2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP, Záhorie

Záhorie, kraj hraničný, ležiaci za horami

Hits: 4172

Záho­rie je kra­ji­na medzi Čes­kom na seve­re, Rakús­kom na zápa­de, Malý­mi Kar­pat­mi na juho­vý­cho­de, rie­kou Dunaj na juhu. Záho­rie si pamä­tá pocho­do­va­nie rím­skych légií, zjed­no­te­nie slo­van­ských kme­ňov do Veľ­ko­mo­rav­skej ríše. Vied­li tu ces­ty nemec­kých rytie­rov i čes­kých knie­žat. Už stá­ro­čia je pohra­nič­ným kra­jom. Na cca 2500 km2 tu žije tak­mer 300 000 oby­va­te­ľov (zaho​rie​.sk). Pome­no­va­nie Záho­rie má kore­ne v 17. sto­ro­čí. Pochá­dza od latin­ské­ho Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus. Tak bol ozna­čo­va­ný kraj Bra­ti­slav­skej župy, kto­rý ležal za Malý­mi Kar­pat­mi – za hora­mi. Iné his­to­ric­ké pome­no­va­nia: Morav­ské pole na Slo­ven­sku, slo­ven­ské Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na, Morav­ský dol. Admi­ni­stra­tív­ne Záho­rie nikdy netvo­ri­lo jed­not­ný celok (zaho​rie​.sk). Zahŕňa okre­sy Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, čias­toč­ne Myja­va a Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. Väč­ši­nu úze­mia tvo­rí Záhor­ská níži­na (zaho​rie​.sk).

Hos­po­dár­ska čin­nosť člo­ve­ka mala za násle­dok obno­ve­nie pohy­bu pies­ku. Pre­to sa v 16. a 17. sto­ro­čí na Záhor­skej níži­ne usku­toč­ni­lo zales­ňo­va­nie uvoľ­ne­ných pies­kov. Pri­ro­dze­ný cha­rak­ter lesov na via­tych pies­koch však potla­či­lo dlho­roč­né vysá­dza­nie boro­vi­ce (zaho​rie​.sk). Dnes je Záho­rie typic­ké boro­vi­co­vý­mi a luž­ný­mi les­mi a pies­či­tou pôdou. Čas­to tu fúka vie­tor (lozor​no​.sk). Avšak pôvod­ne bola Záhor­ská níži­na sil­ne zamok­re­ným úze­mím s moča­ris­ka­mi, jaze­ra­mi a mŕt­vy­mi rame­na­mi riek. Na nivách riek Mora­va a Myja­va aj dnes mäk­ké luž­né lesy. Na vyš­šie polo­že­ných čas­tiach tvr­dý luž­ný les. Oso­bit­ným typom luž­né­ho lesa sú poras­ty jel­še lep­ka­vej na trva­le zamok­re­ných sla­tin­ných pôdach, naprí­klad v prí­rod­nej rezer­vá­cii Bez­dné pri Pla­vec­kom Štvr­t­ku. Z hľa­dis­ka fló­ry je uni­kát­na Devín­ska Koby­la (zaho​rie​.sk).

