2008, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, TOP, Záhorie

Záhorie, kraj hraničný, ležiaci za horami

Hits: 3321

Záhorie je krajina medzi Českom na severe, Rakúskom na západe, Malými Karpatmi na juhovýchode, riekou Dunaj na juhu. Záhorie si pamätá pochodovanie rímskych légií, zjednotenie slovanských kmeňov do Veľkomoravskej ríše. Viedli tu cesty nemeckých rytierov i českých kniežat. Už stáročia je pohraničným krajom. Na cca 2500 km2 tu žije takmer 300 000 obyvateľov (zahorie.sk). Pomenovanie Záhorie má korene v 17. storočí. Pochádza od latinského Processus transmontanus. Tak bol označovaný kraj Bratislavskej župy, ktorý ležal za Malými Karpatmi – za horami. Iné historické pomenovania: Moravské pole na Slovensku, slovenské Pomoravie, Moravská nížina, Moravský dol. Administratívne Záhorie nikdy netvorilo jednotný celok (zahorie.sk). Zahŕňa okresy Skalica, Senica, Malacky, čiastočne Myjava a Bratislava – Záhorská Bystrica. Väčšinu územia tvorí Záhorská nížina (zahorie.sk).

Hospodárska činnosť človeka mala za následok obnovenie pohybu piesku. Preto sa v 16. a 17. storočí na Záhorskej nížine uskutočnilo zalesňovanie uvoľnených pieskov. Prirodzený charakter lesov na viatych pieskoch však potlačilo dlhoročné vysádzanie borovice (zahorie.sk). Dnes je Záhorie typické borovicovými a lužnými lesmi a piesčitou pôdou. Často tu fúka vietor (lozorno.sk). Avšak pôvodne bola Záhorská nížina silne zamokreným územím s močariskami, jazerami a mŕtvymi ramenami riek. Na nivách riek Morava a Myjava aj dnes mäkké lužné lesy. Na vyššie položených častiach tvrdý lužný les. Osobitným typom lužného lesa sú porasty jelše lepkavej na trvale zamokrených slatinných pôdach, napríklad v prírodnej rezervácii Bezdné pri Plaveckom Štvrtku. Z hľadiska flóry je unikátna Devínska Kobyla (zahorie.sk).

Záhorská nížina je rozdelená na dva celky: Borskú nížinu a Chvojnickú pahorkatinu. Centrálnu časť Borskej nížiny tvoria viate piesky severovýchodne od Lozorna a Malaciek. Na severe s pieskových presypov vystupuje Lakšárska pahorkatina. Pozdĺž riek Morava a Myjava sú riečne nivy Myjavská a Dolnomoravská niva – štrkopieskové nánosy rozrušené meandrovaním riek. Medzi Cerovou a Zohorom je priekopová prepadlina Podmalokarpatská zníženina, v ktorej vznikli rozsiahlejšie močaristé územia. Chvojnícka pahorkatina má tri časti: Skalický hájik, Unínsku a Senickú pahorkatinu. Nachádzajú sa tu hrubé vrstvy spraše a sprašových hlín. Záhorie má aj krasové územia v Malých Karpatoch – Borinský a Plavecký kras. Myjavská pahorkatina sa rozprestiera medzi Malými a Bielymi Karpatmi (zahorie.sk). Záhorská nížina neoplýva veľkou hustotou riečnej siete, navyše pôvodnú sieť výrazne menil človek. Územie je pomerne suchou oblasťou. Najväčšie rieky sú Morava, Myjava a Rudava. Avšak najmä v riečnych a viatych pieskoch sú významné zásoby podzemnej vody. Vyskytuje sa tu aj množstvo vodných nádrží, štrkovísk a rybníkov (zahorie.sk). Väčšina jazier na Záhorí vznikla ťažbou štrku a piesku. Jaskyne Deravá skala a Pohanská sú súčasťou Malokarpatského krasu (lozorno.sk). Na skalách a zrúcaninách hradov Malých a Bielych Karpát hniezdi dravé vtáctvo, napr. sokol rároh (zahorie.sk). Avšak sú tu aj náleziská ropy a zemného plynu pri Gbeloch. Priemyselne sa tu ťažilo od roku 1914 (lozorno.sk).

