2007, 2009, 2010, Biotopy, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Les, Oslavné reportáže, Považské reportáže, Príroda, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské reportáže

Marhát

Hits: 12253

Vrch Mar­hát je naj­vyš­ším bodom Kra­hul­čích vrchov, leží v nad­mor­skej výš­ke 748.2 met­rov. Na vrchu bolo pra­ve­ké osíd­le­nie – výšin­né síd­lis­ko z nesko­rej doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. Hallš­tas­ké hra­dis­ko bolo opev­ne­né valom s kamen­nou deštruk­ci­ou. Hra­dis­ko tvo­ri­lo význam­nú fun­kciu stráž­ne­ho bodu obchod­nej tra­sy cez Považ­ský Ino­vec z Ponit­ria na Pova­žie. Síd­lis­ko­vé tera­sy sa zacho­va­li na juho­vý­chod­ných sva­hoch (idnes​.cz). Pome­no­va­nie Mar­hát sa odvo­dzu­je od náz­vov Mar­ha­rii, Mere­he­ni“, čo bolo pome­no­va­nie pre sta­ro­mo­rav­ské kme­ne (rotun​da​jur​ko​.sk). Neskôr sa obchod­ná tra­sa pre­su­nu­la a hra­dis­ko stra­ti­lo svoj význam ako stráž­ny bod. V oko­lí sa našla kera­mi­ka a oje­di­ne­le aj nále­zy želez­ných a bron­zo­vých pred­me­tov z nesko­rej doby bron­zo­vej a z doby želez­nej. Z halš­tat­skej doby želez­ný seke­rom­latskýt­ske strel­ky. Neďa­le­ko hra­dis­ka na juž­nom sva­hu Mar­há­tu sa našlo osem otvo­re­ných nákrč­ní­kov so sto­če­ný­mi očka­mi na kon­coch, otvo­re­ný nákrč­ník so zašpi­ca­te­ný­mi kon­ca­mi, dva kosá­ky s jazy­ko­vi­tou ruko­vä­ťou, seker­ka s tuľaj­kou a postran­ným uškom, dlá­to s tuľaj­kou, dva tyčin­ko­vi­té náram­ky s geomet­ric­ky rytou výzdo­bou a ple­cho­vý špi­rá­lo­vi­tý nára­mok bez výzdo­by z doby 8. sto­ro­čia p.n.l.. Nález spa­dá do lužic­kej kul­tú­ry. Z doby latén­skej pochá­dza strie­bor­ná bój­ska min­ca s okríd­le­ným koní­kom z polo­vi­ce 2. st. pnl., frag­men­ty spônstrel­ky so spät­ným háči­kom a spo­na s voľ­nou pät­kou. Pri­bliž­ne polo­vi­ca síd­lisk z doby haltš­tat­skej v oko­lí sa nachá­dza v oko­lí hra­dis­ka Mar­hát (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). V 9. sto­ro­čí vznik­lo na Mar­há­te výšin­né hra­dis­ko, zrej­me úto­čišt­né refú­gium (Marek).

Mar­hát tvo­rí hrad­bu chrá­nia­cu pre­dov­šet­kým obce Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny Lipov­ník. Vďa­ka geolo­gic­kým pome­rom je tu terén veľ­mi čle­ni­tý. Je prav­de­po­dob­né, že naj­mä his­to­ric­ký kon­text, majes­tát­nosť a blíz­kosť Mar­há­tu pod­nie­ti­la oko­lo roku 1947 blat­ni­ča­nov ku vzni­ku tra­dí­cie sil­ves­trov­ských výstu­pov. Dňa 28. októb­ra 1947 blat­ni­ča­nia posta­vi­li na vrchu veľ­ký želez­ný kríž ako vďa­ku Pánu Bohu za ochra­nu počas 2. sve­to­vej voj­ny (mana2​.sk). Ini­ciá­to­rom stav­by bol vte­daj­ší blat­nic­ký kňaz Ján Lak­tiš (mana2​.sk). Na tom­to krí­ži bol nápis Bože, ochra­ňuj turis­tov“. Neskôr bola na Mar­há­te posta­ve­ná roz­hľad­ňa, z kto­rej bol pek­ný pohľad na oko­lie. Od jese­ne 2008 je posta­ve­ná nová, 17 met­rov vyso­ká roz­hľad­ňa. Je z nej vid­no na hra­dy Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš a Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Vraj za ide­ál­nych pod­mie­nok je z Mar­há­tu vid­no hra­ni­ce Čes­ka, Maďar­ska aj Rakús­ka (rotun​da​jur​ko​.sk). Na naj­vyš­šom bode je dnes už nový kríž.

Výstu­py sa kona­jú vždy 31. decem­bra. Od roku 1971 sa výstu­py zača­li orga­ni­zo­vať pod hla­vič­kou orga­ni­zo­va­ných turis­tov. Aj dnes orga­ni­zu­je výstu­py Klub slo­ven­ských turis­tov TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Vďa­ka nim účast­ní­ci výstu­pu dosta­nú dip­lom, kto­rý oce­nia pre­dov­šet­kým deti. Cel­kom zau­jí­ma­vým nápa­dom bol Mar­hát­sky euro­du­kát v roku 2008. Na vrcho­le čaká turis­tov malé občerstve­nie – sla­nin­ka, neja­ká špe­kač­ka, čaj. Pri­pra­ve­né sú ohnis­ká. Mno­hým pad­ne vhod po fyzic­kej náma­he dopl­niť si sily, zaba­viť sa, ale­bo sa aspoň pozdra­viť a zaže­lať si šťast­ný nový rok. Poniek­to­rí si aj spo­loč­ne zaspie­va­jú. Mno­hí sa tak­to stret­nú iba na Sil­ves­tra. Kaž­dý rok pre­beh­ne spo­loč­né foto­gra­fo­va­nie pod trans­pa­ren­tom. Tie­to a aj iné podob­né foto­gra­fie sú potom pek­nou spo­mien­kou. Nie­kto­ré z tých­to foto­gra­fií z minu­los­ti sa nachá­dza­jú na prí­streš­koch pod roz­hľad­ňou. Navy­še bez­o­vec­ký klub má kro­ni­ku z takých­to foto­gra­fií. Archi­vo­va­né sú aj vrcho­lo­vé kni­hy, kto­ré sa nachá­dza­jú pod roz­hľad­ňou. Nachá­dza­jú sa v nich mno­hé zau­jí­ma­vé odka­zy, z kto­rých je mož­né si uro­biť pes­trý obraz o tom, kto a odkiaľ na Mar­hát pri­chá­dza. Ofi­ciál­ne sa kon­čí akcia na obed. Napriek tomu, mno­hí pri­chá­dza­jú na Mar­hát aj neskôr. V posled­ných roč­ní­koch pre­siah­la náv­štev­nosť tisíc účast­ní­kov.

Trú­fam si pove­dať, že sa mení aj sprá­va­nie ľudí, kto­rí sem pri­chá­dza­jú. Sú kaž­dým rokom mier­nej­ší. Vzhľa­dom na niž­šiu kapa­ci­tu Mar­há­tu sa na vrcho­le a tes­ne pod ním ľudia viac sepa­ru­jú do sku­pi­niek. Napo­kon mno­hí sem cho­dia v sku­pi­nách. Účast­ní­ci rešpek­tu­jú aj žia­dosť o zdr­ža­nie pou­ží­vať zábav­nú pyro­tech­ni­ku v horách. Hluk je povo­le­ný len for­mou výbu­chov smie­chu a výstre­lov sektu.

Kra­ji­na na Mar­há­te je vždy iná ako v niž­ších polo­hách, odkiaľ sa zvy­čaj­ne začí­na. Iste pred­sta­vu­je čaro, pre kto­ré sú mno­hí ochot­ní šlia­pať do kop­cov. Stá­va sa, že dole je bla­to a hore je sne­ho­vá peri­na. Občas je ino­vať na stro­moch. Nie­ke­dy sil­no fúka, ino­ke­dy je zas kra­ji­na zalia­ta sln­kom. Na Mar­hát sa dá ísť rôz­ny­mi tra­sa­mi. Kaž­dá je tro­chu iná, dajú sa vybrať ces­ty krat­šie, ľah­šie, vhod­né pre bicyk­le aj pre bež­ky. Väč­ši­na si prav­de­po­dob­ne vybe­rie ces­tu z Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Na tej­to tra­se sa ide cez Jur­ka“, čo je román­ska rotun­da sv. Jura­ja, kto­rá je dru­hou naj­star­šou stav­bou z Veľ­kej Mora­vy u nás. Pra­vi­del­ne sa tu kona­jú viac­krát do roka púte. Troš­ku iný cha­rak­ter posky­tu­je najk­rat­šia tra­sa z Vozo­kán, resp. z Lipov­ní­ka. Veľ­mi čas­tá je tra­sa z Výto­kov. Naj­mä dolu z Mar­há­tu sa dá prejsť na lopá­ri veľ­mi rých­lo prá­ve na Výto­ky. Menej čas­té tra­sy sú z Mod­ro­vej horár­ne, zo Sta­rej Leho­ty, z Bez­ov­ca, z Hav­ra­na, zo Zla­té­ho vrchu, z Tema­tí­nu. Samoz­rej­me dá sa vyjsť autom na Jele­nie jamy a ísť iba odtiaľ.

Ja pova­žu­jem za najk­raj­šiu tra­su z Mod­ro­vej horár­ne a zo Sta­rej Leho­ty. Zvy­čaj­ne sa však odve­ziem auto­bu­som do Vozo­kán, vyšlia­pem na Mar­hát a nas­päť pokra­ču­jem cez Jele­nie jamy, Gono­ve lazy až na Výto­ky. Pre­chá­dzam oko­lo Strie­bor­ni­ce, cez Mora­va­ny, kde sa nie­ke­dy zasta­vím najesť, násled­ne prej­dem cez kúpeľ­ný ostrov až do Pieš­ťan. Po prí­cho­de som prí­jem­ne una­ve­ný po prej­de­ných kilo­met­roch a mám pocit, že som uro­bil nie­čo dob­ré pre seba aj dru­hých. V roku 2009 bolo najk­raj­šie poča­sie, aké som počas svo­jich výstu­poch absol­vo­val. V niž­ších polo­hách boli lesy pono­re­ne do hmly, vyš­šie vykú­ka­lo sln­ko, kto­ré páli­lo na pev­nú sne­ho­vú pokrýv­ku a do toho pre­svi­ta­lo mod­ré nebo s oblak­mi. Dúfam, že som vás inšpi­ro­val ku mož­nos­ti ako sa dá oslá­viť posled­ný deň v roku.

Na kon­ci roka 2007 nás auto­bus dovie­zol z Pieš­ťan do Nit­rian­skej Blat­ni­ce. Potom zača­la moja ces­ta hore po vlast­ných :-). Aj ten­to rok priš­lo na vrch” kopec ľudí. Ja som pri­šiel zhru­ba o 11-​ej. Puto­val som po krás­nej, zasne­že­nej kra­ji­ne. Orga­ni­zá­to­ri hore pri­pra­vi­li ohnis­ko, kde sa ope­ka­lo, zohrie­va­lo, odo­vzdá­va­li sa regis­trá­cie, čaje, špe­kač­ky, sla­nin­ky .… Postup­ne, keď­že mi bola aj zima, som sa vybral nas­päť, ale inou ces­tou. Šiel som na Jele­nie jamy, na ráz­ces­tie a z neho som zišiel na Gono­ve lazy. Z nich som pokra­čo­val cez Výto­ky, Mora­va­ny až do Pieš­ťan.