Záhor­ská níži­na je roz­de­le­ná na dva cel­ky: Bor­skú níži­nu a Chvoj­nic­kú pahor­ka­ti­nu. Cen­trál­nu časť Bor­skej níži­ny tvo­ria via­te pies­ky seve­ro­vý­chod­ne od Lozor­na a Mala­ciek. Na seve­re s pies­ko­vých pre­sy­pov vystu­pu­je Lak­šár­ska pahor­ka­ti­na. Pozdĺž riek Mora­va a Myja­va sú rieč­ne nivy Myjav­ská a Dol­no­mo­rav­ská niva – štr­ko­pies­ko­vé náno­sy roz­ru­še­né mean­dro­va­ním riek. Medzi Cero­vou a Zoho­rom je prie­ko­po­vá pre­pad­li­na Pod­ma­lo­kar­pat­ská zní­že­ni­na, v kto­rej vznik­li roz­siah­lej­šie moča­ris­té úze­mia. Chvoj­níc­ka pahor­ka­ti­na má tri čas­ti: Ska­lic­ký hájik, Unín­sku a Senic­kú pahor­ka­ti­nu. Nachá­dza­jú sa tu hru­bé vrstvy spra­še a spra­šo­vých hlín. Záho­rie má aj kra­so­vé úze­mia v Malých Kar­pa­toch – Borin­ský a Pla­vec­ký kras. Myjav­ská pahor­ka­ti­na sa rozp­res­tie­ra medzi Malý­mi a Bie­ly­mi Kar­pat­mi (zaho​rie​.sk). Záhor­ská níži­na neop­lý­va veľ­kou hus­to­tou rieč­nej sie­te, navy­še pôvod­nú sieť výraz­ne menil člo­vek. Úze­mie je pomer­ne suchou oblas­ťou. Naj­väč­šie rie­ky sú Mora­va, Myja­va a Ruda­va. Avšak naj­mä v rieč­nych a via­tych pies­koch sú význam­né záso­by pod­zem­nej vody. Vysky­tu­je sa tu aj množ­stvo vod­ných nádr­ží, štr­ko­vísk a ryb­ní­kov (zaho​rie​.sk). Väč­ši­na jazier na Záho­rí vznik­la ťaž­bou štr­ku a pies­ku. Jas­ky­ne Dera­vá ska­la a Pohan­ská sú súčas­ťou Malo­kar­pat­ské­ho kra­su (lozor​no​.sk). Na ska­lách a zrú­ca­ni­nách hra­dov Malých a Bie­lych Kar­pát hniez­di dra­vé vtác­tvo, napr. sokol rároh (zaho​rie​.sk). Avšak sú tu aj nále­zis­ká ropy a zem­né­ho ply­nu pri Gbe­loch. Prie­my­sel­ne sa tu ťaži­lo od roku 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie pat­rí k sko­ro osíd­le­ným úze­miam Slo­ven­ska. K naj­star­ším osíd­le­ným loka­li­tám pat­rí jas­ky­ňa Dera­vá ska­la pri Pla­vec­kom Miku­lá­ši a pale­oli­tic­ká osa­da pri Sološ­ni­ci. Asi v 6. až 5. sto­ro­čí pred n. l. sem priš­li Ský­ti, po nich Kel­ti. Síd­lis­ká z mlad­šej doby želez­nej sa našli napr. na Myja­ve, na Deví­ne, v Šaš­tí­ne. Kel­ti budo­va­li dob­re opev­ne­né síd­lis­ká, ovlá­da­li hut­níc­tvo, výro­bu nástro­jov, zbra­ní, šper­kov (zaho​rie​.sk). Na vrchu Pohan­ská bolo vybu­do­va­né roz­siah­le oppi­dum (lozor​no​.sk). Kel­tov a Dákov vytla­či­li na pre­lo­me leto­poč­tov ger­mán­ski Mar­ko­ma­ni a Kvá­di. Ich rozt­rú­se­né kme­ne pre­nik­li aj na Záho­rie. Posled­ný ger­mán­sky kmeň na Záho­rí boli Lon­go­bar­di v prvej polo­vi­ci 6. sto­ro­čia. V 5. a 6. sto­ro­čí sem pri­chá­dza­li Slo­va­nia, kto­rých ata­ko­va­li avar­ské kočov­né kme­ne. Z obdo­bia Veľ­kej Mora­vy sú zná­me síd­lis­ká a hra­dis­ká v Pod­bran­či, v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, v Seni­ci, v Rohož­ní­ku, v Stu­pa­ve, v Zoho­re, vo Vyso­kej pri Mora­ve a na Deví­ne (zaho​rie​.sk). Po vzni­ku Uhor­ska sa Záho­rie sta­lo pohra­nič­ným pás­mom s Čes­kým krá­ľov­stvom a Rakús­kom. Na ochra­nu hra­níc boli povo­la­né kme­ne Siku­lovPlav­cov, po kto­rých sa tu zacho­va­li miest­ne náz­vy Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le a iné (lozor​no​.sk). Tatár­sky vpád v rokoch 12411242 spô­so­bil zánik dreveno-​hlinitých hra­dov a sta­va­li si kamen­né hra­dy. Od roku 1221 mala Vie­deň prá­vo skla­du. To zna­me­na­lo, že tu tovar muse­li vylo­žiť a ponúk­nuť domá­cim kup­com. Záro­veň boli núte­ní kupo­vať od vie­den­ských kup­cov dra­hý tovar pri­ve­ze­ný zo zápa­du. Vie­deň sa sna­ži­li kup­ci obísť. Kup­ci pre­bro­di­li Dunaj až v Ostri­ho­me a pokra­čo­va­li po Čes­kej ces­te do Trna­vy, cez Malé Kar­pa­ty do Jab­lo­ni­ce, Seni­ce, Holí­ča a odtiaľ do Brna, Pra­hy a veľ­ko­miest západ­nej Euró­py. Čes­kú ces­tu toto roz­hod­nu­tie pový­ši­lo na základ­nú európ­sku magis­trá­lu, oko­lo kto­rej sa v dru­hej polo­vi­ci 13. a v 14. sto­ro­čí zača­li for­mo­vať feudál­ne hrad­né pan­stvá (zaho​rie​.sk).

Po bit­ke pri Mohá­či v roku 1526 a po turec­kej výpra­ve v roku 1663 ubud­lo na Záho­rí slo­ven­ské oby­va­teľ­stvo. Novým etni­kom sa sta­li chor­vát­ski kolo­nis­ti, kto­rí osíd­ľo­va­li kopa­ni­ce v oko­lí Myja­vy, Dúb­rav­ku, Lamač, Záhor­skú Bys­tri­cu. V roku 1528 pri­chá­dza­jú na západ­né Slo­ven­sko refor­mač­ní habá­ni. Ich stre­dis­kom sa sta­lo Sobo­tiš­te. Žili ako jed­na veľ­ká rodi­na, spo­loč­ne hos­po­dá­ri­li, nikto nesmel mať súkrom­ný maje­tok. Zaobe­ra­li sa naj­mä kera­mi­kou, hrn­čiar­stvom. V 18. a 19. sto­ro­čí sa Ska­li­ca pre­slá­vi­la jem­ným súk­nom. Bre­zo­vá pod Brad­lom sa sta­lo stre­dis­kom výro­by kože a plát­na. Myja­va, Vrbov­ce a Sobo­tiš­te pyt­li­kár­stvom. V Šaš­tí­ne vznik­la v roku 1736 kar­tún­ku, kto­rá bola do roku 1847, kedy zanik­la, naj­väč­šou a naj­zná­mej­šou manu­fak­tú­rou na Slo­ven­sku. Pat­ri­la k naj­väč­ším v Euró­pe, zamest­ná­va­la tak­mer 20 000 ľudí, svo­je pra­dia­ren­ské cen­trá mala v Dol­nom Rakús­ko, naj­mä vo Vied­ni. V Holí­či vznik­la manu­fak­tú­ra na majo­li­ku. Navy­še sa stal stre­dis­kom zuš­ľach­ťo­va­nia oviec. Ska­li­ca pat­ri­la v sedem­de­sia­tych rokoch 18. sto­ro­čia s 5 000 oby­va­teľ­mi medzi 10 naj­väč­ších miest Slo­ven­ska. V rokoch 184849 bola Myja­va jed­no z cen­tier národ­né­ho hnu­tia. Ziš­lo sa tu prvé národ­né zhro­maž­de­nie, kto­ré vyhlá­si­lo Slo­ven­skú národ­nú radu ako repre­zen­ta­tív­ny orgán (zaho​rie​.sk).

