrs­ta je Hvar­ski šaf­ran (Cro­cus hva­ren­sis), koji cvje­ta u prol­je­će i stva­ra šare­ne tepi­he na nekim dije­lo­vi­ma oto­ka. Otok Hvar tako­đer je dom mno­gim bilj­ka­ma karak­te­ris­tič­nim za sre­do­zem­nu regi­ju. Ole­an­dri (Nerium ole­an­der) ukra­ša­va­ju obal­na pod­ruč­ja svo­jim pre­kras­nim cvje­to­vi­ma, dok aro­ma­tič­ni ruž­ma­rin (Ros­ma­ri­nus offi­ci­na­lis) dopri­no­si svo­jim miri­som šar­mu kra­jo­li­ka. Vinog­ra­di i mas­li­ni­ci su dru­gi iko­nič­ni ele­men­ti kra­jo­li­ka, pri čemu mas­li­ne igra­ju zna­čaj­nu ulo­gu u tra­di­ci­onal­noj kul­tu­ri i gos­po­dar­stvu otoka.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Chorvátsko, Hory, Hory, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Typ krajiny, Zahraničie

Hvarské kopce medzi Zavalou, Pitve a Gromin Dolac

skala
Hits: 3523

Hvar­ské kop­ce medzi Zava­lou a Pit­ve a Gro­min Dolac. Raz som sa v máji 2010 vybral do Hvar­ských kop­cov.

Hvar hills bet­we­en Zava­la and Pit­ve, and Gro­min Dolac. Once, in May 2010, I set out to explo­re the Hvar hills.

Hvar­ski bre­žulj­ci izme­đu Zava­le, Pit­ve i Gro­min Dola­ca. Jed­nom sam u svibn­ju 2010. godi­ne kre­nuo pre­ma Hvar­skim brežuljcima.

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Chorvátsko, Krajina, Organizmy, Príroda, Rastliny, Zahraničie

Pitve – centrálna časť Hvaru

skala
Hits: 4213

Pit­ve sa nachá­dza zhru­ba v stre­de ostro­va Hvar, medzi Jel­sou a Ivan Dolac. Pat­rí k naj­star­šie osíd­le­ným oblas­tiam ostro­va (mrki​.info). V roku 1921 tu žilo 756 oby­va­te­ľov, dnes ich tu žije prav­de­po­dob­ne menej ako 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve je boha­té na his­to­ric­ké pamiat­ky a kul­túr­ne dedič­stvo. Domi­nan­tou obce je gotic­ký kos­tol svä­té­ho Jaku­ba zo 16. sto­ro­čia s rene­sanč­ným oltá­rom. Pred kos­to­lom sto­jí kamen­ná plas­ti­ka rím­ske­ho boha Janu­sa – stráž­cu dve­rí – sym­bo­lu ochra­ny. Kos­tol je kaž­do­roč­ne súčas­ťou veľ­ko­noč­nej pro­ce­sie ​“Za Krí­žom” – Pro­ce­si­ja Za Kri­žem. Oko­lie Pit­ve je obklo­pe­né oli­vo­vý­mi háj­mi a vini­ca­mi. Pit­ve je sta­rá vinár­ska obec s typic­ký­mi kamen­ný­mi doma­mi. Pit­ve má dve čas­ti: Hor­né Pit­ve (Gor­nie Pit­ve) a Dol­né Pit­ve (Don­je Pit­ve). Docho­va­la sa pôvod­ná dedin­ská archi­tek­tú­ra. V sta­rej ško­le sa nachá­dza Múze­um vinoh­rad­níc­tva. Z hor­nej čas­ti je k dis­po­zí­cii pano­ra­ma­tic­ký pohľad na Jel­su, pri­ľah­lé záto­ky, Brač a poho­rie Bio­ko­vo. Sme­rom na juh vedie 1400 met­rov dlhý tunel na juž­né pobre­žie do Zava­ly. Tunel bol posta­ve­ný v roku 1966 kvô­li vodo­vod­né­mu potru­bie, je neos­vet­le­ný, jed­no­smer­ný (ihvar​.cz).