Záhorie patrí k skoro osídleným územiam Slovenska. K najstarším osídleným lokalitám patrí jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši a paleolitická osada pri Sološnici. Asi v 6. až 5. storočí pred n. l. sem prišli Skýti, po nich Kelti. Sídliská z mladšej doby železnej sa našli napr. na Myjave, na Devíne, v Šaštíne. Kelti budovali dobre opevnené sídliská, ovládali hutníctvo, výrobu nástrojov, zbraní, šperkov (zahorie.sk). Na vrchu Pohanská bolo vybudované rozsiahle oppidum (lozorno.sk). Keltov a Dákov vytlačili na prelome letopočtov germánski Markomani a Kvádi. Ich roztrúsené kmene prenikli aj na Záhorie. Posledný germánsky kmeň na Záhorí boli Longobardi v prvej polovici 6. storočia. V 5. a 6. storočí sem prichádzali Slovania, ktorých atakovali avarské kočovné kmene. Z obdobia Veľkej Moravy sú známe sídliská a hradiská v Podbranči, v Plaveckom Štvrtku, v Senici, v Rohožníku, v Stupave, v Zohore, vo Vysokej pri Morave a na Devíne (zahorie.sk). Po vzniku Uhorska sa Záhorie stalo pohraničným pásmom s Českým kráľovstvom a Rakúskom. Na ochranu hraníc boli povolané kmene Sikulov a Plavcov, po ktorých sa tu zachovali miestne názvy Plavecký hrad, Plavecké Podhradie, Sekule a iné (lozorno.sk). Tatársky vpád v rokoch 1241 a 1242 spôsobil zánik dreveno-hlinitých hradov a stavali si kamenné hrady. Od roku 1221 mala Viedeň právo skladu. To znamenalo, že tu tovar museli vyložiť a ponúknuť domácim kupcom. Zároveň boli nútení kupovať od viedenských kupcov drahý tovar privezený zo západu. Viedeň sa snažili kupci obísť. Kupci prebrodili Dunaj až v Ostrihome a pokračovali po Českej ceste do Trnavy, cez Malé Karpaty do Jablonice, Senice, Holíča a odtiaľ do Brna, Prahy a veľkomiest západnej Európy. Českú cestu toto rozhodnutie povýšilo na základnú európsku magistrálu, okolo ktorej sa v druhej polovici 13. a v 14. storočí začali formovať feudálne hradné panstvá (zahorie.sk).

Po bitke pri Moháči v roku 1526 a po tureckej výprave v roku 1663 ubudlo na Záhorí slovenské obyvateľstvo. Novým etnikom sa stali chorvátski kolonisti, ktorí osídľovali kopanice v okolí Myjavy, Dúbravku, Lamač, Záhorskú Bystricu. V roku 1528 prichádzajú na západné Slovensko reformační habáni. Ich strediskom sa stalo Sobotište. Žili ako jedna veľká rodina, spoločne hospodárili, nikto nesmel mať súkromný majetok. Zaoberali sa najmä keramikou, hrnčiarstvom. V 18. a 19. storočí sa Skalica preslávila jemným súknom. Brezová pod Bradlom sa stalo strediskom výroby kože a plátna. Myjava, Vrbovce a Sobotište pytlikárstvom. V Šaštíne vznikla v roku 1736 kartúnku, ktorá bola do roku 1847, kedy zanikla, najväčšou a najznámejšou manufaktúrou na Slovensku. Patrila k najväčším v Európe, zamestnávala takmer 20 000 ľudí, svoje pradiarenské centrá mala v Dolnom Rakúsko, najmä vo Viedni. V Holíči vznikla manufaktúra na majoliku. Navyše sa stal strediskom zušľachťovania oviec. Skalica patrila v sedemdesiatych rokoch 18. storočia s 5 000 obyvateľmi medzi 10 najväčších miest Slovenska. V rokoch 1848 – 49 bola Myjava jedno z centier národného hnutia. Zišlo sa tu prvé národné zhromaždenie, ktoré vyhlásilo Slovenskú národnú radu ako reprezentatívny orgán (zahorie.sk).