V lete sa tu kona­jú naj­väč­šie a naj­výz­nam­nej­šie stret­nu­tia vojen­ských his­to­ric­kých vozi­diel a klu­bov vojen­skej his­tó­rie na Slo­ven­sku s náz­vom Saha­ra a Slo­ven­ské pies­ky. Iné kul­túr­ne podu­ja­tia: Malac­ká hudob­ná jar, Malac­ké kul­túr­ne leto, diva­del­né podu­ja­tie Zej­de­me se na ham­bál­ku a Jabl­ko­vé hodo­va­nie v Malac­kách, Stu­pa­ve a Jab­lo­ňo­vom, Habán­sky hodo­vý jar­mok vo Veľ­kých Levá­roch, Det­ský medzi­ná­rod­ný folk­lór­ny fes­ti­val Mra­ve­nec v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, Záh­rad­ná galé­ria Aloj­za Macha­ja v Pla­vec­kom Štvr­t­ku, Piv­ný fes­ti­val a Dni zelá v Stu­pa­ve, Dedin­ka reme­siel a ume­ní Abe­land pri Lozor­ne, Dni hroz­na a vína v Lozor­ne, Svia­tok Pomo­ra­via v Jab­lo­ňo­vom, Súťaž vo vare­ní gulá­ša v Rohož­ní­ku, folk­lór­ne podu­ja­tie Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic­ké podu­ja­tie Varí­me via­noč­nú kapust­ni­cu v Sološ­ni­ci, Dožin­ko­vá sláv­nosť v Pla­vec­kom Pet­ri, Trd­lo­fest, hudob­né podu­ja­tie Musi­ca sac­ra, vinoh­rad­níc­ky Deň otvo­re­ných búd v Ska­li­ci, Tere­zián­ske dni, Zámoc­ké piv­né sláv­nos­ti v Holí­či, Hrad­né sláv­nos­ti v Pod­bran­či, Letec­ký deň a Mar­tin­ské svet­lo­no­se­nie v Seni­ci, Pre­te­ky dra­čích lodí na Kunov­skej prieh­ra­de (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Tim­ko).


Záho­rie is a regi­on situ­ated bet­we­en the Czech Repub­lic to the north, Aus­tria to the west, the Small Car­pat­hians to the sout­he­ast, and the Danu­be River to the south. Záho­rie has a rich his­to­ry, wit­nes­sing the march of Roman legi­ons, the uni­fi­ca­ti­on of Sla­vic tri­bes into the Gre­at Mora­vian Empi­re, and the pre­sen­ce of Ger­man knights and Czech prin­ces. For cen­tu­ries, it has been a bor­der­land. With an area of app­ro­xi­ma­te­ly 2500 km², Záho­rie is home to near­ly 300,000 resi­dents (zaho​rie​.sk). The name Záho­rie has its roots in the 17th cen­tu­ry, deri­ved from the Latin term Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus,” which refer­red to the regi­on behind the Small Car­pat­hians, bey­ond the moun­tains. Other his­to­ri­cal names inc­lu­de Morav­ské pole na Slo­ven­sku, Slo­vak Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na, and Morav­ský dol. Admi­ni­stra­ti­ve­ly, Záho­rie has never for­med a uni­fied enti­ty (zaho​rie​.sk). It inc­lu­des the dis­tricts of Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, par­tial­ly Myja­va, and Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. The majo­ri­ty of the ter­ri­to­ry is cha­rac­te­ri­zed by the Záho­rie Lowland (zaho​rie​.sk).

Human eco­no­mic acti­vi­ties led to the move­ment of sand, promp­ting affo­re­sta­ti­on of the loose sands in the Záho­rie Lowland during the 16th and 17th cen­tu­ries. Howe­ver, the natu­ral cha­rac­ter of the forests on win­dy sands was alte­red by the exten­si­ve plan­ting of pine tre­es (zaho​rie​.sk). Today, Záho­rie is kno­wn for its pine and ripa­rian forests and san­dy soil. Winds are fre­qu­ent in this regi­on (lozor​no​.sk). Ori­gi­nal­ly, the Záho­rie Lowland was a hea­vi­ly mars­hy area with swamps, lakes, and dead river bran­ches. Soft ripa­rian forests still exist on the flo­odp­lains of the Mora­va and Myja­va rivers. On hig­her ele­va­ti­ons, the­re are hard ripa­rian forests. The wet­land forests on per­ma­nen­tly water­log­ged peat soils, such as in the natu­re reser­ve Bez­dné near Pla­vec­ký Štvr­tok, are uni­que. From a bota­ni­cal per­spec­ti­ve, Devín­ska Koby­la is also remar­kab­le (zaho​rie​.sk).

