Česko, Krajina, Severná Morava, Zahraničie

Pustevny

skala
Hits: 431

Pus­tev­ny sú naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším stre­dis­kom Bes­kýd, ležia­cim medzi Rad­hoš­ťom a Taneč­ni­cou v nad­mor­skej výš­ke 1018 met­rov nad morom (ces​ke​ho​ry​.cz). V Rad­hošťs­kej hor­na­ti­ne medzi vrch­mi Rad­hošť a Taneč­ni­ca. Are­ál spra­vu­je Valaš­ské múze­um v prí­ro­de z Rož­ňo­va pod Rad­hoš­ťom (kudyz​nu​dy​.cz). Meno pochá­dza od pus­tov­ní­kov, kto­rí tu žili do roku 1874. Archi­tek­tú­ru tvo­ria hlav­ne dre­ve­né stav­by posta­ve­né v ľudo­vom slo­hu Duša­na Jur­ko­vi­ča, kto­ré dopĺňa­jú dre­ve­né koli­by Valaš­ska. V zime sú Pus­tev­ny vyhľa­dá­va­ným lyžiar­skym stre­dis­kom (ces​ke​ho​ry​.cz) a záro­veň sú najob­ľú­be­nej­ším turis­tic­kým stre­dis­kom v Bes­ky­doch. Útul­ne na Pus­tev­nách sa časom dostá­va­li do hava­rij­né­ho sta­vu. Pre­to v roku 1995 priš­lo ku ich zásad­nej rekon­štruk­cii, dokon­če­ná bola až v roku 2003. Celý are­ál bol vyhlá­se­ný za národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku (pus​tev​ny​.cz).

V roku 1735 vyro­bi­li rad­hošt­ský kríž. Zrej­me v roku 1768 bola posta­ve­ná dre­ve­ná kapl­n­ka. v roku 1805 vztý­či­li kamen­ný kríž. Prvé útul­ne boli posta­ve­né v roku 1891, s náz­vom – Pus­tev­ňa. Dru­há v roku 1894 dosta­la meno Šum­ná. Roz­hľad­ňa Cyril­ka exis­tu­je od roku 1894. V rokoch 1894 – 1899 bola vybu­do­va­ná Jídel­na Libu­šín a hotel Maměn­ka. V roku 1898 bola vysvä­te­ná kapl­n­ka svä­té­ho Cyri­la a Meto­da. V rokui 1899 bola vybu­do­va­ná Zvo­nič­ka. Útuľ­ňa dr. Edvar­da Par­my ​“Taneč­ni­ca” bola otvo­re­ná v roku 1926. V roku 1933 bol otvo­re­ný hotel Rade­gast (nmvp​.cz).

Stav­by na Pus­tev­nách vzni­ka­li pod­ľa prin­cí­pu skla­da­nia a kom­bi­no­va­nia rôz­nych prv­kov a motí­vov ľudo­vé­ho sta­vi­teľ­stva, pochá­dza­jú­cich z jed­not­li­vých loka­lít morav­ské­ho Valaš­ska a Slo­ven­ska. Maměn­ka je posta­ve­ná pod­ľa valaš­skej for­my dre­ve­ných ľudo­vých sta­vieb. Jur­ko­vič pri­tom hľa­dal ana­ló­giu pre veľ­ko­ro­di­nu vo valaš­skom foj­stve (Wiki­pe­dia). Pome­no­va­nie má vyjad­ro­vať stav­bu ako útu­lok pre ľudí dob­rej vôle. Libu­šín je posta­ve­ný v čič­man­skej for­me, kto­ré sú obo­ha­te­né o sece­siu (Wiki­pe­dia). Jej meno je poc­ta kňaž­nej Libu­ši. Inte­ri­ér je vyzdo­be­ný fres­ka­mi a gra­fi­ta­mi s motív­mi morav­ských a slo­ven­ských poves­tí. Návrhom kre­sieb bol Miko­láš Aleš (vbes​ky​dech​.cz). Zvo­nič­ku zdo­bia fareb­né orna­men­ty od brnian­skych reštau­rá­to­rov, pre­to­že pôvod­ná fareb­ná výzdo­ba od Jur­ko­vi­ča sa neza­cho­va­la (Wiki­pe­dia).

Pus­tev­ny is the most sig­ni­fi­cant and most visi­ted resort in the Bes­kids, loca­ted bet­we­en Rad­hošť and Taneč­ni­ca at an alti­tu­de of 1,018 meters abo­ve sea level (ces​ke​ho​ry​.cz). It lies in the Rad­hošť High­lands bet­we­en the Rad­hošť and Taneč­ni­ca moun­tains. The area is mana­ged by the Wal­la­chian Open Air Muse­um from Rož­nov pod Rad­hoš­těm (kudyz​nu​dy​.cz). The name comes from the her­mits who lived the­re until 1874. The archi­tec­tu­re main­ly con­sists of wooden buil­dings cons­truc­ted in the folk sty­le by Dušan Jur­ko­vič, com­ple­men­ted by wooden cha­lets from Wal­la­chia. In win­ter, Pus­tev­ny is a popu­lar ski resort (ces​ke​ho​ry​.cz) and the most popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­on in the Bes­kids. The shel­ters in Pus­tev­ny gra­du­al­ly fell into dis­re­pair, lea­ding to a major recons­truc­ti­on that began in 1995 and was com­ple­ted in 2003. The enti­re area was dec­la­red a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (pus​tev​ny​.cz).