Peak Mar­hát is the hig­hest point of the Kra­hul­čie vrchy, situ­ated at an ele­va­ti­on of 748.2 meters abo­ve sea level. The sum­mit hos­ted pre­his­to­ric sett­le­ments, inc­lu­ding a hill­fort from the late Bron­ze Age and ear­ly Iron Age. The Halls­tatt hill­fort was for­ti­fied with an embank­ment and sto­ne struc­tu­re, ser­ving as a cru­cial guard point for the tra­de rou­te across Považ­ský Ino­vec from Ponit­ria to Pova­žie. Ter­ra­ced sett­le­ments have been pre­ser­ved on the sout­he­ast slo­pes (idnes​.cz). The name Mar­hát is deri­ved from the names Mar­ha­rii, Mere­he­ni,” which refer­red to ancient Mora­vian tri­bes (rotun​da​jur​ko​.sk). As the tra­de rou­te shif­ted over time, the sig­ni­fi­can­ce of the hill­fort as a guard post dimi­nis­hed. Cera­mics and occa­si­onal fin­dings of iron and bron­ze objects from the late Bron­ze Age and Iron Age have been dis­co­ve­red in the vici­ni­ty. Note­wort­hy arti­facts inc­lu­de an Iron Age axe-​hammer and Scyt­hian arro­ws. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with poin­ted ends, two sic­kles with tongue-​shaped hand­les, an axe with a soc­ket, a chi­sel with a soc­ket, two rod-​shaped bra­ce­lets with geomet­ri­cal­ly inci­sed deco­ra­ti­ons, and a spiral-​like metal bra­ce­let wit­hout orna­men­ta­ti­on from the 8th cen­tu­ry BCE were found near the hill­fort. This dis­co­ve­ry is asso­cia­ted with the Lusa­tian cul­tu­re. From the La Tène peri­od, a sil­ver Boii coin with a win­ged hor­se from the mid-​2nd cen­tu­ry BCE, frag­ments of buc­kles, and arro­ws with a bar­bed hook and a buck­le with a free heel have been une­art­hed. App­ro­xi­ma­te­ly half of the sett­le­ments from the Halls­tatt peri­od in the vici­ni­ty are loca­ted around the Mar­hát hill­fort (nit​rian​skab​lat​ni​ca​.sk). In the 9th cen­tu­ry, a hill­fort refu­ge was estab­lis­hed on Mar­hát (Marek).

Mar­hát forms a bar­rier pri­ma­ri­ly pro­tec­ting the vil­la­ges of Nit­rian­ska Blat­ni­ca, Vozo­ka­ny, and Lipov­ník. Due to geolo­gi­cal con­di­ti­ons, the ter­rain is very rug­ged. The his­to­ri­cal con­text, majes­ty, and pro­xi­mi­ty of Mar­hát like­ly ins­pi­red the tra­di­ti­on of New Yea­r’s Eve hikes, which began around 1947. On Octo­ber 28, 1947, the peop­le of Blat­ni­ca erec­ted a lar­ge iron cross on the sum­mit as thanks to God for pro­tec­ti­on during World War II (mana2​.sk). The ini­tia­ti­ve for the cons­truc­ti­on came from the then-​priest of Blat­ni­ca, Ján Lak­tiš (mana2​.sk). The cross bore the insc­rip­ti­on God, pro­tect the tou­rists.” Later, an obser­va­ti­on tower was built on Mar­hát, offe­ring a beau­ti­ful view of the sur­roun­dings. Sin­ce the fall of 2008, a new 17-​meter-​high obser­va­ti­on tower has been in pla­ce. It pro­vi­des a view of the cast­les Tema­tín, Čach­ti­ce, Uhro­vec, Gymeš, and Opo­ni­ce (Pieš­ťan­ský týž­deň). Sup­po­sed­ly, under ide­al con­di­ti­ons, the bor­ders of the Czech Repub­lic, Hun­ga­ry, and Aus­tria can be seen from Mar­hát (rotun​da​jur​ko​.sk). A new cross has now been pla­ced at the hig­hest point.

Climbs are alwa­ys orga­ni­zed on Decem­ber 31. Sin­ce 1971, the­se climbs have been orga­ni­zed under the aus­pi­ces of orga­ni­zed tou­rists. Today, the climbs are orga­ni­zed by the Slo­vak Tou­rist Club TJ Bez­o­vec Pieš­ťa­ny. Par­ti­ci­pants rece­i­ve a dip­lo­ma, pri­ma­ri­ly app­re­cia­ted by chil­dren. An inte­res­ting idea was the Mar­hát euro-​ducat in 2008. A small ref­resh­ment awaits tou­rists at the sum­mit – bacon, sau­sa­ges, tea. Firep­la­ces are pre­pa­red. Many find it use­ful to reple­nish the­ir strength, have some fun, or at least gre­et and wish each other a hap­py New Year. Some even sing toget­her. Many only meet this way on New Yea­r’s Eve. Eve­ry year, a group pho­to is taken under the ban­ner. The­se and other simi­lar pho­tos are a nice memo­ry. Some of the­se pho­tos from the past are on the shel­ters under the obser­va­ti­on tower. The Bez­o­vec club also has a chro­nic­le of such pho­tos. Sum­mit books, con­tai­ning many inte­res­ting refe­ren­ces, are also archi­ved under the obser­va­ti­on tower. They offer a diver­se pic­tu­re of who comes to Mar­hát and from whe­re. The event offi­cial­ly ends at lunch­ti­me. Nevert­he­less, many con­ti­nue to visit Mar­hát later. In recent years, atten­dan­ce has exce­e­ded a thou­sand participants.

I dare say that the beha­vi­or of peop­le coming here is chan­ging. They are more con­si­de­ra­te each year. Due to the lower capa­ci­ty of Mar­hát, peop­le tend to sepa­ra­te into smal­ler groups at the sum­mit and just below. Many come in groups. Par­ti­ci­pants also res­pect the requ­est to ref­rain from using pyro­tech­nics in the moun­tains. Noise is allo­wed only in the form of bursts of laugh­ter and sect shots.

The lands­ca­pe on Mar­hát is alwa­ys dif­fe­rent from the lower ele­va­ti­ons whe­re the climb usu­al­ly begins. It undoub­ted­ly posses­ses a charm for which many are wil­ling to tre­ad the hills. It hap­pens that the­re is mud at the bot­tom and a sno­wy blan­ket on top. Occa­si­onal­ly, the­re are inno­va­ti­ons on the tre­es. Some­ti­mes, it blo­ws stron­gly; other times, the lands­ca­pe is bat­hed in sun­light. Mar­hát can be rea­ched by vari­ous rou­tes, each slight­ly dif­fe­rent. Shor­ter, easier rou­tes suitab­le for bicyc­les and cross-​country skis can be cho­sen. Most like­ly, many will opt for the rou­te from Nit­rian­ska Blat­ni­ca. On this rou­te, you pass through Jur­ko,” a Roma­ne­sque rotun­da of St. Geor­ge, the second oldest struc­tu­re from Gre­at Mora­via in our regi­on. Pilg­ri­ma­ges are regu­lar­ly held here seve­ral times a year. A slight­ly dif­fe­rent cha­rac­ter is pro­vi­ded by the shor­test rou­te from Vozo­ka­ny or Lipov­ník. The rou­te from Výto­ky is very com­mon. Espe­cial­ly down­hill from Mar­hát to Výto­ky can be done on sleds very quick­ly. Less com­mon rou­tes are from Mod­rá horár­na, Sta­ra Lehot­ka, Bez­o­vec, Hav­ran, Zla­tý vrch, and Tema­tín. Of cour­se, you can dri­ve by car to Jele­nie jamy and go only from there.

I con­si­der the most beau­ti­ful rou­te to be from Mod­rá horár­na and Sta­ra Lehot­ka. Usu­al­ly, howe­ver, I take the bus to Vozo­ka­ny, climb to Mar­hát, and then con­ti­nue back through Jele­nie jamy, Gono­ve lazy, to Výto­ky. I pass by Strie­bor­ni­ca, through Mora­va­ny, whe­re I some­ti­mes stop for a meal. Then I cross the spa island to Pieš­ťa­ny. Upon arri­val, I am ple­a­san­tly tired after the kilo­me­ters wal­ked, and I feel that I have done somet­hing good for myself and others. In 2009, the weat­her was the most beau­ti­ful I had expe­rien­ced during my climbs. In the lower alti­tu­des, the forests were shrou­ded in fog, whi­le hig­her up, the sun pee­ked out, shi­ning on the solid snow cover bene­ath a blue sky with clouds. I hope I have ins­pi­red you with a way to celeb­ra­te the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Pieš­ťa­ny to Nit­rian­ska Blat­ni­ca. Then my jour­ney upwards began on my own :-). This year, a lot of peop­le came to the ” sum­mit.” I arri­ved around 11 AM. I wan­de­red through the beau­ti­ful, sno­wy lands­ca­pe. Orga­ni­zers had pre­pa­red a bon­fi­re at the top, whe­re peop­le gril­led, war­med up, regis­te­red, and rece­i­ved tea, sau­sa­ges, and bacon. Gra­du­al­ly, sin­ce I was also cold, I set off back, but by a dif­fe­rent rou­te. I went to Jele­nie jamy, to the cross­ro­ads, and from the­re, I des­cen­ded to Gono­ve lazy. From the­re, I con­ti­nu­ed through Výto­ky, Mora­va­ny, all the way to Piešťany.


Odka­zy

Tra­sa Mod­ro­vá horá­reň – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2010

V roku 2010 som na Mar­hát pri­šiel veľ­mi nesko­ro, na vrchu už nebol sko­ro nikto. Pre foto­gra­fo­va­nie to bolo svo­jím spô­so­bom veľ­mi vhod­né. Navy­še kra­ji­na bola v ten deň naozaj kva­lit­ne zasne­že­ná.

Tra­sa Vozo­ka­ny – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2009

Tra­sa Nit­rian­ska Blat­ni­ca – Mar­hát – Pieš­ťa­ny – rok 2007

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Európske mestá, Krajina, Mestá, Mestá, Nemecké mestá, Nemecko, Typ krajiny

Drážďany – zelená perla Nemecka

Hits: 3195

Dráž­ďa­ny, nemec­ky Dres­den sa nachá­dza­jú v juho­vý­chod­nom Nemec­ku nad Ústí nad Labem.

Dráž­ďa­ny, poľ­sky Drez­no (draz​da​ny​.org), sú hlav­ným mes­tom Sas­ka, spol­ko­vej repub­li­ky Nemec­ka. Na roz­lo­he 328 km2 žije viac ako 517 000 oby­va­te­ľov. Mes­to je roz­lo­hou štvr­tým naj­väč­ším veľ­ko­mes­tom Nemec­ka. Kedy­si to bola rybár­ska obec – lužic­ko­srb­ský názov Drež­ďa­ny ozna­čo­val ľudí bažín a luž­ných lesov, síd­lo markg­ró­fa, neskôr sa sta­li kúpeľ­nou a krá­ľov­skou rezi­den­ci­ou. Spo­lu s Zwic­kau, Chem­nit­zom, Lip­skom a Hal­le tvo­ria met­ro­po­lit­ný regi­ón sas­ké­ho tro­j­u­hol­ní­ka. Je ozna­čo­va­ná aj ako Polab­ská Flo­ren­cia (Wiki​pe​dia​.sk). Až 62 % plo­chy mes­ta je zele­ných, prí­pad­ne zales­ne­ných, čím pat­ria Dráž­ďa­ny k naj­ze­len­ším európ­skym mes­tám (dres​den​.de). Tvo­ria veľ­ký želez­nič­ný uzol (Wiki​pe​dia​.cz). Osob­nos­ti mes­ta: hudob­ný skla­da­teľ Carl Maria von Weber (Wiki​pe​dia​.cz).

V roku 116 exis­to­va­la na mies­tach dneš­ných Dráž­ďan, osa­da s latin­ským náz­vom Lupp­hur­dum (draz​da​ny​.org). Mes­to bolo zalo­že­né pôvod­ne ako slo­van­ské síd­lo zrej­me v 10. sto­ro­čí. Od 11. sto­ro­čia bolo cen­trom Meis­sen­ska. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1206. Od roku 1485 je hlav­ným mes­tom Sas­ka. Od 13.2.1945 do 15.2.1945 boli Dráž­ďa­ny tak­mer kom­plet­ne zni­če­né letec­kým bom­bar­do­va­ním. V roku 2002 pos­tih­la mes­to tisíc­roč­ná povo­deň (Wiki​pe​dia​.sk). 