The Záho­rie Lowland is divi­ded into two parts: the Bor­ská Lowland and the Chvoj­nic­ká Hills. The cen­tral part of the Bor­ská Lowland con­sists of wind­swept sands nort­he­ast of Lozor­no and Malac­ky. To the north, sand dunes rise in Lak­šár­ska Hills. Along the Mora­va and Myja­va rivers, the­re are the river basins of Myjav­ská and Dol­no­mo­rav­ská niva, gravel-​sand depo­sits dis­tur­bed by river mean­de­ring. Bet­we­en Cero­vá and Zohor, the­re is the Pod­ma­lo­kar­pat­ská Dep­res­si­on, whe­re exten­si­ve mars­hy are­as for­med. The Chvoj­nic­ká Hills have three parts: Ska­lic­ký hájik, Unín­ska, and Senic­ká pahor­ka­ti­na. Thick lay­ers of loess and loess-​like soils are found here. Záho­rie also fea­tu­res karst are­as in the Small Car­pat­hians – Borin­ský and Pla­vec­ký kras. The Myjav­ská Hills extend bet­we­en the Small and Whi­te Car­pat­hians (zaho​rie​.sk). The Záho­rie Lowland does not have a den­se river network, and human acti­vi­ties have sig­ni­fi­can­tly alte­red the ori­gi­nal network. The regi­on is rela­ti­ve­ly dry, with major rivers being the Mora­va, Myja­va, and Ruda­va. Howe­ver, sig­ni­fi­cant groun­dwa­ter reser­ves are found, espe­cial­ly in the san­dy and loamy sands. Nume­rous water reser­vo­irs, gra­vel pits, and ponds are also pre­sent (zaho​rie​.sk). Most lakes in Záho­rie were for­med by gra­vel and sand mining. Caves such as Dera­vá ska­la and Pohan­ská are part of the Malé Kar­pa­ty karst (lozor​no​.sk). Birds of prey, inc­lu­ding the pereg­ri­ne fal­con, nest on the rocks and ruins of cast­les in the Small and Whi­te Car­pat­hians (zaho​rie​.sk). Addi­ti­onal­ly, oil and natu­ral gas depo­sits have been dis­co­ve­red near Gbe­ly, and indus­trial mining has been ongo­ing sin­ce 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie is one of the ear­liest sett­led are­as in Slo­va­kia. Among the oldest inha­bi­ted sites are the Dera­vá ska­la cave near Pla­vec­ký Miku­láš and a Pale­olit­hic sett­le­ment near Sološ­ni­ca. In the 6th to 5th cen­tu­ries BCE, the Scyt­hians arri­ved, fol­lo­wed by the Celts. Sett­le­ments from the later Iron Age have been found in pla­ces like Myja­va, Devín, and Šaš­tín. The Celts built well-​fortified sett­le­ments, excel­led in metal­lur­gy, and pro­du­ced tools, wea­pons, and jewel­ry (zaho​rie​.sk). The exten­si­ve oppi­dum on Pohan­ská hill was cons­truc­ted during this peri­od (lozor​no​.sk). The Ger­ma­nic Mar­ko­ma­ni and Quadi disp­la­ced the Celts and Dacians around the turn of the eras. The­ir scat­te­red tri­bes also rea­ched Záho­rie. The last Ger­ma­nic tri­be in Záho­rie were the Lom­bards in the first half of the 6th cen­tu­ry. In the 5th and 6th cen­tu­ries, Slavs arri­ved, facing attacks from Avar noma­dic tri­bes. From the time of the Gre­at Mora­vian Empi­re, sett­le­ments and forts are kno­wn in Pod­branč, Pla­vec­ký Štvr­tok, Seni­ca, Rohož­ník, Stu­pa­va, Zohor, Vyšná pri Mora­ve, and Devín (zaho​rie​.sk). After the estab­lish­ment of Hun­ga­ry, Záho­rie beca­me a bor­der area with the King­dom of Bohe­mia and Aus­tria. To pro­tect the bor­ders, tri­bes like the Sikuls and Plavcs were sum­mo­ned, and local names like Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le, and others bear wit­ness to the­ir pre­sen­ce (lozor​no​.sk). The Tatar inva­si­on in 1241 and 1242 led to the des­truc­ti­on of wooden and eart­hen cast­les, promp­ting the cons­truc­ti­on of sto­ne cast­les. From 1221, Vien­na had the right to sto­re goods, mea­ning that mer­chants had to unlo­ad and offer the­ir goods to local mer­chants. Simul­ta­ne­ous­ly, they were for­ced to buy expen­si­ve goods brought from the west by Vien­ne­se mer­chants. Mer­chants sought to bypass Vien­na, cros­sing the Danu­be at Esz­ter­gom and con­ti­nu­ing along the Czech Road to Trna­va, over the Small Car­pat­hians to Jab­lo­ni­ca, Seni­ca, Holíč, and from the­re to Brno, Pra­gue, and major cities in Wes­tern Euro­pe. This deci­si­on ele­va­ted the Czech Road to a fun­da­men­tal Euro­pe­an rou­te, around which feudal cast­le esta­tes began to form in the second half of the 13th and 14th cen­tu­ries (zaho​rie​.sk).