In 1735, the Rad­hošť Cross was made. A wooden cha­pel was pro­bab­ly built in 1768, and a sto­ne cross was erec­ted in 1805. The first shel­ter was built in 1891 and named ​“Pus­tev­ňa.” The second, named ​“Šum­ná,” was cons­truc­ted in 1894. The Cyril­ka lookout tower has exis­ted sin­ce 1894. Bet­we­en 1894 and 1899, the Libu­šín dining hall and the Maměn­ka hotel were built. The cha­pel of St. Cyril and Met­ho­dius was con­sec­ra­ted in 1898. The bell tower was built in 1899. Dr. Edvard Par­ma­’s ​“Taneč­ni­ca” shel­ter was ope­ned in 1926, and the Rade­gast hotel ope­ned in 1933 (nmvp​.cz).

The buil­dings in Pus­tev­ny were cre­a­ted accor­ding to the prin­cip­le of assem­bling and com­bi­ning vari­ous ele­ments and motifs of folk archi­tec­tu­re from dif­fe­rent are­as of Mora­vian Wal­la­chia and Slo­va­kia. Maměn­ka is built in the Wal­la­chian form of wooden folk buil­dings. Jur­ko­vič sought an ana­lo­gy for an exten­ded fami­ly in the Wal­la­chian esta­te (Wiki­pe­dia). The name sig­ni­fies a refu­ge for peop­le of good will. Libu­šín is cons­truc­ted in the Čič­ma­ny sty­le, enri­ched with Art Nou­ve­au ele­ments (Wiki­pe­dia). Its name honors Prin­cess Libu­še. The inte­ri­or is deco­ra­ted with fres­co­es and graf­fi­ti fea­tu­ring motifs from Mora­vian and Slo­vak legends. The designs were cre­a­ted by Miko­láš Aleš (vbes​ky​dech​.cz). The bell tower is ador­ned with color­ful orna­ments by res­to­rers from Brno, as the ori­gi­nal color­ful deco­ra­ti­on by Jur­ko­vič has not been pre­ser­ved (Wiki­pe­dia).

Pus­tev­ny to naj­wa­żniejs­ze i najc­zęściej odwie­dza­ne cen­trum w Bes­ki­dach, poło­żo­ne między Rad­hoš­těm a Taneč­ni­cą na wyso­ko­ści 1018 met­rów nad pozi­omem mor­za (ces​ke​ho​ry​.cz). Znaj­du­je się w masy­wie Rad­hošť między góra­mi Rad­hošť i Taneč­ni­ca. Obszar jest zarządza­ny przez Wołos­kie Muze­um w Przy­ro­dzie z Rož­no­va pod Rad­hoš­těm (kudyz​nu​dy​.cz). Nazwa pocho­dzi od pus­tel­ni­ków, któr­zy miesz­ka­li tam do 1874 roku. Archi­tek­tu­ra skła­da się głó­wnie z dre­wnia­nych budyn­ków w sty­lu ludo­wym Duša­na Jur­ko­vi­ča, uzu­pe­łni­onych dre­wnia­ny­mi cha­ta­mi Wołoszc­zyz­ny. Zimą Pus­tev­ny to popu­lar­ny ośro­dek nar­ciar­ski (ces​ke​ho​ry​.cz) i naj­po­pu­lar­niejs­ze miejs­ce turys­tycz­ne w Bes­ki­dach. Sch­ro­nis­ka na Pus­tev­nach stop­ni­owo popa­da­ły w ruinę, co dopro­wa­dzi­ło do ich grun­to­wnej reno­wac­ji, któ­ra roz­poc­zęła się w 1995 roku i zako­ńc­zy­ła w 2003 roku. Cały obszar został uzna­ny za naro­do­wy zaby­tek kul­tu­ry (pus​tev​ny​.cz).

W 1735 roku wyko­na­no krzyż rad­hošťs­ki. Pra­wdo­po­dob­nie w 1768 roku zbu­do­wa­no dre­wnia­ną kap­li­cę, a w 1805 roku wznie­si­ono kamien­ny krzyż. Pier­ws­ze sch­ro­nis­ko zbu­do­wa­no w 1891 roku, nazwa­ne ​„Pus­tev­ňa”. Dru­gie, nazwa­ne ​„Šum­ná”, pows­ta­ło w 1894 roku. Wie­ża wido­ko­wa Cyril­ka ist­nie­je od 1894 roku. W latach 1894 – 1899 zbu­do­wa­no jadal­nię Libu­šín i hotel Maměn­ka. W 1898 roku kon­sek­ro­wa­no kap­li­cę świ­ętych Cyry­la i Meto­de­go. Dzwon­ni­ca zosta­ła zbu­do­wa­na w 1899 roku. Sch­ro­nis­ko dr Edvar­da Par­my ​„Taneč­ni­ca” zosta­ło otwar­te w 1926 roku, a hotel Rade­gast otwar­to w 1933 roku (nmvp​.cz).

Budyn­ki na Pus­tev­nach pows­ta­wa­ły według zasa­dy łąc­ze­nia i kom­bi­no­wa­nia różnych ele­men­tów i moty­wów archi­tek­tu­ry ludo­wej z różnych obsza­rów Wołoszc­zyz­ny Mora­ws­kiej i Sło­wac­ji. Maměn­ka jest zbu­do­wa­na w wołos­kim sty­lu dre­wnia­nych budyn­ków ludo­wych. Jur­ko­vič szu­kał ana­lo­gii dla wiel­kiej rodzi­ny w gos­po­darst­wie wołos­kim (Wiki­pe­dia). Nazwa ma oznac­zać sch­ro­nie­nie dla ludzi dob­rej woli. Libu­šín jest zbu­do­wa­ny w sty­lu čič­ma­ńs­kim, wzbo­ga­co­nym o ele­men­ty seces­ji (Wiki­pe­dia). Jego nazwa hono­ru­je ksi­ężnicz­kę Libus­zę. Wnętr­ze zdo­bią fres­ki i graf­fi­ti z moty­wa­mi mora­ws­kich i sło­wac­kich legend. Pro­jek­ty wyko­na­ne zosta­ły przez Miko­lá­ša Ale­ša (vbes​ky​dech​.cz). Dzwon­ni­cę zdo­bią kolo­ro­we orna­men­ty res­tau­ra­to­rów z Brna, ponie­waż ory­gi­nal­na kolo­ro­wa deko­rac­ja Jur­ko­vi­ča nie zacho­wa­ła się (Wiki­pe­dia).