Kaž­do­roč­ne sem pri­chá­dza tak­mer 10 mili­ó­nov turis­tov, teší sa aj kon­gre­so­vej turis­ti­ke, mes­to je ino­vač­né a kul­túr­ne atrak­tív­ne (dres​den​.de). Zwin­ger je kle­not­ni­cou naj­cen­nej­ších ume­lec­kých zbie­rok Dráž­ďan a nád­her­ným die­lom baro­ko­vej archi­tek­tú­ry. Pôvod­ne bol výstav­ným palá­com sas­ké­ho kur­firs­ta Augus­ta Veľ­ké­ho, kto­rý sa chcel pri­rov­nať ku fran­cúz­ske­mu Ľudo­ví­to­vi XIV.-temu. Posta­ve­ný bol v rokoch 17101728. Dnes sa tu nachá­dza galé­ria sta­rých maj­strov – Gemäl­de­ga­le­rie Alte Meis­ter, napr. Rem­brand­ta, Ruben­sa, Tizia­na, Cana­let­ta, Six­tín­ska Madon­na od Raf­fa­e­la (mes​tas​ve​ta​.cz). Dráž­ďan­sku Sem­pe­ro­vu ope­ru pre­slá­vil aj Richard Wag­ner (mes​tas​ve​ta​.cz). Fürs­ten­zug je násten­ný obraz dlhý 102 met­rov, zlo­že­ný z asi 25 tisíc por­ce­lá­no­vých čas­tí, kto­rý sa nachá­dza v Augus­tus Stras­se. Jeho auto­rom je Wil­helm Walt­her (mes​tas​ve​ta​.cz).


Dres­den, in Ger­man Dráž­ďa­ny, is loca­ted in sout­he­as­tern Ger­ma­ny, near Ústí nad Labem.

Dres­den, in Polish Drez­no (draz​da​ny​.org), ser­ves as the capi­tal city of Saxo­ny, a fede­ral sta­te of Ger­ma­ny. With an area of 328 km², it is home to over 517,000 resi­dents, making it the fourth-​largest city in Ger­ma­ny by size. Once a fis­hing vil­la­ge, the Sor­bian name Drež­ďa­ny refer­red to peop­le of mars­hes and flo­odp­lain forests. It later beca­me the resi­den­ce of mar­gra­ves and even­tu­al­ly a spa and roy­al resi­den­ce. Toget­her with Zwic­kau, Chem­nitz, Leip­zig, and Hal­le, Dres­den forms the met­ro­po­li­tan regi­on of the Saxon Trian­gle. It is also kno­wn as the Flo­ren­ce on the Elbe (Wiki​pe​dia​.sk). App­ro­xi­ma­te­ly 62% of the city­’s area is gre­en or wooded, making Dres­den one of the gre­e­nest cities in Euro­pe (dres​den​.de). It ser­ves as a major rai­lway hub (Wiki​pe​dia​.cz). Notab­le per­so­na­li­ties from the city inc­lu­de the com­po­ser Carl Maria von Weber (Wiki​pe​dia​.cz).

In the year 116, the­re was a sett­le­ment named Lupp­hur­dum in the present-​day Dres­den area (draz​da​ny​.org). The city was ori­gi­nal­ly foun­ded as a Sla­vic sett­le­ment, like­ly in the 10th cen­tu­ry. From the 11th cen­tu­ry, it beca­me the cen­ter of the Mar­gra­via­te of Meis­sen. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1206, and sin­ce 1485, it has been the capi­tal of Saxo­ny. From Feb­ru­ary 13, 1945, to Feb­ru­ary 15, 1945, Dres­den was near­ly com­ple­te­ly des­tro­y­ed by aerial bom­bard­ment. In 2002, the city faced a mil­len­nium flo­od (Wiki​pe​dia​.sk).

Dres­den att­racts near­ly 10 mil­li­on tou­rists annu­al­ly and is a hub for con­gress tou­rism. The city is inno­va­ti­ve and cul­tu­ral­ly att­rac­ti­ve (dres​den​.de). The Zwin­ger is a tre­a­su­re tro­ve of Dres­de­n’s most valu­ab­le art col­lec­ti­ons and a splen­did exam­ple of Baro­que archi­tec­tu­re. Ori­gi­nal­ly built as an exhi­bi­ti­on pala­ce for the Saxon Elec­tor Augus­tus the Strong, see­king to rival Lou­is XIV of Fran­ce, it was cons­truc­ted bet­we­en 1710 and 1728. Today, it hou­ses the Old Mas­ters Gal­le­ry – Gemäl­de­ga­le­rie Alte Meis­ter, fea­tu­ring works by artists like Rem­brandt, Rubens, Titian, Cana­let­to, and Rap­ha­e­l’s Sis­ti­ne Madon­na (mes​tas​ve​ta​.cz). Richard Wag­ner also gai­ned fame for the Sem­pe­ro­per in Dres­den (mes​tas​ve​ta​.cz). The Fürs­ten­zug is a 102-​meter-​long mural com­po­sed of app­ro­xi­ma­te­ly 25,000 por­ce­lain tiles, loca­ted in Augus­tuss­tras­se. It was cre­a­ted by Wil­helm Walt­her (mes​tas​ve​ta​.cz).


Dres­den, auch in Tsche­chien als Dráž­ďa­ny bekannt, liegt im Südos­ten Deutsch­lands über Ústí nad Labem.

Dres­den, auf Pol­nisch Drez­no (draz​da​ny​.org), ist die Haupts­tadt von Sach­sen, einem Bun­des­land der Bun­des­re­pub­lik Deutsch­land. Auf einer Flä­che von 328 km² leben hier mehr als 517.000 Ein­woh­ner, was es zur viertg­rößten Stadt Deutsch­lands nach Flä­che macht. Einst war es ein Fis­cher­dorf – der sor­bis­che Name Drež­ďa­ny bede­ute­te Men­schen in Sümp­fen und Auen­wäl­dern, Sitz des Mark­gra­fen, spä­ter wur­den sie ein Kur- und könig­li­cher Resi­den­zort. Zusam­men mit Zwic­kau, Chem­nitz, Leip­zig und Hal­le bil­det es die Met­ro­pol­re­gi­on des säch­sis­chen Dre­iecks. Dres­den wird auch als Flo­renz an der Elbe bez­e­ich­net (Wiki​pe​dia​.sk). Bis zu 62 % der Stadtf­lä­che sind Grün­flä­chen oder bewal­det, was Dres­den zu einer der grüns­ten Städ­te Euro­pas macht (dres​den​.de). Es ist ein wich­ti­ger Ver­kehr­sk­no­ten­punkt (Wiki​pe​dia​.cz). Per­sön­lich­ke­i­ten der Stadt: der Kom­po­nist Carl Maria von Weber (Wiki​pe​dia​.cz).

Im Jahr 116 gab es an der Stel­le des heuti­gen Dres­den eine Sied­lung mit dem late­i­nis­chen Namen Lupp­hur­dum (draz​da​ny​.org). Die Stadt wur­de wahrs­che­in­lich im 10. Jahr­hun­dert als sla­wis­che Sied­lung geg­rün­det. Ab dem 11. Jahr­hun­dert war sie das Zen­trum des Meiss­ner Lan­des. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Dres­den stammt aus dem Jahr 1206. Seit 1485 ist es die Haupts­tadt Sach­sens. Vom 13. Feb­ru­ar 1945 bis zum 15. Feb­ru­ar 1945 wur­den Dres­den bei Luf­tan­grif­fen fast volls­tän­dig zers­tört. Im Jahr 2002 wur­de die Stadt von einem tau­send­jäh­ri­gen Hoch­was­ser heim­ge­sucht (Wiki​pe​dia​.sk).

Jähr­lich besu­chen fast 10 Mil­li­onen Tou­ris­ten die Stadt, die sich auch über Kon­gress­tou­ris­mus fre­ut. Dres­den ist inno­va­tiv und kul­tu­rell att­rak­tiv (dres​den​.de). Der Zwin­ger ist ein Juwel mit den wer­tvolls­ten Kunst­samm­lun­gen Dres­dens und ein wun­ders­chönes Beis­piel baroc­ker Archi­tek­tur. Urs­prün­glich war es ein Auss­tel­lungs­pa­last des säch­sis­chen Kur­fürs­ten August des Star­ken, der sich mit Ludwig XIV. von Fran­kre­ich verg­le­i­chen woll­te. Er wur­de in den Jah­ren 1710 bis 1728 erbaut. Heute beher­bergt er die Gale­rie Alte Meis­ter mit Wer­ken von Künst­lern wie Rem­brandt, Rubens, Tizian, Cana­let­to und der Six­ti­nis­chen Madon­na von Raf­fa­el (mes​tas​ve​ta​.cz). Die Sem­pe­ro­per Dres­den wur­de auch durch Richard Wag­ner berühmt (mes​tas​ve​ta​.cz). Der Fürs­ten­zug ist ein 102 Meter lan­ges Wand­ge­mäl­de aus etwa 25.000 Por­zel­lan­te­i­len und befin­det sich in der Augus­tuss­tra­ße. Der Autor ist Wil­helm Walt­her (mes​tas​ve​ta​.cz).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2010, Časová línia, Dokumenty, Hrady, Kaštiely, Kostoly, Neživé, Považské dokumenty, Stavby, Stavebné dokumenty, Umenie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