After the Batt­le of Mohács in 1526 and the Tur­kish cam­paign in 1663, the Slo­vak popu­la­ti­on in Záho­rie dec­re­a­sed. Cro­atian colo­nists beca­me the new eth­nic group sett­ling the hills around Myja­va, Dúb­rav­ka, Lamač, and Záhor­ská Bys­tri­ca. In 1528, Hut­te­ri­tes, a refor­mist Ana­bap­tist group kno­wn as Habans, arri­ved in wes­tern Slo­va­kia. Sobo­tiš­te beca­me the­ir cen­ter. They lived as one lar­ge fami­ly, col­lec­ti­ve­ly mana­ging the­ir affairs, and no one was allo­wed to have pri­va­te pro­per­ty. They were invol­ved main­ly in potte­ry and cera­mics. In the 18th and 19th cen­tu­ries, Ska­li­ca gai­ned reno­wn for its fine wool. Bre­zo­vá pod Brad­lom beca­me a cen­ter for leat­her and linen pro­duc­ti­on. Myja­va, Vrbov­ce, and Sobo­tiš­te were kno­wn for the­ir bag making. In Šaš­tín, a card­bo­ard fac­to­ry was estab­lis­hed in 1736, which, until its demi­se in 1847, was the lar­gest and most famous manu­fac­to­ry in Slo­va­kia. It was one of the lar­gest in Euro­pe, emplo­y­ing almost 20,000 peop­le, with its spin­ning cen­ters in Lower Aus­tria, espe­cial­ly in Vien­na. A majo­li­ca manu­fac­to­ry was foun­ded in Holíč. More­over, it beca­me a cen­ter for she­ep bre­e­ding impro­ve­ment. In the 1770s, Ska­li­ca, with 5,000 inha­bi­tants, was among the ten lar­gest cities in Slo­va­kia. In 1848 – 49, Myja­va was one of the cen­ters of the nati­onal move­ment. The first nati­onal assem­bly was held here, dec­la­ring the Slo­vak Nati­onal Coun­cil as a repre­sen­ta­ti­ve body (zaho​rie​.sk).

In the sum­mer, the lar­gest and most sig­ni­fi­cant mee­tings of mili­ta­ry his­to­ri­cal vehic­les and clubs of mili­ta­ry his­to­ry in Slo­va­kia, named Saha­ra and Slo­vak Sands, take pla­ce here. Other cul­tu­ral events inc­lu­de the Malac­ky Music Spring, Malac­ky Cul­tu­ral Sum­mer, the­at­ri­cal event Zej­de­me se na ham­bál­ku, and App­le Har­ves­ting in Malac­ky, Stu­pa­va, and Jab­lo­ňo­vo. Haban Fes­ti­val in Veľ­ké Levá­re, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Folk­lo­re Fes­ti­val Mra­ve­nec in Pla­vec­ký Štvr­tok, Gar­den Gal­le­ry Alojz Machaj in Pla­vec­ký Štvr­tok, Beer Fes­ti­val and Cab­ba­ge Cooking Days in Stu­pa­va, Vil­la­ge of Crafts and Arts Abe­land near Lozor­no, Days of Gra­pes and Wine in Lozor­no, Pomo­ra­via Fes­ti­val in Jab­lo­ňo­vo, Gou­lash Cooking Com­pe­ti­ti­on in Rohož­ník, folk event Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic event Cooking Chris­tmas Sau­erk­raut in Sološ­ni­ca, Har­vest Fes­ti­val in Pla­vec­ký Petřich, Trd­lo­fest, musi­cal event Musi­ca Sac­ra, vine-​growing Open Barn Day in Ska­li­ca, Tere­zián­ske dni, Cast­le Beer Fes­ti­vi­ties in Holíč, Cast­le Celeb­ra­ti­ons in Pod­branč, Avia­ti­on Day and Mar­ti­n’s Lan­tern Para­de in Seni­ca, Dra­gon Boat Races on Kunov­ská Reser­vo­ir (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Timko).


Záho­rie ist eine Regi­on zwis­chen der Tsche­chis­chen Repub­lik im Nor­den, Öster­re­ich im Wes­ten, den Kle­i­nen Kar­pa­ten im Südos­ten und der Donau im Süden. Záho­rie hat eine rei­che Ges­chich­te, es erleb­te den Marsch der römis­chen Legi­onen, die Vere­i­ni­gung der sla­wis­chen Stäm­me zum Gro­ßmäh­ris­chen Reich und die Anwe­sen­he­it deuts­cher Rit­ter und böh­mis­cher Fürs­ten. Seit Jahr­hun­der­ten ist es eine Grenz­re­gi­on. Mit einer Flä­che von etwa 2500 km² beher­bergt Záho­rie etwa 300.000 Ein­woh­ner (zaho​rie​.sk). Der Name Záho­rie hat sei­ne Wur­zeln im 17. Jahr­hun­dert und lei­tet sich von dem late­i­nis­chen Beg­riff Pro­ces­sus trans­mon­ta­nus” ab, der sich auf die Regi­on hin­ter den Kle­i­nen Kar­pa­ten bez­og, hin­ter den Ber­gen. Ande­re his­to­ris­che Namen sind Morav­ské pole na Slo­ven­sku, slo­wa­kis­ches Pomo­ra­vie, Morav­ská níži­na und Morav­ský dol. Admi­ni­stra­tiv hat Záho­rie nie eine ein­he­it­li­che Ein­he­it gebil­det (zaho​rie​.sk). Es umfasst die Bez­ir­ke Ska­li­ca, Seni­ca, Malac­ky, tei­lwe­i­se Myja­va und Bra­ti­sla­va – Záhor­ská Bys­tri­ca. Der Gro­ßte­il des Gebiets ist durch das Záhorie-​Tiefland gekenn­ze­ich­net (zaho​rie​.sk).