Pus­tev­ny jsou nej­výz­nam­něj­ším a nej­navš­těvo­va­něj­ším stře­dis­kem Bes­kyd, leží­cím mezi Rad­hoš­těm a Taneč­ni­cí v nad­mo­řs­ké výš­ce 1018 met­rů nad mořem (ces​ke​ho​ry​.cz). V Rad­hošťs­ké hor­na­ti­ně mezi vrcho­ly Rad­hošť a Taneč­ni­ce. Are­ál spra­vu­je Valaš­ské muze­um v pří­ro­dě z Rož­no­va pod Rad­hoš­těm (kudyz​nu​dy​.cz). Jmé­no pochá­zí od pous­tev­ní­ků, kte­ří zde žili až do roku 1874. Archi­tek­tu­ra je tvo­ře­na pře­dev­ším dře­věný­mi stav­ba­mi posta­ve­ný­mi v lido­vém slo­hu Duša­na Jur­ko­vi­če, kte­ré dopl­ňu­jí dře­věné koli­by Valaš­ska. V zimě jsou Pus­tev­ny vyhle­dá­va­ným lyža­řs­kým stře­dis­kem (ces​ke​ho​ry​.cz) a záro­veň jsou nejob­lí­be­něj­ším turis­tic­kým stře­dis­kem v Bes­ky­dech. Útul­ny na Pus­tev­nách se časem dostá­va­ly do hava­rij­ní­ho sta­vu. Pro­to v roce 1995 doš­lo k jejich zásad­ní rekons­truk­ci, kte­rá byla dokon­če­na až v roce 2003. Celý are­ál byl vyhlá­šen národ­ní kul­tur­ní památ­kou (pus​tev​ny​.cz).

V roce 1735 byl vyro­ben rad­hošťs­ký kříž. Prav­děpo­dob­ně v roce 1768 byla posta­ve­na dře­věná kap­le. V roce 1805 vzty­či­li kamen­ný kříž. Prv­ní útul­na byla posta­ve­na v roce 1891 pod náz­vem Pus­tev­na. Dru­há v roce 1894 dosta­la jmé­no Šum­ná. Rozh­led­na Cyril­ka exis­tu­je od roku 1894. V letech 1894 – 1899 byla vybu­do­vá­na Jídel­na Libu­šín a hotel Maměn­ka. V roce 1898 byla vysvěce­na kap­le sva­té­ho Cyri­la a Meto­děje. V roce 1899 byla vybu­do­vá­na Zvo­nič­ka. Útul­na dr. Edvar­da Par­my ​“Taneč­ni­ce” byla ote­vře­na v roce 1926. V roce 1933 byl ote­vřen hotel Rade­gast (nmvp​.cz).

Stav­by na Pus­tev­nách vzni­ka­ly pod­le prin­ci­pu sklá­dá­ní a kom­bi­no­vá­ní růz­ných prv­ků a moti­vů lido­vé­ho sta­vi­tels­tví pochá­ze­jí­cích z jed­not­li­vých loka­lit morav­ské­ho Valaš­ska a Slo­ven­ska. Maměn­ka je posta­ve­na pod­le valaš­ské for­my dře­věných lido­vých sta­veb. Jur­ko­vič při tom hle­dal ana­ló­gií pro vel­kou rodi­nu ve valaš­ském foj­stvě (Wiki­pe­dia). Poj­me­no­vá­ní má vyja­dřo­vat stav­bu jako útu­lek pro lidi dob­ré vůle. Libu­šín je posta­ven v čič­man­ské for­mě, obo­ha­ce­né o sece­se (Wiki­pe­dia). Její jmé­no je poc­tou kněž­ně Libu­ši. Inte­ri­ér je vyzdo­ben fres­ka­mi a gra­fi­ta­mi s moti­vy morav­ských a slo­ven­ských pověs­tí. Návrhem obráz­ků byl Miko­láš Aleš (vbes​ky​dech​.cz). Zvo­nič­ku zdo­bí barev­né orna­men­ty od brněn­ských res­tau­rá­to­rů, pro­to­že původ­ní barev­ná výzdo­ba od Jur­ko­vi­če se neza­cho­va­la (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské

Podbiel – skvost ľudovej architektúry

skala
Hits: 4241

Orav­ská dedi­na Pod­biel posky­tu­je náv­štev­ní­ko­vi maleb­ný pohľad do minu­los­ti. Dre­ve­ni­ce, kto­ré sa tu nachá­dza­jú, sú ” živé”. Čas­to slú­žia ako uby­to­va­nie turis­tom. Na dru­hej stra­ne Pod­biel je nor­mál­na dedi­na, kde sú muro­va­né domy. Obec vznik­la valaš­skou kolo­ni­zá­ci­ou, prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1556. Názov obce súvi­sí s Bie­lou ska­lou. His­to­ric­ké náz­vy obce: Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. Časť obce Bob­ro­va rala je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry (ora​va​.sk). V Pod­bie­li je údaj­ne naj­za­cho­va­lej­ší kom­plex zacho­va­lých dre­ve­ných sta­vieb ľudo­vej archi­tek­tú­ry v stred­nej Euró­pe – 64 pôvod­ných dre­ve­níc, kto­ré boli pre­važ­ne posta­ve­né kon­com 19. sto­ro­čia. Na kaž­dej dre­ve­ni­ci je vyre­za­ná ruži­ca – znak sln­ka, naj­výz­nam­nej­šie­ho kelt­ské­ho bož­stva. Obec má cca 1300 oby­va­te­ľov. Leží na sta­rej obchod­nej ces­te, tzv. jan­tá­ro­vej, prí­pad­ne soľ­nej ces­te, kto­rej his­tó­ria sia­ha ešte pred kelt­ské osíd­le­nie Ora­vy a sme­ru­je pop­ri rie­ke Ora­va cez Mala­tin­ský pries­myk na Lip­tov. Za Uhor­ska bola v Pod­bie­li dru­há col­ná kon­tro­la po Tvrdo­ší­ne, pre­to­že sa nedal obísť. Pri Pod­bie­li sa vypí­na­jú skal­né bra­lá. Jed­no z nich sa nazý­va Bie­la ska­la. Bolo sta­ro­by­lým kelt­ským hra­dis­kom. Pod­ľa poves­tí bolo aj tem­plár­skym hra­dis­kom. Sever­nej­šie sa týči dru­hé bra­lo s náz­vom Čer­ve­ná ska­la. Z nej vid­no, že Pod­biel leží ako­by na polo­os­tro­ve, kto­rý vytvo­ri­li rie­ky Stu­de­ná a Ora­va (pod​biel​.sk).

V obci sa nachá­dza národ­ná tech­nic­ká pamiat­ka Fran­tiš­ko­va Huta. Ľudia hutu nazý­va­jú hámor. Nachá­dza sa neďa­le­ko od obce. Zacho­va­li sa obvo­do­vé múry a cen­trál­na vyso­ká pec. Kaž­do­roč­ne sa v tej­to žele­ziar­ni uspo­ra­dú­va folk-​country fes­ti­val spo­je­ný s ukáž­kou sta­ro­ve­ké­ho tave­nie želez­nej rudy (pod​biel​.sk). Osu­dy žele­ziar­ne posta­ve­nej v roku 1836 sú zaha­le­né tajom­stvom. Objekt je ľuď­mi nazý­va­ný hámor. Kon­com augus­ta sa tu pra­vi­del­ne orga­ni­zu­je hudob­ný fes­ti­val spo­je­ný s ukáž­kou tave­nie želez­nej rudy sta­ro­ve­kou tech­no­ló­gi­ou. Počiat­ky hut­níc­tva a baníc­tva v obci sú zo 17. sto­ro­čia (Infor­mač­ná tabuľa).

The Ora­va vil­la­ge of Pod­biel offers visi­tors a pic­tu­re­sque glim­pse into the past. The wooden hou­ses found here are ​“ali­ve” and often ser­ve as accom­mo­da­ti­on for tou­rists. On the other hand, Pod­biel is a nor­mal vil­la­ge whe­re the­re are brick hou­ses. The vil­la­ge was for­med by Vala­chian colo­ni­za­ti­on, with the first writ­ten men­ti­on dating back to 1556. The vil­la­ge­’s name is rela­ted to the Whi­te Rock. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. The part of the vil­la­ge cal­led Bob­ro­va rala is a cul­tu­ral reser­ve of folk archi­tec­tu­re (ora​va​.sk). In Pod­biel, the­re is repor­ted­ly the most well-​preserved com­plex of tra­di­ti­onal wooden buil­dings in Cen­tral Euro­pe – 64 ori­gi­nal cot­ta­ges, most­ly built at the end of the 19th cen­tu­ry. Each cot­ta­ge bears a car­ved rose – the sym­bol of the sun, the most sig­ni­fi­cant Cel­tic dei­ty. The vil­la­ge has around 1300 inha­bi­tants and lies on the old tra­de rou­te, the so-​called amber or salt rou­te, who­se his­to­ry pre­da­tes Cel­tic sett­le­ments in Ora­va, run­ning along the Ora­va River through the Mala­tin­ský Pass to Lip­tov. During the Hun­ga­rian peri­od, Pod­biel had the second cus­toms con­trol after Tvrdo­šín, as it could not be bypas­sed. Near Pod­biel, the­re are pro­mi­nent rock gates, with one of them named Whi­te Rock, belie­ved to be an ancient Cel­tic for­tress and, accor­ding to legends, a Tem­plar for­tress. Furt­her north, the­re is anot­her gate cal­led Red Rock, pro­vi­ding a view that makes Pod­biel appe­ar as if on a penin­su­la for­med by the Stu­de­ná and Ora­va rivers (pod​biel​.sk).

The vil­la­ge is home to the nati­onal tech­ni­cal monu­ment Fran­tiš­ko­va Huta, com­mon­ly kno­wn as a ​“hámor” (ham­mer). It is loca­ted near the vil­la­ge, and the peri­me­ter walls and a cen­tral blast fur­na­ce have been pre­ser­ved. Eve­ry year, a folk-​country fes­ti­val is held in this iron­works, fea­tu­ring a demon­stra­ti­on of ancient iron ore smel­ting (pod​biel​.sk). The his­to­ry of the iron­works, built in 1836, is shrou­ded in mys­te­ry. The faci­li­ty is com­mon­ly refer­red to as a ​“hámor.” At the end of August, a music fes­ti­val is regu­lar­ly orga­ni­zed here, com­bi­ned with a demon­stra­ti­on of iron ore smel­ting using ancient tech­no­lo­gy. The ori­gins of metal­lur­gy and mining in the vil­la­ge date back to the 17th cen­tu­ry (Infor­ma­ti­on board).