Hits: 3803

Park minia­túr – Matú­šo­vo krá­ľov­stvo Podo­lí je uni­kát­na ukáž­ka šikov­nos­ti, kul­tú­ry a hrdos­ti ľud­skej mys­le. Na Slo­ven­sku bolo v minu­los­ti oko­lo 150 hra­dov a zám­kov. Okrem nich množ­stvo zám­kov, kaš­tie­ľov a podob­ných sta­vieb. Osud ku mno­hým z nich nebol prá­ve milo­srd­ný. Aj pre­to je veľ­mi cen­ná myš­lien­ka tvor­by mode­lov, kto­rú zre­a­li­zo­val pán Juraj Hlat­ký. Zmen­še­ni­ny zhru­ba 50-​tich hra­dov a zám­kov, kaš­tie­ľov a kos­to­lí­kov v mier­ke 1:501:25 sa v Podo­lí nachá­dza­jú v Matú­šo­vom krá­ľov­stve. Pre­čo Matú­šo­ve krá­ľov­stvo? Pán Hlat­ký si zau­mie­nil rea­li­zo­vať minia­tú­ry západ­nej čas­ti Slo­ven­ska, kto­ré na pre­lo­me 1314. sto­ro­čia pat­ri­lo páno­vi Váhu a Tatier”, Matú­šo­vi Čáko­vi Tren­čian­ske­mu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Cie­ľom pána Hlat­ké­ho je zho­to­viť 80100 objek­tov. Mno­hé pôvod­né hra­dy dnes pozná­me už len ako zrú­ca­ni­ny, viac či menej pozna­če­né svo­jím osu­dom. Vďa­ka usi­lov­nos­ti a túž­be auto­ra bol tým­to sved­kom našej minu­los­ti vdýc­hnu­tý opäť život. Nie­kto­ré slo­ven­ské hra­dy a zám­ky sú aj dnes v dob­rom sta­ve, avšak v Podo­lí mno­hé z nich našli svo­ju zašlú slá­vu. Autor pro­jek­tu zmen­še­nín vytvo­ril väč­ši­nu rekon­štruk­cií pod­ľa podo­by z obdo­bia oko­lo roku 1700. Dobo­vé rekon­štruk­cie sú uni­kát­nou myš­lien­kou, pred­sta­vu­jú cen­né die­lo, kto­ré je hod­né pozor­nos­ti nás všet­kých. Napo­kon sved­čí o tom aj náv­štev­nosť par­ku. Polo­vi­ca náv­štev­ní­kov je z Čes­kej repub­li­ky, mno­ho ďal­ších sem pri­chá­dza aj z exo­tic­kých kra­jín ako je napr. Nový Zéland (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Len nás Slo­vá­kov zrej­me naša kul­tú­ra a his­tó­ria zau­jí­ma poskrom­ne. Minia­tú­ry v Podo­lí majú poten­ciál napo­môcť našej fan­tá­zii. Nie kaž­dý si vie pred­sta­viť, ako moh­li hra­dy vyze­rať v minu­los­ti, v prí­pa­de že dnes sú z nich už len ruiny. Som pre­sved­če­ný o tom, že veľa náv­štev­ní­kov prek­va­pí, aké boli v minu­los­ti naše hra­dy krás­ne a veľa­krát aj mohut­né. Veď napo­kon, hra­dy zohrá­va­li do kon­ca stre­do­ve­ku veľ­kú stra­te­gic­kú úlo­hu. Model hra­du nevzni­ká ľah­ko. Tvor­ba začí­na od výkre­so­vej doku­men­tá­cie, ak je prav­da­že dostup­ná. To isté pla­tí o dobo­vých foto­gra­fiách, maľ­bách, nák­re­soch a iných pod­kla­doch. Pomô­že letec­ké sním­ko­va­nie, foto­gra­fo­va­nie a ruč­né mera­nie. Pro­ces pokra­ču­je nák­re­som mode­lár­skej doku­men­tá­cie v mier­ke. V prí­pa­de zlo­ži­tej­ších objek­tov sa jed­not­li­vé čas­ti vytvo­ria samos­tat­ne a neskôr sa skom­ple­ti­zu­jú. Nemož­no ani zabud­núť, že mode­ly hra­du musia stáť na pev­ných zákla­doch. Posled­nou fázou je úpra­va teré­nu, odvod­ne­nie nádvo­rí a nama­ľo­va­nie objek­tu. Celý pro­ces tvor­by jed­né­ho nároč­né­ho mode­lu môže trvať aj dva roky. Prvou rekon­štruk­ci­ou bol model hra­du Branč, s kto­rou sa zača­lo v augus­te 2003. Nasle­do­va­la Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska veža Holíčs­ké­ho zám­ku s hos­po­dár­sky­mi budo­va­mi. Neskôr nasle­do­va­li mno­hé iné (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Na zimu sa Podol­ské minia­tú­ry zakry­jú, vzhľa­dom na to, že voda a sneh by moh­li spô­so­biť nema­lé ško­dy (pies​tan​sky​den​nik​.sk). Všet­ky mode­ly musia byť dre­ná­žo­va­né, aby z nich odte­ka­la daž­ďo­vá voda, kto­rá je ich naj­väč­ším nepria­te­ľom (Kráľ). Z oko­li­tých his­to­ric­kých sta­vieb sa tu nachá­dza­jú mode­ly Bec­kov­ské­ho, Dob­ro­vod­ské­ho, Čach­tic­ké­ho, Nit­rian­ske­ho, Gýmeš­ské­ho, Opo­nic­ké­ho, Tren­čian­ske­ho, Topoľ­čian­ske­ho, Tema­tín­ske­ho, Smo­le­nic­ké­ho hra­du a Hlo­ho­vec­ké­ho kaš­tie­ľa (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Na myš­lien­ku minia­túr sa via­že aj via­ce­ro vzde­lá­va­cích, kultúrno-​spoločenských podu­ja­tí. Pro­jekt inten­zív­ne pomá­ha ces­tov­né­mu ruchu aj v šir­šom regi­ó­ne. Je tu mož­né zakú­piť si rôz­ne suve­ní­ry, pub­li­ká­cie, pla­gá­ty, sprie­vod­cov, pohľad­ni­ce, prí­pad­ne prí­le­ži­tost­nú pečiat­ku. Pote­šiť deti aj seba môže­te pexe­som, skla­dač­kou hra­dov a zám­kov, mag­net­ka­mi, pasom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Za urči­tých pod­mie­nok sa môže­te stať obča­nom Matú­šov­ho krá­ľov­stva. Závi­sí to naj­mä od toho, či chce­te pozná­vať kul­tú­ru a prí­ro­du, v nepo­sled­nom rade sa nesmie­te báť duchov a stra­ši­diel (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­ve krá­ľov­stvo má vlast­nú ter­mi­no­ló­giu, kto­rá zvy­šu­je atrak­ti­vi­tu celé­ho pro­jek­tu. Nará­ba sa tu s poj­ma­mi: krá­ľov­ské dŕža­vy, hrad­né pan­stvá, krá­ľov­ské leho­ty, Matú­šo­ve hlás­ky, pút­nic­ké mies­ta, krá­ľov­ské pod­ni­ky, zľa­vo­vé mies­ta, Matú­šo­vé edí­cie. Pre zau­jí­ma­vosť, úze­mie krá­ľov­stva sa delí na Záhor­skú, Malo­kar­pat­skú, Podu­naj­skú, Dol­no­nit­rian­sku, Hor­no­nit­rian­sku, Dol­no­po­važ­skú, Hor­no­po­važ­skú, Kysuc­kú a Orav­sko – Tur­čian­sku dŕža­vu (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Are­ál sa nachá­dza zhru­ba v stre­de obce Podo­lie pri základ­nej ško­le. Otvo­re­né je počas let­ných práz­dnin od utor­ku do nede­le od 9:00 do 16:30. V mesia­coch máj, jún a sep­tem­ber je otvo­re­né pre vopred ohlá­se­ných náv­štev­ní­kov. Inter­ne­to­vá strán­ka par­ku je www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Minia­tu­re Park – Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie is a uni­que sho­wca­se of skill, cul­tu­re, and the pri­de of the human mind. In the past, Slo­va­kia had around 150 cast­les and cha­te­aus, along with nume­rous manors and simi­lar struc­tu­res. The fate of many of them was not par­ti­cu­lar­ly mer­ci­ful. Tha­t’s why the idea of cre­a­ting models, rea­li­zed by Mr. Juraj Hlat­ký, is so valu­ab­le. Redu­ced repli­cas of app­ro­xi­ma­te­ly 50 cast­les, cha­te­aus, and chur­ches in sca­les of 1:50 and 1:25 are loca­ted in Matú­šo­vo King­dom in Podo­lie. Why Matú­šo­vo King­dom? Mr. Hlat­ký deci­ded to cre­a­te minia­tu­res of the wes­tern part of Slo­va­kia, which, at the turn of the 13th and 14th cen­tu­ries, belo­n­ged to the lord of the Váh and Tatras,” Matúš Čák Tren­čian­ský (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Mr. Hlat­ký­’s goal is to cre­a­te 80 to 100 objects. Many ori­gi­nal cast­les are now kno­wn only as ruins, more or less mar­ked by the­ir fate. Thanks to the aut­ho­r’s dili­gen­ce and desi­re, the­se minia­tu­res bre­at­he life back into our past. Whi­le some Slo­vak cast­les and cha­te­aus are still in good con­di­ti­on today, in Podo­lie, many of them have found the­ir faded glo­ry. The pro­jec­t’s aut­hor cre­a­ted most of the recons­truc­ti­ons based on the appe­a­ran­ce from around the year 1700. Peri­od recons­truc­ti­ons are a uni­que idea, repre­sen­ting a valu­ab­le work that deser­ves the atten­ti­on of all of us. The par­k’s atten­dan­ce pro­ves this, with half of the visi­tors coming from the Czech Repub­lic, and many others from exo­tic coun­tries like New Zea­land (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

Appa­ren­tly, we Slo­vaks are modest­ly inte­res­ted in our cul­tu­re and his­to­ry. The minia­tu­res in Podo­lie have the poten­tial to sti­mu­la­te our ima­gi­na­ti­on. Not eve­ry­o­ne can ima­gi­ne how the cast­les might have looked in the past, espe­cial­ly when today they are just ruins. I am con­vin­ced that many visi­tors will be sur­pri­sed by how beau­ti­ful and often mas­si­ve our cast­les were in the past. After all, cast­les pla­y­ed a sig­ni­fi­cant stra­te­gic role until the end of the Midd­le Ages. Cre­a­ting a model cast­le is no easy task. The pro­cess begins with dra­wing docu­men­ta­ti­on, if avai­lab­le. The same app­lies to peri­od pho­tog­raphs, pain­tings, dra­wings, and other refe­ren­ces. Aerial pho­tog­rap­hy, pho­tog­rap­hy, and manu­al mea­su­re­ment can help. The pro­cess con­ti­nu­es with the dra­wing of model docu­men­ta­ti­on to sca­le. In the case of more com­plex objects, indi­vi­du­al parts are cre­a­ted sepa­ra­te­ly and later assem­bled. It’s essen­tial not to for­get that cast­le models must stand on solid foun­da­ti­ons. The last pha­se invol­ves ter­rain adjus­tments, cour­ty­ard drai­na­ge, and object pain­ting. The enti­re pro­cess of cre­a­ting a com­plex model can take up to two years. The first recons­truc­ti­on was the model of Branč Cast­le, star­ted in August 2003. It was fol­lo­wed by Kru­pin­ská Var­tov­ka, Živán­ska Tower of Holíč Cast­le with farm buil­dings, and many others (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk).

During win­ter, the Podo­lie minia­tu­res are cove­red becau­se water and snow could cau­se sig­ni­fi­cant dama­ge (pies​tan​sky​den​nik​.sk). All models must be drai­ned to let rain­wa­ter flow away, which is the­ir big­gest ene­my (Kráľ). Models of Bec­kov, Dob­ro­vod­ský, Čach­tic­ký, Nit­rian­sky, Gýmeš­ský, Opo­nic­ký, Tren­čian­sky, Topoľ­čian­sky, Tema­tín­sky, Smo­le­nic­ký Cast­le, and Hlo­ho­vec­ký Cha­te­au are among the his­to­ri­cal buil­dings in the vici­ni­ty (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Seve­ral edu­ca­ti­onal, cul­tu­ral, and social events are con­nec­ted to the idea of minia­tu­res. The pro­ject sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to tou­rism in the wider regi­on. Vari­ous sou­ve­nirs, pub­li­ca­ti­ons, posters, guides, post­cards, and occa­si­onal stamps can be pur­cha­sed here. To delight chil­dren and your­self, the­re are puzz­les, cast­le and cha­te­au puzz­les, mag­nets, and Matú­šo­vo King­dom pas­sports. Under cer­tain con­di­ti­ons, you can beco­me a citi­zen of Matú­šo­vo King­dom, main­ly if you want to explo­re cul­tu­re and natu­re and are not afraid of ghosts and spi­rits (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). Matú­šo­vo King­dom has its ter­mi­no­lo­gy, enhan­cing the att­rac­ti­ve­ness of the enti­re pro­ject. Terms used inc­lu­de roy­al sta­tes, cast­le domains, roy­al havens, Matú­šo­vo let­ters, pilg­ri­ma­ge sites, roy­al busi­nes­ses, dis­count pla­ces, and Matú­šo­vo edi­ti­ons. For curi­osi­ty­’s sake, the king­do­m’s ter­ri­to­ry is divi­ded into Záho­rie, Malé Kar­pa­ty, Podu­naj­sko, Dol­ná Nit­ra, Hor­ná Nit­ra, Dol­né Pova­žie, Hor­né Pova­žie, Kysu­ce, and Orava-​Turiec sta­tes (matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk). The area is loca­ted rough­ly in the cen­ter of Podo­lie near the ele­men­ta­ry scho­ol. It is open during the sum­mer holi­da­ys from Tues­day to Sun­day from 9:00 to 16:30. In May, June, and Sep­tem­ber, it is open for pre-​announced visi­tors. The par­k’s web­si­te is www​.matu​so​vo​-kra​lov​stvo​.sk.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, Informácie o stránke

Návštevnosť – analýza

Hits: 11573

Ana­lý­za pochá­dza z mera­ní posky­to­va­te­ľa webo­vé­ho pries­to­ru, v minu­los­ti, dnes, Goog­le Ana­ly­tics. Goog­le Ana­ly­tics bol nasa­de­ný 19.9.2007. Strán­ky som mal svoj­ho času napr. na adre­se ska​la​.host​.sk, ska​la​.home​.sk apod, asi od roku 2002. Výsled­ky tu pre­zen­to­va­né sú modi­fi­ko­va­né a čas­to tren­do­vé pre rele­van­tnosť podá­va­nej infor­má­cie. Zhru­ba od 1.4.2011 si robím pre­hľa­dy z logov pod­ľa vlast­ných nasta­ve­ní. Dnes už mám všet­ky video­záz­na­my pre­su­nu­té na You­tu­be.