V lete sa tu konajú najväčšie a najvýznamnejšie stretnutia vojenských historických vozidiel a klubov vojenskej histórie na Slovensku s názvom Sahara a Slovenské piesky. Iné kultúrne podujatia: Malacká hudobná jar, Malacké kultúrne leto, divadelné podujatie Zejdeme se na hambálku a Jablkové hodovanie v Malackách, Stupave a Jabloňovom, Habánsky hodový jarmok vo Veľkých Levároch, Detský medzinárodný folklórny festival Mravenec v Plaveckom Štvrtku, Záhradná galéria Alojza Machaja v Plaveckom Štvrtku, Pivný festival a Dni zelá v Stupave, Dedinka remesiel a umení Abeland pri Lozorne, Dni hrozna a vína v Lozorne, Sviatok Pomoravia v Jabloňovom, Súťaž vo varení guláša v Rohožníku, folklórne podujatie Festival Podhoran, Krumpolový deň, gastronomické podujatie Varíme vianočnú kapustnicu v Sološnici, Dožinková slávnosť v Plaveckom Petri, Trdlofest, hudobné podujatie Musica sacra, vinohradnícky Deň otvorených búd v Skalici, Tereziánske dni, Zámocké pivné slávnosti v Holíči, Hradné slávnosti v Podbranči, Letecký deň a Martinské svetlonosenie v Senici, Preteky dračích lodí na Kunovskej priehrade (Michaela Janotová, Eduard Timko).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Typ

Hrad Červený Kameň

Hits: 2531

Hrad Červený kameň je pomerne rozsiahly a zachovalý hrad. Okrem iného sa v jeho areáli nachádza sokoliarsky dvor Astur. Ku hradu sa dá dostať z obcí Píla, aj Častá. Trochu škaredá, ale používaná prezývka pre hrad je Červák. Červený kameň navštevuje najmä v lete veľa návštevníkov (Peter Kaclík). Červený Kameň je situovaný na kremencovom brale, je viditeľný najmä z väčších diaľok. Patril do sústavy stredovekých pohraničných hradov na ochranu západných hraníc Uhorska (pamiatky.net). Hrad mal pôvodne stáť na protiľahlom, vyššom kopci. Tak ho vybrala kráľovná Konštancia (hradcervenykamen.sk). História hradu siaha pred rok 1240. Jeden z názvov hradu je aj Bobrí hrad (Bibersburg). Nemecký názov pre Červený Kameň je Rothenstein, maďarský Vöröskő. Majitelia hradu sa striedali, okrem iného nimi boli aj Fuggerovci a Pálfiovci. Anton Fugger prestaval stredoveký hrad na renesančnú pevnosť v 16. storočí. Neskôr hrad prestavovali viackrát Pálfiovci (hradcervenykamen.sk). 

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

1991, Časová línia, Francúzsko, Krajina, Zahraničie

Francúzsko – krajina šesťuholníková

Hits: 11281

Francúzsko leží v západnej Európe. Zo západu ho obmýva Atlantický oceán a z juhovýchodu Stredozemné more. Od Španielska ho delia Pyreneje. Od roku 1768 Korzika patrí ku Francúzsku. Väčšina krajiny má rovinatý ráz (destinacie.sk). Meno France pochádza z latinského Francia, čo znamená „krajina Frankov“ (Jean Carpentier et al.). Je možné, že slovo Frank je odvodené od protogermánskeho slova „frankon“, čo znamená oštep, kopija, ktorá sa vrhala ako sekera – Francisca (Tarassuk et al.), druhá hypotéza hovorí o tom, že v pravekej nemčíne „frank“ znamená voľný (Wikipedia ENG). Vzhľadom k svojmu tvaru je občas opisovaná ako I`HexagonNajstaršie známky ľudského života sú z doby pred 1.8 miliónmi rokov. Z doby spred 18 000 rokov pred n. l. pochádza jedna z mnohých zdobených mladopaleolitických jaskýň Lascaux (Jean Carpentier et al.).

Vo Francúzsku žije asi 66 miliónov obyvateľov. Je treťou najväčšou krajinou Európy (Wikipedia ENG). Susedí s Atlantickým oceánom na západe, Severným morom na severe a so Stredozemným morom na juhu. Medzi Francúzskom a Veľkou Britániou je známy kanál La Manche. Pobrežná línia má 5500 km. Národnou hymnou je Marseillaise (francuzsko.sk), ktorá je známa aj u nás. Hlavným mottom Francúzskej republiky je sloboda, rovnosť, bratstvo (francuzsko.sk).