Die wirts­chaft­li­chen Akti­vi­tä­ten des Men­schen führ­ten zur Bewe­gung von Sand und veran­lass­ten die Auf­fors­tung der losen San­de im Záhorie-​Tiefland im 16. und 17. Jahr­hun­dert. Der natür­li­che Cha­rak­ter der Wäl­der auf win­di­gen San­den wur­de jedoch durch das umfan­gre­i­che Pflan­zen von Kie­fern verän­dert (zaho​rie​.sk). Heute ist Záho­rie für sei­ne Kiefern- und Auen­wäl­der sowie san­di­gen Böden bekannt. Win­de sind in die­ser Regi­on häu­fig (lozor​no​.sk). Urs­prün­glich war das Záhorie-​Tiefland ein stark sump­fi­ges Gebiet mit Sümp­fen, Seen und toten Flus­sar­men. Wei­che Auen­wäl­der exis­tie­ren noch auf den Übersch­wem­mung­se­be­nen der Flüs­se Mora­va und Myja­va. Auf höhe­ren Lagen gibt es har­te Auen­wäl­der. Die Feucht­wäl­der auf dau­er­haft was­ser­ge­sät­tig­ten Torf­böden, wie im Naturs­chutz­ge­biet Bez­dné bei Pla­vec­ký Štvr­tok, sind ein­zi­gar­tig. Bota­nisch bet­rach­tet ist auch die Devín­ska Koby­la bemer­ken­swert (zaho​rie​.sk).

Das Záhorie-​Tiefland ist in zwei Tei­le unter­te­ilt: das Borská-​Tiefland und die Chvoj­nic­ká Hügel. Der zen­tra­le Teil des Borská-​Tieflandes bes­teht aus den wind­ge­pe­itsch­ten San­den nor­döst­lich von Lozor­no und Malac­ky. Im Nor­den erhe­ben sich Sand­dünen in den Lakšárska-​Hügeln. Entlang der Flüs­se Mora­va und Myja­va ers­trec­ken sich die Fluss­bec­ken von Myjav­ská und Dol­no­mo­rav­ská niva, Kies-​Sand-​Ablagerungen, die durch das Mäan­drie­ren der Flüs­se ges­tört wur­den. Zwis­chen Cero­vá und Zohor gibt es die Pod­ma­lo­kar­pat­ská Sen­ke, wo sich aus­ge­dehn­te sump­fi­ge Gebie­te bil­de­ten. Die Chvoj­nic­ká Hügel haben drei Tei­le: Ska­lic­ký hájik, Unín­ska und Senic­ká pahor­ka­ti­na. Hier fin­den sich dic­ke Schich­ten von Löss und lös­sar­ti­gen Böden. Záho­rie bie­tet auch Karst­ge­bie­te in den Kle­i­nen Kar­pa­ten – Borin­ský und Pla­vec­ký kras. Die Myjav­ská Hügel ers­trec­ken sich zwis­chen den Kle­i­nen und Wei­ßen Kar­pa­ten (zaho​rie​.sk). Das Záhorie-​Tiefland hat kein dich­tes Fluss­netz, und men­sch­li­che Akti­vi­tä­ten haben das urs­prün­gli­che Netzwerk erheb­lich verän­dert. Die Regi­on ist rela­tiv troc­ken, wobei die wich­tigs­ten Flüs­se die Mora­va, Myja­va und Ruda­va sind. In den san­di­gen und leh­mi­gen San­den gibt es jedoch bede­uten­de Grun­dwas­ser­vor­rä­te. Zahl­re­i­che Was­ser­re­ser­vo­irs, Kiesg­ru­ben und Tei­che sind eben­falls vor­han­den (zaho​rie​.sk). Die meis­ten Seen in Záho­rie ents­tan­den durch Kies- und San­dab­bau. Höh­len wie Dera­vá ska­la und Pohan­ská gehören zum Malé Karpaty-​Karst (lozor​no​.sk). Gre­if­vögel, darun­ter der Wan­der­fal­ke, nis­ten auf den Fel­sen und Ruinen der Bur­gen in den Kle­i­nen und Wei­ßen Kar­pa­ten (zaho​rie​.sk). Darüber hinaus wur­den Öl- und Erd­gas­vor­kom­men in der Nähe von Gbe­ly ent­dec­kt, und der indu­striel­le Berg­bau läuft seit 1914 (lozor​no​.sk).

Záho­rie ist eine der frühes­ten besie­del­ten Regi­onen in der Slo­wa­kei. Zu den ältes­ten bewohn­ten Stät­ten gehören die Höh­le Dera­vá ska­la bei Pla­vec­ký Miku­láš und eine palä­o­lit­his­che Sied­lung bei Sološ­ni­ca. Im 6. bis 5. Jahr­hun­dert v. Chr. kamen die Skyt­hen, gefolgt von den Kel­ten. Sied­lun­gen aus der spä­te­ren Eisen­ze­it wur­den beis­piel­swe­i­se in Myja­va, Devín und Šaš­tín gefun­den. Die Kel­ten bau­ten gut befes­tig­te Sied­lun­gen, waren im Hüt­ten­we­sen tätig und stell­ten Werk­ze­uge, Waf­fen und Sch­muck her (zaho​rie​.sk). In die­ser Zeit wur­de das umfan­gre­i­che Oppi­dum auf dem Pohanská-​Hügel errich­tet (lozor​no​.sk). Die ger­ma­nis­chen Mar­ko­ma­ni und Quadi verd­räng­ten die Kel­ten und Daker rund um die Zei­ten­wen­de. Ihre zers­tre­uten Stäm­me erre­ich­ten auch Záho­rie. Der letz­te ger­ma­nis­che Stamm in Záho­rie waren die Lan­go­bar­den in der ers­ten Hälf­te des 6. Jahr­hun­derts. Im 5. und 6. Jahr­hun­dert kamen die Sla­wen, die Angrif­fen der Awa­ren aus­ge­setzt waren. Aus der Zeit des Gro­ßmäh­ris­chen Rei­ches sind Sied­lun­gen und Bur­gen in Pod­branč, Pla­vec­ký Štvr­tok, Senica,