  • 15.1.2015: 791 člán­kov: Foto­gra­fia – 508 (64 %), Akva­ris­ti­ka – 218 (28 %), Osob­ná – 65 (8 %)
  • 29.4.2013: 729 člán­kov: Foto­gra­fia – 433 (59 %), Akva­ris­ti­ka – 216 (30 %), Osob­ná – 80 (11 %), 
  • 6.8.2012: 694 člán­kov: Foto­gra­fia – 400 (58 %), Akva­ris­ti­ka – 214 (31 %), Osob­ná – 80 (12 %),
  • 6.3.2012: 658 člán­kov: Foto­gra­fia – 364 (55 %), Akva­ris­ti­ka – 214 (33 %), Osob­ná – 80 (12 %),
  • 13.7.2010: 465 člán­kov: Foto­gra­fia – 200 (43 %), Akva­ris­ti­ka – 168 (36 %), Osob­ná – 97 (21 %).

Pod­ľa webp​ries​tor​.com

  • cel­ko­vý traf­fic odke­dy exis­tu­je domé­na sozo​.sk ku 15.1.2015 je 2.26 TB,
  • tak­mer 3.74 mili­ó­na náv­štev­ní­kov z tak­mer 1.86 mili­ó­na miest vyko­na­lo tak­mer 102.8 mili­ó­na hitov na nie­čo viac než 25.3 mili­ó­na stránkach,
  • náv­štev­ní­ci našli viac ako 2.77 mili­ó­na url adries, cez viac ako 246 tisíc odka­zo­va­čov a pomo­cou tak­mer 230 tisíc agen­tov, dostup­nosť dopy­tov je 97.69 %,
  • 925 náv­štev den­ne, jed­na náv­šte­va vyko­ná 27.5 hitov a pre­zrie si 6.8 strá­nok, jed­no načí­ta­nie robí 23.7 kB, jed­na náv­šte­va 652.95 kB, 6 288 strá­nok sa načí­ta den­ne, 25 456 načí­ta­ní denne
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend hitov: WordP­ress AKVA 244 20030.85 %, Gre­ga­rius 191 06224.13 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 104 97013.26 %, WordP­ress FOTO 78 8699.96 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 48 4626.12 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 30 5773.86 %, Piwik 29 1143.68 %, WordP­ress OSOBNÁ 29 0083.66 %, Rekla­ma 13 3721.69 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 4 4950.57 %, Auto­ri AKVA 2 0170.25 %, Kate­gó­rie AKVA 1 9240.24 %, iCa­len­dar 1 8600.23 %, Zdro­je AKVA 1 5360.19%, Auto­ri FOTO 4070.05 %, Zdro­je FOTO 1990.03 %, phprs 130.00 %,
  • v roku 2014: WordP­ress AKVA 3 036 83131.17 %, Gre­ga­rius 2 385 55524.49 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 1 286 94113.21 %, WordP­ress FOTO 942 2039.67 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 558 2555.73 %, Piwik 369 9033.79 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 348 7253.58 %, WordP­ress OSOBNÁ 343 2103.52 %, Rekla­ma 182 6631.87 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 116 2101.19 %,
  • cel­ko­vý stav: WordP­ress AKVA 8 726 54631.56 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 5 469 87619.78 %, Gre­ga­rius 4 047 99814.64 %, WordP­ress FOTO 3 280 96111.86 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 1 294 6054.68 %, WordP­ress OSOBNÁ 1 201 6494.35 %, iCa­len­dar 843 3743.05 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 765 1742.77 %, Rekla­ma 645 9152.34 %, Piwik 570 3642.06 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 351 7091.27 %, phprs 165 5040.60 %, Kate­gó­ria FOTO 114 1250.41 %, Kate­gó­rie AKVA 44 8790.16 %, Zdro­je AKVA 41 5640.15 %, Auto­ri AKVA 38 9310.14 %, Auto­ri FOTO 25 9400.09 %, Zdro­je FOTO 23 7900.09 %
  • mesač­ný trend traf­fi­cu (MB): Foto­gra­fie (všet­ky) 3 31227.78 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 1 99816.76 %, WordP­ress AKVA 1 85515.57 %, Gre­ga­rius 1 0979.20 %, WordP­ress FOTO 1 0108.47 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 7606.37 %, WordP­ress OSOBNÁ 3993.35 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 3162.65 %, Kate­gó­rie FOTO 2422.03 %, Piwik 2121.78 %, Kate­gó­rie AKVA 1441.20 %, Auto­ri AKVA 1271.07 %, Rekla­ma 1130.95 %, Zdro­je AKVA 1010.85 %, Zdro­je FOTO 530.45 %, Auto­ri FOTO 530.45 %, Pris­pie­va­te­lia AKVA 450.38, Zdro­je OSOBNÁ 240.20 %, Pris­pie­va­te­lia FOTO 230.19 %, Kate­gó­rie OSOBNÁ 180.15 %, Auto­ri OSOBNÁ 170.14 %
  • v roku 2014 (GB): Foto­gra­fie (všet­ky) 38.4226.85 %, WordP­ress AKVA 26.6518.63 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 21.1514.78 %, Gre­ga­rius 13.429.38 %, WordP­ress FOTO 13.299.29 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 8.065.63 %, WordP­ress OSOBNÁ 5.263.68 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 3.552.48 %, Kate­gó­rie FOTO 2.631.84 %, Piwik 2.241.57 %, Rekla­ma 1.651.15 %, Kate­gó­rie AKVA 1.551.08 %,
  • Cel­ko­vý stav traf­fi­cu (GB): Foto­gra­fie (všet­ky) 160.9742.40 %, WordP­ress AKVA 56.3514.84 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 37.669.92 %, WordP­ress FOTO 32.208.48 %, Gre­ga­rius 29.387.74 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 15.444.07 %, WordP­ress OSOBNÁ 11.723.09 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 8.892.34 %, Rekla­ma 5.861.54 %, Kate­gó­rie FOTO 5.171.36 %, Piwik 3.140.83 %, Kate­gó­rie AKVA 2.560.68 %, Zdro­je AKVA 2.310.61 %, Auto­ri AKVA 2.070.54 %, Zdro­je FOTO 1.510.40 %, Auto­ri FOTO 1.310.34 %, Zdro­je OSOBNÁ 0.920.24 %, Pris­pie­va­te­lia AKVA 0.850.22 %, Pris­pie­va­te­lia FOTO 0.520.14 %, Kate­gó­rie OSOBNÁ 0.510.13 %, Auto­ri OSOBNÁ 0.310.08 %,
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend refer­re­rov: akva​.sk 1 515, akva​rij​ni​.cz 707, vis​senp​ra​at​jes​.nl 510, face​bo​ok​.com 372, sez​nam​.cz 247, skysc​ra​per​ci​ty​.com 178, rybic​ky​.net 100
  • pod­ľa roč­ných tren­dov: akva​.sk, vis​senp​ra​at​jes​.nl, akva​ma​nia​.sk, skysc​ra​per​ci​ty​.com, denis​.wz​.cz, cory​cats​.sk, cich​lid​por​tal​.sk, sez​nam​.cz, zoojo​mis​.sk, face​bo​ok​.com, tulu​lum​.blog​.cz, blo​.gs,
  • v roku 2014: akva​.sk 23 310, vis​senp​ra​at​jes​.nl 7 399, akva​rij​ni​.cz 5 422, face​bo​ok​.com 3 798, sez​nam​.cz 3 468, skysc​ra​per​ci​ty​.com 2 497, rybic​ky​.net 1 539, wp​.me 1294, sport​.alie​xirs​.it 907, cen​trum​.cz 654, semalt​.com 576, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 515, mojas​vad​ba​.sk 489, you​tu​be​.com 406, mesh​jour​na​list​.com 389, maniak​va​.sweb​.cz 339, cho​va​te​lia​.sk 317, kduz​.com 312, forum​.splen​dens​po​wer​.cz 270, cich​lid​por​tal​.sk 264, akva​ris​ta​.cz 241, akva​rium​.napa​dy​.net 233, tulu​lum​.blog​.cz 229, akva​ma​la​wi​.com 223, blo​.gs 215,
  • cel­ko­vý stav: akva​.sk 278 599, cich​lid​por​tal​.sk 45 103, vis​senp​ra​at​jes​.nl 26 590, akva​ma​nia​.sk 19 610, denis​.wz​.cz 12 484, skysc​ra​per​ci​ty​.com 10 107, cory​cats​.sk 8 704, face​bo​ok​.com 7 668, eri​ma​su​ly​.blo​ger​.hr 4 785, zoojo​mis​.sk 4 419, tery​.sk 3 463, sez​nam​.cz 3 239, tulu​lum​.blog​.cz 1 970, blo​.gs 1 876, stuf​fi​.blog​.cz 1 970, akva​ry​um​ku​lu​bu​.org 1 573, zahir​.akva​ry​um​.com 1 466, dhvez​dic​ka​.blog​.cz 1 364, www​.bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 1 339, akva​fish​.blog​.cz 1 236, ifau​na​.sk 1 180, aqu​arium​fo​rum​.com 1 107, hack​bank​.gen​.tr 1 022
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend traf­fi­cu z kra­jín v %: USA 41.53, Slo­ven­sko 35.44, Čes­ko 7.46, Nemec­ko 4.39, Rus­ko 2.94, Fran­cúz­sko 1.36, Ukra­ji­na 0.76, Kana­da 0.33, Čína 0.21
  • pod­ľa roč­ných tren­dov náv­štev: USA 38.71, Slo­ven­sko 23.93, Čína 14.40, Čes­ko 3.87, Nemec­ko 2.21, Holand­sko 2.15, Rus­ko 2.04, Ukra­ji­na 1.55, Fran­cúz­sko 1.41, Írsko 1.03
  • v roku 2014: Slo­ven­sko 43.22 %, USA 38.28 %, Čes­ko 8.87 %, Nemec­ko 4.82 %, Rus­ko 2.26 %, Fran­cúz­sko 1.12 %
  • cel­ko­vý stav v %: USA 34.26, Slo­ven­sko 31.51, Čína 10.87, Čes­ko 4.36, Holand­sko 2.11, Nemec­ko 2.01, Rus­ko 1.84, Ukra­ji­na 1.36, Fran­cúz­sko 1.16, Írsko 0.76, Veľ­ká Bri­tá­nia 0.74, Japon­sko 0.64, Kana­da 0.49, Poľ­sko 0.48, Nór­sko 0.43, Turec­ko 0.41, Island 0.41, Bel­gic­ko 0.36, Švéd­sko 0.29, Bra­zí­li 0.24, Rakús­ko 0.24, Taj­wan 0.22, Chor­vát­sko 0.22, Talian­sko 0.20, Maďar­sko 0.19, Mol­dav­sko 0.15, Rumun­sko 0.15, Špa­niel­sko 0.14,
  • pod­ľa roč­ných tren­dov z tých­to miest v %: Bra­ti­sla­va 15.21, Moun­tain View, US 5.97, Zheng Zhou, Čína 5.64, Šan­ghaj 5.55, Red­mond, US 4.48, Men­lo Park, US 4.01, Ban­ská Bys­tri­ca 3.15, Pra­ha 2.72, Holts­vil­le, US 2.67, New York 2.37, Bei Jing, Čina 2.03, Atlan­ta, Geor­gia, US 1.59, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US 1.44, Mos­kva 1.43, Bro­ok­lyn, US 1.34, Chi­ca­go 1.20, Bris­tow, Vir­gi­nia, US 1.17, Ash­burn, US 1.15, Seatt­le 1.09, Kijev 1.04, Dub­lin 1.01,
  • cel­ko­vo: Bra­ti­sla­va 23.16, Moun­tain View, US 5.30, Ban­ská Bys­tri­ca 4.93, Red­mond, US 4.69, Zheng Zhou, Čína 4.69, Šan­ghaj 4.64, Men­lo Park, US 3.60, Pra­ha 3.35, New York 2.48, Holts­vil­le, US 2.23, Atlan­ta, Geor­gia, US 2.06, Bei Jing, Čina 2.01, Bro­ok­lyn, US 1.92, Chi­ca­go 1.86, Koši­ce 1.56, Mos­kva 1.48, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US 1.44, Seatt­le 1.15, Bris­tow, Vir­gi­nia, US 1.13, Ash­burn, US 1.12, Amster­dam 1.03, Kijev 1.02,
  • na plat­for­me roč­né tren­dy v %: Win­do­ws Seven 34.96, Win­do­ws XP 27.55, Win­do­ws Vis­ta 4.78, Linux 4.37, Andro­id 2.82, Mac 1.68, Win­do­ws NT 1.64,
  • v roku 2014: Win­do­ws Seven 30.85, Win­do­ws XP 7.42, Andro­id 3.40, Linux 2.61, Win­do­ws NT 2.30, Win­do­ws Vis­ta 1.63, Mac 1.25
  • cel­ko­vo: Win­do­ws XP 23.26, Win­do­ws Seven 22.46, Win­do­ws Vis­ta 5.02, Lin­xu 2.42, Andro­id 1.55, Mac 1.13, Win­do­ws NT 0.97, Win­do­ws 2003 0.57, Win­do­ws 2000 0.34, Win­do­ws 98 0.26, iOS 0.19, Win­do­ws 95 0.16, Win­do­ws ME 0.12