Najstarším mestom je Marseille. Jeho história sa začala písať 600 rokov pred naším letopočtom, kedy bola založená keltskými Galmi kolónia Massalia (Cambridge ancient history). Okolo roku 125 pred n.l. bola dobytá južná Galia dobytá Rimanmi, ktorý nazývali tento región Roman Province, z čoho vznikol názov Provence (Life Magazine, 13.07.1953, p. 76, Google Books). Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú starovekej keltskej Galii. Galia bola podrobená Rimanmi v 1. storočí pred n.l. V 4. storočí sem začali prenikať germánski Frankovia. V roku 843 sa Franská ríša rozpadla na Východofranskú (dnešné Nemecko), Západofranskú ríšu (dnešné Francúzsko) a Lotrinsko. Známa je Francúzska revolúcia z roku 1789, zo začiatku 19. storočia pôsobenie Napoleona Bonaparteho. V roku 1958 stál na čele Francúzska Charles de Gaulle (Wikipedia). Niektorí panovníci: knieža Salických Frankov Merovech v 5. storočí, Chlodovik, Dagobert I. v 7. storočí, Pipin Krátky v 8. storočí kráľ Francúzska, Karol I. Veľký, Karolman II. v 9. storočí, Ľudovít XIV. – Kráľ Slnko (wikipedia.sk).

Hlavným mestom je Paríž. Najviac uznávaným národným sviatkom je Dobytie Bastily, ktoré sa slávi 14. júla. Medzi najznámejších Francúzov patrí Johanka z Arku, vedec Louis Pasteur, spisovateľ Emile Zola, staviteľ Gustave Eiffel, šansonierka Edit Piaf, maliari Claude Monet, Auguste Renoir, herci Alain Delon, Jean Reno. Každoročne v júli sa konajú najslávnejšie cyklistické preteky Tour de France. Francúzsko oplýva významnými prístavmi v Le Havre, Nantes, Bordeaux, Cherbourg, Brest, Calais, La Rochelle, Toulon, Nice, Cannes a najväčší francúzsky prístav v Marseille (netway.cz). Veľké francúzske automobilky: Renault, Peugeot, Citroën (wikipedia.sk).

V krajine je štvrtý najväčší počet kultúrnych pamiatok svetového dedičstva UNESCO, takmer 40. Známi sú maliari Édouard Manet, Edgar Degas, Claude Monet, Auguste Renoir, Paul Cézanne, Paul Gauguin, Henri Matisse. Pôsobili tu Pablo Picasso, Vincent van Gogh, Marc Chagall, Amedeo Modigliani, Wassily Kandinsky. Francúzsko je zakladajúcim členom Organizácie spojených národov – OSN, kde je jeden z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady (Wikipedia ENG). Nachádzajú sa tu tieto hory: Alpy, Pyreneje, Francúzske stredohorie, Švajčiarska Jura, Vogézy, Armorický masív, Ardeny (Wikipedia).

Najvyššia hora Mont Blanc v západnej Európe (4810 m n.m.) je práve vo francúzskych Alpách (ljlysek.cz). Okrem Álp sa do výšky čnejú Pyreneje, pohoria Jura, Ardeny, Francúzske Stredohorie a Vogézy. Najvýznamnejšie rieky sú Loire, Garonne, Seina a Rýn. Rastie tu až 136 druhov stromov (francuzsko.sk). Francúzsko je známe svojou kuchyňou a vínom. Žabie stehienka, slimáky, mušle, syry patria k tejto hrdej krajine. Francúzsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré vytvorili ministerstvo životného prostredia (Protection of the Environment). Je najčastejšou turistickou destináciou. Známi spisovatelia: Denis Diderot, Charles Baudelaire, Paul Verlaine, Victor Hugo, Alexandre Dumas, Jules Verne, Émile Zola, Honoré de Balzac, Guy de Maupassant, Albert Camus, Jean-Paul Sartre, Antione de Saint Exupéry, Stendahl. Filozofovia: Rene Descartes, Jean-Jacques Rousseau, Voltaire, Auguste Comte. Veľmi známy je mikrobiológ Louis Pasteur, matematik a fyzik Henri Poincaré, fyzici Henri Becquerel, Pierre Curie, Marie Curie, Paul Langevin, virológ Luc Montagnier. Hudobní skladatelia: Hector Berlioz, Georges Bizet, Charles Gounod, Jacques Offenbach, Julesa Masseneta, Camille Saint-Saëns, Maurice Ravel, Claude Debussy (Wikipedia EN). Medzi ďalšie známe osobnosti patrí bezbochyby Pierre de Coubertin, Jacques-Yves Cousteau, Brigitte Bardot (wikipedia.org). Medzi „súčasnejších predstaviteľov“ hudby patrí: Edit Piaf, Charles Aznavour, Serge Gainsbourg, Mireille Mathieu, Jean-Michel Jarre, David Guetta. Bratia Auguste a Louis Lumiérovci vytvorili kino v roku 1895. Cannes hostí každoročne známy filmový festival. Francúzsko ako celok až do nedávnej doby bolo kultúrnym centrom celého sveta (Wikipedia EN).