Rohož­ník, Stu­pa­va, Zohor, Vyšná pri Mora­ve und Devín bekannt (zaho​rie​.sk). Nach der Grün­dung Ungarns wur­de Záho­rie zu einer Grenz­re­gi­on zu Böh­men und Öster­re­ich. Zur Ver­te­i­di­gung der Gren­zen wur­den Stäm­me wie die Sikul und Plav­ci geru­fen, und loka­le Namen wie Pla­vec­ký hrad, Pla­vec­ké Pod­hra­die, Seku­le und ande­re zeugen von ihrer Anwe­sen­he­it (lozor​no​.sk). Der Tata­re­ne­in­fall in den Jah­ren 1241 und 1242 führ­te zur Zers­törung von Holz- und Lehm­bur­gen, was den Bau von Ste­in­bur­gen för­der­te. Ab 1221 hat­te Wien das Recht, Waren zu lagern, was bede­ute­te, dass Händ­ler ihre Waren abla­den und den Ein­he­i­mis­chen anbie­ten muss­ten. Gle­i­ch­ze­i­tig waren sie gezwun­gen, teure Waren zu kau­fen, die aus dem Wes­ten von Wie­ner Händ­lern geb­racht wur­den. Die Händ­ler ver­such­ten, Wien zu umge­hen, indem sie die Donau bei Esz­ter­gom übe­rqu­er­ten und auf der tsche­chis­chen Stra­ße nach Trna­va, über die Kle­i­nen Kar­pa­ten nach Jab­lo­ni­ca, Seni­ca, Holíč und von dort nach Brünn, Prag und gro­ßen Städ­ten in Wes­te­uro­pa wei­ter­fuh­ren. Die­se Ents­che­i­dung erhob die tsche­chis­che Stra­ße zu einer grund­le­gen­den euro­pä­is­chen Rou­te, um die herum sich in der zwe­i­ten Hälf­te des 13. und 14. Jahr­hun­derts feuda­le Burg­herrs­chaf­ten zu bil­den began­nen (zaho​rie​.sk).

Nach der Sch­lacht bei Mohács im Jahr 1526 und der Tür­ken­kam­pag­ne im Jahr 1663 nahm die slo­wa­kis­che Bevöl­ke­rung in Záho­rie ab. Kro­atis­che Sied­ler wur­den die neue eth­nis­che Grup­pe, die sich in den Hügeln um Myja­va, Dúb­rav­ka, Lamač und Záhor­ská Bys­tri­ca nie­der­ließ. 1528 kamen Hut­te­ri­ten, eine refor­mis­tis­che Täu­fer­grup­pe, bekannt als Haba­ner, nach Wests­lo­wa­kei. Sobo­tiš­te wur­de ihr Zen­trum. Sie leb­ten wie eine gro­ße Fami­lie, bewirts­chaf­te­ten kol­lek­tiv ihre Ange­le­gen­he­i­ten, und nie­mand durf­te Pri­vat­be­sitz haben. Sie waren haupt­säch­lich mit Töp­fe­rei und Kera­mik bes­chäf­tigt. Im 18. und 19. Jahr­hun­dert erlang­te Ska­li­ca einen Ruf für sei­ne fei­ne Wol­le. Bre­zo­vá pod Brad­lom wur­de ein Zen­trum für Leder- und Lei­nen­pro­duk­ti­on. Myja­va, Vrbov­ce und Sobo­tiš­te waren für ihre Tas­chen­hers­tel­lung bekannt. In Šaš­tín wur­de 1736 eine Pap­pen­fab­rik geg­rün­det, die bis zu ihrem Ende 1847 die größte und bekann­tes­te Manu­fak­tur in der Slo­wa­kei war. Sie gehör­te zu den größten in Euro­pa, bes­chäf­tig­te fast 20.000 Men­schen und hat­te ihre Spinn­zen­tren in Nie­de­rös­ter­re­ich, beson­ders in Wien. In Holíč wur­de eine Majolika-​Manufaktur geg­rün­det. Außer­dem wur­de es ein Zen­trum für die Ver­bes­se­rung der Schaf­zucht. In den 1770er Jah­ren gehör­te Ska­li­ca mit 5.000 Ein­woh­nern zu den zehn größten Städ­ten der Slo­wa­kei. In den Jah­ren 1848 – 49 war Myja­va eines der Zen­tren der nati­ona­len Bewe­gung. Hier fand die ers­te nati­ona­le Ver­samm­lung statt, die den Slo­wa­kis­chen Nati­onal­rat als reprä­sen­ta­ti­ves Organ pro­kla­mier­te (zaho​rie​.sk).