The ana­ly­sis is based on mea­su­re­ments from the web hos­ting pro­vi­der, his­to­ri­cal­ly using Goog­le Ana­ly­tics, span­ning from the past to the pre­sent. Goog­le Ana­ly­tics was imple­men­ted on Sep­tem­ber 19, 2007. The web­si­tes were hos­ted at add­res­ses such as ska​la​.host​.sk, ska​la​.home​.sk, etc., star­ting around the year 2002. The pre­sen­ted results have been modi­fied and often adjus­ted to ref­lect trends for the rele­van­ce of the infor­ma­ti­on pro­vi­ded. App­ro­xi­ma­te­ly sin­ce April 1, 2011, I have been gene­ra­ting over­vie­ws from logs accor­ding to my own set­tings. As of now, all video recor­dings have been trans­fer­red to YouTube.

  • On Janu­ary 15, 2015: 791 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 508 (64%), Aqu­aris­tics – 218 (28%), Per­so­nal – 65 (8%)
  • On April 29, 2013: 729 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 433 (59%), Aqu­aris­tics – 216 (30%), Per­so­nal – 80 (11%)
  • On August 6, 2012: 694 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 400 (58%), Aqu­aris­tics – 214 (31%), Per­so­nal – 80 (12%)
  • On March 6, 2012658 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 364 (55%), Aqu­aris­tics – 214 (33%), Per­so­nal – 80 (12%)
    On July 13, 2010: 465 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 200 (43%), Aqu­aris­tics – 168 (36%), Per­so­nal – 97 (21%)

Accor­ding to webp​ries​tor​.com:

  • The total traf­fic for the domain sozo​.sk sin­ce its exis­ten­ce up to Janu­ary 15, 2015, is 2.26 TB.
  • Near­ly 3.74 mil­li­on visi­tors from almost 1.86 mil­li­on loca­ti­ons gene­ra­ted almost 102.8 mil­li­on hits on slight­ly more than 25.3 mil­li­on pages.
  • Visi­tors dis­co­ve­red more than 2.77 mil­li­on URL add­res­ses through over 246,000 refer­rers and almost 230,000 agents, with a que­ry avai­la­bi­li­ty of 97.69%.
  • The­re are 925 visits per day, with each visit resul­ting in 27.5 hits and the vie­wing of 6.8 pages. Each page load is app­ro­xi­ma­te­ly 23.7 kB, and one visit con­su­mes 652.95 kB. A total of 6,288 pages are loaded dai­ly, accu­mu­la­ting 25,456 loads daily.

Mont­hly Trend of Hits as of Janu­ary 12015:

  • WordP­ress AKVA: 244,20030.85%
  • Gre­ga­rius: 191,06224.13%
  • All Pho­tog­raphs: 104,97013.26%
  • WordP­ress FOTO: 78,8699.96%
  • Key­words AKVA: 48,4626.12%
  • Key­words FOTO: 30,5773.86%
  • Piwik: 29,1143.68%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 29,0083.66%
  • Adver­ti­se­ment: 13,3721.69%
  • Key­words OSOBNÁ: 4,4950.57%
  • Aut­hors AKVA: 2,0170.25%
  • Cate­go­ries AKVA: 1,9240.24%
  • iCa­len­dar: 1,8600.23%
  • Sour­ces AKVA: 1,5360.19%
  • Aut­hors FOTO: 4070.05%
  • Sour­ces FOTO: 1990.03%
  • phprs: 130.00%

Year 2014

  • WordP­ress AKVA: 3,036,83131.17%
  • Gre­ga­rius: 2,385,55524.49%
  • All Pho­tog­raphs: 1,286,94113.21%
  • WordP­ress FOTO: 942,2039.67%
  • Key­words AKVA: 558,2555.73%
  • Piwik: 369,9033.79%
  • Key­words FOTO: 348,7253.58%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 343,2103.52%
  • Adver­ti­se­ment: 182,6631.87%
  • Key­words OSOBNÁ: 116,2101.19%

Ove­rall Status

  • WordP­ress AKVA: 8,726,54631.56%
  • All Pho­tog­raphs: 5,469,87619.78%
  • Gre­ga­rius: 4,047,99814.64%
  • WordP­ress FOTO: 3,280,96111.86%
  • Key­words AKVA: 1,294,6054.68%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 1,201,6494.35%
  • iCa­len­dar: 843,3743.05%
  • Key­words FOTO: 765,1742.77%
  • Adver­ti­se­ment: 645,9152.34%
  • Piwik: 570,3642.06%
  • Key­words OSOBNÁ: 351,7091.27%
  • phprs: 165,5040.60%
  • Cate­go­ry FOTO: 114,1250.41%
  • Cate­go­ries AKVA: 44,8790.16%
  • Sour­ces AKVA: 41,5640.15%
  • Aut­hors AKVA: 38,9310.14%
  • Aut­hors FOTO: 25,9400.09%
  • Sour­ces FOTO: 23,7900.09%

Mont­hly Trend of Traf­fic (MB):

  • All Pho­tog­raphs: 3,31227.78
  • Key­words AKVA: 1,99816.76%
  • WordP­ress AKVA: 1,85515.57%
  • Gre­ga­rius: 1,0979.20%
  • WordP­ress FOTO: 1,0108.47%
  • Key­words FOTO: 7606.37%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 3993.35%
  • Key­words OSOBNÁ: 3162.65%
  • Cate­go­ry FOTO: 2422.03%
  • Piwik: 2121.78%
  • Cate­go­ries AKVA: 1441.20%
  • Aut­hors AKVA: 1271.07%
  • Adver­ti­se­ment: 1130.95%
  • Sour­ces AKVA: 1010.85%
  • Sour­ces FOTO: 530.45%
  • Aut­hors FOTO: 530.45%
  • Con­tri­bu­tors AKVA: 450.38%
  • Sour­ces OSOBNÁ: 240.20%
  • Con­tri­bu­tors FOTO: 230.19%
  • Cate­go­ries OSOBNÁ: 180.15%
  • Aut­hors OSOBNÁ: 170.14%

Year 2014 (GB):

  • All Pho­tog­raphs: 38.4226.85%
  • WordP­ress AKVA: 26.6518.63%
  • Key­words AKVA: 21.1514.78%
  • Gre­ga­rius: 13.429.38%
  • WordP­ress FOTO: 13.299.29%
  • Key­words FOTO: 8.065.63%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 5.263.68%
  • Key­words OSOBNÁ: 3.552.48%
  • Cate­go­ry FOTO: 2.631.84%
  • Piwik: 2.241.57%
  • Adver­ti­se­ment: 1.651.15%

Cate­go­ries AKVA: 1.551.08%

  • Ove­rall Traf­fic Sta­tus (GB):
  • All Pho­tog­raphs: 160.9742.40%
  • WordP­ress AKVA: 56.3514.84%
  • Key­words AKVA: 37.669.92%
  • WordP­ress FOTO: 32.208.48%
  • Gre­ga­rius: 29.387.74%
  • Key­words FOTO: 15.444.07%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 11.723.09%
  • Key­words OSOBNÁ: 8.892.34%
  • Adver­ti­se­ment: 5.861.54%
  • Cate­go­ry FOTO: 5.171.36%
  • Piwik: 3.140.83%
  • Cate­go­ries AKVA: 2.560.68%
  • Sour­ces AKVA: 2.310.61%
  • Aut­hors AKVA: 2.070.54%
  • Sour­ces FOTO: 1.510.40%
  • Aut­hors FOTO: 1.310.34%
  • Sour­ces OSOBNÁ: 0.920.24%
  • Con­tri­bu­tors AKVA: 0.850.22%
  • Con­tri­bu­tors FOTO: 0.520.14%
  • Cate­go­ries OSOBNÁ: 0.510.13%
  • Aut­hors OSOBNÁ: 0.310.08%

Mont­hly Trend of Refer­rers as of Janu­ary 12015:

  • akva​.sk: 1,515
  • akva​rij​ni​.cz: 707
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 510
  • face​bo​ok​.com: 372
  • sez​nam​.cz: 247
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 178
  • rybic​ky​.net: 100

Year­ly Trends

  • akva​.sk, vis​senp​ra​at​jes​.nl, akva​ma​nia​.sk, skysc​ra​per​ci​ty​.com, denis​.wz​.cz, cory​cats​.sk, cich​lid​por​tal​.sk, sez​nam​.cz, zoojo​mis​.sk, face​bo​ok​.com, tulu​lum​.blog​.cz, blo​.gs

Year 2014:

  • akva​.sk: 23,310
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 7,399
  • akva​rij​ni​.cz: 5,422
  • face​bo​ok​.com: 3,798
  • sez​nam​.cz: 3,468
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 2,497
  • rybic​ky​.net: 1,539
  • wp​.me: 1,294
  • sport​.alie​xirs​.it: 907
  • cen​trum​.cz: 654
  • semalt​.com: 576
  • bra​ti​sla​va​gu​ide​.com: 515
  • mojas​vad​ba​.sk: 489
  • you​tu​be​.com: 406
  • mesh​jour​na​list​.com: 389
  • maniak​va​.sweb​.cz: 339
  • cho​va​te​lia​.sk: 317
  • kduz​.com: 312
  • forum​.splen​dens​po​wer​.cz: 270
  • cich​lid​por​tal​.sk: 264
  • akva​ris​ta​.cz: 241
  • akva​rium​.napa​dy​.net: 233
  • tulu​lum​.blog​.cz: 229
  • akva​ma​la​wi​.com: 223
  • blo​.gs: 215

Ove­rall Status:

  • akva​.sk: 278,599
  • cich​lid​por​tal​.sk: 45,103
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 26,590
  • akva​ma​nia​.sk: 19,610
  • denis​.wz​.cz: 12,484
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 10,107
  • cory​cats​.sk: 8,704
  • face​bo​ok​.com: 7,668
  • eri​ma​su​ly​.blo​ger​.hr: 4,785
  • zoojo​mis​.sk: 4,419
  • tery​.sk: 3,463
  • sez​nam​.cz: 3,239
  • tulu​lum​.blog​.cz: 1,970
  • blo​.gs: 1,876
  • stuf​fi​.blog​.cz: 1,970
  • akva​ry​um​ku​lu​bu​.org: 1,573
  • zahir​.akva​ry​um​.com: 1,466
  • dhvez​dic​ka​.blog​.cz: 1,364
  • www​.bra​ti​sla​va​gu​ide​.com: 1,339
  • akva​fish​.blog​.cz: 1,236
  • ifau​na​.sk: 1,180
  • aqu​arium​fo​rum​.com: 1,107
  • hack​bank​.gen​.tr: 1,022