Regióny a ich hlavné mestá: Alsasko –  Štrassburg, Akvitánsko – Bordeaux, Auvergne – Clermont-Ferrand, Bretónsko – Rennes, Burgundsko – Dijon, Centre – Orléans, Champagne-Ardenne – Chalon-en-Champagne, Korzika – Ajaccio, France-Comté – Besancon, Ile-de-France – Paris, Languedoc-Roussillon – Montpellier, Limuzínsko – Limoges, Lotrinsko – Metz, Dolná Normandia – Caen, Midi-Pyrénées – Toulouse, Nord-Pas-de-Calais – Lille, Pays de la Loire – Nantees, Pikardia – Amiens, Poitou-Charentes – Poitiers, Provence-Aples-Côte d`Azur – Marseille, Rhône-Alpes – Lyon, Horná Normandia – Rouen (Wikipedia EN). Francúzska kuchyňa je široko známa na celom svete. Vyrába sa tu viac ako 400 druhov syra, množstvo vín. Napríklad šampanské, Bordeaux, Bourgogne, Beaujolais. Známi športovci: Michel Platini, Just Fontaine, Thierry Henry (Wikipedia EN).

Niektoré zaujímavé miesta: Paríž – Eiffelovka, Louvre, Champ-Elysées, Centre Pompidou, Versailles; zámok Chambord, Chenonceaux, Villandry, Remeš (Reims), Carcassone, zátoka Mont St. Michel, Auvergne (destinacie.sk), mesto založené rimanmi Aix en Provence, Avignon, Carnac, Fontaineblau, alpské centrum Grenoble, mariánske pútnické miesto Lourdes, Marseille, Monaco, Nice, Orléans, Reims, Saint Tropez. Francúzi sú veľmi zdvorilí, cenia si nevtieravú, nedbalú eleganciu. Typická je spontánna mimika a gestikulácia, emocionálne prejavy a komunikatívnosť (cedok.cz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, Časová línia, Česko, Krajina, Moravské obce, Obce, Zahraničie

Polešovice

Hits: 1382

Polešovice ležia v okrese Uherského Hradište, na pomedzí Dolnomoravského úvalu a pohoria Chřiby (polesovice.cz), v nadmorskej výške 223 metrov nad morom. Na ploche 13.07 km2 tu žije 1980 obyvateľov. Z Polešovíc pochádza herec Mojmír Maděrič (Wikipedia CZ).

V oblasti Polešovíc je z minulosti doložená osada Záblacany v 10. a 11. storočí. Prvá písomná zmienka k Polešoviciach je z rok 1220. Obec patrila cisteriánskemu kláštoru vo Velehrade. Obci dominuje kostol svätého Petra a Pavla už od roku 1320 napriek dramatickým zmenám. Zaujímavý je sviatočný ľudový kroj, ktorý sa používa napri. pri slováckych hodoch, ktoré sa konajú druhú nedeľu v októbri. Svoju dávnu históriu má vinohradníctvo. V roku 1922 tu bola zriadená Štátna révova škôlka. Pochádzajú z nej napr. odrody moravský muškát, Olšava, Amos. Na Veľkú noc sa v obci poriada „Košt vína“. Okrem toho sa poriada „Žehnání vína“ za podpory polešovické cimbálovej muziky Kapka a ženského speváckeho súboru Drmolice (polesovice.cz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post