Ora­ws­ka wios­ka Pod­biel ofe­ru­je odwie­dza­jącym malo­wnic­zy rzut oka w przes­zło­ść. Dre­wnia­ne domy tutaj są ​“żywe” i częs­to pełnią fun­kc­ję noc­le­go­wą dla turys­tów. Z dru­giej stro­ny Pod­biel to nor­mal­na wieś, gdzie znaj­du­ją się muro­wa­ne domy. Wieś pows­ta­ła w wyni­ku wołos­kiej kolo­ni­zac­ji, pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o miejs­co­wo­ści pocho­dzi z roku 1556. Nazwa wsi zwi­ąza­na jest z Bie­lą Ska­łą. His­to­rycz­ne nazwy wsi to Pod­by­ly, Pod­bie­lie, Pod­bi­lia, Pod­bie­la, Pod­bel. Część wsi o nazwie Bob­ro­va rala jest zabyt­ko­wą rezer­wa­tą archi­tek­tu­ry ludo­wej (ora​va​.sk). W Pod­bie­lu znaj­du­je się rze­ko­mo naj­bar­dziej zacho­wa­ny kom­pleks tra­dy­cyj­nych dre­wnia­nych budyn­ków w Euro­pie Środ­ko­wej – 64 ory­gi­nal­ne cha­ty, głó­wnie z końca XIX wie­ku. Na każdej chat­ce wyry­ta jest róża – sym­bol sło­ńca, naj­wa­żniejs­ze­go cel­tyc­kie­go bóst­wa. Wios­ka lic­zy oko­ło 1300 miesz­ka­ńców i leży na sta­rej dro­dze hand­lo­wej, tzw. szla­ku bursz­ty­no­we­go lub sol­ne­go, któ­re­go his­to­ria sięga cza­sów przed cel­tyc­kim osad­nict­wem w Ora­wie, bieg­nącej wzdłuż rze­ki Ora­wy przez Prze­łęcz Mala­tin­ską do Lip­to­va. Podc­zas okre­su węgier­skie­go Pod­biel mia­ło dru­gą kon­tro­lę celno-​podatkową po Tvrdo­šín, ponie­waż nie dało się go omi­nąć. W pobli­żu Pod­bie­la znaj­du­ją się cha­rak­te­rys­tycz­ne bra­my skal­ne, z któ­rych jed­na nosi nazwę Bie­la ska­la, uwa­ża­na za sta­ro­żyt­ne cel­tyc­kie gro­dzis­ko i, zgod­nie z legen­da­mi, gro­dzis­ko tem­pla­rius­zy. Dalej na północ znaj­du­je się kolej­na bra­ma o nazwie Czer­wo­na ska­la, któ­ra spra­wia, że Pod­biel wyda­je się być jak­by na półwys­pie utwor­zo­nym przez rze­ki Stu­de­ná i Ora­wa (pod​biel​.sk).

W miejs­co­wo­ści znaj­du­je się naro­do­we zabyt­ko­we Fran­tiš­ko­va Huta, pows­zech­nie nazy­wa­ne ​“hámor” (kowa­dło). Znaj­du­je się nie­da­le­ko od wsi, a zacho­wa­ły się mury obwo­do­we i cen­tral­ny piec wyso­ko­wy­dzie­la­jący. Co roku w tej hucie żela­za odby­wa się fes­ti­wal muzy­ki folk-​country z poka­zem sta­ro­żyt­nej obrób­ki żela­za (pod​biel​.sk). His­to­ria huty żela­za zbu­do­wa­nej w 1836 roku jest otoc­zo­na tajem­ni­cą. Obiekt jest pows­zech­nie nazy­wa­ny ​“hámor”. Pod koniec sierp­nia regu­lar­nie orga­ni­zo­wa­ny jest tutaj fes­ti­wal muzycz­ny z poka­zem sta­ro­żyt­nej tech­no­lo­gii topie­nia rudy żela­za. Poc­ząt­ki hut­nict­wa i gór­nict­wa w miejs­co­wo­ści sięga­ją XVII wie­ku (Tab­li­ca informacyjna).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy, TOP

Drevo

skala
Hits: 2594

Dre­vo je bio­lo­gic­ky a eko­lo­gic­ky dôle­ži­tý mate­riál, kto­rý zohrá­va kľú­čo­vú úlo­hu v živo­te na Zemi. Dre­vo je tvo­re­né pri­már­ne lig­ní­nom, celu­ló­zou a hemi­ce­lu­ló­zou. Jeho štruk­tú­ra posky­tu­je pev­nosť a pod­po­ru ras­tú­cim rast­li­nám. Dre­vo je tra­dič­ným sta­veb­ným mate­riá­lom a pou­ží­va sa na výro­bu nábyt­ku, pod­láh, dve­rí a iných kon­štruk­cií. Celu­ló­za z dre­va je kľú­čo­vým suro­vi­no­vým zákla­dom pre výro­bu papie­ra a kar­tó­nu. Dre­vo je zdro­jom bio­ma­sy, kto­rá sa môže pou­žiť na výro­bu ener­gie. Rôz­ne kul­tú­ry pou­ží­va­jú dre­vo na výro­bu ume­lec­kých diel, hudob­ných nástro­jov a ďal­ších tra­dič­ných predmetov.