Mont­hly Trend of Traf­fic from Coun­tries in %:

  • USA: 41.53%
  • Slo­va­kia: 35.44%
  • Czech Repub­lic: 7.46%
  • Ger­ma­ny: 4.39%
  • Rus­sia: 2.94%
  • Fran­ce: 1.36%
  • Ukrai­ne: 0.76%
  • Cana­da: 0.33%
  • Chi­na: 0.21%

Year­ly Trends of Visits:

  • USA: 38.71%
  • Slo­va­kia: 23.93%
  • Chi­na: 14.40%
  • Czech Repub­lic: 3.87%
  • Ger­ma­ny: 2.21%
  • Nether­lands: 2.15%
  • Rus­sia: 2.04%
  • Ukrai­ne: 1.55%
  • Fran­ce: 1.41%
  • Ire­land: 1.03

Year 2014:

  • Slo­va­kia: 43.22%
  • USA: 38.28%
  • Czech Repub­lic: 8.87%
  • Ger­ma­ny: 4.82%
  • Rus­sia: 2.26%
  • Fran­ce: 1.12%

Ove­rall Sta­tus in %:

  • USA: 34.26%
  • Slo­va­kia: 31.51%
  • Chi­na: 10.87%
  • Czech Repub­lic: 4.36%
  • Nether­lands: 2.11%
  • Ger­ma­ny: 2.01%
  • Rus­sia: 1.84%
  • Ukrai­ne: 1.36%
  • Fran­ce: 1.16%
  • Ire­land: 0.76%, Uni­ted King­dom: 0.74%, Japan: 0.64%,
  • Cana­da: 0.49%, Poland: 0.48%, Nor­way: 0.43%, Tur­key: 0.41%, Ice­land: 0.41%
  • Bel­gium: 0.36%, Swe­den: 0.29%, Bra­zil: 0.24%, Aus­tria: 0.24%, Tai­wan: 0.22%, Cro­atia: 0.22%,
  • Ita­ly: 0.20%, Hun­ga­ry: 0.19%, Mol­do­va: 0.15%, Roma­nia: 0.15%, Spain: 0.14%

Year­ly Trends from the­se Cities in %:

  • Bra­ti­sla­va: 15.21%
  • Moun­tain View, US: 5.97%
  • Zheng Zhou, Chi­na: 5.64%
  • Shan­ghai: 5.55%, Red­mond, US: 4.48%, Men­lo Park, US: 4.01%
  • Ban­ská Bys­tri­ca: 3.15%, Pra­gue: 2.72%, Holts­vil­le, US: 2.67%
  • New York: 2.37%, Bei­jing, Chi­na: 2.03%, Atlan­ta, Geor­gia, US: 1.59%
  • Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US: 1.44%, Mos­cow: 1.43%, Bro­ok­lyn, US: 1.34%
  • Chi­ca­go: 1.20%, Bris­tow, Vir­gi­nia, US: 1.17%, Ash­burn, US: 1.15%
  • Seatt­le: 1.09%, Kiev: 1.04%, Dub­lin: 1.01%

Ove­rall:

  • Bra­ti­sla­va: 23.16%, Moun­tain View, US: 5.30%, Ban­ská Bys­tri­ca: 4.93%
  • Red­mond, US: 4.69%, Zheng Zhou, Chi­na: 4.69%, Shan­ghai: 4.64%
  • Men­lo Park, US: 3.60%, Pra­gue: 3.35%, New York: 2.48%
  • Holts­vil­le, US: 2.23%, Atlan­ta, Geor­gia, US: 2.06%, Bei­jing, Chi­na: 2.01%
  • Bro­ok­lyn, US: 1.92%, Chi­ca­go: 1.86%, Koši­ce: 1.56%
  • Mos­cow: 1.48%, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US: 1.44%, Seatt­le: 1.15%
  • Bris­tow, Vir­gi­nia, US: 1.13%, Ash­burn, US: 1.12%, Amster­dam: 1.03%, Kiev: 1.02%

Plat­form Year­ly Trends in %:

  • Win­do­ws Seven: 34.96%
  • Win­do­ws XP: 27.55%
  • Win­do­ws Vis­ta: 4.78%
  • Linux: 4.37%
  • Andro­id: 2.82%
  • Mac: 1.68%
  • Win­do­ws NT: 1.64%

Year 2014:

  • Win­do­ws Seven: 30.85%
  • Win­do­ws XP: 7.42%
  • Andro­id: 3.40%
  • Linux: 2.61%
  • Win­do­ws NT: 2.30%
  • Win­do­ws Vis­ta: 1.63%
  • Mac: 1.25%

Ove­rall

  • Win­do­ws XP: 23.26%
  • Win­do­ws Seven: 22.46%
  • Win­do­ws Vis­ta: 5.02%
  • Linux: 2.42%
  • Andro­id: 1.55%
    Mac: 1.13%
  • Win­do­ws NT: 0.97%
  • Win­do­ws 2003: 0.57%
  • Win­do­ws 2000: 0.34%
  • Win­do­ws 98: 0.26%
  • iOS: 0.19%
  • Win­do­ws 95: 0.16%
  • Win­do­ws ME: 0.12%

Zo šta­tis­tík od posky­to­va­te­ľa pries­to­ru – web​sup​port​.sk a pred­tým webp​ries​tor​.com /​From the sta­tis­tics pro­vi­ded by the hos­ting pro­vi­der – web​sup​port​.sk, and pre­vi­ous­ly webp​ries​tor​.com

Rok

Traf­fic

Náv­števNor­mál­ne náv­šte­vyJedi­neč­ných návštevníkovSitesHitsStrá­nokURLsReferrersAgentsNedo­stup­nosť (%)

SPOLU

2.26 TB

3 716 0141 858 933102 779 65925 310 1112 774 184246 406229 9632.31

2014

201.21 GB412 823110 06970 670103 00911 169 3495 332 830552 58334 67622 8001.50

2013

128.98 GB360 431118 96171 51197 3568 253 9093 927 489512 97630 89917 9452.48

2012

95.76 GB234 51081 83453 73872 1374 276 6282 030 234440 47726 88117 5586.34

2011

87.08 GB325 61688 92485 752112 6525 649 8532 048 411267 57136 62227 9518.70

2010

321.53 GB441 747237 36613 994 1593 684 547289 95932 75232 0163.11

2009

310.79 GB

289 804198 33710 198 8481 817 710216 62915 87423 0840.0053

2008

793.57 GB

451 355215 46411 613 3162 809 214188 47715 89020 4250.28

2007

159.48 GB

459 519

313 602

18 703 998

1 491 612114 54414 75721 2530.52

2006

97.79 GB

289 566

235 927

7 876 032

1 029 79069 83915 08618 1963.80

2005

89.22 GB

323 415

177 442

7 666 309

777 53260 27013 06016 6854.14

2004

30.04 GB

127 130

83 963

2 877 827

314 49846 7648 37010 1981.81

2003

4.48 GB

21 854

11 678

498 128

45 43314 0951 5391 8521.17

Rok

Hits/​VisitPages/​VisitkB/​VisitSum Visit Lenght Visit Len­ght

SPOLU

27.56.80653rokovminút

2014

27.112.9251111.9515:36

2013

22.910.903707.6911:21

2012

18.28.664295.2311:37

2011

17.46.292806.748:22

2010

31.78.347637.856:22

2009

35.26.271 125

2008

25.76.221 844

2007

40.73.25363

2006

27.23.56354

2005

23.72.40289

2004

22.62.47248

2003

22.82.08215

visitsdaypagespagevisitunique_url
hitsvisittotalgbtotalpages totalvisitsday uniquepages

Pod­ľa Goog­le od 19.9.2007 do 1.1.2015
  • 563 893 náv­štev, z toho 442 230 jedi­neč­ných (78.42 %), 228 919 (40.60 %) bez odcho­du zo vstup­ných stránok, 
  • zobra­zi­lo sa 1 476 590 strá­nok, 961 548 jedi­neč­ných, 1 141 001 (77.27 %) bez odcho­dov zo vstup­ných stránok,
  • den­ný prie­mer je 254 náv­štev, zo 148 štá­tov z 6 286 miest pomo­cou 74 pre­hlia­da­čov na 30 ope­rač­ných systémoch,
  • mie­ra odcho­dov je 59.40 %, 23.04 % náv­štev­ní­kov sa na strán­ky vra­cia, frek­ven­cia náv­štev­ní­ka je 11.27,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 5:15 minút, nav­ští­via 5.03 stránok,
  • aktu­ál­nosť náv­štev­ní­ka je 44.23 dňa, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 6:02 minút, hĺb­ka 4.57 stránok,
  • zo Slo­ven­ska je 81.91 %, z Čes­ka – 7.21 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: Turec­ko 10.29 %, Nemec­ko 9.05 %, USA 8.57, Veľ­ká Bri­tá­nia 7.76 %, Poľ­sko 7.57 %. Chor­vát­sko 4.99 %, Rakús­ko 4.09 %, Maďar­sko 3.90, Fran­cúz­sko 3.63, Srb­sko 3.61 atď.
  • Slo­vá­ci priš­li naj­mä z Bra­ti­sla­vy – 50.31 %, zo zvyš­ku: Trna­va 11.81 %, Koší­ce 11.70 %, Žili­na 9.78 %, Nit­ra 8.32 %,
  • 68.25 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 22.50 % pria­mo, 9.72 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky a 0.17 % cez sociál­ne služby
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Fire­fox 39.10 %, Inter­net Explo­rer 34.55 %, Chro­me 12.51 %, Ope­ra 10.11 %, Safa­ri 1.92 %, Andro­id 1.28 %
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 94.43 %, zo zvyš­ku: Andro­id 39.70 %, Linux 23.23 %, Macin­tosh 17.89 %, iOS 13.08 %
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 18.68 %, sez​nam​.cz 17.44 %, zoznam​.sk 9.50 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 6.51 %, face​bo​ok​.com 5.26 %, rybic​ky​.net 3.97 %, akva​ma​la​wi​.com 2.72 %, azet​.sk 1.79 %, splen​dens​po​wer​.cz 1.43 %, akva​rij​ni​.cz 1.16 %, zoohoo​.sk 1.14 %, akva​ris​ta​.cz 1.12 %, naj​.sk 1.08 %, atlas​.sk 1.04 %

Pod­ľa Goog­le rok 2014:

  • 42 846 náv­štev – 33 673 jedi­neč­ných (78.59 %), 10 283 (24.00 %) bez odchov zo vstup­ných stránok,
  • 76.00 % mie­ra odcho­dov, 74 024 zobra­ze­ných strá­nok – 61 632 jedi­neč­ných, 41 461 bez odcho­dov (56.01 %), 22.21 % vra­ca­jú­cich sa návštevníkov,
  • den­ný prie­mer je 117 náv­štev, zo 114 štá­tov z 1 379 miest pomo­cou 31 pre­hlia­da­čov na 19 ope­rač­ných systémoch,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 7:08 minú­ty, nav­ští­via 4.03 stránok,
  • frek­ven­cia náv­štev­ní­ka 13.89 náv­štev, aktu­ál­nosť 31.89, hĺb­ka náv­šte­vy 4.04, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 6:28 min,
  • zo Slo­ven­ska 84.60 %, z Čes­ka – 6.67 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: USA 18.13 %, Nemec­ko 10.48 %, Veľ­ká Bri­tá­nia 10.02 %, Rakús­ko 7.28 %, Bra­zí­lia 7.06 %, Maďar­sko 6.18 %, Poľ­sko 4.67 %,
  • Slo­vá­ci priš­li naj­mä z Bra­ti­sla­vy 50.31 %, zo zvyš­ku: Žili­na 14.36 %, Koši­ce 9.88 %, Nit­ra 5.94 %, Trna­va 5.93 %, Pieš­ťa­ny 4.67 %, Pre­šov 4.14 %, Ban­ská Bys­tri­ca 4.02, Pop­rad 3.88 %, Micha­lov­ce 3.80 %, Lip­tov­ský Miku­láš 3.42 %, Nové Zám­ky 3.39 %, Prie­vi­dza 3.34 %, Zvo­len 3.22 %, 
  • 72.42 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 17.61 % pria­mo 8.59 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky, 1.37 % cez sociál­ne služby, 
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Chro­me 42.24 %, Fire­fox 23.71 %, Inter­net Explo­rer 11.28 %, Andro­id 8.28 %, Ope­ra 7.67 %, Safa­ri 6.12 %,
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 73.75 %, zo zvyš­ku: Andro­id 66.04 %, iOS 16.51 %, Linux 9.40 %, Macin­tosh 4.95 %, Win­do­ws Pho­ne 2.14 %,
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 27.83 %, face​bo​ok​.com 12.39 %, sez​nam​.cz 10.47 %, semalt​.com 8.60 %, ask​.com 3.51 %, rybic​ky​.net 3.30 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 2.79 %, akva​rij​ni​.cz 2.41 %, mojas​vad​ba​.sk, cen​trum​.cz, but​tons​-for​-web​si​te​.com 1.45 %