Im Som­mer fin­den hier die größten und bede­utend­sten Tref­fen von mili­tär­his­to­ris­chen Fahr­ze­ugen und Vere­i­nen der Mili­tär­ges­chich­te in der Slo­wa­kei namens Saha­ra und Slo­wa­kis­che San­de statt. Ande­re kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen sind der Malac­ky Music Spring, das Malac­ky Cul­tu­ral Sum­mer, die The­a­ter­ve­rans­tal­tung Zej­de­me se na ham­bál­ku und die Apfe­lern­te in Malac­ky, Stu­pa­va und Jab­lo­ňo­vo. Haba­ner Fes­ti­val in Veľ­ké Levá­re, Inter­na­ti­onal Chil­dre­n’s Folk­lo­re Fes­ti­val Mra­ve­nec in Pla­vec­ký Štvr­tok, Gar­den Gal­le­ry Alojz Machaj in Pla­vec­ký Štvr­tok, Beer Fes­ti­val und Cab­ba­ge Cooking Days in Stu­pa­va, Vil­la­ge of Crafts and Arts Abe­land bei Lozor­no, Days of Gra­pes and Wine in Lozor­no, Pomo­ra­via Fes­ti­val in Jab­lo­ňo­vo, Gou­lash Cooking Com­pe­ti­ti­on in Rohož­ník, folk event Fes­ti­val Pod­ho­ran, Krum­po­lo­vý deň, gas­tro­no­mic event Cooking Chris­tmas Sau­erk­raut in Sološ­ni­ca, Har­vest Fes­ti­val in Pla­vec­ký Petřich, Trd­lo­fest, musi­cal event Musi­ca Sac­ra, vine-​growing Open Barn Day in Ska­li­ca, Tere­zián­ske dni, Cast­le Beer Fes­ti­vi­ties in Holíč, Cast­le Celeb­ra­ti­ons in Pod­branč, Avia­ti­on Day and Mar­ti­n’s Lan­tern Para­de in Seni­ca, Dra­gon Boat Races on Kunov­ská Reser­vo­ir (Micha­e­la Jano­to­vá, Edu­ard Timko).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Záhorie

Skalica

Hits: 3206

Ska­li­ca je mes­to na zápa­de Slo­ven­ska. Dá sa pove­dať, že suse­dí s morav­ským Hodo­ní­nom a s Holí­čom. Leží v nad­mor­skej výš­ke 177 met­rov na roz­lo­he 60 km2. Žije tu tak­mer 15 000 oby­va­te­ľov. Neďa­le­ko od mes­ta tečie rie­ka Mora­va. Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1217 (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vu mes­ta: Uher­ská Ska­li­ca, Uhor­ská Ska­li­ca (Dúb­rav­ský), Zakol­cha (ska​li​ca​.sk). Po roku 1270 bola vybu­do­va­ná naj­star­šia stav­ba v mes­te – rotun­da sv. Jura­ja. Od roku 1372 je Ska­li­ca slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Prav­de­po­dob­ne od začiat­ku 15. sto­ro­čia sa výraz­ne vyví­ja vinoh­rad­níc­tvo. Vyrá­ba­lo sa tu jed­no z naj­kva­lit­nej­ších súkien v Uhor­sku. Ska­lic­ký trdel­ník je záku­sok vyro­be­ný z kys­nu­té­ho ces­ta, oba­le­né­ho ore­cha­mi a peče­ný na otvo­re­nom ohni (Wiki­pe­dia).

Oby­va­te­lia mes­ta sú Ska­li­ča­né (asb​.sk). V mes­te pôso­bí Záhor­ské múze­um, orga­ni­zu­je sa tu Trd­lo­fest, fes­ti­val Ska­lic­ké dni. Osob­nos­ti Ska­li­ce: oper­ný spe­vák Jan­ko Bla­ho, spe­vák Fran­ti­šek Kriš­tof Vese­lý, dab­lér Svä­top­luk Šab­la­tú­ra, kňaz Anton Srho­lec, maliar Dušan Greč­ner, hudob­ník Marián Var­ga, hereč­ka Bibia­na Ondrej­ko­vá, hoke­jis­ta Žig­mund Pál­fy (Wiki­pe­dia).


Ska­li­ca is a town in wes­tern Slo­va­kia, situ­ated in clo­se pro­xi­mi­ty to the Mora­vian town of Hodo­nín and Holíč. It lies at an ele­va­ti­on of 177 meters, cove­ring an area of 60 km², and is home to near­ly 15,000 resi­dents. The Mora­va River flo­ws near­by. The first writ­ten men­ti­on of the town dates back to 1217 (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Uher­ská Ska­li­ca, Uhor­ská Ska­li­ca (Dúb­rav­ský), and Zakol­cha (ska​li​ca​.sk). After 1270, the oldest struc­tu­re in the town was built – the rotun­da of St. Geor­ge. Sin­ce 1372, Ska­li­ca has been a free roy­al town. Like­ly from the ear­ly 15th cen­tu­ry, viti­cul­tu­re has sig­ni­fi­can­tly deve­lo­ped in the regi­on. Ska­li­ca was kno­wn for pro­du­cing some of the highest-​quality tex­ti­les in the King­dom of Hun­ga­ry. The Ska­li­ca trdel­ník is a pas­try made from lea­ve­ned dough, coated with nuts, and baked over an open fla­me (Wiki­pe­dia).

The inha­bi­tants of the town are cal­led Ska­li­ča­né (asb​.sk). Ska­li­ca is home to the Záho­rie Muse­um, and events such as Trd­lo­fest and the Ska­li­ca Days fes­ti­val are orga­ni­zed here. Notab­le per­so­na­li­ties asso­cia­ted with Ska­li­ca inc­lu­de ope­ra sin­ger Jan­ko Bla­ho, sin­ger Fran­ti­šek Kriš­tof Vese­lý, stunt­man Svä­top­luk Šab­la­tú­ra, priest Anton Srho­lec, pain­ter Dušan Greč­ner, musi­cian Marián Var­ga, act­ress Bibia­na Ondrej­ko­vá, and hoc­key pla­y­er Žig­mund Pál­fy (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské, Stavby, Stavby, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 3818

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:501:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 1314. sto­ro­čia pat­ri­lo páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post