Dre­vo má výtvar­né, ume­lec­ké a reme­sel­né využi­tie v rôz­nych kul­tú­rach po celom sve­te. Ten­to mate­riál je obľú­be­ný pre svo­ju pri­ro­dze­nú krá­su, tex­tú­ru a uni­kát­ne vlast­nos­ti. Dre­vo, s jeho rôz­ny­mi far­ba­mi, vzor­mi a tex­tú­ra­mi, je uni­ver­zál­nym a inšpi­ra­tív­nym mate­riá­lom pre umel­cov a reme­sel­ní­kov. Dre­vo je tra­dič­ným mate­riá­lom pre sochá­rov. Ume­lec­ké die­la z dre­va môžu zobra­zo­vať abs­trakt­né for­my, ľud­ské posta­vy, zvie­ra­tá a rôz­ne vzo­ry. Rôz­ne dru­hy dre­va ponú­ka­jú špe­ci­fic­ké vlast­nos­ti, kto­ré môžu ovplyv­niť koneč­ný výraz sochy. Dre­vo môže slú­žiť ako pod­klad pre maľ­by a ryti­ny. Mno­hé kul­tú­ry vytvá­ra­jú dre­ve­né pane­lo­vé maľ­by. Dre­vo sa využí­va v rôz­nych reme­sel­ných tech­ni­kách, ako sú rez­ba, dýho­va­nie, intar­zia a iné.

Reme­sel­ní­ci vytvá­ra­jú dre­ve­né hodi­ny, kto­ré sú nie­len funkč­né, ale aj ume­lec­kým die­lom. Dre­ve­né rámy a detai­ly pri­dá­va­jú cha­rak­ter tým­to uni­kát­nym die­lam. Dre­vo je pou­ží­va­né aj pri tvor­be archi­tek­to­nic­kých prv­kov, ako sú dre­ve­né oblú­ky, kro­vy, oltá­re a dre­ve­né stav­by. Čas­to sa nachá­dza v kos­to­loch, chrá­moch a palá­coch. Hudob­né nástro­je, ako sú gita­ry, hus­le, flau­ty, môžu byť vyro­be­né z rôz­nych dru­hov dre­va. Dre­vo posky­tu­je špe­ci­fic­ký zvu­ko­vý cha­rak­ter, kto­rý pris­pie­va k hudob­né­mu ume­niu. Dre­vo je výraz­ne využí­va­né pri výro­be nábyt­ku. Od tra­dič­ných dre­ve­ných sto­li­čiek po moder­né dizaj­no­vé kusy.

Wood is a bio­lo­gi­cal­ly and eco­lo­gi­cal­ly sig­ni­fi­cant mate­rial that pla­ys a key role in life on Earth. It is pri­ma­ri­ly com­po­sed of lig­nin, cel­lu­lo­se, and hemi­cel­lu­lo­se. Its struc­tu­re pro­vi­des strength and sup­port to gro­wing plants. Wood is a tra­di­ti­onal buil­ding mate­rial used for fur­ni­tu­re, flo­oring, doors, and vari­ous cons­truc­ti­ons. Cel­lu­lo­se from wood is a cru­cial raw mate­rial for paper and card­bo­ard pro­duc­ti­on. Wood ser­ves as a sour­ce of bio­mass, which can be used for ener­gy pro­duc­ti­on. Dif­fe­rent cul­tu­res uti­li­ze wood for craf­ting artis­tic pie­ces, musi­cal ins­tru­ments, and vari­ous tra­di­ti­onal items.

Wood has artis­tic, cre­a­ti­ve, and craft app­li­ca­ti­ons in vari­ous cul­tu­res worl­dwi­de. This mate­rial is favo­red for its natu­ral beau­ty, tex­tu­re, and uni­que pro­per­ties. With its diver­se colors, pat­terns, and tex­tu­res, wood ser­ves as a uni­ver­sal and ins­pi­ra­ti­onal medium for artists and crafts­men. Wood is a tra­di­ti­onal medium for sculp­tors, allo­wing them to cre­a­te abs­tract forms, human figu­res, ani­mals, and vari­ous pat­terns. Dif­fe­rent wood types offer spe­ci­fic quali­ties that can influ­en­ce the final expres­si­on of a sculp­tu­re. Wood can also ser­ve as a can­vas for pain­tings and engra­vings, with many cul­tu­res cre­a­ting wooden panel pain­tings. Wood is emplo­y­ed in vari­ous craf­ting tech­ni­qu­es, inc­lu­ding car­ving, vene­e­ring, marqu­et­ry, and more.

Crafts­men cre­a­te wooden clocks that are not only func­ti­onal but also works of art. Wooden fra­mes and details add cha­rac­ter to the­se uni­que pie­ces. Wood is used in the cre­a­ti­on of archi­tec­tu­ral ele­ments such as wooden arches, roofs, altars, and wooden struc­tu­res, often found in chur­ches, tem­ples, and pala­ces. Musi­cal ins­tru­ments like guitars, violins, and flu­tes can be craf­ted from vari­ous types of wood, each con­tri­bu­ting a spe­ci­fic sound cha­rac­ter that enhan­ces the musi­cal art. Wood is hea­vi­ly uti­li­zed in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, ran­ging from tra­di­ti­onal wooden chairs to modern design pieces.