Pit­ve is loca­ted rough­ly in the cen­ter of the island of Hvar, bet­we­en Jel­sa and Ivan Dolac. It is one of the oldest sett­led are­as on the island (mrki​.info). In 1921, the vil­la­ge had a popu­la­ti­on of 756, but today it is like­ly to be less than 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve is rich in his­to­ri­cal land­marks and cul­tu­ral heri­ta­ge. The cen­ter­pie­ce of the vil­la­ge is the 16th-​century Got­hic Church of St. James, which fea­tu­res a Renais­san­ce altar. In front of the church stands a sto­ne sta­tue of the Roman god Janus – the guar­dian of doors – sym­bo­li­zing pro­tec­ti­on. The church is annu­al­ly part of the Eas­ter pro­ces­si­on ​“Za Krí­žom” (Pro­ces­si­on Za Kri­žem). The sur­roun­dings of Pit­ve are enve­lo­ped by oli­ve gro­ves and vine­y­ards. Pit­ve is an ancient wine-​producing vil­la­ge with typi­cal sto­ne hou­ses. The vil­la­ge is divi­ded into two parts: Upper Pit­ve (Gor­nie Pit­ve) and Lower Pit­ve (Don­je Pit­ve). The ori­gi­nal vil­la­ge archi­tec­tu­re has been pre­ser­ved. The old scho­ol hou­ses the Wine Muse­um. From the upper part of the vil­la­ge, the­re is a pano­ra­mic view of Jel­sa, the adja­cent bays, Brač, and the Bio­ko­vo moun­tain ran­ge. To the south, the­re is a 1400-​meter-​long tun­nel lea­ding to the sout­hern coast in Zava­la. The tun­nel, built in 1966 for a water pipe­li­ne, is unlit and one-​way (ihvar​.cz).

Pit­ve se nala­zi otp­ri­li­ke u sre­diš­tu oto­ka Hva­ra, izme­đu Jel­se i Iva­na Dol­ca. To je jed­no od naj­sta­ri­je nasel­je­nih pod­ruč­ja oto­ka (mrki​.info). Godi­ne 1921. u Pit­ve je živ­je­lo 756 sta­nov­ni­ka, dok danas vje­ro­jat­no ima man­je od 100 (Wiki­pe­dia ENG).

Pit­ve je boga­ta povi­jes­nim spo­me­ni­ci­ma i kul­tur­nom baš­ti­nom. Domi­nan­ta nasel­ja je gotič­ka crkva sv. Jako­va iz 16. stol­je­ća s rene­san­skim olta­rom. Ispred crkve nala­zi se kame­na plas­ti­ka rim­skog boga Janu­sa – čuva­ra vra­ta – sim­bol zašti­te. Crkva je sva­ke godi­ne dio uskr­s­ne pro­ce­si­je ​“Za Kri­žem” (Pro­ces­si­ja Za Kri­žem). Oko­li­ca Pit­ve je okru­že­na mas­li­ni­ci­ma i vinog­ra­di­ma. Pit­ve je sta­ro vinog­ra­dar­sko nasel­je s tipič­nim kame­nim kuća­ma. Pit­ve se sas­to­ji od dva dije­la: Gorn­je Pit­ve i Don­je Pit­ve. Saču­va­na je izvor­na seos­ka arhi­tek­tu­ra. U sta­roj ško­li nala­zi se Muzej vinog­ra­dar­stva. S gorn­jeg dije­la sela pru­ža se pano­ram­ski pog­led na Jel­su, obližn­je uva­le, Brač i pla­nin­ski lanac Bio­ko­vo. Na jugu vodi 1400 meta­ra dug tunel do juž­ne oba­le u Zava­li. Tunel, koji je izg­ra­đen 1966. godi­ne za vodo­vod­nu cijev, nije osvi­jetl­jen i jed­no­sm­jer­nog je karak­te­ra (ihvar​.cz).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post