Tren­do­vo (pred­po­klad) pod­ľa Goog­le pre rok 2015:

  • 55 296 náv­štev, 44 922 jedi­neč­ných (81.24 %), 17 506 (19.97 %) bez odchov zo vstup­ných stránok,
  • 71.71 % mie­ra odcho­dov, 117 729 zobra­ze­ných strá­nok – 84 426 jedi­neč­ných, 79 927 bez odcho­dov (67.89 %), 19.47 % vra­ca­jú­cich sa náv­štev­ní­kov zo 100 štá­tov a 1 371 miest,
  • den­ný prie­mer je 151 náv­štev, pomo­cou 28 pre­hlia­da­čov na 17 ope­rač­ných systémoch,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 5:37 minú­ty, nav­ští­via 4.23 stránok,
  • frek­ven­cia náv­štev­ní­ka 13.65 náv­štev, aktu­ál­nosť 41.21, hĺb­ka náv­šte­vy 3.94, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 5:51 min,
  • zo Slo­ven­ska 83.48 %, z Čes­ka – 8.24 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: USA 16.44 %, Nemec­ko 10.84 %, Veľ­ká Bri­tá­nia 9.99 %, Rakús­ko 6.57 %, Poľ­sko 5.52 %, Maďar­sko 5.05 %, Fran­cúz­sko 3.33 %, Bra­zí­lia 2.88 %, Špa­niel­sko 2.52 %, Írsko 2.38 %, Talian­sko 2.32 %,
  • Slo­vá­ci prí­du naj­mä z Bra­ti­sla­vy 50.01 %, zo zvyš­ku: Žili­na 11.53 %, Koši­ce 10.50 %, Trna­va 7.48 %, Nit­ra 6.85 %, Pieš­ťa­ny 4.61 %, Micha­lov­ce 4.47 %, Ban­ská Bys­tri­ca 4.43 %, Pre­šov 3.89 %, Pop­rad 3.71 %, Lip­tov­ský Miku­láš 3.65 %, Zvo­len 3.59 %, Prie­vi­dza 3.45 %, 
  • 63.30 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 29.29 % pria­mo, 8.11 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky a 0.61 % cez sociál­ne služby, 
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Fire­fox 33.29 %, Chro­me 30.36 %, Inter­net Explo­rer 18.41 %, Ope­ra 8.94 %, Andro­id 4.22, Safa­ri 4.14 %, 
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 85.34 %, zo zvyš­ku: Andro­id 36.65 %, Linux 25.89 %, Macin­tosh 19.02 %, iOS 11.99 %, iPad 1.17 %, iPho­ne 1.11 %, Win­do­ws Pho­ne 1.05 %,
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 28.46 %, face​bo​ok​.com 11.86 %, sez​nam​.cz 4.66 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 3.76 %, zoznam​.sk 3.58 %, semalt​.com 2.98, rybic​ky​.net 2.96 %, akva​rij​ni​.cz 2.46 %.

Accor­ding to Goog­le Ana­ly­tics from Sep­tem­ber 19, 2007, to Janu­ary 12015:

  • Total visits: 563,893, of which 442,230 are uni­que (78.42%).
  • Page­vie­ws: 1,476,590; Uni­que page­vie­ws: 961,548; Pages per visit: 5.03.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 254 visits from 148 coun­tries, 6,286 cities, using 74 bro­wsers on 30 ope­ra­ting systems.
  • Boun­ce rate: 59.40%; Retur­ning visi­tors: 23.04%; Visi­tor fre­qu­en­cy: 11.27.
  • Time spent on site: 5:15 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 6.8 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 81.91% from Slo­va­kia, 7.21% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.31% from Bra­ti­sla­va, 11.81% from Trna­va, 11.70% from Koši­ce, 9.78% from Žili­na, 8.32% from Nitra.
  • Traf­fic sour­ces: 68.25% from search engi­nes, 22.50% direct, 9.72% from refer­ral sites, 0.17% from social services.
  • Bro­wsers: Fire­fox 39.10%, Inter­net Explo­rer 34.55%, Chro­me 12.51%, Ope­ra 10.11%, Safa­ri 1.92%, Andro­id 1.28%.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 94.43%, Andro­id 39.70%, Linux 23.23%, Macin­tosh 17.89%, iOS 13.08%.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 18.68%, sez​nam​.cz 17.44%, zoznam​.sk 9.50%, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 6.51%, face​bo​ok​.com 5.26%, and others.

For the year 2014:

  • Total visits: 42,846; Uni­que visits: 33,673 (78.59%); Boun­ce rate: 76.00%.
  • Page­vie­ws: 74,024; Uni­que page­vie­ws: 61,632; Pages per visit: 4.03.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 117 visits from 114 coun­tries, 1,379 cities, using 31 bro­wsers on 19 ope­ra­ting systems.
  • Time spent on site: 7:08 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 4.03 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 84.60% from Slo­va­kia, 6.67% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.31% from Bra­ti­sla­va, 14.36% from Žili­na, 9.88% from Koši­ce, 5.94% from Nit­ra, 5.93% from Trnava.
  • Traf­fic sour­ces: 72.42% from search engi­nes, 17.61% direct, 8.59% from refer­ral sites, 1.37% from social services.
  • Bro­wsers: Chro­me 42.24%, Fire­fox 23.71%, Inter­net Explo­rer 11.28%, Andro­id 8.28%, Ope­ra 7.67%, Safa­ri 6.12%.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 73.75%, Andro­id 66.04%, iOS 16.51%, Linux 9.40%, Macin­tosh 4.95%, Win­do­ws Pho­ne 2.14%.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 27.83%, face​bo​ok​.com 12.39%, sez​nam​.cz 10.47%, semalt​.com 8.60%, ask​.com 3.51%, and others.

Pro­jec­ted trend for 2015:

  • Esti­ma­ted visits: 55,296; Uni­que visits: 44,922 (81.24%); Boun­ce rate: 71.71%.
  • Page­vie­ws: 117,729; Uni­que page­vie­ws: 84,426; Pages per visit: 4.23.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 151 visits using 28 bro­wsers on 17 ope­ra­ting systems.
  • Time spent on site: 5:37 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 4.23 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 83.48% from Slo­va­kia, 8.24% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.01% from Bra­ti­sla­va, 11.53% from Žili­na, 10.50% from Koši­ce, and others.
  • Traf­fic sour­ces: 63.30% from search engi­nes, 29.29% direct, 8.11% from refer­ral sites, and 0.61% from social services.
  • Bro­wsers: Chro­me 30.36%, Fire­fox 33.29%, Inter­net Explo­rer 18.41%, and others.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 85.34%, Andro­id 36.65%, iOS 11.99%, and others.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 28.46%, face​bo​ok​.com 11.86%, sez​nam​.cz 4.66%, and others.

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, Bratislavské reportáže, Časová línia, Fotografické reportáže, Neživé, Reportáže, Slovenské reportáže, Umenie

Foto Slovakia

Hits: 2514

Foto Slo­va­kia 2011 pre­beh­la 21. – 22.10.2011 v rov­na­kých pries­to­roch ako pred­tým. Veľ­mi som sa tešil na toto podu­ja­tie a úspeš­ne som ho absol­vo­val. Pre­zen­tá­cie sa mi páči­li, zda­lo sa mi, že ich obsa­de­nie bolo tro­chu viac regi­onál­ne. Aj tovar, kto­rý bol ponú­ka­ný sa mi zdal skrom­nej­ší. Kaž­do­pád­ne teším sa opäť na ďal­ší roč­ník. Opäť bol prí­tom­ný Mar­tin Vrab­ko, užil som si Ale­ša Fre­mu­ta, Stro­bist Karo­la Srn­ca a Pet­ra Pra­žen­ku, Nepál Zuza­ny Minarovičovej.


Foto Slo­va­kia 2011 took pla­ce on Octo­ber 21 – 22, 2011, in the same venue as befo­re. I was looking for­ward to this event and suc­cess­ful­ly atten­ded it. I liked the pre­sen­ta­ti­ons; it see­med to me that the­ir line­up was a bit more regi­onal. The pro­ducts offe­red also appe­a­red to be more modest. Nonet­he­less, I’m looking for­ward to the next edi­ti­on. Mar­tin Vrab­ko was pre­sent again, and I enjo­y­ed the con­tri­bu­ti­ons of Aleš Fre­mut, Stro­bist Karol Srnec, and Petr Pra­žen­ka, as well as the pre­sen­ta­ti­on on Nepal by Zuza­na Minarovičová.


Odka­zy:


Foto Slo­va­kia 2010 sa usku­toč­ni­la v Dome kul­tú­ry Ruži­nov v Bra­ti­sla­ve 22. – 23.10.2010. Prog­ram bol boha­tý, od stán­kov s foto­te­ma­ti­kou, cez pred­náš­kypre­zen­tá­cie. Ja sám som nav­ští­vil via­ce­ro. Pamä­tám si veľ­mi dob­re a rád si spo­me­niem na Mar­ti­na Vrab­ka, kto­rý nám hovo­ril o mož­nos­tiach svie­te­nia a foto­gra­fo­va­nia mode­liek. Pouč­ná bola pre mňa aj pred­náš­ka o autor­ských prá­vach v súvis­los­ti s foto­gra­fia­mi. Nie­kto­ré pred­náš­ky boli veno­va­né skôr pre reme­sel­nú zruč­nosť s foto­gra­fo­va­ním, iné boli skôr ces­to­va­teľ­ské, pozná­va­cie. V stre­de, hlav­nej haly bol pries­tor na foto­gra­fo­va­nie mode­liek, kto­ré sa meni­li. Účasť bola veľ­mi vyso­ká, pries­to­ry DK Ruži­nov boli mies­ta­mi pre také­to podu­ja­tie malé.


Foto Slo­va­kia 2010 took pla­ce at the Ruži­nov Hou­se of Cul­tu­re in Bra­ti­sla­va on Octo­ber 22 – 23, 2010. The prog­ram was diver­se, fea­tu­ring booths with photography-​related the­mes, as well as lec­tu­res and pre­sen­ta­ti­ons. I per­so­nal­ly atten­ded seve­ral of them. I vivid­ly remem­ber and fond­ly recall Mar­tin Vrab­ko, who spo­ke to us about ligh­ting possi­bi­li­ties and pho­tog­rap­hing models. A lec­tu­re on copy­right in rela­ti­on to pho­tog­raphs was also infor­ma­ti­ve for me. Some pre­sen­ta­ti­ons focu­sed more on the craft of pho­tog­rap­hy, whi­le others were more travel-​oriented and explo­ra­to­ry. In the cen­ter of the main hall, the­re was a spa­ce for pho­tog­rap­hing models, who chan­ged peri­odi­cal­ly. The atten­dan­ce was very high, and at times, the spa­ces at the Ruži­nov Hou­se of Cul­tu­re see­med small for such an event.


Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post