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Liptovské, Obce, Slovenská krajina, Slovenské

Vlkolínec – prítomný a snáď aj budúci svedok minulosti

skala
Hits: 2268

Vlko­lí­nec je miest­na časť Ružom­ber­ku. Je pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry. Od roku 1993 je zapí­sa­ný do Zozna­mu Sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO. Táto pod­hor­ská osa­da je zacho­va­ný sídel­ný celok, pozos­tá­va­jú­ci z typic­kých zru­bo­vých objek­tov, pred­sta­vu­je typ dedin­ské­ho stre­do­ve­ké­ho síd­la s dre­ve­nou archi­tek­tú­rou hor­ských a pod­hor­ských oblas­tí. Leží na juž­nom sva­hu výbež­ku lip­tov­ské­ho hlav­né­ho hre­be­ňa Veľ­kej Fat­ry, v nad­mor­skej výš­ke 718 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Sido­rov je vrch nad Vlko­lín­com, kto­rý v ľudo­vom poda­ní nesie názov Žiar, v mapách do roku 1950 bol uvá­dza­ný ako Híra­vá. Nesie sto­py pre­his­to­ric­ké­ho hra­dis­ka spred 2 500 rokov (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec bola pôvod­ne dre­vo­ru­bačs­ká a uhliar­ska osa­da, kto­rá prav­de­po­dob­ne vznik­la medzi dru­hou polo­vi­cou 14. a prvou polo­vi­cou 15. sto­ro­čia. Pat­ri­la pod hrad­né pan­stvo Likav­ské­ho hra­du (Wiki­pe­dia). Neskôr sa vlko­lín­ča­nia zaobe­ra­li aj poľ­no­hos­po­dár­stvom, cho­vom dobyt­ka, pas­tier­stvom, salaš­níc­tvom, vče­lár­stvom (wordp​ress​.com). Boli to aj zná­mi tesá­ri, rez­bá­ri (vlko​li​nec​.sk). Názov obce je odvo­de­ný od vyso­ké­ho výsky­tu vlkov (wordp​ress​.com). Prvá písom­ná zmien­ka o Vlko­lín­ci je z roku 1461 pod náz­vom Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). V 17. sto­ro­čí sa tu nachá­dza­li šty­ri sed­liac­ke usad­los­ti a päť želiar­skych domov (wordp​ress​.com). V 50-​tych rokoch sa plá­no­va­lo pre­síd­le­nie miest­nych oby­va­te­ľov do Ružom­ber­ka z dôvo­du pokro­ku, vyrov­na­niu sa moder­nej dobe. Ten­to pro­jekt sa však neu­sku­toč­nil, pre­to náv­štev­ní­ci Vlko­lín­ca môžu obdi­vo­vať vidiec­ky život v pri­ro­dze­nom pro­stre­dí. Svo­ju jedi­neč­nosť si Vlko­lí­nec zacho­val aj vďa­ka izo­lo­va­nos­ti. Až do polo­vi­ce 20. sto­ro­čia tu nebo­la zave­de­ná elek­tri­na (Wiki­pe­dia). Dnes Vlko­lí­nec tvo­rí 45 usad­los­ti, dre­ve­ných obyt­ných domov a hos­po­dár­skych budov (Wiki­pe­dia). V súčas­nos­ti trva­lo vo Vlko­lín­ci žije trva­lo 19 oby­va­te­ľov v 6 domoch. Mno­hé domy sú pre­na­jí­ma­né rekre­an­tom (wordp​ress​.com).

Stre­dom obce pre­te­ká potok pra­me­nia­ci pod svah­mi Sido­ro­va. Ste­ny dre­ve­ných domov sú kvô­li str­mé­mu sva­hu posta­ve­né na vyso­kých kamen­ných pod­mu­rov­kách (Wiki­pe­dia). Sokel je fareb­ným kon­tras­tom opro­ti ste­nám zru­bu (vlko​li​nec​.sk). Sú zru­bo­vé z čias­toč­ne, ale­bo úpl­ne kre­sa­ných trá­mov. Šká­ry medzi trá­ma­mi vypĺňa­jú dre­ve­né hra­no­ly tro­j­u­hol­ní­ko­vé­ho prie­re­zu a hli­na (Wiki­pe­dia). Hli­nou sa upra­vo­va­li nerov­nos­ti, bie­li­la sa a fareb­ne líči­la dva­krát do roka, na jar a na jeseň (vlko​li​nec​.sk). Pri zru­bo­va­ní sa ako výplň pou­ží­val mach na utes­ne­nie špár (vlko​li​nec​.sk). Cha­rak­te­ris­tic­kým prv­kom tunaj­ších domov je šind­ľo­vá sed­lo­vá stre­cha s lome­ným ostre­ším. Dosko­vé ští­ty domu majú malé otvo­ry – dým­ni­ky, slú­žia­ce na odvod dymu. Cen­trál­nu časť domu tvo­rí vstup­ný ​„pit­vor“ s kuchy­ňou v jeho zadnej čas­ti. Odtiaľ sa vstu­pu­je do izby v jed­nej čas­ti a do komo­ry v dru­hej čas­ti domu. V cen­tre obce sa zacho­va­la zvo­ni­ca z roku 1770, stud­ňa a muro­va­ný kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie z roku 1875 a muro­va­ná ško­la (Wiki­pe­dia). Stud­ňa je rum­pá­ľo­vá – kľu­ko­vá (Jalo­via­ro­vá).

Vo Vlko­lín­ci sa nachá­dza muze­ál­ny objekt – Roľ­níc­ky dom, v kto­rom je stá­la expo­zí­cia pôvod­né­ho býva­nia, tra­dič­ných his­to­ric­kých pred­me­tov v domác­nos­ti a v poľ­no­hos­po­dár­stve. Obo­zna­mu­je so živo­tom našich pred­kov, ich spô­so­bom býva­nia a hos­po­dá­re­nia. Galé­ria ľudo­vé­ho ume­nia síd­li v budo­ve býva­lej ško­ly (wordp​ress​.com).

V cho­tá­ri Vlko­lín­ca sa vysky­tu­jú via­ce­ré zau­jí­ma­vé rast­li­ny živo­čí­chy. Napr. Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Živo­cí­chy Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, čiže med­veď, vlk a rys (vlko​li​nec​.sk).

Vlko­lí­nec is a local part of Ružom­be­rok and is a land­mark reser­va­ti­on of folk archi­tec­tu­re. Sin­ce 1993, it has been insc­ri­bed in the UNESCO World Heri­ta­ge List. This sub­mon­ta­ne sett­le­ment pre­ser­ves its enti­re­ty, con­sis­ting of typi­cal log hou­ses, repre­sen­ting the type of medie­val vil­la­ge with wooden archi­tec­tu­re found in moun­tai­nous and sub­mon­ta­ne are­as. It is situ­ated on the sout­hern slo­pe of the exten­si­on of the Lip­tov main rid­ge of the Gre­at Fat­ra, at an ele­va­ti­on of 718 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). Sido­rov is a hill abo­ve Vlko­lí­nec, local­ly kno­wn as Žiar, and was mar­ked as Híra­vá on maps until 1950. It bears tra­ces of a pre­his­to­ric for­tress from 2,500 years ago (vlko​li​nec​.sk).

Ori­gi­nal­ly, Vlko­lí­nec was a lum­ber­jack and charcoal-​burning sett­le­ment, like­ly estab­lis­hed bet­we­en the second half of the 14th cen­tu­ry and the first half of the 15th cen­tu­ry. It belo­n­ged to the Lika­va Cast­le domain (Wiki­pe­dia). Later on, the resi­dents of Vlko­lí­nec also enga­ged in agri­cul­tu­re, lives­tock bre­e­ding, pas­to­ra­lism, shep­her­ding, and bee­ke­e­ping (wordp​ress​.com). They were also kno­wn as car­pen­ters and wood­car­vers (vlko​li​nec​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the high occur­ren­ce of wol­ves (wordp​ress​.com). The first writ­ten men­ti­on of Vlko­lí­nec dates back to 1461 under the name Wyl­ko­vi­necz (vlko​li​nec​.sk). In the 17th cen­tu­ry, the­re were four pea­sant sett­le­ments and five blacks­mith hou­ses (wordp​ress​.com). In the 1950s, the­re were plans to relo­ca­te the local resi­dents to Ružom­be­rok due to prog­ress and adap­ting to modern times. Howe­ver, this pro­ject did not mate­ria­li­ze, allo­wing visi­tors to admi­re rural life in its natu­ral envi­ron­ment in Vlko­lí­nec. The vil­la­ge has main­tai­ned its uni­qu­e­ness through iso­la­ti­on. Elect­ri­ci­ty was not intro­du­ced here until the mid-​20th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Cur­ren­tly, Vlko­lí­nec con­sists of 45 sett­le­ments, wooden resi­den­tial hou­ses, and farm buil­dings (Wiki­pe­dia). Pre­sen­tly, 19 resi­dents live per­ma­nen­tly in 6 hou­ses in Vlko­lí­nec. Many hou­ses are ren­ted out to vaca­ti­oners (wordp​ress​.com).

A stre­am ori­gi­na­ting below the slo­pes of Sido­rov runs through the cen­ter of the vil­la­ge. Due to the ste­ep slo­pe, the walls of the wooden hou­ses are built on high sto­ne foun­da­ti­ons (Wiki­pe­dia). The soc­le pro­vi­des a color­ful con­trast to the log walls (vlko​li​nec​.sk). The hou­ses are log struc­tu­res, par­tial­ly or com­ple­te­ly hewn. The gaps bet­we­en the logs are fil­led with trian­gu­lar wooden blocks and clay (Wiki­pe­dia). Clay was used to level irre­gu­la­ri­ties, whi­te­ned, and pain­ted with colors twi­ce a year, in spring and autumn (vlko​li​nec​.sk). Moss was used as a fil­ling during log cons­truc­ti­on to seal gaps (vlko​li​nec​.sk). A dis­tinc­ti­ve fea­tu­re of the local hou­ses is the shin­gled gab­led roof with a poin­ted gab­le. The gab­les of the hou­ses have small ope­nings, ser­ving as chim­ne­ys for smo­ke ven­ting. The cen­tral part of the hou­se con­sists of an entran­ce ​“pit­vor” with a kit­chen at its rear. From the­re, one enters a room in one part and a cham­ber in the other part of the hou­se. In the cen­ter of the vil­la­ge, a bell tower from 1770, a well, and the mason­ry church of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary from 1875 are pre­ser­ved. The­re is also a mason­ry scho­ol (Wiki­pe­dia). The well is a pump-​style lever well (Jalo­via­ro­vá).

In Vlko­lí­nec, the­re is a muse­um exhi­bit cal­led the ​“Far­me­r’s Hou­se,” which fea­tu­res a per­ma­nent disp­lay of ori­gi­nal living, tra­di­ti­onal his­to­ri­cal items in hou­se­holds, and in agri­cul­tu­re. It intro­du­ces visi­tors to the lives of our ances­tors, the­ir way of living, and far­ming. The Gal­le­ry of Folk Art is hou­sed in the for­mer scho­ol buil­ding (wordp​ress​.com).

In the vici­ni­ty of Vlko­lí­nec, vari­ous inte­res­ting flo­ra and fau­na can be found. For exam­ple, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, Pri­mu­la fari­no­sa, Pri­mu­la auri­cu­la, Cle­ma­tis alpi­na, Meny­ant­her tri­fo­lia­ta, Cyp­ri­pe­dium cal­ce­olus, and Aqu­ile­gia vul­ga­ris. Fau­na inc­lu­des Ursus arc­tos, Canis lupus, Lynx lynx, which are bears, wol­ves, and lyn­xes (vlko​li​nec​.sk).

Use Facebook to Comment on this Post